Videokanál klubu

Ja ti ďakujem, pán kolega Mizík. Ja ešte k tým mimovládkam by som povedala, že my sme tu podali návrh, ktorý bol, aby mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, aby boli zaviazané povinnosťou uvádzať zdroj svojich financií, kto ich platí, kto ich financuje. Nikto z poslancov SMER-u za tento návrh nezahlasoval. Takže je tu naozaj, je to schizofrénia.
A to, čo váš pán poslanec jeden, neviem, ako sa volá, Buček alebo ako, hovoril, tie mimovládky tam hrajú úlohu, v tomto, v tomto návrhu zákona.
Znova prosím, pani ministerka, stiahnite, prosím, váš zákon.

Ďakujem za slovo. Keď prišla reč na kvóty, tak k tým kvótam len toľko. Vláda doma - akože ona nič, ona muzikant, ona kvóty nie. Ale jej poslanci v Európskom parlamente za kvóty hlasovali. To je neodškriepiteľný fakt. Ako napríklad pani Beňová a ďalší. Je to naozaj schizofrénia.
A pamätám si na jeden protest, keď sa išlo protestovať do Gabčíkova, ako uzavreli policajti, kukláči aj bežní policajti, dav ľudí v počte od 500 do 1 000 ľudí v lese, do polnoci ich tam držali, nemohlo sa ani, ani späť, ani tam, ani protestovať, ani neprotestovať a dokonca vtedy, pani ministerka, teraz sú to vaši podriadení, policajti dokonca aj použili také ťahy ako bitie žien s obuškami po prsníkoch. Dokonca jednu onkologickú pacientku po operácii šľahol s obuškom. Tak len toľko k tomu.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, neplánovala som vystúpiť v tejto rozprave, pretože si myslím, že to, čo povie pán Mazurek a čo povie pán Marián Kotleba, že lepšie sa to povedať už nebude dať, čiže som si myslela, že to povedia za nás všetkých a veľmi výstižne. Ale jednoducho nedalo mi, keď vystúpil pán Kaliňák s tou očividnou, s tým strašným zavádzaním, že, chcem sa spýtať, čo si myslíte vlastne, čo si vy myslíte o nás, že my sme už úplní idioti. Že nemáme rozum, že máme rozum a nemáme rozum? Alebo že ho máme tak vygumovaný ako niektorí vaši, ktorým ho gumujú, ja už neviem, čím, či Savom vymývate tie mozgy, či ich vymývate nejakými drogami, či nejakými inými spôsobmi? Neviem, naozaj. Pretože ja verím, ja dúfam, že hádam na Slovensku všetci ľudia nie sú idioti, všetci nie sú slniečkári. A hádam, verím, že ľudia používajú už aj zdravý rozum, pretože toto je absolútne zavádzanie.
Tu sa niekto oháňa povinnými kvótami. Áno, samozrejme, slovenská bývalá vláda odmietla povinné kvóty, ale sa nevyjadrila o kvótach dobrovoľných. Nevyjadrila sa proti takzvanej, takzvanej solidarite. Teraz predsa už povinné kvóty nie sú v kurze. Veď sa politika úplne zmenila. To, čo bolo pred tromi rokmi, v 2015., nie je teraz. Teraz sú úplné zmeny iné a pripravujú sa úplne nové zákony. A jednoducho to, tak tá... Zmenila sa táto taktika v kolonizácii Európy kolonistami z Afriky, kolonistami z Ázie, moslimami, ktorým sa krycí, pod krycím názvom migrácia. To sú budúci, to sú koloni-, kolonizátori Európy. A vy tu hovoríte, že teda na Slovensku ich máme málo? Určite ich je viac, ako priznávate, ako sú nejaké tie oficiálne čísla, a okrem toho oni prídu. Teraz sa podpisujú rôzne dohovory, o ktorých vláda ani neinformuje. Len nedávno sa pán Pellegrini vyjadril spôsobom asi takým, že my potrebujeme migrantov z cudziny, pretože tu nemá kto pracovať. Tak to, to, čo má, čo to je? To je zámienka!
A včera, neviem, či ste pozerali v TA3 reláciu V politike, o 11.00 hod. vystúpil pán pre-, bývalý premiér Fico, ktorý niečo začal hovoriť o mimovládnych organizáciách a o treťom sektore. Tak takisto si šliape na jazyk, pretože to je, to je dvojtvárnosť, má dve tváre, pretože na jednej strane kritizuje mimovládky, kritizuje tretí sektor a na druhej strane, myslím, že to bolo vyše 30 mil. eur, ktoré jeho vláda vyčlenila pre tieto organizácie. Tak kde sme? Aká je tu schizofrénia, aká strašná dvojtvárnosť!
Veď teda naozaj ľudia, ľudia majú rozum, my naozaj nie sme idioti, prosím vás pekne, nepodceňujte nás. Aj vy, pani ministerka, a ja vás naozaj, nie, ja vás žiadam a ja vás aj prosím, veľmi vás prosím, stiahnite tento nezmyselný zákon, nie je dobrý. Je to protislovenský zákon a to, čo tu povedal môj predrečník niektorý, že ministerstvo pácha samovraždu. Nie, nepácha samovraždu, ale vraždu slovenských, slovenského národa. Ministerstvo z toho vyviazne možno dobre, ale tí naši občania asi horšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu, čo zaznelo pred chvíľou, by som sa chcel trošku vyjadriť.
Na margo pána Kaliňáka, zavádzal tak, že až sa mu z úst prášilo.
A na margo môjho kolegu Milana Mazureka, Európska únia to robí úmyselne.
Už v prvom čítaní som sa vyjadril k tomuto nešťastnému, hlúpemu návrhu zákona. Hlasovanie v prvom čítaní ma len utvrdilo, že veľká časť poslancov pravdepodobne trpí nejakou formou úchylky zvanej masochizmus, poprípade nevie zrátať taký jednoduchý úkon, ako jedna a jedna sa rovná dva. Opäť je to nešťastné aplikovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Európska únia, zvlášť západné krajiny sú zamorené migrantami z afrických, blízkovýchodných a ázijských krajín. Tento predvoj obohacovačov, inžinierov, lekárov, jadrových fyzikov, ktorí sú, žiaľ, častokrát aj negramotní, nás naozaj zamoruje. Títo obohacovači nás multikulturálne obohacujú teroristickými útokmi, hromadne znásilňujú a tiež páchajú aj rituálne vraždy. Minule som spomenul príklad z Talianska, keď jedno africké zviera zavraždilo, rozrezalo dievča a zožralo jej srdce. Preto hovorím zožralo, lebo človek sa neživí ľudskými srdcami.
Zločinecká politika predstaviteľov Nemecka, Francúzska a tiež iných západoeurópskych štátov dokázala priam obludné činy. Oni totižto dokázali úspešne rozvrátiť nielen bývalé prosperujúce krajiny, ako Irak, Síria, Líbya, ale dokázali úspešne rozvrátiť aj sami seba.
Títo úbohí utečenci utekajúci pred vojnou sú z 90 % mladí vyšportovaní junci indoktrinovaní islamom, prípadne keď sú zo strednej Afriky, tak sem donášajú všelijaké animistické pohanské kulty. Veľká časť z nich sú darebáci. Mali by bojovať vo svojej krajine buď za jednu, alebo za druhú stranu, prípadne by mali opravovať budovy, ktoré boli zničené. Ale nie, oni prídu k nám poberať sociálne dávky, vyžierať náš sociálny systém a k tomu nie a nie pochopiť, že žena nie je majetok muža a že krátka sukňa a hlava nezabalená v handre nie je výzvou na sex, pani ministerka. Samozrejme, určitá časť z nich je dávno fanaticky zradikalizovaná a indoktrinuje ďalších, ktorí s nimi prichádzajú, a tiež aj generáciu černochov, Arabov a dokonca aj bielych ľudí, ktorých generácir, generácie žijú v západných krajinách. A čo považujem na tomto návrhu zákona za najväčšiu obludnosť? Táto obludnosť je v § 17 ods. 1. Hovorí sa tam, že azylant môže byť v styku s Úradom vysokého komisára, s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov. Začínam mať dojem, že niektorí predstavitelia vlády trpia naozaj úchylkou zvanou masochizmus, a k tomu sa pridá aj sadizmus, pretože tým budú týrať ďalších ľudí.
Opäť ďalšie kompetencie, pani ministerka, pre tie mimovládky, ktoré vo vašej, ktoré vašej vláde krútia dlhodobo krkom, a toť, len nedávno sa im to skoro podarilo, zlomiť vám väz. Tieto mimovládky - zahraniční agenti celosvetovej siete všelijakých sorosovských pavučín dokonca brutálne vyžierajú aj štátny rozpočet, náš štátny rozpočet. Však ministerstvo vnútra pácha samovraždu, a to pitím veľmi zriedenej kyseliny sírovej, v tomto prípade sú to mimovládky. Tieto mimovládky cicajú ako komáre druhu Anopheles na štátny rozpočet a namiesto malárie nás nakazia obohatením, tak ako obohacujú západné krajiny aj so svojimi chránencami, ktorých cestovná kancelária Tour, CK Tour Lekári bez hraníc a ďalší dovážajú loďami priamo z Afriky.
Ďakujem.

Pán Kaliňák, ja oceňujem vašu snahu, ale neviem, či si myslíte, že naozaj my nechápeme tejto problematike, pretože vy ako keby ste nerozlišovali medzi nelegálnou a legálnou imigráciou, a to je jednoducho podstatný rozdiel. A práve táto Európska únia, bruselskí byrokrati si uvedomili, že pretláčanie, cieľové pretláčanie nelegálnej imigrácie do Európy jednoducho nikdy neprejde, nestretáva sa s porozumením, tak prišli na šikovnejšie, lepšiu, klamárskejšiu taktiku, ako, ako nejakým spôsobom modifikovať tú verejnú mienku ľudí tak, že je to vlastne dobre, že je to prospešné a že tie národy budú môcť premiešať. A to je práve presne to, s čím tu postupne prichádzajú. Toto je len prvý, malý krôčik. To znamená výraz na to, lebo toto naozaj je výraz na liberalizáciu a celého azylového procesu a legislatívy, ktorá sa tejto veci dotýka. No a postupne budú prichádzať s ďalšími a s ďalšími tak, aby títo imigranti nakoniec tu aj reálne mohli byť.
To, že hovoríte, že Slovensko má veľmi prísnu azylovú politiku v súčasnosti a že tých azylov jednoducho dáva veľmi málo, mohlo by ešte menej, to by bolo úplne ideálne, to je v poriadku. Ale ja práve na toto poukazujem, že teraz tú azylovú politiku výrazne liberalizujete a že logicky z toho, s čím prichádzate, s touto novelou, nemôže byť žiadne iné vyústenie ako len zvýšenie toho počtu udeľovaných azylov. A na toto ja upozorňujem. A to je jedno, že teraz do roku 2015, ’16 atď. bolo tých azylov málo, ale podľa tejto legislatívy ich bude len a len viac.
A ja jednoducho nie som natoľko hlúpy, aby som si nemyslel, že Európska únia toto za prvé nerobí úmyselne, a za druhé, že nebudú prichádzať ďalšie a ďalšie kroky, ktoré len a len budú umožňovať tej imigrácii ešte viac a viac narastať.
A to, že Angela Merkelová niekde niečo prehlási, viete, ona už niekedy v roku 2013 či 2014 konštatovala, že multikulturalizmus nefunguje, a potom povedala: „Sýrčania, poďte ku nám.“ To, že nejaký bruselský klamársky byrokrat niečo prehlási, to pre mňa neznamená vôbec nič. A to, že vy tomu naivne veríte, tak to je mi ľúto.

Ďakujem ti, pán kolega Mazurek. Veľmi dobre si to povedal. Povedal si to jasne a zreteľne a ja by som chcela touto cestou poprosiť poslancov vládnej koalície, aby nehlasovali za tento, resp. poprosiť pani ministerku, poprosiť vládu, ak to myslí so Slovenskom naozaj dobre, stiahnite tento návrh, veľmi vás prosím.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, opätovne musím vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý podstatným spôsobom mení náš súčasný azylový systém, a to takým spôsobom, že ho výrazne liberalizuje a pomáha potenciálnym záujemcom o azyl na Slovensku nielen dlhšie ostávať, ale aj reálne ľahšie ten azyl získať a tým pádom tu v podstate žiť na úkor slušne pracujúcich slovenských občanov.
Práve v dobách tejto aktívne hroziacej imigračnej krízy, ktorá zasahuje celú Európsku úniu, ale aj všetky ostatné štáty Európy, by malo Slovensko mimoriadne opatrne vystupovať ku každému kroku, resp. pristupovať ku každému kroku zo strany Bruselu a Európskej únie, ktorý sa snaží liberalizovať jednotlivé druhy politík smerujúce k tomu, aby imigranti mohli v jednotlivých štátoch Európskej únie zostávať. Pretože to, čo reálne strana SMER - sociálna demokracia prostredníctvom či už svojho predsedu, alebo jednotlivých podpredsedov deklaruje na verejných tlačových konferenciách tu v Národnej rade alebo kdekoľvek inde, a to, čo reálne robí tu v Národnej rade, aké zákony, aké hodnoty, aké nariadenia presadzuje, a za čo sa stavia, je v absolútnom príkrom rozpore. A toto je jeden z tých príkladov.
A ja využívam toto miesto tu v druhom čítaní, aby som poukázal na ten obrovský rozpor, že na jednej strane SMER vystupuje ako strana protimigračná, strana, ktorá chce chrániť národné a kresťanské hodnoty pred inváziou agresívnych islamistov, pred teroristickými útokmi a podobne, no na druhej strane pomaly pristupuje ku každému svojvoľnému kroku zo strany Bruselu tak, aby týmto imigrantom, azylantom, a teda aj potenciálnym teroristom, násilníkom a tým, ktorí v západnej Európe znásilňujú kresťanské ženy, umožňovala ostať priamo na Slovensku.
Ako už spomínala pani ministerka, tak táto novela, zopakujem to, povedal som to aj v prvom čítaní, zvyšuje tú lehotu, počas ktorej musia slovenské orgány rozhodnúť o udelení alebo neudelení azylu, zo súčasných troch mesiacov až na šesť mesiacov a zavádza, resp. poskytuje tomu jednotlivému žiadateľovi o azyl nové možnosti, opravné prostriedky a právomoci, ako túto lehotu, túto dobu, počas ktorej ho občania Slovenskej republiky musia živiť, až na 21 mesiacov. To znamená takmer dva roky. A prečo to robíme? Robíme to preto, pretože si to Európska únia praje a pretože táto vláda a tu prítomná pani ministerka len tak bez mihnutia oka servilne plní každé jedno nariadenie, ktoré Európska únia vypustí, s ktorým Európska únia príde, a je úplne jedno, úplne bezohľadne sa k tomu staviate, či to Slovenskú republiku poškodí, či to vystaví slovenských občanov nejakému nebezpečenstvu, či to môže znamenať vážne ohrozenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, jednoducho Európska únia si to praje, a preto to musíme splniť.
A teraz sa chcem venovať tomu najdôležitejšiemu bodu, ktorý som spomínal aj v prvom čítaní a v ktorom pán minister, bývalý minister Kaliňák zavádzal podľa môjho názoru, keď sa snažil obraňovať prijatie takejto novely, a to je ten bod, kedy táto novela zákona umožňuje mimovládnym organizáciám právne zastupovať žiadateľov o azyl uprostred tohto azylového procesu. To znamená rôzne mimovládne organizácie, ktoré sú častokrát financované z veľmi pochybných zdrojov, o ktorých som hovoril aj na minulej schôdzi a o ktorých nevieme prakticky vôbec nič, pretože nielenže vláda nebola schopná prijať zákon, ktorý by aktívne, naozaj aktívne kontroloval financovanie týchto mimovládnych organizácií vykonávajúcich na Slovensku jednoznačne otvorene protištátnu, protinárodnú a protikresťanskú činnosť, nebola vláda ani len schopná prijať nami už dvakrát predkladanú novelu zákona o mimovládnych organizáciách, v ktorej by jasne, jasne, jasne poukázala na to, tieto mimovládne organizácie, ktoré na Slovensku presadzujú či už tieto hodnoty nejakých sexuálnych úchyliek, hodnoty prijímania imigrantov a podobne, boli jasne klasifikované, keďže sú financované najčastejšie zo zahraničia ako zahraniční agenti, a Slovensko by tak bolo výrazným spôsobom ochránené od zhubného vplyvu týchto mimovládnych organizácií.
Namiesto toho ale vláda dáva týmto mimovládnym organizáciám, ktoré sú špičkovo financované, ktorí majú špičkovo vzdelaných, pripravených ľudí, ktorí sú špičkovo zaplatení a oprávňuje tieto organizácie zastupovať jednotlivých žiadateľov o azyl. To znamená, ten žiadateľ, ktorý sa nechá takouto organizáciou, ktorá ho ochotne zastupovať bude, bude mať výborné vedomosti, možnosti a bude vedieť presne, ktoré oprávnenie kedy využiť na to, aby na Slovensku prípadne ostal čo najdlhšiu možnú dobu.
No a práve v tomto prípade v prvom čítaní minister vnútra Kaliňák vystúpil s tým, že takéto oprávnenie už tak, aj tak v zákone existuje, že zákon o azyle už teraz umožňuje mimovládnym organizáciám zastupovať jednotlivých žiadateľov o azyl. No keď sa však pozrieme na súčasné znenie k paragrafu 17a zákona o azyle a jeho plánovanú novelizáciu, tak dôjdeme jednoznačne k rozporu medzi tým, čo pán Kaliňák tvrdí, a tým, čo reálne v súčasnosti platí. Pretože súčasne platné uznesenie § 17a neumožňuje, resp. ani len nespomína mimovládnu organizáciu ako jeden zo subjektov, ktorý má oprávnenie právne zastupovať žiadateľ a azyl v tomto procese. Až ten, táto novelizácia umožňuje mimovládnu orga-, mimovládnej organizácii, ktorá, ako je definované, poskytuje právnu pomoc cudzincom, zastupovať týchto azylantov.
To znamená, položme si jasnú otázku, koľko ešte je úprimnosti, pravdovravnosti, čestnosti na tej politike najsilnejšej vládnej strany SMER-u. My otvorene hovoríme, že absolútne nič. Absolútne nič, pretože takto otvorene na jednej strane hovoriť o nebezpečenstve vplyvu zahraničím platených mimovládnych organizácií a na druhej strane im umožňovať takýmto výrazným spôsobom zasahovať napríklad do azylového procesu, ktorý môže v budúcnosti výrazne zmeniť štruktúru obyvateľstva Slovenskej republiky, to je jednoducho v obrovskom rozpore, ako som spomínal.
Je mi veľmi ľúto, že v prvom čítaní táto novela prešla. Nerobím si ani ilúziu, že ovplyvním politikov vládnej koalície alebo nebodaj politikov z tzv. fiktívnej opozície, aby zmenili svoj postoj k tomuto návrhu, pretože oni sa ani len netaja tou otvorenou nenávisťou k Slovensku, tou otvorenou nenávisťou k národným a kresťanským hodnotám, no chcem v tomto pléne otvárať oči ľuďom, ktorí ešte stále naivne veria, že v tom SMER-e, v tej SNS-ke sú ešte ako-také národné a kresťanské hodnoty, pretože tu je zase ďalší dôkaz a tých dôkazov je na tejto schôdzi dosť veľa, to znamená, mám čo robiť na to, aby som tým ľuďom vysvetľoval, ako veľmi je v rozpore to, čo hovoríte, od toho, čo robíte, ale jednoducho, jednoducho sa mi nepáčilo v prvom čítaní, že pán Kaliňák sa nás snažil takýmto spôsobom zavádzať a snažil sa brániť pani ministerku, ktorá očividne ešte nie je úplne zorientovaná v problematike azylu a v problematike ministerstva vnútra ako takého a nevedela jednoznačne, jasne obhájiť tento návrh, tento, túto novelu zákona.
No podľa mňa je potrebné tieto veci hovoriť otvorene a jasne, tak ako som na minulej schôdzi povedal, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia vykonávajú podvratné činnosti v celej Európskej únii, tak sa to snažia aj na Slovensku, a najlepší príklad perfektne teraz vidíme v Taliansku, kde majú konečne aspoň trošku normálneho ministra vnútra, to znamená asi opak bývalého pána Kaliňáka, ktorý jasne povedal imigrantom z tej lode súkromnej mimovládnej organizácie, môžete si ísť, kde chcete, ale talianske prístavy pre vás jednoducho miesto nemajú. Toto je normálna politika, ktorá môže zachrániť Slovensko, a nie ústupky Európskej únie, nie poklonkávanie sa, nie prosenie, neurobte to takto a takto, a nie prijímanie každej jednej nezmyselnej novely a nariadenia z dielne Európskej únie.
To znamená, je síce pravda, že táto novela logicky musí prejsť, keďže ju predkladá vládna koalícia, ale verím tomu, že to uvidí čo najväčšie množstvo ľudí a uvedomí si, že ten SMER neustále zavádza, neustále klame a neustále to, čo robí, nemá nič spoločné s tým, čo verejne deklaruje.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ostali. Najprv tým, ktorí ste tu ostali, sa chcem poďakovať za to, že ste vydržali do konca v podstate rozpravy o tomto bode, lebo aj to svedčí o tom, že máte minimálne úctu k tomu samotnému životu a že vám nie je úplne ľahostajné, čo a akým spôsobom sa bude v tejto veci ďalej diať.
Počas takmer dvoch dní, ktoré sme venovali rozprave o nášho, o našom návrhu na sprísnenie súčasného skutočne liberálneho zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva, vystúpilo relatívne veľa poslancov, drvivá väčšina bola z našej Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zapojili sa svojimi faktickými poznámkami aj, aj poslanci z iných strán a ja ďakujem, aj do rozpravy, a ja ďakujem všetkým, ktorí sa konštruktívnym spôsobom, a dá sa povedať, že naozaj všetci tí, ktorí sa zapojili, sa zapojili konštruktívnym spôsobom, zapojili do tejto debaty. Budeme asi s napätím očakávať, ako dopadne hlasovanie teraz už aj nielen o samotnom návrhu zákona, ale, žiaľ, aj o návrhu procedurálnom, ktorý dal pán poslanec Blanár a ktorý by zase len bol ďalší taký krok k tomu, aby sa táto otázka odkladala a odkladala a odkladala a odkladala.
Z môjho pohľadu a z pohľadu nás, ako predkladateľov by bolo naozaj vítané, ak by sme dospeli k tomu, že Slovensko odhlasuje, teda Národná rada odhlasuje pre Slovensko sprísnenie zákona o interrupciách, sprísnenie zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Aj keď, ako to tu zaznelo mnohokrát v tejto rozprave, druhé čítanie je to najlepšie a najvhodnejšie miesto na to, aby sme sa absolútne korektne rozprávali o tých možných úpravách, ktoré sú z pohľadu jednotlivých napríklad poslaneckých klubov priechodné a ktorej..., aké sú ich požiadavky na to, aby teda tento návrh v konečnom dôsledku podporili. Spolu s poslancami, ktorí sa zapojili do tejto debaty o návrhu, ktorého cieľom, jednoznačným a jediným cieľom je zvýšiť úroveň ochrany životov nenarodených detí bez akejkoľvek selekcie, bez akýchkoľvek rozdielov, sa teda zapojili nielen poslanci Národnej rady, ale veľká časť spoločnosti, či už prostredníctvom rôznych zhromaždení, alebo debát na tých najrôznejších fórach, na tých najrôznejších, najmä teda elektronických kanáloch a nejakých skupinách. Dá sa povedať a taktiež to už mnohokrát bolo zdôraznené, že zaznelo veľmi mnoho argumentov, prečo hlasovať za tento návrh, prečo hlasovať za zlepšenie ochrany životov nenarodených detí, za sprísnenie potratovej politiky na Slovensku.
Nezaznel v podstate ale ani jeden priamy nejaký argument, prečo nehlasovať, prečo nesprísniť tú politiku, prečo by sme nemali ísť cestou, ktorá ukáže, že Slovensko si váži svoje vlastné deti. Ani jeden takýto argument v pléne Národnej rady počas týchto dvoch dní na tému návrh zákona o sprísnení potratov nezaznelo. Z toho môžme vyvodzovať, že tá skutočná rozhodovacia vojna, ten boj o tom, ako kto zahlasuje, nakoniec nebude boj názorov, boj nejakého politického presvedčenia a vnútorného rozhodnutia, pretože či chcem, alebo či nechcem chrániť tie nenarodené deti. Toto všetko, aj záverečné vystúpenie podpredsedu vládnej strany svedčí, naopak, o tom, že hlasovanie o tomto návrhu bude ovládané politickými dohodami a bude hlavne vo veľkej miere ovládané kalkulmi a chladným politickým výpočtom, čo by to komu prinieslo, čo by to komu zobralo, čo by to pre koho znamenalo, s tým, že samotné tie deti a samotná tá podstata zákona, samotná tá túžba chrániť tie životy tých najnevinnejších bude odložená, ako som už spomínal, na tú najvyššiu poličku do pevnej krabice, aby náhodou, aby náhodou stade nemohla vystúpiť a nemohla povedať, haló, aj veď aj my sme tu, aj my ste tu, hoci naše hlasy nepočuť, lebo ich nemáme, ale aj my sme tu a predsa hlasujete nie o tom kto, ako, s kým, prečo, pre koho, kto je komu sympatický, ale hlasujete o tom, že sme mohli aj my dostať právo na život. A keď sa bude hodnotiť to hlasovanie, nie z našej strany, nie z našej strany, laikmi, ľuďmi, hocikým, hocikým, ktokoľvek môže, ktokoľvek môže hodnotiť hlasovanie poslancov Národnej rady, tak ja som presvedčený, že vtedy neobstojí žiadna výhovorka typu lebo Kotleba, lebo Uhrík, lebo nekonzistentný Mazurek alebo akákoľvek podobná skutočne alibistická výhovorka podobného zamerania. To nebude nikoho zaujímať. To, to v celom kontexte tejto otázky týchto detí, týchto životov je absolútne nepodstatné a absolútne, doslova musím povedať smiešne. Je to smiešne. Naozaj je smiešne hovoriť, že nemôžem to podporiť, lebo ten je taký, ten je taký, ten je taký. Slovensko má viac ako 5 mil. obyvateľov, a keby sme si hľadali spôsoby a nejaké dôvody, prečo sa niekto niekomu nepáči a nemusí páčiť, vždy sa nájde, vždy sa nájde nejaký problém medzi iks ľuďmi na jednej strane a ypsilon ľuďmi na druhej strane. A ešte o to viac, ak sa na to pozeráme do kríža, a nielen lineárne, nielen priamočiaro.
Takže ja teraz chcem naozaj poprosiť všetkých, ktorí majú úprimný záujem na tom, aby sme posunuli, aby sme posunuli a teraz nielen úroveň ochrany tých nevinných nenarodených detí na novú, na novú, vyššiu úroveň, ale aspoň debatu, aspoň debatu o tomto skutočne vážnom probléme, ktorý so sebou prináša množstvo ďalších a ďalších komplikácií pre celé Slovensko, aspoň do druhého čítania. Však v druhom čítaní sa nič definitívne tým, že to posunieme do druhého čítania, sa nič definitívne nerozhodne. Môžu zaznieť naozaj kvalifikované výčitky, môžu zaznieť kvalifikované návrhy na to, prečo by ten zákon mal byť upravený tým alebo tým smerom, takým alebo iným spôsobom. Ale nič tým nepokazíme. Ani tým, že to tam posunieme.
Veľmi správne tu zaznelo z úst niektorého môjho kolegu, že v koalícii sa musela veľmi ťažko hľadať tá strana a tá osoba, ktorá navrhne to, aby tento bod bol v podstate stiahnutý z rokovania Národnej rady, aby sa o ňom ďalej nehlasovalo. Žiaľ, SMER si vybral čierneho Petra, ale je to na ich vlastnej zodpovednosti a je to ich vlastnej politickej nejakej prezieravosti, či sa mali na to použiť a zneužiť. O to viac, o to viac, keď aj zo strany poslancov za SMER tu v rámci tejto diskusie padali naozaj rozumné slová, rozumné argumenty, proti ktorým nebolo jednoducho čo namietať, proti ktorým nebolo čo namietať.
Dva týždne, dva týždne budeme mať všetci, my ako predkladatelia, poslanci opozičných strán, ale najmä poslanci vládnych strán na to, aby sme najviac asi sami so sebou rozmýšľali nad tým, ako sa zachovať pri hlasovaní o tomto zákone. Dva týždne budeme mať na to, aby sme to, čo tu bolo povedané aj z úst vládnych poslancov, posunuli, nazvem to, na realizačnú úroveň. Aby to už neostalo len v rovine túžob, plánov a nejakých odhodlaní, lebo to je málo. To je pre záchranu životov málo. Keď horí dom, keď horí dom, tak je naozaj veľmi málo povedať, chcel by som ti ísť pomôcť ten tvoj dom zahasiť, a pritom ostať v krčme a piť ďalej pivo. To je veľmi málo. Keď horí dom, sa, naopak, rátajú všetci tí, ktorí zoberú aspoň ten hrnček s vodou a idú ho vyliať a pomôcť, aby sa ten dom čím skôr uhasil, aby sa ten požiar čím skôr zlikvidoval. A dnes sú tým požiarom na Slovensku tie deti, ktoré tými neexistujúcimi hlasmi volajú o pomoc. Dnes sú tým požiarom tie deti, ktoré volajú o pomoc všetkých, všetkých, ktoré sa nepýtajú, nepoď mi pomôcť, lebo Kotleba, nepoď mi pomôcť, lebo Mora, nepoď mi pomôcť, lebo Grausová. Práve naopak, pozývajú nás všetkých, aby sme sa ukázali a aby sme im dali tú pomocnú ruku. A teraz nikoho, teraz nikoho nesúdim, ale je, aspoň ak som to ja správne pochopil, v rámci rokovacieho poriadku taká možnosť, že aj niekto z vládnych poslancov si osvojí náš návrh a môžme rokovať o takomto návrhu. Ja zopakujem, naša strana, naši poslanci, nebudú mať nikdy problém podporiť akýkoľvek dobrý návrh od akejkoľvek politickej strany, či opozičnej, alebo vládnej. Ak by s takýmto istým - lepším, horším - návrhom ste prišli vy, páni vládni poslanci, pre nás by to nebola otázka ani na jednu minútu, ani na jednu minútu, či vás máme alebo nemáme podporiť. Získali by ste všetkých 14 poslaneckých hlasov Ľudovej strany Naše Slovensko. Ak je to pre vás téma na diskusiu, tak diskutujte. My sme chceli diskutovať s vami.
Oslovili sme, začiatkom minulého týždňa sme oslovili všetkých predstaviteľov politických klubov, všetkých predstaviteľov parlamentných politických strán s cieľom nájsť dohodu, s cieľom nájsť spoločný postup pri podpore tohto zákona. Viete, aký bol výsledok? Všetci, všetci ste nás odignorovali. Všetci ste nás odignorovali, ale napriek tomu sme nezostali nejakí zanevretí, znechutení, zlomení a boli sme presvedčení, že úprimnou, úprimnou snahou a úprimným nasadením a zápalom v tej debate, v tej parlamentnej rozprave dokážeme aspoň niektorých z vás presvedčiť a otvoriť vám tie oči, uši, možno srdcia, aby ste v tejto veci, tak ako povedal pán poslanec Kéry, jednoducho zabudli na to, že predkladateľom je naša strana, že predkladateľom je opozičná strana a dali svoj hlas za dobrú vec.
Tým by som aj ukončil toto moje posledné vystúpenie na tému tohto nášho návrhu a chcem vás naozaj úprimne, úprimne poprosiť všetkých poslancov, opozičných aj koaličných, najmä tých, ktorí sami seba vidíte ako ľudí konzervatívnych, ktorí chcú chrániť a obhajovať tradičné hodnoty, ktorí chcú, aby to Slovensko bolo stále Slovensko také, aké sme ho poznali my, keď sme boli mladí, aby tie dva týždne ste využili na to, aby ste rozmýšľali, či niečo pokazíte tým, či niečo pokazíte tým, keď dáte hlas za náš návrh, keď dáte hlas za to, aby ten návrh bol posunutý do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blanár, no, musím úprimne povedať, že som čakal od vás viac. Vzhľadom na váš intelekt, vzhľadom na vaše postavenie v najväčšej vládnej strane som čakal skutočne viac ako len naozaj zúfalé hľadanie výhovoriek, prečo sa to nedá, prečo to nemôžte podporiť, prečo je to také veľmi zlé a nepriechodné.
A hlavne, pán poslanec, vy nie ste bezvýznamný opozičný poslanec, ktorý sám nevie nič zmeniť. Nie ste ani člen opozičnej strany, opozičného klubu, ktorý proste je v menšine. Vy ste významný poslanec najväčšej vládnej strany, podpredseda najväčšej vládnej strany SMER, a vy keď rozprávate, že chceli by sme, mali by sme, malo to niekam smerovať, malo to niekam sa dotiahnuť, tak to naozaj skutočne vyzerá z vašich úst ako čisté alibi, ako čistý alibizmus, pretože SMER je vo vláde na Slovensku už viac ako desať rokov, z toho ste mali štyri roky jednofarebnú vládu, a keby ste chceli, tak ste všetky tieto veci, o ktorých ste rozprávali, mohli dávno zrealizovať.
Ale vy ste sa len obmedzili na kritiku našej opozičnej iniciatívy, nášho opozičného návrhu, a preto mi príde, že je to z vašej strany veľmi slabé, pán poslanec. Veľmi slabé.
A úprimne, úprimne, ja som sa aj tešil na vaše vystúpenie, lebo však ja som vás sledoval aj ako kolegu župana a čakal som skutočne viac. No, žiaľ.

Pán poslanec, to, čo ste spomínali s tým pojednávaním o rozpustení strany na Najvyššom súde, že teraz niekedy sa to má prerokovávať, to je pre nás novinka. Tak ale dobre vedieť, aspoň sa pripravíme.
Ale vo svojom príspevku ste hovorili o viacerých obvineniach, kde ste nás obviňovali z účelovosti, pretože Marian Kotleba argumentoval demografiou, argumentoval občianstvom a potrebou nejakej ani nieže expanzie, ale teda zachovania Slovákov a slovenského rodu. Ja si myslím, že to neboli primárne argumenty. To boli skôr podporné argumenty, pretože za tie takmer dva dni, čo to tu prerokovávame, tu tých perspektív bolo povedaných desiatky, priam stovky, veď tu bolo 160 faktických poznámok, 25 ľudí v rozprave, čiže, čiže to bola iba jedna z perspektív.
Ak nás obviňujete, že sme o tom nerokovali, tak predsa sme vyzývali aj na tlačovej konferencii oficiálnym listom predsedom parlamentných klubov, predsedom strán, aby s nami, aby sa s nami stretli, aby sme inteligentne a nejak zmysluplne o tom rokovali o možnostiach podpory. Ak hovoríte o tom, že chcete navrhnúť nejaké riešenie, tak kľudne ho navrhnite. Prídete s tým riešením, ale ja si myslím, že riešením nie je teraz stiahnuť tento bod z programu, alebo teda o ňom nehlasovať, ukončiť rozpravu a potom neurobiť nič. Lebo toto keď spravíte, že teraz ukončíte rozpravu a potom neurobíte nič, neprídete s tým ústavným návrhom zákona, tak vám garantujem, že po nasledujúcom volebnom období tu budeme prekladať ten istý návrh zákona čo teraz, akurát možno dvakrát silnejší. Jednoducho tej téme sa nedá uhnúť a kľudne predložte vy tú novelu zákona ako vládna koalícia, ako vláda, my určite za to zahlasujeme, lebo nám ide o to, aby to bolo prijaté. Nebudeme si nárokovať ani nejaké politické úspechy alebo nič podobné, kľudne, hlavne nech to prejde. Ale najhoršie, čo môžete spraviť, je, ak teraz fakt zrušíte rozpravu a neurobíte potom nič dva roky. To bude, to bude gól do vlastnej bránky.