Videokanál klubu

Rada by som nadviazala práve na tú časť, kedy pán poslanec Žarnay hovoril o tragikomickom príklade zo života, pretože podobný mám aj ja, kedy som pred rokmi žiadala o úver na bývanie, a v banke ma tá dotyčná pracovníčka za prepážkou doslova vysmiala, keď som jej predložila svoju výplatnú pásku s tým platom, že čo tu vlastne robím, a teda môžem povedať, že je to akýkoľvek pocit, len nie príjemný. A možno, keď som tak počúvala ten príspevok v rámci rozpravy, tak mi napadla jedna vec, že práve v súvislosti s platmi učiteľov, práve v kontexte vysokých škôl vzniká jeden fenomén, ktorý s tým súvisí, a je potrebné ho riešiť. A to je síce fenomén tzv. lietajúcich profesorov.
A tu si treba uvedomiť, všetci by sme si mali uvedomiť, že tento fenomén vzniká práve preto, že tie platy sú také, aké sú. Tí ľudia, keď chcú zostať verní svojmu povolaniu, pretože ho baví, toho človeka, to povolanie, napĺňa ho, tak nejakým spôsobom stojí, že tak, že má dva alebo tri úväzky na vysokých školách, a v dnešnej dobe, vieme, že je nový vysokoškolský zákon, teda už nie tak veľmi nový, ktorý obmedzuje týmto ľuďom, týmto pedagógom mať dva 100 % úväzky, hej, čiže vznikajú také pseudosituácie, kedy má človek, ja neviem, 100 % a 99 % alebo potom je nútený odísť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to podľa mňa problém, ktorý si treba uvedomiť, treba ho riešiť, pretože vždy je to na úkor kvality. Vznikajú potom situácie, o ktorých sa dá hovoriť hodiny, sama som ich zažila a sú na úkor kvality školstva. Ale vždy to začína a končí pri peniazoch, práve to, čo spomínal v takmer 30-minútovom príspevku pán poslanec Žarnay.
Ďakujem.

Chcem poznamenať, že takým riešením, s čím som sa stretol aj v iných štátoch, ako bolo Nemecko alebo Rakúsko, prichádzalo to, že jedna dedina mala dajme tomu prvý, druhý, prvú, druhú triedu v jednej dedine a tretiu, štvrtú v druhej, resp. u nás by to mohlo prichádzať do úvahy, že prvý až štvrtý stupeň tých málotriedok by bol v jednej dedine a druhý by bol možno päť až deväť a možno by sa zachoval aj počet tých učiteľov a tých pedagogických zamestnancov a možno to by bolo tiež riešením.

Chcem všetkým poslancom poďakovať za odsúhlasenie nášho návrhu, veľmi si to vážime, je to pre nás priorita, tak preto sme tieto zmeny urobili. Ďakujem ešte raz.

Pán poslanec Beblavý, výbor pre európske záležitosti považujeme v našom hnutí za jeden z najdôležitejších v parlamente kvôli tomu, že stráži prenos suverenity Slovenskej republiky smerom k Európskej únii, a preto sme požiadali o túto zmenu z dôvodu, že by sme chceli, aby poslanec nášho klubu mohol obhajovať naše záujmy. Pre nás je to absolútne prioritná vec nášho volebného programu a nášho politického pôsobenia.
Toto je jediný dôvod, prečo sme o tom požiadali.

Winston Churchill kedysi o americkej zahraničnej politike povedal, že Američania vždy nájdu to najlepšie riešenie, pravda, až potom, čo vyčerpajú úplne všetky ostatné. Po tom, čo Američania robia v zahraničnej politike za posledné roky, pripomeniem len tri veci, to je Irak, Líbya, Sýria, podpora moslimského bratstva v Egypte, by som bol voči americkej zahraničnej politike veľmi opatrný z hľadiska toho, že nakoľko je predvídavá a realistická a nakoľko je vôbec schopná nejaký problém riešiť alebo iba eskalovať.
Myslím si, že je správne nestrkať sa Američanom do zadku, pretože sa veľmi často môžu mýliť, a potom sa môžeme mýliť aj my spolu s nimi. Ale rovnako dôležité, pán poslanec Kotleba, je nestrkať sa do zadku ani iným, napr. Rusom. Vy ste tu spomínali tie roky od 1949, ja spomeniem len rok 2016, keď ste na pozdravenie Nočných vlkov vyvesili na Banskobystrický krajský úrad ruskú vlajku. Mimochodom, tí Noční vlci prijéchali na amerických mašinách.
No, keď ste tu teda hovorili o tom, že Slovensko nemá byť americkou kolóniou, ja s tým súhlasím, len problém je v tom, že Slovensko nemá byť ani ruskou kolóniou, máme sa usilovať byť, pokiaľ možno, štát s čo najväčšou mierou suverenity a samostatnosti v rozhodovaní.
Ak má byť riešením, ktoré ponúkate, to, že nestrkajme sa do zadku Američanom, strčme sa do zadku Rusom, tak to podľa mňa, nie je dobré riešenie pre Slovensko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som vám len doplnil poznatky z histórie, prečo bola vojna v Juhoslávii.
Hlavnou príčinou vojny v Juhoslávii bol srbský nacionalizmus a najmä to, že Juhoslovanská zväzová republika sa skladala z mnohých etnicky rôznorodých štátov a najmä z mnohých náboženstiev. Srbsko bolo pravoslávne, Chorváti, Slovinci katolíci, Bosna prevažne moslimská, čiže povedzme si, aj dôvod bombardovania NATO, ktoré, samozrejme, neobhajujem, a určite som za odsúdenie tohto bombardovania, ale povedzme si dôvod, keď srbské vojenské a polovojenské jednotky vraždili obyvateľov vlastných zväzových republík, kde vraždili moslimov, kde vraždili katolíkov. Ja vám len v krátkosti prečítam, po náboženskej rovine Srbi verzus Chorváti, čiže pravoslávni verzus katolíci, Srbi verzus Slovinci, Srbi verzus Bosniaci, Srbi verzus kosovskí Albánci, čiže, keď povieme A, povedzme aj B. Alebo môžme pokračovať, voči komu vlastne Srbsko viedlo vojnu, Slovinci verzus Srbi, Chorváti verzus Srbi, bosnianski moslimovia verzus bosnianski Chorváti, Srbi spojení s Chorvátmi verzus bosnianski moslimovia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v každom prípade Srbi vraždili obyvateľov vlastných republík a najmä kvôli tomu, pretože Slovinsko a Chorvátsko bolo podstatne ekonomicky vyspelejšie ako Srbsko a Slovinci a Chorváti dotovali Srbsko. A Srbi nechceli prísť o tieto dva štáty. Čiže museli tam robiť čistky.
Ja, samozrejme, odsudzujem bombardovanie NATO.

Pán poslanec Uhrík, spomenuli ste ako príklad krajiny, ktorá úspešne rieši problémy, Čínu a povedali ste, že nie je tam žiadny terorizmus a ani sa tam nekradne. Tak vás len chcem poopraviť, že len v minulom roku tam bolo vyše 307 mŕtvych pri teroristických útokoch, a čo sa týka kradnutia, len v štátnej správe bolo za kradnutie, teda za korupciu odsúdených a pravidelne je odsúdených každý rok viac ako 100-tisíc ľudí.
Čiže pre mňa Čína nie je až takým vzorom, ktorým by som sa chcel v tejto veci inšpirovať.

Pán poslanec, mňa by tiež zaujímalo, keď už takýto materiál o zahraničnej politike máme, týkajúci sa zahraničnej politiky, máme v parlamente, aký je postoj zvyšných koaličných strán k tomuto dokumentu. Predpokladám, keďže ho predkladá pán minister zahraničných vecí ako nominant SMER-u, že asi je s týmto návrhom stotožnený. Ale aký má postoj k tomu SIEŤ, SNS a MOST? A vlastne ako je vládna koalícia jednotná v tomto návrhu? To by ma zaujímalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja by som len pre kolegov doplnil informáciu, že len minulého roku boli masové protesty v Čiernej Hore v tisícoch, v ktorých ľudia protestovali proti vstupu do svojej krajiny do NATO. Ľudia v tejto krajine požadujú referendum o vstupe do NATO a absolútne odmietajú, aby vláda, mafiánska vláda, za nich rozhodla o vstupe do tejto aliancie.
Čiže len aby ste mali ďalšiu skladačku, že samotní občania Čiernej Hory nie sú práve nadšení vstupom svojej krajiny do NATO.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja sa len krátko vyjadrím k našemu postoju, a ako budeme hlasovať. My sa zdržíme hlasovania, poviem vám prečo.
Určite by sme za normálnych okolností podporili vstup Čiernej Hory do NATA, ale ja si dobre pamätám, keď nám bolo zamedzené vôbec vstúpiť do tejto organizácie, keď vládol Slovensku Vladimír Mečiar. Všetci sme to chápali a vedeli sme, prečo tento vstup nám nebol umožnený. Tunák môj predrečník pán Osuský tuná niečo hovoril o odvšivení, ale zabudol povedať, že tá najväčšia voš tam stále sedí.
Povedzme si, kto je Milo Djukanovič. A netvárme sa, že nevieme, kto je Milo Djukanovič. Je to predseda vlády a je predsedom Demokratickej strany socialistov od roku 1991. Čo je to za strana? Je to tá istá strana, ktorá predtým bola komunistickou stranou, len sa premenovali. Tento pán predseda vlády je tam dodnes, a my keď máme hlasovať o tejto krajine, ja s tým nesúhlasím, aby typ podobný Mečiarovi, mu bolo takto umožnené vstúpiť do slušnej spoločnosti.
Kto je Milo Djukanovič? Tak sa pozrime, otvoríme si Google a môžeme si pozrieť, aby nás zase nenapadli, že tuná šírime ruskú propagandu, tak si pozrime The Guardian. Áno? A kto to je, čo nám vyskočí? Mafián, uhm. Pozrime sa, píšu Angličania, mafián Djukanovič spolu s Gerardom Comom, talianskym super mafiánom, obchoduje, robí biznisy. S čím obchoduje predseda Montenegra? S čím obchoduje? Tak obchoduje s cigaretami, s ľuďmi, pašuje cigarety po celej Európe, vydiera, robí prevádzačstvo a má kontakty na najvyšších bosov v Nemecku, v Taliansku a iných krajinách. Toto je Milo Djukanovič, komunista, birmovaný, v 90. rokoch pretavený do mafiána.
Pán Osuský tu hovorí, že krajina je odvšivená, len tá najväčšia voš tam stále sedí. My určite, ja by som bol proti a nedoporučoval by som nikomu hlasovať, aby takáto mafiánska krajina tam vstúpila. Je mi ľúto tých ľudí. Rovnako trpeli ľudia u nás za Mečiara a bolo nám, nebolo nám umožnené vstúpiť do euroatlantických štruktúr kvôli Mečiarovi.
My sa zdržíme preto, lebo si vážime ľudí v Montenegru. Keď konečne odíde aj táto najväčšia voš, veľmi radi budeme hlasovať za vstup Montenegra do NATA.
Ďakujem.