Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 9:30 hod.

Mgr.

Péter Vörös

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 9:30 - 9:42 hod.

Vörös Péter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, dovoľte mi predkladať návrh zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostnej menšiny.
Predložená novela zákona zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach. Zmeny, ku ktorým má dôjsť predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva. V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.
Návrh zákona po novom definuje pojem „národnostná škola“ a určuje aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria. Táto zmena sa vyžaduje z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy. Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym, špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmieni o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí.My máme záujem s predmetnou zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok. Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, s ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.
Do školského zákona sa zapracováva nová siedma časť, v ktorej sa navrhuje podrobná úprava osobitosti národnostných škôl. V návrhu sa vymenúvajú konkrétne druhy škôl tvoriace sústavy národnostných škôl a rovnako aj formy výchovy a vzdelávania v týchto školách. Ďalej sa vymenúvajú špecifické predmety, ktoré sa vyučujú osobitným, resp. doplnením obsahom alebo inou metódou ako v prípade slovenských škôl. Konkrétne ide o nasledovné predmety: jazyk a literatúra národnostnej menšiny, slovenský jazyk a slovenská literatúra, prvouka, vlastiveda, dejepis, hudobná výchova. Pre potreby národnostných škôl sa ministerstvu ukladá povinnosť vydávať štátne vzdelávacie programu v jazyku národnostných menšín a umožňuje sa národnostným školám vypracovať školský vzdelávací program v jazyku národnostnej menšiny.
Návrh zdôrazňuje už dlhodobo riešený a stále sa vyskytujúci problém vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. V poslednej dobe sa začalo intenzívne hovoriť aj v odborných a politických kruhoch o potrebe zmeny metódy vyučovania slovenského jazyka, a to tak, aby si deti a žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili štátny jazyk na čo najlepšej úrovni a predovšetkým, aby mali dostatočné komunikačné schopnosti v tomto jazyku, čo je nevyhnutné pre ich uplatnenie sa na trhu práce. Preto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa slovenský jazyk na národnostných školách vyučuje podľa metodiky učenia sa cudzie druhého jazyka tzv. L2. Pripomeniem, že otázka vyučovania slovenského jazyka podľa metodiky cudzieho jazyka je aj súčasťou vládneho programu.
Paragraf 93b ustanovuje všeobecné ciele výchovy a vzdelávania na národnostných školách zdôrazňujúce potrebu získania jazykových schopností a vedomostí v rôznych oblastiach výchovy a vzdelávania. Paragraf 93c upravuje pravidlá vedenia dokumentácie v národnostných školách. Právna úprava je v súčasnosti nevyhovujúca, predmetné ustanovenie zakotvuje jasné pravidlá v tejto oblasti.
V § 93d sú stanovené podmienky používania učebníc v národnostných školách. Táto problematika v platnej legislatíve chýba, návrh zákona reaguje aj na tento nevyhovujúci stav. Paragraf 93e upravuje zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy ako osobitnej, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Dlhoročné skúsenosti svedčia o tom, že doterajšia prax odborno-metodického a pedagogického zabezpečenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je z personálneho, profesionálneho aj z odborného hľadiska nedostačujúca, nedokáže splniť často ani základné úlohy súvisiace s vyučovaním na týchto školách a už vôbec neumožňuje vykonávať pedagogicko-výskumné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie vyučovania. Vytvorením tohto inštitútu sa splní vyše dvadsaťročná požiadavka menšinovej pedagogickej obce na Slovensku a dlh voči národnostnému školstvu. V ustanovení sa vymenujú úlohy a aktivity, ktoré má tento spĺňať. V zmysle § 93f sa vytvorí Rada pre národnostné školy ako orgán samosprávy na najvyššej úrovni v oblasti národnostného školstva. V programe strán reprezentujúcich záujmy národností na Slovensku sa dlhodobo nachádza cieľ vytvorenia samosprávy v oblasti kultúry a školstva. Jedným z krokov k zabezpečeniu rozhodovania menšín v otázkach, ktoré sa ich výsostne týkajú, bolo vytvorenie Fondu pre podporu menšinovej kultúry. Ďalším krokom k tomuto cieľu je práve vznik Rady pre národnostné školy. Táto inštitúcia bude zárukou toho, že predstavitelia národností budú mať bezprostredný vplyv na tvorbu legislatívy v oblasti národnostného školstva. Rada bude mať na starosti pripomienkovanie pripravovaných návrhov zákonov týkajúcich sa národnostného školstva a rovnako bude mať možnosť predkladať návrhy na zmenu legislatívy v tejto oblasti. Táto právna úprava prináša nielen možnosť zúčastniť sa na tvorbe zákonov a na rozhodovaní, ale predovšetkým kladie na plecia príslušníkov národnostných menšín zodpovednosť za posilnenie kvality a ďalší vývoj národnostného školstva.
V čl. II sa dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v tom zmysle, že sa explicitne deklaruje existencia osobitnej siete národnostných škôl za účelom zohľadnenia špecifík tohto typu škôl. Osobitná sieť národnostných škôl je súčasťou siete škôl. V čl. III sa upravuje otázka financovania národnostného školstva. Na základe zákonného zmocnenia ho následne upraví nariadenie vlády. Je pritom potrebné zohľadniť fakt, že vzhľadom k početne menšej skupine žiakov vzdelávaných v jazykoch národnostných menšín tieto môžu mať problém dosahovať rovnaké počty žiakov, ako sú v ostatných školách v systéme.
Zmena zákona o pedagogických
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 18:52 - 18:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu. Či už na strane kompetencie alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu. Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať. Naša strana, kým, kým budeme mať možnosť a teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že prvo, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany. Ešte by som chcela možno dostať to, že čo koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur a keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu. Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku, 3 milióny zisku ...
===== dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. 3 milióny zisku no akého zisku, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win win. Som presvedčená, že kompromis nárast príjmov samosprávam 130 miliónov nárast príjmov ľudí, 130 miliónov je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno možno niektorí aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno je to možno odvaha, ale ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako to aj on hovoril a my sme za o aby sa znižovali dane ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 18:52 - 18:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu. Či už na strane kompetencie alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu. Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať. Naša strana, kým, kým budeme mať možnosť a teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že prvo, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany. Ešte by som chcela možno dostať to, že čo koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur a keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu. Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku, 3 milióny zisku ...
===== dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. 3 milióny zisku no akého zisku, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win win. Som presvedčená, že kompromis nárast príjmov samosprávam 130 miliónov nárast príjmov ľudí, 130 miliónov je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno možno niektorí aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno je to možno odvaha, ale ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako to aj on hovoril a my sme za o aby sa znižovali dane ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:48 - 18:50 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Slovo. Pán kolega z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to b, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak, keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a, a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3 tisíc euro tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť. Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom krážom ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti áno prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálne mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:32 - 18:34 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52 % nárast bol za roky kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto lebo dobre viete, že od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto. Tento návrh prišiel v čase kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky preto lebo ak si dobre pozreme ten návrh, za ktorý sme hlasovali o zvýšení nočných príplatkoch atď. hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky koľko to urobilo navýšenie. Čiže to nie je výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať, preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí akoby dostali keby tie víkendové a nočné príplatky neboli. A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schválte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali ďakujem pekne fajn nám sa to odrazí a nebudeme mať 10 % rast ročný ako, ako je teraz ale budeme mať možno 13 % rast ročný čo už je sakra veľký rast sám uznáte. A vrátim sa k tomu mixu daní, ja nesúhlasím a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samosprávy dostane možno 5 % ročný nárast lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10 % nárast (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2019 18:14 - 18:18 hod.

Adamčík Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prosím ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Tibora BASTRNÁKA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1540) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1931 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Tibora BASTRNÁKA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom:
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Po 1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 455 zo dňa 5. septembra 2019.
Po 2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 687 zo dňa 9. septembra 2019.
po 3. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Tibora BASTRNÁKA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 468 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem pán predsedajúci, skončil som. Otvorte prosím rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:57 - 18:14 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona a prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane, tak dôvodom bol jednak komentár rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod, takže čo to znamená. Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie. Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ďalej, začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje, kým v krajinách OSCD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %, opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, tá práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou ako je v krajinách OSCD, ako je v krajinách Európskej únie. Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, lebo náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretový, chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam. V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST-HÍD zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok. Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak samozrejme nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré samozrejme môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní, z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eru a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií. A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom,aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom a ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane. Tento náš návrh teda hodnotili, alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INEZ zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INEZ "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane." V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenie a obce sú proti. V tej správe, alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 a 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427 tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162 tisíc, takže tento nárast je 52 % za 5 rokov. Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %. Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3 tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy samozrejme majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľností naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých 5 rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %, alebo sú ďalšie špecifické dane ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty, však sme svedkami teraz, že sú, sú obce teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %. Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali boli v prospech ľudí a ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zametnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
===== ... minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony. Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu. 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania prosím vás dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali a ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 135 % aj obce aj mestá plus 130 % vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak prosím vás dajte vy návrh, ale nehnevajte sa nemôžem súhlasiť s tým, samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom. Len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s našim návrhom a neviem si predstaviť prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup si myslím nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie a ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň teraz v roku 2019 aj s minimálnej mzdy ľudia platia daň, z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:57 - 18:14 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona a prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane, tak dôvodom bol jednak komentár rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod, takže čo to znamená. Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie. Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ďalej, začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje, kým v krajinách OSCD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %, opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, tá práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou ako je v krajinách OSCD, ako je v krajinách Európskej únie. Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, lebo náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretový, chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam. V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST-HÍD zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok. Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak samozrejme nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré samozrejme môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní, z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eru a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií. A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom,aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom a ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane. Tento náš návrh teda hodnotili, alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INEZ zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INEZ "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane." V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenie a obce sú proti. V tej správe, alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 a 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427 tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162 tisíc, takže tento nárast je 52 % za 5 rokov. Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %. Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3 tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy samozrejme majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľností naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých 5 rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %, alebo sú ďalšie špecifické dane ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty, však sme svedkami teraz, že sú, sú obce teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %. Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali boli v prospech ľudí a ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zametnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
===== ... minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony. Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu. 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania prosím vás dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali a ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 135 % aj obce aj mestá plus 130 % vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak prosím vás dajte vy návrh, ale nehnevajte sa nemôžem súhlasiť s tým, samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom. Len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s našim návrhom a neviem si predstaviť prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup si myslím nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie a ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň teraz v roku 2019 aj s minimálnej mzdy ľudia platia daň, z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:53 - 17:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od zo strany podnikateľov menej ako desať percent tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu. Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bolo konzultované s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusií vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam vzniklo na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote...
===== ktorý podávam, vzniklo na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť. Takže dovoľte mi vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne: V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. l prvá veta je do 31. marca 2020 10 pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. l a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa§ 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. l a § 13 ods. 3.". Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:53 - 17:56 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od zo strany podnikateľov menej ako desať percent tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu. Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bolo konzultované s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusií vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam vzniklo na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote...
===== ktorý podávam, vzniklo na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť. Takže dovoľte mi vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne: V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. l prvá veta je do 31. marca 2020 10 pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. l a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa§ 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. l a § 13 ods. 3.". Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis