Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.5.2016 o 18:52 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.5.2016 12:13 - 12:15 hod.

Štarchoň Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon (pozn. red.: správne "návrh") zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 11:23 - 11:24 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán kolega Csicsai, keď som počúval vaše vystúpenie, tak som začal rozmýšľať nad tým, ako ľudstvo mohlo vlastne prežiť, keď pokiaľ viem, ešte môj starý otec, môj otec nemali ani šajnu o tom, že na nejakej potravine má byť napísané, dokedy má byť spotrebovaná a kedy ju treba vyhodiť. Mám pocit, že väčšina ľudí to robí normálnym spôsobom, že tú potravinu otvorí, ovonia, prípadne ochutná alebo pozrie sa, či na nej nie je niečo zelené a zhruba niekoľko desaťtisíc rokov ľudstvo takto prežilo. Ja to nevyčítam - toto, o čom hovorím - priamo vám, ja to vyčítam tým proste neuveriteľne kreatívnym bruselským byrokratickým úradníckym šimlom, ktorí vymýšľajú nové a nové predpisy, ktorými sa normálni ľudia musia riadiť, aj keď by to vedeli urobiť úplne sami a prirodzene a robili to tak tisíce rokov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.5.2016 10:23 - 10:25 hod.

Štarchoň Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.5.2016 10:06 - 10:07 hod.

Šebová Zuzana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 71. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.5.2016 18:52 - 18:52 hod.

Krajniak Milan
Len som chcel doplniť, že, áno, aspoň za nás my nespochybňujeme výsledok hlasovania a to, že voľba prebehla v poriadku, spochybňovali sme procedúru, do budúcnosti sme to vyriešili technicky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 18:24 - 18:26 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán podpredseda, považujem za nehorázne, aby sme pokojne pokračovali v rokovaní v programe po tom, čo sme sa dozvedeli, že zástupcovia opozície neboli pri celom hlasovaní o poslednej tajnej voľbe. To považujem za absolútne nehorázne. To potom bude prípustné, že zástupcovia opozície nebudú pri sčítavaní hlasov v parlamentných voľbách? Kam sa takto dostaneme? Veď to je absolútne základná a zásadná vec, že voľby v demokracii a ešte navyše v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky musia prebiehať podľa nejakých férových pravidiel. To nie je, že sa tu hádame, či niečo je alebo nie je v súlade s rokovacím poriadkom. To bolo absolútne flagrantné porušenie akýchkoľvek férových pravidiel, ako má prebiehať tajná voľba. To snáď nie je pravda? Nehnevajte sa na mňa, ale to prejdeme len tak mlčaním? Vy oznámite, že voľba sa opakovať nebude? Zástupcovia opozície jasne deklarovali, že nemohli skontrolovať urnu, či voľba prebehla správne. Jednoducho to je tak vážna vec, že ja žiadam, aby sme sa týmto zaoberali a netvárili sa, že sa nič nestalo, a nepokračovali vo faktických poznámkach k nejakému konkrétnemu zákonu (potlesk).
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 19.5.2016 14:33 - 14:33 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Sekunda, áno, dobre. Ja ďakujem pekne pánovi ministrovi, jak nám to krásne vysvetlil. Ale ja som neni spokojný. Vy ste nám povedali, že jak krásne to metodicky preberáte tuná s ministerstvom spravodlivosti. A videli sme tú krásnu metodiku v tej škole. Bola straumatizovaná celá trieda, všetky deti. Ja keby som tam mal svoje dieťa, tak ja niekoho roztrhnem. A keď si vy myslíte, že toto je správny postup, no tak potom nie ste na správnom mieste vy, pán minister. Ja by som skôr očakával z vašej strany, že by ste nám povedali, aké zmeny urobíte, a nie sa vyhovárať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 19.5.2016 14:33 - 14:33 hod.

Štarchoň Peter
Ďakujem. V tomto momente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, prihláste sa. Ste prihlásený, dobre. Takže máte dve minúty. Nech sa páči.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Nemám ďalšie otázky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:15 - 10:17 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Burian, jedna z výhrad, ktorú ste spomenuli. Pochopil som správne, že vaša hlavná výhrada k zrušeniu gastrolístkov spočíva v tom, že tí ľudia si potom za to kúpia, čo chcú, nielen stravu, môžu si za to kúpiť čo chcú.
Druhá výhrada bola, že tie peniaze by boli nezdanené, neboli by z nich platené odvody. A my ako poslanci nedostávame nezdanené a nezoškrtané odvodmi poslanecké náhrady? A niekto nás kontroluje, čo si za to kúpime? A ak my dostávame ako poslanci nezdanené poslanecké náhrady, prečo by ľudia nemohli dostávať nezdanené, nazvime to, náhrady finančné za stravu? Vy hovoríte, že ľudia si za to kúpia, čo chcú. Nech si kúpia za to, čo chcú.
A druhá poznámka. Ja som to včera hovoril v rozprave, ak je taký problém, že sa má štát starať o stravovacie návyky svojich občanov, tak potom navrhnem v druhom čítaní tohto rokovania o tomto zákone taký návrh, nech gastrolístky vydáva štát. Máme štátnu tlačiareň ministerstva vnútra, nech ich pekne natlačí, rozdistribuujeme ich a to percentíčko, alebo proste ten poplatok za správu pôjde štátu a z toho môže štát financovať obedy pre sociálne odkázané deti, ktoré chodia do školy. Prečo by to nemohlo byť takto, ak jediným dôvodom gastrolístkov je to, že majú zabezpečiť to, aby stravovacie návyky boli zabezpečené? Bude to robiť štát, štát na tom bude zarábať a bude to v poriadku, všetky vaše výhrady budú zohľadnené, akurát na tom nebudú zarábať súkromné firmy, ale štát.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 18:49 - 19:00 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, počkám chvíľu, kým ešte dobehnú ostatní poslanci, ktorí, keď sa dozvedeli, že už som na rade, tak sa vracajú. Ďakujem.
Ja mám, najskôr chcem povedať, že ja budem vystupovať k tomu návrhu na zrušenie alebo týkajúcich sa stravných lístkov. Ja osobne tento návrh podporím, ale chápem, že niektorí poslanci vládnej koalície môžu mať úprimný záujem o stravovacie návyky a stravovaciu kultúru našich obyvateľov, takže by som chcel povedať, že v prípade, ak len toto by bolo dôvodom, prečo by ten návrh neposunuli do druhého čítania, tak ja mám potom taký pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v tom, že by sme mohli ten zákon prípadne potom modifikovať takým spôsobom, a ja ten pozmeňovací návrh dám v druhom čítaní, aby stravné lístky zostali zachované, ale bude ich tlačiť a distribuovať štát.
Predstavujem si to napr. tak, že máme tlačiareň ministerstva vnútra alebo centrum polygrafických služieb ministerstva vnútra, ktoré môže tlačiť stravné lístky a vyberať za to príslušný poplatok za správu celého tohto mechanizmu. Ja si myslím, že ak ide iba o stravovacie návyky, tak iste nikto nič nebude mať proti tomu, aby na tomto zarábal štát, a navrhujem použiť tú sumu týchto peňazí na to, aby sa z toho financovali obedy pre deti zo sociálne slabších rodín, na ktoré už dnes štát prispieva v školách. To znamená, takýmto spôsobom by sme vedeli vyriešiť ten problém, aby nejakým spôsobom, ak je to problém, zostal nejaký dohľad štátu nad stravovacími návykmi svojich občanov a súčasne jednoducho by na tom nezarábali súkromné spoločnosti, ale zarábal by na tom štát.
V tejto súvislosti chcem ešte povedať jednu historickú poznámku, čo ma vlastne inšpirovalo k takémuto návrhu. Stravné lístky sú zaujímavý fenomén, ktorý, a ja som rád, že na Slovensku aspoň nejakú dobu fungoval, pretože z ekonomického hľadiska sa jedná o tzv. doplnkovú alebo alternatívnu menu. A keďže stravné lístky ako doplnková mena u nás už roky fungujú, tak zjavne nie sú v rozpore s európskym právom, pretože nikto doteraz fungovanie týchto lístkov, gastráčov, nenapadol. A myslím si, že môže prísť doba, ja dúfam, že nepríde tak rýchlo, kedy pre Slovensko môže byť veľmi výhodné, že bude môcť v prípade nejakej ekonomickej krízy alebo problému v eurozóne zaviesť legálne doplnkovú menu, ktorá vie vyriešiť v ekonomike množstvo problémov, ktoré sa za normálnych spôsobov v eurozóne vyriešiť nedajú. Poviem to na príklade Grécka.
Grécko sa dostalo do problémov, pretože jednoducho euro je pre grécku ekonomiku príliš silné. Ale akým spôsobom môže Grécko devalvovať svoju menu, keď je v eurozóne? Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko sa dostali do absolútne neriešiteľnej situácie. Čo s touto situáciou urobiť?
Vtedy ja som vo svojej knihe Doktrína štátu o tejto problematike hovoril, napísal som ju pred asi piatimi rokmi alebo pred štyrmi rokmi, ale bývalý šéf železiarní košických Gabriel Eichler v súvislosti s gréckou krízou prišiel s takým návrhom, že by Grécko malo zaviesť tzv. doplnkovú menu, to znamená, nerušilo by euro. Táto doplnková mena by bola emitovaná gréckym štátom, mohla by podliehať, samozrejme, devalvácii tak, ako by, samozrejme, aj devalvácii veľmi rýchlo podľahla, ale mzdy štátnych zamestnancov a všetky obligatórne výdavky štátneho rozpočtu gréckeho štátu by boli hradené domácim obyvateľom v tejto doplnkovej mene.
Poviem to na takom príklade, povedzme si to na príklade penzistov. Predpokladám, že grécki penzisti až tak často do Nemecka a Štokholmu na dovolenku necestujú. To znamená, že vyplácanie dôchodkov v tejto doplnkovej, nazvime to že pracovne, drachme, by nebolo až takým veľkým problémom pre gréckych dôchodcov, ale súčasne vzhľadom na náklady, ktoré grécky štát, tie obligatórne, mandatórne výdaje, ktoré má grécky štát na vyplácanie sociálnych dávok, penzií, platov štátnych zamestnancov, by sa v pomere k euru zlacnili, pretože drachma by bola oveľa, oveľa slabšia.
V prípade, ak sa Slovensko náhodou dostane v budúcnosti do situácie, keď bude musieť rozmýšľať nad tým, akým spôsobom šetriť fixné náklady štátu, tak bude môcť takýmto spôsobom na základe precedensu so stravnými lístkami alebo s gastráčmi uvažovať o takomto kroku a emitovať emisiu, nazvime to, domácej meny. Hovorím to ako o ekonomickom nástroji, ktorý môže byť diskutovaný, či je to vhodné, v akej situácii, ale proste je to nástroj. A práve tieto fungujúce gastráče, ktoré sú takouto doplnkovou alternatívnou menou, aj keď tak formálne nevyzerajú, nám umožňujú oprieť sa o tento precedens a použiť to aj v slovenskom právnom poriadku a v slovenskom ekonomickom systéme.
Ešte by som chcel povedať konkrétny príklad. Keď bola hospodárska kríza v 30. rokoch, niektorí ľudia v zúfalej situácii, pretože všade v Európe bola obrovská nezamestnanosť, ekonomika kolabovala, si spomenuli na koncept istého nemecko-argentínskeho ekonóma, ktorý sa volal Silvio Gesell. Silvio Gesell odôvodňoval hospodárske krízy a ich, povedal by som, cyklickosť problematikou úroku. Akonáhle vznikajú peniaze alebo vzniká profit len na základe úroku, po zvýšení úrokových sadzieb je, samozrejme, pre držiteľa peňazí objektívne výhodné tieto peniaze držať pri sebe a požičiavať, než ich investovať do ekonomiky a proste poskytovať ich podnikateľom, povedal by som, na konkrétne praktické projekty, proste bolo by výhodné preňho najviac byť takou klasickou pôžičkárňou a žiť čisto z úrokov. Silvio Gesell túto problematiku otočil. Predstavme si, že peniaze vydané sú bezúročné, ale naopak, každý mesiac stratia percento svojej hodnoty. Tým pádom každý je motivovaný, aby tú svoju spotrebu alebo platbu učinil ešte v tomto mesiaci. Pretože za mesiac budú mať hodnotu o percento nižšiu, za dva mesiace o 2 percentá a tak ďalej.
V mestečku Wörgl v Rakúsku, neďaleko od nás, tento experiment použili. Mali k dispozícii v mestskej kase v ´32. roku uprostred najväčšej hospodárskej krízy, kde mali 30-percentnú nezamestnanosť, iba 40-tisíc šilingov. Vložili ich na účet a na základe toho emitovali vlastných 40-tisíc šilingov. Ale tých 40-tisíc šilingov malo, nazveme to kupóniky, urobili to tak, že každý mesiac si musel za jedno percento hodnoty kúpiť občan kolok, ktorý tam nalepil, iba v tom prípade boli tie peniaze platné. Čo sa stalo? V mestečku Wörgl začali všetko ľudia platiť čím skôr. Napríklad platili o niekoľko mesiacov skôr dane. Proste kupovali, snažili sa jednoducho spotrebovať tieto peniaze čím skôr. Keďže, veľmi zhruba, HDP krajiny sa rovná mase obeživa a rýchlosti jej obehu, ekonomika sa točila vo Wörgli a jeho blízkosti približne desaťkrát rýchlejšie ako zvyšná rakúska ekonomika. V priebehu roka a pol postavili v malom mestečku Wörgl lyžiarsky mostík, plaváreň, vyasfaltovali všetky cesty, postavili kanalizáciu, proste mestečko sa rozvíjalo. Dokonca vtedajší francúzsky premiér Daladier navštívil oficiálne toto mestečko. Ako je možné, že proste všade kríza a vo Wörgli a v okolí hospodárska prosperita?
No bolo to práve na základe toho, že táto mena fungovala na základe iných pravidiel, proste obiehala oveľa, oveľa rýchlejšie. Samozrejme, začali sa pridávať ďalšie rakúske mestečká, dediny, obce. Začali zavádzať vlastné doplnkové meny, až národná banka Rakúska proste urobila šlus a zakázala používanie tejto meny. A ten úrok, aby som stihol čas do siedmej, ten, vlastne ten negatívny úrok, že si museli ľudia kupovať vždy ten jednopercentný kolok, aby tá bankovka platila aj ďalší mesiac, ten používalo mestečko Wörgl na vyplácanie, nazvime to, dávok v nezamestnanosti alebo na podporu všetkých chudobných, ktorí boli v tomto meste. To znamená, platili za to vývarovne, teplé obedy, prispievali sociálne. Každopádne za rok a pol, kedy tento experiment trval, bola nulová nezamestnanosť v mestečku Wörgl, všade v Rakúsku bola 30-percentná nezamestnanosť. Akonáhle národná banka ukončila, proste zakázala taxatívne používanie alternatívnych mien, do pol roka Wörgl skapal. To znamená, bola tam opäť 30-percentná nezamestnanosť, tak ako všade inde.
Samozrejme, že Európska centrálna banka sa veľmi, veľmi snaží koncept akýchkoľvek funkčnejších alternatívnych mien sabotovať a bojkotovať. Ale práve na základe gastráčov má Slovenská republika precedens, keďže fungujú dlhodobo a nie sú v žiadnom rozpore s európskymi zákonmi, že v prípade krízy môžme tento nástroj na Slovensku použiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis