Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Asi mám potrebu vstúpiť aj ja vo faktickej do tejto diskusie. Pán kolega Dostál, mýlite si veci, musím to povedať nahlas. A na potvrdenie svojho presvedčenia o tom, že sa dopúšťate omylu, si dovolím prečítať § 2 toho zákona 181, ktorý hovorí a definuje, čo je to volebná kampaň. Lebo volebná kampaň je akákoľvek činnosť strany, hnutia alebo jej kandidátov, plus tretích strán, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Úhrada. Čiže to je volebná kampaň. Ale sloboda prejavu s úhradou nemá nič spoločné. Volebná kampaň a sloboda prejavu sú dve úplne odlišné veci. A akože útočiť na ten návrh z pohľadu, že ohrozuje slobodu prejavu, je, prepáčte, ale z môjho pohľadu právny nezmysel. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Bolo tých faktických viac, ale zrazu sa stratili. (Smiech.) Nevadí. Ja pokladám za potrebné sa minimálne v krátkej reakcii venovať tomuto návrhu, pretože ako už kolega Štarchoň spomínal, ja som pred nejakým časom snažil sa predložiť podobný návrh. Chcem povedať len toľko, že samozrejme pán kolega už v svojom vystúpení tie výhody tohto návrhu zmieňoval, ale možno jednu treba aj osobitne zvýrazniť, a to je tá, že vlastne tento návrh, pokiaľ bude prijatý, tak on vlastne veľmi uľahčí prácu poslancom. Všetci, ktorí pracujeme v legislatíve a ktorí píšeme návrhy zákonov a ktorí čítame návrhy zákonov, ktoré predkladáte ako kolegovia a kolegyne, tak vieme, že mať konsolidované znenie je fantastická výhoda. Človek, keď pozrie do textu a vidí tú zmenu a vidí aj to, čo sa mení, čo je veľmi dôležité, pretože ten text, ktorý sa nahrádza, ten sa v konsolidovanom znení obyčajne prečiarkne, ale ostáva tam, a porovnáva sa s tým novým textom, ktorý sa navrhuje, často veľmi ľahko dokáže dokonca odhaliť aj chyby toho predloženého návrhu. Tá chyba sa oveľa ľahšie vidí, keď je to to takto urobené v tom konsolidovanom znení, ako keď si iba prečítate, že v § 12 v treťom odseku písm. b) sa slová "a, b, c" nahrádzajú slovami, čo ja viem, "c, d, f". Čiže to konsolidované znenie má strašne veľa výhod pre nás ako poslancov. Samozrejme, má veľa výhod aj pre, pre verejnosť, pokiaľ tá verejnosť má záujem si, si pozerať tie predkladané návrhy.
Čiže ten návrh je ozaj veľmi, veľmi pozitívny z tohto pohľadu a prispieva k transparentnosti, ale hlavne ku kvalite legislatívy.
Možno iba jedna veľmi krátka poznámka. Bolo tu už spomínané, že vlastne v legislatívnych pravidlách vlády už sú jednotlivé rezorty zaviazané, aby predkladali do legislatívneho procesu konsolidované znenie. Žiaľ, nerobí sa to.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. mája 2019 č. 1852 sa uzniesla prerokovať návrh v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 19. júna 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 425 z 13. júna 2019 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 235 z 25. júna 2019 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pod bodmi 1 až 39 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport 25. júna 2019 č. 236. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažila som sa teda stručne v mojom vystúpení zhrnúť, ako tento návrh môže ovplyvniť práva národnostných menšín. Vnímam tu naozaj snahu poslancov zlepšiť situáciu, avšak tento problém si vyžaduje odbornú debatu a komplexné riešenie, a preto my sme strana spolupráce, ktorá chce spájať, nie rozdeľovať, treba o tom diskutovať a naozaj v tom druhom čítaní, teda pred druhým čítaním sa stretnúť so splnomocnencom vlády, lebo aj ja, keď som si pripravovala moje vystúpenie, tak som všetky body konzultovala s ním. A priznám sa, že jeho cenné poznatky z praxe treba využiť aj pri tvorbe legislatívy v tejto oblasti. Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky k môjmu vystúpeniu.

Ďakujem pekne. Aj ja chcem oceniť vecný prístup pani poslankyne. Ja si myslím, že pri všetkej úcte k tomuto zákonu asi sa zhodneme v tom v tomto sále, že pre ľudí alebo pre občanov Slovenskej republiky, či menšinu, či väčšinu, jako sú aj dôležitejšie zákony ako toto, a pritom dosť dlho o tom diskutujeme. Ale ja to chápem a ja to chápem pozitívne kvôli tomu, lebo je to citová záležitosť pre každého, a preto dúfam, že kolegovia vnímajú aj to, že pre nás, pre menšiny, tiež je to citová záležitosť. A preto chceme, aby vznikol taký zákon, ktorý na jednej strane môže chrániť alebo nemusí chrániť, tak ako niektorí hovoria, slovenský jazyk. V každom prípade my nie sme alebo v žiadnom prípade nechceme bojovať proti slovenčine. Na druhej strane isteže chceme, aby ten zákon, keď je to možné, vylepšil aj tú prepojenosť zákonov o menšinových jazykoch alebo aspoň neublížil tomu zákonu.
A tak ako pani poslankyňa na to poukázala, bohužiaľ, tento zákon v niektorých, tak ako je to dneska napísané, v niektorých momentoch aj ubližuje zákonu o menšinových jazykoch, alebo, alebo v každom prípade nie je to pozitívne pre menšiny.
Ja si myslím, že, ako sme to sľúbili, len vtedy vieme v konečnom dôsledku v druhom čítaní eventuálne podporiť tento zákon, keď to bude komplexnejší, a dúfam, že predkladatelia to berú k srdcu a vylepšia tento zákon v druhom čítaní a potom budeme alebo vieme za to hlasovať, v inom prípade vôbec nie.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Úprava používania menšinových jazykov je prioritou strany MOST - HÍD. Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť, že ide o veľmi komplexnú otázku a práve preto si myslím, že snaha niektorých poslancov narýchlo zmeniť zákon o štátnom jazyku bez akýchkoľvek konzultácií s pánom splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny svedčí o tom, že namiesto záujmov menšín na prvom mieste sú záujmy politikov, ktorí s takým spôsobom chcú získať politické body. Práva národnostných menšín nemôžu byť nástrojom politických súperení. Samozrejme, sú oblasti, kde zmeny sú potrebné aj v legislatíve, ale naším hlavným cieľom je to, aby sme zabezpečili súlad praxe so súčasnou legislatívou. Počas posledných rokov sme prijali niekoľko opatrení v tejto oblasti, ale ich aplikácia v praxi je naďalej náročná. Bez aktívneho prístupu pána splnomocnenca Bukovského a pána ministra Érseka by sme stále mali rôzne opatrenia len na papieri bez skutočného efektu v praxi.
Tento návrh má niekoľko pozitívnych bodov, avšak naozaj kvalitný zákon musí byť dôsledný. Myslím si, že ak nám ide o skutočne kvalitný zákon, ktorý bude dlhodobo slúžiť aj občanom národnostných menšín, tak v druhom čítaní musíme niektoré veci zmeniť.
Ako som spomínala, návrh obsahuje niekoľko pozitívnych opatrení a niektoré navrhované zmeny sú výhodné, ale predkladatelia v určitých oblastiach presadzujú opatrenia, ktoré sú z hľadiska menšín zbytočné a v niektorých prípadoch až priamo negatívne.
Na druhej strane návrh nie je komplexný a absentujú riešenia problémov, a tým pádom zákon by naďalej obsahoval mnoho nedostatkov, s ktorými sa menšiny musia vysporiadať.
Teraz by som rovno vymenovala, čo chýba v návrhu, a potom sa vyjadrím k ostatným bodom návrhu.
V § 1 ods. 4 píšeme: Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa môjho názoru zákon o štátnom jazyku by vôbec nemal regulovať požívanie jazykov národnostných menšín a nemal by prevýšiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jedným z riešení by mohol byť návrat k predošlej formule, to znamená, zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín, používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. Alebo naopak, ak by sa uplatnil princíp lex specialis derogat lex generali, ktorý sa používa v odôvodnení, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahuje tento zákon.
Chýba to, že v § 6 ods. 1 v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Zbore väzenskej a justičnej stráže a tak ďalej je napísané, že sa v služobnom styku používa štátny jazyk. V súčasnosti to znamená, že dvaja policajti alebo hasiči pri výkone služby medzi sebou môžu komunikovať len v štátnom jazyku, a to aj v prípade dvoch maďarských policajtov v obci, kde väčšina príslušníkov je z národnostných menšín. Je to absurdná situácia, treba to korigovať.
§ 8 ods. 5: V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. V prípade nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku.
Aj medzinárodné orgány vyčítali, že podľa tohto ustanovenia menšinové jazyky, ako napríklad rusínsky, ukrajinský alebo rómsky jazyk, takúto možnosť nemajú, keďže nie sú oficiálnymi jazykmi EÚ. Tieto nedostatky v druhom čítaní treba odstrániť.
Návrh poslancov v takejto podobe by posilnil používanie jazykov, ktorých občania nehovoria na úrovni materinského jazyka. Oslabenie pozície slovenského jazyka však neznamená, že používanie menšinových jazykov bude neobmedzené. Dôvodom je, že zákon o používaní menšinových jazykov bude naďalej v platnosti a v zmysle tohto zákona väčšina menšinových práv sa realizuje paralelne s použitím slovenského jazyka.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, teda k jednotlivým bodom. V prvom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť, vnímame to ako deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Rovnako v bode 2, kde navrhuje sa vypustiť, že podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprístupný, rovnako je to deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Čo sa týka bodu 3, aj dneska sme o tom veľa hovorili, je neopodstatnená z hľadiska používania menšinových jazykov. Keďže, ale to dneska tu neodznelo, dvojjazyčná agenda cirkví je zabezpečená zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, konkrétne § 3 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie a tak ďalej, sa v obci podľa paragrafu, odsek 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Takže toto právo bolo aj doteraz.
Čo sa týka bodu 4, aj túto otázku rieši zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 3 ods. 3 kronika obce podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny. Pozitívom je, že kronika obcí už nemusí byť obsahovo totožná so znením v štátnom jazyku. Kroniku však naďalej treba viesť v štátnom jazyku, pričom dáva možnosť aj na vedenie kroniky aj v inom cudzom jazyku.
V bode 6 máte, teda majú predkladatelia moju podporu, lebo tam ide naozaj o pozitívny krok, nakoľko sa mení logika pedagogickej dokumentácie na menšinových školách. Doteraz predpisom bolo určené, ktoré dokumentácie nemuseli byť vedené dvojjazyčne, po novom sa určí to, ktoré dokumentácie majú byť dvojjazyčné. V súčasnosti predpis vydáva ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva, po novom ministerstvo kultúry už nebude mať túto kompetenciu a ministerstvo školstva môže vydať predpis samostatne, vďaka čomu podľa môjho názoru aplikácia bude efektívnejšia.
Čo sa týka bodu č. 7, zase má svoje výhody, nevýhody. Aj v tejto otázke zdôrazňujem rolu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa návrhu sa ruší povinnosť uvádzať všetky nápisy, reklamy a oznamy, môžu byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto zmeny. Určite by sme vedeli nájsť lepší spôsob, keďže napríklad aj Slováci môžu mať záujem o informáciu, a tým pádom môžu stratiť šancu porozumieť daný text. Naším cieľom je spájať a nie rozdeľovať.
Bod č. 8 považujem za nesprávny, keďže vypúšťa ustanovenie používanie jazyka medzi personálom zdravotníckeho zariadenia a sociálnych služieb s ich pacientami. Terajší zákon túto možnosť, toto umožňuje. Ak by sme vypustili celé ustanovenie, tak potom by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v zmysle ktorého je používanie jazyka menšiny dovolené, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Ide o jednoznačné obmedzovanie práv, keďže postavenie práv jazykov národnostných menšín by týmto bolo oslabené.
Čo sa týka, ešte keď mám čas, alebo možno potom vo faktickom, tých pokút, tak ruší sa dohľad nad dodržiavaním zákona o pokuty. V praxi pokuty boli udelené kvôli porušeniam v médii (pozn. red.: správne "médiu/médiách"), to sa dá aj naďalej podľa tlačového zákona. Existuje však riziko, že tento krok prinesie aj zrušenie pokút v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Ďakujem pekne za slovo. Musím vám povedať, že na prvý pohľad tento zákon fakt vyzerá sympaticky, lebo vieme dobre, že pôvodný návrh alebo pôvodný zákon vznikol v dosť hektickej dobe, a dá sa povedať, že trošku aj účelovo, veď vy asi viete, že o čom rozprávame.
Na druhej strane musím upozornovať, upozorniť predkladateľov, že na tento zákon naviazal neskoršie zákon o používaní menšinových jazykov. A, bohužiaľ, je to fakt, že tento zákon potom, čo sa týka menšinových jazykov, jako nie úplne koleruje, to znamená, že v niektorých momentoch viac škodí, ako, ako je pozitívne pre ten zákon o menšinových jazykoch. A to preto hovorím, lebo o tom ešte moja kolegyňa v rozprave, Irén Sárközy, bude rozprávať, ale keď tento zákon zostane tak, tak my za to nemôžeme v žiadnom prípade za to hlasovať, ale pokúsime sa o to, že v prvom čítaní eventuálne niektorí za to zahlasujeme, a keď to pôjde do druhého čítania, tak prosím vás, aby ste opravili tie chyby, a čo vás bude konkrétne Irén Sárközy upozorňovať, lebo je to škoda, že ste nevyužili konzultáciu s pánom Bukovským, ktorý z úradnej moci tieto veci rieši, a bolo by dobré, lebo potom by ste vedeli iste napísať oveľa, oveľa lepší zákon alebo kvalitnejší zákon, aby, aby ste potom nevylievali s vodou aj dieťa.
Takže dúfam v dobrý úmysel z vašej strany, samozrejme, v žiadnom prípade by som nechcel bojovať proti štátnemu jazyku, ale chcem vás ešte raz upozorniť na to, že máte tam také chyby, ktorým pre menšinové jazyky robíte zle, a preto vás prosím, keď to dostane náhodou do druhého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vymazať rámček!!!

Veľmi pekne vám ďakujem za dnešnú rozpravu. Odzneli tu naozaj čísla, objektívne čísla a na záver ale mi dovoľte, aby som sa vrátila k tomu, s čím som začala. Dneska Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, INESS, INECO hovoria o tom, že dochádza k tichému zdaňovaniu ľudí. A toto je pre mňa ten apel, a toto je pre nás ten apel, že musíme s tým niečo urobiť. Naša strana sa nemôže na to pozerať, že my vieme o tom, že ľudia, ľudia zdaňujú a rastie tiché zdaňovanie ľudí, a my si zatvárame oči a nebudeme s tým nič robiť, nie, musíme to upraviť a musíme to spravodlivo nastaviť. Že to má dopad na, na samosprávy, áno, má to dopad, ale pre ľudí musíme byť spravodliví. Takže toto je pre nás ten najväčší argument, kvôli tomu musí..., sme pristúpili k tomu zákonu.
Vo vystúpení, pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem, je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a ix mil. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že 6 eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my poslanci aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá, a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori keď hovoria o tom, že minulý rok, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú, zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách? Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj, pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov, v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín: 344 115, Košice: 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno, je, je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi rada by som, ďakujem veľmi pekne za podporu v prvom rade a zmenou nastavenia vyklesávania nezdaniteľnej časti, tak ako spomína pán poslanec, dotkne sa, dotklo by sa teda len zarábajúcich medzi 2 022 a 2 029 eur mesačne, musíme to, samozrejme, opraviť. Chcem ale zdôrazniť, že nešlo o nejakú chybu, ale len o chýbajúcu dohodu na forme zmeny tohto komplikovaného mechanizmu. Do úvahy totiž prichádzalo viacero alternatív od aktuálne dohodnutej cez zachovanie rovnomernosti marginálneho zdanenia či dokonca súvisiace posunutie hranice pre zvýšenú sadzbu dane. Dohoda je už na stole a v rámci druhého čítania sa podľa nej aktualizujeme spomínaný vzorec.
Pozmeňujúci návrh bude v takomto, bude mať takýto text, bude mať takúto textáciu. V bode 2 dáme pozmeňujúci návrh je vyšší ako 100-násobok platobného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 48,3-násobku platobného životného minima a 27 % základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Takže, samozrejme, dôjde k vyklesávaniu a uvedomujeme si, ale hovorím, pri predkladaní sme mali na stole tri alternatívy a sme sa rozhodovali, ktorá by bola najvhodnejšia alternatíva.
A teraz tá druhá otázka, ktorá, sa priznám, je komplikovanejšia a nikdy, nikdy som sa s tým nestretla, že by existoval rovnaký recept pre všetky obce, pre všetky mestá a pre všetky VÚC-ky, pretože situácia všade v každej jednej VÚC-ke je iná, vynútiteľné výdavky vyčísliť, ako neviem si predstaviť, pretože to nie je nejaké percento, ako v jednom meste je taká, taký podiel, v druhom meste je iný podiel. Nie je to, samozrejme, číslo, ktoré, ktoré by sa dalo takto vyčísliť. Ani neviem presne, že čo rozumiete pod tým, že vynútiteľné výdavky. Ale aspoň keď už neviem konkrétne, v prípade každej, každá jedna obec, každé jedno mesto to bude mať iné percento a to bude iná suma, ale..., preto to nemám, a preto ani nie je možné disponovať s takouto sumou.
Ale ja by som sa vrátila k tomu INES-u, pretože tam to vidíme veľmi jednoznačne. Kým daňové príjmy obcí z dane z nehnuteľnosti, teda sú to príjmy, ktoré určuje obec, porástli z 320 eur na 359, tak ten nárast od roka 2014 do roka 2019 bol 12 %. Daň za špecifické služby za psa, ubytovanie, automaty a tak ďalej, v roku 2014 bolo 176, teraz 215, tam ten nárast o je 16 %. Vrátim sa k tomu, daň z príjmov fyzických osôb v roku 2014 bolo 1 427, v roku 2019: 2 162, takže tam ten nárast predstavuje 52 %, to je to, čo som hovorila, že priemerne 10 %.
Takže áno, tieto príjmy rástli, ja som aj povedala, kvôli čomu takto rástli. A keď som hovorila aj o tom, že, že určite, však preto, preto mestá riadia starostovia, primátori, oni majú v rukách veľmi veľa nástrojov a neexistuje jeden nástroj. Niektorá obec, mesto sa rozhodne, že, že v mojom meste nebudú automaty, a to znamená výpadok z tohto rozpočtu mesta, značný výpadok, ale sa tak rozhodli, zas, zas rozhodlo zastupiteľstvo a sa rozhodlo, rozhodli primátori, starostovia. Takže oni majú v rukách, oni najlepšie vedia, čo v tom meste sa dá urobiť kvôli tomu, aby mali aj na tie vynútiteľné výdavky, ako vy hovoríte, krytie. Nebude určite jeden recept, pretože keď sa pozrite, pozriete na to, aj tie opatrenia, ktoré sú prijímané, sú rôzne. Vychádzajúc, samozrejme, keďže je to samospráva, aj oni vychádzajú z toho, aká, aký je záujem, aká je vôľa ľudí a obyvateľov. Ale tie čísla, ktoré ja tu viem dneska odprezentovať, ktoré sú globálne, tak tie globálne čísla hovoria jednoznačne pre, pre náš prospech.
A možno by som ešte, ešte takú úvahu berte z mojej strany, ak aj tí primátori sa rozhodli o možno značnejšie rasty svojich príjmov, v niektorých prípadoch to boli výrazné rasty, tak ja si myslím, že je veľmi namieste dopriať takýto nárast čistých príjmov aj pre občanov, aj pre obyvateľov obcí a miest.
Ďakujem pekne.