Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2016 o 9:39 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 21.6.2016 9:39 - 9:41 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Iba tri poznámky.
Pán Poliačik citoval som vás, pozrel som si vaše vystúpenie na internete z videozáznamu. Nejde mi o to teraz, viete, že aby sme sa doťahovali alebo tak. Chcel som len upozorniť na to, že práve tá prvá časť, to znamená, že ak chceme meniť správanie, tak tam musí byť aj nejaká korekcia negatívneho a povzbudenie k tomu pozitívnemu, tak práve to v prejave pána prezidenta nebolo v tejto otázke. To je všetko, čo som chcel povedať, to je...
Po druhé, pán poslanec Dostál, iba jedna poznámka. S tými príkladmi v minulosti o používaní pojmu Cigán som chcel dokázať, že tak ako rôzne pojmy môžu mať pozitívne a negatívne konotácie, tak tento pojem mal dlhodobo stáročia aj pozitívne konotácie. Aj u nás na Slovensku. Tak ja napríklad mám rád cigánsku pečienku, mám rád cigánsku muziku. Nepovažujem to za nič negatívne. Čiže myslím si, že v tomto ste, v tomto ste, povedal by som, trochu precitlivený.
Pán poslanec Baránik, ja som vás citoval z vášho vystúpenia v piatok, kde ste povedali, že toto absolútne nie je podstatné a podstatné je, že treba riešiť ministra vnútra. Naopak, na tom príklade broken window zo Spojených štátov amerických som presvedčený, že je podstatné dodržiavať a netolerovať porušovanie žiadneho zákona. Ani priestupkov. Ani priestupkov. A bol by som veľmi skeptický, či tým ľuďom v rómskych osadách, ktorí stavajú čierne stavby, alebo pánovi Talapkovi, ktorý postavil čiernu stavbu na pozemkoch, myslím, Železníc Slovenskej republiky, či ich naozaj ovplyvňuje to, že, že či sa polícia zaoberá iba tým, čo jej povie pán minister Kaliňák, skôr o tom veľmi pochybujem.
Ľudia potrebujú vidieť, že zákon sa dodržiava, najmä v ich prípade. To znamená, tam, kde žijú, že niekto si nepostaví na ich pozemku čiernu stavbu. To potrebujú ľudia vidieť. Vtedy budú mať pocit, že ten štát funguje.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2016 9:35 - 9:35 hod.

Kollár Boris
Ďakujem. Som rád, že pán poslanec Krajniak spomenul tuná šírenie nenávisti. Mám za to, že požadovať zákonnosť a požadovať túto zákonnosť nemôžeme nazvať šírenie nenávisti. Zákon musí dodržiavať každý: aj Cigán, aj hipster, aj úplne normálny občan.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2016 9:04 - 9:30 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať na vystúpenia a pripomienky tých poslancov, ktorí reagovali na diskusiu v pléne.
Začal by som pánom poslancom Poliačikom. Pán poslanec, ďakujem za vašu podporu nulovej tolerancie k porušovaniu priestupkov, k porušovaniu zákona. Upozorňujem vás iba, že aj obyvatelia rómskych osád niektorí fajčia marihuanu, tak neviem, že či táto nulová tolerancia, ktorú ste deklarovali, platí aj pre nich, ale teší ma to.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, neodmietam snahu o vzdelávanie v rómskych komunitách, iba si myslím, že na zmenu vzorcov správania sa, na zmenu chovania v rómskych komunitách potrebujeme to, čomu sa ľudovo hovorí cukor aj bič. Doteraz sme, bohužiaľ, iba, používali iba tú metódu, že sme sa to snažili riešiť peniazmi a nalievaním nových a nových peňazí aj z európskych zdrojov, a nefungovalo to. Práve v záujme tých rómskych detí, aby mali šancu na nejakú budúcnosť, je to, aby sme netolerovali asociálne správanie ich rodičov. Povedali ste, pán poslanec Kiska, že..., pán poslanec Poliačik, že prezident Kiska hovoril o oboch veciach. O potláčaní kriminality aj o následnom vzdelávaní. To ste ale zle počúvali. Pán prezident Kiska nepovedal o potláčaní kriminality nič. Hovoril iba o tom kroku B.
Je to v podstate podľa mňa tak ako s výchovou detí. Keď vidíme, že moje dieťa robí zle iným deťom alebo im kradne hračky, tak mu to zakážeme, vytkneme mu to, snažíme sa ho viesť k tomu, že toto sa robiť nedá. A zase, naopak, keď moje dieťa pomôže inému dieťaťu alebo sa s ním podelí, tak motivujeme to správanie nejakou odmenou. Takýmto spôsobom vieme docieliť nejakú zmenu správania sa. Problém je v tom, že čo sa týka rómskych komunít, tak sme požívali iba tú, iba tú jednu metódu. Práve preto nám to 20 rokov nefungovalo.
Pán poslanec Baránik, povedali ste, že polícia nefunguje a chráni iba vládnucu kastu. A citujem: "Nerozumiem, prečo dnes hovoríte o rómskych osadách, to nie je až také dôležité." No v tomto sa líšime, pán poslanec Baránik. Podľa mňa je to veľmi dôležité, podľa mňa je kradnutie tzv. bielych golierov a kradnutie alebo porušovanie zákona v rómskych osadách rovnako dôležité, pretože buď budeme porušovať, buď budeme nulovo tolerantní k akémukoľvek porušovaniu zákona, bez ohľadu na to, kto sa správa asociálne, kto sa správa v rozpore s celospoločenskými záujmami, alebo sa nedostaneme nikam. Asociálne správanie je podľa mňa iba jedno. Je to porušovanie zákona, porušovanie dobrých mravov, ktoré táto spoločnosť vyžaduje od svojich členov. Dostanem sa k tomu potom ešte ďalej. Rozprávali ste, pán poslanec Baránik, že treba pozitívne príklady, a uviedli ste príklad z mladosti, kde v Prahe v daždi a v snehu jediní Rómovia boli ochotní kopať a robiť na stavbe. A že takéto pozitívne príklady treba dávať. Súhlasím s vami, problém je v tom, že tým pozitívnym príkladom v tom, čo ste uviedli, je najmä to, že títo Rómovia pracovali. V rómskych osadách máme ten problém, že tam vyrastá už tretia generácia ľudí, ktorí nikdy nepracovali. Ktorí vôbec nevedia, aký je toto spoločenský návyk. Toto musíme zmeniť.
Navrhli ste, pán poslanec Baránik, že by vyriešilo, ak by ako v Česku sa stanovilo to, že čierna stavba na cudzom pozemku bude patriť tomu, kto ten pozemok vlastní. No s týmto ja súhlasím, že by to mohlo pomôcť k riešeniu tohto problému, len neviem, či ste pripravení znášať pomerne drastické následky toho, keby sa to na Slovensku zaviedlo. Pretože akonáhle by sme toto na Slovensku zaviedli, tak z toho vyplýva, že zajtra musíme presťahovať viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí bývajú v tých nelegálnych osadách. Pretože akonáhle, predstavme si prípad Krásnohorského Podhradia, kde ľudia platia dane z nehnuteľností za pozemky, ktoré nemôžu využívať, pretože je tam nelegálna rómska osada, akonáhle by sme uplatnili ten váš návrh zákona, tak by to neplatilo iba na tie nové čierne stavby, to, čo navrhujeme my, platilo by to na všetky čierne stavby. A to by som bol zvedavý, ako by štát zo dňa na deň takýto problém chcel riešiť.
Pán poslanec Ivan, pýtali ste sa, že ako odlíšiť vecne tú novú stavbu. Je na to niekoľko metód, najskôr poviem jednu napoly žartovnú, ale napoly reálnu, jednoducho od čias toho, keď máme mobilné telefóny a v nich fotoaparáty, tak na tej fotke viete zaznamenať čas, kedy ste ju urobili. Po druhé, samozrejme, a to je asi väčší dôkaz, ako keď tristo, ako ste povedali, zainteresovaných ľudí bude tvrdiť, že tá čierna stavba tam bola už dávno pred tým. Druhá, ešte presnejšia metóda je taká, že dnes už sa dajú objednať letecké snímky, napríklad z dronov, kde viete zadokumentovať k príslušnému dátumu, ktoré stavby na pozemku sú a ktoré nie sú. Tretia možnosť, ako sa to dá urobiť, je taká, že mnohé tieto obce majú zakreslené všetky čierne stavby aj v tých osadách. To znamená, že majú vypracovaný proste podrobný nákres toho, že kde tie čierne stavby sú, kto tam býva a tak ďalej. Čiže myslím si, že technicky, technicky by sa to vyriešiť dalo.
Pán poslanec Fecko, myslím si, že ste plne presne pomenovali ten hlavný problém, ktorý ja považujem za hlavný problém, preto s vami hlboko súhlasím, a preto budem odpovedať obšírnejšie na to, čo ste pomenovali, lebo to považujem absolútne za najdôležitejšie. Povedali ste, teraz skoro citujem: "A to decko v rómskej osade nikdy nevidelo svojho otca ráno vstávať do práce." To znamená, nikdy nebude mať návyky, aby sa uplatnilo v spoločnosti. Toto považujem za absolútny ten, ten uzlový bod, ktorý musíme vyriešiť. A poviem vám jeden úspešný príklad, jednu success story, kde sa to podarilo veľmi výrazne zmeniť a úplne výrazným spôsobom.
V 90. rokoch prijali republikáni v americkom Kongrese sériu zákonov, ktoré mali riešiť dlhodobú nezamestnanosť, dlhodobú nezamestnanosť a dlhodobú odkázanosť na sociálne dávky od štátu. Uplatnili stratégiu, ktorá sa potom volala tzv. stratégia prísnej lásky. To znamená, povedal by som, teraz to k tomu dodávam ja, takej rodičovskej lásky v zmysle, že to dieťa musíte aj pochváliť, ale aj pokarhať, keď robí niečo, čo je nežiaduce. Tá stratégia bola postavená na troch princípoch, ktoré prijali, že americká federálna vláda bola ochotná poskytnúť viac peňazí na dlhodobo nezamestnaných a na dlhodobo odkázaných na sociálne dávky s tým, že jednotlivé americké štáty si môžu sami zvoliť, že tie metódy, akými ich použijú, a musia splniť tri podmienky.
Po prvé žiadny občan nesmie mať na tieto peniaze, na tieto financie vopred garantovaný nárok a pri neplnení kritérií, za akých ich dostane, sa uplatňujú sankcie.
Druhý princíp bol takýto. Každý občan môže poberať takéto sociálne dávky iba dva roky v kuse, potom stop a iba päť rokov počas celého svojho života. Iba dva roky v kuse a iba päť rokov počas celého svojho života. To znamená, vylúčené, že by niekto mohol fungovať tak, že ja celý život nebudem pracovať, aj tak budem dostávať finančnú podporu od štátu.
Tuto stanovili, v tom zákone, tzv. výnimku 20 %. To znamená, 20 % poberateľov môže prekročiť tie limity dva roky a päť rokov počas celého svojho života, išlo tam najmä o prípady napr. zdravotne hendikepovaných a príklady rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne handicapované deti, pretože jednoducho tam je spoločenský záujem, že proste sme civilizovaná spoločnosť a chceme sa aj takýmto spôsobom postarať. Dokonca tam mohli tie dávky v týchto odôvodnených prípadoch aj navýšiť, keď bolo zrejmé, že jednoducho tu ide naozaj o pomoc, tam sa nedá nič, nič iné robiť.
Po tretie, tretí princíp. Všetci práceschopní poberatelia týchto dávok musia vyvíjať na znak reciprocity pracovnú aktivitu. Všetci musia pracovať, a to minimálne 30 hodín týždenne, 30 hodín týždenne, či už v súkromnej firme, a teraz to tak poviem, z pohľadu tej súkromnej firmy zadarmo, pretože tú odmenu platil štát. Samozrejme, že tá súkromná firma mohla, ak chcela, doplatiť tomu pracovníkovi nejakú odmenu, ak s ním bola spokojná. Alebo v prípade, že to nešlo, lebo, samozrejme, tam bolo veľa ľudí, veď to poznáme aj u nás, ktorí nikdy nepracovali, to znamená, oni začínali na verejnoprospešných prácach. A tie verejnoprospešné práce mohli organizovať obce a mestá, NGO-čky, ktoré boli zaregistrované, to znamená tretí sektor, ale, samozrejme, aj štát. To je náš problém, pretože tí starostovia častokrát sa boja byť trošku prísnejší a žiadať tie aktivačné práce, aby sa naozaj robili, alebo verejnoprospešné, lebo sú to ich voliči. A čo sa stalo?
Len to zhrniem, čiže každý musel ísť minimálne na šesť hodín do práce. Dokonca aj slobodné mamičky. Museli ísť, ráno vstať a ísť na šesť hodín do práce. To, čo ale štát urobil, keďže ten človek recipročne prejavil záujem a aktivitu, tak urobil to, že každé dieťa dostalo jasličky, to znamená, štát zaplatil jasličky a každé dieťa ako motiváciu pre tú mamičku dostalo veľmi kvalitnú zdravotnú starostlivosť, to znamená, tá mamička, v podstate aj bola, povedal by som, rada v tom zmysle, že vedela, že tam sú kvalitní lekári v tých, nazvime to, jasličkách, to znamená, že o to jej dieťa aj zo zdravotného hľadiska bude dobre postarané. Ono to bolo dôležité aj preto, lebo, samozrejme, veľká časť týchto dlhodobo nezamestnaných alebo poberateľov sociálnych dávok boli drogovo závislí. To znamená, tie detičky mali s tým problém už v mladom veku, že vlastne matka bola drogovo závislá, keď bola tehotná. To znemená, oni vedeli, že aj takéto problémy ten štát vyriešil, keď ona chodila na šesť hodín do práce.
Čo sa stalo? Aké boli výsledky tejto stratégie tzv. prísnej lásky? V roku 1994 bolo v Spojených štátoch 14 mil. ľudí dlhodobo odkázaných na sociálne dávky. V roku 2001 bolo dlhodobo odkázaných na sociálne dávky menej ako 7 mil. ľudí. Za sedem rokov 50 %, pričom viacero z tých ľudí sa úplne odpojilo, to znamená, že robili v súkromných firmách atď., atď., časť z nich, samozrejme, to bolo tak, že pôsobili na tých dotovaných miestach dajme tomu aj u súkromných firiem. Aj to bolo oveľa lepšie, ako keby len sedeli, sedeli doma a nerobili nič. Tam nejde len o sociálnu úsporu. Po roku 2000 bolo, bol zachytený taký fenomén v Spojených štátoch – a to je presne o tom, čo ste hovorili –, že deti u týchto rodičov sa snažili ukončiť si aspoň strednú školu, získať aspoň trošku vyššie vzdelanie, pretože mali tú skúsenosť z domu, že tá moja mama, ten môj otec musí ráno vstať a ísť do práce tak či tak. A najskôr robil niekde na VPP-čkach po našom, potom si povedal, no tak budem tu robiť za tieto peniaze na VPP-čkach, tak radšej si nájdem prácu v McDonalde. Aj tie deti boli motivované, lebo videli, že pracovať budú musieť tak či tak, tak či tak.
No a teraz to poviem, lebo to je princíp, čo ste povedali, proste práca najskôr, oni to volali work first. Nie vzdelanie first, práca, práca. Začína to prácou, predvolebné heslo KDH pred štyrmi rokmi.
Viete, kedy sa začala kríza starovekých Atén? V tom momente, keď Atény vykradli poklad u Aténskeho námorného spolku, ktorý si zbierali všetky grécke staroveké štáty na obranu proti Peržanom, a vtedy prišiel ten tzv. zlatý vek. Postavili Akropolu, postavili všetky tie krásne stavby, divadlá, amfiteátre a tak ďalej. Ale súčasne to malo aj ten dôsledok, že mali zrazu veľa peňazí, tak tí politici aténski si kupovali svojich občanov. V tom čase žiadny slobodný občan Atén nepracoval, pracovali iba otroci. Všetci boli zamestnanci štátu, mali tzv. nepodmienený príjem a dopadlo to takým spôsobom, že keď ich išiel napadnúť Filip Macedónsky, tak Demostenes, najlepší grécky rečník v celej histórii, mohol stokrát v parlamente rečniť o tom, že potrebujeme dať nejaké peniaze na armádu, inak nás ten Alexander, pardon, Filip Macedónsky zožerie, ľudia povedali, ale dajme radšej peniaze na divadlo. A tak aj tie Atény dopadli.
Pred sto rokmi boli najbohatšími štátmi sveta Uruguaj a Argentína. Mali už v tom čase veľmi štedrý sociálny systém. Štedrý sociálny systém v tom, že nevyžadoval reciprocitu, že čoraz viac ľudí poberalo sociálne dávky. Kam sa dostali?
Pred tridsiatimi rokmi začali problémy v západnej Európe v tom, že v Holandsku a v Švédsku začal veľmi stúpať ľudí, ktorí boli invalidi. Tak sa zisťovalo, že teda aký je problém. Samozrejme, v Holandsku v tom čase už bolo viac ako milión invalidov, nebolo milión invalidov naozaj, ale jednoducho ľudia si vybavili takúto dávku, pretože im to postačovalo na to, aby fungovali aj bez práce. To je proste overený princíp, keď nevediete ľudí k istým návykom a k tomu, že pracovať je normálne, že ráno vstať a ísť do práce je normálne, tak sa zmenia vzorce správania sa, a tá spoločnosť to už potom nie je schopná utiahnuť ani finančne, ani morálne.
Dnes vo Švajčiarsku sa hlasovalo o tzv. nepodmienenom príjme. Chvalabohu, že to odmietli, pretože ak ľudia sú zvyknutí, že všetky ich problémy má vyriešiť iba štát, že majú iba nároky a nemajú žiadne povinnosti, tak potom sa dostaneme do tej situácie, že nebude mať tú našu civilizáciu kto brániť. Lebo však načo? Nech to robí štát. Áno, my chceme pomôcť utečencom, ale nech to urobí štát, nie ja osobne, však máme štát. Chceme sa brániť, a nech to urobí štát. Všetko má urobiť štát. Ľudia neurobia nič. A prečo? Pretože ich politici motivujú k tomu, v každých voľbách, ďalšia dávka, ďalšia vec, ďalšia zadarmo, hento zadarmo.
Presne takýto vzorec správania sa sme vybudovali našou vinou po roku 1989 v rómskych osadách. Presne toto je ten hlavný problém.
Pán poslanec Budaj, hovorili ste o tom, že neporiadok v štáte vyvoláva ďalšie problémy, s tým úplne súhlasím. To je ten princíp rozbitých okien, o ktorom som hovoril. Ale chcem vás upozorniť iba na jeden technický omyl. Povedali ste, že Slovensko má najviac policajtov na jedného obyvateľa štátu. Nie je to tak. Ten dojem vzniká na základe toho, že v podstate všetky policajné zložky slovenského štátu sú integrované pod ministerstvo vnútra do Policajného zboru. Je množstvo štátov, ako napr. Taliansko, Francúzsko, donedávna aj Rakúsko, kde mnohé policajné zložky sú pod ministerstvom obrany. Máme to rozdelené, to znamená, že máme policajtov vojenských, polícia, žandarméria a tak ďalej. Napríklad Železničná polícia u nás je integrovaná do Policajného zboru. V iných štátoch to takto nie je, čiže keby sme to spočítali, nie je to celkom tak, že Slovensko má najviac policajtov na jedného obyvateľa.
Súhlasím s príkladom Trnávky, ktorý ste, ktorý ste uviedli ako možný model riešenia, podobný model uplatňujú dnes v Hermanovciach alebo v Spišskom Hrohove. Zdá sa mi, že to stojí za úvahu a dá sa tou cestou ísť.
Pán poslanec Žarnay ma obvinil z rasizmu, že tento zákon je diskriminačný, lebo sa týka iba Rómov. Vraj prečo nechceme postihovať aj Talapku a zbohatlíkov, ktorí stavajú čierne stavby na cudzích pozemkoch. No ale veď chceme, veď chceme. Ten zákon platí rovnako pre nového Talapku ako pre bieleho, zeleného, červeného, to je jedno. Platí pre akúkoľvek čiernu stavbu postavenú od účinnosti tohto zákona na cudzom pozemku. Vôbec nerobíme žiadne rozdiely, či je niekto čierny, biely alebo zelený, či je bohatý, alebo chudobný.
Teraz sa opýtam opačne, pán poslanec Žarnay. Prečo by nemali byť postihovaní za porušenie zákona, niektorí občania iba preto, že sú Rómovia? Nie je práve to, čo vyvoláva ten extrémizmus alebo ten odpor obyvateľstva?
Obvinili ste Borisa Kollára, pán poslanec Žarnay, že používanie pojmu Cigán alebo Cigáni je rasistické. To je tá politická korektnosť, ktorá ide úplne proti zdravému rozumu. Niekto vymyslí, že je niečo nesprávne, a potom za to kyjakom tých druhým mláti po hlave, lebo si to vymysleli. Pojem Róm je v skutočnosti nanovo vymyslený. Slovo Cigán nikdy v histórii nemalo hanlivý význam. V mnohých jazykoch je označenie pre túto komunitu, etnikum dodnes Cigán, nikto z toho nerobí žiaden problém. Cigánska muzika, má to u nás hanlivý význam? Slávny ruský film sa volá Cigáni idú do neba. Slávna opereta Jozefa Straussa mladšieho, ktorá mala premiéru vo Viedni v roku 1884, sa volá Cigánsky barón. Nikto z toho nerobil až donedávna žiadnu vedu.
Ja napr. používam slovo Róm, lebo mám pocit, že možno asi väčšina tejto komunity na Slovensku sa tak asi nazýva, tak sa mi zdá. Ale považujem, ale, ale pri mojom rozprávaní sa s príslušníkmi tejto, tohto etnika na Slovensku bolo rovnako časté, aby sa oni sami nazývali Cigánom, nevidím v tom žiadny problém používať obidva pojmy.
Pani poslankyňa Dubačová otvorila veľmi dôležitú otázku. Povedali ste, že v skutočnosti je problémom tých rómskych osád, najväčším problémom chudoba. No, lenže čo je to chudoba? Je chudoba nejaký aktuálny stav, v ktorom sa nachádzame? Ak je to tak, myslíte si, že ak by sme teraz zvýšili sociálne dávky na dvojnásobok alebo trojnásobok, to znamená, zjavne by potom títo ľudia nežili v chudobe, v takom tom ľudovo ponímanom zmysle, že by to problém vyriešilo? Ja som v tom veľmi skeptický. Určite by sa skonzumovalo viacej alkoholu, nahádzalo viac peňazí do hracích automatov, možno by sa kúpili novšie televízory, satelity, autá, mobily, ale nevyriešilo by to ten problém. A viete, prečo, by to nevyriešilo ten problém? Pretože, už som o tom hovoril, najskôr musíme zmeniť tie návyky, návyky musíme zmeniť. To nie je rasistické, povedať, podľa mňa, že dospelý zdravý človek by sa mal uživiť prácou a mali by sme ho k tomu viesť bez ohľadu na to, medzi nami, či je to Maďar, Slovák alebo Róm.
Takisto to nedosiahneme, pani poslankyňa Dubačová, tým mechanickým vzdelaním. Prestavme si, že by mali všetci obyvatelia v rómskych osadách dnes maturitu. Boli by vzdelaní, to znamená, že proste vedeli by vypočítať sústavu troch rovníc, proste spĺňali by maturitné vedomosti. Iba tým, ak by nezmenili svoje návyky, by sa nič nezmenilo, pretože by nevideli žiadnu motiváciu ísť pracovať.
Ako zabezpečíme, aby z nášho dieťaťa nevyrástol lump? Nepoznáme príklady bratislavskej zlatej mládeže alebo poznáme to z celého Slovenska, žiadne bohatstvo, ak to dieťa nie je vedené k niečomu, nezabezpečí, že to dieťa neupadne do chudoby, že nebude sa vedieť postarať samé o seba, keď sa tie peniaze od rodičov minú. Problém je podľa mňa v návykoch, v správaní.
Pán poslanec Dostál, pekne ste pomenovali, že politické riešenia považujete za pravicové, ľavicové alebo populistické. Tak ja vám na to poviem čínske príslovie: "Nie je podstatné, či je mačka čierna alebo biela, podstatné je, že chytá myši." Ja som človek, ktorý si zakladá na tom, že riešim problémy. Neodkladám ich, nemeditujem, nešpekulujem, snažím sa problém pomenovať a nejako ho vyriešiť. Každý veľký problém sa väčšinou začína tým, že nejaké maličké problémy neriešime dovtedy, až kým je neskoro. Vy sám ste sa označili za pravicového politika, za konzervatívca.
Je ochrana vlastníckych práv konzervatívnou politikou? Podľa mňa je. Je porušovanie vlastníckych práv, že si niekto postaví na cudzom pozemku čiernu stavbu? Podľa mňa je to porušením vlastníckych práv. Máme tu tento problém už 20 rokov, pozeráme sa naň všetci a neriešili sme ho? Máme tu tento problém! Urobili ste niečo, aby sa tento problém vyriešil? (Reakcia z pléna.) Tak ja som v parlamente tri mesiace, toto považujem za dôležité, zaoberal som sa tým, tak to chcem riešiť. Ak máme iné riešenie, lepšie, napríklad pán poslanec Baránik nejaké navrhoval, prosím, urobme to. Ale ľudia sú nervózni z nás politikov práve preto, že vieme veľmi dobre, že nejaký problém 20 rokov existuje, a mudrujeme, meditujeme, ako sa to má, nemá, neviem čo a tak. Mám záhradu, niekto mi tam postaví čiernu stavbu a ja to neviem riešiť a štát na to kašle. Toto je zložité? Na to treba vysokú školu?
Pán poslanec Dostál, pán poslanec Žarnay, pán poslanec Poliačik, obvinili ste ma tu z podnecovania rasovej nenávisti. Tak to je veľmi zaujímavé. Z podnecovania rasovej nenávisti, zo šírenia nenávisti. Pán poslanec Dostál, Poliačik a Žarnay, nepočuli ste to náhodou už niekedy v tejto sále, že tu niekto hovoril o šírení nenávisti? Keď niekto kritizuje porušenie zákona zo strany vládnej koalície, tak to nie je šírenie nenávisti, keď niekto kritizuje porušovanie zákonov zo strany rómskej komunity, tak to je šírenie nenávisti? Keď kritizujete pána ministra Kaliňáka, tak to nie je šírenie nenávisti, to je iba pomenovanie nejakého problému? Keď ja kritizujem to, že sa stavajú čierne stavby na cudzích pozemkoch, tak to je šírenie rasovej nenávisti! Tak sme proti porušovaniu zákona alebo nie sme proti porušovaniu zákona?! Platí to na každého alebo niektorí sú z toho vyňatí?! Majú teda tí vládni poslanci nakoniec pravdu?
Nikdy nepristúpim na túto hru, že sa nebudem vyjadrovať k niečomu iba preto, že niekto má pocit, že sa to nepatrí. Pokiaľ mám pocit, že niečo je problém, tak sa to snažím pomenovať a navrhnúť riešenie. Ak niekto má lepšie riešenie, prosím, budem rád.
Nepodporuje náhodou extrémizmus práve ten, kto, jedno v akejkoľvek oblasti, už 20 rokov si zakrýva oči pred nejakým problém, ktorý je zjavný, ktorý je riešiteľný, ale bojíme sa ho riešiť, aby nám niekto náhodou nepovedal, že toto sa nepatrí. Toto je podľa mňa provokovanie a šírenie extrémizmu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:59 - 13:01 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Bolo toho strašne veľa, tak budem sa rýchlo ponáhľať.
Najprv k pani poslankyni Janke, aby som vás neurazil, tak pani Rómaníková. Chcem vám pekne poďakovať za to, že ste ochotná podporiť tento zákon. Skutočne on neni rasistický. My chceme postihovať tie veci, ktoré proste sú stavané na cudzom pozemku. Mne by sa to, ani nikomu z nás by sa to nepáčilo, keby ste si nevedeli pomôcť.
Pán Baránik, súhlasím s vami, ale judikát Európskej únie nám nedovoľuje zasahovať do búrania osád a starých čiernych stavieb z toho dôvodu, že naozaj, ako pani poslankyňa tuná spomenula, by sme mohli spôsobiť veľký sociálny problém. Tí ľudia by nemali kam ísť. Neni možné im zbúrať tie obydlia a nechať ich na poli, to ja si uvedomujem. Preto tento zákon ráta iba s novozačatými stavbami, s novozačatými. To znamená, že nechávame stav, aký je, ten budeme riešiť neskôr. Ale týmto zákonom by sme postihli novozačaté. To znamená, že keď sa tam má postaviť nová, ďalšia búda, aby sa tá vedela zastaviť a zrušiť. Rozumiete ma? Preto sme prišli iba s novozačatými, lebo ten judikát z tej Európskej únie tu máme.
Pán Žarnay, celé tisícročia sa, tomuto etniku hovoria Cigáni. Ja nevidím urážku ani v označení Róm, ani v urážke, a teda nevidím urážku ani v označení Cigán. Pre mňa sú to Cigáni, pre vás Rómovia, mňa neuráža, že im hovoríte Rómovia. Skutočne budem používať ten názov, aký je mi bližší. Tisíce rokov ich nazývame Cigánmi. Tak teraz sa ja nezbláznim kvôli tomu.
Ďalej, pán Dostál, čo by sa zmenilo? Čo by sa zmenilo, keby sme, keby sme proste len chránili Rómov? A skutočne my, my tuná nebojujeme proti Rómom. My chceme aj bielych postihovať, ktorí budú stavať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:50 - 12:51 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Chcem hovoriť k tomu, čo pán poslanec Kollár povedal, že ten problém spočíva v tom, že pozemok a na ňom vznikne čierna stavba. Ako to chcete vyriešiť? Pán poslanec Baránik, to, čo vy hovoríte, je ilúzia. Pretože tí ľudia, ktorí sa v tej problematike vyznajú a aspoň trochu sa rozprávali s miestnymi, vedia, že tomu starostovi a obyvateľom tej obce je úplne jedno, komu tá stavba vlastní, kto tú stavbu vlastní. Keď ju tam v tej osade postavíte, je úplne jedno, či ona pripadne tomu alebo hentomu majiteľovi. Problém je v tom, že vznikne nová čierna stavba a vy s tým neviete nič urobiť. Nepomôže to. Nepomôže to, ten váš návrh nevyrieši žiadny z tých problémov, ktoré tí ľudia majú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.6.2016 12:44 - 12:48 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, škoda, že sa táto debata zvrhla na boj s rasistickým podtónom, protirasizmus, rasizmus, Cigáni a ako sa povie zajtra, pozajtra po cigánsky. Mne je to úplne jedno, ako sa povie po cigánsky zajtra. Mne nie je jedno, keď ktokoľvek porušuje zákon. Keď my tuná chceme od vládnej koalície, aby za porušenie zákona odstúpil minister Kaliňák, tak, pre boha živého, musíme chcieť, aby za porušenie zákona, aj keď to bude Cigán, išiel do basy alebo niesol zodpovednosť. Aj mne je jedno, či to je biely alebo Cigán, alebo či je to minister Kaliňák alebo je to Jožo z Oravy. To znamená, že tento zákon je o novele stavebného zákona. Keď niekto stavia na vašom pozemku, mne by sa to nepáčilo a určite ani vám, pán Dostál, keby na vašej záhrade niekto si začal stavať búdku alebo čokoľvek iné alebo na vašom poli alebo na vašej záhrade alebo na vašom pasienku. Je to raz vaše vlastníctvo a malo by to byť nedotknuteľné. A len kvôli tomu, že to je Cigán, tak teraz sa ideme všetci zblázniť a ideme ho chrániť ako nejakú, nejakú, nejaký druh pred vyhynutím. Vôbec nie. Mne to je úplne jedno, či je to biely, či je to Číňan alebo Cigán. Raz tento zákon tuná musí platiť a musí sa dodržiavať. Problém je ten, že keď takýto asociál, je jedno, či Cigán alebo biely, úplne jedno, keď začne porušovať zákon, že na vašom vlastníctve začne čokoľvek stavať, vy si nemôžete pomôcť.
Teraz konkrétne to poviem, ten Plavecký Štvrtok. A tunák sa, tunák nejedná už iba to, že porušuje on zákon, ale zoberte si situáciu napríklad starostu Plaveckého Štvrtka. Rómska osada, konkrétne teraz to robia Rómovia, v tomto prípade stavajú ďalšie a ďalšie búdy. Robia to na vysokotlakom vedení plynu, ktoré má ochranné pásmo, a oni si to rovno na tom stavajú. Čo musí urobiť starosta zo zákona? Starosta zo zákona musí ísť búrať tieto stavby. To mu ukladá zákon. Pokiaľ to neurobí, môže byť trestne stíhaný a braný na zodpovednosť. Keď sa niečo stane, tak ho zavrú, lebo nekonal. Dobre? Starosta koná. Čo spraví? Dôjde do osady. A viete, čo spravia osadníci? Tresnú mu po papuli. To je výsledok. Posledne, čo tam bol na kontrole, mu tresli poriadne po papuli. To je výsledok vašeho chráneného druhu. To znamená, že keď tam niečo rachne, tak tento starosta pôjde do basy.
Čo chceme my urobiť? My chceme len napraviť stav. My chceme len, aby sa dodržiaval zákon. A mne je to fakt úplne jedno, či sú to Cigáni, či sú to bieli, či sú to Číňania alebo Rusíni, mne je to úplne jedno. Aj Čech, keď si bude stavať na cudzom pozemku nejakú búdu, tak to treba vedieť zbúrať. Ten zákon musí platiť pre každého, skutočne. A je mi úplne jedno, či má vzdelanie ten Cigán alebo nemá vzdelanie. Škoda, že sa to tunák začne krútiť okolo tých Cigánov. Kašlem ja na to. Ja chcem, aby na pozemku, ktorý vám nepatrí, nemal právo nikto nič postaviť. A keď niečo začne stavať, aby ste sa mohli účinne brániť. Nič iné. Ja si myslím, že každý máme právo na nedotknuteľnosť svojho vlastného súkromného vlastníctva. Len nejakým spôsobom spoločnosť toleruje porušovanie zákona rómskymi obyvateľmi. Ja neviem prečo? Prečo sme takí podráždení? Prečo? Oni si to môžu dovoliť? Biely nesmie, ale Rómovia, tam sa to skováva, lebo sú to Rómovia, poďme ich chrániť. Vôbec nie, vôbec nie. Tu sa jedná o to, že keď to aj obyčajný biely človek urobí vám na záhrade, tak musíte mať možnosť sa nejako brániť. O toto nám ide. Nejde nám vôbec o rómsku otázku. Toto je novela stavebného zákona. A takto k tomu, prosím, pristupujme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:39 - 12:40 hod.

Goga Ľudovít Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel ešte spätne vrátiť k tomu návrhu zákona, ktorý sme ako strana predložili. My sme chceli čiastočne poukázať na situáciu, ktorá sa týka aj neprispôsobivého správania spoluobčanov. To znamená, že ako, ako chceme, aby sa občania, ktorí si beztrestne postavia čiernu stavbu, a nikomu, nikde nie sú za to postihovaní, správali slušne a v rámci spoločenských pravidiel k ostatným spoluobčanom. My máme v strane pána Dobrovodského a ten by vám vedel o tom rozprávať veľmi veľa, ako funguje správanie sa neprispôsobivých spoluobčanov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.6.2016 12:09 - 12:09 hod.

Krajniak Milan
Ďakujem pekne. Chcel som cteným kolegom, ktorí zareagovali, iba povedať, že budem mať, že zareagujem potom v rozprave, aby som stihol zareagovať na každého z vás, lebo každému z vás by som chcel odpovedať, načo by mi tie dve minúty nestačili.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.6.2016 11:32 - 11:56 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, budem teraz hovoriť o problémoch rómskych osád. Hovorím to kvôli tomu, aby náhodou nevzniklo podozrenie, že teraz budem hovoriť o všetkých Rómoch, ktorí na Slovensku žijú. Na Slovensku žije viac ako 400-tisíc Rómov. Rómska menšina je pravdepodobne podľa posledných sčítaní už najpočetnejšou menšinou na Slovensku. To znamená, počet občanov Slovenskej republiky rómskej národnosti prevýšil počet občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Približne 200-tisíc občanov rómskej národnosti žije lepšie alebo horšie, ale predsa len integrovane do spoločnosti. To znamená, že približne 200-tisíc ľudí nežije v tzv. rómskych osadách. O týchto hovoriť nebudem, pretože samozrejme tam tiež sú nejaké problémy, ale ďaleko, ďaleko menšie ako tie problémy, ktoré sa týkajú rómskych osád.
Prezident Kiska, včera v parlamente povedal, že si máme dať tento záväzok, citujem: "Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti." Ako ďalej prezident povedal: "A zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov a sociálnych pracovníkov." Chcem teraz otvorene povedať, že takýto prístup k riešeniu rómskeho problému a takýto uhol pohľadu k riešeniu rómskeho problému je cestou do pekiel. Je len opakovaním tých chýb, ktoré už 20 rokov alebo vyše 25 rokov na Slovensku opakujeme. Pokúsim sa teraz vysvetliť prečo.
Po prvé. To, čo navrhuje, je absolútne nereálne. Tento záväzok je asi rovnako reálny, ako keby sme si dali záväzok, že do desiatich rokoch bude na Slovensku minimálne 300 slnečných dní do roka. Je to veľmi pekné, bolo by to veľmi fajn, ale realita je iná, a najmä ju nevieme celkom presne ovplyvniť. Vzdelanostná úroveň dieťaťa nezáleží len na kvalite a na ochote sociálneho pracovníka alebo pedagóga. Najdôležitejším je v tejto oblasti prístup rodiča. Prístup a motivácia rodiča. Aké predpoklady na schopnosť dobre sa učiť má dieťa splodené incestom? Máme nejaké historické štatistiky na to, akým spôsobom sú takéto deti hendikepované v schopnosti dosiahnuť aspoň priemerné vzdelanie?
Pýtam sa, nebehá nám náhodou po rómskych osadách tisíce a tisíce detí, ktoré sú takýmto nezodpovedným prístupom svojich rodičov vopred handicapované k tomu, aby vôbec ukončili základnú školu alebo dosiahli akékoľvek normálne vzdelanie? Akú majú tieto deti pravdepodobnosť, že dosiahnu to priemerné vzdelanie ako ostatné nerómske deti? Veľmi malú, pán prezident Kiska, veľmi, veľmi malú.
Bohužiaľ, druhým faktorom, ktorý významne ovplyvňuje schopnosť rómskych detí v rodinách dosiahnuť aspoň priemerné vzdelanie, je fetovanie, je fetovanie. To najtuhšie fetovanie, známe ešte z čias socializmu. Akú šancu majú deti v osadách dosiahnuť aspoň nejakú priemernú úroveň vzdelania po základnej škole, keď tam fetujú maloleté deti ešte pred tým, než nastúpia na základnú školu? Osobne som bol svedkom, keďže som sa touto problematikou v minulosti zaoberal, ako matky uspávali svoje deti v kočíku tým, že jednoducho si dali dole vrecúško, ktoré mali na krku, a dali čuchnúť dieťaťu, lebo revalo. Čo nám pomôže, keď dáme milióny a milióny a desiatky miliónov eur do vzdelávania, keď proste tu máme skupinu detí, ktorým to vzdelávanie absolútne nepomôže? Lebo proste nebudú mať predpoklady dosiahnuť akékoľvek vzdelanie, aby vôbec niekedy sa vedeli postarať samé o seba.
Viete, ako volajú v osadách na východnom Slovensku tieto deti? A dneska už tí dospelí, ktorí už tam žijú. Volajú ich kinkáči. Je to hrozné, keby ste to zažili na vlastné oči a videli tie deti. Deti? Dneska už vlastne je to generácia aj, povedal by som, plnoletých, dospelých. Kinkáči ich volajú preto, ja som si myslel, že to boli, keď som videl tie prípady, najmä v okolí Krompách, že to sú sfetovaní ľudia. Nie, to nie sú sfetovaní ľudia, to sú ľudia, ktorí sedia a kývajú sa. Preto ich volajú kinkáči. Upozornili ma na to príslušníci Policajného zboru, keď som mal na starosti rómsku kriminalitu a obchádzal som si jednu osadu za druhou. Akú šancu majú tieto deti na dosiahnutie akéhokoľvek priemerného vzdelania?
Takto sa to robí už 25 rokov. To znamená, rozprávame si tu o vzdelávaní, preberáme tie schémy z vonku, posielame tam NGO-čky, nalievame tam peniaze a veríme, že proste ten hlavný problém je vo vzdelávaní. To je obrovský omyl. Dvadsaťpäť rokov sme to robili takto a absolútne nikam to neviedlo. Problém sa zhoršuje. V jednotlivých rómskych osadách samotné rómske osady sú najväčší problém a to, akým spôsobom tam ľudia žijú, akým spôsobom sa správajú. To je najväčší problém. To je najväčší problém, pretože oni generujú ďalší a ďalší problém do budúcnosti. Len v takých Jarovniciach počet ľudí žijúcich v osade od roku 1989 sa zoštvornásobil. Sú obdobia, keď v osade v Jarovniciach majú aktuálne v tom danom momente 600 tehotných žien a tie podmienky, do ktorých sú tie deti privádzané a najmä k čomu sú potom vedené, tie nie sú veľmi dobré.
Ak chceme vyriešiť rómsky problém, namiesto tých chimér o vzdelávaní a o tom, ako to pomôže, musíme prejsť na úplne iný princíp. Musíme prejsť na princíp nulovej tolerancie k akémukoľvek asociálnemu správaniu. Za asociálne správanie považujem napríklad to, že deti v týchto osadách vznikajú incestom. Všetci o tom vieme. Čo s tým štát urobil? Prečo sa na to pozeráme? Dvadsaťpäť rokov vieme, že deti vznikajú incestom v týchto osadách, aj kvôli tomu, že je vysoká pravdepodobnosť, že potom budú mať nejaké, mať nejaký ten hendikep a ľahšie sa na ne vybavia sociálne dávky. Všetci o tom vieme, 25 rokov sa na to pozeráme. Ako môžu byť motivovaní tí rodičia, aby tlačili ľudí, tlačili svoje deti k väčšiemu vzdelávaniu a vôbec k snahe, aby sa vzdelali, keď 90 % ľudí v týchto rómskych osadách nikdy nepracovalo a tých 10 %, ktorí pracujú, tým sa tí ostatní vysmievajú, že načo to robia. Ako sú potom motivované tie deti, ktoré vyrastajú v takomto prostredí, kde sa neustále stretávajú s asociálnym správaním? Ešte by vôbec mali chcieť dosiahnuť vzdelanie?!
Máme tu medzi sebou jedného kolegu učiteľa, ktorý učil doteraz v základnej škole, kde väčšina detí bola rómskych. Dneska ráno som sa s ním o tom bavil. Pýtal som sa ho, koľko z tých, na koľkých percentách tých rómskych detí vidí snahu vzdelať sa? Povedal mi, že, bohužiaľ, ani na jednom. Tie deti chodia do školy preto, najmä preto, že ak by nechodili, tak ich rodičia nedostanú dávky. Nám nepomôže nalievať do vzdelávania ani 100 miliónov, ani 200, ani pol miliardy eur ročne. Proste nám to nepomôže, pokiaľ nezmeníme návyky týchto ľudí. Pokiaľ nezmeníme to, že deti sa budú chcieť vzdelávať a najmä rodičia budú chcieť, aby sa ich deti vzdelávali. Ale oni zatiaľ žiadnu motiváciu nemajú, pretože asociálne správanie im prináša viac peňazí než to správanie, ktoré, by som povedal, je v súlade s nejakým civilizačným štandardom spoločnosti, v ktorej žijeme.
Fetovanie detí. Ako je možné, že to 25 rokov tolerujeme? Veď vidíme, že tie deti fetujú. Ako je možné, že to tým rodičom tolerujeme? Prečo by potom mali dodržiavať akékoľvek pravidlá hry, keď vidia, že im tolerujeme porušovanie pravidiel proste v takýchto úplne základných veciach? Že ničia svojim deťom životy a my sa na to pozeráme. A všetci o tom vedia, aj v tej blízkosti, blízkosti tých osád, kde tam žijú.
Mimochodom, prečo by vôbec niekto sa mal usilovať dosiahnuť nejaké vzdelanie v takejto rómskej osade, keď proste vidí, že to nie je potrebné? Načo by mu bolo vzdelanie? Na pozeranie televízora? Na poberanie dávok? Načo by mu bolo vzdelanie? Veď 90 % z nich nikdy nebude pracovať. Načo by ich deti potrebovali vzdelanie? Najskôr by k tomu museli byť vedení a motivovaní, aby mali snahu mať vzdelanie. To sú ilúzie, o čom tu hovoril včera pán prezident Kiska. To sú úplne chiméry, ktoré nebudú fungovať.
Budem hovoriť o tom, ako sa tieto veci, neskôr v parlamente, ako sa tieto veci dajú aj systémovo riešiť, pretože sú príklady zo sveta, kde sa podarilo vyriešiť, povedal by som, ešte oveľa horšiu situáciu, ako my máme v rómskych osadách na východnom Slovensku alebo v Plaveckom Štvrtku alebo kdekoľvek. Teraz poviem len jeden príklad. Keď sa stal starostom New Yorku Rudy Giuliani, mesto New York bolo jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Malo najväčší počet vrážd. Slušní ľudia sa tam naozaj večer báli chodiť po uliciach, najmä kvôli násilnej trestnej činnosti, čiže vraždy, znásilnenia, lúpežné prepadnutia. Vtedy sa bežne hovorilo, že človek musí mať pri sebe peniaze, dajme tomu aspoň 100 dolárov, aby keď ho ten lúpežník prepadne so zbraňou v ruke, aby mu mal čo dať, pretože inak ten človek z toho sklamania, že lup mu nevyšiel, tak ho kľudne zastrelí. Taká bola doba pred tridsiatimi rokmi v New Yorku. Dnes je New York jedno z najbezpečnejších veľkomiest na svete.
Ako sa to tomu Giulianimu podarilo? Postupoval úplne inak, ako by sme všetci predpokladali. Nezačal robiť žiadne komplexné systémové riešenia, riešiť v globále vzdelávanie, neviem, a všetky tieto veci, o čom tu rozprávame už 25 rokov. Išiel na to úplne opačne. Uplatňoval koncept, ktorý sa v angličtine volá broken window, rozbitých okien. Tá teória je založená na tomto: pokiaľ na ulici nájdete jedno rozbité okno a vy ho okamžite nezasklíte, ľudia, ktorí po tej ulici chodia, si povedia, no tak túto vlastne neplatia nejaké pravidlá, za chvíľu bude rozbité ďalšie okno, za chvíľu na tej ulici je bordel. To znamená, Giuliani začal uplatňovať takú stratégiu nulovej tolerancie, ale nezačal zákonmi, lepšie povedané, tými najťažšími trestnými činmi, samozrejme, že sa snažil riešiť aj to, ale začal priestupkami, začal úplne jednoduchými priestupkami. Nulová tolerancia k akémukoľvek porušovaniu zákona. A tým priestupkom bolo sprejovanie vagónov v metre a preskakovanie turniketov do metra, čo bežne všetci robíme, lebo presne ako u nás: no a čo keď ma chytia, dajú mi pokutu, kde ju u mňa vymôžu? Presne tak ako u nás. Vy nevymôžete žiadnu pokutu od väčšiny obyvateľov rómskych osád, pretože jednoducho aj tak nemajú peniaze. Oni môžu mať pokút a exekúcií a neviem čo, môže byť im to úplne jedno.
Giuliani začal robiť to, že preskočí ten turniket, chytia ťa, basa. Možno na pár dní, ale basa. Na pár dní, ale basa. Zasprejuješ metro? Basa. Okamžite. Nahnal oveľa viac policajtov do metra, až nakoniec po niekoľ..., každú noc premaľovávali zamestnanci vagóny metra, aby v nich nebol ani jediný nasprejovaný nápis. A po niekoľkých týždňoch pochopili proste ľudia, že situácia sa zmenila. Zrazu vagóny newyorského metra, stanice metra boli čisté, nikto si tam nedovolil, s prepáčením, cikať na stenu, odhadzovať špaky, zamaľovávať. Proste zrazu sa niečo zmenilo a tí ľudia videli, tu sa asi niečo mení. Mohol by som hodinu rozprávať o tom, potom, ako postupoval ďalej až k tým najzložitejším trestným činom, najnásilnejším. Ale tá podstata je táto, že ak chceme riešiť problém asociálneho správania, musíme začať nulovou toleranciou k priestupkom, k tomu, aby bolo zrejmé, že tento stav už tu nebude platiť, že tá asociálnosť a asociálne správanie nebude tolerované. To je základ, ktorý musíme začať, inak sa nikam nedostaneme.
Teraz by som chcel prejsť k tomuto zákonu, lebo tu presne o to ide. V rómskych osadách máme incesty, máme drogovú trestnú činnosť, máme problém obchodovania s ľuďmi, máme tam majetkovú trestnú činnosť, ale deje sa tam aj to, čo považujú ľudia za absolútny výsmech. Predstavte si, že máte pozemok, máte záhradku, máte chalupu po starých rodičoch, niekto príde a postaví vám na nej dom. Predstavte si, že máte proste záhradku, niekto tam príde a postaví vám dom. A vy nemôžete urobiť nič, nemôžete urobiť nič. Ako napríklad v Plaveckom Štvrtku. Teraz nám nejde o vytĺkanie nejakého kapitálu politického alebo niečoho. Ako iniciátorom tohoto je starosta Plaveckého Štvrtku, alebo tou inšpiráciou, ktorú sme si overili v návštevách po celom Slovensku v týchto obciach a najmä obciach teda, v mestách menej, ktorý nevie, starosta Plaveckého Štvrtku za SMER nevie osem rokov, odkedy je starostom, vyriešiť ten problém, že v tej osade mu vznikajú nové a nové nelegálne alebo čierne stavby a on s tým nevie nič urobiť. Každý mesiac mu vzniknú nové čierne stavby, on príde, povie tým ľuďom: zastavujem tú stavbu, to je čierna stavba, proste zakazujem. ´Starosta, mňa už tam čakajú dva domiešavače, však nezdržujte. Jak vy odídete, tak ja si to postavím.´
Ako sa na to majú pozerať tí ľudia, ktorí proste si musia žiadať normálne stavebné povolenie, keď štát, v tomto zmysle ten starosta, ale tak je to všade na Slovensku, proste nevie vyriešiť takýto jednoduchý problém?! On vidí, že mu rastie, v priebehu dvoch mesiacov mu takto vyrastie čierna stavba, on tam chodí a on nemá žiadny nástroj, aby ju mohol zastaviť, aby to mohol zrušiť. Prečo by potom tí ľudia, teraz hovorím o tom asociálnom správaní, prečo by tí ľudia kedykoľvek mali pracovať v budúcnosti? Prečo by mali dodržiavať zákony? Prečo by mali dbať o to, aby ich deti sa dobre učili, keď zjavne vidia, že efektívnejšie je proste porušovanie pravidiel? Nerešpektovanie pravidiel nejakého civilizovaného správania sa v tejto spoločnosti. Prečo by mali byť motivovaní? Veď si robia z tých ľudí, ktorí dodržiavajú zákony, srandu, verejne si z nich robia srandu. Jednoducho my tento začarovaný kruh niekde prerušiť musíme. Sú starostovia odvážnejší na východnom Slovensku, nebudem menovať, ktorí sa teda nekašlú. Keď im začali robiť, v nelegálnych osadách už, rásť ďalšie čierne stavby, tak proste objednali buldozér a ten ich zrovnal so zemou. No ale keby tam nabehli nejaké NGO-čky a proste ten majiteľ toho stavebného materiálu, keď to tak poviem, by sa s ním začal súdiť, tak by mohol mať problémy. Faktom ale je, že keď zrúcate jednu, dve, keď sa to niekto pokúsi urobiť, ďalšie vám už nebudú vznikať, lebo sa to tým ľuďom ne-opla-tí, lebo prídu o tie peniaze, minimálne o stavebný materiál, ktorý do toho musia investovať. A počítať a počítať obyvatelia týchto osád vedia. To vedia.
Zmyslom tohto zákona nie je vyrobiť problém starostom, ktorí by na vlastné náklady museli nechať odstraňovať desaťtisíce čiernych stavieb po celom Slovensku, pretože to by bol veľký problém, to by zaťažilo rozpočty mnohých obcí. Zmyslom tohto zákona je dať právomoc starostovi, aby mohol takýmto spôsobom zabrániť tomu, aby sa problém v jeho obci zväčšoval, aby vedel ustrážiť to, že sa tento problém nebude zväčšovať tým, že tam budú tie nové čierne stavby vznikať ako huby po daždi.
Druhá vec, dávam verejný prísľub, ak by niektorý starosta ktorejkoľvek takto postihnutej obce mal problém s tým, že by to vyvolalo náklady v rozpočte obce, že odstránim takúto čiernu stavbu na vlastné náklady. Pretože v skutočnosti to nie je až taký veľký náklad a najmä v prípade, ak takúto čiernu stavbu bude môcť odstrániť, určite sa nájdu ľudia, ktorí za zlacnenú cenu tento voľný stavebný materiál použijú pri svojom legálne budovanom dome.
Verte mi, tak ako nám rozprávali minulý rok, že musíme tú migračnú vlnu prijať, pretože aj tak nie sme schopní tú migračnú vlnu zastaviť, toto rozprávali v celej západnej Európe aj u nás doma, potom sa Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko, neskôr za podpory Rakúska, dohodli s jedným malým Macedónskom, ktoré zavrelo hranicu s Gréckom, a zrazu balkánska trasa už nefunguje. Prečo? No pretože tí ľudia, ktorí v tomto zmysle tiež porušujú zákony, chcú sem prísť nelegálne, oni sledujú televíziu, sledujú médiá a vidia: ide to? Nejde to. Už si tam na hraniciach nepúšťajú? Pozrieme sa. Prerazili v tom Igumene, či ako sa to volalo, tam na macedónskej hranici? Neprerazili. No tak dobre, tak tadeto sa už nedá.
To nie je taká zásadná vec, proste urobiť niekoľko precedentov, aby bolo vidieť, že toto sa už u nás nedá, také asociálne správanie sa už netoleruje. My tých ľudí nechceme zatvárať, nechcem voči nim postupovať represívne, my len chceme, aby tak ako každý iný človek museli dodržiavať zákony tohto štátu. Pretože pokiaľ ich nezačnú dodržiavať, pokiaľ neurobili nejaký stop stav, že, chlapci, hop, odteraz to už nejde. Odteraz to už nejde. To, na čo ste boli zvyknutí, to už nejde, takto sa to už ďalej nedá. Tak sa vám ten problém bude zväčšovať. A ten problém v rómskych osadách sa zväčšuje, pretože populácia žijúca v tých rómskych osadách sa zväčšuje. A problém nie je v tom, či tam žijú modrí, zelení, fialoví ľudia, absolútne nie je problém v žiadnom rasizme alebo v niečom takomto. Problém je vo vzorcoch správania sa, v asociálnom správaní, ktoré jednoducho je v týchto osadách prítomné. Toto je zásadný problém, ktorý potrebujeme riešiť.
Viem vám dať iks príkladov zo sveta, kde keď sa pristúpilo na ten princíp nulovej tolerancie v porušovaní zákona, tak dokonca aj ľudia žijúci v Spojených štátoch amerických, v černošských alebo latinskoamerických getách, kde drogová trestná činnosť alebo konzumácia drog sa pohybovala cez 50 % u dospelých obyvateľov, keď to boli tzv. no-go zone, tam noha policajta roky neprišla, aj takéto problémy sa podarilo vyriešiť. Podarilo sa ich vyriešiť civilizovane. Civilizovane v medziach zákonov a právneho poriadku demokratického štátu. Lenže najskôr, na rozdiel od pána prezidenta Kisku, by sme si nemali maľovať nejaké chiméry toho, že nám tu v niečom pomôže zásadne vzdelanie. Vzdelanie nám v ničom nepomôže. Lebo vy nemôžete vzdelať nasilu niekoho, kto sa vzdelať nechce, lebo na to nevidí dôvod, a nemôžete dotlačiť rodičov, ktorým je to putna, aby sa starali aspoň o to, nech tie deti nejaké vzdelanie dostanú.
Keďže sa snažím v každom svojom prejave v Národnej rade povedať príklad aspoň jedného biblického podobenstva, chcel by som upozorniť na jednu parafrázu z Evanjelia podľa Lukáša, to je ten známy citát, ktorý by som pozmenil takto: Ak budeme my mlčať, myslím my, predstavitelia štátu, ktorí sa máme starať o to, aby boli dodržiavané zákony, aby slušní občania boli chránení, tak potom budú hovoriť kamene. Vždy to tak, skôr alebo neskôr, bolo. Ak ľudia prestanú dôverovať tomu, že sa ich štát zastane, potom začnú dôverovať niekomu, kto bude používať kamene. A ja som presvedčený, že toto si určite drvivá väčšina z nás, ktorí tu sedíme, nepraje.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.6.2016 11:27 - 11:29 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zdôvodnenie podrobnejšie tohto návrhu zákona urobím na začiatku rozpravy. Teraz by som len chcel povedať niekoľko technických vecí, lebo okolo tohto návrhu zákona vzniklo pár nejasností, ktoré by som chcel najskôr vysvetliť.
Niektorí hovoria, že tento návrh zákona na rušenie čiernych stavieb je vlastne tá istá tzv. Počiatkova novela stavebného zákona, ktorá bola predložená v minulosti. Nie je to tak. Niektorí si myslia, že to je tá tzv. Kaníkova novela o čiernych stavbách. Ani tak to nie je. Účelom tohto zákona je iba jedna jediná vec, v prípade ak v obci vzniká čierna stavba, od tohto momentu, neriešime minulosť, vzniká čierna stavba, starosta obce na to príde, stavebný úrad obce povie, že proste zastavujem stavu, táto stavba nemá pokračovať, tak ak táto stavba vzniká na cudzom pozemku a majiteľ pozemku povie, že nedal na takúto čiernu stavbu súhlas, starosta obce, resp. stavebný úrad bude mať právomoc túto čiernu stavbu odstrániť. Toto je účelom zákona. Neriešime tých približne 100-tisíc ľudí, ktorí žijú v nelegálnych osadách, pretože to sa nedá vyriešiť zo dňa na deň a nedá sa to vyriešiť jednou novelkou a vznikol by s tým veľký problém pre tie obce, ktorých sa tento problém týka, aj pre štát, pretože to znamená presídliť niekoľko desiatok tisíc ľudí. Obávam sa, že na základe tých sčítaní by to bolo až cez 200-tisíc ľudí. Celkovo v tých nelegálnych stavbách možno polovicu.
Čiže účelom tohto zákona je iba jedna jediná vec. V prípade, ak vzniká nová čierna stavba na cudzom pozemku a majiteľ pozemku oznámi obecnému úradu a starostovi, že táto stavba nevzniká s jeho súhlasom alebo vzniká bez jeho vedomia, starosta alebo stavebný úrad bude mať právomoc túto čiernu stavbu zbúrať. Toto je účelom tohto zákona. Nie je to ani tá tzv. Počiatkova novela, nie je to ani tzv. Kaníkova novela. Toto je zmyslom tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis