Videokanál klubu

Vážený predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, metóda ťažby bridlicového plynu frakovaním využíva vysoko tlakové prúdy piesku, vody a rôznych chemikálií na rozfúkanie hornín, čím sa uvoľní v nich zachytená ropa a zemný plyn. Kontaminácia pitnej vody je pravdepodobnejšia vtedy, keď hydraulické frakovanie nie je dostatočne vzdialené od zdrojov pitnej vody. Frakovacie studne by mali byť hlboké aspoň 1 - 1,5 km pod povrchom, to znamená ďaleko od zdrojov pitnej vody. Podľa výskumu, ktorý bol vykonaný v USA, zameraného na bezpečnosť frakovacej metódy, je ich najmenej 2 600 v hĺbkach pod 1 km, niektoré dokonca iba desiatky či zopár sto metrov pod povrchom. Našiel sa prekvapujúci počet miest, kde firmy frakujú priamo v plytkých zvodniach. V Kalifornii boli odhalené stovky frakovacích studní vŕtaných zo zvodní nachádzajúcich sa v hĺbke menšej ako 610 metrov. Našiel sa celý rad domov blízkych aktívnych ťažobných studní, ktorých voda z vodovodu obsahovala veľmi veľa zemného plynu. Tam, kde chemická analýza odhalí kontamináciu, problém zvyčajne spočíva v nedostatočnej integrite studne, či už sa so týka zatmelenia pri ich izolácii od okolitej horniny a vody, alebo oceľovej armatúry, ktorými prúdi zemný plyn a ropa k povrchu. Plyn sa mohol voľne pohybovať hore-dole ako v komíne a takto kontaminoval zdroje pitnej vody. Televízny dokument Plynová krajina z roku 2010 dokonca obsahoval záber z kuchynského vodovodného kohútika v dome blízko studne na frakovaciu ťažbu zemného plynu, z ktorého vyšľahli plamene.
Kalifornia pritom vo všeobecnom kontexte vyniká jednými z najprísnejších zákonov na ochranu životného prostredia v USA. Ako sa vyjadril Rob Jackson, vedúci prieskumu vykonaného v USA, v nijakom inom priemyselnom odvetví by nebolo dovolené vstrekovať chemikálie do zdroja kvalitnej pitnej vody.
Ťažba bridlicového plynu frakovaním, t. j. hydraulickým štiepením má vážne environmentálne vplyvy predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia. Keďže sa len časť značne vysokého objemu chemicky kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe zachytáva, zvyšok uniká spätne do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe. Okrem toho to znehodnotenie veľkého množstva vody k pomere vyťaženému plynu. Otázku environmentálnych rizík frakovacej ťažby fosílnych uhľovodíkov oživujú súčasné snahy zahraničného subjektu o prieskum ložísk na severovýchodnom Slovensku, sú celkom, odôvodnene narážajú na odpor miestnych obyvateľov vrátane majiteľov predmetných pozemkov.
Vzhľadom na reálne dopady je metóda frakovania už v množstve krajín zakázaná. Preto navrhujeme ďalší prieskum a ťažbu zastaviť, čiže zakázať.
Ďakujem.

Pán kolega, ja ti ďakujem za vystúpenie aj Jánovi Kecskésovi. A len jedna vec mi tam trošku možno chýbala a chcel by som ťa doplniť, a síce že toto využívanie tejto metódy hydraulického frakovania, alebo teda hydraulického štiepenia nazývaného frakovanie v podaní tých zahraničných firiem je absolútne typickým príkladom, ktorý sa využíva v štátoch tzv. tretieho sveta, to znamená v rozvojových krajinách, kde prídu tí dobrí investori, dobrí kapitalistickí investori a jednoducho úplne najlacnejšou, primitívnou metódou zhumpľujú prírody, zdevastujú tam to životné prostredie na dlhé desiatky rokov a okamžitý prínos ani pre krajinu, ani pre ľudí nie je absolútne žiadny. Skôr len tie dlhotrvajúce problémy, či so životným prostredím, alebo aj so zdravím obyvateľov. Takže na toto by som teda ešte ja si dovolil upozorniť, že ide jednoducho o metódu, ktorú používajú cudzí páni, ktorí chcú jednoducho zhumpľovať krajinu a rýchlo stade vydolovať čo najlacnejšie, čo najviac.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážení páni, celkom by som až tak nesúhlasil s kolegyňou Zemanovou, viem, že takisto bola na mieste, na východe sa na to pozrieť, ale v rámci tohto problému by bola najlepšia prevencia zákaz tohto štýlu ťaženia a na to budem reagovať, tak ako povedal kolega Ján Kecskés, že teda čo je cieľom predkladaného návrhu zákona, a je to zabezpečiť v Slovenskej republike účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pivnej vody, pitnej vody, nerastného bohatstva a hlavne teda zdravia občanov Slovenskej republiky. A povedzme si otvorene, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním ide proti nášmu životnému prostrediu.
Myslím, že všetci, ktorí sa aspoň trošku zaujímajú o dianie okolo seba, zachytili problém, ktorý sa vynoril v katastrálnom území obce Smilno, Krivá Oľka, Ruská Poruba, kde ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas realizuje a plánuje prieskumné vrty, ktorých cieľom je overiť prítomnosť a naftový potenciál prírodných ložísk alebo zemného plynu. A teda tí, čo nevedia, Alpine Oil and Gas je americká spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom a rozvojom ťažby komerčných rezerv ropy a zemného plynu na Slovensku. Teda to hneď zo začiatku vystáva otázka, dokedy dovolíme cudzím investorom šliapať po práve Slovákov, po práve Slovákov žiť, pracovať a rozhodovať o svojej rodnej zemi. Vieme, že bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán, nachádza sa vo veľkých hĺbkach. Práve prostredie, v ktorom sa plyn nachádza, ho robí nekonvenčným zdrojom. Bridlicový plyn sa často uvádza ako preklenovací zdroj medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zabúda sa pritom na to, že bridlicový plyn je tiež fosílnym zdrojom energie a jeho spaľovanie zaťažuje atmosféru emisiami CO2. Dokonca sa odvoláva na štúdiu, ktorú zverejnila Európska komisia, ktorá potvrdila, že energetické využívanie bridlicového plynu znamená oveľa vyššie emisie skleníkových plynov ako v prípade konvenčného zdroja zemného plynu alebo ropy, pretože okrem emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú spaľovaním, je totiž významným producentom skleníkových plynov práve ťažba a spracovanie bridlicového plynu. Ide najmä o metán, ktorý sa uvoľňuje, keď sa voda používaná pri frakovaní vracia späť na povrch obohatená o veľké množstvá plynu. Metán sa uvoľňuje aj cez trhliny, ktoré vznikajú pri vrtoch počas procesu štiepenia a počas prepravy, nehovoriac o tom, že metán má podľa rôznych zdrojov až 20-krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý. Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme s kľudom povedať, že sa jedná o biohazard.
Uvediem ďalšie tragické skutočnosti, ktoré sprevádzajú ťažbu bridlicového plynu hydraulickým štiepením. Počas štiepenia je potrebné obrovské množstvo vody. Pri každom cykle sa spotrebuje až 15 mil. litrov vody, 15 mil. litrov, pričom jeden vrt je možný využiť na 10 ťažobných cyklov. A pre predstavenie, 15 mil. vody je zhruba ekvivalent ročnej spotreby vody pre 10-tisíc Slovákov.
A pri obrovskej spotrebe vody je ďalším obrovským problémom jej kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie, keď sa na jeden cyklus použije až 133 ton rôznych chemikálií. Aj keď je chemické zloženie vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria ku zdravie ohrozujúcim látkam s karcinogénmi ako benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy, mutagénmi, tiež benzín alebo etylénoxid a inými toxickými účinkami. Treba zdôrazniť, že väčšina použitých chemikálií využívaných počas ťažby ostatne pod zemou a štúdie ukazujú, že môžu ohroziť zásoby pitnej vody. To sa stalo napríklad v Nemecku ešte v roku 2007, keď došlo ku kontaminácii podzemnej vody benzénom a ortuťou z potrubia na odvod odpadovej vody z ťažby.
Okrem kontaminácie podzemných vôd tu máme celý rad ďalších biologických hrozieb. Treba si uvedomovať, že ťažba bridlicového plynu ohrozuje aj biodiverzitu a prináša zvýšenú hlučnosť. V oblasti vrtov napríklad v USA sa ovzduší namerali zvýšené hodnoty benzínu, benzénu, toluénu a xylénu. Ich zdrojom boli najmä výbuchy plynu z vrtných hláv, únik plynu z kompresných zariadení, v ktorých je plyn uskladnený pred transportom, vyparujúce sa chemikálie využívané pri frakovaní a iných látok prirodzene sa vyskytujúcich v zemi. Spomínané chemikálie spôsobujú zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku rakoviny.
Ďalším možným problémom pri procese hydraulického štiepenia vstrekovania odpadovej vody použitej pri štiepení naspäť do vrtov je výskyt možných zemetrasení. Odpadová voda použitá pri štiepení totiž pôsobí na zlomových líniách ako mazivo, dôsledkom čoho sa zosúva a dochádza k zemetraseniam a otrasom.
Pre zaujímavosť, na svete sú už aj rozumnejšie vláda ako tá naša, kolegyňa Zemanová už ich aj vymenovala, kde je frakovanie, kde je ťažba bridlicového plynu frakovaním zakázaná. Napríklad Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika a tak ďalej.
Na záver by som už len dodal, že v zmysle odkazu pre naše budúce generácie Ľudová strana Naše Slovensko robí všetko preto, aby chránila občanov nášho štátu. Robíme všetko preto, aby sa dodržiava Ústava Slovenskej republiky, kde čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému zaručuje právo na ochranu zdravia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslanci za stranu Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Mora, Ján Kecskés a Peter Krupa predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona.
Ľudstvo pre svoj život potrebuje čoraz viac elektrickej energie. Domácnosti vlastnia čoraz viac elektrických spotrebičov a u veľkých fabrík vidíme naštartovaný proces s postupnou robotizáciou a automatizáciou výroby. Táto potreba mať všetko automatizované a ovládané spôsobila, že sa minuli všetky konvenčné zdroje fosílnych palív. Teda tie, ktorých ťažba nebola tak veľkou záťažou pre životné prostredie. Ťažba bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním má vážne negatívne environmentálne dopady, a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia.
Najväčším problémom ťažby bridlicového plynu uvedeným spôsobom je to, že sa len časť značne vysokého objemu kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe, ktorý vedie ku kontaminácií podzemnej i povrchovej vody. K uvedeným problémom sa pridružuje celý rad iných negatívnych environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia, napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby, s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami, zvýšenie prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody v pomere k vyťaženému plynu a jej prípadné ďalšie uskladnenie či tiež kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi látkami.
Voda, ktorá sa použila pri ťažbe bridlicového plynu frakovaním, obsahuje viac ako 700 chemických látok, ktoré sú vysoko karcinogénne, mutagénne a toxické. Táto voda kontaminuje povrchovú a spodnú vodu v blízkosti vrtu. Voda je už ďalej nefiltrovateľná a spôsobuje pre človeka vážne zdravotné problémy. Pitie kontaminovanej vody môže spôsobiť rakovinu, poškodiť plod dieťaťa v tele matky či iné zdravotné problémy. Dôkazom toho sú narastajúce prípady kontaminácie spodných vôd a studní v Amerike. Ľuďom tečie z vodovodných kohútikov voda, ktorá obsahuje metán, a pri stretnutí sa s otvoreným ohňom sa vznieti alebo je to len čistý chemický kokteil. Ľudia sú v týchto oblastiach chorí a ich život sa točí v kolotoči návštev rôznych lekárov. Ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením rozkladá horninu, z ktorej ťaží plyn. To má za následok zemetrasenia, prepady horniny, ale aj pohyby tektonických vrstiev. Hovoriť o tom, že sa chemická frakovacia tekutina nedostane nad priepustnú horninu a tým pádom do spodnej vody, je teda odvážne.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia. Je potrebné, aby táto forma ťažby bridlicového plynu a ropy bola na území Slovenskej republiky zakázaná. Je nesporné, že ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formu ťažby, ktorá po sebe zanechá nenávratne zdevastované životné prostredie. Kontaminuje vodu, kontaminuje pôdu a kontaminuje ovzdušie. Nerastné bohatstvo je podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má preto právo rozhodnúť o tom, ako so svojím vlastníctvom naloží, vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním je zakázaná. V zmysle odkazu pre naše budúce generácie, ktorým chceme nechať Slovensko s čo najkvalitnejším životným prostredím, čistou prírodou a kvalitnou pitnou vodou a ovzduším, nemôžeme dovoliť metódu ťažby bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením na jeho území.
Kolegyne, kolegovia, ak vám záleží na prírode Slovenska a zdraví našich občanov, tak vás poprosím, prosím o podporu nášho zákona.
Ďakujem.

Pán kolega Žarnay, vy ste síce učiteľ, ja som tiež, ale tá vaša argumentácia bola taká zvláštna. Ani tak, ani tak. Ani za, ani proti, polovica za, potom zrazu ste to zhrnuli, že je to slabé a nie je to dobré, aby ste to podporili. Neviem, neviem. Zdá sa mi, zdá sa mi, akoby to bolo len z princípu, že jednoducho, možno nie je to od vás, tak to nepodporíte. Ale tá argumentácia bola naozaj slabá. My nie sme v tejto veci zaujatí ani za, ani proti nejako presvedčene už teraz. Ale skôr by som povedal, že ma presvedčil príspevok predkladateľa ako ten váš, ktorý ste zhrnuli ako negatívny.
Ďakujem.

Pán kolega, ja mám len takú jednu doplňujúcu otázku. Z toho vášho vystúpenia ako keby vyplynulo, že vám by bolo ľúto, vám by bolo ľúto, že by neboli zaregistrovaní nejak, alebo teda že by si nemohli postaviť nejakú cirkevnú alebo náboženskú stavbu, budovu tieto kvázi, kvázi kresťanské, kvázi teda nejaké náboženské spoločnosti, ktoré budú zaregistrované ako občianske združenia, lebo nesplnia tie podmienky na registráciu cirkvi. Prečo by nám to malo byť ľúto? Však všetky cirkvi, ešte dokonca aj niektoré navyše, máme dnes zaregistrované a katolíci, evanjelici ani pravoslávni už jednoducho tieto problémy mať nebudú, a to, že nejaký pokus o niečo, čo nie je kresťanské, tu bude a nebude úspešné, veď to môžeme byť radi, a nie nám byť ľúto, takže keby ste to skúsili mi nejako vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Fašista, extrémista a zahraničný protislovenský agent Dostál tu volá po spojení tzv. slušných ľudí s islamom. Chce tým snáď fašista, extrémista a zahraničný protislovenský agent Dostál povedať, že on je slušný človek?

Milý pán sionista Dostál, ja už som veľakrát v rozpravách, vo faktických poznámkach hovoril o tom, že nedokážem pochopiť ako vy, človek, ktorý sa označuje za liberála, za obhajcu liberálnej demokracie, môže zároveň obhajovať islam. Viete, islam je totiž absolútne v príkrom rozpore so všetkým tým, čomu vy údajne veríte, čo údajne kážete a za čo sa staviate. Ja z týchto všetkých vašich vyjadrení, ktoré tu stále máte, mám taký pocit, že vám by byť moslimom úplne vyhovovalo, vy by ste chceli mať 4 manželky, môcť ich zbičovať, keď vám povedia niečo zlé, zakazovať im ísť na ulicu, zakazovať im ísť s kamarátkami na kávu, v 45-stupňových horúčavách by ste ich nútili nosiť veľké čierne záclony, aby vyzerali jak veľké vrece odpadku. Jednoducho úplne by vám toto všetko vyhovovalo, lebo inak, inak sa to naozaj vysvetliť nedá.
Ak ste v skutočnosti obhajca liberálnej demokracie, liberálnych hodnôt, to znamená hodnôt slobody, nemôžete zároveň obhajovať islam. Rozumiete, jednoducho je to v príkrom rozpore. A buď si to uvedomíte, alebo vyhľadáte odbornú lekársku pomoc.

Ďakujem za slovo. Pán Klus, snáď najmladší prorektor na Slovensku sa stal už aj kandidátom na imáma v novej mešite v Banskej Bystrici. Kedy budete mať prednášku v Rotary klube spolu s Maňkom, s Výbohom na obranu našich budúcich moslimských vrahov? To je otázka. (Reakcie z pléna.)