Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Tak treba povedať, že som rád, že sa vylepšuje situácia zákona, ktorý bol len naozaj nedávno schválený, ale v praxi prinášal veľké problémy pre ľudí, pre stanice technickej kontroly, kde namiesto toho, aby liberalizácia priniesla väčšiu dostupnosť služieb STK-čiek, tak sa stalo to, že by z tých regiónov ľudia museli vstávať v noci o jednej a robiť všelijaké čierne zoznamy, aby sa vôbec dostali na radu, resp. sa museli hlásiť aj mesiace dopredu. A táto služba namiesto toho, aby bola dostupnejšia, tak sa stala nedostupnejšou.
Som rád, že vylepšujete niektoré také drobné veci, na ktoré sme aj poukazovali, že keď nejaký starý človek príde so svojou MB-čkou na STK-čku a nejaká žiarovka mu nefunguje, no tak je možné teraz podľa toho nového zákona niektoré veci aj nastavovať a opravovať aj počas tej technickej kontroly.
Naďalej ale ostáva také varovanie, že táto služba bude aj naďalej nedostupná, pretože nebude dostatok technikov na staniciach technickej kontroly. Stále ostáva nad nimi nejaký ten Damoklov meč, že keď nahadzujú veci do systému, tak stačí, že sa ťuknú o jednu nulu a pomenia nejaké kilometre a okamžite čelia veľkým pokutám, ktoré môžu zásadne ich odradiť od výkonu tohto povolania. STK-čkári na to poukazujú, boria sa s tým a majú s tým veľký problém. Bolo by treba im vyjsť v ústrety.
Je dobré, že predlžujete dobu odstránenia chýb z jedného mesiaca na dva mesiace, takže je tu pár, samozrejme, aj dobrých bodov. Čo je také, čo vás chcem, pán minister, poprosiť a toto by ste naozaj urobili radosť mnohým vodičom, ktorí by nemuseli si lepiť nálepky na predné sklo. Jednoducho aj v súčasnosti sú možnosti, aby policajt, keď zastaví vozidlo, overil, že či to auto prešlo technickou a emisnou kontrolou, stačí, že sa k tomu preukáže to osvedčenie a nie je potrebné kŕmiť zas nejaký, nazvime to, klientelistický biznis, ktorý je napojený na tú firmu TURČAN DELTA, ktorá nám vyrába tieto nálepky na predné sklo, hej.
Takže naozaj toto je taká výzva, pán minister, skúste sa nad tým zamyslieť a zbytočne si nelepme nálepky na predné sklá, keď nemusíme, len preto, aby sme dali zarobiť nejakej konkrétnej firme.
Takže budeme pozorne sledovať, ako sa to bude vyvíjať aj do druhého čítania, skúste urobiť všetko pre to, aby ste spravili túto službu staníc technickej kontroly opäť dostupnou vo všetkých regiónoch pre všetkých občanov, ale na druhej strane aby, aby sme neodrádzali zbytočnými pokutami, vyhrážkami a v podstate takou tou, takým štátnym dirigizmom a kontrolami, jednotlivých tých technikov na staniciach technickej kontroly.
Za pozitívne ale považujem to, že istými opatreniami v tomto zákone sa spriebežní ten čas na STK-čkách, tak verím, že to nebude až také, také dramatické.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja sa pripájam k tomu, pretože ja taktiež by som možno chcel adresovať aj otázku na pána ministra, a to v podobnom duchu, pretože vidíme, že naozaj v dnešnej dobe je úplne prirodzené, že človek pozerá na nejaký systém a začne ho opravovať a podobne, ale keď sa nezbadá, tak zrazu sa môže stať, že ten systém je úplne obludný a namiesto toho, aby slúžil, tak úplne otravuje. A preto je veľmi dôležité pri akýchkoľvek zmenách mať, brať do úvahy aj tú logiku veci a tú únosnú mieru, ktorá ešte slúži danému účelu, a preto by ma zaujímala tiež teda odpoveď pána ministra.
Ja na jednej strane si úplne uvedomujem, že tá bezpečnosť je dôležitá. Áno, vidíme mnoho áut na cestách a podobne. Tým pádom je dôležité, aby tí vodiči boli aj zaškolení, ale zase povedzme si úprimne, tí, ktorí sme si tým prešli, ktorí jazdíme, tak, tak videli sme, že stále sú tam rezervy a tie sa neodstránia nevyhnutne len nejakými byrokratickými požiadavkami. Čiže je veľmi dôležité, aby sa tie riešenia, ktoré prináša vláda, akákoľvek, aby boli zmysluplné a aby odstraňovali koreň problému a nielen vytvárali možno nejaké alibi. Takže určite by ma zaujímala odpoveď na tú vašu, tvoju otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážení kolegovia, nechcem byť zlý prorok, ale obávam sa, že aj na základe prijatého zákona pre ľudí ceny autoškôl sa zdvihnú. Dôvodom je to, že napríklad budú si musieť robiť títo inštruktori kurzy častejšie ako raz za 5 rokov. Zaujímalo by ma, keď píšete, že je to tých raz za 5 rokov, je to nepostačujúce, že z čoho vychádzate. Máte na to nejakú analýzu? Alebo je to dopyt samotných prevádzkovateľov autoškôl? Ale obávam sa, že oni vás neoslovovali asi s tým, že chceme sa preškoľovať častejšie. A dokonca ešte aj beriete možnosť okresným úradom a zjednocujete to, že iný orgán bude, bude vydávať tieto povolenia.
Nechcem ísť do nejakých detailov, ale v zásade chcem sa opýtať, že z čoho vychádzate, keď to preškoľovanie chcete určiť pravidelnejšie a zároveň idete aj do prísnejších kontrol. Na jednej strane je mi zrozumiteľné, áno, je potrebné, aby bol štátom garantovaný odborný dohľad nad prevádzkarmi autoškôl. Na druhej strane ale rôzne tieto povinnosti, kurzy, preškoľovania opäť vytvárajú nejaké úzke miesto, kde budú tí, ktorí majú jediní tú pečiatku a môžu rozhodovať o tom, že kto prejde alebo kto neprejde týmito kurzami. Niečo obdobné ako pri tých STK-čkách. Na STK-čkách sa tvoria ohromné rady, pretože nevedia STK-čkári zohnať kvalifikovaných odborných technikov a ja sa naozaj obávam a nechcem byť zlý prorok, aby nám neúmerne nestúpla cena kurzu autoškôl a zároveň aby vôbec prevádzkovatelia autoškôl dokázali nájsť ľudí, ktorí by išli do tohto, do tohto biznisu. Lebo tie nároky sú pomerne vysoké, ktoré vyplývajú z tohto zákona.
Takže chcel by som vás poprosiť, že, o odpoveď na otázku, že z čoho vychádzate, keď chcete dať častejšie preškoľovanie tých inštruktorov. Zavádzajú sa teda nejaké povinnosti, ktorými budú tí inštruktori viazaní tak, že či naozaj ich, že či dokážeme motivovať ľudí, aby vôbec do tohto povolania išli, keď ich budeme pomaly každý rok alebo každé dva roky preškoľovať a, samozrejme, budeme ich prísnejšie kontrolovať aj na základe tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Ivan, súhlasím s tým, že veľakrát ministerstvo je pápežskejšie ako pápež v tom zmysle, že až príliš sa snaží verne kopírovať tieto záležitosti z Európskej únie, niekedy možno až nad rámec, niekedy to spôsobuje až prílišné zviazanie rôznych procesov, ktoré máme na Slovensku. Ale na druhej strane nesúhlasím s tým, že štát by to mal nechať na takej väčšej svojvôli či už podnikov, alebo aj budov. V tomto musím súhlasiť s tým, aby sa nestávalo, ako vidíme niekedy také obrázky na internete, že ako Slováci dobíjajú elektroautá, že majú naťahané káble zo svojich domov.
Keď som bol v Dánsku alebo vo Švédsku, tak tam skutočne tá elektromobilita funguje aj v praxi, a preto súhlasím, že je povinnosťou štátu pripravovať infraštruktúru na to, aby tá elektromobilita bola pre ľudí lákavá. Uvedomme si aj to, že elektromobilita je možno jediná šanca, ak chceme si uchovať automobilový priemysel na Slovensku a chceme, aby tu boli zamestnaní naďalej tisícky ľudí. Takže ja musím, s týmto nesúhlasím, aby sme to nechali len tak na nejakú svojvôľu či už podnikov, alebo ľudí.
Na druhej strane obavu mám z toho, že či opäť sa nestane, že to bude nejakým nástrojom na kontrolu alebo istú takú, takú byrokratickú šikanu zo strany, zo strany ministerstva.
A čo ma najviac prekvapuje, že všetky tieto termíny, ktoré tu sú, sú ďaleko za hranicami termínu, dokedy pán minister bude ministrom, čiže myslím si, že toto by mohlo byť riešené aj nejaký širším konsenzom aj s opozíciou, tieto zákony.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že môžem povedať aj za moju kolegyňu, a teda za celý náš klub, že podporíme tento pozmeňujúci návrh. Zároveň ale chcem povedať ešte jednu vec. Ako učiteľ som sa naučil pri práci s deťmi, ako je veľmi dôležité a ako dobre sa človek naučí niečo, keď vie rozlišovať. To znamená, že nebrať veci a každý jeden výrok taký istý, akým je, ale vedieť rozlišovať, o aký výrok konkrétny ide. A pokiaľ nevieme rozlišovať i pri tvorbe zákonov, čo konkrétne, keď niekto niečo vyriekol, mal na mysli, tak sa potom naše zákony stávajú nespravodlivými.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ešte by som chcela reagovať na pána Farkašovského. Ten poslanec sa volá Baránik, keď už sme pri tej novinárskej objektivite, tak mi to tak, že dám to teda na pravú mieru.
No ja sa priznám, že takýto zmätok okolo jedného zákona som v Národnej rade za svoju existenciu nezažila a pripomenulo mi to taký rituálny tanec. Lebo najprv bola obrovská potreba teraz chrániť verejných funkcionárov a politikov, a teda dať im aj možnosť odpovedať na pravdivé informácie. Potom odrazu tá potreba ako keby sa niekam stratila, takže ten rituálny tanec tak trošku ustal. Potom znova sa to vystupňovalo a vždy sa to tak zdvihlo, posunulo, predložilo, stiahlo, a teda neviem, možno som nebola jediná, ktorá predpokladala, že tento zákon už asi na stole ani mať nebudeme, aj v súvislosti tej, že pán druhý predkladateľ, pán poslanec Číž už papká stehienka teraz v Bruseli. Tak hovorím si, že už asi teda na tepe dňa nebude. A čuduj sa svete, ono to prišlo, ono to prišlo.
Ja sa priznám, že aj som ostala vcelku prekvapená, lebo po tých diskusiách, ktoré prebehli naozaj na nezávislých fórach a výsledky z môjho pohľadu teda boli také, že takýto zákon, ako bol predložený, Slovensko nepotrebuje. Zhodli sme sa, že momentálne bude skôr potrebná komplexná mediálna reforma alebo teda reforma mediálneho prostredia, ktorá sa bude zaoberať aj otázkami týkajúcimi sa ochrany novinárov, zadefinovania pojmu novinár, resp. už potom komplexného zadefinovania aj internetového priestoru. Toto sa však nestalo a ten zákon ide v podstate svojím životom, tak ako bol v prvom pláne predložený.
Stále v ňom je teda ešte ukotvené, že politici by mali mať právo reagovať aj na pravdivé informácie. Ono je to také zvláštne. Ja sa pýtam, prečo, prečo by mali. Boja sa slobody slova, slobody prejavu? Boja sa pravdy, keď ešte aj na ňu majú potrebu nejakým spôsobom reagovať? Teraz, keď vychádzajú hlavne na povrch šokujúce informácie o prepojení politikov, mafie, justície, tak teraz ideme umlčať novinárov nejakým, ja to nazvem kľudne náhubkovým zákonom? Lebo tak ako je momentálne predložený, za nič iné to považovať nemôžem.
Zopakujem to, čo som zopakovala už aj v prvom kole rozpravy, a to síce dôvody, teda v prvom čítaní, dôvody, pre ktoré my, a nie sme teda v klube OĽANO sami, hovorím teraz aj za viaceré kluby opozície, nebudeme tento návrh zákona podporovať. V prvom rade sme presvedčení o tom, že politici dnes majú dostatok priestoru na sebaprezentáciu, a myslím si, že celkom dobre o tom vie aj váš pán predseda, ktorý využíva internet, našťastie, niekedy aj dosť nešťastne.
Ten internet je priestor, ktorý je dodnes nekontrolovaný. A nemyslím si ani, že, že hoci všetci sa zhodneme na tom, že regulácia jeho potrebná je a bude, chystá sa. Žiadny návrh okrem teda toho z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko tu nemáme a ten ja nepovažujem za relevantný. Takže ambícia tohto priestoru na reguláciu nie je. Ale ide sa regulovať priestor, ktorý podlieha akýmsi redakčným schémam. To znamená, nemôže redaktor prísť a povedať si, že ja idem napísať jedno, druhé, tretie bez akejkoľvek kontroly, bez akejkoľvek faktografie, len tak si, sa skrátka si zmyslieť, tam funguje nejaká hierarchia, niekto má posledné slovo, ktoré povie, vyjde to, nevyjde to. V tých elektronických médiách, v internetových médiách, kto to povie, kto to bude kontrolovať? Je to priestor, kde sa šíria klamstvá, nepravdy, vedrá špiny, je to tam platené, ide si to svojím životom a nikoho to absolútne nezaujíma.
Dneska sme tu mali rozpravu k zákonu, ktorý sa týkal očkovania. A toto, poviem takú paralelu naozaj, lebo veľa mamičiek, veľa ľudí čerpá informácie práve o očkovaní z internetu. Pre mamičky je veľmi známy Modrý koník, tam sa dá dočítať inak všeličo, nebudem to ďalej odporúčať, ale skrátka je to priestor na šírenie klamlivých a, pozor, nebezpečných informácií. Kdežto v tom tlačenom periodiku si naozaj musia dať pozor na to, čo tam napíšu, aj keď tam tiež sa, samozrejme, im nepodarí vždy napísať pravdu, ale tie informácie napríklad o tom, že prebehol prieskum v Dánsku na vzorke 650-tisíc detí, ktorý potvrdil, že očkovanie a vznik autizmu spolu vôbec nesúvisia, tak o tom sa na internete napríklad nedočítate. A je to teda štúdia, ktorú nám predstavila pani ministerka, ktorá v týchto záležitostiach, týkajúcich sa očkovania, je naozaj človek veľmi kovaný.
Ďalej by som nadviazala na to, že, nadviažem na priestor, politici častokrát nevyužívajú ani ten priestor, ktorý majú k dispozícii. Koľkokrát sme sa stretli s tým, že prišiel za nami novinár a my sme možno povedali, že vtedy nemáme čas, riešime niečo iné alebo sme napríklad vôbec neodpovedali. Ale my by sme mali odpovedať. Lebo ľudia chcú vedieť, za čo nás platia. A my keď odpoveď neposkytneme, tak ideme sami proti sebe. To znamená, my nevyužívame ani tie možnosti, ktoré máme koľkokrát. A nepovieme svoju odpoveď tak, ako chceme, aby bola uverejnená, nuž, tak potom si myslím, že si ubližujeme sami sebe.
Čo by som ešte dodala? Čo predpokladám, mnohé veci sa nám budú duplikovať a odznejú v rozpravách mojich kolegov. Chcem povedať, že stále trváme na tom, že tento zákon je pre nás neprijateľný, neakceptovateľný a keby som to chcela tak trošku nadniesť, tak poviem, že ak by po jeho schválení v tomto šate nadišla situácia, že noviny by boli zahltené všetkými tými politickými záležitosťami ako odpoveďami politikov, tak možno by si ich ľudia prestali kupovať, možno tí voliči, ktorí dnes kupujú tlačené noviny, by ich prestali čítať, nemali by informácie, a tie strany, ktoré majú možno takých voličov, ktorí na ten print sú zvyknutí, by prišli o svojich voličov. Tak by som v závere vlastne skonštatovala, že nič lepšie by sa tejto krajine nemohlo stať.
Ďakujem veľmi pekne.

Neviem presne, ako vyjadriť svoje pocity po vašom vystúpení, pán poslanec Farkašovský. Asi poviem, že som smutný a nič lepšie mi, bohužiaľ, nenapadá. Nerozumiem, ako ste mohli dať rovnítko medzi slová kontrolovať a pranierovať. Kontrolovať je kontrolovať, pranierovať je pranierovať, to predsa nie je to isté. Ak novinári niekoho kontrolujú, to neznamená automaticky, že niekoho pranierujú. Nerozumiem tomuto rovnítku, naozaj.
Takisto nerozumiem tomu, ako môžete zovšeobecniť a teraz požiť to ako argument, že na nejakej prednáške vám nejaký mediálny právnik povedal, že novinári majú klásť poburujúcu otázku. A čo, čo je to poburujúca otázka? Keď Vladimír Mečiar dostal otázku, "pán Mečiar, odkiaľ ste zobrali peniaze na Elektru?" bola to poburujúca otázka? No, pána Mečiara pobúrila. Chytil pod krk novinára, ktorý tú otázku položil, a povedal mu pred Slovenským rozhlasom, "ešte raz sa ma to opýtaš..." a pokračovanie asi poznáte. Bola to poburujúca otázka? Pre pána Mečiara asi áno, ale pre verejný záujem to bola normálna, legitímna, kontrolná otázka, nie pranierujúca.
No a proste takýmito frázami, nehnevajte sa, odôvodňovať túto novelu zákona, fakt nič lepšie na to nemôžem povedať, iba to, že som proste smutný.