Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Takto, pán poslanec Hlina, tiež na úvod tak všeobecne, ako vy tu zvyknete rozprávať, poviem. Viete, pán poslanec, vy máte taký zvláštny dar. Viete z fleku každého ohodnotiť. A ja som vám už raz povedal, že je škoda, že aspoň raz ráno sem-tam sa vy sám nepozriete do zrkadla.
Ale teraz budem konkrétny. Vy tu vravíte, že chceme, aby týmto vládnym návrhom zákona sa úplne všetko vyťalo mimo obcí, zostanú púšte, nebude mať kde kto hniezdiť, s kočiarikom do tieňa a tak ďalej. No ja som veľmi udivený, že za tie dve hodiny, čo ste mali čas sa trošku pripraviť, opäť k tomuto zákonu ale vôbec, ale vôbec nie ste v obraze. Veď je tu práve nové uzákonenie v § 25, kde sa ustanovujú obecné chránené územia. Priamo obec má kompetencie tieto územia vyhlasovať. Priamo obec má možnosť v nich regulovať zásahy alebo úplnú bezzásahovosť. Nadväzuje to na kultúrne, vedecké, ekologické, ale hlavne krajinotvorné podmienky, ktoré sú v danej lokalite. Veď vy to absolútne nemáte doštudované. Vaším záujmom je tu každého tu zhodiť a jednoducho teatrálne vystúpiť.
Pán poslanec Tibor Lebocký, ďakujem za takú ochranu a tak ďalej. Hovoríš, že ťa urazil tým viac-menej. No ja musím povedať, že vy, pán Hlina, ma nemáte šancu uraziť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No, pán kolega Hlina, nesklamal si. Zase bolo to tvoje vystúpenie vyslovene teatrálne. A opakovali sa veci, ktoré tu už dnes boli spomenuté niekoľkokrát. Nemyslím si, že je to produktívne, najmä v prvom čítaní.
Ale dovoľ mi, aby som sa dôrazne ohradil voči konštatovaniu, ktorým si nepriamo napadol kolegu lesníka Martináka za to, že je spravodajcom k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Pán kolega, kto iný by mal byť v tejto snemovni spravodajcom k tomuto zákonu? Výsledok a vôbec stav slovenských lesov a vďaka tomu aj chránených území alebo siete chránených území je výsledkom práce generácií poctivých lesníkov. Lesníci vždy boli a budú najväčší ochranári. Poviem ti jeden príklad a zamysli sa nad tým. V roku 2004 po veľkej kalamite v Tatrách, keď došlo k akejsi falošnej kolegialite medzi environmentalistami a samozvanými ochranármi a došlo k tomu, že sa zabránilo lesníkom, aby spracovali veternú kalamitu a zabránili ďalšiemu sekundárnemu šíreniu sekundárnej podkôrnikovej kalamity, vtedy sa začali robiť najväčšie škody v slovenských lesoch. Vtedy sa napáchali najväčšie škody na slovenských lesoch. Ja som presvedčený o tom, že ak lesníci budú koordinovať svoje postupy v súlade s najnovšími poznatkami modernej lesníckej vedy a výskumu a budú spolupracovať s ochranármi, to je jediná cesta, ako zabezpečiť pre generácie našich dcér, synov a vnukov, aby stav slovenských lesov bol trvalo udržateľný a neustále lepší a lepší. Preto mi dovoľ, aby som protestoval a dôrazne protestoval proti tvojmu vystúpeniu a osloveniu, že ako je to možné, že lesník robí spravodajcu k tak závažnému zákonu. Tým si urazil nepriamo aj mňa. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega poslanec Janko Mičovský, zareagujem na tvoje vystúpenie v dvoch, respektíve v troch oblastiach.
Hovoríš tu, že ten § 47 slúži na odpútavanie pozornosti. Ja neviem, aké odpútavanie pozornosti máš na mysli. Veď § 47 ods. 4, keď sa nevyžaduje súhlas na výrob dreviny, vo veľkom tu rozpútal bývalý váš odídenec pán poslanec Hlina. Tak ja nechápem, o akom odpútavaní pozornosti ty vravíš. Podľa môjho názoru § 47 si aj ty venoval viac pozornosti, než podľa mňa by si to zaslúžilo. Nie je to žiaden bleskozvod. Nechápem, čo by nám malo uniknúť. Však sme v prvom čítaní. Každý zo 150 poslancov má tu právo, možno aj povinnosť vzhľadom na ochranu prírody uplatniť svoj mandát na to, aby dal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Ďalej sa chcem zmieniť o náhodnej ťažbe. Áno, máš pravdu, je tu večný spor medzi lesníkmi a ochranármi a, ja to ešte aj doplním, tzv. ochranármi. Poďme dozadu trošku. Pozrime sa, v akom stave je Kôprová a Tichá dolina. Keď v roku 2007 tu v tomto parlamente som vyzýval tzv. ochranárov, aby upustili od svojho tlaku, aby médiá upustili od svojho tlaku, kde sme to dopracovali, kde došiel samovývoj? Významný nárast objemu podkôrnej kalamity, ktorá v roku 2007 začala prekračovať objem živelnej kalamity, je výsledkom neumožnenia spracovania veternej kalamity z roku 2004 zo strany orgánov štátnej správy životného prostredia práve pod týmto neprimeraným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja veľmi pozorne sledujem túto diskusiu, ktorá je veľmi rôznorodá vďaka poslancom z klubu za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a bývalým poslancom z tohto klubu. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj teda myslím si, že teda členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie by mali hlavne vo výbore túto oblasť rozdiskutovať. O tom ma nikto nepresvedčí, že nie. Vidím z toho, že závisí od uhla pohľadu, či treba ochraňovať prírodu alebo rúbať tu hlava-nehlava, ako to koho napadne.
Ja mám jeden taký príklad. Pri Trenčíne je obec Soblahov, kde rastie 150-ročný platan, prisťahoval sa tam nový obyvateľ do susedného domu a ten si vymyslel, že ten platan treba vyrúbať, lebo jemu znižuje komfort bývania, padajú mu listy. Takže pokiaľ by sme malí ísť z tohto hľadiska, že teda by si mal každý robiť, čo chce, tak platanu by už bolo dávno odzvonilo. Myslím si, že tvoriť zákony na základe jednotlivých negatívnych skúseností jednotlivca nie je dobré. A ja by som pekne poprosila, keby ste v diskusii alebo teda v rozprave tí, ktorí vystupujete, nepodsúvali permanentne to, že tento zákon prijímame len preto, aby sme mohli znova zase niečo rozkradnúť alebo niečo niekomu dohodiť, pretože už je to skutočne veľmi hlúpe a neseriózne. Zákon musí predsa upravovať všeobecné podmienky a všeobecné zásady a spôsob správania spoločnosti, a nie to, čo vyhovuje jednotlivcovi. A verím, že tento zákon túto ambíciu má. Máme dostatok času, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, skutočne oceňujem tvoje vystúpenie, hlavne v oblasti, že ľudský život má oveľa, oveľa väčšiu hodnotu ako jeden strom, napriek tomu, že som lesník s tridsaťročnou prevádzkovou praxou. Aj na to myslela táto novela, a síce v § 47 ods. 4 písm. d), kde nevyžaduje sa súhlas na výrub stromu, a to pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku. Ja sa tu chcem dotknúť oblasti zdravia človeka, pretože, ako si ty spomínal ten nešťastný prípad, že tie stromy tam vo väčšom množstve tienili, tí občania alebo obyvatelia tohto domu nemali dostatok slnka, čo tiež poškodzuje ľudské zdravie, ak je niečoho nedostatok, tak jednoducho aj na to myslel tento zákon.
Ďalej, spomenul si veľmi správne invázne druhy. Pán kolega Hlina sa síce usmieva, ale aj na to myslel tento zákon, a síce tiež v § 47 ods. 4, ale v písmene g), kde tiež sa nevyžaduje povolenie na výrub stromu, a síce na dreviny inváznych druhov. Podľa § 7 ods. 2 ministerstvo vydá neskôr vyhlášku, kde ten zoznam inváznych druhov bude presne napísaný tak, o ktoré druhy sa jedná. A takisto tento súhlas na nevyžaduje na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách, pretože ovocné stromy majú okrem iného iný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martin Fecko, si tu spomenul, že máš rôzne podnety od verejnosti, ktorá je sklamaná, očakávala viac a tak ďalej. Ja, naopak, mám podnety verejnosti, ktorá skutočne s týmto návrhom v mnohých oblastiach súhlasí, a síce hlavne v oblasti obecných chránených území. Aj tie si spomenul, preto na ne naviažem. Máš obavy, že vznikajú u nás púšte a tak ďalej a tak ďalej. Ja nie som tohto názoru. Práve tieto obecné chránené územia majú tomu zabrániť. Vyhlasuje ich obec na základe kultúrnych, vedeckých, ekologických podmienok a hlavne na základe krajinotvorného významu. Pred tebou tvoji predrečníci povedali A, ty si trošku povedal aj B. A ja chcem doplniť to B, že je to hlavne krajinotvorný význam. Čiže nie tak, ako tu tvrdil pán poslanec Hlina, každý si môže rúbať, kde chce a čo chce. Áno, týmto rožkom môže opiť niekoho, ale nie skutočných odborníkov.
Ďalej, čo sa týka týchto lesníckych dimenzií, si ich pomerne dobre odhadol. Často tu spomínaš slová a oceňuješ v niektorých prípadoch skutočne túto novelu zákona, že chcel by si tomu veriť. No tak teda ak dáme nejaký zákon, nech je to vládny návrh, musí sa dodržiavať bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Čiže to stále používanie slov, že chcel by si tomu veriť, je to také veľmi, by som povedal, z môjho pohľadu pochybovačné.
Ešte raz opakujem, veľkým prínosom tohto zákona sú aj obecné chránené územia, kde obec určí aj podmienky ochrany všeobecne záväzným nariadením.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja viem, že ten zákon je veľmi ťažký, aj bude k nemu určite veľmi rozsiahla diskusia. Ale ja by som mala taký praktický alebo pragmatický návrh. Určite nám tu pán minister v pléne neodpovie na všetky tie otázky, ktoré ste položili. Snáď, myslím si, nie ste taký naivný a očakávate takúto skutočnosť. Ale nevidím vôbec žiadny problém v tom, aby sme sa stretli na výbore aj mimo riadneho termínu tí, ktorí majú o tento zákon záujem, aj s pracovníkmi z ministerstva, ktorí zákon pripravovali, a aby sme si tieto veci, ktoré sú nám nie jasné alebo vám nie jasné, rozdiskutovali. Takže z pragmatického dôvodu by sme mali postupovať asi pri každom zákone takto.

Ďakujem za slovo. Pán Hlina, zareagujem na vaše vystúpenie skutočne krátko. A zmienim sa k oblasti ochrany drevín, a síce o tom, ako ste spomínali vyrubovanie týchto drevín, 80 centimetrov, obvod, v prsnej výške 1,3 metra, resp. 1,4, ale aj iné podmienky. Pán Hlina, dovolím si tvrdiť, že tu zavádzate poslancov, poslankyne, ale prostredníctvom neskôr aj televíznych obrazoviek aj celú verejnosť, pretože poviete, ako je u vás zvykom A, pričom nepoviete B. Tak ja doplním to B. Keď skutočne trošku seriózne ste si naštudovali túto novelu, viete veľmi dobre, že sú tam aj podmienky, za ktorých tieto dreviny môžeme rúbať, resp. nemôžeme rúbať. Tak ten § 47 ods. 5, aby som povedal vám úplne správne, ustanovuje, že tieto dreviny v intraviláne, v extraviláne nemožno použiť v prípade, ak drevina rastie na území s tretím alebo druhým stupňom ochrany. To znamená, môžeme ich len rúbať v prvom stupni ochrany. Skúste si preštudovať, koľko percent zaberá na Slovensku prvý stupeň ochrany, netýka sa to strží, vodohospodárskych drevín ako tu ste spomínali, a podobne. Ďalšie dôvody sú takisto.
Ďalej, zavádzali ste verejnosť ohľadom náhradnej výsadby. Tak si pozrite, prosím, § 48 o náhradnej výsadbe, kde orgán štátnej správy uloží žiadateľovi povinnosť. Obce sú povinné viesť pozemky, kde túto náhradnú výsadbu vykonáme, a tak ďalej.
Takže pre budúcnosť doporučujem skutočne prečítať si aj to B. Vaše vystúpenie bolo ako obyčajne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán predseda výboru, vaše vystúpenie v zásade naformulovalo niektoré problémy, o ktorých sa dá v druhom čítaní rozprávať, to pri všetkej úcte musím povedať, ale dotknem sa jediného problému, ktorý som nepochopil. Už vôbec nechápem, ako človek s vaším prehľadom môže v súčasnej situácii, v situácii konsolidácie verejných financií a vôbec v situácii, keď je obrovská kríza, spochybňovať snahu súčasnej vlády, aby kompetencia na vyhlasovanie chránených území prešla pod samotnú vládu. V súčasnej dobe, vážený pán predseda výboru, a vy to dobre viete, máme na Slovensku už takmer 60 % lesov zaradených do chránených území rôznych typov, pričom ich podstatnú časť, viac ako 50 %, tvoria chránené územia európskeho významu a zvyšok tvoria chránené územia národného významu. Okrem týchto území boli veľmi zvláštnym spôsobom, a to dvakrát podčiarkujem, vyhlasované aj územia iného charakteru, a to tzv. biosférické rezervácie, ramsarské lokality, územia prírodného dedičstva UNESCO a územia Karpatskej konvencie, ktoré predstavujú ďalších 30 % celkovej výmery územia Slovenskej republiky, teda keď vychádzame z lesnatosti, to je ďalších nejakých 15 % slovenských lesov, pričom v tejto záležitosti panuje u nás už absolútny chaos, aj vy ste ho naznačili vo svojom vystúpení, pretože ani odborné orgány ochrany prírody už tejto zmesi rôznych druhov chránených území nevedia stanoviť prioritné ciele ich ochrany a z nich vyplývajúce programy starostlivosti. Nehovoriac už o stanovení hospodárskych a sociálnych obmedzení postihujúcich vlastníkov pozemkov a celú verejnosť. A vy to dobre viete, pán predseda. Treba pritom zdôrazniť, a je to veľmi závažný údaj porovnávací, že priemerný rozsah chránených území alebo teda chránených lesov v rámci Európskej únie 27 je 23,83 necelých 24 %. Takže ak má vláda zodpovedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Huba, ja na rozdiel od vás mám iný názor na túto vládnu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Nestotožňujem sa s vami v zásadnom bode a síce, že nerieši zásadné problémy ochrany prírody a krajiny a že ich obchádza. Ja práve si myslím, že tieto zásadné problémy táto novela neobchádza. Jasne definuje, okrem iného, povinnosti právnických, ale aj fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom udržania prírodnej rovnováhy. Ďalej jasne definuje invázne druhy, ďalej ochranu prírodných biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia. Jasne definuje súhlas na výrub drevín, ktoré nevyžadujú tento súhlas, pretože bolo to dosť problematické jednak v extraviláne, v intraviláne. Tento zákon jednoznačne definuje, čo je to chránený živočích, chránená rastlina. Ďalej, zaoberá sa aj obecnými chránenými územiami. V ďalšom tento zákon hovorí o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pre súkromných lesomajiteľov. Definuje podmienky zámeny pozemkov, nájmov pozemkov, dokonca výkupu pozemkov. Ďalej jasne definuje finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Ďalej definuje, aké úlohy a nové úlohy bude mať aj štátna ochrana prírody. Jednoznačne definuje biodiverzitu.
Takže ja s vašimi názormi v tomto smere nesúhlasím. Samozrejme, každý máme iný názor a iný názor máme aj na tzv. tretí sektor.
Ďakujem.