Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.2.2018 o 14:57 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:59 - 15:00 hod.

Drobný Stanislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Stando, dobre si povedal. Ja len zopakujem, že slovenská hymna vznikala v časoch revolučných rokov 19. storočia. Prišla do doby, keď vytúžená slovenská štátnosť bola príliš ďalekou budúcnosťou. Dnes tú vytúženú štátnosť máme, sny našich predkov sa v tejto veci naplnili. Je preto namieste venovať tie necelé dve minúty na začiatku otvorenia schôdze Národnej rady Slovenskej republiky našej hymne. Venovať tú chvíľku času zároveň aj ako spomienku na tých, ktorí svojím celoživotným dielom postavili základy, na ktorých stojí naša dnešná štátnosť. Spomienka na ich dielo a osudy by nás mali všetkých, všetkých malo motivovať, aby sme chránili našu štátnosť, pretože ona je dielom generácie našich predkov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 14:57 - 14:59 hod.

Mizík Stanislav Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, štátna hymna Nad Tatrou sa blýska je štátny symbol, je to náš štátny symbol. Pokiaľ sa nemýlim, hymna sa má používať v praxi a prax sa má aplikovať kde inde, ako v prvom rade v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky. Iste je dôležité použiť ju aj na športových podujatiach, ale Národná rada je podľa mňa väčšia priorita. Tento náš návrh zákona dávame preto, lebo v minulosti sme už raz dali tento návrh v rámci procedurálneho návrhu. Bolo to zamietnuté. Zamietla to aj SNS, ktorá má v názve slovo slovenská. Aké divotvorné uvažovanie vtedy mali jej poslanci, to nevie nik. Dokonca nič slovenské na nej nenachádzala ani ich bývalá členka Anna Malíková, dokonca jej bývalá predsedníčka. Dúfam, že im moje slová otvoria oči. Dokážte, že ste vlastenci a že sa Anča Malíková mýlila. O poslancoch slovenskej arabskej strany nepochybujem, oni majú radšej modrú handru so žltými hviezdičkami. Boli by najradšej, keby im k tej modrej handre hrala americká hymna, a potešil by ich svojou prítomnosťou americký prezident v zastúpení pre Slovensko Andrej Kiska, náš lietajúci Čestmír. Je smutné, že ma nemôžu počuť, myslím tým hlavne extrémistov v prvom rade.
Vážení poslanci, oslovujem tých, ktorí majú v sebe slovenské srdce a ctia si štátne symboly, aby zahlasovali za náš návrh. Obraciam sa dokonca na normálnych členov SMER-u, SNS a OĽANO. Nepolitikárčite, teraz sa ukáže, kde máte srdce. Teraz to bude alfa a omega obsahu vášho myslenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:55 - 14:57 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Rasťo, veľmi pekne si to povedal, ja ťa ešte doplním v pár veciach.
Áno, je to maximálne prirodzené a niečo, čo mozog obyvateľov Slovenskej republiky nevie pochopiť, ako je možné, že na začatí schôdzí, na začiatku schôdze Národnej rady, zákonodarného zboru, nehrá štátna hymna ako jeden zo štátnych symbolov.
Vidíme aj teraz v týchto dňoch, aká obrovsky dôležitá alebo obrovský dôležitý je význam štátnej hymny ako symbolu štátu, symbolu národa, čo robia s Ruskou federáciou. Ruskej federácii alebo ruskej výprave na olympijských hrách okrem mnohých ďalších vecí zakázali aj používať štátnu hymnu. Používať štátnu hymnu, a to práve kvôli tomu, že tým, ktorí ich nenávidia, vadí štátna hymna ako symbol ruského národa, ako symbol ruského štátu. A presne o tom štátna hymna je.
Tiež ťa doplním v tom, že my sme sami čakali, že prirodzene s touto iniciatívou vyjde Slovenská národná strana ako strana vláda a ako strana, ktorá si ešte v názve hovorí o tom, že je strana národná. A len keď sme dva roky čakali a k ničomu sme a ničoho sme sa nedočkali, tak sme s tým vyšli my, lebo jednoducho je najvyšší čas, aby v tomto procese globalizácie a v tomto procese odnárodňovania sme aspoň symbolicky ho zmiernili, tento proces, s tým, že tu v Národnej rade bude znieť štátna hymna. Keď môže znieť na začiatku každého zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som ju zaviedol aj bez úpravy rokovacieho poriadku, a postupne sa ju naučili viacerí poslanci kraja spievať, prečo by nemohla zaznieť tu.
A už iba k tým okupačným európskym handrám, to nebolo ani za Hitlera, aby okupačné handry viseli na každom úrade, tak ako je to dnes.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:53 - 14:55 hod.

Grausová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď už nič iné, mali by sme si zobrať príklad zo Spojených štátov amerických, ktorý si veľmi vážia svoje symboly, svoju zástavu a svoju hymnu, ktorú hrajú pri každej príležitosti. Dokonca aj poslanec tohoto parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky, zahraničný agent Osuský má americkú hymnu ako zvučku, ako zvonenie vo svojom mobile. Takže ja dúfam, že aspoň toľko úcty a lásky by mal mať aj k slovenskej hymne. Štátna hymna, teda tá naša hymna je jedným zo štátnych symbolov Slovenskej republiky a jej suverenity, a teda úplne prirodzene do nášho zákonodarného orgánu patrí. Patrí sem tak ako štátny znak, ktorý tu máme pred sebou, a patrí aj ako štátna, naša štátna zástava.
Keď hymna hrá na športových podujatiach, o to viac by mala znieť aj v parlamente Slovenskej Národnej rady, možno by sa tým dokonca zvýšila aj kultúra rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 14:46 - 14:46 hod.

Schlosár Rastislav Zobrazit prepis
Takže, dámy a páni, ako som už povedal v úvodnom slove, podstatou novely rokovacieho poriadku, ktorú naša strana predkladá, je zabezpečenie používania štátnej hymny Slovenskej republiky tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Konkrétne chceme, aby štátna hymna v rokovacej sále zaznela ihneď po otvorení každej schôdze Národnej rady, teda nielen na začiatku volebného obdobia, prípadne na začiatku roka, tak ako tomu bolo napríklad aj tohto roku.
Na prvý pohľad ide možno o nejakú malú a čisto symbolickú zmenu, no v skutočnosti je závažná, ak si uvedomíme význam štátnej hymny a najmä stav, v akom sa Slovenská republika dnes nachádza. V prvom rade si musíme uvedomiť, že štátna hymna, teda pieseň Nad Tatrou sa blýska je jedným zo štátnych symbolov Slovenskej republiky a jej postavenie zakotvené priamo v čl. IX ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Štátna hymna však nie je len nejakou formálnou náležitosťou ústavy. Štátna hymna je predovšetkým kultúrnym dedičstvom a odkazom našich predkov, dedičstvo štúrovcov, našich národných velikánov, bez ktorých práce a boja by bola nemysliteľná aj existencia súčasnej druhej Slovenskej republiky, a bez osobností, ako boli Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Janko Kráľ, Ján Francisci, ale aj autor našej štátnej hymny Janko Matuška, bez všetkých týchto osobností by sme tu možno dneska vôbec nesedeli. Bez nich by sme už ako národ možno ani neexistovali. Štátna hymna Slovenskej republiky ale je v podstate odkazom celého slovenského národa naprieč jeho históriou, pretože jej melódia má korene v ľudovej piesni, ktorá sa po stáročia spievala na našom krásnom Slovensku.
Štátna hymna Slovenskej republiky má však peknú nielen melódiu, vyvierajúci z našich národných tradícií, ale má predovšetkým mimoriadne aktuálne slová. Slová, ktoré aj dnes tnú do živého. Boj za oslobodenie Slovenska sa totiž neskončil štúrovcami, ale pokračuje dodnes, hoci už proti iným nepriateľom slovenskej štátnosti ako vtedy. Slová „Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú“ platia dnes viac ako kedykoľvek predtým a možno to je dôvodom toho, prečo sa našej štátnej hymne niektorí odporcovia slovenskej suverenity, prečo by sa jej radi zbavili alebo jej používanie obmedzili na minimálnu úroveň. Preto sme presvedčení, že postavenie štátnej hymny Slovenskej republiky nemôže byť len symbolické a formálne, ale musí sa primerane premietnuť do reálneho, politického a spoločenského života, obzvlášť do života najvyšších štátnych orgánov, akým je aj Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán na Slovensku.
Pre každého Slováka a vôbec pre každého lojálneho občana našej vlasti, ktorý má zdravý rozum, ktorý ešte nestratil svoju česť a nezradil svoju vlasť, sú hymna, ako aj ostatné štátne symboly niečo nedotknuteľné, niečo sväté, niečo, čo musí mať dôstojné miesto v našej spoločnosti. Naši predkovia pod vedením Ľudovíta Štúra bojovali za našu slobodu, bojovali za naše oslobodenie, bojovali za Slovensko a za náš národ pod bielo-modro-červenými vlajkami pod pečaťami s dvojkrížom a za spevu piesne, ktorá je dnes našou štátnou hymnou.
Ale pozrime sa teraz na to, ako s našimi štátnymi symbolmi, ako s týmto dedičstvom našich predkov a národných velikánov zachádzame dnes. Pretože zachádzanie, práve zachádzanie so štátnymi symbolmi je odrazom toho, aký máme vzťah, ako zachádzame s našou štátnosťou, suverenitou, samostatnosťou a nezávislosťou, ktorú reprezentujú práve štátne symboly. Je všeobecne známe, že verejné inštitúcie, obzvlášť prezident, vláda, ale aj parlament majú veľmi ľahostajný prístup k našim národným dejinám a symbolom. Celé to zašlo až tak ďaleko, že slovenské úrady sú doslova zaplavené cudzími symbolmi Európskej únie. Vlajky Európskej únie, ktoré my nenazveme inak ako okupačné handry, lebo nič iné ani nie sú, vejú na budovách našich ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, ale nájdeme ich aj na obecných úradoch v tej najzapadnutejšej dedine. Napokon pozrite sa okolo seba, tieto handry nájdeme aj priamo tu v rokovacej sále Národnej rady a nájdeme ich tu preto, aby nám pripomínali otrocké a ponižujúce postavenie Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, vyjadrené dokonca aj v našej ústave, ktorá hovorí, že právne predpisy Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Sú tu preto, aby nám pripomínali fakt, že o všetkých zásadných politických otázkach nerozhodujeme my poslanci tu na Slovensku, tu v Národnej rade, ale že o nich rozhodujú cudzinci, byrokrati a západné mocnosti v Bruseli. Hoci sa možno niekomu zdá, že táto degradácia štátnych symbolov nič neznamená, opak je pravdou.
Ruka v ruke s tým, ako sa naše štátne symboly stávajú pomaly len nejakým doplnkom k symbolom Európskej únie, je čoraz väčšie obmedzovanie suverenity Slovenskej republiky a to aj napriek tomu, že práve suverenita je pre prežitie a prosperitu národa kľúčová. Namiesto toho, aby sme na Slovensku posilňovali nezávislosť, samostatnosť a sebestačnosť, naším členstvom v Európskej únie, únii tieto hodnoty likvidujeme. Čoraz viac sa presadzuje myšlienka európskej integrácie a federalizácie spojená v konečnom dôsledku s úplnou likvidáciou štátnej suverenity Slovenskej republiky, a to až do takej miery, že dnes už aj najvyšší ústavní činitelia hovoria o tom, že by sme mali byť súčasťou tzv. jadra Európskej únie, čo v praxi znamená byť súčasťou spojených štátov európskych ako federálneho štátu, v ktorom už viac nebudú mať miesto nezávislé národné európske štáty. Namiesto nich bude o všetkom zásadnom v spoločnosti rozhodovať výlučne cudzia moc, a to ešte vo väčšej miere, ako je tomu doteraz. Vzhľadom na to sme presvedčení, že musíme vrátiť používanie štátnych symbolov do reálneho spoločenského života, pretože štátne symboly sú jednoducho výrazom našej suverenity, ktorú chcú protislovenské sily zlikvidovať. Chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší štátny orgán bola vzorom a príkladom aj pre ostatné štáty a verejné inštitúcie a ukázala slovenským občanom aj zahraničiu, že politická nezávislosť Slovenska od akejkoľvek cudzej moci je jej prioritou a najvyšším národným a štátnym záujmom.
Páni poslanci, som presvedčený o tom, že kto nemá vzťah k našej štátnej hymne, tomuto veľkému dedičstvu a odkazu našich predkov, komu prekáža, aby znela pred každou schôdzou, komu prekáža, aby sme sa, aby sme aj jej v konečnom dôsledku vrátili dôstojné miesto v našej spoločnosti, nemá vzťah ani k Slovensku a jeho štátnosti. Pamätajte na to pri hlasovaní o našom návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 14:43 - 14:44 hod.

Schlosár Rastislav Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu naše Slovensko predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho návrhu zákona je zabezpečiť používanie štátnej hymny Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky.
Viac už v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:42 - 14:42 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Dovolím si zareagovať na otázky, alebo teda pripomienky pána poslanca Klusa.
Pán poslanec, teraz som skutočne nemyslel vás osobne ako poslanca, ale váš klub stranícky, pretože táto informácia o tom, že to vnímate ako ohrozenie demokracie, prešla médiami po tom, ako váš predseda Sulík túto tému znova otvoril, na čo my sme reagovali predložením tohto návrhu zákona, a vy ako strana ste nejakým spôsobom tieto informácie nedementovali, nepopreli ani sa k nim potom následne ešte viacej nevyjadrili.
Takže úplne teraz bez čohokoľvek zlého, pozrite si to, uvidíte, že si nevymýšľam a že možno médiá to pochopili inak, ale v skutočnosti to bolo so stranou SaS, takáto výhrada spájaná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:40 - 14:42 hod.

Grausová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem ti, Marian, za tvoje vystúpenie. Ďakujem ti aj za to, že si spomenul Izrael, ktorý je veľkým, teda jednoducho obrovským vzorom pre mnohých poslancov v tejto Národnej rade a v tom by som aj súhlasila, že naozaj z Izraela by sme si v mnohých veciach mali zobrať príklad, a mal by byť v niektorých veciach, v tých dobrých, ktoré má, aj našim vzorom, čo, žiaľ, tí poslanci práve, ktorí Izrael obdivujú, ale za vzor si ho neberú. Chcem povedať, že je tu množstvo posla..., a na pána Klusu, že som zvedavá, teda keď má taký názor aj SaS, ja budem rada vidieť, sledovať ako pán Martin Klus zahlasuje pri tomto návrhu zákona pri hlasovaní. Je tu množstvo poslancov, ktorí sa zubami-nechtami držia svojej funkcie a svojich peňazí a ukáže sa pri hlasovaní o tomto návrhu. Vtedy uvidíme, komu záleží a komu nezáleží na Slovenskej republike a na ich, na jej občanoch. Nech sa deje čokoľvek, hlavne že oni sú za vodou, hlavne že oni majú svoje istote, istoty a svoje peniažky, ktorých sa im stále máli. A nebola, naozaj tých 50 poslancov by nebola žiadna škoda.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 14:40 - 14:40 hod.

Kecskés Ján
Ďakujem za slovo. Marian, vo svojom vystúpení si spomínal, že teda tu absentuje značná časť vládnych poslancov, je ich tu možnože tucet, druhý tucet pozerá hokej v parlamentnom bufete, a teda z praktického hľadiska táto novela neprinesie nič nové, sfunkčnenie práce Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 14:28 - 14:38 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, kolegovia Uhrík aj Beluský tu nejakým spôsobom zdôvodnili, každý zo svojho uhla pohľadu, že prečo vlastne my opakovane predkladáme tento návrh na zníženie počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo súčasných 150 na 100.
Bolo to zdôvodnené ekonomicky, bolo to zdôvodnené nejako organizačne. Jednoducho aj jedna, aj druhá, aj jeden, aj druhý pohľad dáva zmysel, že prečo by to tak mohlo byť. A ja sa na to pozriem úplne prakticky z pohľadu, z pohľadu voličov, z pohľadu daňových poplatníkov, z pohľadu obyvateľov, občanov Slovenskej republiky.
My ako nováčikovia v Národnej rade to tu vnímame celú tú atmosféru, celý tú, celý ten spôsob práce Národnej rady ako jedno obrovské sklamanie, si myslím, a ako príklad toho, ako by asi veci nemali fungovať, resp. ak takto fungujú veci v zákonodarnom zbore, tak to sa potom nemôžme čudovať, ako fungujú veci v ostatných oblastiach štátu, resp. skôr povedané alebo lepšie povedané, ako tie veci v iných oblastiach štátu nefungujú. Boli sme tu od tých volieb posledných, v tomto teda volebnom období sme boli svedkami mnohých a mnohých cirkusových a polocirkusových vystúpení na niekedy, žiaľ, aj najvyššej parlamentnej úrovni, kde na jednej strane bolo vedenie Národnej rady, na druhej strane tu boli niektorí poslanci, ktorí, ktorí to vyslovene vnímajú ako cirkusovú nejakú kariéru, a treba povedať, že teda v posledných týždňoch, keď sem podstatne menej chodil pán Matovič, tak sa tá úroveň dosť výrazne zlepšila, ale opätovne sa tu začal objavovať a opätovne to začína sa nejakým spôsobom dostávať do tej pozície toho cirkusu, aj keď nielen kvôli nemu, samozrejme.
Žiaľ, dnes aj pred kamerami médií, pred mnohými divákmi na balkóne to bolo znova, znova úplne jasne ukázané tu, že, a teraz je to výčitka voči vládnej koalícií, že tá úroveň Národnej rady v takomto obrovskom, obrovskom počte poslancov sa veľmi jednoducho a veľmi rýchlym spôsobom pri každej možnej príležitosti môže znova skĺznuť do tej cirkusovej roviny, keď členovia koaličných strán neakceptovali tú viac-menej dohodu z grémia, kde sa dohodlo na tom, že prejde ten bod. Svojvoľne to zmenili, bolo to veľmi nechutné, že na odôvodnenie tejto svojej zmeny použili ešte zdravotný stav opozičného poslanca, hoci ten sám s tým nesúhlasil. Toto bolo naozaj veľmi nechutné a veľmi také nízke a primitívne a pred, pred kamerami médií. Čiže my si myslíme, že tým, že by došlo k zníženiu počtu poslancov Národnej rady o jednu tretinu, tak nie že by bola ohrozená nejako demokracia alebo že by nejakým spôsobom tu došlo k zníženiu efektivity práce rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, ale práve naopak, že by došlo k nárastu efektivity, k zvýšeniu úrovne a hlavne k takému zvýšeniu miery konštruktivity tých jednaní tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo by jednoducho bolo menej aktérov, ktorí by so seriózneho jednania zákonodarného zboru robili cirkus, divadlo a všetko to, čo v skutočnosti na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nemá a čo robiť. A to musíte mnohí s tým súhlasiť bez ohľadu na politické tričko, len ja chápem, že tá odvaha to takto povedať nie je, pretože sú isté záväzky a sú isté parlamentné počty, ale my ak sa chceme k tomu postaviť naozaj seriózne a hlavne v tomto prípade, v tomto prípade s úctou k slovenskej štátnosti, ktorej je jedným a výrazným prejavom je aj teda práca v Národnej rade a Národná rada ako taká, tak sa s tým niečo urobiť musí. Sa s tým niečo urobiť musí. A vidíme, že také tie polototalitné, polototalitné metódy formou prísnych zákazov v rokovacom poriadku a podobných vecí, ako to nerieši vec buď vôbec, alebo iba veľmi čiastočne a veľmi z malej časti.
Čo sa týka tých výčitiek, že akým spôsobom sa k tomu stavajú v krajinách, kde je menší počet poslancov zákonodarného zboru, ako je to na Slovensku, resp. je, je iný počet obyvateľov alebo pomer počtu obyvateľov a počtu členov zákonodarného zboru, kolegovia tu už nejaké čísla povedali. Máme tu spracované v tabuľkách, máme spracovanú v tej dôvodovej správe aj tú zmenu, ktorá by nastala tým, že by klesol teda počet poslancov Národnej rady o 50.
V prípade Slovenskej republiky by to znamenalo toľko, že kým dnes je na jeden mandát poslanca Národnej rady, na jedného teda poslanca Národnej rady je v prepočte 36 160 obyvateľov, tak po našej úprave by to bolo 54 240 obyvateľov, čo ale zďaleka ešte nie je najviac v rámci krajín Európskej únie, pretože ešte stále by pred nami bolo 6 ďalších štátov Európskej únie, ktoré majú už v súčasnosti väčší pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov zákonodarného zboru.
Pre mnohých z vás ale, pre mnohých z vás, hlavne pre tých, ktorí ste v skupine priateľov Izraela, by možno bolo také vodítko alebo také, taký návod, porovnanie tohto pomeru Slovenskej republiky teraz, potom s pomerom, ktorý vládne v Izraeli ako v demokratickom a slobodnom štáte, kde jednoducho sa môžme v mnohých veciach od nich učiť. V Izraeli, ktorý ma v súčasnosti populáciu počet obyvateľov zhruba 8,5 mil., má zákonodarný zbor, kneset, 120 členov, 120 členov. To znamená, v Izraeli je ten prepočet 70 800 obyvateľov na jedného jediného poslanca. Čiže už dnes, už dnes je to o 16-tisíc obyvateľov na poslanca viac, ako by to bolo na Slovensku po úprave, po úprave tým znížením poslancov o jednu tretinu, čiže o 50. Takže ani v tomto, v ani v tomto ohľade nemôže nikto akýmkoľvek spôsobom namietať, že by Slovensko potom bolo nedemokratické a ohrozovalo by demokraciu a tie demokratické zákonodarné procesy na pôde Národnej rady by nefungovali, lebo predsa, keď to funguje vo vzore a etalóne demokracie, tak prečo by to nemohlo fungovať aj u nás a prečo sa nemôžme učiť od tých najlepších. A ešte stále, ešte stále tam máme rezervu tých 16-tisíc obyvateľov na jedného poslanca.
Takže ja som toto všetko povedal iba na ilustráciu, že neobstoja, neobstoja tie, tie výčitky o tom, že by to bolo potom príliš málo mandátov alebo príliš veľa poslancov na jeden mandát, ako sa pán poslanec Hrnko snažil argumentovať. A budem z tohto miesta znova apelovať na stranu SAS a jej poslancov, ktorí zašli tak ďaleko v tejto veci, že ako jediní v histórii Slovenska robili na túto otázku referendum, kde dostali úplne jasnú odpoveď, úplne jasnú odpoveď. Takmer 100 % všetkých obyvateľov, ktorí sa zapojili do tohto referenda, v tejto referendovej otázke odpovedalo, že si želajú zníženie počtu poslancov Národnej rady zo 150 na 100. A pre mňa je teraz úplne nepochopiteľný a nezdôvodniteľný ten názorový kotrmelec strany SaS, ktorá dnes zrazu hovorí o tom, že ak by bol znížený počet poslancov zo 150 na 100, tak by došlo k ohrozeniu demokracie. Keď to chceli oni a keď vypisovali v tej veci referendum, vtedy o ohrození demokracie nešlo. Dnes by však už z ich pohľadu o ohrozenie demokracie malo ísť. Takže toto je z môjho pohľadu naozaj nepochopiteľné.
Ja si myslím, že v tej dôvodovej správe to máte napísané úplne jasne. Každý kto chce má záujem, si to tam môže prečítať, môže sa zapojiť do debaty. A, samozrejme, na to máme aj druhé čítanie, aby, ak posunieme túto myšlienku do druhého čítania, aby sme sa k nej mohli vyjadriť aj ostatní poslanci z ostatných strán, dať svoj vlastný návrh na to, ako by to mohlo fungovať ešte lepšie, ako by to mohlo fungovať naozaj tak, aby sme boli spokojní všetci. Nebránime sa tomu, že by to zníženie poslancov mohlo byť na prvýkrát iba čiastočné na 120, 130, je to na debatu. Samozrejme, ten cieľový stav z našej strany je 100, ale otázka je, či je tu vôbec vôľa v tomto parlamente rozprávať sa na tému objektívne, teda otvorene na tému znižovania počtu poslancov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis