Videokanál klubu

Ďakujem. V tomto momente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, prihláste sa. Ste prihlásený, dobre. Takže máte dve minúty. Nech sa páči.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Nemám ďalšie otázky.

Pán poslanec Burian, jedna z výhrad, ktorú ste spomenuli. Pochopil som správne, že vaša hlavná výhrada k zrušeniu gastrolístkov spočíva v tom, že tí ľudia si potom za to kúpia, čo chcú, nielen stravu, môžu si za to kúpiť čo chcú.
Druhá výhrada bola, že tie peniaze by boli nezdanené, neboli by z nich platené odvody. A my ako poslanci nedostávame nezdanené a nezoškrtané odvodmi poslanecké náhrady? A niekto nás kontroluje, čo si za to kúpime? A ak my dostávame ako poslanci nezdanené poslanecké náhrady, prečo by ľudia nemohli dostávať nezdanené, nazvime to, náhrady finančné za stravu? Vy hovoríte, že ľudia si za to kúpia, čo chcú. Nech si kúpia za to, čo chcú.
A druhá poznámka. Ja som to včera hovoril v rozprave, ak je taký problém, že sa má štát starať o stravovacie návyky svojich občanov, tak potom navrhnem v druhom čítaní tohto rokovania o tomto zákone taký návrh, nech gastrolístky vydáva štát. Máme štátnu tlačiareň ministerstva vnútra, nech ich pekne natlačí, rozdistribuujeme ich a to percentíčko, alebo proste ten poplatok za správu pôjde štátu a z toho môže štát financovať obedy pre sociálne odkázané deti, ktoré chodia do školy. Prečo by to nemohlo byť takto, ak jediným dôvodom gastrolístkov je to, že majú zabezpečiť to, aby stravovacie návyky boli zabezpečené? Bude to robiť štát, štát na tom bude zarábať a bude to v poriadku, všetky vaše výhrady budú zohľadnené, akurát na tom nebudú zarábať súkromné firmy, ale štát.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, počkám chvíľu, kým ešte dobehnú ostatní poslanci, ktorí, keď sa dozvedeli, že už som na rade, tak sa vracajú. Ďakujem.
Ja mám, najskôr chcem povedať, že ja budem vystupovať k tomu návrhu na zrušenie alebo týkajúcich sa stravných lístkov. Ja osobne tento návrh podporím, ale chápem, že niektorí poslanci vládnej koalície môžu mať úprimný záujem o stravovacie návyky a stravovaciu kultúru našich obyvateľov, takže by som chcel povedať, že v prípade, ak len toto by bolo dôvodom, prečo by ten návrh neposunuli do druhého čítania, tak ja mám potom taký pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v tom, že by sme mohli ten zákon prípadne potom modifikovať takým spôsobom, a ja ten pozmeňovací návrh dám v druhom čítaní, aby stravné lístky zostali zachované, ale bude ich tlačiť a distribuovať štát.
Predstavujem si to napr. tak, že máme tlačiareň ministerstva vnútra alebo centrum polygrafických služieb ministerstva vnútra, ktoré môže tlačiť stravné lístky a vyberať za to príslušný poplatok za správu celého tohto mechanizmu. Ja si myslím, že ak ide iba o stravovacie návyky, tak iste nikto nič nebude mať proti tomu, aby na tomto zarábal štát, a navrhujem použiť tú sumu týchto peňazí na to, aby sa z toho financovali obedy pre deti zo sociálne slabších rodín, na ktoré už dnes štát prispieva v školách. To znamená, takýmto spôsobom by sme vedeli vyriešiť ten problém, aby nejakým spôsobom, ak je to problém, zostal nejaký dohľad štátu nad stravovacími návykmi svojich občanov a súčasne jednoducho by na tom nezarábali súkromné spoločnosti, ale zarábal by na tom štát.
V tejto súvislosti chcem ešte povedať jednu historickú poznámku, čo ma vlastne inšpirovalo k takémuto návrhu. Stravné lístky sú zaujímavý fenomén, ktorý, a ja som rád, že na Slovensku aspoň nejakú dobu fungoval, pretože z ekonomického hľadiska sa jedná o tzv. doplnkovú alebo alternatívnu menu. A keďže stravné lístky ako doplnková mena u nás už roky fungujú, tak zjavne nie sú v rozpore s európskym právom, pretože nikto doteraz fungovanie týchto lístkov, gastráčov, nenapadol. A myslím si, že môže prísť doba, ja dúfam, že nepríde tak rýchlo, kedy pre Slovensko môže byť veľmi výhodné, že bude môcť v prípade nejakej ekonomickej krízy alebo problému v eurozóne zaviesť legálne doplnkovú menu, ktorá vie vyriešiť v ekonomike množstvo problémov, ktoré sa za normálnych spôsobov v eurozóne vyriešiť nedajú. Poviem to na príklade Grécka.
Grécko sa dostalo do problémov, pretože jednoducho euro je pre grécku ekonomiku príliš silné. Ale akým spôsobom môže Grécko devalvovať svoju menu, keď je v eurozóne? Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko sa dostali do absolútne neriešiteľnej situácie. Čo s touto situáciou urobiť?
Vtedy ja som vo svojej knihe Doktrína štátu o tejto problematike hovoril, napísal som ju pred asi piatimi rokmi alebo pred štyrmi rokmi, ale bývalý šéf železiarní košických Gabriel Eichler v súvislosti s gréckou krízou prišiel s takým návrhom, že by Grécko malo zaviesť tzv. doplnkovú menu, to znamená, nerušilo by euro. Táto doplnková mena by bola emitovaná gréckym štátom, mohla by podliehať, samozrejme, devalvácii tak, ako by, samozrejme, aj devalvácii veľmi rýchlo podľahla, ale mzdy štátnych zamestnancov a všetky obligatórne výdavky štátneho rozpočtu gréckeho štátu by boli hradené domácim obyvateľom v tejto doplnkovej mene.
Poviem to na takom príklade, povedzme si to na príklade penzistov. Predpokladám, že grécki penzisti až tak často do Nemecka a Štokholmu na dovolenku necestujú. To znamená, že vyplácanie dôchodkov v tejto doplnkovej, nazvime to že pracovne, drachme, by nebolo až takým veľkým problémom pre gréckych dôchodcov, ale súčasne vzhľadom na náklady, ktoré grécky štát, tie obligatórne, mandatórne výdaje, ktoré má grécky štát na vyplácanie sociálnych dávok, penzií, platov štátnych zamestnancov, by sa v pomere k euru zlacnili, pretože drachma by bola oveľa, oveľa slabšia.
V prípade, ak sa Slovensko náhodou dostane v budúcnosti do situácie, keď bude musieť rozmýšľať nad tým, akým spôsobom šetriť fixné náklady štátu, tak bude môcť takýmto spôsobom na základe precedensu so stravnými lístkami alebo s gastráčmi uvažovať o takomto kroku a emitovať emisiu, nazvime to, domácej meny. Hovorím to ako o ekonomickom nástroji, ktorý môže byť diskutovaný, či je to vhodné, v akej situácii, ale proste je to nástroj. A práve tieto fungujúce gastráče, ktoré sú takouto doplnkovou alternatívnou menou, aj keď tak formálne nevyzerajú, nám umožňujú oprieť sa o tento precedens a použiť to aj v slovenskom právnom poriadku a v slovenskom ekonomickom systéme.
Ešte by som chcel povedať konkrétny príklad. Keď bola hospodárska kríza v 30. rokoch, niektorí ľudia v zúfalej situácii, pretože všade v Európe bola obrovská nezamestnanosť, ekonomika kolabovala, si spomenuli na koncept istého nemecko-argentínskeho ekonóma, ktorý sa volal Silvio Gesell. Silvio Gesell odôvodňoval hospodárske krízy a ich, povedal by som, cyklickosť problematikou úroku. Akonáhle vznikajú peniaze alebo vzniká profit len na základe úroku, po zvýšení úrokových sadzieb je, samozrejme, pre držiteľa peňazí objektívne výhodné tieto peniaze držať pri sebe a požičiavať, než ich investovať do ekonomiky a proste poskytovať ich podnikateľom, povedal by som, na konkrétne praktické projekty, proste bolo by výhodné preňho najviac byť takou klasickou pôžičkárňou a žiť čisto z úrokov. Silvio Gesell túto problematiku otočil. Predstavme si, že peniaze vydané sú bezúročné, ale naopak, každý mesiac stratia percento svojej hodnoty. Tým pádom každý je motivovaný, aby tú svoju spotrebu alebo platbu učinil ešte v tomto mesiaci. Pretože za mesiac budú mať hodnotu o percento nižšiu, za dva mesiace o 2 percentá a tak ďalej.
V mestečku Wörgl v Rakúsku, neďaleko od nás, tento experiment použili. Mali k dispozícii v mestskej kase v ´32. roku uprostred najväčšej hospodárskej krízy, kde mali 30-percentnú nezamestnanosť, iba 40-tisíc šilingov. Vložili ich na účet a na základe toho emitovali vlastných 40-tisíc šilingov. Ale tých 40-tisíc šilingov malo, nazveme to kupóniky, urobili to tak, že každý mesiac si musel za jedno percento hodnoty kúpiť občan kolok, ktorý tam nalepil, iba v tom prípade boli tie peniaze platné. Čo sa stalo? V mestečku Wörgl začali všetko ľudia platiť čím skôr. Napríklad platili o niekoľko mesiacov skôr dane. Proste kupovali, snažili sa jednoducho spotrebovať tieto peniaze čím skôr. Keďže, veľmi zhruba, HDP krajiny sa rovná mase obeživa a rýchlosti jej obehu, ekonomika sa točila vo Wörgli a jeho blízkosti približne desaťkrát rýchlejšie ako zvyšná rakúska ekonomika. V priebehu roka a pol postavili v malom mestečku Wörgl lyžiarsky mostík, plaváreň, vyasfaltovali všetky cesty, postavili kanalizáciu, proste mestečko sa rozvíjalo. Dokonca vtedajší francúzsky premiér Daladier navštívil oficiálne toto mestečko. Ako je možné, že proste všade kríza a vo Wörgli a v okolí hospodárska prosperita?
No bolo to práve na základe toho, že táto mena fungovala na základe iných pravidiel, proste obiehala oveľa, oveľa rýchlejšie. Samozrejme, začali sa pridávať ďalšie rakúske mestečká, dediny, obce. Začali zavádzať vlastné doplnkové meny, až národná banka Rakúska proste urobila šlus a zakázala používanie tejto meny. A ten úrok, aby som stihol čas do siedmej, ten, vlastne ten negatívny úrok, že si museli ľudia kupovať vždy ten jednopercentný kolok, aby tá bankovka platila aj ďalší mesiac, ten používalo mestečko Wörgl na vyplácanie, nazvime to, dávok v nezamestnanosti alebo na podporu všetkých chudobných, ktorí boli v tomto meste. To znamená, platili za to vývarovne, teplé obedy, prispievali sociálne. Každopádne za rok a pol, kedy tento experiment trval, bola nulová nezamestnanosť v mestečku Wörgl, všade v Rakúsku bola 30-percentná nezamestnanosť. Akonáhle národná banka ukončila, proste zakázala taxatívne používanie alternatívnych mien, do pol roka Wörgl skapal. To znamená, bola tam opäť 30-percentná nezamestnanosť, tak ako všade inde.
Samozrejme, že Európska centrálna banka sa veľmi, veľmi snaží koncept akýchkoľvek funkčnejších alternatívnych mien sabotovať a bojkotovať. Ale práve na základe gastráčov má Slovenská republika precedens, keďže fungujú dlhodobo a nie sú v žiadnom rozpore s európskymi zákonmi, že v prípade krízy môžme tento nástroj na Slovensku použiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa naozaj veľmi krátko vyjadril k tomuto zákonu, resp. k tejto problematike. Určite mi dáte za pravdu, aj vládna koalícia, aj opoziční poslanci, že téma exekúcií bude počas tohto volebného obdobia ešte veľakrát znieť na tejto pôde, pretože dnes je situácia taká, že máme tu viac ako 3 milióny nedokončených, resp. živých exekučných konaní, máme tu skoro 1 milión exekuovaných osôb, teraz sa bavíme o fyzických osobách, a pán kolega Dušan Muňko ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne mi dá tiež za pravdu, že exekúcie spôsobujú veľký problém aj Sociálnej poisťovni, nakoľko zhruba 56 % exekučných konaní je vedených vo verejnom záujme. To znamená, sociálna, zdravotná, daňový úrad.
Čo ma však mrzí, že tento návrh zákona, ktorý, mimochodom, my podporíme, tento návrh zákona nerieši celú problematiku, rieši len nejakú časť. Častokrát, častokrát ľudia, s čím súhlasím, že musí byť upravená výška odmeny exekútora, lebo tá častokrát tvorí problém, keď zo 100-eurovej pohľadávky zrazu je vymáhaná suma niekoľkonásobne vyššia. Čiže ja by som išiel ešte možno ďalej a odmenu exekútora by som ešte rapídnejšie znížil, resp. skrátil.
Pre porovnanie, v Českej republike funguje zhruba 300 exekútorských úradov, resp. 150 exekútorských úradov funguje v Českej republike, a to sa bavíme o 10-miliónovej krajine. Na Slovensku máme zhruba 300 exekútorov na 5-miliónovú krajinu. Čiže už je tam logický nepomer.
A dnes vlastne sa občania tejto krajiny dostávajú do takého úverového otroctva alebo do finančného otroctva, kde dnes už ten bežný človek nemá šancu normálne fungovať bez toho, aby sa nezadĺžil. A potom vznikajú situácie, keď človek sa zadĺži, lebo chce riešiť nejak svoju životnú situáciu, chce nejako bývať, chce nejako fungovať a príde o prácu nie z vlastného pričinenia a potom sa dostane práve do toho začarovaného kruhu, kedy exekútor mu siahne na jeho majetok. Ľudia sa potom uchyľujú ku krajným riešeniam a potom to častokrát dopadne veľmi zle. Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme problematiku exekúcií na Slovensku tu otvorili a pomerne intenzívne. A viem, že aj pani ministerka spravodlivosti Žitňanská predloží novelu zákona o osobnom bankrote, resp. plánuje upraviť tento inštitút osobného bankrotu, lenže z môjho pohľadu inštitút osobného bankrotu nerieši veľa.
Viete veľmi dobre, že my sme mali jednu, jednou z našich hlavných tém počas predvolebnej kampane bola tzv. exekučná amnestia. Exekučná amnestia častokrát je mnohokrát zle chápaná. Nám nejde o to, aby sa odpísali nejaké dlhy, nám primárne ide o to, aby ľudia dostali šancu fungovať. To znamená, exekučná amnestia spočíva v tom, že musíte zaplatiť istinu svojho dlhu, ten váš reálny dlh musíte zaplatiť, ale skúsme sa spolu pozreť na to, čo urobíme s tým zvyškom. A to sú tie hotové výdavky, to sú tie trovy exekútora, odmena exekútora, úroky z omeškania a tak ďalej, lebo častokrát, nie častokrát, ale najmä tie sú problém, nie je problém samotná istina, ale problém je ten zvyšok. Dostávame sa potom do situácie, keď to už po debatách aj s koaličnými kolegami sme sa zhodli na tom, že ten občan potom nie je absolútne motivovaný sa zamestnať. Máme tu veľmi rozšírenú čiernu prácu kvôli exekúciám, pretože skúste, keď máte, ja neviem, 4-tisíc euro exekúciu, skúste sa niekde zamestnať. Dostanete, ja neviem, 700 euro na účet, exekútor vám nechá životné minimum, nejakých 180 euro, no skúste chodiť do roboty zadarmo alebo za 180 euro. Tak logicky, ľudia, ktorí sú exekuovaní, nemajú žiadnu motiváciu potom chodiť do práce, resp. sa oficiálne zamestnať a potom tu máme čiernu prácu.
Čiže my sme presvedčení o tom, že v prípade, ak by sme vedeli urobiť nejaký väčší súbor opatrení, ktoré by vyriešili tie 3 milióny exekučných konaní, tak zvýšilo by to nielen zamestnanosť, ale uvoľnilo by to ruky a v podstate dovolilo by to tomu bežnému človeku sa po rokoch nadýchnuť a začať opäť fungovať. Čiže ja som rád za tento predložený návrh zákona, ale tvrdím, že to nestačí, to je málo. Čiže ja by som navrhoval, ak ma vnímajú aj koaliční kolegovia, aby prebehlo nejaké rokovanie, pretože určite uznáte, že toto budete musieť riešiť, či chcete, či nechcete. Pretože ten objem, resp. ten počet tých exekúcií a počet ľudí v exekúcii je tak obrovský, že tu reálne hrozí, dovolím si tvrdiť, taký menší kolaps, menší kolaps tých občanov, ktorí sú v tej exekúcii, lebo milión ľudí, to už je dosť.
Pozrime sa na iné krajiny, ako to riešili, ja neviem, Chorvátsko, Slovinsko, dokonca Macedónsko nedávno, a tam to zafungovalo. Samozrejme, tie novely tam boli rôzne, ale naozaj tu teraz nejde o to, či je to opozičný návrh, koaličný návrh, každopádne problematiku exekúcií bude nutné toto volebné obdobie vyriešiť.
Tak isto exekútori argumentujú, že pokiaľ sa im zníži odmena exekútora, ako sa napríklad navrhuje, tak argumentujú tým, že zruší sa niekoľko desiatok pracovných miest. A ja vám poviem môj pohľad. Tak na jednej strane tu máme 300 exekútorských úradov a na druhej strane tu máme 1 milión ľudí, tak tá miska váh pre mňa je jednoznačná. Ja kašlem na 300 exekútorských úradov, kľudne nech sa zavrú všetky. Majme štátnych exekútorov, ako je to napríklad v Českej republike, prečo by sme nemohli mať štátnych exekútorov? A zrušme toto súkromné podnikanie, ktoré, jednak úžera, lebo exekútori sú častokrát úžerníci, ja to poviem na plné ústa, toto nie je podnikanie, to je normálna úžera legálna. Kľudne sa pozrime na zrušenie exekútorských úradov v takejto forme, ako je dnes, a skúsme sa baviť o štátnych exekútoroch, ktorí majú svoj plat a ktorí normálne fungujú a majú jasné pravidlá. Častokrát dochádza k rôznym špekuláciám zo strany exekútorských úradov s majetkom exekuovaných ľudí, kde v konečnom dôsledku vždy ostane poškodený len ten exekuovaný.
Ja som mal pred niekoľkými rokmi rozhovor s výkonným riaditeľom jednej z najväčších nebankových spoločností a povedal mi takú zaujímavú vec. Na moju otázku, či im nevadí, že majú vysokú delikvenciu úverov, to znamená, že zhruba 40 % ľudí im nespláca úvery, tie nebankové, tak viete, čo mi povedal? Že nám to vôbec nevadí, my sme radi, pretože toho človeka potom máme na celý život, resp. ešte aj jeho pokolení a budeme ho, budeme, v podstate ten zisk je pre nás oveľa vyšší, ak to nespláca, ako keby to splatil. To znamená, že samotné nebankové spoločnosti, ktoré tvoria veľkú časť tých exekúcií, samotné nebankové spoločnosti zneužívajú tento inštitút, resp. zneužívajú exekučné poriadky po dohode s exekútormi, lebo, povedzme si rovno, máme tu niektorých exekútorov, ktorí v minulosti pracovali priamo v tých nebankových spoločnostiach a ktorí exkluzívne, exkluzívne robia pre tieto nebankové spoločnosti. A potom sú situácie, keď jeden z exekútorov zahltil Ústavný súd, teraz možno nepoviem presné číslo, ale 50-tisícami podaní? A zahltil ho na tri roky úplne nezmyselne?
Čiže ja by som poprosil ešte raz, venujme sa tejto problematike naozaj veľmi intenzívne, pretože minimálne za hnutie SME RODINA môžem povedať, že toto je jedna z našich priorít a je nám úplne jedno, kto tento problém vyrieši, či to bude návrh z dielne SMER-u alebo z dielne ĽSNS alebo SaS-ky, je to úplne jedno. Pokiaľ to bude návrh, ktorý vyrieši komplexne problém exekúcií na Slovensku, my radi za neho zahlasujeme.
Ďakujem pekne.

Páni poslanci Laurenčík a Klus, myslím si, že váš návrh ústavného zákona je chybný. Chybný, pretože je v rozpore s tradíciou viacerých demokratických krajín aj našou tradíciou v tom, že ľudia majú právo zvoliť si za svojho starostu a primátora takého človeka, ktorého uznajú za vhodné, prípadne za župana. Myslím si, že ľudia sú dostatočne rozumní na to, aby si zvážili, či chcú takýmto spôsobom podporiť svojho kandidáta bez ohľadu na to, či je aj poslancom Národnej rady alebo nie.
Chcel by som upozorniť, že v Českej republike funguje dlhodobo klub starostovia a TOP 09, kde je úplne bežné, že starostovia sú súčasne poslancami českého parlamentu. Chcel by som upozorniť na jeden fakt, že v niektorých krajinách rešpektovaných a demokratických je bežné, že dokonca členovia vlády sú súčasne starostami alebo primátormi. Chcel by som uviesť len jeden príklad známeho politika, ktorým je bývalý francúzsky premiér Alain Juppé, ktorý bol starostom Bordeaux a dodnes je starostom Bordeaux, aj v čase, keď bol predsedom vlády. Bol starostom Bordeaux aj v čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, ministrom obrany, ministrom životného prostredia, a občania Bordeaux ho opakovane do tejto funkcie volili, pretože ho jednoducho považujú za dobrého starostu svojho mesta.
Tak si myslím, že pokiaľ je možná a bežná aj takáto prax, tak nevidím dôvod, prečo by mali byť takýmto spôsobom voliči obmedzovaní v tom, aby si za svojho poslanca Národnej rady zvolili svojho starostu alebo opačne. Navyše, ak už je schválená úprava, že títo ľudia za to nebudú dostávať násobky jednotlivých platov, ale proste budú dostávať iba jeden plat, to považujem za v poriadku.

Ďakujem.
Ja som veľmi rád, že pán Viskupič sa tomuto takto venuje obšírne, a ja som presvedčený, že tento zákon treba zmeniť. Je nedokonalý tento regulátor, je absolútne, má zviazané ruky, lebo je veľmi nešťastné, že keď tunak ideme kontrolovať vyváženosť spravodajstva, najviac sťažností na to bolo, že proste je to nedokonalé, ale pritom printy si tu môžu robiť, čo chcú. To sú takisto médiá ako elektronické médiá a tie môžu zavádzať, robiť si, čo chce. To je taký nezmysel, ako keby sme pornografiu do telky nepustili, ale na titulkách sme to predávali pomaly pred školami. Takže to je jedna z vecí, ktoré si myslím, že treba určite zmeniť a rozviazať ruky tomuto regulátorovi aj v tomto, aj hlavne a potom pri tých licenciách. Pozrite sa, jedna finančná skupina má tri-štyri rádiá a neni s tým absolútny problém, dá sa s tým kupčiť, okamžite to viete po získaní takejto licencie zmeniť, ten program už nemusí byť informačný, ale zrazu je to z toho oldies rádio, áno?
To znamená, že skutočne súhlasím s pánom poslancom, že treba tento zákon kompletne prekopať a zmeniť, lebo je nefunkčný. Zväzuje rade ruky, pre retransmisiu a vysielanie, a nevieme, skutočne my nevieme, kto sú skutoční vlastníci týchto médií. Môžeme sa len domnievať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, ale ja budem kritický k predkladanej správe o činnosti NKÚ.
Pán predseda si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o NKÚ, ale z môjho pohľadu je to tak všetko. Tá správa nám je jednoducho nanič, pretože úrad, ktorý má v tomto štáte kontrolovať dodržiavanie princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov, si túto úlohu neplní a som presvedčený o tom, že si neplní ani zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona.
Uvediem prečo. Viete, pán predseda NKÚ, počas predvolebnej kampane som vysvetľoval našim občanom, že náš štát má dostatok ekonomických prostriedkov a dokáže sa postarať vlastne o svojich občanov, resp. nasýtiť každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít niektorých podnikateľov alebo finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky, je vám asi každému jasné, že je nutné zmeniť. Ale uisťujem vás, že sľuby, ktoré sme dali našim občanom, aj splníme a vynaložíme maximálne úsilie a možnosti poslancov Národnej rady, aby sme poukázali na zlú činnosť alebo nečinnosť štátnych orgánov.
No, k vašej správe. V úvode vašej správy som sa dočítal o ohromných číslach. NKÚ skontroloval hospodárenie v celkovej sume 11,1 mld. euro. No. prekontrolovali ste celý štátny rozpočet, myslím príjmovú časť. Sklamanie však nastalo, keď som zistil, že toto nie je len za rok 2015, ale aj za predchádzajúce roky. Dovolím si vás požiadať, aby ste v ďalších správach boli konkrétnejší a v tejto správe nás nezavádzali.
Taktiež som sa potešil z vašich výsledkov, keď som zistil v úvode správy, že porušenie finančnej disciplíny bolo zistené vo výške 12,7 mil. euro. Povedal som si, že je to zachránená nejaká suma peňazí pre našich občanov a z tých zachránených peňazí vieme, ja neviem, materské škôlky postaviť alebo využiť na iné veci. Avšak prebudenie do reality prišlo na záver v časti 2.2 Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti, kde uvádzate, teraz budem citovať, "porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy NKÚ oznámilo v 16 prípadoch v celkovej sume 244 138 eur".
Pán predseda, nehnevajte sa, ale je toto podľa vás efektivita NKÚ? Vynakladáme 8,6 mil. na činnosť NKÚ a kontrolóri nám vrátia do štátneho rozpočtu 244-tisíc euro. Ja neviem, či vy ste so svojou prácou spokojný, ale ja určite nie.
Je až zarážajúce, že z celej správy sa nedozvieme, koľko porušení zákonov, prepáčte, pán predseda, aby som bol v súlade so zákonom NKÚ, koľko kontrolných zistení NKÚ za rok 2015 zistilo. Aký je ich vývoj v porovnaní s rokmi 2014, 2013, aj tieto informácie nám vedia priniesť obraz o činností NKÚ. V správe je síce pár štatistických čísiel o počte kontrolovaných subjektov, o počte odporúčaní, o počte prijatých opatrení kontrolovanými subjektmi, ale počet kontrolných zistení v správe absentuje.
Na porovnanie činnosti NKÚ som sa oboznámil s výročnou správou NKÚ Českej republiky, aj so správou Európskeho dvora audítorov. Tieto správy totižto upozorňujú na systémové nedostatky na základe analýzy kontrolných zistení, sú prehľadné, vidieť v nich efektivitu práce uvedených kontrolných inštitúcií.
Preto vám, pán predseda NKÚ, odporúčam osloviť príslušné výbory Národnej rady, najmä teda výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a predložiť im ako užívateľovi správy návrh novej štruktúry správy o kontrolnej činnosti NKÚ.
Vami predložená správa musí byť pre vládu a Národnú radu využiteľná, nie uložiteľná pre archív.
A teraz vám poviem niečo iné, som totiž toho názoru, že vy ako predseda NKÚ porušujete zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplýva to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás informujete o vykonaných kontrolách, ktorými kontrolovanými subjektami boli aj ústredné orgány štátnej správy, napríklad ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva atď. Boli tam zistené nedostatky, čiže kontrolné zistenia.
A teraz podľa § 20 zákona o NKÚ, výsledky budem citovať: "Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu podať o tom úradu písomnú správu. Ak svoje povinnosti podľa odseku 2 nesplní vláda, predseda prerokuje vec s predsedom vlády, a ak nedôjde k dohode medzi nimi, predseda predloží vec Národnej rade. Ak vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec Národnej rade Slovenskej republiky."
No a teraz, viete, ja som si prekontroloval materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015. Nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky neprijala na základe kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že ak NKÚ niečo zistí, ale výsledok z jeho kontroly činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
A teraz otázka znie, že čo z toho vyplýva. Viete, nechcem ja tu polemizovať, že možno iný kolega na mojom mieste by povedal, že zakrývate nejakú trestnú činnosť alebo porušenia zákonov, alebo zodpovednosť niektorých členov vlád, alebo, nebodaj, že napomáhate rozkrádať verejné zdroje v prospech finančných skupín, alebo, ja neviem, oligarchov. Toto ja vám vyčítať nebudem, ale, viete, aj kvôli tomuto je nedostatok finančných prostriedkov pre učiteľov, zdravotníkov, aj preto tu nemáme dôstojný život pre dôchodcov.
Viete, po vypuknutí kauzy Gorila, predseda NKÚ len z môjho pohľadu pokračuje, tváriac sa, nevidím, nepočujem, nehovorím. Viete, vy nie ste zástupcom opozície, ako sa to možno zdalo, možno by bola namieste otázka, že ako, čím ste presvedčili pána Freša, možno jeho minulosťou, neviem, to viete vy.
Jednoducho, táto vaša správa je všeobecná, bezobsažná, sú tam rôzne na prvý pohľad zavádzajúce údaje, ale čo je podstatné, vaše kontrolné zistenia za rok 2015 ani raz ste nepredložili na rokovanie vlády, ani raz vláda neprijala žiadne opatrenia na elimináciu neefektívneho hospodárenia jednotlivých orgánov štátnej správy. Teda sa pýtam, načo je tá správa? Máme sa k nej nejako vyjadriť? Mne to fakt príde ako nejaká povinná jazda, ktorú ste si splnili, odídete spokojný, že ste to prečítali a karavána ide ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani kolegyňa Nicholsonová. Ja chcem reagovať na tú časť, kde ste rozprávali o tých zmiešaných triedach. A, no, je mi ľúto, ale my sme nie tak dávno navštívili obce na východnom Slovensku, kde sú veľké rómske osady, a jednoducho tí mnohí rodičia detí nerómskych tak nám povedali, že oni jednoducho tie deti svoje berú preč z takýchto škôl, resp. z takýchto tried, pretože ich deti sú vystavované, a či sa to niekomu páči, alebo nie, drobným krádežiam, fyzickým útokom, otrasnej hygiene ich spolužiakov. A jednoducho pokiaľ máte časť detí a, bohužiaľ, je to tak, ktoré sú mentálne na tom horšie ako ich spolužiaci, tak nikdy nedocielite to, že tí šikovnejší potiahnu tých menej šikovných, ale presný opak. Úroveň celej triedy sa zníži.
Čiže možno nie je riešenie takéto zmiešané triedy a začleňovanie, možno je riešenie oveľa skôr, to znamená úlohou školy má byť vzdelávať deti, ale nie im vysvetľovať, ako sa umývajú ruky, ako sa chodí na toaletu, a tieto základné, základné veci. Čiže možno stojí za úvahu rozmýšľať nie o zmiešaných triedach, ktoré síce znejú voči Európskej únii fajn, ale skôr sa zamerať na, by som povedal, ešte predškolskú výchovu. A kľudne sa bavme, ja viem, že sa to mnohým nepáči a mnohí vybuchnú, kľudne sa bavme aj o nejakej forme internátnych škôl, kde by sme tieto deti naučili základným hygienickým pravidlám, kde by sme ich naučili nejakým základom, pretože to im chýba.

Ďakujem pekne. Pani ombudsmanka, ozaj by bolo dobré, keby ste urobili kontroly aj v iných detských domovoch alebo dojčenských ústavoch, pretože ja konkrétne poznám prípad, kedy si rodina adoptovala malé dievčatko, 7-mesačné, a to dievčatko, keď začalo plakať v noci, tak skúšali čaj, mlieko, všetko možné a úplne so šokom zistili, že to dieťa sa ukľudnilo, až keď dostalo čistú vodu vo fľaši.
To znamená, že ja len tak odporúčam, že skúsme sa pozrieť aj na to, ako to funguje v iných dojčenských ústavoch alebo detských domovoch, pretože častokrát na úkor detí sa šetrí a namiesto nejakej normálnej stravy, výživy, tak v noci do nich pumpujú vodu, aby ich zasýtili, v úvodzovkách. Akože znie to ako nezmysel, ale akože je to úplná realita, je to fakt.
Ďakujem.