Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, návrh zákona, ktorý do legislatívneho procesu predkladám, je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz. Návrh zákona je rovnako pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára...
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, návrh zákona, ktorý do legislatívneho procesu predkladám, je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz. Návrh zákona je rovnako pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý.
Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129 o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ďalej zákon 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a zákon 162 o katastri s nehnuteľnosťami.
Zákon, ktorý predkladám, rieši 5 takých podstatných problémov.
Prvým je to, že pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma je potrebné rozlíšiť, či ide o súvislé zastavané územie alebo územie určené na zastavenie, keďže ochranné pásmo sa od 1. augusta 2011 zriaďuje nielen v nezastavenom území, ale aj v území určenom na zastavenie a z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.
Druhým problémom, ktorému sa tento návrh zákona venuje, je to, že zavádza fikciu doručenia návrhu kúpnej zmluvy, v prípade ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov.
Tretím problémom, ktorému sa zákon venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania. Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.
V prípade doteraz nevysporiadaných pozemkov nachádzajúcimi sa pod pozemnými komunikáciami v užívaní, ktoré sú v správe či už v Slovenskej správy ciest, alebo vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, nie je možné z dostupných podkladov vyčísľovať teda súvisiace výdavky, ale ide o zavedenie možnosti, nie o povinnosti oprávnených osôb postupovať formou vyvlastnenia. Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľníc, ciest a miestnych komunikácií. Treba povedať, že ak je k vyvlastňovaciemu pozemku alebo k stavbe v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné právo, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo stavbe vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva alebo z listiny predložených katastrom nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov je vlastne vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
Príslušný okresný úrad na požiadanie žiadateľa alebo stavebného úradu oznámi mená osôb, o ktorých vlastníctve svedčia listiny predložené katastru nehnuteľností. Rozširuje sa teda okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných, a v prípadoch, v ktorých budú účastníkmi konania tieto osoby, náhrada za vyvlastnenie sa zloží do súdnej úschovy. Navrhované ustanovenia umožnia ukončiť vyvlastňovacie konanie, a teda aj zrýchliť majetkoprávne vysporiadanie, čo je nevyhnutné pre získanie stavebného povolenia. Zavádza sa nová povinnosť katastra nehnuteľností, oznamovanie vyvlastňovaciemu úradu alebo vyvlastniteľovi duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov, nakoľko títo nie sú zapísaní na liste vlastníctva v časti B, ani priamo v poznámke. No a pre uplatnenie požiadavky vyvlastneného na vyššiu náhradu na súde sa dopĺňa prekluzívna jednoročná lehota, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
V piatej oblasti, ktorej sa zákon venuje, je to, že návrhom zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane pridanej hodnoty. Trhová cena je v prípade starších budov totiž oveľa nižšia ako tá východisková, a preto vlastník takéto stavby nie je ochotný predať nehnuteľnosť za podmienok, že za získanú sumu si nie je schopný postaviť alebo zabezpečiť stavbu v rovnakom štandarde, ako bola vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania, potom už túto možnosť stráca. Vlastníkovi vykupovanej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 1,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.
Odhadujem, že návrh zákona spočívajúci v zavedení možnosti poskytnúť náhradu za výkupy stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote nebude mať značný vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku rozdielu ročne vyplatených náhrad za výkon oproti doterajšiemu spôsobu určenia výšky náhrady nie je možné explicitne vyčísliť, nakoľko v súčasnosti nie je možné určiť, koľko vlastníkov stavieb na bývanie alebo nebytových budov sa bude dotýkať vyplatenie náhrady vo východiskovej hodnote.
Všetky vzniknuté výdavky budú spoločnosti - teda či už Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, alebo obec - uhrádzať z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti, v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.
Pozitívnym sociálnym vplyvom je poskytnutie náhrady za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote. Negatívnym vplyvom je uplatňovanie princípu vyvlastňovania pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Tento však možno považovať za pomerne malý, nakoľko v súčasnosti vlastníci týchto nevysporiadaných pozemkov nemajú žiadnu možnosť tieto pozemky využívať, takže poskytnutie finančnej náhrady za tieto pozemky možno považovať za pozitívny vplyv. Aplikácia návrhu nemá žiadny iný vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
Toľko, dámy, v úvode k zákonu. Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, pretože sa naozaj jedná o veľmi ústretový krok voči občanom, ktorí sa ocitnú v procese majetkoprávneho vysporiadania stavieb pre výstavbu diaľníc, rýchlostných ciest alebo komunikácií prvej triedy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis