Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 9:30 hod.

Mgr.

Péter Vörös

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.9.2019 9:43 - 9:44 hod.

Balódi Ladislav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 9:30 - 9:42 hod.

Vörös Péter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, dovoľte mi predkladať návrh zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostnej menšiny.
Predložená novela zákona zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach. Zmeny, ku ktorým má dôjsť predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva. V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.
Návrh zákona po novom definuje pojem „národnostná škola“ a určuje aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria. Táto zmena sa vyžaduje z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy. Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmienil o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí. My máme záujem s predmetnou zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok. Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.
Do školského zákona sa zapracováva nová, siedma časť, v ktorej sa navrhuje podrobná úprava osobitostí národnostných škôl. V návrhu sa vymenúvajú konkrétne druhy škôl tvoriace sústavy národnostných škôl a rovnako aj formy výchovy a vzdelávania v týchto školách. Ďalej sa vymenúvajú špecifické predmety, ktoré sa vyučujú osobitným, resp. doplneným obsahom alebo inou metódou ako v prípade slovenských škôl. Konkrétne ide o nasledovné predmety: jazyk a literatúra národnostnej menšiny, slovenský jazyk a slovenská literatúra, prvouka, vlastiveda, dejepis, hudobná výchova. Pre potreby národnostných škôl sa ministerstvu ukladá povinnosť vydávať štátne vzdelávacie programy v jazyku národnostných menšín a umožňuje sa národnostným školám vypracovať školský vzdelávací program v jazyku národnostnej menšiny.
Návrh zdôrazňuje už dlhodobo riešený a stále sa vyskytujúci problém vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. V poslednej dobe sa začalo intenzívne hovoriť aj v odborných a politických kruhoch o potrebe zmeny metódy vyučovania slovenského jazyka, a to tak, aby si deti a žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili štátny jazyk na čo najlepšej úrovni a predovšetkým, aby mali dostatočné komunikačné schopnosti v tomto jazyku, čo je nevyhnutné pre ich uplatnenie sa na trhu práce. Preto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa slovenský jazyk na národnostných školách vyučuje podľa metodiky učenia sa cudzieho druhého jazyka, tzv. L2. Pripomeniem, že otázka vyučovania slovenského jazyka podľa metodiky cudzieho jazyka je aj súčasťou vládneho programu.
Paragraf 93b ustanovuje všeobecné ciele výchovy a vzdelávania na národnostných školách zdôrazňujúce potrebu získania jazykových schopností a vedomostí v rôznych oblastiach výchovy a vzdelávania. Paragraf 93c upravuje pravidlá vedenia dokumentácie v národnostných školách. Právna úprava je v súčasnosti nevyhovujúca, predmetné ustanovenie zakotvuje jasné pravidlá v tejto oblasti.
V § 93d sú stanovené podmienky používania učebníc v národnostných školách. Táto problematika v platnej legislatíve chýba, návrh zákona reaguje aj na tento nevyhovujúci stav.
Paragraf 93e upravuje zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy ako osobitnej, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Dlhoročné skúsenosti svedčia o tom, že doterajšia prax odborno-metodického a pedagogického zabezpečenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je z personálneho, profesionálneho aj z odborného hľadiska nedostačujúca, nedokáže splniť často ani základné úlohy súvisiace s vyučovaním na týchto školách a už vôbec neumožňuje vykonávať pedagogicko-výskumné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie vyučovania. Vytvorením tohto inštitútu sa splní vyše dvadsaťročná požiadavka menšinovej pedagogickej obce na Slovensku a dlh voči národnostnému školstvu. V ustanovení sa vymenujú úlohy a aktivity, ktoré má tento spĺňať.
V zmysle § 93f sa vytvorí Rada pre národnostné školy ako orgán samosprávy na najvyššej úrovni v oblasti národnostného školstva. V programe strán reprezentujúcich záujmy národností na Slovensku sa dlhodobo nachádza cieľ vytvorenia samosprávy v oblasti kultúry a školstva. Jedným z krokov k zabezpečeniu rozhodovania menšín v otázkach, ktoré sa ich výsostne týkajú, bolo vytvorenie Fondu pre podporu menšinovej kultúry. Ďalším krokom k tomuto cieľu je práve vznik Rady pre národnostné školy. Táto inštitúcia bude zárukou toho, že predstavitelia národností budú mať bezprostredný vplyv na tvorbu legislatívy v oblasti národnostného školstva. Rada bude mať na starosti pripomienkovanie pripravovaných návrhov zákonov týkajúcich sa národnostného školstva a rovnako bude mať možnosť predkladať návrhy na zmenu legislatívy v tejto oblasti. Táto právna úprava prináša nielen možnosť zúčastniť sa na tvorbe zákonov a na rozhodovaní, ale predovšetkým kladie na plecia príslušníkov národnostných menšín zodpovednosť za posilnenie kvality a ďalší vývoj národnostného školstva.
V čl. II sa dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A to v tom zmysle, že sa explicitne deklaruje existencia osobitnej siete národnostných škôl za účelom zohľadnenia špecifík tohto typu škôl. Osobitná sieť národnostných škôl je súčasťou siete škôl.
V čl. III sa upravuje otázka financovania národnostného školstva. Na základe zákonného zmocnenia ho následne upraví nariadenie vlády. Je pritom potrebné zohľadniť fakt, že vzhľadom k početne menšej skupine žiakov vzdelávaných v jazykoch národnostných menšín tieto môžu mať problém dosahovať rovnaké počty žiakov, ako sú v ostatných školách v systéme.
Zmena zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v článku IV sa vyžaduje z dôvodu, že pri poslednej novele sa zo zákona vypustila časť vety, ktorá sa týkala toho, v akom jazyku sa zabezpečuje ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, ako aj možnosť vykonať atestačné skúšky vo vyučovacom jazyku, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec svoju pracovnú činnosť vykonáva. Považujeme za potrebné, aby sa táto výhrada opäť vrátila do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, keďže jeho výsledkom je skvalitnenie menšinového školstva, čo bude pozitívne vplývať na rovnosť príležitostí. Návrh nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh predpokladá, že náklady na zriadenie pedagogického inštitútu pre národnostné školy budú súčasťou rezortného rozpočtu a budú vyčlenené z objemu finančných prostriedkov, ktoré rezort vynakladá na financovanie priamo riadených organizácií ministerstva.
Ministerstvo ročne vynaloží na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií cca 69 miliónov eur. Z tohto finančného balíka sa v ďalšom období vyčlenia finančné prostriedky na zriadenie a prevádzkovanie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy v takom pomere, akú predstavujú národnostné školy v rámci celého školského systému. To je v miere 13,68 %, čo znamená 9 442 207 eur. Podotýkam, že niektoré priamo riadené organizácie, ako napríklad Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania splnia čiastkové úlohy súvisiace s pedagogickou činnosťou na národnostných školách. Na základe predmetnej právnej úpravy bude tieto činnosti vykonávať inštitúcia s právnou subjektivitou, Pedagogický inštitút pre národnostné školy, čím sa uvoľnia prostriedky v spomínaných inštitúciách a tieto prostriedky môžu byť preskupené. Ministerstvo školstva má sedemnásť priamo riadených organizácií a je žiaduce, aby jedna organizácia slúžila i na naplnenie cieľov národnostného školstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 18:52 - 18:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu, či už na strane kompetencií alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu.
Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať, naša strana, kým, kým budeme mať možnosť.
A teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že v prvom, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že aj v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany.
Ešte by som chcela možno dodať to, že čo, koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur. A keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu.
Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno, v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. Tri milióny zisku. No akého zisku? To, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win-win. Som presvedčená, že kompromis - nárast príjmov samosprávam 130 miliónov, nárast príjmov ľudí 130 miliónov - je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno, možno niektorí, aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno, je to možno odvaha, ale, ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako, ako to aj on hovoril a my sme za to, aby sa znižovali dane ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:48 - 18:50 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
... slovo. Pán kolega, z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to B, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3-tisíc euro, tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1 700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť.
Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt, a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom-krážom, ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch, znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti, áno, prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:32 - 18:34 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní, ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52-percentný nárast bol za roky, kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto, lebo dobre viete, že len od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto.
Tento návrh prišiel v čase, kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky, preto, lebo ak si dobre pozrieme ten návrh, za ktorý sme hlasovali, o zvýšení nočných príplatkov atď., hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento, a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky, koľko to urobilo navýšenie. Čiže to neni výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať. Preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase, kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí, ako by dostali, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli.
A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schváľte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali: ďakujem pekne, fajn, nám sa to odrazí a nebudeme mať 10-percentný rast ročný, ako, ako je teraz, ale budeme mať možno 13-percentný rast ročný, čo už je sakra veľký rast, sám uznáte.
A vrátim sa aj k tomu mixu daní. Ja nesúhlasím, a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol, hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako-takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samospráva dostane možno 5 % ročný nárast, lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10-percentný nárast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2019 18:14 - 18:18 hod.

Adamčík Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1540, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1931 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 455 zo dňa 5. septembra 2019;
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 687 zo dňa 9. septembra 2019;
3. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 468 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:57 - 18:14 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona. A prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane? Tak dôvodom bol jednak komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod. Takže čo to znamená?
Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie? Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom, ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej. Začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje: "Kým v krajinách OECD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %.". Opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, a práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou, ako je v krajinách OECD, ako je v krajinách Európskej únie.
Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu, ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, pretože náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretoví a chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam.
V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST - HÍD zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok.
Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak, samozrejme, nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré, samozrejme, môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eur a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií.
A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom, aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom. A ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest, aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane.
Tento náš návrh teda hodnotili alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INESS: "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane.". V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti.
V tej správe alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 až 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427-tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162-tisíc, takže tento nárast je 52 % za päť rokov.
Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1 063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %.
Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3-tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy, samozrejme, majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľnosti naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých päť rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %. Alebo sú ďalšie špecifické dane, ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty. Však sme svedkami teraz, že sú, sú obce, teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %.
Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené, a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali, boli v prospech ľudí.
A ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zamestnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu - 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila, aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna, viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále, zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania, prosím vás, dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali.
A ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 130 % aj obce aj mestá, plus 130 %, vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak, prosím vás, dajte vy návrh. Ale nehnevajte sa, nemôžem súhlasiť s tým. Samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom, len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s naším návrhom a neviem si predstaviť, prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup, si myslím, nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku, asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie.
A ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, keď obce a mestá hovoria, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň, teraz v roku 2019 aj z minimálnej mzdy ľudia platia daň a z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja (zaznievanie gongu) vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:53 - 17:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od, zo strany podnikateľov menej ako desať percent, tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja, do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo, podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh, na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu.
Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusiách vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam, vznikol na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť.
Takže dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. 1 prvá veta je do 31. marca 2020 desať pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa § 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3.".
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:49 - 17:52 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra. Zákonom č. 52/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola zavedená všeobecná povinnosť evidencie konečných užívateľov výhod pre subjekty zapísané v obchodnom registri, pričom je ustanovená povinnosť pre subjekty zapísané v obchodnom registri dodatočne doplniť chýbajúce údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra do 31. decembra 2019.
Berúc do úvahy skúsenosti s podobnými jednorazovými plošnými povinnosťami smerom k obchodnému registru, najmä pri prechode na euro v roku 2009, v praxi to bude znamenať, že registrové súdy budú koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 zahltené návrhmi na zápis údajov o konečných užívateľoch výhod, pretože väčšina firiem si splnenie tejto povinnosti nechá na poslednú chvíľu.
Aby som vás informovala, do dnešného dňa alebo do týchto dní asi 10 % firiem splnilo túto povinnosť. V tom mojom návrhu a v prvom čítaní som navrhovala, aby lehota na vybavenie návrhov na zápis konečných užívateľov výhod bola prechodne predĺžená priamo zákonom namiesto dvoch dní na desať pracovných dní a aby táto lehota bola predĺžená do 31. marca 2020.
V rozprave chcem vystúpiť, vážený pán predseda, a chcem podať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh na úpravu týchto lehôt. Takže toľko stručne na úvod a prosím potom o slovo v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 9:34 - 9:35 hod.

Kresák Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba veľmi stručne. Pán kolega Dostál, ja som veľmi rád, že ten bod 2 až 4 je vlastne identický v tom návrhu, ktorý pripravil MOST a ktorý ste dali aj vy ako pozmeňovací návrh. Len chcem povedať, že keďže som sa podieľal na jeho príprave ešte na jar, nie je to súťaž o to, kto to podá skôr, ale proste my sme sa neradili. Ja som nevedel, čo chystáte vy a čo chystáme my, len musím povedať, že zato, že sa podal neskôr, to ešte neznamená, že nebol pripravený dávno skôr. Ja budem iba rád, keď sa, keď sa prijme, a to je jedno koho návrh, ale vnímam to ako vlastne potrebný krok na to, aby sa z toho návrhu zákona dalo preč to, čo by tam skutočne, skutočne nemalo byť. Takže nerobme z toho súťaž a nevykrikujme si, kto čo podal skôr, lebo hovorím, mohol by som ľahko dokladovať, že ten náš návrh bol prichystaný dávno, dávno predtým, ako ste vy ten váš návrh podali. Ale nevnímam to ako vážny problém. Ja budem rád, ak sa zhodneme na tom, že prejde, že prejde ten návrh, ktorý teda tie dva body vypúšťa. Ďakujem pekne.
Skryt prepis