Videokanál klubu

Nejak, pán Krajniak, ekonomickí liberáli zvyknú hovoriť, že teda trh naozaj vyrieši všetko, vy ste s tým skončili to vaše vystúpenie, ma to tak zaujalo, že, áno, že trh vyrieši všetko, ale za akú cenu. V tomto prípade za cenu toho, že sa zo Slovenska stane púšť a jednoducho ten trh naozaj nemôže byť v tomto prípade na prvom mieste.
Ja som vás, neberte to ako kritiku, ja som vás správne pochopil, len treba to ešte viac, to asi musíme všetci tomuto národu prízvukovať a zdôrazňovať, pretože tá neviditeľná ruka trhu, o ktorej liberáli tak radi rozprávajú, funguje, najmä čo sa týka takýchto komodít, drevo, voda, pôda, funguje na princípe totálnej devastácie krajiny a prírody a jednoducho po nás potopa, žiadna budúcnosť. Čiže trh je trh, ale v tomto prípade nás trhové hľadisko v podstate až tak nezaujíma, lebo tu ide už, tu ide nieže už, až o budúcnosť našich detí a o to, aby Slovensko bolo také, ako ho poznáme dnes, aby sa zo Slovenska vplyvom tejto neustále sa stupňujúcej devastácie naozaj v priebehu možno dvoch desaťročí nestala púšť a krajina, kde nikto nebude chcieť žiť.
Ale inak ďakujem za podporný príspevok.

Ďakujem pánu Krajniakovi. Chcela by som podotknúť, že pri doterajšej politike sa nám môže naozaj čoskoro stať, že prídeme aj o tú vodu, o zem pod nohami a možno aj o vzduch, ktorý dýchame. A možno máme strategickú polohu v strede Európy, možno aj to napadne niekomu, aby to predal, a potom môžeme ísť na Severný pól, tam je miesta dosť. Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Kollárovi za podporu a za veľmi fundovaný príspevok, za dobrú faktickú poznámku. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené torzo slovenského parlamentu, tak ako už bolo povedané v dôvodovej správe, slovenské drevo považujeme za strategickú surovinu, ktorá je surovinou národného významu a ktorá si zasluhuje ústavnú ochranu.
V 90. rokoch minulého storočia, keď v správe Lesov došlo k postupnému návratu lesnej pôdy súkromným vlastníkom a vlastníkom v spoločenstvách, ako sú urbárske spoločenstvá, obce a mestá, cirkevné spoločenstvá, bolo od začiatku hospodárenie na lesnej pôde regulované lesným zákonom z roku 1977. Tento zákon sa postupne upravoval až do dnešnej podoby. Ale jeho základné princípy vytvorené dlhodobou tradíciou pestovania lesov sa nezmenili. Zákon bez ohľadu na vlastnenie lesov stanovoval základné podmienky, ako sa musí nakladať s lesnou pôdou a s lesmi, ktoré sa na nej nachádzajú. Stanovoval pravidlá zaobchádzania s lesmi. Tým vlastníci lesnej pôdy bez ohľadu na to, či boli súkromníci, spoločenstvá alebo štátni manažéri štátneho podniku, títo museli konať v súlade so záujmami Slovenskej republiky. To znamená, že museli konať tak, aby lesná pôda nebola poškodzovaná a aby lesy na nej napĺňali hospodárske ciele, ale aj celospoločenské a ekologické potreby Slovenska. Dodržovala sa zásada, že štát lesy a lesnú pôdu nepredával. Taktiež ani cirkvi, obce, mestá ani urbariáty.
No postupne sa vytvorila silná lobistická skupina obchodníkov so surovým drevom, ktorá dnes ovláda obchod s drevom, najmä obchod s drevom do zahraničia. Tá je potenciálnym rizikom na vytvorenie tlaku, aby došlo k zmenám v prístupe k predaju lesov v rozhodujúcich vlastníckych skupinách vrátane štátu. Preto aj stav v lesnom hospodárstve si žiada posilniť ochranu slovenských záujmov, a to v Ústave Slovenskej republiky i v nadväzujúcich zákonoch upravujúcich hospodárenie v lesoch.
Pred rokom 1990 sa snažil štát využívať produkciu lesného hospodárstva v prospech slovenskej ekonomiky. To sa prejavovalo úsilím využiť vyťažené drevo tak, aby sa dosiahla z jeho produkcie najvyššia pridaná hodnota. Bola tu snaha o komplexné spracovanie s maximálnou finalizáciou výrobkov. Zo Slovenska sa vyvážalo iba drevo, pre ktoré neboli doma spracovateľské kapacity. Po roku 1990 sa postupne čoraz väčšie množstvo surového dreva začalo vyvážať zo Slovenskej republiky, čím sa doma postupne strácali pracovné príležitosti, ktoré spracovanie dreva dáva. Bolo to spôsobené chybnou privatizáciou drevospracujúceho priemyslu, pri ktorej nedošlo k previazaniu vlastníkov s podnikmi prvotného spracovania dreva, ako piliarske závody, kombináty komplexného spracovania dreva, energetické podniky, celulózky a podobne. Slovensko nedokázalo presadiť vlastnú koncepciu privatizácie, v ktorej bola snaha zabezpečiť a udržať komplexné spracovanie dreva na Slovensku a tým aj úplne využiť potenciál dreva pri tvorbe pracovných miest.
Keďže rozhodovanie o vlastníckych vzťahoch bolo v kompetencii federálnych orgánov vtedajšej Česko-Slovenskej Federatívnej republiky, federálna vláda presadila tzv. kupónovú privatizáciu, ktorá sa zvrhla na bezhlavé rozkrádanie štátneho majetku. Podľa štatistík, oficiálnych štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú ešte okrem iného bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Preto je nevyhnutná ústavná ochrana slovenskej lesnej pôdy, lesov aj dreva ako strategickej suroviny národného významu, ako aj vytvorenie stratégie komplexného spracovania dreva na Slovensku a štátne investičné stimuly využiť na ich realizáciu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, pričom predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne predkladáme do Národnej rady návrh ústavného zákona, kde požadujeme vyhlásiť slovenské drevo za strategickú surovinu národného významu. Druhýkrát klopeme na zatvorené dvere a budeme klopať dovtedy, kým sa neotvoria.
Slovenské drevo má v dnešnej dobe veľa problémov. Jedným z nich napríklad nielen nízka cena dreva oproti zahraničnej ponuke, ale aj vidina jednoduchého a rýchleho zárobku spôsobujú to, že finálna výroba dreva sa vykonáva mimo územia Slovenskej republiky. Takisto aj slovenskí drevospracovatelia už dlhé roky upozorňujú, že ďaleko najväčšou brzdou ich rozvoja je vývoz neopracovaného dreva z tunajších lesov do cudziny. Keby k nemu nedochádzalo, zamestnávajú tisícky ľudí viac.
Pre porovnanie: v polovici 90. rokov sme na Slovensku ťažili 5,3 až 5,5 mil. metrov kubických dreva, v súčasnosti 9,4 až 10 mil. kubíkov ročne, čo je takmer dvojnásobok.
Dnes sme v štádiu, kedy drevo horšej kvality dovážame a kvalitné domáce drevo je určené na export. Tento stav je nutné bezpodmienečne zvrátiť.
Drevo je nutné brať ako prírodné bohatstvo štátu, takisto ako aj komoditu strategického záujmu, ale v neposlednom rade je drevo nenahraditeľnou zložkou nášho životného prostredia, a preto si zasluhuje ústavnú ochranu. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracovávalo a finalizovalo.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovateľného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán kolega, my nikde nehovoríme o odobraní mandátov, to aj kolega Drobný predtým spomenul. Hovoríme o tom, že ak sa poslanec sám dobrovoľne pri plnom vedomí rozhodne vzdať sa členstva v poslaneckom klube, tak vtedy, vtedy príde o mandát, ale bude to z jeho vlastnej vôle.
Čo sa týka tej SIET-e, keď oni predtým hovorili, že nepôjdu so SMER-om a potom išli, tak, áno, tí ľudia vystúpili, ale tí ľudia mohli taktiež zostať v klube a nepodporovať vládnu koalíciu a možno by pre naplnenie toho demokratického princípu spravili ešte viac, ako vystúpiť a tváriť sa, že ja teda s nimi už nemám nič spoločné, aj keď, samozrejme, aj to je riešenie, hej.
No a viete, keď sa nič nezmení, ja nehovorím, že toto naše riešenie je jediné možné, ideálne, ale aspoň sme sa o niečo pokúsili. Ale keď sa nič nezmení, tak tá miera nejakého chaosu a takýchto prestupov už pomaličky parlament bude pripodobňovať nejakým futbalovým klubom, a to je veľmi zlé, ak teda budeme hovoriť o prestupoch poslancov a jedno s druhým, lebo naozaj to, neprináša to medzi ľudí dobrý odkaz ani dobrý pohľad na túto inštitúciu. A obyvatelia Slovenskej republiky už aj tak vnímajú toto plénum ako divadlo, ako cirkus, a keď ho majú vnímať ešte aj ako nejakú, nejakú veľmi draho zaplatenú tretiu ligu futbalovú, tak myslím si, že to nepotrebujeme ani my, ani vy, a pripúšťam, pripúšťam, pán kolega, že je to, je to téma na debatu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi krátko k našej novele ústavy v tejto vzácnej chvíli, kde má Ľudová strana Naše Slovensko parlamentnú väčšinu. (Zasmiatie sa v sále.) Nechceme našou novelou nič iné, len zaviesť trošku poriadku a zvýšiť úroveň zodpovednosti politikov, v tomto prípade poslancov parlamentných politických strán voči rozhodnutiu svojich vlastných voličov.
Vidíme veľmi dobre a vidíme to aj v tomto volebnom období, ale aj v tých predošlých, že naozaj nám začína v parlamente, v Národnej rade, veľmi zvláštna móda. Ľudia sa nechajú zvoliť za nejakú politickú stranu a následne, aby nemuseli napĺňať program tejto strany, tak veľmi často sa vzdajú členstva v klube, za ktorý boli, alebo teda v klube strany, za ktorú boli do parlamentu zvolení, a tvária sa v tom parlamente, v týchto laviciach Národnej rady, ako voľné radikály, ktoré si robia, čo chcú, a jednoducho nie sú viazaní žiadnou zodpovednosťou. A ľudia voliči sú proste oklamaní absolútne na najvyššej úrovni, v parlamente, oklamaní a nemôžu s tým nič urobiť. Nemôžu s tým absolútne nič spraviť.
Jednoducho si myslíme, sme presvedčení o tom, že ak nejaký poslanec bol za nejakú stranu s nejakým programom, s nejakým hodnotovým rebríčkom zvolený, tak je povinný počas volebného obdobia presadzovať tieto hodnoty, názory a politiku strany, s ktorou bol do parlamentu ľuďmi zvolený, vyslaný. Ak s tým má problém, ak s tým má problém a z nejakého dôvodu sa mu to nepáči, tak vždy má možnosť sa slobodne v zmysle ústavy vzdať mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ak však rozhodne len takýto zbabelý a alibistický postup, že sa vzdá členstva v klube, tak naša novela hovorí o tom, že v tomto prípade by mal prísť aj o svoj mandát, pretože sa jednoducho spreneverí voličom, ktorí ho svojou dôverou poctili a ktorí mu zároveň dali ale úlohu, úlohu presadzovať, presadzovať tento program ako poslanec konkrétnej politickej strany.
Pretože my nemôžme sa tváriť donekonečna, že demokracia v každom jednom ohľade, na každej jednej úrovni je len o nejakých právach, ale je vo výraznej miere na 50 % aj o povinnostiach. Nie je len o možnostiach, ale je aj o zodpovednosti. A práve naša novela má vzniesť alebo vniesť teda medzi poslancov, medzi tých, ktorí by mali ísť príkladom všetkým občanom Slovenskej republiky, by mala medzi nich vniesť vyššiu mieru vlastnej sebareflexie, vyššiu mieru zodpovednosti voči ľuďom. Nechcem pracovať v strane, vzdám sa členstva v klube, prídem o mandát - veľmi jednoduchá rovnica, ktorá by zabezpečila nielen vyššiu mieru poriadku tu v parlamentných laviciach a vyššiu mieru istoty pre ľudí pri fungovaní politických strán, parlamentných politických strán, ale podľa nášho názoru by vniesla aj vyššiu mieru istoty už do samotných volieb a do samotných predvolebných kalkulácií a rozhodovacích procesov na úrovni jednotlivých politických strán.
Nebolo by možné, tak ako je to dnes, žiaľ, praxou už vopred kalkulovať s tým, že istý počet ľudí sa na kandidátke istej strany dostane do parlamentu a následne sa hneď vzdá členstva v klube a bude pôsobiť ako nezávislá. Lebo takéto počínanie vedie k zárodkom anarchie, chaosu, a ak má Národná rada byť príkladom a zákonodarným zborom, tak tie zákony majú vyjadrovať najmä pevné a presné usporiadanie vecí pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Pre občanov, pre zamestnávateľov, pre zamestnancov, ale aj pre politikov a v rámci politikov aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja osobne som veľmi prekvapený, že s podobnou iniciatívou neprišiel niekto už skôr. Ale možno odpoveď na túto takú pochybnosť alebo otázku je v tom, že s postupom času tá tendencia opúšťania poslaneckých klubov má stúpajúci charakter. Takže skôr alebo neskôr k takejto úprave bude môcť alebo bude musieť teda prísť.
Aj keď vieme, aj keď vieme, že podpory sa asi nedočkáme od týchto prázdnych, hlavne koaličných kresiel už vôbec nie, ale možno sa podarí, možno sa podarí rozpútať aspoň celospoločenskú diskusiu, ako sa to už v niektorých prípadoch našich návrhov podarilo, napríklad návrh o zrušení sankcií za odmietnutie očkovania.
Takže nejdem ani prosiť o podporu, možno skôr tak požiadať alebo dať taký námet na zamyslenie, či naozaj nie je načase trošku zaviesť poriadok a presné pravidlá do slovenského parlamentu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na jednu oblasť návrhu zákona, a to na fakt, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Dnes rok aj niečo od volieb máme v parlamente 12 nezaradených poslancov. Niektorí z tohto počtu boli zo svojho pôvodného poslaneckému klubu vylúčení, iní odišli sami. Navrhovaná strata mandátu sa netýka poslancov, ktorí by boli vylúčení z poslaneckého klubu, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Vylúčenie poslanca z poslaneckému klubu a jeho pôsobenie v pozícii nezaradeného poslanca iste nevnímajú občania pozitívne.
Oveľa horšie sú ale tie prípady, keď sa poslanec vyvezie do parlamentu na kandidátke strany, ktorú potom z vlastnej vôle opustí, aby svoj mandát uplatňoval v poslaneckom klube strany inej. To už je z morálneho hľadiska zrada voliča a pár tu prítomných svojho voliča týmto spôsobom zradilo. Chápem, že sú situácie, keď je naozaj ťažko zostať v klube strany, keď sa samotná strana úplne spreneverí svojim predvolebným sľubom a tak si, diplomaticky povedané, urobí z ústneho otvoru zadnú časť tela.
Je iste ťažké sa pozrieť z pozície poslanca vládnej koalície do očí voličom, ktorým po celý časť predvolebnej kampane vtĺkal do hlavy motto "S Ficom nikdy". Ale morálne čistým riešením takej nemilej situácie nie je zdupkať z poslaneckého klubu. Morálnou povinnosťou poslanca je zostať v klube a presviedčať ostatných poslancov, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. A trvať na tom až do doby, kým to ostatní v klube akceptujú, prípadne do doby, kým dotyčného rebelanta vylúčia z klubu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament - Národná rada Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady sú volení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda do volieb vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jedného z kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Poslanec, ktorý opustí svoj pôvodný poslanecký klub z vlastnej iniciatívy, tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takého správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často ako bezcharakterné, korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdá členstva v pôvodnom poslaneckom klube, zamedzuje takémuto konaniu.
V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca. Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu práve preto, aby nebol obmedzený slobodný výkon jeho mandátu.
Predkladaný ústavný zákon prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady Slovenskej republiky širokou verejnosťou.
Ďakujem, skončil som.