Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

22.9.2016 o 16:54 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

22.9.2016 16:54 - 17:00 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon má trochu širšiu súvislosť ako len tú, že rieši nejaký problém neprispôsobivých občanov. On má totižto aj čosi v pozadí.
Analytici si kládli otázky po voľbách, ako je možné, že Kotleba je v parlamente, ako je možné, že Kollár je v parlamente, prečo to tak vlastne je. Napísali o tom milióny slov analýz a tie analýzy stáli za, viete čo, ako sa spieva v známej pesničke. Boris tu nie je preto v parlamente, že je celebrita. Celebrity skúšali kandidovať do parlamentu už veľakrát a neboli úspešné. Marian Kotleba nie je v parlamente preto, že my Slováci alebo nejaká časť Slovákov máme sklony k fašizmu. To je idiotský názor niektorých intelektuálov. Marian Kotleba tu nie je preto, že má rád Jozefa Tisa. Marian Kotleba je tu napriek tomu, že má rád Jozefa Tisa. Pretože neviem, či to viete, ale 70 % voličov pána Kotlebu považuje SNP za významnú udalosť našich dejín, ku ktorej sa hlásia, na ktorú sú hrdí. To znamená, ťažko tých 70 % jeho voličov asi možno obviňovať z toho, že chcú podporovať fašizmus.
Dobre, tak prečo teda som v parlamente ja, prečo je v parlamente Boris Kollár, prečo je v parlamente Marian Kotleba? Poviem vám to na príklade tohto zákona.
Pretože, bohužiaľ, v tomto štáte sa stalo štandardom, že tí, ktorí porušujú pravidlá hry, tí sa nemusia ničoho báť. Pokiaľ sa to týkalo privatizácie, nebolo to úplne zrejmé, pretože kto z nás niečo sprivatizoval, koľko ľudí niečo sprivatizovalo a vedelo posúdiť, či je to pod cenu, neni to nad cenu, to bežný človek posúdiť nevie. Pokiaľ sa to týkalo štátnych zákazok, rovnako normálny človek ako posúdi? Bol ten tender zmanipulovaný, nebol zmanipulovaný a ešte aj vtedy si môže povedať, že aj tak všetci kradnú rovnako, je to jedno.
Lenže za tých 27 rokov veci došli tak ďaleko, že niektoré veci sú, bohužiaľ, očividné, že je to zrejmé aj 10-ročnému dieťaťu. Ukážem to na príklade Oskara Dobrovodského.
O Oskarovi Dobrovodskom médiá napísali toho strašne veľa, ale skúsim vám povedať niečo, čo ste možno nevedeli. Oskar je človek, ktorý celý život pracuje, nenatŕča ruku, nepýtal si nikdy nič od štátu. Oskar sa vôbec nezaujímal o politiku. Na politiku sa díval do istého času, ako sa normálne dívame na futbal, že sleduje, kto vyhráva, kto prehráva, keď mu je niekto sympatický, tak mu fandí. Lenže pred siedmimi-ôsmimi rokmi sa k Oskarovi prisťahovali do susedstva rómske rodiny. Ani to ho neprekvapilo, pretože už predtým tam bývali Rómovia, s ktorými nemal žiaden problém. Tí sa odsťahovali, prišli noví. A viete, ako na to Oskar zareagoval? Ako Angela Merkelová: privítal ich, pomáhal im, keď si potrebovali čokoľvek požičať, ja neviem, pracovné nástroje, tak požičal im. Ako typický slniečkar, tak by sme dnes povedali. Takto privítal svojich rómskych susedov.
A čo sa stalo do roka? Najskôr si musel postaviť pletivový plot, potom si musel postaviť murovaný plot. Ani to nestačilo. Stal sa obeťou trestnej činnosti, krádeží, ničenia majetku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Zhruba vtedy, bolo to v roku 2010, som do jeho príbehu vstúpil ja. Pracoval som na ministerstve vnútra, mal som na starosti rómsku kriminalitu, prišiel som sa s ním normálne porozprávať aj s ľuďmi na Družstevnej, že teda ako je ten problém vypuklý. Nainštalovali sme tam kamery, najskôr ako skryté kamery, potom sme tam poslali policajné hliadky, podarilo sa nám vykonať to, že sa tam prestalo kradnúť. A tí ľudia na Družstevnej mali pokoj s tou trestnou činnosťou, pretože už sa proste nediala. Ale nepodarilo sa vyriešiť tú základnú vec, že to, čo sa tam dennodenne deje, a to, čo on musí zažívať, je narúšanie dobrého susedského spolunažívania, čo je porušenie zákona, ale nie je to trestný čin alebo len veľmi ťažko dokázateľný trestný čin.
Keď som vtedy pôsobil na ministerstve vnútra, dve veci boli pre mňa úplne citlivé: problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského. Čo sa týka Žehry, pripravili sme návrh zákona, ktorý ten problém mohol vyriešiť a táto snemovňa o ňom ani nehlasovala, odsunula ho do ďalšieho volebného obdobia a potom sa k tomu nevrátila. Keď som to oznamoval ľuďom zo Žehry, ktorí v to dúfali, viete, čo som cítil? Hanbu. Hanbu za to, že tento štát im nevie pomôcť. Už vtedy v roku 2009, 2010, môžete si to nájsť na internete, som hovoril, že máme poslednú šancu, aby týmto ľuďom pomohol štát, pretože inak budú voliť Kotlebu. Môžte si to nájsť. V 2009 som to hovoril prvýkrát. Ale tá šanca bola premrhaná, pretože tí, ktorí predstavovali v tých rokoch štát, jednoducho tým ľuďom nedokázali pomôcť.
Po roku 2012 som tento problém nevedel riešiť, nevedel som ho ovplyvniť, ale dnes viem urobiť aspoň to spolu so svojimi kolegami, že dávame tento návrh zákona, ktorý umožní obnoviť aspoň čiastočne dôveru u ľudí, ktorí sú obeťami takejto činnosti, obnoviť u nich dôveru v štát. A to si myslím, že by malo byť záujmom všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
S touto nádejou sa na vás obraciam a prípadne vás žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 16:53 - 16:54 hod.

Kollár Boris
Pán poslanec Droba, ja som vás nespomínal. Hovoril som v mojom príspevku o politikovi, o starostovi Londýna, ktorý toto vyjadrenie povedal v New Yorku, že sa musíme prispôsobiť, a hovoril to v súvislosti s terorizmom.
Skutočne som ťa nespomenul a neviem, prečo si to otvoril, teraz to všetci vedia, že niečo asi takéto podobné si povedal, ale skutočne som hovoril o starostovi Londýna. A ešte zatiaľ starosta Londýna nie si.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2016 16:47 - 16:52 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Môžem? No ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Stále počúvame, že si máme zvyknúť, máme sa prispôsobiť, máme si utiahnuť opasok. Toto počúvam 25, 27 rokov od nežnej revolúcie. Musíme si utiahnuť opasky, potom bude lepšie. Teraz počúvame najnovšie, musíme si zvyknúť, musíme sa prispôsobiť. Kto nám to hovorí? No hovoria nám to politici. Už to počúvame aj z Európskej únie v súvislosti s imigrantami. Musíme si zvyknúť, dokonca aj niektorí poloblázni nám už rozprávajú, že si máme zvyknúť na terorizmus. Posledný nám to povedal, v New Yorku to vyslovil moslimský starosta Londýna. Máme si zvyknúť na terorizmus.
Všetci si máme začať zvykať na takéto hlúposti. A ja sa pýtam, komu to hovoríme, že si máme zvyknúť? Komu to títo štandardní politici hovoria, máme si zvyknúť. No hovoria to obyčajným, slušným ľuďom. Slušným ľuďom, ktorí chodia do roboty, pracujú, odvádzajú dane, ľuďom, ktorí dodržiavajú písané a nepísané pravidlá. Týmto ľuďom hovoríme, aby si zvykli.
A na druhej strane tu máme ľudí, ktorí nedodržiavajú vôbec nič. Vôbec nič. Vôbec nedodržiavajú žiadne pravidlá, vôbec o tom nevedia, aké majú povinnosti, ale vedia presne, aké majú práva. A tie vyžadujú.
Ja sa pýtam, dokedy budeme tolerovať takýchto neprispôsobivých ľudí, ktorí robia peklo zo života týmto slušným ľuďom, ktorí platia dane, ktorí dodržiavajú elementárnu slušnosť, ktorí dodržiavajú spravodlivosť, ktorí dodržiavajú pravidlá? Týmto ľuďom títo neprispôsobiví robia zo života peklo!
Naša štandardná politická scéna sa na toto pozerá už 27 rokov. A aký je výsledok? Choďte sa pozrieť medzi ľudí, kto sa musí prispôsobiť na konci dňa. Tí slušní, tí, ktorí dodržiavajú všetky pravidlá. Tí sa musia prispôsobovať týmto neprispôsobivým.
Ako to vyzerá v praxi? No keby ste išli sa pozrieť, tak ľudia na jednej strane musia si stavať väčšie ploty, musia, aby im nevykradli úrodu, neukradli psa. Musia si kúpiť nový zámok, lebo aby neboli vykradnutí. Nemôžu pustiť deti von, na chodbe napríklad, bývate v činžiaku, no tak sa vám tam nasťahuje nejaký drogový díler, urobí vám z toho drogový brloh a vy si nemôžete pomôcť. To decko nemôžete pustiť von, tam sa vám váľajú striekačky a neviete si pomôcť. Do parku ho pustiť nemôžete dole, lebo to obsadila prostitúcia, tam sa váľajú použité kondómy - a toto robia tí neprispôsobiví. A neviete si pomôcť.
Keby ste išli medzi ľudí a spýtali sa ich, či ich zákon chráni - nie. Nedá sa to postihnúť. Máme sa prispôsobiť, to je jediné, čo počúvame.
A ja som neni ochotný pristúpiť na túto hru. Preto prinášame návrh zákona proti týmto neprispôsobivým, je to v prvom čítaní a verím tomu, že sa nám to podarí posunúť ďalej, lebo tí ľudia tam vonku to už očakávajú od nás, že sa konečne začneme starať aj o nich, že budeme počúvať ich prosby, ich sťažnosti. Oni sú v ťažkej beznádeji. Potom sa nedivme, že vznikajú také prípady, ako sa stali dole na juhu alebo tunák v Devínskej. Skutočne o tých ľudí sa musíme začať starať a musíme im pomôcť ich chrániť pred týmito ľuďmi, lebo tie hodnoty tunák vytvárajú títo obyčajní ľudia, ktorí dodržiavajú zákon, ktorí dodržiavajú písané, nepísané pravidlá. Na nich stojí táto spoločnosť. A som presvedčený, že na takýchto obyčajných ľudí, ktorí naozaj dodržiavajú všetky pravidlá, na takých stojí náš západný civilizovaný svet. A potrebujeme ich chrániť.
Preto si dovolíme priniesť teraz návrh zákona na ochranu proti neprispôsobivým.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.9.2016 16:44 - 16:45 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tohto návrhu zákona je dosiahnuť ochranu občanov pred neprispôsobivými občanmi bez ohľadu na farbu pleti týchto neprispôsobivých občanov alebo asociálov a bez ohľadu na to, či táto neprispôsobivosť spočíva vo výtržníctve, v dílovaní drog, prípadne v alkoholizme.
Táto právna úprava je robená analogicky s tým, že už dnes je možné vykázať páchateľa podozrivého z domáceho násilia do istej vzdialenosti od potenciálnych obetí. Analogicky navrhujeme, aby v prípade opakovaného udeľovania pokút za narúšanie dobrého susedského spolunažívania mohol byť takýto neprispôsobivý občan na príslušnú dobu policajným orgánom vykázaný z miesta bydliska.
Návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2016 16:28 - 16:30 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás nebudem dlho zdržiavať. Chcem len vyjadriť podporu za náš celý klub pani poslankyni a som strašne rád, že s takouto síce malou zmenou, ale veľmi dôležitou prišla. Nakoľko nám téma rodiny, detí je veľmi blízka, je aj mne osobne veľmi, veľmi pri srdci a vnímam ju veľmi citovo, tak sme sa rozhodli toto podporiť a chcem ju aj z tohto miesta podporiť, lebo tu by sme nemali politikárčiť.
Ja by som chcel poprosiť všetkých poslancov naprieč celým politickým spektrom, aby sme skutočne v niektorých veciach, kde skutočne nemusíme politikárčiť, ale kde by sme sa mali pozrieť na veci, ktoré neovplyvnia ani rozpočet, nemajú žiadne záťaže ani na financie, na nič, proste mali by sme, mali by sme tuná prejaviť trošku ľudskosti a uvedomiť si, že týmto, keď sa nám podarí tento zákon odsúhlasiť, keď ho odsúhlasíme a prejde, tak naozaj môžeme zjednodušiť život veľmi veľa ľuďom a hlavne deťom.
Už to je tragédia, že tie deti nemajú rodičov, že musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už tým sú postihnuté. A skutočne, keď sa stane medzi mužom a ženou, čo sa stáva bežne, je to normálna vec, proste taký je život, že sa rozvádzajú a toto dieťa potom ostane v nejakom vzduchoprázdne, tak môžeme to teraz s vaším rozhodnutím zmeniť. Môžeme to zmeniť a môžeme zjednodušiť život tým deťom. Tuná sa jedná hlavne o deti.
A ja by som bol rád, keby ste tento návrh zákona podporili, lebo už tie deti tým, že vôbec musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už sú tým životom nejakým spôsobom postihnuté, už sú hendikepované týmto spôsobom a je na nás, aby sme im to trošku uľahčili. Tak ja vás veľmi pekne prosím, ako len ľudsky vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. My určite tento zákon budeme podporovať.
Ďakujem všetkým poslancom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.9.2016 18:54 - 18:54 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Ja by som ešte len chcela povedať, že ja viem, že je to veľmi háklivá téma. Veľmi nerada by som bola, aby sme tu rozhodovali na základe niečoho, vlastných osobných prežitkov, lebo to je to najhoršie, čo len môže byť, keď nás ovplyvňujú vlastné životy. Mali by sme tak akože komplexne nad tým uvažovať. A ja teda sa naozaj stretávam s matkami, ktoré jednoducho by toto prijali a čakajú na to.
To znamená, je mi, ja v podstate len prednášam to, čo tie ženy s tými deťmi si želajú. Ja to nemôžem jednoducho, nehovorím to z vlastnej skúsenosti a myslím si, že by sme to mali, ako sme tu volení, nie za seba, takže mali by sme ako ich počúvať a mali by sme im v podstate nejak vyhovieť a uľahčovať životy, na to sme tu. Takže nerada by som, do toho aby sme vkladali nejaké vlastné pocity, tým nechcem akože, hej, vám možno vyhovuje to.
Ale ja ešte raz chcem zopakovať. Ja nevylučujem možnosť cudzej osoby ako na vykonávanie asistencie. Ja len hovorím, že by nemal byť diskriminovaný rodič. To znamená, keď sa rodič rozhodne, že chce osobnú asistenciu vykonávať dieťaťu, možno do dvanástich rokov, možno v dvanástich rokoch naozaj aj na toto dieťa príde puberta a jednoducho už chce cudziu osobu. Ale tie deti idú pod osobnú asistenciu v šiestich rokoch a ja vám poviem úprimne, v šiestich rokoch si nelajznem, aby ja som išla do práce, v kľude robila a cudzí človek sa mi pohyboval po byte s mojím šesťročným dieťaťom, ktorý; v podstate mám, aj na sociálnych sieťach sa pohybujeme medzi týmito ľuďmi, aj mám lajknuté stránky osobnej asistencie. A môžem vám povedať, že je veľký problém zohnať osobného asistenta.
A dokonca, nechcela som to čítať, ale mám tu veľa ľudí, tým, že som to mala na Facebooku, mi začali písať a len prečítam jednu správu, ktorú mi napísala mama, nebudem teda písať o matke, ale, volá sa pani Klára: Mám postihnutého brata a nerozumiem, keď osobnú asistenciu vykonáva cudzí človek. Viete, akí ľudia chceli vykonávať asistenciu u nás doma? Cudzí ľudia. Hlásili sa alkoholici, schizofrenici, invalidi či samotní zdravotne ťažko postihnutí. Takíto ľudia sa majú o niekoho starať, keď majú sami so sebou problém? A rodič nemôže? Aká je to pomoc, keď rodič musí stáť ustavične nad asistentom pri vykonávaní potreby na WC, kúpaní, podávaní liekov, kŕmení a obliekaní? Ako si môže človek v kľude tráviť čas v práci alebo oddýchnuť, keď vie, že má cudzieho človeka v byte, v dome? Čo je to za zákon? Nielen život so zdravotne ťažko postihnutým je extrémne ťažký, ale sťažuje nám ho aj štát sám.
Ja proste len chcem rozší..., len zmeniť jedno slovo, môže rodič. Nič viac a ja si myslím, že naozaj tá diskriminácia rodiča je tam veľmi silná. A absolútne to neni na mieste. A myslím si, že deti nám nepatria, deti by sme mali vychovať a v určitom veku odídu, ale myslím si, že do určitého veku tak isto za ne zodpovedáme. Takže som za to, že to je logické, že to je ľudské a hlavne že tieto matky so zdravotne ťažko postihnutými deťmi to už dlhé roky chcú, tak vôbec sa čudujem, že do dneska to nikto neriešil. Takže máme to tu a skúsme sa k tomu postaviť tak, ako to je. To číslo nenarastie, tých osôb je 9 265, myslím, a jednoducho len tí, čo sa budú chcieť rozhodnúť, nebudú musieť zákon obchádzať a môžu vymeniť cudzieho človeka za rodinného príslušníka. To je všetko. Nič komplikované.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 18:49 - 18:50 hod.

Kollár Boris
Pani poslankyňa Shahzad, ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu, ale cez to všetko by som, mohol by som dlho rozprávať, ale povedal by som len to isté, čo povedal pán poslanec Kotleba. Absolútne sa s ním stotožňujem, čo vám povedal.
A na záver vám chcem poďakovať, že ste sa rozhodli podporiť tento zákon. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 18:44 - 18:46 hod.

Šebová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem.
No, priznám sa, pani kolegyňa, ja som vás pozorne počúvala, ale ja som vám chvíľami nerozumela. Vy ste si jednou vetou protirečili. Na jednej strane ste obhajovali to, čo platí teraz, že teda je pre tie, pre tých postihnutých dobré, keď majú osobných asistentov cudzích, na druhej strane ste povedali, že áno, že aj matky by sa mohli starať, lebo potrebujú peniaze a starajú sa o tie deti.
Ja k tomu len toľko, návrh mojej kolegyne je jasný, jednoduchý. Ja nevidím dôvod, aby sme vôbec o tom diskutovali, pretože bežnou praxou je, že tie peniaze sa nakoniec aj tak dostanú k rodinnému príslušníkovi a robí sa to cez iných ľudí. Je to bežná prax, nieže to je málo prípadov. Hovorím z vlastnej skúsenosti, viem, o čom hovorím. Ja napríklad chodím do práce a mám osobné asistentky, sú to mladé dievčatá, sú to študentky špeciálnych pedagogík, sú super, moja dcéra s nimi trávi plnohodnotný čas, ale ja si jednoznačne myslím, že nechajme to vždycky na matke, na otcovi, aby sa rozhodol, či chce pracovať; alebo nie každá matka má možnosť pracovať, nevie si nájsť prácu, tak prečo, nevidím dôvod, neovplyvní to nijako financie, je to jednoduché, jasné. Neviem, neviem, čo viac k tomu povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 18:42 - 18:44 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Som zaskočená. Určite som možno nečakala to všetko, čo vy poviete. Myslím si, že sme sa nepochopili. Hovoríte, že nastavený, pripravený. Osobná asistencia sa týka detí od šesť rokov. Tak som veľmi zvedavá, ako šesťročné dieťa je nastavené a pripravené na cudzieho človeka.
Nerada by som, aby niečo vyznelo osobne, chvalabohu, mám zdravé dve deti, ale v podstate som im integráciu do života dávala ja. Dneska má jedna 19, ja mám 40, a myslím si, že som ich integrovala dosť dobre a nepotrebovali k tomu cudzích ľudí. Takže ako vôbec sme nepochopili asi pointu toho, čo som hovorila.
A vôbec nehovorím o tom, že by to mali byť len rodičia. Ja len hovorím, aj som to čítala doslova, že je na rodičovi, aby sa rozhodol, či to bude cudzí človek vykonávať alebo niekto z rodiny. Ja nevidím dôvod, prečo by to nemohol vykonávať z rodiny, neviem, mám choré dieťa, tak to bude vykonávať moja sestra, ako či neni schopná integrovať moju dcéru alebo môjho syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý.
A vám poviem úprimne, pokiaľ ja by som sa chcela v práci, že som tá matka, ktorá chce mať osobnú asistenciu ako cudzieho človeka, ktorý vlastne nepotrebuje spĺňať žiadne kritériá a má 18 rokov, to je všetko, tak tento človek, asi nebudem úplne v poriadku s tým, aby integroval moje dieťa. Ja teda deti mám a ja by som teda asi s tým nebola úplne v poriadku.
Naozaj vidím ako problém aj tú kvalifikáciu, aj toto všetko. Ja naozaj s tými matkami komunikujem a viac-menej sa bavím, už dospelý človek si o tom rozhodne sám, ale naozaj sa bavím o tých matkách, ktoré majú, ktoré začínajú asistenciu, tento príspevok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 18:23 - 18:23 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja chcem tiež len na záver povedať k tomu, že som presvedčený, že by to veľmi pomohlo tým ťažko skúšaným rodinám. Treba si uvedomiť, že my sme tí šťastnejší, že tuná môžeme po svojich chodiť, že môžeme, nie sme odkázaní na pomoc niekoho druhého, že sa nemusíme naozaj boriť celý deň s tým trápením so zverenou blízkou nejakou osobou, ktorú musíme opatrovať. A skutočne by bolo namieste, aby tento zákon naozaj túto skrivodlivosť potrel a naozaj vyrovnal tie šance na lepší život tým ľuďom, ktorí už tým sú postihnutí, že proste za to nemôžu, že proste osud im to, bohužiaľ, nadelil. A my by sme mali sa snažiť všetci, čo sme v tejto sále, aby sme im ten život trochu zlepšili.
Ďakujem.
Skryt prepis