Videokanál klubu

Ďakujem. Pán Klus, vy mi pripomí..., pripadáte ako taký zväzáčik, ktorý ešte za socialistického bývalého režimu jednoducho všetko urobil preto, len aby ho do tej strany, aby ho do toho SZM, do toho zväzu mládeže komunistického a do tej komunistickej strany prijali, hádam aj na kolenách by kľačal a ja si pripadám, mne to pripadá tak, že viem si vás veľmi dobre predstaviť za bývalého totalitného režimu, keď sme, keď bolo oslavovaný, bol oslavovaný Sovietsky zväz, tak si vás viem predstaviť, ako by ste ohnivo bojovali za to, že so Sovietskym zväzom na večné veky a nikdy ináč a podobne. Nie ste jediný, podobne veľké množstvo vám podobných v tomto parlamente.

Ďakujem za slovo. Pán Klus kolega Mazurek mi prehovoril z duše. Tak ja len toto. Z vášho prejavu mám taký zvláštny dojem. Vy ste tak trochu spustil proces blahorečenia pána Lajčáka. Váš prejav len potvrdil, že ste so SMER-om jedna minca, len tá opačná strana, ale tak či tak je to len jedna minca. Pán Klus, keď sa dobre pozriete pred seba, tak dokonca vidíte dokonalú schizofréniu opačnej strany vašej mince, to je, hľa pán Blaha a pán minister Lajčák. A, pán Bugár, by ste mal poučiť pána Poliačika, že nemá skákať do rečí. Robí to stále a teraz predchádzajúcemu rečníkovi skákal do reči.
Ďakujem za slovo.

Pán Klus, to, že vy ste globalista, to sme vedeli, ale že máte taký jednostranný pohľad na celé to svetové dianie, tak to dneska bola naozaj ukážková prezentácia, ako sa to dá demagogicky a jednostranne všetko prezentovať.
Vás zaujímajú potenciálne hrozby v Kórei, v Iráne, ale reálne masakrovanie civilistov v Izraeli vás necháva chladným. Vás zaujíma protiprávna situácia na Kryme, ale protiprávny útok na Sýriu ste ani len nespomenuli. Vás zaujíma prítomnosť vojenských alebo ruských vojenských nejakých odborníkov kade-tade po svete, ale prítomnosť desaťtisícov amerických vojakov v Európe ako keby ani nebola. Pán Klus, už tu bolo spomínané, že keď sa dneska niekto prihlási k tej americkej politike imperiálnej a expanzívnej, tak ako asi nie je celkom pri zmysloch, ale takto selektívne to podávať, takto selektívne to podávať a vidieť iba tú jednu jedinú stranu a o tej druhej nepovedať ani slovko, je, si myslím, pre tých, ktorí aspoň trošku to sledujú, úplne nepochopiteľné a nedá sa to zakrývať za nejaký úprimný záujem a otázky na ministerstvo, pretože ten podtón bol úplne jasný.
A na záver si dovolím len takú jednu poznámku. Odpor voči integračným snahám Európskej únie, to nie je nejaká virtuálna veličina, to je odpor stotisícov, miliónov ľudí, obyvateľov Európy, ktorí chápu, čo pre nich bruselský diktát chystá a čo to pre nich znamená.

Pán poslanec Klus, vy ste vo svojom vystúpení obšírne zhodnotili naozaj veľké množstvo tém a nie je ani v možnosti faktickej poznámky na toto všetko reagovať, preto sa možno budem venovať len niekoľkým veciam, ktoré ste spomínali.
Ale predovšetkým, čo je to najdôležitejšie, ma fascinuje ten váš obdiv ministra Lajčáka. Zrejme preto, že je to naozaj euroatlantický fanatik, že je to Sorosov kamarát, že Soros ho osobne pani bývalej ministerke zahraničných vecí Spojených štátov americkej, amerických Hillary Clintonovej odporúča ako vyjednávača v medzinárodných vzťahoch a podobne. To znamená, že je to krásna bábka týchto amerických agentov, ktorí aj pôsobia aj v Európe.
No ale čo ma fascinuje, že vám nevadí napríklad, že práve pán Lajčák študoval ako tvrdý, presvedčený komunista v Moskve a vtedy bojoval za Sovietsky zväz a tak ďalej, no a dneska úplne prehodil kabát a je úplne opačný. Ja som si istý, že keby teraz nás zajtra obsadila čínska armáda, tak pán Lajčák prvý napochoduje s červenou hviezdou ako zase presvedčený komunista. To je taký, ako sa hovorí, že ten kariérny diplomat, ale presvedčený, proste v každom režime zmení ten kabát presne tak, ako je to potrebné.
Hovorili ste práve o tej potrebe integrácie do Európskej únie, ako je perfektné, že práve pán Lajčák presadzuje ten prointegračný postoj, kedy sa národným štátom odoberú takmer všetky práva rozhodovať už takmer úplne o všetkom, čo sa týka práve národných štátov, a všetko sa to presunie jednoducho do Bruselu a v Bruseli intelektuáli, ľudia ktorých nikto nevolil, tzv. to nové politbyro Európskej únie, pretože to sú práve tie paralely so Sovietskym zväzom, ktoré nemôžete poprieť, budú rozhodovať o tom, čo kde ako sa jednoducho bude mať. A ja sa vás pýtam, tak alebo sa vás chcem opýtať, že prečo, prečo vlastne je podľa vás lepšie vzdať sa všetkých tých národných suverénnych práv a dať to všetko do rúk nejakým cudzím európskym pánom niekde v Bruseli, ktorých nikto nemá právo voliť ani odvolať, ktorí sa tam proste z ničoho nič zjavia a sú tam ako nejaká sovietska komisia. Jednoducho prečo je podľa vás toto lepšie?

Pán poslanec Blaha, ja sa vám chcem poďakovať za to, čo ste tu pred chvíľkou povedali, pretože konečne aj z iných ako našich úst zaznela kritika, oprávnená kritika zločineckého sionistického režimu, ktorý sa neštíti zabíjať ľudí len preto, že majú iný názor, a aj z iných ako z našich úst zaznela kritika zločineckej, teroristickej organizácie NATO a kritika protiprávneho útoku na Sýriu. Takže bez ohľadu na politické tričko, pán poslanec, ja sa vám chcem poďakovať za to, čo ste tu povedali.
Druhá vec je ale tá, že politikov treba hodnotiť podľa činov a skutkov, a nie podľa vyhlásení, lebo to, že vy poviete úplne niečo iné ako váš predrečník, predkladateľ, minister zahraničných vecí, to je jedna vec a druhá vec je, že za chvíľku naozaj bude Národná rada opäť postavená pred hlasovanie o zodpovednosti za vyslanie ďalších okupačných vojakov na ruské hranice, ktorí tam nemajú absolútne, čo hľadať. To vieme všetci, že tam nemajú čo hľadať, ale jednoducho expanzívna politika NATO si takéto obete vyžaduje.
A práve už o chvíľu, pán poslanec Blaha, budete môcť aj s vašimi kolegami zo SMER-u dokázať, ako to myslíte s tými vyhláseniami, ktoré povedal aj váš bývalý predseda vlády a súčasný predseda strany Fico, že sa nemieni podieľať na protiruskom besnení, lebo ak to myslíte vážne, tak nemôžte ako vládna strana, ako súčasť vládnej koalície hlasovať za vyslanie ďalších vojakov na ruské hranice. A keď si dodržíte slovo a nebudete za to hlasovať, potom môžme povedať, pán poslanec, že tie vaše slová boli nielen pekné, ale aj úprimné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blaha, no ja musím naozaj žasnúť. Vy ste síce spojili rozpravu k týmto dvom bodom programu, ale na jednej strane minister Lajčák vystúpil s tým, ako musíme prehlbovať transatlantické partnerstvo, ako musíme klásť dôraz na euroatlantickú orientáciu Slovenskej republiky, ako čelíme hrozbám atď. ako Severoatlantická aliancia. Potom ste vystúpili vy - z tej istej politickej strany - a hovorili ste úplne opačne. To znamená, ako NATO robí kroky, ktoré prispievajú k eskalácii napätia, ktoré prispievajú k zhoršovaniu vzťahov s Ruskou federáciou a tak ďalej a tak ďalej.
Viete, pán Blaha, veľa ľudí si o vás myslí, že ste boľševikom. Vy sa tak prezentujete, vy sa snažíte vyzerať ako taký presvedčený, radikálny komunista, ale ja si to o vás nemyslím. Viete prečo? Pretože keby ste si za svojimi názormi stáli, tak si poviem, O. K., ten človek má zvrátené hodnoty, názory, nesúhlasím s nimi, ale rešpektujem ho ako človeka, ktorý si pevne stojí za svojím. Lenže vy ani tým boľševikom, ani tým komunistom nie ste, pretože keby náhodou sa Slovenská republika rozhodla vyhostiť týchto ruských diplomatov, tak by ste tu boli prví, ktorí by to obhajovali. To znamená, vy krásne kľučkujete a v určitých momentoch hovoríte to, čo smiete, potom to, čo nesmiete atď. a prispôsobujete sa danej situácii. Pretože to, čo predvádza strana SMER, aj teraz, čoskoro, veď ďalší bod alebo o dva body programu máme vyslanie trvalej posádky slovenských vojakov na ruské hranice. To jednoducho nemôže s vašou, s vaším nejakým názorovým rozpoložením korešpondovať. To znamená, že keby boli skutočne tým komunistom, boľševikom, alebo na čo sa to hráte, tak z tej strany musíte vystúpiť, pretože toto naozaj, naozaj nijakým spôsobom nekorešponduje s tým, čo ste hovorili.
A naozaj ma fascinovala tá vec, ktorú ste povedali, že Fico odmietol ten brutálny útok, to porušenie medzinárodného práva, kedy Spojené štáty Americké, Anglicko a Francúzsko bombardovalo Sýriu bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. No ale druhý predseda vlády pán Peter Pelegrini to zase schválil. Tak potom ako to vlastne v tom SMER-e je? Čo si majú vlastne občania myslieť. Jednoducho mi to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, ja vyskúšam dnes trošku iný pohľad na celú túto tému, na celú túto problematiku. Samozrejme, mnoho vecí, ktoré povedali predrečníci, boli postrehy k téme. Tak isto nespochybňujem, že aj mnohé state toho návrhu sú pozitívne a prispeli by skutočne k rozvoju slovenského vysokého školstva.
Mňa konkrétne ale zaujala, a to aj z osobnej nejakej iniciatívy, pretože tiež som pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, zaujala tá stať, ktorá sa týkala obsadzovania miest vysokoškolských pedagógov, teda konkrétne miest docentov a profesorov, ktoré majú byť podľa tohto návrhu už neviazané na udelenie alebo získanie akademického titulu docent, profesor, ale proste len na nejak, akési výberové konanie, respektíve na splnenie podmienok, ktoré určí vedecká rada alebo umelecká rada danej školy. A, samozrejme, ešte je tam ten doplňujúci, tá doplňujúca podmienka, že zároveň ten človek, ktorý sa stane alebo obsadí funkčné miesto docenta, profesora týmto spôsobom, musí najbližších šesť rokov podstúpiť habilitačné konanie.
Neviem si predstaviť vymožiteľnosť toho ukončenia habilitačného konania po šiestich rokoch. Je možné, že tí ľudia tam jednoducho budú stále cirkulovať, cirkulovať a nakoniec sa stane to, čo sa stalo aj na feike, na ktorej som ja študoval svojho času, že tie miesta, uvoľnené miesta alebo voľné miesta, neobsadené miesta docentov, profesorov budú obsadzované periodicky doktorandmi, ktorí to, takéto nároky ešte alebo tie tituly akademické ešte nemajú. Päť-šesť rokov tam vydržia, potom odídu preč, nahradia ich noví doktoranti a stále takto dokola. V návrhu zákona sa to nazýva slovami "flexibilita". Ide jednoznačne o uvoľnenie podmienok na obsadzovanie vysokoškolských funkčných miest. Iné slovo pre takéto počínanie je slovo "liberalizácia". Z nášho pohľadu ide teda o ďalšiu liberalizáciu vysokého školstva, systému vysokého školstva v Slovenskej republike.
Ja úplne chápem a dokonca aj rešpektujem dôvody, ktoré viedli pani ministerku k predloženiu takéhoto návrhu zákona, pretože je evidentné, že na slovenských vysokých školách chýbajú vysokoškolskí učitelia. To je nespochybniteľné a je to problém, ktorý sa nedá riešiť v krátkom období. Možno v strednom, dlhodobom horizonte áno, ale v krátkom období sa skutočne, a to uznávam, iným spôsobom, ako navrhujete, ani riešiť nedá. Na vysokých školách prakticky totálne chýba tá stredná generácia učiteľov. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že tam učia buď učitelia, ktorí sú starí, dôchodcovia, alebo učitelia, ktorí sú mladí, to znamená doktoranti, ktorí keď ale skončia školu, vydržia na škole ešte pár rokov, ale potom po škole, samozrejme, odídu, lebo sa stane to, čo sa stalo aj mne, že ako doktorand som dostával štipendium nejakých 560 eur v čistom a po nástupe na miesto výskumného pracovníka som dostával, paradoxne, ešte menej ako doktorand. Samozrejme, som si musel privyrábať niekde úplne inde. Nakoniec som sa začal živiť aj niečím úplne iným a nakoniec som skončil v Národnej rade Slovenskej republiky. Ale takýmto spôsobom by to proste fungovať nemalo.
Okrem toho obsadzovanie funkčných miest na základe akýchsi výberových konaní alebo teda nie na základe získaných akademických titulov povedie len k ďalšej devalvácii akademických titulov v Slovenskej republike. Tá devalvácia je už aj teraz, v súčasnosti. Dnes, povedzme si rovno, titul bakalár alebo magister nie je to isté, čo bol titul bakalár alebo magister pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi. Dnes má vysokú školu prakticky každý, kto sa chce tej vysokej škole aspoň trošku venovať. Ak nespraví štátnu vysokú školu, tak spraví nejakú súkromnú univerzitu niekde, ako tu bolo spomínané, v Sládkovičove alebo v Skalici alebo kdekoľvek inde. Lebo naozaj tie detašované pracoviská sú už kade-tade. Bohužiaľ, z vysokých škôl sa stali školy náborové.
Ja si tiež pamätám keď som v 2005. nastupoval na vysokú školu, bol som vždy elitný študent. To sa nechcem chváliť, ale tiež nebolo isté, že sa na tú vysokú školu dostanem. Dnes, keď sa na tú vysokú školu, na feiku, Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, pozriem, tak berú trojkárov, štvorkárov z učňoviek, len aby nabrali čo najviac študentov, ktorých potom, samozrejme, oni prejdú nejakým sitom, ale, bohužiaľ, veľká časť týchto študentov aj reálne tú školu skončí a ich praktické vedomosti už zďaleka nie sú také, aké boli za starých čias. A potom aj na chodbách tie výrazy tých rôznych tvárí. No, jednoducho už to nie je také to kultivované prostredie, ako dakedy bolo, fakt tam behajú trojkári, štvorkári. Postupne jednoznačne stále klesajú nároky kladené na vysokoškolských študentov. To sa prejavuje fakt aj tou devalváciou titulov. Paradoxne nastáva zase doba, kedy v konečnom dôsledku nezáleží na tom, aký titul máte, lebo ten titul majú pomaly, nechcem povedať všetci, ale čoraz viac ľudí, že paradoxne zase závisí len na tom, čo v skutočnosti viete, aký ste šikovný, aké sú vaše schopnosti alebo iné neakademické znalosti.
Ako takúto situáciu riešiť? Tento návrh je možno dobrý z krátkodobého pohľadu, ale z dlhodobého pohľadu, a to treba povedať úplne na rovinu, si myslíme, že jediným riešením toho neblahého stavu slovenského vysokého školstva je zrušiť veľkú časť vysokých škôl. Na Slovensku je jednoducho vysokých škôl priveľa, či sa to niekomu páči alebo nie. Ani jedna z nich, okrem niektorých súkromných, ktoré tituly vyslovene predávajú, ani jedna z tých škôl, poriadnych škôl, nemá dostatok študentov, tým pádom ani dostatok peňazí, lebo financovanie cez počet žiakov im nevychádza, výskumné aktivity, niečo si pri tom vedia privyrobiť, ale nie každá škola sa tomu výskumu venuje až tak intenzívne. Bohužiaľ, tie školy sa naozaj sústredia skôr na kvantitu ako na kvalitu.
A keby sa počet vysokých škôl znížil, ja viem, že je to politicky nepopulárne rozhodnutie, ak by sa zredukovali najmä mnohé súkromné vysoké školy, ktoré tituly predávajú, a keby sa zredukovali mnohé aj humanitné školy, ktoré produkujú nezamestnaných absolventov, tak by zostalo viac študentov pre ten zvyšok elitných škôl a zároveň by zostalo aj viac peňazí pre zvyšok tých škôl. Jednoducho chceme, aby na školách nezostávali len tí, a teraz nemyslím len študovať, ale aj učiť, len tí najhorší, ktorí sa nevedia nikde inde uplatniť, ale aby skutočne na tých vysokých školách zostávali tí najšikovnejší doktorandi, najšikovnejší docenti, ktorí to tam proste budú ťahať a ktorí budú tú školu ďalej rozvíjať.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pani Zimenová, Slovensko nevyrába poberateľov sociálnych dávok. Robí dokonca pre takzvané vylúčené komunity nad rámec možného a súčasne je diskriminovaná majorita, ktorá sa vo veľkých častiach Slovenska stala minoritou. Máte to úplne popletené. Už som to veľakrát spomínal tu v parlamente. Ja mám totižto skúsenosti s tzv. vylúčenými komunitami. Desaťročia som pracoval priamo tam. Dokonca moje prvé miesto bolo Luník IX. A toto čo vy predkladáte, čo vy tvrdíte, je úplne scestné a uletené.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Kaliňák, vy ste reagovali vo svojom vystúpení, teraz v tej poznámke, aj teda na mojich predrečníkov, nie na mňa, ale k tej poznámke na mňa. Veď ja si myslím, že my to chápeme, nežijeme v stave právneho bezvedomia a chápeme to, že toto je iná oblasť a nie je to súdne konanie, ale ide o ten samotný princíp, že jednoducho dávajú sa týmto žiadateľom možnosti, ktoré nie sú vo všetkých oblastiach aj občianskeho života dostupné pre samotných občanov Slovenskej republiky. A nemôžte to poprieť, lebo je to tak. Vo vašom návrhu zákona teda, alebo v návrhu ministerstva je § 17, kde sa pojednáva o tom zastúpení, veľmi významným spôsobom rozšírený. To rozšírenie je, spočíva v niekoľkých ucelených riadkoch. To znamená, vy v tom zákone rozširujete možnosti na toto zastupovanie, to znamená na právny boj za týchto žiadateľov o azyl a tým, že rozširujete možnosti, tak prirodzene zo štatistiky môžme vychádzať, že čím väčšie sú možnosti, tak väčšia je miera úspešnosti ich teda pohľadu na vec alebo ich žiadosti o azyl, alebo jednoducho úspešnosť, že ten azyl si vybojujú bez ohľadu na to, aká prísna je, alebo aká prísna sa javí byť azylová politika Slovenskej republiky. Ale budem veľmi rád, pán bývalý minister, ak si to kľudne aj vydiskutujeme a poviete mi, že prečo by bolo dobré aj takýto návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne poslankyne, poslanci, tento môj príhovor k vládnej novele zákona o azyle by som exkluzívne orientoval teda poslancom a predstaviteľom vládnej strany SMER. Ja vás nechápem. Je tu viacej kolegov z branno-bezpečnostného výboru, ja vás nechápem. Na jednej strane vidíte sami, čo nielen s vládou, ale aj s vašou stranou robí bezbrehé dotovanie, živenie mimovládnych organizácií, úplne od buka do buka, milióny, desiatky miliónov, každý rok čoraz viac a viac. Sami vnútri vo vašej strane to vidíte, sami s tým nesúhlasíte, sami sa v prostredí, o ktorom si myslíte, že sa z neho nedostane von, k tomu vyjadrujete, ako vás to proste štve a že naozaj to nebol správny prístup a nakoniec, nakoniec prídete s novelou zákona, v ktorej jednoznačne teda okrem iných vecí inštitucionalizujete postavenie rôznych mimovládnych organizácií do úlohy právoplatného člena azylového konania.
Ja sa preto pýtam z tohoto miesta, možno len básnická otázka, na ktorú nedostanem odpoveď, čo vás k tomu vedie? Čo vás neustále aj po tých horkých skúsenostiach s tými zo zahraničia riadenými mimovládnymi organizáciami stále vedie k tomu, že im vytvárate čoraz väčší a väčší legislatívny priestor v rámci legislatívy Slovenskej republiky? Čo vás tlačí? Čo je tá obrovská sila, ktorá vás núti napriek tomu, že na osobnej svojej vlastnej skúsenosti cítite, že to nie je v poriadku, napriek tomu jednoducho im stále viac a viac ustupovať? Neviem si to totiž dosť dobre vysvetliť a teraz to naozaj nie je o tom, že či je to azylant, migrant alebo jednoducho hra o slovíčkach, ale je to o tom, že čo ste dali do toho zákona, ako ste to tam postavili.
Tí, ktorí chodíte na branno-bezpečnostný výbor, minister Drucker tam bol raz. Za ten jeden jediný krát pri otázke predsedu výboru Hrnka dokonca vládneho poslanca, aká je jeho koncepcia, vízia, vedenia ministerstva, tak jediná myšlienka, ktorá z toho vzišla ako taký ucelený, ucelený nejaký tok, tok dát, alebo ako by som to nazval, bolo to, že chcú zintenzívniť, chce on ako minister zintenzívniť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na úrovni ministerstva vnútra. Toto je jediné, čo v podstate po ňom zostalo na tom výbore, lebo však už máme tu ďalšiu zmenu na poste ministra vnútra a ja naozaj v tej najlepšej viere nerozumiem, poslanci, poslankyne zo SMER-u, členovia vlády zo SMER-u, čo vás k tomu vedie? Čo vás k tomu tlačí? Čo je, čo je tá strašná sila, že je to pre vás viac, ako všetko ostatné. Viac ako všetko ostatné.
Určite ste si všimli, že my sme sa nezapájali do týchto mediálnych vojen v poslednej dobe, lebo to bolo niečo, čo sa nedá veľmi stotožniť so zdravým rozumom, ale tie vaše reakcie, ktoré vychádzajú tým smerom, že ešte viac tým mimovládkam robia zle, tak im dajme ešte viac, ešte viac, ešte viac peňazí, ešte väčšie postavenie v zákonoch, je nepochopiteľné. A teraz sa nerozčuľujem, alebo nehovorím to tu preto len, alebo len preto, že teda to nechápeme, ale hovorím to tu aj preto, že tým dochádza k diskriminácii občanov Slovenskej republiky. V čom dochádza k diskriminácií? No veľmi v jednoduchej veci.
Pán bývalý minister Kaliňák, ktorý tu je prítomný, hovorí, že rozprávame sa s faktami a nie s vzletnými vetami a nejakou propagandou. Ja súhlasím, ja súhlasím a preto si povedzme pár faktov: 1.7. 2016 - možno niektorým, čo ste trošku v práve zbehlejší, vám to niečo povie - 1.7. 2016 vstúpila do účinnosti novela správneho súdneho poriadku a novela civilného sporového poriadku. A práve tieto novely veľmi výrazným spôsobom obmedzili možnosti obyčajných ľudí, obyvateľov Slovenskej republiky bežných občanov právne sa nechať zastupovať v rôznych sporoch. Práve tieto novely im prikázali, že ak chcú viesť nejaký spor na súde, tak musia byť zastúpení advokátom. Tieto dve novely veľmi zúžili priestor pre obyčajných ľudí, ktorí nemajú možnosť si zaplatiť za drahé peniaze advokáta, aby vôbec mohli začínať súdny spor na súde v Slovenskej republike. Jednoducho povedané, ak nemáš advokáta, od 1. 7. 2016 máš veľmi veľkú smolu a mnohokrát sa na ten súd ani nemáš právo dovolať, lebo len bez, lebo len s advokátom ťa vôbec na ten súd pustíme. To je tak ľudovo povedané.
Takže naši vlastní občania od 1. júla 2016 nemôžu sa domáhať pravdy a spravodlivosti na súdoch v mnohých prípadoch, pretože musia byť zastúpení advokátmi a keď na tých advokátov nemajú peniaze, tak majú jednoducho smolu. A vy dnes predkladáte návrh zákona o azyle, ktorý hovorí, že cudzinci, cudzinci žiadatelia o azyl, aby som teda tú terminológiu používal správne, môžu byť v azylovom konaní, to znamená v konaní s ministerstvom vnútra, teda s ministerstvom zastupujúcim Slovenskú republiku, zastúpení advokátmi, ale aj inými vhodnými zástupcami, medzi nimi aj mimovládnymi organizáciami.
A ja sa teraz pýtam z tohto miesta, v čom sú títo žiadatelia o azyl viac, ako občania Slovenskej republiky? Prečo občan Slovenskej republiky musí byť na súde v konaní zastúpený advokátom, ale žiadateľ o azyl môže byť zastúpený v podstate v zmysle tejto vašej novej definície, ktorú pani ministerka tu prišla predložiť, v podstate kýmkoľvek, v podstate kýmkoľvek.
Alebo sa spýtam inak. V čom sú viac, v čom a prečo sú viac žiadatelia o azyl, ako občania Slovenskej republiky, ľudia požívajúci občianstvo v Slovenskej republike, keď jednoducho títo azylanti alebo žiadatelia o azyl, cudzinci, budú mať omnoho širšie právne možnosti na svoj boj, ako dnes po novele, po novelách účinných od 1. júla majú občania Slovenskej republiky? Ja to jednoducho nechápem.
Naozaj tomu nerozumiem, pretože pri tých novelách správneho súdneho poriadku a civilného sporového poriadku sa hovorilo najmä o tom, že tým, že bude na súde zastupovať tých ľudí advokát ako človek s licenciou, právnik a tak ďalej, tak sa zrýchli súdne konanie, predíde sa mnohým formálnym a iným chybám, ktoré spomaľujú, komplikujú súdne konania a ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu a úroveň rozhodovania súdov a tak ďalej a tak ďalej. Preto nemôžu byť teda od toho 1. júla v mnohých a mnohých prípadoch, kedy to, v ktorých to teda dovtedy bolo možné, nemôžu byť ľudia, občania Slovenskej republiky zastúpení nikým iným, len advokátom a ak advokáta nemajú, majú smolu. Ale keď ide o žiadateľa o azyl, tak vtedy je podľa tejto novely absolútne jedno, kto takéhoto človeka bude zastupovať. Vtedy sa nehľadí na rýchlosť, neproblémovosť a nejakú formálnu alebo aj vecnú správnosť vystúpenia alebo procesných nejakých úkonov v tom konaní, vtedy jednoducho nad tým zavrieme oči, pretože sú to cudzinci a predsa cudzincov tu všetci chránia, na prvom mieste Európska únia.
Milan Mazurek tu mal pred chvíľkou vystúpenie, ktoré malo iba jeden jediný cieľ, poukázať, aj keď pán minister, bývalý, teda povedal, že máme stále ten najprísnejší, tú najprísnejšiu azylovú politiku, ale poukázať na to, Milan Mazurek chcel poukázať na to, že postupne, postupne sa naozaj tie nožnice, tie dvere otvárajú a postupne sa to liberalizuje, aj keď len krôčik ku krôčiku, no ale výsledok je taký, že tak ako vo všetkom, keď budeme ustupovať Európskej únii, tak aj tak dopadneme, ako dopadajú dnes západné štáty, štáty v západnej Európe a ja si myslím, že tí, ktorí majú otvorené oči a uši a vnímajú to, čo sa okolo nás deje, to, čo sa v západnej Európe deje, tak musia vidieť, že naozaj to nie je cesta, lebo tá cesta vedie iba k jednému. Tá cesta vedie k zničeným rodinám, k horiacim mestám, k polícii bez absolútnej autority alebo absolútne bez autority a k tomu, že sa rozpadávajú štáty ako nejaké entity, ktoré boli vytvárané štátotvornými národmi a ktoré mali mať za úlohu poskytnúť funkčný štát pre svojich obyvateľov.
A tá liberalizácia na tomto mieste, v tejto novele vypracovanej ministerstvom vnútra jednoducho prichádza v tom, že majú cudzinci väčšie práva, ako naši občania.
Ďakujem.