Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 10:35 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 10:35 - 10:36 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Vaľová, to máte pravdu, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Tak prečo ju chcete zjesť v skrátenom legislatívnom konaní? Však dajme tomu čas, dajme to odstáť, prečo chcete skrátené legislatívne konanie? Veď my proti tomu protestujeme. Tak to stiahnite!
A druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo? Lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a nebudú robiť pri páse za 500 eur mesačne. Chvalabohu, že nie sú hlúpi, ale namiesto toho, aby sme tie automobilky dotlačili k zvyšovaniu miezd, my im dovolíme doviezť Srbov a Ukrajincov, ktorí budú robiť za 500 eur. A už nikdy tie automobilky nezvýšia platy Slovákom. Načo by to robili? Lebo keď nebudú za 500 eur ochotní robiť Srbi a Ukrajinci, tak prídu Bangladéšania. Úplne legálne, podľa tohto návrhu zákona, ktorý ste práve predložili. A to je hanba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 10:23 - 10:32 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, na úvod by som chcel podotknúť, k čomu budem vystupovať, aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť, že budem vystupovať k meritu toho, o čom rokujeme. Predkladacia správa tohto skráteného legislatívneho konania. Odôvodnenie: Naliehavosť tohto zákona vyplýva z aktuálnej ekonomickej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité účinné riešenie nedostatku pracovnej sily.
Budem sa vyjadrovať k údajnému nedostatku pracovnej sily. Môžem, pán spravodajca? Vy ste nás vyzvali, že sa máme vyjadrovať k meritu veci. Čiže k nedostatku pracovnej sily sa môžem vyjadriť? Je to tam? (Reakcia spravodajcu.) To je dôvod na skrátené legislatívne konanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci!

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
A po druhé, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky. K tomu sa môžem tiež vyjadriť? K finančným stratám? Lebo máte pravdu. Na Slovensku vznikajú rozsiahle finančné straty v našom hospodárstve. Konkrétne, každý slovenský pracujúci občan stráca priemerne 200 eur mesačne, o ktoré prichádza vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky. Prečo? Pretože táto vláda nepomáha ľuďom, ale pomáha zahraničným, cudzím firmám, aby zvyšovali na Slovensku svoje zisky. A to nie sú rozprávočky. To sú čísla.
Ešte raz to zopakujem. V každom štáte sa delia zarobené peniaze, ktoré sa za rok vyprodukujú, na tri časti. Na ľudí, na ich platy a mzdy. Po druhé, na firmy, po tretie, štátu.
V Nemecku je to napríklad tak, že ľuďom ide 50 % HDP, 50 % z vyprodukovaných peňazí ide na platy ľuďom, 40 % ide firmám a 10 % ide štátu.
Pozrime sa napríklad na také Rakúsko. To je čistý priemer EÚ. Tam ide 47,5 % na platy ľudí. Približne 12 % na štát a zbytok ide firmám.
Pozrime si Slovinsko. Tam ide 49 % z toho, čo sa v štáte vyprodukuje, na platy ľudí.
A ako je to na Slovensku? Ako je to na Slovensku? 40 % ide na platy ľudí a tých 50 %, ten najväčší diel, ide firmám, dámy a páni, firmám. A my ideme riešiť problém firiem, ktoré ujúkajú a vyplakávajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To je lož. Absolútna lož a nezmysel a nehoráznosť. Tristotisíc ľudí robí v zahraničí. To sú nekvalifikovaní ľudia? Našli si prácu v zahraničí, ale pre naše automobilky nie sú kvalifikovaní. Dvestotisíc ľudí je nezamestnaných. Ďalšie státisíce nemôžu pracovať legálne, pretože majú exekúcie. Ale ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia načierno. Na tých my kašleme.
My si musíme konečne vybrať, či chceme pomáhať našincom alebo cudzincom. Našinci sú naši ľudia, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú a chcú dostávať konečne slušné mzdy. Vláda sa rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní dať vianočný darček. Komu ho dáva, našincom alebo cudzincom? Samozrejme, Srbom a Ukrajincom. Veď naša vláda sa má starať o to, aby Srbi a Ukrajinci mali prácu. To je úloha našej slovenskej vlády?
Staráme sa aj o cudzie firmy, ktoré tu ujúkajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Naozaj nemajú? My, našťastie a chvalabohu, nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, lebo iba hlupák v tomto stave ekonomiky by išiel robiť za 500 eur do automobilky k pásu. A namiesto toho, aby sme tie automobilky donútili, že dáš mu tých sľubovaných 1 000 – 1 200 eur, ktoré ste sľubovali, keď ste sem prichádzali a od tejto vlády ste dostávali stimuly, tak my, viete čo, my – prepáčte – ukazujeme tým našim ľuďom, tým našincom, vztýčený prostredník. My ti tu postavíme vedľa teba Srba, ktorý je ochotný robiť za 500 eur, alebo Ukrajinca, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. Nielenže Slováci nebudú mať vyššie platy, ešte ich budú vyhadzovať, pretože nepomáhame našincom, ale pomáhame tým cudzím firmám zvyšovať zisk.
A aby sme vedeli presne, o čom hovoríme. Viete, koľko percent v bratislavskom Volkswagene z príjmov tej fabriky ide na platy ľudí? Už som sa to včera pýtal, viacerí ste tu neboli. Tipnite si, koľko percent. Päť percent, dámy a páni, 5 % z príjmov bratislavskej fabriky Volkswagenu ide na platy ľudí. To keby urobili v Nemecku, tak im tú fabriku podpália.
Ale poďme k Peugeotu. To je ďalšia fabrika, ktorá ujúka, že nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a treba ju dovážať zo Srbska alebo z Ukrajiny. Viete, koľko percent z príjmov trnavskej fabriky Peugeotu ide na platy ľudí? Tri percentá, dámy, páni, tri percentá. To je adekvátne v Európskej únii? A my počúvame to ich ujúkanie, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Veď je to lož. Veď je to podvod. Oni nemajú dostatok hlúpej pracovnej sily. A chvalabohu, že ju nemajú.
Keď sa vyrába v bratislavskej fabrike Tuareg, ktorý sa predáva, berme, že v priemernej sume 50-tisíc euro, viete, koľko tá fabrika zaplatí ľuďom za výrobu Volkswagenu Tuareg v hodnote 50-tisíc eur? Skúste si tipnúť. Koľko z toho ide ľuďom? Dámy a páni, 2-tisíc eur. Tuareg stojí 50-tisíc, na platy ľuďom za výrobu jedného Tuaregu 2-tisíc eur.
Tak sa pýtam, komu chceme pomáhať. Chceme pomáhať našincom? Chceme pomáhať našim ľuďom, ktorí sú tu zamestnaní a ktorí chcú dostať slušnú mzdu? Chceme pomáhať našim domácim malým a stredným podnikateľom, ktorých iba ždímame a ždímame? Platia jak murovatí. Našinci tu robia jak šróby, a to je jedno, či sú zamestnanci, alebo podnikatelia. Oni môžu vyplakávať, koľko chcú, nikto ich nepočúva. Ale keď sem príde zahraničná fabrika, ktorá dostane stimuly, tak to je v pohode, to je v pohode, jasné, a čo by si ešte potreboval? Ešte by si chcel lacnejšiu pracovnú silu? Je ti málo to, čo tu zarábaš? Jasné, pomôžeme ti. To je dnešná vláda. Kam sme sa to dostali?!
Tak si musíme vybrať. To je v protiklade. To nemôžeme byť za pekného voči každému. Buď podporíme našich ľudí, našich zamestnancov, našincov, alebo ideme podporovať cudzie firmy a riešenie nezamestnanosti v cudzích štátoch. Máme na výber iba tieto dve možnosti. A vy v skrátenom legislatívnom konaní pred Vianocami, od 1. 1. to má platiť, aby tie firmy nemali ani týždeň straty, aby tie zisky proste plynuli ako plynule, stále. V skrátenom legislatívnom konaní im dáme vianočný darček. A našim ľuďom dáme čo? Našim ľuďom urobíme to, že keď stojí pri páse vo Volkswagene za tisíc eur, v Peugeote za 900 eur, v Jaguari za 800 eur, tak bude vedieť, že od 1. januára, dámy a páni, tam vedľa neho bude stáť Srb, ktorý bude chcieť robiť za 500 eur, bude naňho kukať a pán fabrikant povie, však keď sa ti nepáči, ja tu mám 10 Srbov, ktorí prídu na tvoje miesto. Takto podporujeme našincov? Takto má fungovať štát, ktorý sa o seba stará?
Slovenská ekonomika má rovnakú výkonnosť ako slovinská a česká. Máme rovnakú produktivitu práce. Čistá priemerná mzda na Slovensku je 700 eur, v Česku 900, v Slovinsku 1 000. Asi je niečo zhnité v tej našej ekonomike. A viete čo? Iba to, že sa nestaráme a nepomáhame tým našincom v našej ekonomike, ale pomáhame cudzincom. A to je hanba. Vy ste tu rozprávali o Marrákeši? Vy ste tu rozprávali o tom, že treba odmietnuť, že ekonomická migrácia je zdrojom blahobytu? Ale veď vy ste pozvali desaťtisíce ľudí zo Srbska, z Ukrajiny od 1. januára budúceho roku, aby sem prišli legálne s pracovnými povoleniami brať prácu a znižovať mzdy slovenským občanom! To ste urobili od 1. januára 2019. Čo vy máte aké právo rozprávať o Marrákeši? Veď vy ten Marrákeš robíte sami dobrovoľne od 1. januára. Legálne pracovné povolenia, uľahčiť, zrušiť lehoty, povoliť a ešte aj agentúram dočasného zamestnávania. Nech tých Slovákov šľak trafí! Toto je vianočný darček, ktorý ste prichystali našincom, slovenským občanom.
Nikdy to nepodporím. Nikdy nebudem ticho, keď sa deje takéto ekonomické svinstvo a ekonomický podvod na platoch slovenských občanov. A vyzývam vás, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a stiahli to, kým sa to ešte dá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 19:50 - 20:00 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, skrátené legislatívne konanie by malo byť v parlamente vtedy, keď chceme pomôcť ľuďom, keď chceme zabrániť nejakej katastrofe. Ale vy ste dnes dali do parlamentu skrátené legislatívne konanie, ktoré uškodí ľuďom, ktoré katastrofu zväčší, prehĺbi a rozšíri. Namiesto toho, aby ste prebiehajúcu povodeň zahatali, tak vy otvárate stavidlá, nech sa to rúti po Slovensku, nech to ničí hlava-nehlava mesto po meste, dedinu po dedine.
Veľkí zamestnávatelia, tie nadnárodné firmy tu na Slovensku plačú, nemáme dostatok pracovnej sily, nemáme dostatok lacnej pracovnej sily, Slováci chcú väčšie platy. Čo máme robiť? Vláda pomôž.
Viete, čo by som im na to odpovedal? Tak zvýšte Slovákom platy! Dostali od vlády úľavy, dostali od vlády investičné stimuly, tak konečne zvýšte Slovákom platy. To je riešenie, ktoré máme presadzovať. Na čo sa sťažujete? Na čo sa sťažujú tie nadnárodné firmy? Peniaze od vlády, od štátu zobrať a teraz sa im nechce zvyšovať platy Slovákom? Teraz kvília, že majú problém?
Ja nechcem, aby Slovensko bolo krajinou lacnej pracovnej sily, a tobôž nie dovážanej. Ja chcem, aby Slovensko bolo štátom dobre zaplatených kvalifikovaných ľudí. Ale táto vláda nie. Táto vláda nepomáha slovenským občanom, aby mali vyššie platy, aby im tie nadnárodné spoločnosti pridali aspoň 100, 200 alebo 300 euro, aby sa im vyplatilo robiť na Slovensku, lebo to by bol adekvátny príspevok, aby sa Slovákom vyplatilo vrátiť zo zahraničia a robiť na Slovensku.
Namiesto toho vláda v skrátenom legislatívnom konaní v predvianočnom období, to je pekný vianočný darček pre tieto nadnárodné korporácie, pomáha nadnárodným firmám, aby im znížila mzdové náklady. Táto vláda nedáva vianočný príspevok zamestnancom, to je tých 100, 200 alebo 300 euro, ktoré by tie firmy museli zaplatiť slovenským občanom, keby im vláda nedovolila dovážať lacnú pracovnú silu zo štátov z mimo EÚ.
Komu chceme pomáhať, našim ľuďom, našim zamestnancom alebo chceme pomáhať znižovať mzdové náklady nadnárodným firmám? My sme tu predsa poslanci slovenského parlamentu, nie poslanci srbského alebo ukrajinského parlamentu, aby sme riešili nezamestnanosť v týchto krajinách. Nič proti nim, ale pre nás majú byť na prvom mieste slovenskí občania, nie Ukrajinci ani Srbi. A už vôbec nie nadnárodné korporácie.
Čo sú to za ekonomické nezmysly, že na Slovensku nie je dostatok pracovnej sily? 300-tisíc ľudí robí v zahraničí, máme 200-tisíc nezamestnaných, máme niekoľko 100-tisíc ľudí, ktorí by chceli pracovať, ale kvôli exekúciám nemôžu. A my tu ideme vážne tvrdiť, že nemáme dostatok pracovnej sily? Nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, chvalabohu, nemáme dostatok takej pracovnej sily, ktorá by chcela robiť kvalifikovanú prácu za 500 eur mesačne. To sa čudujeme tým našim ľuďom, že nechcú robiť za 500 eur mesačne? Namiesto toho, aby sme im pomohli, pomáhame tým nadnárodným firmám, aby zvyšovali svoje zisky. To sú úplne pokrútené priority, čo tu má pán Pellegrini, pán Richter a pán Fico. To sú pokrútené priority, mali by si to otočiť opačne.
Stačí použiť zdravý sedliacky rozum.
Ktorý Slovák môže uspieť na trhu práce, keď ktorákoľvek nadnárodná firma si môže takto na počkanie, na urýchlenie doviesť zo zahraničia Srba alebo Ukrajinca, ktorý bude robiť za 500? Ako tomu môže normálny Slovák konkurovať? No, nemôže. Nemôže tomu konkurovať.
Dámy a páni, ako keby som o tom tu už minimálne rok nehovoril. To nie je len tak, že nebudú zamestnávať Slovákov. Oni budú Slovákov vyhadzovať z práce, pretože Slovák dnes robí za 1 000 eur, a keď ho vyhodia, tak budú môcť najať Srba, Ukrajinca za 500 eur. A to sa na Slovensku už deje. Ale táto vláda počuje ten plač a kvílenie nadnárodných korporácií, ale tie oprávnené sťažnosti našich ľudí, to necháva tak, to nikoho nezaujíma.
Dámy a páni, každý z nás si musí vybrať. Buď budeme podporovať priority našich ľudí, našich zamestnancov a ich platy, alebo budeme podporovať zisky nadnárodných korporácií, ktorým sme dali, 650 mil. Jaguaru na postavenie fabriky, a oni teraz kľudne dovezú Srbov alebo Ukrajincov, aby tam robili. To tí naši zamestnanci prispievali na tie investičné stimuly preto, aby na ich pracovných miestach robili cudzinci? To je čo za ekonomickú logiku? Však to neurobia ani v Burkine Faso. To iba na Slovensku môžu urobiť.
Dámy a páni, zapamätajte si jedno slovo, prerozdeľovanie. Prerozdeľovanie. Na Slovensku je dostatok ekonomického blahobytu, ekonomika už vyprodukuje dostatok, aby sa ľudia mohli mať dobre. Iba sa to zle prerozdeľuje. Každé HDP, všetky peniaze, ktoré sa v štáte vytvorili, v každom štáte na svete sa rozdeľujú na tri časti. Niečo ide ľuďom, niečo ide firmám, niečo ide štátu. V Nemecku a v normálnych krajinách EÚ, ale aj v Slovinsku, v Chorvátsku, v Rakúsku najväčší diel ide ľuďom na platy zamestnancov, 50 %, 48 %, v Chorvátsku 46 %. Priemer Európskej únie je, 47,5 % HDP ide na platy ľudí. A viete, koľko je to na Slovensku, dámy a páni? Koľko je to tak na Slovensku, čo myslíte? 40 % a 50 % ide firmám. Toto je sociálna politika tejto vlády.
Keby na Slovensku išlo na platy ľudí aspoň 47,5 % HDP, tak ako je priemer EÚ, viete, o koľko by mal každý pracujúci Slovák vyšší plat? O 200 eur mesačne, dámy a páni. O 200 eur mesačne. Toto je to, o čo sa my chceme snažiť, a nie pomáhať tým veľkým firmám, aby dovážali lacnú pracovnú silu z vonku. To je ekonomický nezmysel a najmä je to nezodpovedné voči našim ľuďom, ktorí by vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky už dnes mohli mať o 200 eur vyššie platy. My máme rovnakú produktivitu práce ako v Slovinsku, máme rovnakú produktivitu práce ako v Česku. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Česku? 900 eur. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Slovinsku? 1 000 eur. A viete, koľko je priemerná čistá mzda na Slovensku? 700 eur. Minimálne o 200 eur je naša ekonomika z hľadiska platov ľudí podhodnotená od úplne vyrovnaných a rovnakých ekonomík v Európskej únii. Hanba! A namiesto toho, aby sme riešili tento problém, aby sme riešili toto mzdové eldorádo, ktoré tu majú nadnárodné korporácie, my im ideme dovoľovať, nech dovezú Srbov za 500 euro, nech tých Slovákov aj šľak trafí, hlavná vec, že oni budú mať dobré zisky.
Teraz posledná vec, tá pikoška na záver, dámy a páni. Oni plačú, že nemajú dostatok pracovnej sily? Viete, koľko dáva taký Volkswagen percent na platy svojich zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? Tipnite si. 5 %! Viete, koľko dáva Peugeot na platy zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? 3 %, dámy a páni. 3 %! A oni kvília, že nemajú dostatok pracovnej sily? Veď keby toto robili svojim zamestnancom vo Francúzsku alebo Jaguar v Anglicku, alebo Volkswagen v Nemecku, tak ich z tých fabrík vyhodia, tak im tie fabriky podpália. To iba my sa na to kukáme a necháme si to robiť. Prečo si to necháme robiť? Prečo by naši ľudia nemohli dostávať adekvátny podiel na HDP a na mzdách a na tom, čo vyprodukujú? Keď to môže urobiť Česko, keď to môže urobiť Slovinsko, keď to môže platiť v iných krajinách Európskej únie, prečo by aj naši ľudia nemohli mať platy zodpovedajúce výkonnosti našej ekonomiky? A to znamená, dámy a páni, plus 200 eur mesačne v priemere pre každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Ale my nie, táto vláda kľudne dovolí, dovezme Srbov za 500 euro. A kedy sa potom, kedy potom tí veľkí zamestnávatelia budú musieť zvýšiť platy Slovákom? Nikdy, dámy a páni, nikdy! Nikdy, pretože táto vláda namiesto toho, aby sa zastávala našich zamestnancov, tak pomáha nadnárodným korporáciám a automobilkám, lebo zarábajú málo, lebo iba 95 % alebo 90 %, 97 % toho, čo vyprodukujú si môžu zobrať ako zisk, dajú na investície. Je im veľa dať 5 % zo svojich príjmov na platy zamestnancov. Takéto je Slovensko eldorádo, dámy a páni.
A namiesto toho, aby sme sa zastali našich ľudí, riešime nezamestnanosť v Srbsku a na Ukrajine a vláda má ešte aj tú drzosť tesne pred Vianocami prísť so skráteným legislatívnym konaním! Namiesto toho, aby katastrofu riešila, ona ju prehlbuje a vytvára. Hanba, nikdy takéto niečo nepodporím. Nikdy takéto niečo nepodporíme, pretože je to, pretože je to platový podvod voči našim ľuďom. Každý si musíme vybrať. Buď podporujeme zisky nadnárodných korporácií, alebo podporujeme vyššie platy pre našich ľudí. Tam je rozpor, to sa vždy bude biť. My sa nemôžme tváriť za pekných aj na jednu, aj na druhú stranu. Buď podporíme platy našich ľudí, alebo zisky nadnárodných korporácií. Ak pustíme lacnú pracovnú silu zvonku, tlačíme dolu mzdy našich ľudí a zvyšujeme zisky nadnárodných korporácií. Každý si musí vybrať.
Ja som si vybral, dámy a páni. Mňa sem nezvolili nadnárodné korporácie. Mňa sem zvolili ľudia, im sa zodpovedám, im budem pomáhať a ich záujmy budem obhajovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 18:59 - 19:05 hod.

Šebová Zuzana Zobrazit prepis
Pani ministerka, milí kolegovia, ja si dovolím len veľmi, veľmi stručne, lebo bolo toho tu už povedaného dosť. Všetkých asi, čo nás najviac trápi v zdravotníckom výbore, je vypustenie a resp. zrušenie štvor..., odvodu, resp. platby štátu za svojich poistencov 4 %. Štát až doteraz platil za svojich poistencov 4 % z vymeriavacieho základu, a aj keď tomu tak každý rok nebolo a to percento bolo väčšinou nižšie, nie je žiadny dôvod, aby sa táto zákonná povinnosť dala zo zákona preč. Je to obyčajné obchádzanie povinností štátu a zo strany ministerstva zdravotníctva kapitulácia pred nátlakom ministerstva financií, ktoré sa už nechcelo každý rok spolupodieľať na dofinancovávaní rezortu zdravotníctva.
Financovanie zdravotníctva štát hrubo prenáša zo svojich pliec na plecia ekonomicky aktívnych občanov. Keby sa ministerstvo držalo zákona, tak len v tomto roku príde do zdravotníctva o viac ako 94 mil. eur. Ak teraz hovoríte o tom, že pre rok 2019 sú rozpočtované zdroje v medziročnom porovnaní vyššie o 244 mil. eur, tak je to vlastne len vďaka ekonomicky aktívnym občanom, ktorým odvody vzrastú o 488 mil. eur. Ale príjmy za poistencov štátu klesnú o štvrť miliardy. Pekné reči o hospodárskom raste raz vystrieda vytriezvenie z krízy či z ťažkých rokov. A potom čo? Financie na lepšiu zdravotnú starostlivosť budú kde? Na ministerstve financií? Môžeme si ich potom pýtať z rezervy, ktorú nám veľkodušne poskytnú. Akurát, že teraz nikto nevie, aká má byť veľká, pretože nikto z nás ani poriadne nevie určiť, koľko financií zdravotníctvu chýba. Takže asi toľko k tým 4 %. Kolegovia predrečníci povedali dosť.
Ja ešte snáď poviem pár slov k čakacím zoznamom.
Navrhovateľ uvádza, že rozšírením čakacích zoznamov na ďalšie zdravotné výkony, diagnosticko-terapeutické skupiny alebo diagnózy sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a taktiež sa zvýši zodpovednosť zdravotnej poisťovne za zabezpečenie nároku poistencov. Naším spoločným dlhodobým cieľom by malo byť čakacie zoznamy postupne zrušiť, a nie ich rozširovať. Aký má zmysel rozširovanie čakacích zoznamov? Chceme sa následne pochváliť lepšie vyzerajúcou štatistikou? Zlepšenie podmienok u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musí ísť ruka v ruke s ubúdaním pacientov na čakacích zoznamoch.
Navrhovateľ uvádza, že povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení chorôb, na ktoré sa čaká, viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní, k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov, čo je teda lepšia a prísnejšia regulácia zisku zdravotných poisťovní. Prísnejšiu reguláciu dosiahneme len jasnou a zároveň jednoznačnou vyhláškou, predpisom, na základe ktorej bude poisťovňa vedieť, na čo môže zisk použiť. Čakací zoznam nemá byť nástrojom, nástrojom na represie, ale skôr vodítkom pre poisťo..., pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnú poisťovňu, v akej oblasti je potrebné sa zlepšiť.
Ďalej navrhovateľ uvádza, že v prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť a uhradiť ju do 12 mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať u nezmluvného poskytovateľa, resp. v členských krajinách EÚ... (Reakcia z pléna a komunikácia rečníčky so spravodajcom a ministerkou.)
Nie? Už to tam je? Ani nebolo? Tak hovorím zle?... Tak potom prepáčte. (Reakcie ministerky a spravodajcu.) Dobre. Dobre, tak v podstate ani nemám viacej čo povedať. Pokiaľ to tam nie je, tak sa ospravedlňujem, pani ministerka, a... (Rečníčka listuje v podkladoch.) Čakačky, tak to ste mi mohli hneď povedať. Áno, nemusela som toľko rozprávať. (Povedané so smiechom.) A v podstate, čo k tomu ešte niečo mám?
No v zásade teraz bol prekvapujúci, pre nás bol prekvapujúci teraz návrh, návrh pána Kamenického o dofinancovaní, o 55 miliónoch. Je to lepšie ako, ako nič, alebo jak sa hovorí, drôtom do oka, len sme na vážkach, či, či uvedený návrh zákonu podporíme. Sú tam, je tam zvýšenie miezd pre zdravotné sestry, sme za, v zásade máme jediný problém a tým problémom je vypustenie 4 %. Ale s tým, sa asi zhodneme všetci, že s tým máme problém.
Takže sme veľmi na vážkach a budeme si, možno si vypočujem ešte argumenty, ale naozaj nevieme, že, že či podporíme tento návrh zákona, alebo nie, takže ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 17:39 - 17:40 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem za vaše faktické pripomienky. Pani kolegyňa Zemenová, ja vás považujem za slušnú a inteligentnú... (reakcia z pléna), Zimenová, pardon, ja vás považujem za slušnú a inteligentnú ženu, len neviem, asi nečítate s porozumením ten text, buď nechcete mu porozumieť, alebo jednoducho je to len nejaký váš uhol pohľadu a to teraz v dobrom.
Ten dokument je jasne postavený tak, že ak sa tam zúčastníte, tak súhlasíte s týmto dokumentom. Ak som povedal, že podpis, ospravedlňujem sa, ide o to, že stačí sa tam zúčastniť, čo je deklarátorný prejav toho, že súhlasím s týmto dokumentom, čiže ak som to povedal, stačí podpis na prezenčnej listine, samozrejme, že sme tam. Čiže opakujem, je veľmi dôležité, aby zástupca Slovenska tam nebol. Žiadny. Ani nejaký asistent, ani nejaký šofér, nikto. To je jedna vec.
Druhá vec, pán kolega Kotleba, môžem s vami len súhlasiť, častokrát s vami nesúhlasím (povedané so smiechom), ale v tomto sa určite zhodneme a som rád, že zhodneme sa tu naprieč politickým spektrom, a verím, že pán kolega Paška ako navrhovateľ ešte objasní nejaké aspekty tohto dokumentu, a najmä, pán kolega Paška, ja by som ocenil, keby sme dostali nejaký prísľub od vás, že tam nikto nepôjde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 17:26 - 17:35 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, keďže som posledný vystupujúci v rozprave, predpokladám, že pán navrhovateľ ešte vystúpi, tak len v krátkosti. Som tu celý deň, počúvam tu debatu celý deň, občas som sa zapojil, občas som sa nezapojil, niekedy to zmysel malo, niekedy nemalo.
Čo mne z toho vyplynulo, je napríklad to, že kritici tohto uznesenia, pán Dostál, pán Poliačik a ďalší, nejako ma nepresvedčili svojimi argumentami a miestami naozaj som chcel, že tak skúste ma presvedčiť, a počúval som pozorne, s porozumením - aj čítam s porozumením, aj počúvam s porozumením -, ale tie argumenty jednoducho neboli také, aby som si povedal, že dobre, tak máte pravdu.
Na druhej strane počúvame tu o xenofóbii a fašisti a netolerantní a neviem akí. To, to sa mi veľmi ako nepáči, pretože často to vidíme na sociálnych sieťach. Ak má niekto iný názor, tak spravidla je označený za xenofóba, fašistu a neviem akého všetkého. Ako už tu bolo povedané, my si len chceme zachovať zdravý sedliacky rozum.
Už ako povedali moji predrečníci, pozrime sa na naše okolité krajiny. Koho si máme brať za príklad, s kým máme spolupracovať, ak nie s našimi susedmi? Ktorá krajina, vážení kritici, by vám vyhovovala ako príklad? Však máme tu vyše 200 krajín na svete, tak dajte nejakú krajinu, ktorú si máme brať za príklad. Len ideálne by bolo, keby bola v našom okolí. Spojené štáty nepochybne majú už desaťročia veľký problém s migráciou, ale môžeme si čokoľvek myslieť o Trumpovi, ale z môjho pohľadu Trump sa snaží tiež chrániť hranice USA. A nie je to náhodou USA, ktoré vy tak častokrát protežujete v nejakých svojich názoroch? Tak teraz je USA zlé, inokedy je dobré.
Nie sú to Rakúšania, ktorí v čase vypuknutia migračnej krízy boli braní ako jeden zo vzorov spolu s Nemeckom, ktorí vítajú tých migrantov a starajú sa o nich, a keď Rakúšania pochopili, že tam majú naozaj problém, tak postavili plot Rakúšania? Ale to už, to už sa nekritizovalo, lebo to už bol demokratický plot. To už nebol ten zlý plot, to už bol..., zlý plot ako v Maďarsku, ten rakúsky už bol demokratický plot.
Neviem, mnohí neviete, ja som bol jeden z prvých ľudí, dovolím si trúfať, na Slovensku, ktorý navštívil utečenecký tábor v Traiskirchene v čase, keď ešte len prichádzala prvá vlna migrantov. Spolu s kolegom sme robili taký článok, keďže to práve začínala ako téma. Čo ma zarazilo, bolo to, čo som videl v tom tábore, a najviac, nebudem konkretizovať úplne všetko, ale najviac ma prekvapila taká reakcia, keď sme stáli na druhej strane ulice, nie pri tábore, resp. v tábore, ale na druhej strane ulice a pozerali sme na tých migrantov, ako chodia hore-dole. Zrazu si taká partia veľkých, statných černochov zastavila a pozerala na nás a ukázala nám takéto gesto, že nás podrežú. Aj sme o tom písali. A boli sme z toho trochu prekvapení, lebo sme nechápali prečo. Kvôli čomu, že čo sme urobili, že tam stojíme a pozeráme sa?
Potom sme tam odchytili partiu Sýrčanov z Aleppa, mladých chlapcov, ktorých sme sa pýtali, že prečo utiekli, resp. prečo odišli. Tak logicky pred vojnou. Tomu rozumiem. Mali ísť bojovať za, teraz neviem, ktorú tú partiu tam, ktorá tam bojuje, je ich tam veľa, to už naozaj neviem, ale radšej utiekli. Nechceli ísť bojovať. Čomu tiež rozumiem. Keď sme sa ich pýtali, že kam chcú ísť, resp. kam smerujú, tak povedali, že buď do Nemecka, alebo do Švédska. Pýtali sa, že prečo, prečo tam. No že tam bude dobre. A čo chcete robiť v tom Nemecku a Švédsku? Tak sa začali rehotať a povedali nám, že jesť a piť. Tak sme s kolegom pozreli na seba, že no tak super. Toto sú migranti, ktorí tu prichádzajú. To bola úplne prvá vlna.
Pár týždňov nato som navštívil utečenecký tábor, resp. záchytný tábor na maďarsko-srbskej hranici v Röszke. Bolo to len pár hodín, resp. bolo to asi 12 hodín po tom, ako tam migranti zaútočili na políciu a začali demolovať zariadenie tohto záchytného tábora. Museli zasahovať ťažkoodenci, dokonca vrtuľník bol prítomný na mieste. Na druhý deň, keď sme tam prišli, tak ten vrtuľník tam stále krúžil a tie nepokoje tam stále boli. Je neviem, koľkí z vás ste tých migrantov, ktorí v tých vlnách chodili na Sloven..., chodili do strednej Európy, ja neviem, koľkí z vás ste ich naživo videli. Ja som ich videl niekoľko stoviek. My sme chodili po rakúskej diaľnici z Nickeldorfu po Viedeň, resp. tá trasa z maďarskej stanice Keleti do Hegyeshalomu, kde oni prestupovali, išli pešo asi dva kilometre do Rakúska a v podstate my sme išli po tej trase. Si neviete predstaviť tú spúšť, čo za sebou nechávali.
Ale najväčšie, najväčšie také moje prekvapenie bolo, keď sme s kolegom boli na vlakovej stanici Westbahnhof vo Viedni, kde vlastne s tými vlakmi z Keleti, z Budapešti prichádzali, a odtiaľ v podstate boli redistribuovaní do Salzburgu, Mníchova. Tam to bolo krásne zorganizované, na tej stanici a v takej partii sme tam zrazu počuli, po východniarsky tam niekto rozprával. Tak sa otočím a boli tam naši Rómovia niekde od Spišskej Novej Vsi. Tak sme sa im prihovorili, že čo tu robia. Povedali, že tak my tu robíme, že upratujeme vlaky. Ja, že super, však si zarobíte, chlapci, že paráda, že som rád, že nesedíte doma niekde na osade, ale robíte, že to je super. Oni povedali, že ale nevedia, koľko tu ešte vydržia. Nebudem to citovať, lebo nie je to slušné, ale začali nám opisovať, ako upratujú vlaky po tých migrantoch, a opisovali nám, čo v tých vlakoch je, čo tam zanechávajú. Ako určite ste videli nejaké zábery kolovali, bol to naozaj humus, ale strašný humus.
Opakujem, ja som týchto migrantov videl naživo, boli ich stovky. Ja by som vám doprial, tým, ktorí to tak obhajujete, choďte na niekoľko dní, uvidíte tú mentalitu, uvidíte to správanie, uvidíte tie „obyčaje“, ktoré majú, choďte a potom niečo rozprávajte. Každopádne ja som veľmi rád, že toto uznesenie v pléne je, trošku ma mrzí, že z neho nejaké veci vypadli, ale po rozhovore s pánom Dankom som plný očakávania, ako rozhodne v utorok budúci týždeň vláda Slovenskej republiky, pretože je nesmierne dôležité, aby do Marrákeša nikto nešiel. Keď niekto do Marrákeša pôjde zo slovenskej strany, je to prejav, je to prejav kvázi súhlasu. Áno, s pripomienkami. My môžme dávať pripomienky, aké chceme. Boli sme tam? Boli. Podpísalo sa to? „S pripomienkami?“ Koho to bude zaujímať? Je veľmi dôležité, aby tam nikto nešiel.
A je veľmi dôležité, aby pán minister Lajčák odstúpil alebo aby ho vládna strana SMER stiahla. Pán Lajčák ide nielen proti vlastnej strane, ide proti, ide proti väčšine koalície, ide proti väčšinovému názoru v Národnej rade, ide proti väčšinovému názoru občanov Slovenskej republiky. Preto sa ešte raz pýtam, koho záujmy obhajuje pán Lajčák. Záujmy svojich kamarátov v OSN, v Bruseli, v Marrákeši, v New Yorku, ja neviem kde všade, alebo záujmy občanov Slovenskej republiky?
Rozumiem tomu, že sa stavia na zadné, lebo je spoluautorom tohto dokumentu, je spoluautorom tohto dokumentu, tak je pre neho ťažké teraz sa tváriť, že s tým dokumentom nič nemá alebo že s ním nesúhlasí. Tomu rozumiem. Ale pokiaľ vidím a mám nejakú hrdosť a vidím, že je proti môjmu názoru a presvedčeniu nielen strana, ale aj koalícia, ale aj väčšina parlamentu a väčšina ľudí na Slovensku, tak mám trošku súdnosti a trošku hrdosti a odstúpim sám. A nie čakať, ako bolo spomínané, kedy zvoláme mimoriadnu schôdzu a budeme pána Lajčáka odvolávať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 16:39 - 16:41 hod.

Goga Ľudovít Zobrazit prepis
Pán kolega, ja s vami, čo sa týka tej migrácie, súhlasím. Tá migrácia medzinárodná, tá je stále, tá stále funguje. Tých 258 mil. ľudí určite migruje za prácou, za nejakým iným životom, a jak ste spomínali, tak, myslím, že v 2016. roku, tak tí migranti alebo ľudia, ktorí pracujú v inej krajine, poslali do svojej domovskej krajine okolo 630 mld. dolárov. To znamená, ten, tie procesy migrácie stále fungujú bez toho, že by sa prijímal nejaký globálny rámec. Takže a keď ideme do toho Londýna, tí ľudia tam pracujú, na základe dohody o brexite budú im garantované niektoré práva pobytu ďalej, však my tam máme dajme tomu okolo tých 300-tisíc ľudí, myslím, že 3 mil. Britov žije v Európskej únii, to znamená, tu fungujú, tu funguje už právo, dokonca azylové právo Európskej únie bude jedno možno z veľmi dobrých. Myslím si, že aj pán kolega Kaliňák povie, že to, čo my tu máme, akože tá azylová politika, ako jakým spôsobom sa narába tuto s ľuďmi, ktorí prídu sem žiť, chcú tu bývať, chcú tu podnikať alebo žiadajú o azyl, je veľmi dobrá.
My práve narážame iba na to, aby nedošlo k niečomu, čo sa stalo v roku 2015, ako som už raz spomenul v mojej rozprave, že došlo k porušeniu pravidiel fungovania Európskej únie, a narážame na to, že keď je niečo nezáväzné, prečo by sme to mali podporiť. A keď už budeme chcieť nejakých pracovníkov sem dostať, že nám na tom trhu práce budú chýbať, tak možno aj takým spôsobom, ako budú možno tie nejaké predkladané návrhy zákonov, s ktorými zase niekto bude a nebude súhlasiť. Takže bavme sa o tom, že, že tá migrácia už je, a čím ju chceme teraz nejakým spôsobom inakšie organizovať, však to sa dá aj nejakými inými nástrojmi.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 16:27 - 16:28 hod.

Goga Ľudovít Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Rovnako si myslím, jak niektorí moji predrečníci, že tým, že ten proces neschválila, neschválilo už aj Rakúsko, Česká republika a ostatná krajiny, ktoré určite mali dostatok fundovaných odborníkov z medzinárodného práva a rozhodli sa takto, tak pokiaľ my dneska alebo zajtra prijmeme uznesenie Národnej rady, tak by nemal do Marrákeša nikto cestovať, pretože tam už nebude žiadny priestor na rokovania ani na pripomienky, tam sa príde iba na, slávnostne schváliť tento pakt a my, keď tam aj budeme, tak schválime len alibisticky akože s našimi pripomienkami.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 16:10 - 16:11 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Marček, dobre som pochopil, že ste dali procedurálny návrh alebo? (Reakcia z pléna.) Lebo z toho to veľmi nebolo zrejmé. (Reakcia z pléna.) Neviem, čo je to do pléna, ale buď máme nejaký pozmeňovací návrh, alebo procedurálny návrh, lebo tá vaša reč sa tvárila, že to je nejaký procedurálny návrh, len som veľmi nepochopil, či je, alebo nie je, čiže to by som vás poprosil ozrejmiť.
A druhá vec, ja by som chcel poprosiť všetkých pánov poslancov, minister zahraničných vecí sa volá Lajčák, nie Lajčiak, počúvam to celý deň a už naozaj mi to strašne píli uši, volá sa Lajčák, už si to zapamätajte!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 15:08 - 15:15 hod.

Goga Ľudovít Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, je koniec novembra a my tu rokujeme alebo rozprávame o Globálnom rámci o migrácii. Tento dokument bol schválený, myslím si, 22. alebo niekedy v druhej polovici júla. Dneska sú dva týždne, kedy sa ide tento pakt podpisovať v Marrákeši, a my sa dneska k nemu vraciame. Dali sme si otázku prečo.
5. novembra hnutie Boris Kollár, SME RODINA - Boris Kollár, malo konferenciu o migrácii, na ktorej sme okrem iného poukázali aj na negatívne dôsledky paktu o migrácii, kedy nám, kedy v podstate, tak jak tu aj dneska niekoľkokrát odznelo, máme obsahové výhrady, ktoré sú ako zavádzanie nových politických mechanizmov, nástrojov, vstupuje do integrity suverenity štátov, má množstvo nejasných definícií, záväzkov.
To, čo už odznelo, má viac ako stokrát spomenuté slovo, že je nezáväzné. Keď je ten dokument nezáväzný, prečo toľko diskusie o tom, či ho ideme, alebo nejdeme podpisovať?
To, že od toho, od toho júla prešlo päť mesiacov a my sa dneska vraciame, ide to aj vlastne, to sú v podstate tri-štyri týždne, kedy začala rezonovať téma, to, že Rakúsko odstúpilo, Česká republika odstúpila, Maďari takisto okrem toho, okrem Spojených štátov, ktoré už pred rokom odstúpili. Spojené štáty sú dneska krajina, ktorá má v rámci migrácie najviac obyvateľov. Má okolo 50 mil., keď sa bavíme o, celkovo o migrácii. Oni už prví poukázali na to, že tento rámec neschvália.
Tak sa téma začala rezonovať a pán minister Lajčák zrejme dúfal, že dokument, na ktorom ako predseda Valného zhromaždenia sa spolupodieľal, že vlastne on tak príde do úzadia, niekto pôjde do Marrákešu a podpíše sa. Lenže za posledné tri týždne sa stalo to, čo vlastne zažívame dneska. Vyzerá to tak, že naozaj Slovensko sa správne rozhodne a nepodporí tento, tento rámec.
Pýtate sa, prečo sú naše obavy. To, o migrácii sme sa dneska už bavili viacej, ale keby som trošku mohol povedať, aká je obava. Pozrite, čo sa stalo v septembri 2015. Angela Merkelová svojím neuváženým rozhodnutím, kedy pozvala migrantov svojou známou vetou „My to zvládneme,“ zahájila migračnú vlnu. Ona de facto týmto rozhodnutím aj porušila pravidlá Európskej únie, kedy vlastne, porušila, myslím, Dublin, Dublin trojku, hej, že vlastne už bol vlastne nejaký rámec, ktorý je podpísaný štátmi Európskej únie, ktoré sa majú dodržovať, a ona prišla a povedala (reakcia z pléna), že to neplatí. Presne tak. To znamená, a zrazu čo tu máme, my tu máme 2,2 mil. nelegálnych migrantov v celej Európskej únii. A nikto nevie, čo s nimi bude. Najprv bola tá situácia nezvládnutá rok, potom dva roky, potom tri roky, ona je stále de facto nezvládnutá a my sa ideme teraz tváriť, že všetko je v poriadku, čo sa týka migrácie. No nie je.
A čo je veľmi zaujímavé, čo si musíme ešte tiež, neviem, či dneska to odznelo, tak, tak, iba tak okrajovo, prečo, prečo naše obavy sú. Na základe Newyorskej deklarácie z roku 2016, ktorá bola prijatá, to, tá, tá rokovala o dvoch paktoch. Jeden pakt bol pakt o migrácii a druhý bol pakt o utečencoch. Ten pakt bol... A obidva tieto rámce budú podpísané v decembri. My dneska sa bavíme v kľude, že je, 11., 12. či niekoho vyšleme, nevyšleme, o piatej bude zrejme hlasovanie, tak uvidíme, jak dopadne.
Ale aby som vám povedal, ten pakt o utečencoch, ten bude v druhej polovici, v druhej polovici decembra podpísaný v New Yorku, myslím, na Valnom zhromaždení.
Ale iba v krátkosti by som vám chcel povedať, že tento rámec má štyri hlavné ciele, a to je: zmenšiť tlak na krajiny, ktoré prežívajú najsilnejší influx, druhý, tretí chceli zjednodušiť samostatné fungovanie utečencov, nájsť viac riešení, ako pomôcť utečencom a s prístupom do tretích krajín. Tu by som si dovolil iba, iba jednu vetičku. Tento pakt dáva medzi riadkami možnosť utečencom pred vojnou a prenasledovaním vybrať si cieľovú krajinu, ktorá vôbec nemusí byť v zátvorke a určite ani nebude prvou bezpečnou krajinou. Táto cieľová krajina má následne povinnosť toho, tohto utečenca prijať. A tam ešte stojí v tej, v tom, v tom rámci, že budú sa snažiť, aby životná úroveň utečenca sa prispôsobila obyvateľom tej-ktorej krajiny. Je to normálne?
A posledné - zlepšiť podmienky v krajinách pôvodu a uľahčiť tak bezpečný a dôstojný návrat a aj to len, ak je dobrovoľný zo strany utečenca. Takže toto sú, toto sú veci, ktoré, ktoré nás naozaj napĺňajú obavou, že čo sa bude diať pri schválení tohto, tohto rámca.
Takže ja by som, pokiaľ sa týka tej nezáväznosti obidvoch týchto kompaktov, ktoré by mali byť, ktoré už sú postavené v konvenciách, v niektorých konvenciách, napríklad aj to, čo som aj spomínal doobeda, v konvencii z roku 1951 a na iných medzinárodných dohodách o ľudských právach, už sú vlastne v tých dokumentoch etablované. Tak sa pýtam, prečo, prečo nám nestačia už existujúce platné medzinárodné dohody a konvencie a na čo nám slúžia nezáväzné dohody, navyše s kontrolným grémiom? Ten, ten pakt o migrácii bude mať kontrolný orgán, ktoré bude grémiom, ktoré bude vyhodnocovať, akým spôsobom tie štáty ten svoj kvázi nezáväzok alebo záväzok plnia. Vieme, čo sa bude diať, akým spôsobom si to bude OSN nárokovať? No dneska to nevieme povedať.
Takže namiesto vnucovania globalistických politík by mala medzinárodná spoločnosť, naopak, hľadať riešenia, ako zastaviť migráciu, zlepšiť život migrantov doma, a v neposlednom rade nepodnecovať revolúcie a nesnažiť sa šíriť demokratické hodnoty humanitárnymi bombardovaniami.
A na záver by som chcel povedať jednu vec, už iba jednu vetu, že môžeme konštatovať, že v politike nie sú dobré alebo zlé rozhodnutia. Sú iba rozhodnutia a konzekvencie. Preto sa rozhodnime tak, aby konzekvencie z tohto rozhodnutia mali čo najmenší negatívny dopad na našu a na budúce generácie.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis