Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu toho našeho návrhu zákona. S týmto budeme pokračovať. Toto nebude ojedinelý návrh zákona, ale budeme predkladať set návrhov, ktoré budú smerovať k podpore rodín, podpore slovenských rodín, ktoré chcú mať viacej detí ako jedno alebo dve.
Keď si uvedomíme, že národ vymiera, pokiaľ na jeden pár nemáme 2,2 dieťaťa. Na jeden pár, myslím tým, muža a ženu, a nie dvoch mužov alebo dve ženy, ale na muža a ženu, pokiaľ neni 2,2 dieťaťa v priemere, tak národ vymiera. To je štatistika, ktorú proste asi mi dáte každý za pravdu. A keď sa pozrieme, ako vyzerá demografická krivka v Európe, to je úplná katastrofa a na Slovensku ešte väčšia. Myslím si, že tie časy Husákových detí, alebo keď sa rodilo ročne okolo 100-tisíc detí, sú nenávratne preč.
Prečo sa to deje? Pozrite sa, aj v prírode, aj v prírode je to tak, keď je zlé obdobie a zlý rok, aj zvieratá v prírode majú menej detí a rodí sa v podstate menej šteniat, alebo líšky majú menej, menej líšok. Ja to vidím sám na záhrade u mňa na dome. Keď je dobrý rok, bolo 9, teraz mala 6. A to isté je aj v prírode, aj medzi ľuďmi. Proste, keď im neumožníme, tým slovenským rodinám neumožníme, nepomôžeme ako štát mať viacej detí, tak ony ich nebudú môcť mať len z ekonomických dôvodov. Jedno dieťa, prosím, druhé dieťa ešte ako-tak zvládnu, ale na tretie už nemajú. A vtedy sa ony rozhodujú veľakrát, slovenské rodiny, matky slovenské rozhodujú, že naozaj podstúpia interrupciu, lebo už nemajú to z čoho utiahnuť. Aj im je to proti srsti, aj im je to možno veľakrát proti presvedčeniu, veľakrát sa s tým nevedia vysporiadať. Ale vedia, že by nevedeli uživiť tú rodinu, nevedeli by dať možno už ani najesť tým dvom deťom, ktoré majú. A už vôbec nie obliecť alebo zabezpečiť základné prostriedky, pomôcky možno do školy. Lebo keď si niekto myslí, že tie slovenské rodiny môžu vypraviť deti do školy len tak, že proste ich pustia a je o vybavené, však školstvo je u nás zadarmo. No tak ja som mal teraz ďalšieho prváka, mám tých prvákov pomerne dosť, ešte aj budem mať. Ale viem vám povedať, koľko ma to stálo peňazí. Však to bolo, vyplatil obedy, to bolo hneď 240, vyplatil som knihy, 80, 20, 30, 50, nejaké farbičky, peračníky, veci, ktoré máme zadarmo, všetci máme školstvo zadarmo. Čiže ja som toho prváka vypravil za nejakých 300, 400, 500 euro. Čo majú robiť tí obyčajní chudobní ľudia, ktorí proste majú dve deti a majú mať tretie? No nemôžu si to dovoliť.
A vrátim sa zase späť k tomu. Tento slovenský národ vymiera, lebo máme v priemere niečo okolo 1,3. Nebudeme sa teraz chytať za desatinné čiarky tam, lebo jeden rok je lepší, jeden rok je horší v rámci demografie. Ale je to 1,3 percenta, pardon, 1,3 dieťaťa na jeden pár. Vážení, a toto nikam nevedie. Keď to takto budeme ignorovať a necháme to ďalej bežať, tak sa nám jedného dňa stane, že sa nám zrúti sociálny systém. V čase sa nám zrúti sociálny systém, lebo dnes robia možno traja ľudia na jedného dôchodcu, neskôr to budú dvaja, jeden a pol a už to potom neutiahnu. Dnes sa platí spústa daní, neviem, či to je nad 60 %, ale nemôžme dopustiť, aby človek neskôr odovzdával 80 % svojho zárobku na to, aby kryl dôchodkový systém a sociálny. To je proste nemysliteľné.
To znamená, že musí byť prvoradou prioritou tohto štátu podporiť rodiny, podporiť rodiny, aby mali viacej detí. A toto je jeden z nástrojov, ako to chceme urobiť. A budeme v tom pokračovať.
Treba si brať príklady aj zo zahraničia, napríklad z takého Maďarska. Akým spôsobom sa tam postavili k tej to problematike. Lebo je to najľahšie otvoriť hranice a povedať, no, nech sa páči, prídite všetci, Arabi, Černosi, bárskto, kto proste si zmyslí, že ma vidinu krajšieho života, že prídite sem, otvoríme tie hranice. A principiálne, keď vidíme, tí ľudia aj tak nepracujú, len zaťažujú sociálny systém. My potrebujeme tunak naše vlastné deti a potrebujeme ich podporiť tým, že budeme prijímať takého zákony, ktoré môžu tieto rodiny nejakým spôsobom podoprieť. A tej problematike by sa mala venovať nielen koalícia, ale aj opozícia, alebo nielen opozícia, ale aj koalícia. To je proste náš prioritný záujem.
Pokiaľ nebudeme mať deti, pokiaľ nebudeme mať školstvo dobré, ktoré proste tie deti vyučí, no tak ako národ nebudeme mať budúcnosť, absolútne žiadnu budúcnosť. A my s tým absolútne hazardujeme, my s tým nič nerobíme a nepomáhame im.
Keď tu bol návrh zákona, ktorý sme predtým predložili, aby sa deťom dávalo aspoň 100 euro, ten príspevok, čo je nič oproti tomu, čo tí rodičia musia vynaložiť na začiatku školského roku, samozrejme, že to koaliční poslanci zhodili zo stola, lebo je to nesystémové. Potom sa Danko poškrabe za hlavou a s nejakým, niečím podobným, modifikovaným príde. To už je zase rozumné, lebo to už prichádza od nich. Takto to veľakrát robia, že odmietnu naše návrhy a potom si to trošku upravia, inakšie to nazvú a predložia to do pléna. Pánboh zaplať, my im to podporíme. My podporíme každé veci, ktoré, každý zákon, ktorý bude predložený. A kľudne nech je to pána Dostála, pána Suchánka, kohokoľvek z opozície, mne to je jedno, aj Kotlebu. Keď je to v prospech ľudí, tak to podporíme. Nech si to zmodifikujú a zoberú. Len si musíme uvedomiť, že naozaj tá demografická krivka padá, tie deti sa nerodia, a pokiaľ ich nepodporíme, tak to bude veľmi zlé.
V tom Maďarsku, teraz idú prijímať dokonca také veci, že chcú dávať mladým nenávratné pôžičky, mladomanželské do výšky 30-tisíc euro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hodín.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Prosím, pán kolega?
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Už je 19.03, že či...
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Dobre, môžeme v tom pokračovať zajtra ráno.
