Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja som hrdá na to, že tie návrhy, ktoré predkladáme spolu s kolegami a ktoré možno predkladám aj ja, prechádzajú nielen s podporou koaličných poslancov, ale aj s vašou podporou, s podporou opozičných poslancov. To ma naozaj veľmi teší a možno to je pre mňa garancia toho, že prinášame tu také zákony, ktoré sú veľmi dobre vykonzultované aj s ministerstvami a sú veľmi dobre pripravené. Ja možno teraz ako som sa zamyslela, že ktoré je také, ale my keď sme prišli s tým, že prečo dohody o vykonaní práce pre seniorov sú s odvodmi a pre študentov nie, prišli sme, vy ste to podporili rovnako. Alebo keď sme prišli s mladomanželskými pôžičkami, lebo mladí ľudia naozaj potrebujú, a je to taká veľmi výrazná podpora mladých rodín, to nebola len podpora koaličných poslancov, ale podpora celého pléna. Alebo keď som prišla na poslednej schôdze s federálnymi dôchodkami, s federálnymi dôchodcami, kde naozaj tam bola skrivodlivosť, tiež som prišla ako s poslaneckým návrhom a celé plénum to podporilo.
Mojou snahou je naozaj to, že prísť sem s takými návrhmi, ktoré budú mať podporu celého pléna, a dneska je prvé čítanie, druhé čítanie bude v septembri. Priestor na rokovania, samozrejme, stále je.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte mi hneď reagovať, aby ste mohli potom na mňa reagovať. Ten príjem, o ktorom som hovorila, že je 27 % za posledné 3 roky, 10 % za posledných 5 rokov, aby bol taký príjem, tak do toho museli investovať hráči, teda iní, iné subjekty. Prečo mali takýto príjem? Prečo 27 % mali príjem samosprávy? Preto, lebo je vyššia zamestnanosť a rástli príjmy. Za to, že je vyššia zamestnanosť môžme vďačiť aj štátu, pretože štát cez stimuly pre rast zamestnanosti investoval 50 mil. eur na to, alebo viac, aby sa vytvorili pracovné miesta, a, samozrejme, zvyšovala sa stále minimálna, minimálna mzda, to znamená, že sa podieľali na tých príjmoch aj zamestnávatelia, pretože oni museli platiť vyššie minimálne mzdy, a, samozrejme, potom boli vyššie aj dane, takže na tom, že samosprávy sa mali oveľa lepšie za tie posledné 3 roky, sa podieľal štát, sa podieľali zamestnávatelia a sa podieľali práve pracovníci, pretože dochádzalo k tichému zdaňovaniu.
Ďakujem veľmi pekne kolegyni, že podporuje náš návrh, a áno, podstata tohto návrhu je, aby ľudia mali vyššie príjmy, ale dovoľte mi, aby som zareagovala na vašu kritiku.
Keď hovoríte o tom, že nepredvídateľnosť, keď hovoríte o tom, že poslanecký návrh, tak vráťme sa do októbra minulého roka. V októbri v minulom roku práve my sme predložili návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zdvojnásobňujeme daňový bonus pre deti do 6 rokov, pretože stále vychádzame z toho, že musíme zohľadňovať aj to, čo je, čo je možné za danú situáciu. Vtedy sme vyčíslili dopad 70 mil., samozrejme, to je čistý dopad pre samosprávy, pretože keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali vyššie, nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam, v minulom roku práve pani poslankyňa Verešová predkladala poslanecký návrh, pozmeňujúci návrh k nášmu návrhu a ten pozmeňujúci návrh bol o tom, že nie 70 mil., ako my sme navrhli, ale treba zobrať 149 mil. eur, pretože oni navrhovali, že daňový bonus sa má týkať nielen detí do 6 rokov, ale každé jedno dieťa. Takže, prepáčte, vy kritizujete za to nás, čo vy ste predložili. Keď ste vy v minulom roku predložili, že znížme príjmy samosprávam o 149 mil. eur, tak táto kritika v mojich očiach nie je na mieste, a za ten návrh, ktorý by mal dopad, zopakujem, cca 150 mil. eur výpadok dane z príjmov fyzických osôb, za ten poslanecký návrh pani Verešovej hlasovali celá, celý poslanecký klub SaS okrem pána Jurzycu, OĽANO, SME RODINA, nezávislí: Janckulík, Simon, Beblavý, Mihál, Kolesár, Dubačová, Petrík, Maďarič, Vašečka. Takže naozaj ja by som vás poprosila, zamyslite sa nad tou kritikou, keď to isté, keď robíte vy, tak je to namieste, je to v poriadku, a my keď predložíme návrh zákona, tak za to nás kritizujete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pozitívne reagovať na záver príhovoru pani poslankyne kvôli tomu, lebo ja si myslím, že to je dobrý návrh práve kvôli tomu, lebo necháva u ľudí viac peňazí. A to je základ a to je najdôležitejšie. Samozrejme, politicky trošku sa čudujem, že, že taký, hoci chápem, že aj takí starostovia proti tomu, proti tomu sa búria, ktorí sú pravicoví alebo aspoň hovoria o sebe, že sú pravicoví, a sú stred alebo stoja v strede, alebo v liberálnom spektre, lebo keď zase pozriem na tento návrh len z politického pohľadu, tak vidím, že tento návrh fakt je pravicový a liberálny. A preto aj chcem oceniť pani Kiššovú, že čo, to, čo hovorila na záver, že ako budú podporovať tento návrh, lebo ja si myslím, že to, keď vieme urobiť také návrhy, či tento, alebo aj iný, ktoré tu už boli spomenuté alebo budú, ktoré nechávajú u ľudí viac peňazí, to sú dobré návrhy, lebo práve ľudia oveľa lepšie vedia minúť tie peniaze ako samosprávy či štát.
Takže ešte raz chcem sa poďakovať a dúfam, že tento návrh dostane širokú podporu.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček !!!

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 %. Európska komisia nás ako Slovensko osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 daň z príjmu vychádza na 23,97 eur mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb.
Na základe uvedeného preto navrhujeme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa zvýšili čisté mzdy, teda príjmy pracujúcich, a tým aj životná úroveň ich a ich rodín.
Návrh novej výšky nezdaniteľnej časti sa snaží zároveň sledovať to, aby neprišlo k príliš negatívnemu dopadu na zníženie príjmov z dane z príjmu, z príjmov fyzických osôb, ktorá sa v súčasnosti celá rozdeľuje samosprávam.
Odkedy sme pripravili tento návrh zákona, prebieha diskusia, prebieha diskusia, počúvame názory aj samospráv a k nášmu návrhu sa vyjadrili aj rozpočtová, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada by som v mojom vystúpení upresnila alebo reagovala na tieto reakcie.
Predložený návrh na zníženie daní zamestnancom bol pripravený tak, aby samosprávam medziročne prišlo viac peňazí. To znamená, že samosprávy aj na budúci rok by mali disponovať plus 100 mil. eur. Radi by sme teda chceli uspokojiť starostov, primátorov aj županov a ubezpečili ich, že kvôli nášmu návrhu neprídu k poklesu, ako niekedy to bolo prezentované v médiách, z príjmov z tejto dane, ale príjmy pre nich zostávajú naďalej rásť.
V rámci legislatívneho procesu ideme štandardným postupom, ktorý je ustanovený pre poslanecké návrhy. Vyčítali nám župani, vyčítali nám primátori, že prečo poslanecký návrh. Tak som za to, že tak ako aj župani a primátori majú svoje práva, tak aj poslanci Národnej rady majú právo na predkladanie zákonov, pretože nám to garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Vo všeobecnosti však odmietame blokovanie akéhokoľvek návrhu na zníženie daní zamestnancom, ľuďom z dôvodu, že to bude mať vplyv na rozpočty samospráv. Kvôli viacerým skrivodlivostiam v zdaňovaní pracujúcich im totiž narástli príjmy za posledné roky na úkor zamestnancov, živnostníkov a iných pracujúcich.
A teraz dovoľte objektívne čísla, ktoré podporia toto moje tvrdenie. Napríklad v roku 2019 oproti roku 2016 narástli daňové príjmy samospráv o 27 %, daňové príjmy štátu o 13 %, čo je viac ako dvojnásobná dynamika rastu. V absolútnom vyjadrení daňové príjmy v roku 2019 oproti 2016 by mali mať nárast približne 770 mil. eur.
Časť tohto dynamického nárastu bola práve kvôli naviazanosti nezdaniteľnej časti základu dane na životné minimum namiesto priemernej mzdy. Kvôli tomu dochádzalo a naďalej dochádza k nárastu tichého zdanenia pracujúcich, tak ako na to upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Predložený návrh mierne koriguje tento nárast a do budúcnosti by sa mala viesť diskusia o spravodlivejšom nastavení vzorca rastu nezdaniteľnej časti. Čistá priemerná mzda zamestnancov, keď hovoríme, že samosprávam od roka 2016 narástla o 27 %, tak zamestnancom narástli príjmy o 17 %. A tu práve my vnímame nespravodlivosť. A tu práve my vnímame to, že treba upraviť a treba pristúpiť k zmene.
Pravdaže, ak majú niektoré samosprávy, ako aj deklarovali, problém zabezpečiť svoje pôsobnosti, tak diskusia o spôsobe financovania samospráv do budúcna je, samozrejme, namieste. Ale ak sa primátori veľkých miest, alebo župan, župani, županka, postavia verejne proti zníženiu dani zamestnancom, tak ja som presvedčená o tom, že idú proti sebe a idú proti obyvateľom. Skôr by sme sa mali zamýšľať nad tým, či je správne, že jedinou štátnou daňou, ktorá sa im prerozdeľuje, je daň z príjmu fyzických osôb, či by nebol lepší daňový mix. Tiež by sa mali snažiť riešiť to, ktoré kompetencie správne mať, ktoré kompetencie je správne možno mať na úrovni štátu.
A ja som hovorila aj tom, že každá samospráva by mala hľadať úspory aj na vlastnej strane, či už v zlacnení obstarávaní, alebo v zefektívnení správy majetku zbavovaním sa nepotrebného majetku. Reakcia na to bola zatiaľ v médiách nie veľmi, nie veľmi uspokojivá, akože čo sa mňa týka, ale ja by som veľmi rada citovala, že keď som toto ja hovorila, tak ja som vychádzala práve z toho, čo tvrdili budúci a už terajší, teda v kampaniach terajší starostovia, primátori a aj župani.
Rada by som ešte poukázala na to, čo my tvrdíme, tak nie je to tvrdenie len našich expertov, ale čo hovorí ministerstvo financií. Ministerstvo financií hovorí to, že v roku 2020 daň z príjmov bude podľa prognózy rásť o tých 233 mil. eur a vplyv tej zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol 133 mil. eur na samosprávy, teda ešte v budúcom roku stále by došlo k nárastu o 100 mil. eur. Pokles prichádza po dobe výrazného rastu. Čísla som vám už odprezentovala. Keď výnos dane z príjmu fyzických osôb rástol kontinuálne od roku 2014, doteraz som len hovorila od roku 2016, ale keď sa vrátime aj, od roku 2014 priemerným tempom, ktorý presahuje 10 %. Ročný výnos, teda ten nárast je na úrovni viac ako 700 mil. eur. A výrazný podiel na tomto raste mala práve to, že chýbala takáto právna úprava, ktorú my teraz predkladáme, teda neindexácia nezdaniteľnej časti základu dane za roky 2014 a 2018.
Ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, neindexácia priniesla dodatočných 278 mil. eur do rozpočtov samospráv a mínus 278 mil. eur v rozpočte pracujúcich a zamestnancov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj vysvetľuje, čo to znamená. K tichému zdaňovaniu dochádza, keď zdaniteľné príjmy rastú rýchlejšie ako odpočítateľné položky. Spôsob výpočtu odpočítateľných položiek automaticky mení daňové zaťaženie. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na jednotlivca je legislatívnou naviazaná na životné minimum, ktoré v posledných rokoch rastie pomalšie ako nominálne mzdy. Tým systematicky dochádza k efektu tichého zdaňovania. Preto je náš návrh na stole.
Rada by som ešte poukázala aj na názor ďalšieho inštitútu. Je to INES. INES hovorí, že 80 % daňových príjmov obcí a dnes tvoria príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia. To znamená, z rýchlejšieho rastu miezd ako zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. V parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti. Je to bizarná situácia, keď obce v konečnom dôsledku bránia znižovaniu daní, pritom vlastné dane zvyšujú obce podstatne pomalšie. Zdá sa, že podľa rastu dôchodkov. Stále sa spoliehajú na daň z príjmu fyzických osôb.
Obce sú ale proti aj kvôli tomu, že sa o tom s nimi nikto nebavil. Na to by som veľmi rada reagovala. My sme mali stretnutia aj pán štátny tajomník Švejna sa stretol a mal dohodnuté stretnutie aj s pánom primátorom Bratislavy, aj s primátorom Trenčína, s primátorom Košíc, takže prebiehajú, samozrejme, rokovania, ale určite my neodstúpime od nášho zámeru v tom, že nie je možné a nie je spravodlivé, aby ľuďom rástli príjmy o 17 % a samosprávam rástli príjmy o 27 %.
Ešte by som, dovoľte, lebo je to téma, ktorá je v médiách, dennodenne sa stretávame s názormi. Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k názorom primátora, terajšieho primátora hlavného mesta, ktorý teraz hovorí, že ten náš návrh zákona je likvidačný, ale práve pán primátor Vallo sa vyjadril, že hospodári Bratislava, vo svojej kampani, že musí spustiť protikorupčný audit, má sa zmeniť správa mestského majetku a tak ďalej. Hovoril o tom, že napríklad taká Bratislava na údržbe a oprave ciest, kde mesto platí, vtedy platilo súkromnej firme za údržbu, hoci zriadenie vlastnej spoločnosti by ročne šetrilo skoro 3 mil. eur, podobne verejné osvetlenie. Takže stále vnímam a vnímali to v kampaniach aj starostovia, že určite je, je rezerva aj na strane, aj na strane obcí a miest.
Alebo pán župan Viskupič hovoril to, že dobrý hospodár musí byť každý z nás. Veľmi dobre zo života poznáme, ako každý mesiac obrátime v ruke každé euro, aby sme zabezpečili všetko potrebné pre naše rodiny. Za dane a odvody, ktoré platíme štátu, očakávame, že dostaneme dostupné a moderné nemocnice, kvalitnú cestu, dopravnú sieť s dobrými podmienkami pre naše deti a i pre učiteľov. Trnavský samosprávny kraj neposkytuje služby občanom na adekvátnej úrovni, resp. by mohli byť kvalitnejšie a dostupnejšie, pokiaľ by hospodáril zodpovedne. Bude teda presadzovať zlepšenie hospodárenia samosprávneho kraja.
My sme s týmto návrhom prišli už v marci. Mali sme k tomu tlačovku a dovoľte mi citovať zo stanoviska pána predsedu SaS pána Sulíka z 5. marca, Denník N: „SaS je za zníženie daní. My celé roky hovoríme, že peniaze treba nechať podľa možnosti u tých, ktorí ich vytvárajú. Namiesto zníženia dane pre právnické osoby na 15 %, pričom fyzickým osobám by zostala sadzba dane 19 %, by sa mohla znížiť aj táto daň na 17 %.“ Takže vidíme tu podporu aj pána predsedu SaS.
Čo hovoria na ten náš návrh zamestnávatelia? Zamestnávatelia návrh vítajú, súhlasia s návrhom, keďže by zlepšil životnú úroveň zamestnancov bez toho, aby finančne zaťažil firmy a podnikateľov. „Ak chce niekto zlepšiť ekonomickú situáciu ľudí, tak práve toto je správna cesta. Prejaví sa to na výplatných páskach zamestnancov, ale cez zvýšenú kúpyschopnosť to môže mať pozitívny dosah aj na firmy,“ vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. A nebol jediný.
Návrh vníma pozitívne aj Tatiana Lauková, konateľka odevnej spoločnosti PAZZ: „Všetko, čo sa robí v prospech zamestnancov, je vítané. Pre nás ako zamestnávateľa by to však nebola nijaká podstatná zmena.“ Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského by nižšie daňové zaťaženie zvýšilo rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. To by mohlo motivovať časť nezamestnaných, aby začali pracovať aj na nižší plat.
Zníženie daňového zaťaženia v marci vo svojich vyjadreniach podporili aj opozičné strany OĽANO a SaS. SME RODINA si chce počkať na konkrétny návrh, vtedy sa tak vyjadrili. „Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili. Vlády SMER-u totiž skryto zvyšovali daňové zaťaženie aj bez zvyšovania sadzby. To sa prejavuje napríklad v pomalšom raste zamestnanosti či v nedostatočnom znižovaní regionálnych rozdielov,“ uviedol pán poslanec za SaS Eugen Jurzyca. „Zníženie priamych daní by podporilo rast zamestnanosti, ak by to nebolo na úkor vyššieho deficitu, bol by to krok správnym smerom,“ zase stanovisko Petra Goliáša, riaditeľa inštitútu INECO.
Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, ktorý prináša viac finančných prostriedkov pre pracujúcich, pre zamestnancov, pre ich rodiny. Si myslím, že som dostatočne objektívne aj subjektívne odôvodnila, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Takže zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne vám ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení.
Cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra.
Zákonom č. 52 z roka 2018, ktorým sa dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola zavedená všeobecná povinnosť evidencie konečných užívateľov výhod pre subjekty zapísané v obchodnom registri, pričom je ustanovená povinnosť pre všetky subjekty zapísané v obchodnom registri dodatočne doplniť chýbajúce údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra do konca roka, to znamená do 31. decembra 2019.
Berúc do úvahy skúsenosti s podobnými jednorazovými plošnými povinnosťami smerom k obchodnému registru, najmä pri prechode na euro v roku 2009, v praxi to bude znamenať, že registrové súdy budú koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 zahltené návrhmi na zápis údajov o konečných užívateľoch výhod, pretože, povedzme pravdu, väčšina firiem si splnenie tejto povinnosti nechá na poslednú chvíľu. To bude mať zákonite negatívny vplyv na vybavovanie bežnej agendy registrových súdov. A teda návrh, navrhujem preto, aby lehota na vybavenie návrhov na zápis konečných užívateľov výhod bola prechodne predĺžená priamo zákonom na 10 pracovných dní na rozdiel od súčasnej lehoty dvoch pracovných dní.
Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené predĺženie lehoty bude platiť len na obmedzený čas, to znamená do 31. marca 2020. Predĺženie lehoty na 10 dní trvá v čase, kedy sa predpokladá najväčší nárast návrhov. V zmysle navrhovaného ustanovenia ostáva zároveň tak v prechodnom období do 31. marca 2020, ako aj po ňom, zachovaná povinnosť a možnosť predsedu súdu popri uvedenej lehote rozhodnúť o predĺžení lehoty na zápis z prevádzkových dôvodov podľa § 13 ods. 3 zákona o ďalších 10 dní.
K určeniu desaťdňovej lehoty došlo po konzultáciách s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a taktiež s registrovými súdmi, pričom tieto konzultácie naďalej prebiehajú a s blížiacim sa termínom na splnenie povinnosti už budeme vidieť presnejšie, či je predkladaný návrh dostatočný. Preto nevylučujem v septembri v druhom čítaní pokračovania diskusie k tomuto návrhu na pôde výborov. Účinnosť návrhu sa navrhuje od 1. novembra 2019, a to vzhľadom na potrebu na čo najskoršej možnej účinnosti zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, a súčasne je aj v súlade s legislatívou Európskej únie.
Nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Chcem vás poprosiť, milí kolegovia, podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1781 z 13. mája pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 v platnom znení, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh ústavného zákona prerokoval a odporúčal Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 662 z 18. júna. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona, predkladala návrh v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Ja len naozaj veľmi krátko. Pani kolegyňa, absolútne, začnem od konca. Teda ja som nesmierne rád, že sa zhodneme teda a v podstate vieme, vieme ten návrh zákona podporiť. Hádam len jedna myšlienka, kde by som vás opravil, že toto, toto nie je najmä, alebo nie je primárne o opotrebovaní sa toho športovca, ale možno na tom prvom mieste je snaha o to, aby sme nejakou formou kompenzovali tým športovcom to, že sa počas tých rokov, keď sa pripravovali na ten, na ten vrcholový šport, resp. na tie vrcholové výkony, tak sa nemohli plnohodnotne venovať tomu, tomu svojmu povolaniu. Čiže toto, toto je to primárne. To, že sa opotrebúvajú, aj to je pravda, ale to nebolo na prvom mieste.
A ak ste sa pýtali na ten vek, áno, bola tam tá dilema aj z našej strany. Strašne veľa sme rozmýšľali. Chceli sme sa inšpirovať zahraničím. Tie okolité štáty to tiež nemajú zarovnako, majú 35, 40. My sme si povedali 35 preto, lebo sa v podstate jedná o viaceré skupiny športovcov a nám tam najmä vyskakovali tí, teda vyskakovali (povedané s pobavením), myslím z tej skupiny teda, tí paralympionici. Kvôli nim sme to znížili na tých 35, lebo u nich to opotrebovanie sa tela je určite niekde inde ako u zdravých športovcov. Čiže preto sme to dali na tých 35 rokov.
Ale v podstate čo s vami môžem súhlasiť, to, ja si myslím, že ešte nie je na zahodenie sadnúť si k tomu a ešte si premyslieť tú poznámku ohľadne športovcov, ktorí v podstate boli, boli v tom zväzku ministerstva obrany, tak tam máte v podstate pravdu, takže tam by sa ešte dalo s tým niečo robiť. Ale ďakujem pekne teda za podporu.

Vážená pani predsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyňa, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uvedenému zákonu.
Odôvodnenie k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu: V podstate vo veľkej miere sa jedná o legislatívno-technické úpravy.
Ďalej ide o zosúladenie názvu jednotlivých štátnych útvarov s použitými názvami v zákone č. 112/2015 Z. z. a o technickú úpravu pojmu príspevok vzhľadom na potrebu jeho upresnenia.
Ďalej pozmeňovacím návrhom sa navrhuje upraviť okruh oprávnených osôb tak, aby neprišlo k tomu, že občania Českej republiky si účelovo zmenia štátne občianstvo, aby si mohli nárokovať príspevok za zásluhy, a súčasne ide o zosúladenie so zákonom č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Ďalej sa jedná o úpravu, ktorá navrhuje zosúladenie so Správnym súdnym poriadkom.
Čo sa týka konkrétneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
1. V názve zákona sa slová "športovej oblasti" nahrádzajú slovami "oblasti športu".
2. Slovo "príspevok" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 1, § 2 ods. 3, § 3 ods. 2 a ods. 5, § 4 ods. 1, § 5 ods. 5, § 6 ods. 2 a ods. 7 a § 8 ods. 4 nahrádza slovami "príspevok za zásluhy" v príslušnom tvare.
3. § 1 vrátane nadpisu znie:
"§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku za zásluhy v oblasti športu (ďalej len "príspevok za zásluhy") ako finančné ocenenie štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí ako športoví reprezentanti Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918 získali na vybranej medzinárodnej súťaži medailové ocenenie."
4. V § 2 odsek 1 znie:
"(1) Vybranými medzinárodnými súťažami na účely tohto zákona sú
a) letné olympijské hry organizované Medzinárodným olympijským výborom,
b) zimné olympijské hry organizované Medzinárodným olympijským výborom,
c) letné paralympijské hry organizované Medzinárodným paralympijským výborom,
d) zimné paralympijské hry organizované Medzinárodným paralympijským výborom,
e) šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou,
f) letné deaflympijské hry organizované Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich,
g) zimné deaflympijské hry organizované Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich."
5. V § 2 sa vypúšťa odsek 3.
6. V § 3 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) je štátnym občanom Slovenskej republiky a príslušnú medailu získala
1. po 31. decembri 1992 a v čase jej získania bola štátnym občanom Slovenskej republiky,
2. do 31. decembra 1992 a v čase jej získania bola štátnym občanom Československej republiky, štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky alebo štátnym občanom Slovenskej republiky alebo
3. do 31. decembra 1992, v čase jej získania bola štátnym občanom Československej republiky, štátnym občanom Československej socialistickej republiky alebo štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992 nebola štátnym občanom Slovenskej republiky a do 31. decembra 1993 si zvolila štátne občianstvo Slovenskej republiky,".
7. V § 3 ods. 1 písm. d) sa slová "Česko-slovenskej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918".
8. V § 3 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne oprávnená osoba v žiadosti o priznanie príspevku za zásluhy údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov."
9. V § 3 ods. 3 sa slovo "ministerstva" nahrádza slovami "Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")".
10. V § 3 ods. 4 sa vypúšťajú slová "rovnakého druhu".
11. V § 3 sa vypúšťa odsek 5.
12. V § 4 ods. 1 úvodná veta znie: "Výška príspevku za zásluhy sa určuje z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, pričom výška vyplácaného príspevku za zásluhy nadobúda platnosť nasledujúci mesiac od jej zverejnenia, a to ako".
13. V § 5 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová "a nárok na jeho výplatu".
14. V § 5 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
15. V § 5 odsek 5 znie:
"(5) Príspevok za zásluhy sa zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na príspevok za zásluhy na základe rozhodnutia o zmene poskytovania príspevku za zásluhy alebo o zmene výšky sumy už priznaného príspevku za zásluhy."
16. V § 5 ods. 7 sa slovo "bezodkladne" nahrádza slovami "do 14 kalendárnych dní odo dňa, kedy došlo k rozhodujúcej skutočnosti,".
17. V § 6 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 8 sa primerane preznačia.
18. V § 6 ods. 3 sa vypúšťajú slová "a nárok na výplatu príspevku".
19. V § 6 ods. 4 úvodnej vete sa vypúšťajú slová "o zmene poskytovania príspevku alebo".
20. V § 6 sa vypúšťajú odseky 7 a 8.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 3 sa vypúšťajú.
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane preznačia.
21. V § 7 ods. 1 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a nárok na jeho výplatu".
22. V § 8 ods. 3 sa za slovom "príspevok" vypúšťa čiarka a slová "nárok na jeho výplatu".
23. V § 8 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 8 sa primerane preznačia.
24. Za § 8 sa vkladajú nové § 9 a 10, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 9
Jednorazový príspevok za zásluhy v oblasti športu
(1) Nárok na jednorazový príspevok za zásluhy v oblasti športu (ďalej len "jednorazový príspevok za zásluhy") vzniká fyzickej osobe, ktorá
a) je štátnym občanom Slovenskej republiky,
b) získala zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) ako športový reprezentant Československej socialistickej republiky na Hrách priateľstva (Družba 84),
c) bola v čase získania príslušnej medaily štátnym občanom Československej socialistickej republiky a
1. bola štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky alebo
2. nebola štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky a do 31. decembra 1993 si zvolila štátne občianstvo Slovenskej republiky a
d) je bezúhonná.
(2) Výška jednorazového príspevku za zásluhy je 10 000 eur.
(3) Na konanie o jednorazovom príspevku za zásluhy je príslušné ministerstvo. Konanie o priznaní jednorazového príspevku za zásluhy sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na jednorazový príspevok za zásluhy; dňom začatia konania je deň, kedy bola písomná žiadosť doručená ministerstvu.
(4) Ministerstvo vyplatí jednorazový príspevok za zásluhy oprávnenej osobe najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti o výplatu jednorazového príspevku za zásluhy.
(5) Ak si nárok na príspevok za zásluhy uplatní fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý jednorazový príspevok za zásluhy, ministerstvo žiadosť o priznanie príspevku za zásluhy zamietne.
(6) Ak si nárok na poskytnutie jednorazového príspevku za zásluhy uplatní fyzická osoba, ktorej bol priznaný príspevok za zásluhy, ministerstvo žiadosť o priznanie jednorazového príspevku za zásluhy zamietne.
(7) Ak si nárok na príspevok za zásluhy a jednorazový príspevok za zásluhy uplatní fyzická osoba súbežne, ministerstvo žiadosť zamietne.
§ 10
Spracovávanie osobných údajov
Ministerstvo spracúva na účely poskytnutia príspevku za zásluhy osobné údaje o žiadateľovi v súlade s osobitným predpisom, x)."
Poznámka pod čiarou k odkazu x znie:
"x) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajší § 9 sa primerane preznačí.
25. V prílohe sa vypúšťajú tretí odsek a štvrtý odsek a časti "Potvrdenie Slovenského olympijského a športového výboru Slovenského paralympijského výboru, Deaflympijského výboru Slovenska" a "Potvrdenie príslušného Národného športového zväzu".
26. V čl. II novelizačný bod znie:
"V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenami ad) a ae), ktoré znejú:
"ad) príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu, 59jh),
ae) jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu, 59ji)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 59jh a 59ji znejú:
"59jh) § 1 ods. 1 zákona č..../2019 o príspevku za zásluhy v športovej oblasti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59ji) § 9 zákona č..../2019 Z. z."
27. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III.
Zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa vypúšťajú slová "olympijských hrách, paralympijských hrách a deaflympijských hrách,".
2. V § 2 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa prvý bod a súčasne sa zrušuje označenie druhého bodu.
3. § 3 vrátane nadpisu znie:
"§ 3
Suma príspevku
Suma príspevku je rozdiel medzi sumou
a) 750 eur a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitných predpisov a obdobných dôchodkových dávok zo zahraničia, ak fyzická osoba získala zlatú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) na majstrovstvách sveta alebo
b) 600 eur a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitných predpisov a obdobných dôchodkových dávok zo zahraničia, ak fyzická osoba získala striebornú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) na majstrovstvách sveta alebo
c) 500 eur a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitných predpisov, 3), a obdobných dôchodkových dávok zo zahraničia, ak fyzická osoba získala
1. bronzovú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) na majstrovstvách sveta alebo
2. zlatú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) na majstrovstvách Európy."
4. Za § 10 sa vkladá nový § 11, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11
Prechodné ustanovenia k 1. januáru 2020
(1) Nárok na príspevok, ktorý vznikol do 31. decembra 2019 za zlatú medailu, striebornú medailu alebo bronzovú medailu na olympijských hrách, paralympijských hrách alebo na deaflympijských hrách, zostáva zachovaný do rozhodnutia podľa odseku 2.
(2) Ak poberateľ príspevku požiada o príspevok za zásluhy v oblasti športu podľa osobitného predpisu, 7), a ministerstvo školstva právoplatne rozhodne o jeho priznaní, ministerstvo školstva túto skutočnosť bezodkladne oznámi platiteľovi a platiteľ rozhodne o odňatí príspevku ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní príspevku za zásluhy v oblasti športu."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 7) znie:
"7) § 1 ods. 1 zákona č..../2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajší článok III sa primerane preznačí.
V nadväznosti na doplnenie nového čl. III sa upraví nový zákon (pozn. red.: správne malo byť "sa upraví názov zákona").
Na záver ešte, pani predsedajúca, žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 5 zo spoločnej správy.
Ďakujem, skončil som.