Videokanál klubu

Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá šesť mesiacov.
Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa poberá rodičovský príspevok, ktorý je dnes fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 eur. Práve táto extrémne nízka cena rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi, ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať.
V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k potupnému a postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože im štát nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.
Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 až 30 rokov.
V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po skončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala alebo má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať alebo aspoň ukončili strednú školu.
Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti. To je ženy, ktoré pred pôrodom pracovali, budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2020, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvalifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem, skončil som.