Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vrcholoví športovci v priebehu svojej športovej kariéry vynakladajú mimoriadne úsilie pre dosiahnutie športových úspechov, pričom dosiahnutie významného športového úspechu na olympijských hrách je mimoriadne cenené nielen odbornou verejnosťou. Takýto športový úspech vedie k pozitívnej propagácii štátu, ktorý je reprezentovaný úspešným športovcom v celosvetovom meradle. Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravený nárok fyzických osôb, ktoré reprezentujú, respektíve v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku v športovej oblasti, na príspevok za zásluhy pre Slovenskú republiku v tejto oblasti. Takáto právna úprava je však bežnou súčasťou právneho poriadku okolitých štátov, napríklad Maďarska, Poľskej republiky, Ruskej federácie, Rumunska, Ukrajiny a ďalších.
Účelom navrhovaného zákona je odmeniť mimoriadne výkony športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili mimoriadnymi športovými úspechmi na významných medzinárodných športových podujatiach o propagáciu a dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí.
Navrhovaná právna úprava zároveň do budúcna motivuje ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu u mládeže.

V utorok o jedenástej. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som podať jednoduchý pozmeňovací návrh za pána poslanca Hrnčiara a mňa k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa týka lehôt na predkladanie žiadosti pre žiadateľov. Táto zmena sa týka dvoch bodov, čl. I bodu 39 a čl. I bodu 40, a tieto návrhy krátko zdôvodním.
V prípade súčasne navrhovaného termínu predkladania žiadostí pre žiadateľa právnickú osobu od 1. apríla do 30. septembra príslušného kalendárneho roka by bolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti, objektívne posúdenie žiadosti a využitie stavebnej zóny pre začatie stavby v danom roku z nasledovných dôvodov:
V zmysle platnej legislatívy predkladá žiadateľ žiadosť na okresný úrad v sídle kraja okresného úradu, pričom zamestnanec okresného úradu má na skompletizovanie a zaslanie žiadosti na štátny fond rozvoja bývania lehotu 30 pracovných dní. Prax ukázala, že vo väčšine prípadov sú žiadosti o podporu zo strany žiadateľov podávané na okresný úrad až na konci možného termínu. K doručeniu väčšiny žiadostí na Štátny fond rozvoja bývania by teda došlo až v priebehu novembra. Štátny fond rozvoja bývania podľa § 15 ods. 18 má rozhodnúť o priznaní podpory do 110 dní od písomného doručenia žiadosti a je povinný žiadosť posúdiť najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. V skutočnosti by do konca roka od doručenia žiadosti ostalo cirka jeden a pol mesiaca.
Prax ukázala, že žiadosti o podporu v tomto segmente sú komplikovanejšie najmä v ekonomickej časti a posudzovanie si vyžaduje rokovania a intenzívnejšiu spoluprácu so žiadateľom ako pri iných typoch žiadostí. Ekonomická analýza žiadateľa pre posúdenie schopnosti splácania úveru je časovo náročná a v každom prípade osobitá.
Z vyššie uvedených dôvodov je schvaľovací proces na štátnom fonde zdĺhavejší ako pri ostatných žiadateľoch, trvá v priemere dva-tri mesiace. Žiadosť je posudzovaná tromi posudzovateľmi a úverovým výborom, niekedy aj opakovane, na základe úverového návrhu. Následne o žiadosti rozhoduje generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania.
Štatút úverového výboru stanovuje termíny, resp. lehoty na zvolanie úverového výboru na predloženie úverového návrhu členom úverového výboru, spísanie zápisnice z úverového výboru, ktoré je potrebné dodržať. Následná administratívna činnosť po posúdení žiadosti musí byť tiež ukončená do konca roka (typovanie do systému fondu, vypracovanie a odoslanie rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní podpory).
Vládnym návrhom navrhovaná zmena lehoty na predloženie žiadosti o poskytnutie štátnej podpory, t. j. od. 1. apríla do 30. septembra, by nepriaznivo vplývala na podnikateľské prostredie, nakoľko predmetná lehota sa vzťahuje práve na žiadateľov, ktorými sú právnické osoby v zmysle § 7 ods. 1 písm. g). Uvedený návrh zbytočne a neodôvodnene posúva lehotu na podanie žiadosti a neumožnil by žiadateľom v prípade schválenia žiadosti o poskytnutie podpory prostredníctvom štátneho fondu začať s uskutočňovaním výstavby v ten istý rok.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby lehota na podávanie žiadosti bola predĺžená v prospech žiadateľa a žiadatelia mali možnosť predkladať svoje žiadosti už začiatkom roka v lehote od 15. januára do 30. júna, aby mohlo dôjsť k ich posúdeniu a začatiu výstavby čo najskôr, aby bolo umožnené objektívne posúdenie žiadosti a zároveň, aby nebolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti.
Obdobne zdôvodním zmenu lehoty na predkladanie žiadosti od 1. apríla do 30. septembra príslušného roka v bode 40 v § 15 ods. 2 písm. e): Znemožňuje sa týmto žiadateľom pri účele "výstavba zariadení sociálnych služieb, obnova zariadení sociálnych služieb a obstaraní ubytovacieho domu" podávať žiadosti v prvom kvartáli príslušného kalendárneho roka, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na začiatok výstavby. Uvedená zmena by mohla takisto spôsobiť neprimeranú záťaž na Štátny fond rozvoja bývania v druhom kvartáli. Za navrhovaného stavu by mohlo dôjsť k situácii, kedy by Štátny fond rozvoja bývania nebol personálne schopný objektívne posúdiť jednotlivé žiadosti a dodržať tak zákonom stanovený termín na posúdenie žiadosti. V konečnom dôsledku by došlo k ich oneskorenému vybavovaniu, čo môže mať negatívny vplyv práve na žiadateľov. Z tohto dôvodu navrhujeme ponechať v účinnosti osvedčenú pôvodnú lehotu, a to od 15. januára do 30. júna. Ponechanie pôvodného určenia lehoty na predkladanie žiadosti sa v danom prípade javí účelnejšie a prospešnejšie aj pre stavebný trh, realizáciu projektov a zvýšený dopyt po stavebných činnostiach už začiatkom stavebnej sezóny.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Andreja Hrnčiara a Eduarda Adamčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I zmeniť bod 39, a to nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. c) znie:
"od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. b), f), g) a h) pre žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. g),".
V čl. I zmeniť bod 40 nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. e) znie:
"Od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. d), e) a h)."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega, odznelo tu veľa kritiky, ale chcem vám pripomenúť, že Štátny fond rozvoja bývania, od 1. 7. bude účinná akurát naša novela, novela poslancov MOST-u v spolupráci, samozrejme, s pánom ministrom, ktorú sme pripravili pre mladomanželov, a to je naozaj pre rozvoj bývania a podporu rodinnej politiky a hlavne pre mladé rodiny s nižšími príjmami. Je to podpora a taký, taká podpora výrazná, že podobná podpora bola aj v Českej republike a bol obrovský záujem v Českej republike. Nestačili na to finančné zdroje, takže my myslíme, aj pán minister myslí spolu s nami aj na mladé rodiny.
A, samozrejme, máte pravdu v tom, že nájomné bývanie na Slovensku nemá taký podiel ako v iných krajinách, ale je to tradícia. A keď sa opýtate mladých ľudí, či chcú bývať v nájomných bytoch alebo chcú vlastniť byť, tak oni hovoria, že vlastný byt, a preto aj čakajú so založením rodiny, lebo čakajú na to, kedy môžu mať vlastný byt. A my sme im pomáhali a ten zákon, ktorý sme predložili, je schválený, účinný od 1. 7. Práve pomáha týmto mladým ľuďom, ktorí chcú vlastniť dom, byt alebo zrekonštruovať byt alebo dom, a pomáhame im veľmi výrazným spôsobom.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Podávam informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1424, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1766 z 10. mája 2019 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 621 z 11. júna 2019 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 220 z 13. júna 2019. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci o predmetnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 84. schôdzi dňa 18. júna 2019. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny.
Predsedníčka výboru ma zároveň určila za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Pri hlasovaní budem navrhovať hlasovať o všetkých šiestich bodoch z informácie výboru spoločne.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za ústretovosť. Podávam v rámci rozpravy pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, teda návrhom vypúšťa sa povinnosť ústavných orgánov zasielať stredisku vyjadrenia v lehote do 30 dní a ďalší bod pozmeňovacieho návrhu je legislatívne technická úprava.
Prečo podávam tento pozmeňujúci návrh? Dôvodom je to, že voči ustanoveniu bolo namietané, že je krátka, hoci je to poriadková lehota, a viedla by k zbytočnému formalizmu. To znamená, že orgány by boli nútené reagovať ad hoc a bezobsažne v plánovanej a teda v tej stanovenej poriadkovej lehote. Zároveň je ustanovenie vnímané aj ako neštandardné v tom zmysle, že nezávislá právnická osoba žiada plnenie istej informačnej alebo oznamovacej povinnosti od najvyšších ústavných orgánov.
Dovoľte mi ešte prečítať text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 2 sa v § 1 vypúšťa odsek 7.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 27 v § 3da ods. 5 sa slová "§ 1 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 1 ods. 8".
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Navrhujem hlasovanie v utorok o piatej hodine o tomto bode. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1779 z 13. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1445) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť, zákona nie ústavného.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som pripomenúť poslancom zo zahraničného výboru rokovanie výboru o 12.05 v miestnosti č. 148. Ďakujem.

Ja vám tiež chcem poďakovať, pán poslanec Klus, za vaše vystúpenie. Dve poznámky by som mala. Vďaka za to, že ste sa vrátili možno k úplným základom, ktoré sme si mysleli pred pätnástimi rokmi, keď sme vstupovali do NATO, že sú každému jasné, ale očividne ich treba pripomínať, napríklad to, že v NATO sa rozhoduje konsenzom, jednomyseľne a že ktokoľvek z dvadsiatich, čoskoro tridsiatich členských štátov by bol proti akémukoľvek rozhodnutiu, tak sa toto rozhodnutie neprijme.
A druhá poznámka, veľmi správne, ako ste to aj podotkli aj vo svojom vystúpení, ak sa ktokoľvek odvažuje hovoriť o provokácii tým, že je tam Slovenská republika alebo Kanada, alebo ktorýkoľvek z členských štátov, vysiela svojich vojakov, nech sa opýta lotyšského obyvateľstva a nech si vypočuje, akí sú, tak ako sme to počuli aj my minulý týždeň na našej návšteve v Lotyšsku, akí sú nám lotyšskí partneri vďační, ako sú obyvatelia, ako sa obávajú, nielen Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a iných štátov, ako sa obávajú ruskej agresie, akí sú vďační, že práve Enhanced for the presence, teda posilnená, predsunutá spolupráca NATO tam je prítomná a pôsobí odstrašujúco na Ruskú federáciu alebo kohokoľvek, kto by na nich chcel zaútočiť. Ak niekto pochybuje o tom, že je dôvod, tak sa opýtajte Gruzíncov, opýtajte sa Ukrajincov, opýtajte sa Moldavcov a iných, že či naozaj je to len také strašenie, len taký výmysel západu.
Ďakujem pekne.