Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, som si zopár poznámok tiež dovolil napísať. A jedna z nich je, očipovanie príde samo. Ja sa potom pýtam, prečo, načo tuná potom asistujeme ako pri tomto zákone? Nech príde samo aj v iných veciach. Nerobme nič. Mne sa zdá, že štát silne tuná asistuje, 150 mil. eur, to je tuná načo nachystané, že čosi príde samo? Odpustite mi za túto vec.
Nezrovnával by som to celkom s telefónmi, lebo ten telefón naozaj aj môžem si ho nechať a kde si chcem oddýchnuť si v prírode, tak ho nechám doma na stole alebo idem na dovolenku a chcem mať kľud a pokoj od všetkého.
K tým dopravným semaforom, áno, zamyslel som sa nad tým. Ja si viem predstaviť, že by sme ich, aj dopravné semafory na mnohých križovatkách, nemali. A myslím si, že na to by sme sa aj mohli oveľa viac ako pozrieť. A také kruhové objazdy prekonajú oveľa viac aj možno tie naše dopravné systémy, ktoré máme, ak sú dobré tie kruhové objazdy vyriešené, zrýchli to dopravu, zjednoduší, je to lacnejšie.
Okrem iného ste, pán minister, spomenuli celospoločenskú diskusiu. Aby mohla prebehnúť celospoločenská diskusia na túto tému, museli by sme vytvoriť pre to priestor. Ak by ste tento zákon stiahli z rokovania, mohla by sa vytvoriť, mohol by sa vytvoriť priestor aj pre celospoločenskú diskusiu.
A na záver ešte som chcel povedať takúto vec. To bolo veľmi milé, že keď ten čip nebudete chcieť mať v tom aute, tak ho môžme vyškubnúť. Ak by to naozaj bolo tak v tom zákone, to by bolo super, lebo potom by to bolo ako také dobrovoľné. Ale toto ste presne ako povedali, dá sa vyškubnúť.

Ďakujem. Ja oceňujem, že pán minister vystúpil a zodpovedal z tých pálčivých alebo z tých horúcich otázok aspoň tie najdôležitejšie. Nepáči sa mi ten prístup, kolega to nazval, že teda vtipné. Možnože to bolo tak troška za hranicu zosmiešnenia protivníka, ale nechám to tak.
Skutočne súhlasím s tým, pán minister, že doba sa pohla, čipy nosíme so sebou dobrovoľne, SIM karta je čip, takisto každá kreditka má v sebe čip a pravdepodobne tá situácia pôjde ďalej.
Ja mám s týmto zákonom iný problém, viac-menej ste ho vysvetlili, že transpozičný deficit prichádza, čaro nechceného, to, čo sme ukazovali tými prštekmi a si nás na to upozornil, znamenalo, že tvoj predchodca sedí o dva rady vyššie, takže možnože aj tam by, ja som čakal, že či sa náhodou pán predsedajúci neprihlási, že ako to teda s tou transpozíciou je a kde sa presne nachádzame. A prečo by sme teraz vo veľkom chvate sa o inteligentných systémoch alebo zákon, na ktorý predchádza ich zavedenie, museli baviť tu a na tejto schôdzi a v situácii, kedy potom možno aj neoprávnene vznikajú otázky, že učitelia teda majú malé platy a my tu debatujeme o systéme, ktorý výhľadovo alebo v budúcnosti môže stáť 150 mil. eur. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, treba uznať, že je o dve, o tri triedy vyššie ako väčšina teda častokrát príspevkov, ktoré tu zaznejú, a ešte je aj vtipný, čo sa oceňuje, a ja mám celkom rád, keď je človek vtipný, takže toto beriem k plusu.
Ale znova tie argumentačné, toľko dier argumentačných, že keby bolo viacej času, že by sme mohli vydiskutovať, kto čo povedal, a to už vtedy je zle, keď kto čo povedal alebo nepovedal, a už keď není čo, ideme na osobu, či má niekto paranoju, alebo nemá paranoju.
K tým veciam, že či som povedal, alebo nepovedal, ja som hovoril a stále to tvrdím, aj vo všetkých materiáloch, čo aj je dneska, že ohlásenie toho protestu, že vytvára zákonné predpoklady nato, aby v budúcnosti mohlo byť zavedené.
Štátny rozpočet v dôvodovej správe ráta na budúci rok, ja som nikdy nehovoril, že tento rok pre učiteľov, koniec koncov aj učitelia chcú na budúci rok peniaze, hej, čiže to sú znova také faktické veci, ktoré keby sme si išli bod po bode, tak pekne-krásne to vyložíme a odložíme.
Ale mňa zarazilo to vzdanie sa toho, že tak či tak bude a my s tým nič neurobíme. Tak, pre Kristove rany, načo sme tu?! Akože niečo tak či tak bude a štát s tým nič neurobí, no tak fakt sme tu zbytoční.
Viete, ja si počkám na túto debatu a ináč upozorním na dve roviny. Jedna rovina je to, že bude nejaký čip a budem, trebárs môžem monitorovať, komu to vadí, komu nevadí. Mne by to plus-mínus tiež tak nevadilo, ale bude, hovorme aj o platení, hej, a komu to nevadí, komu to vadí.
Ale ja si počkám, to sú dve základné roviny, ide iba jedna, ale ja si počkám na debaty v poriadnych parlamentoch. Ja si počkám na debatu na túto tému vo Francúzsku, kde sú ľudia, ktorí boli ochotní sa za svoje práva biť. Prosím vás, toto není parlament, rozumiete, toto tu nie sú parlament, toto je nevoľníctvo. Toto máme normálne v génoch implantované, tu, čo nám povedia, otvoríme ústa, oči vypleštíme a ideme a ešte pridáme. Ja si počkám na veľkú a peknú debatu slobodných ľudí vo veľkých parlamentoch.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Oceňujem túto diskusiu, mne sa celkom páčili vysvetlenia pána ministra, páči sa mi aj atmosféra, ktorá tu vzniká, pretože ja myslím, že takto má vypadať parlament, živo a niekedy aj temperamentne, aby sme si možno uvedomili, o čom rokujeme.
Možno do toho vnesiem trocha taký nový rozmer, neviem, či sa na tie autá pozeráte tak ako ja, ale mne sa celkom páči prirovnanie, že autiak, to je zbraň. A majitelia zbraní vedia, aké prísne predpisy platia pre pohyb so zbraňou, kde ju môžeme mať uloženú, kde nemôžme, kedy má byť evidovaná, keď idem do revíru, sa musím zapísať, proste aby bolo o mne vedieť, kde ju, tú zbraň, mám.
Ja dávno predtým, ako som mohol tušiť, že niekedy budem mať možnosť sa vyjadrovať k takémuto zákonu, tak som si neraz povedal, keď ma nejakí blázni predbehli a vyslovene ohrozovali seba a najmä druhých, že kurník, kedy už príde čas, aby tie autá boli sledované nejakým tým Veľkým bratom. Som presvedčený, že je potrebné a že sa tomu ozaj nevyhneme, aby auto nielen ako dopravný prostriedok, ale ako skutočný nástroj, ktorý ohrozuje nás všetkých a ktorý pribúda, tá hustota je obrovská, veď za chvíľočku sa možno podusíme kvôli tým autám, veď v časoch mojej mladosti bolo auto kde-tu a dneska je problém, kde tu nájsť voľný štvorcový meter. Takže v zásade sa domnievam, že bojovať v princípe voči zavedeniu takéhoto zákona je možné, ale ozaj sa tomu nevyhneme.
Druhá vec je, tak ako to tu zaznievalo, otázka priorít. No jasné, že ak sme vydržali toľké desaťročia automobilizácie, a pritom sme nemali tento zákon, možnože ešte nejaký čas môžme vydržať, ale domnievam sa, že kvôli bezpečnosti, kvôli tomu, aby to auto bolo čo najmenšou zbraňou, bude potrebné o tom vedieť presne to, čo ten zákon bude sledovať.
Ďakujem.

Ja naozaj obdivujem, ako niektorí moji kolegovia majú ničím nekončiacu snahu teda reagovať na mňa, ale nevadí, asi to tak má byť. Niekedy sa úplne hlboko čudujem, že prečo zrovna tak. Ale nevadí, no však keď je chuť rozprávať, treba sa vyrozprávať.
Ja len, pán Chren, že ku vám, že som to nemyslel na vás, však vy ste tu, to vidím a pozrite si prezenčku, že kto tam je napísaný a kto tu není, čiže.
A, Štefan, to, čo som hovoril, je pravda. A pravda aj v dnešnej dobe aj vďaka internetu a moderným záznamovým mechanizmom teda sa dá aj veľmi rýchlo zistiť, je video, pošlem ti ho na internet, je to presne tam, to ako som hovoril, že nevie, nevie, štátny tajomník nevie a výbor sa ako ani nepýtal, že ako je to vôbec možné, že niekto príde na výbor tak nepripravený, hej, ale predkladá to pre istotu, lebo však horí, hej, že treba rýchlo, lebo niekoho záujmy už sú, už sú plné očakávania.
Ale, pardon, nejdem zdržiavať, som zvedavý na reakciu pána ministra. Ďakujem.

Lojzo, ja keď som aj spomenul paranoju, tak nemyslel som tvoju paranoju, ale myslím si, že v tomto prípade my sme není podstatní ľudia v tejto sále. Ale celkovo ľudia na Slovensku, ak by si mali medzi sebou začať šíriť myšlienku, že vlastne vláda alebo poslanci idú zavádzať nejaké čipy, ktoré ich budú sledovať, tak myslím si, že vzhľadom na nedostatok informácií tá paranoja je tam namieste a mohli by jej podľahnúť a odrazu by sme tu si vytvárali možno aj trošku chybné predstavy o tom, čo ideme urobiť.
Na druhej strane, ak tento zákon by mal čo i len jeden jediný ľudský život zachrániť pri kolíziách na cestách, tak si myslím, že je dobré podporiť to dobré v tom zákone a, samozrejme, vyvarovať sa tým zlým veciam. Ale o to viacej a o to skorej aj skončím, aby pán minister mohol vysvetliť, ako to vlastne v skutočnosti je, alebo teda ten svoj pohľad na vec.

Ďakujem za slovo. Ja len toľko chcem dodať a chcem sa pridať ako k predrečníkovi, tak ako to tuná vyzval, aby bol stiahnutý tento zákon z rokovania. Ak je pravdou to, že štátny tajomník vystupoval tak, že nevie, kto to bude robiť, ako to bude robiť, čo to bude robiť, jedná sa o inteligenčný dopravný systém, ktorý bude stáť 1,5 mld. korún, myslím si, že je to nedôstojné aj pre štátneho tajomníka, ak to tak bolo.
Ja mám taký pocit, čo sa týka fondov Európskej únie, ako keby to boli peniaze také, ktoré nám kdesi z neba spadnú. 120 mil. na inteligenčný dopravný systém máme dostať ako z prostriedkov Európskej únie a "len" 30 mil. doložíme zo štátneho rozpočtu. Ja sa pýtam, tie peniaze, čo, to nikto nemusel vyrobiť, to samé len tak od seba tuná prišli?
Navyše, čo mi vadí ako mne osobne, znova to tak ako pripomeniem. V súčasnej dobe naozaj sme toho svedkami, a dennodenne, že hackeri nám dokážu nahliadnuť priam do našich domácností. Domácností, doslova si dovolím povedať, preženiem to trošku, priam do žalúdka. Toho sa obávam, aby zo slobodných ľudí v dnešnej dobe nestali sme sa nejakí novodobí otroci označení číslami a čipami, ktorých budeme sledovať na každom kroku. Ja si nemyslím, že je to dôvod na to, ako to bolo tu spomenuté, aby sme každého my sledovali, aby sme preventívne pôsobili proti kriminálnej činnosti.
Dovolím si drvivú väčšinu občanov tohto národa Slovenska považovať za čestných, charakterných, poctivých ľudí, ktorí toto tuná naozaj nepotrebujú.
Ďakujem pekne za slovo

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, mám za to, že nakoniec sa ti predsa len podaril taký, nazvem to, good point, že nazval si, obidve tieto vystúpenia si rozdelil do dvoch fáz. Jedno je o účasti poslancov v pléne a druhé je o návrhu. Skúsim aj ja veľmi stručne. Nakoniec si dosiahol to, že tie body, ktoré boli pred týmto návrhom, išli takzvane ako po masle, a tým, že si vystúpil a upozornil, tak si rozprúdil celkom slušnú debatu. To, že to trošička, mierne povedané, preháňaš s tým, kto v tej budove je a dokážeš. Neskĺzavajme do nejakých vyhrážaní. Ale veľmi oceňujem aj to, že si ten procedurálny návrh nakoniec dal, keďže to bola aj moja ambícia.
Ďalej by som chcel povedať k tým číslam. Ja som sa dopracoval k číslam, že celkovo ten systém má stáť okolo 150 mil. eur, 30 mil. má byť financované zo štátneho rozpočtu a 120 mil. teda z fondov Európskej únie. Možnože to upresní, keďže sa už pán minister prihlásil, vo svojom vystúpení. Pán minister, a tie dve otázky, ktoré si zhrnul a ktoré ťa zaujímajú, a to je tá komparatívna, to porovnanie vlastne s inými štátmi, zaujíma aj mňa.
Ďakujem.

Návrh pána poslanca Hlinu podporím ešte tým, nech je predložená tá komparatívna štúdia, ktorú si vyžiadal hneď v úvode. Lebo ja naozaj nevidím logický dôvod nato, aby ak takýto zákon zavádzame v situácii, naozaj, keď školy, zdravotníctvo nemajú peniaze, aby sme veľmi vážne zhodnotili, nakoľko je takýto projekt dôležitý. Lebo naozaj my ideme týmito projektami, ktoré sú tuná predkladané, cez zákony a cez transpozície EÚ do nadstavby a máme problém s basic základňou. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, zaznela tu obava, že tu budem opakovať to isté. Nebudem opakovať to isté. Snažím sa len zrekapitulovať a sfaktičniť možno môj predchádzajúci mierne emotívny výstup a hovoriť o praktických veciach.
To, čo sme tu hovorili, že čo hovorí zákon. Zákon exaktne uvádza, možno to už budem vedieť doslovne aj citovať, že alebo vo vozidle, toto technologické zariadenie bude schopné vo vozidle komunikovať s dopravou infraštruktúrou a potom v tých ďalších na konci ustanoveniach je, že toto technologické zariadenie zbiera informácie o počte prejazdených kilometrov. To sú veci, ktoré som si nevycucal z prsta, to keď si dáte tú prácu, 193-ku si nájdete v tom zákone, tak tam to nájdete, to je tam presne uvedené. Neviem, čo viac potrebujete?
Není tam napísané, že dostanete čipy a príde vám faktúra do týždňa, odkedy ho dostanete. To je pravda, že to tam není napísané, hej. Čiže zas by som si vyprosil, či som nejaký paranoik, alebo nie som paranoik, alebo že tu je nejaká paranoja, alebo není paranoja. To, čo som hovoril, je uvedené v zákone.
Otázka stojí ani nie tak, jak ste sa tu, kolegovia, pýtali, že sa pána Počiatka spýtate, že čo teda on. On vám povie, že Hlina si mýli hrušky s jablkami a není to tak. Hej, to vám povie. No ani nemusí, môžme ušetriť čas, hej.
Čiže otázka stojí skôr ináč, že otázka by mala stáť na pána ministra, že prečo je v zákone uvedené, keď už nič iné, tak prečo je v zákone uvedené, že bude zbierať údaje o počte prejazdených kilometrov? To je podľa mňa správna otázka. Na tú by sme mali chcieť vedieť odpovedať. A potom by sme mali chcieť vedieť, ako to robia inde, v iných krajinách. Nebojme sa toho. Mám pocit, že sa toho niekto bojí, keď sa dozvieme, ako to robia v iných krajinách a koľko to v tých iných krajinách stojí. To je podľa mňa kľúčové. To sa treba pýtať.
Nepovedal som v tej veci, a to je už mierne politické, uznávam, to, čo tu odznelo ďalej, že s tým sú spojené náklady. Však koniec koncov so všetkým sú spojené náklady, na Slovensku krát dva. Čiže aj s týmto projektom sú spojené náklady. Ono sa tak povie, tak dobre znie, že zaplatí to Európska únia. Nezaplatí to Európska únia. Dokonca to v tej dôvodovej správe je niečo napísané v tom zmysle, že môže byť platené zo zdrojov Európskej únie. Čiže, viete, znova táto, čo pán kolega Poliačik hovoril, že vágnosť formulácií v dobe prísnych právnikov znamená, že nakoniec si to vždycky odkašle ten, komu tomu najmenej záleží, v tomto prípade štát. Tam je napísané, že môže byť hradené. Ale štátny rozpočet, ak som to dobre čítal, prípadne ma opravte, ráta s tým, že budúci a ďalší rok niekde na úrovni 47 mil. eur sa ráta priamo s vkladom nášho štátneho rozpočtu. Čo je hold, vážení, 1,5 mld. korún. Sám štátny tajomník vo výbore povedal, že on nevie presne, čo to je, nevie presne, kto to bude robiť, pán kolega Hambálek mi je toho svedkom, je o tom video, tak to povedal. On nevie presne, kto to bude robiť, nevie presne, čo to bude robiť, ale už vieme, že to bude stáť 1,5 mld. korún. Čo už keď teraz povie niekto 1,5 mld., tak vám garantujem, že to bude stáť 3 alebo 5. Lebo to je na Slovensku úplne bežné, až pravidlom.
Čiže mierne politický budem v tom, keď aj tuto zaznelo, či je naozaj nevyhnutné, že zrovna teraz, v túto chvíľu, my potrebuje niečo, čo nevieme, jak bude vyzerať, čo nevieme, čo to bude robiť, či to potrebujeme, aby to stálo 1,5 mld. korún, keď včera 100 000 učiteľov neučilo, aj moje dcéry, moja dve dcéry boli doma. Tak čo je potom dôležitejšie? Tých 47 mil. je 50 % zo mzdových nárokov, ktoré predniesli učitelia. Odhad je niekde na úrovni 100 mil. eur, ktorých 10-percentné zvýšenie, týchto 47 mil. je 50 %. Vaša zodpovednosť. Ja o nej hovorím, ja to nemôžem ovplyvniť, ja vám to len môžem povedať. Je to vaša zodpovednosť, vás poslancov za SMER, aby ste to zvážili. Učiteľom to môžem odkázať.
Keď včera pán Čaplovič hovoril, že skade mám zobrať? Invalidom, dôchodcom, skade mám zobrať? No od Počiatka, u Počiatka sú. Tie peniaze, 50 % z tých peňazí je u pána Počiatka. Čiže ak sa pán Čaplovič včera tak dojemne pýtal, teda že jak, skade, kde a není nič. Sú. Choďte, postavte sa čelom k tým učiteľom, povedzte im, ani hohovi, pardon za výraz, lebo tu sú iné priority, vážení! Tu máme inteligentný dopravný systém, ktorý nevieme, kto bude robiť, nevieme, čo bude robiť, ale už vieme, že bude stáť 1,5 mld. korún. To je prezentácia štátneho tajomníka pána Holáka na výbore pre obranu a bezpečnosť. Je to na videu, môžte si to pozrieť. Choďte a pustite to tým učiteľom, teda aby vedeli, kde sú peniaze.
Ešte krátku poznámku poviem a potom poviem ten procedurálny návrh, že sa vrátim k tomu, už teda menej emotívne, k tomu škandálu. To je škandál, pán Chren. To je škandál, to, čo ste dneska predviedli. To, ako ste sa niektorí pozapisovali do prezenčiek, a to, ako statická kamera nasníma. To je škandál, to je hanba! Toto si tento parlament nezaslúži! To je hanba! Ja fakt silne s tým koketujem, že to nezverejním, a už to hovorím poslednýkrát z úcty k tomuto parlamentu, z úcty k tejto krajine. Lebo z vás viacerých, z dvojtretinových pomaly, SaS a pomaly 100-percentne SDKÚ a čiastočne iných poslaneckých klubov to urobí normálnych čistých darebákov. To sú to isté jak tí vreckári, čo chodia a neviem čo. To isté. Fuj! To je čistá hanba. Zapísať sa niekde a nebyť, ježišmária!, normálne by som sa od hanby prepadol. Mali ste možnosť ináč, mimochodom, polhodinu dozadu som to hovoril, niektorí došli, pán Štefanec, aj som vás privítal. Ostatní ani nedošli, lebo nedošli, lebo nie sú v budove. Samozrejme, vieme o tom. A keď ma niekto bude presviedčať, že je v budove, ja vám dokážem, že nebol v budove. Takže nehrajte so mnou tú hru, či niekto bol, alebo nebol v budove. Prosím vás, hanbite sa! Prepadnite sa od hanby pod zem a buďte ticho!
Čo sa týka samotného návrhu o inteligentných dopravných systémoch, pán spravodajca, ináč je čaro nechceného, že zrovna vy ste spravodajca pri takom, čiže budete aj v pamäti zapísaný ako človek, ktorý stál pri tom, bol pri tom, keď sa to zavádzalo, keď ste ľudí šalili.
Tak dávam, dobre, dávam procedurálny návrh v zmysle paragrafu, som si dokonca napísal, 83, aby predkladateľ stiahol uvedený návrh zákona na dopracovanie. (Reakcia spravodajcu.) Alebo 73. Je to dôležité? Ja myslím, že 83. (Reakcia spravodajcu.) Tak 73. V zásade vieme, o čom hovoríme? Čiže ten návrh je, aby predkladateľ stiahol návrh zákona na dopracovanie.
Ďakujem veľmi pekne.