Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

31.1.2019 o 9:46 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 10:25 - 10:29 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný, krátky, nebudem okolo toho chodiť veľmi dlho.
Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, keď vidíme, že tieto vládne garnitúry, ktoré sa tuná striedali od, po 1993. roku, akým spôsobom fungovali a ako kašlali na ľudí. Ak chceme zvýšiť ľuďom platy, tak sa musíme k tomu postaviť my, ktorí máme nejaký podiel na moci, zodpovedne a snažiť sa to tlačiť.
Ako to môžeme urobiť? Mali sme k tomuto programovú konferenciu, kde sme jasne ukázali a vypočítali, koľko percent HDP Slovensko rozdeľuje na platy. A, čuduj sa svete, je to niečo pod 40 percent. Poviete si fajn, tak by to asi malo byť. No ale nie je to pravdou. V takom Slovinsku alebo Chorvátsku, ktoré by sa mohlo s nami porovnávať, je to skoro 50 %, bavíme sa o nejakých 48, 49 percentách. A to je Chorvátsko, čo si povieme, nejaký balkánsky štát zaostalý, v úvodzovkách. A dáva z HDP skoro 50 % všetkých prostriedkov na mzdy. Zvyšok sa delí na kapitál a ostatok ide na government.
Ako je to v Nemecku? Tam je to 50 %, preto tie platy sú tam také veľké.
Môžete si povedať, no, ho, ho, ho, ale tam je iná produktivita práce. No tak si to porovnajme ešte cez produktivitu práce. Tak Slovinsko má skoro rovnakú produktivitu práce ako Slovensko, niečo, 80, 80, niečo nad 80 %, ľahko nad 80 % priemeru Európskej únie. No ale má o 400 eur väčší, väčšie mzdy. Jako je to možné? No preto, lebo rozdeľuje z toho koláča spravodlivo, 50 %, skoro 50 % dáva ľuďom. O toto nám ide.
Všetci tvária sa, že sa to nedá. No jasne, že sa to dá. Keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak tým ľuďom naozaj, sme vypočítali, by prirástlo o 200, 200 euro navyše. A toto je tá spravodlivosť, ktorú chceme my zaviesť aj v tomto prípade.
Chcel som to len na to upozorniť, že pokiaľ bude vláda chcieť dostať tých ľudí späť, ktorých vyštvala, sú to, je to 300-tisíc ľudí, možno viac, do zahraničia, oni by sa veľmi veľa, vo veľa prípadoch radi vrátili, ale majú ísť sem robiť za žobračenku? Keď sem napúšťame zahraničných zamestnancov z Chorvátska, pardon, z Chorvátska, z Srbska, z Ukrajiny, keď sem pustíme agentúry, ktoré nám tunák budú tlačiť tie mzdy dole, to je vôbec nie, že, pre boha živého, automobilky nemajú zamestnancov, nie, pre boha živého, automobilky by museli dať našim slovenským ľuďom viac peňazí, pre boha živého! To by bola katastrofa! Tak rýchlo tunák poďme poprijímať zákony, aby náhodou sa niečo takéto nestalo. Aby sme stále boli len tí blbí montážnici Európy, takto si to táto vláda predstavuje.
Ale my sme absolútne, zásadne proti tomuto. Ako to vieme zvýšiť? No tak urobme tlak, urobme tlak na tú pracovnú silu. Proste keď tu tá pracovná sila nebude, no tak bude musieť aj ten, ten veľký priemysel začať zvyšovať tie platy. No len to by už nemal také zisky. A to už nie je v súlade s jeho záujmami, so zahraničným kapitálom a potom cez transferové dane to všetko vyvezú von. A my sa tuná kukáme jak puci, čo sa deje. A pokiaľ toto nepochopíme, tak ľuďom sa tu na Slovensku nebude dobre žiť. Pokiaľ toto nepochopíme a kým tomuto neurobíme prietrž.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán kolega Fecko, chcel by som sa krátko vyjadriť. Viem, že ste to mysleli v dobrom, a berte, že teraz budem hovoriť nahnevane trochu, ale nie na vás, ale na ten problém.
Pán kolega, povedali ste, že si máte zvyknúť na to, vládna koalícia nikdy neprijme žiaden opozičný návrh. A ja si na to nechcem zvyknúť, ani si na to nikdy nezvyknem, lebo som presvedčený, že by to tak nemalo byť, že by sme tu mali hlasovať podľa toho, či je návrh dobrý alebo zlý. A, samozrejme, ja neviem s pištoľou pri hlave donútiť žiadneho poslanca, aby hlasoval za taký alebo onaký návrh zákona. Ale chcem vám niečo povedať, takú moju predstavu o tom, ako by to tu malo fungovať. A ak po budúcich voľbách budem mať nejaký vplyv na to, aby som mohol ovplyvniť, ako to tu bude fungovať, tak vám garantujem, že budem presadzovať, ak by som bol aj vládny poslanec, aby na každej schôdzi prechádzali zákony – to je jedno, či vládne, alebo opozičné – podľa toho, či pomôžu ľuďom. A keď pomôžu, tak nech prejdú.
Ja sa nebojím toho, že keď nebodaj by som bol vládny poslanec a nejakému opozičnému poslancovi by prešiel nejaký návrh zákona, ktorý môže pomôcť ľuďom, že mne by to uškodilo. Práve naopak, ako chceme obnoviť dôveru ľudí v tento štát, keď ľudia vidia, že si darmo zvolia svojich poslancov, darmo im dajú dôveru, aj tak tá väčšina v parlamente nič neschváli? A teraz si predstavte, čo by sa stalo, akú dôveru by mali ľudia v štát, keď by vedeli, že či si zvolili takého alebo onakého poslanca, či je vo vláde alebo v opozícii, ale budú mať istotu, že keď navrhne niečo dobré, čo pomôže ľuďom, tak za to parlament zahlasuje. Tak sa obnovuje dôvera v demokraciu a dôvera v tento štát.
Nehnevajte sa, že som trochu takto ostrejšie vystúpil, nie je to na vás, ale ja sa s takýmito vecami nechcem zmieriť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 10:13 - 10:14 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Nesystémové, áno, to počúvam. Môžme vymenovať iks nesystémových hlúpostí, ktoré vyprodukovala táto vláda. Môžme sa s úsmevom baviť o odbornosti najmä návrhov zo strany SNS. Môžme sa baviť o "sociálnom cítení" zo strany SMER. Ja vám poviem, mňa už toto naozaj strašne vytáča, ako táto vláda kašle na týchto ľudí, zvysoka kašle na týchto ľudí. Lebo keby sme o tom rozprávali mesiac, dva, dobre, diskutujme. Tri roky. Tri roky toto tu riešime, tri roky sa o tom diskutuje, tri roky sa o tom píše a výsledok? Nič. Nula celá, ako to bolo v tom videu? Nula celá nula nula nič. Toto je výsledok tejto vlády. Jeden milión ľudí má problém a vláda na to kašle!
Tak ja vám teraz niečo poviem, páni poslanci. Tri roky som si dával tú servítku pred ústa, snažil som sa akože kontrolovať a nebyť nejaký veľmi útočný, osobný, ale budem, lebo s vami sa inak nedá. Keď to nejde po dobrom, tak to bude po zlom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 9:43 - 10:10 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, stojím tu štvrtýkrát, myslím, k tejto téme. Napriek tomu, že v tejto sále je teraz minimum poslancov, tak mienim rozprávať dlhšie. Snáď pritiahnem ďalších zvedavcov.
Už po štvrtýkrát predkladáme návrh zákona o exekučnej amnestii, ktorému bolo vyčítané všetko možné, že nie je dokonalý, že nie je spravodlivý, že nie je neviem aký. Moja otázka ale znie, či už ste videli aj iný návrh zákona k exekúciám. Ja som za tri roky tu žiadny iný nevidel. Nič, nepredložila nič. To, že niečo bolo vypracované, neznamená, že to bolo predložené.
Musím povedať, že bývalá pani ministerka Žitňanská vypracovala nejaký návrh, ten sa ale nikdy nedostal do pléna. Ten návrh ja som videl a považoval som ho za celkom dobrý, ktorý by riešil, myslím si, že významným spôsobom situáciu. Avšak pani ministerka skončila a máme tu nového pána ministra, ktorý už skoro rok rozpráva, že to nejakým spôsobom vyrieši. Lenže tiež sme ešte nevideli žiaden návrh zákona. Máme len nejaké medializované informácie. Totižto neustále dostávame aj ja, aj kolega Krajniak, aj Boris Kollár a ďalší naši kolegovia, neustále dostávame tú istú otázku, či už sa konečne niečo urobí s tými exekúciami. A dookola im musíme opakovať, že zatiaľ vláda s ničím neprišla. Napriek tomu, že pani ministerka bývalá, pani ministerka bývalá Žitňanská pripravila spolu so svojimi spolupracovníkmi na ministerstve spravodlivosti, ešte raz hovorím, celkom dobrý návrh, dokonca tam bolo viacero alternatív, napriek tomu sa vláda tvári, že nemajú ešte nič hotové, čo by malo hlavu a pätu. Napriek tomu, že podľa mojich informácií predstavitelia vládnej koalície a v rámci nejakej pracovnej skupiny niekoľkokrát a dlhé mesiace komentovali, pripomienkovali a diskutovali o návrhu zákona, ktorý pani ministerka pripravila, napriek tomu sme potom videli výrazy tváre, ktoré hovorili, že ale veď nič nie je pripravené. Teda namieste je otázka: Je alebo nie je vôľa vládnej koalície riešiť exekúcie? Ja mám pocit po troch rokoch, že nie je. Stále len počúvame, že bude, bude, ale po troch rokoch konštatujeme, že nie je.
Keď sme išli do parlamentných volieb, exekúcie bola jedna z našich tém. A bola ňou preto, pretože túto tému považujeme za nesmierne dôležitú. Nielen preto, že exekúcie sa dotýkajú viac ako jedného milióna ľudí na Slovensku. Tu sa bavíme asi o 25 percentách dospelej populácie Slovenskej republiky, čo, uznáte, je šialené číslo, ale bavíme sa aj o tom, že títo ľudia sú mimo oficiálneho pracovného procesu a mnohí z nich celé roky prežívajú v rámci čiernej ekonomiky. To znamená sa, to znamená, že sa zamestnávajú nelegálne, štát z toho nemá dane, štát z toho nemá odvody a čierna ekonomika takýmto spôsobom sa len a len rozvíja. Preto je namieste otázka, prečo vláda s tým nič nerobí.
Ja si pamätám, si ako dnes pamätám tlačovú besedu pána Fica, Danka a Bugára, bolo to, myslím, v máji 2017 alebo v júni 2017, kde títo traja páni, predstavitelia vládnej koalície, sa rozhorčovali nad tým, koľko je na Slovensku exekúcií a že to je strašné a oni to idú riešiť. Bolo to v máji alebo v júni 2017. Dnes máme rok 2019. Za dva roky títo traja páni neboli schopní predložiť ani čiarku do Národnej rady.
Pán Danko z tohto miesta nám vyčítal, že ten náš návrh nie je odborne dobre pripravený a je veľmi jednoduchý a málo strán je tam, že oni to pripravia poriadne. Tak ja sa pýtam: Pán Danko, čo ste robili za dva roky? Chcete mi povedať, že za dva roky vládna koalícia s celým aparátom, s celým legislatívnym, so všetkými tými legislatívcami, právnikmi, komorami ste neboli schopní za dva roky predložiť nejaký návrh na riešenie exekúcií do parlamentu? To naozaj chcete nám nahovoriť, že vy na tom už dva roky pracujete, len neviete to perpetuum mobile vymyslieť? Ja sa pýtam, prečo vymýšľate teplú vodu. Prečo vymýšľate niečo, čo už v mnohých krajinách vymyslené bolo a funguje? Vedeli by sme niekoľko príkladov uviesť, kde nejakým spôsobom exekučná amnestia v niektorých krajinách prebehla a celkom úspešne.
Takže ešte raz sa pýtam, páni Fico, Bugár a Danko: Dva roky všetci vaši úradníci a odborníci nie sú schopní pripraviť návrh zákona? Áno, ten náš návrh sme možno písali "na kolene", ale písali sme ho v najlepšej viere, ako tým ľuďom pomôcť.
Ešte raz sa pýtam: Desiatky odborníkov, ktorých má vláda a ministerstvá k dispozícii, za dva roky nie sú schopní vyprodukovať jeden návrh zákona? Ale keď ide, teraz poviem sprosto, o nejaký biznis, tak viete v skrátenom legislatívnom konaní len taký fukot za tri dni tu niečo predložiť.
Rozumiem tomu, že koaličná zmluva hovorí, že návrhy opozície sa nesmú podporiť. Rozumiem tomu. Ale ja sa pýtam, keď nie ste schopní za dva roky predložiť vlastný návrh, dnes tu máte návrh zákona od opozície, od strany SME RODINA, je pre vás prednejšia koaličná zmluva ako životy ľudí na Slovensku? Viac vám záleží na nejakej koaličnej zmluve, ktorá je aj tak po troch rokoch, vieme, že len zdrap papiera, lebo aj tak ju porušujete len taký fukot, je pre vás toto viac ako život jedného milióna ľudí, ktorí majú reálne problém?
Páni poslanci, čo tu sedíte, je vás tu síce málo, ale to je aj otázka na vás: Je pre vás dôležitejšie poslušne stláčať gombík, ako vám predsedovia klubov ukážu, je to pre vás prednejšie ako životy ľudí?
Tento návrh nie je opozičný alebo koaličný, ľavicový alebo pravicový, liberálny alebo konzervatívny. Tu sa bavíme o životoch ľudí, ktorí reálne majú obrovské existenčné problémy. Tu sa bavíme o desiatkach samovrážd spáchaných kvôli tomu, že ľudia sa nevedeli dostať z týchto dlhov.
Niekoľkokrát som počul z úst niektorých koaličných poslancov, že čo sa ja tak zaujímam o tie exekúcie. No z jednoduchého dôvodu, ja už som to tu povedal. Ja sám mám skúsenosti s exekúciami, ja sám viem, čo je to, keď vás inkasné spoločnosti od rána do večera bombardujú. Ja viem, čo je to mať exekúciu.
Viete to vy? Kto z vás mal exekúciu? Priznajte sa tí, ktorí už ste nejakú exekúciu mali. Priznajte sa tí, od ktorého už tie inkasné spoločnosti niečo vymáhali. No, pochybujem, že niekto dvihne ruku. Ja sa za to nehanbím. V minulosti, áno, robil som nerozvážne rozhodnutia. Občas som nezaplatil pokutu za rýchlosť, za pol roka, za rok mi prišlo päťnásobok toho. Áno, môžem sa vyhovoriť na to, že som bol mladý, nerozvážny, možno hlúpy. Ale mnohí ľudia nemôžu za to, že sa dostali do takej situácie.
Ja vám viem menovať príklady, pár vám ich poviem, ako chlap so ženou si zobrali hypotéku, zrekonštruovali si starší rodičovský dom, v ktorom býva matka toho chlapa, splácali celé roky hypotéku, len prišla choroba, manželka dostala rakovinu, zomrela. Manžel si povedal, bude to ťažké, sám musím splácať hypotéku. Tak ju splácal ďalej. Lenže mal pracovný úraz, odtrhlo mu ruku vo fabrike pri stroji, odtrhlo mu ruku. Skončil na invalidnom dôchodku a býval so svojou 80-ročnou matkou. Nebudem menovať dedinu, je to v okrese Sobrance. Samozrejme, už nebol schopný splácať hypotéku. Banka vyhlásila splatnosť hypotéky, dostal sa do exekúcie a kontaktoval ma dva dni predtým, ako mu mali vydražiť dom. A on sa ma len pýtal jednu vec. Vedel, že je nereálne, aby som mu dal 40-tisíc euro na vyplatenie dlhu, on sa ma pýtal len jednu vec: Pán Pčolinský, povedzte mi, ako mám svojej 80-ročnej mame, ktorá postavila tento dom, povedať, že za dva dni ten dom nám zoberú? Čo jej mám povedať? Ako jej mám povedať, že sa musíme odtiaľ vysťahovať a ani neviem, kam pôjdeme.
Toto sú reálne prípady zo života, kedy človek naozaj za to nemôže, že nejakou, poviem teraz u mňa, mladíckou nerozvážnosťou sa dostal do týchto problémov. Takýchto prípadov vám viem menovať desiatky. Denne mi to chodí, denne. Každý boží deň mi príde nejaká správa, e-mail ohľadom exekúcií.
Najnovšie mám rozvedenú mamičku, na ktorú sa manžel vykašľal aj na ich dve deti. Pracovala ako pokladníčka v Kauflande. Musela začať splácať dlhy po manželovi, samozrejme, z toho platu to nezvládala, tak prišla jedna exekúcia, druhá exekúcia, žena dostala rakovinu, dieťa má šesť rokov a osem rokov a teraz ma prosia o to, či im neviem nejako pomôcť. No tak vyplatil som im jednu exekúciu vo výške asi 700 euro. Ja tiež nie som Ježiško ani Mikuláš. Na to je tu štát, aby tieto veci riešil, nie jednotliví poslanci, ktorí pravidelne každý mesiac musíme robiť nejakú skladačku a zháňať peniaze, aby sme nejakým tým ľuďom pomohli. To sa nedá.
Stovky ľudí sa obracajú na Borisa a stovky ľudí potrebujú pomoc. Lenže Boris Kollár nie je Ježiško. On nemá toľko peňazí, ako má štátny rozpočet. To je naozaj taký problém, aby vládna koalícia za dva roky, odkedy to sľúbili na tlačovke, neurobila nejaké systémové riešenie týchto problémov? To je naozaj taký veľký problém? To až tak ťažko na háku máte týchto ľudí?
Ja by som sa hanbil na vašom mieste, že za dva roky vládna koalícia nebola schopná predložiť jeden blbý návrh zákona o exekúciách, ktorý by pomohol jednému miliónu ľudí. Hanbil by som sa na vašom mieste. A tento náš návrh, že je nedostatočný, neodborný? No, dajte lepší. Za dva roky ste neboli schopní toto vyriešiť. Mali by ste sa hanbiť!
A logicky, keď sa nás ľudia pýtajú, a prečo to vláda ešte neurobila, prečo nám tá vláda nepomôže, no čo máme hovoriť? Tak kýveme plecami a hovoríme, že tak pracuje sa na tom. Viete, my nie sme z tých, ktorí budú nejak nadávať, že áno, a ten Fico a ten Danko a neviem čo. Ale už, ja už naozaj neviem, čo im mám hovoriť, tým ľuďom. Už je to hanba.
Týždeň pred Vianocami za mnou z okresu Stará Ľubovňa prišla žena na vlaku, požičala si na cestu, lebo povedal som, že sa s ňou stretnem, ale nepredpokladal som, že ona hneď sadne na vlak a príde za mnou. A porozprávala mi príbeh, ako sa jej rodičia rozviedli, matka nakoniec zomrela, lenže matka medzitým stihla urobiť veľa dlhov, bola alkoholička, otec je vážne chorý a tá dcéra sa rozhodla, že sa o toho svojho otca postará okrem toho, že vychováva dieťa. A začala riešiť exekúcie svojich rodičov. Nechcela otca nechať na ulici. Tak v dedičskom konaní prevzala na seba všetky dlhy. Tie dlhy sú okolo 5-tisíc euro. Pre ňu nepredstaviteľná suma. Tak som pred Vianocami týždeň vytiahol 500 euro, to sú tie naše obrovské platy, každý mesiac z tých našich platov rozdávame. (Otázka na vás: Koľko peňazí rozdáte mesačne vy z týchto vašich platov? Je to vaša vec.) Vytiahol som 500 euro, aby tá žena mohla urobiť nejaké Vianoce svojmu dieťaťu, aby mali zaplatenú elektrinu, aby vedela urobiť nákup. Okrem toho som zorganizoval nejakú zbierku. Chvalabohu sme vyzbierali okolo 4-tisíc euro.
Každý boží deň máme takéto prípady. Každý boží deň. A ja vám poviem, mňa už to nebaví. Do nemoty robiť skladačky, zháňať peniaze, to sa nedá. Tých ľudí je toľko, že ak nezasiahne štát, tak ja sa zbláznim, ale čo tí ľudia? Povedzte mi, čo chcete robiť s týmito ľuďmi. Jeden milión ľudí má obrovské problémy. A vláda na to kašle. Vláda môže hovoriť, čo len chce. Tri roky ste pri moci. Za tri roky neviete vyriešiť exekúcie. Za tri roky! Napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti už nejaký návrh vypracovaný malo a bol dobrý, nebol zlý. Bol dobrý a vyriešil by státisíce ľudí. Nevyriešil by možno všetkých, ale státisíce.
Po zmene vlády sa dozvieme, to bol, nebol ten návrh dobrý, to nebolo dobré. Ja sa potom pýtam, čo ste robili rok? Veď ten zákon sa pripravoval skoro rok. Rok sa koalícia stretávala a rok sa stretávali tie pracovné skupiny a rok sa to riešilo. Všetko sa vypripomienkovalo, všetko bolo vyriešené, vyjasnené a keď to trebalo predložiť, stalo sa, čo sa stalo, vláda padla, vznikla nová – a zrazu ten návrh nebol dobrý.
Pán Danko, vy ste tu stáli a na naše počudovanie ste celkom pekne hovorili vtedy o tých exekúciách a ja som vám úprimne veril, že s tým niečo urobíte, lebo vtedy ste ma naozaj presvedčili. Mali ste taký úprimný prejav, že áno, treba tým ľuďom pomôcť. Ale koľko prešlo času odvtedy? Pol roka, rok? Nie ste schopní predložiť jeden návrh zákona? Ešte budem rozprávať 12 minút.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my sme prišli do tohto parlamentu na to, aby sme nejakým spôsobom pomohli ľuďom. Zhruba po roku ja osobne som začal byť frustrovaný, či má zmysel pre mňa tu sedieť, veď aj tak nič neprejde, aj keby neviem aký bol dobrý návrh zákona. Stokrát som počul od koaličných poslancov, tento alebo tento váš návrh zákona je dobrý. Je naozaj dobrý. Ale vieš, nemôžme za neho hlasovať, lebo ty si opozícia. Tak ja sa pýtam: Aké je kritérium na posudzovanie návrhov zákonov? Koaličné, opozičné? Nie je to trošku zvrátené? Nemali by byť návrhy zákonov posudzované ako dobré a zlé?
Pán Bugár, myslím, bol ten, ktorý povedal, ak nejaký zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. Pán Bugár, kde ste? Tu sa bavíme nie o jednom, ale o jednom milióne ľudí.
Pán právnik Danko, ktorý tu mal právny výklad k exekúciám, kde ste?
Pán najsociálnejší predseda najväčšej a najúspešnejšej strany SMER, kde ste? Za dva roky od vašej tlačovky ste neboli schopní predložiť návrh zákona. Za dva roky. Je to hanba. Buď máte neschopných úradníkov, ktorí to nevedia vypracovať, alebo jednoducho nechcete.
A ja sa pýtam: Prečo nechcete? Nie je to náhodou preto, že mnohí z vás chodia na spoločné dovolenky s najväčšími exekútorskými úradmi, resp. s ich majiteľmi? Videli sme fotky, kde majiteľ najväčšej nebankovky, najväčšia exekútorská kancelária a istý politik na dovolenke spolu. Veľkí kamaráti, veľká šťastná rodina, tak trošku zakonšpirujme. Je to preto, že máte s nimi dobré vzťahy, s tými exekútormi, že máte s nimi biznis? Ja neviem, lebo nerozumiem tomu, aký máte problém s tým, aby sme vyriešili jeden milión exekúcií.
Veď preboha, ešte, ešte aj pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno a ak by tie exekúcie nemali alebo nejakým spôsobom boli vyriešené, tak sa vedia zaradiť do pracovného procesu. Ale nie. My tu musíme dovážať Srbov, Ukrajincov, Pakistancov, neviem koho. Tu plačeme, že my nemáme ľudí do práce, že fabriky pýtajú ľudí. A ja vám hovorím, tu máte 50-tisíc našich Slovákov, ktorí pracujú načierno, lebo majú exekúcie. Tak vyriešme tieto exekúcie a máte 50-tisíc disponibilnej pracovnej sily. Namiesto toho tu pán Richter chodí a tu predkladá sprostosti, ktoré sú dobré akurát na to, aby čo najjednoduchšie sme tu navozili lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Slovákov vyhadzujú z roboty, nepredlžujú im zmluvy, ale Srbov a Ukrajincov tu môžme voziť, ešte im to uľahčíme, lebo robia za 5 korún. Rozumiem tomu. Pre toho Srba, Ukrajinca 500, 600 euro je šialene dobrý plat.
Ale ja sa pýtam: Táto vláda má pomáhať zahraničným občanom alebo slovenským občanom? 50-tisíc minimálne, pán Fico, to sú vaše slová, 50-tisíc ľudí dnes pracuje načierno a nemuselo by. No, tu máte tých zamestnancov, ktorých hľadáte stále. Dookola nám to opakujete. Mali by ste dane, mali by ste odvody, domáca spotreba, to je iné. Domáca spotreba ide aj tak, lebo veď oni zarábajú načierno. Však míňajú to v našich obchodoch, ale nemáte z toho ani dane, ani odvody.
Zaužíval sa tu taký pojem, zdravý gazdovský rozum. Povedzte mi, kde tu je slovo "zdravý", kde tu je slovo "rozum" v tejto vládnej koalícii. Kde? Jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle, lebo ináč sa to nazvať nedá. Keby malo problém 200 ľudí a štát na to kašle, tak pochopím, dobre. Ale jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle? Ale budeme tu počúvať, ako sa ekonomike darí.
Včera bola tlačovka pána ministra Kažimíra, už počúvame, že až tak sa tej ekonomike dariť nebude. Tak ak sa ekonomike darí, aký máte problém vyriešiť exekúcie? O akej sume sa, Milan, asi bavíme, ktorú potrebujeme na vyriešenie týchto exekúcií? Myslím, že aj pani ministerka, keď sme sa v minulosti bavili, tak si nespomínam, bolo to okolo 60, 80 miliónov euro? 60 až 80 miliónov euro. Čo to je? Koľko stojí jedna stíhačka? Koľko stojí jedna stíhačka? (Reakcia z pléna.) Jeden a pol stíhačky. 14 nepotrebných stíhačiek, 14 stíhačiek ideme kúpiť.
Páni poslanci vládnej koalície, ukážte mi 14 pilotov na tie stíhačky. 14 pilotov mi ukážte. Viete vy, že my dnes nemáme pilotov na tieto stíhačky? Ani v najbližších iks rokoch ich mať nebudeme? Lebo tá stíhačka si vyžaduje nejaké kvalifikačné predpoklady, nejaký vek. Štyridsiatnik už je starý, dvadsiatnik je príliš mladý a v tomto rozmedzí my teda tých pilotov máme dvoch-troch, ktorí spĺňajú podmienky. Ale 14 stíhačiek ideme kúpiť. Načo? Však to sa ani nad Nižným Hrabovcom neotočia tie stíhačky, z Bratislavy keď pôjdu. A čo tak kúpiť o dve stíhačky menej a dať sto miliónov euro na oddlženie ľudí a na vyriešenie exekúcií?
Páni poslanci, 80 miliónov euro, pán kolega, 80 miliónov euro potrebujeme, aby sme vyriešili exekúcie, 80 miliónov euro. A teraz si spomeňme, kde všade tých 80 miliónov euro sa dalo nájsť. Aké všetky sprostosti táto vláda schválila, kde peniaze išli len taký fukot. Tu 100 miliónov, tu 200 miliónov, tu transportérik, tu stíhačôčka. Áno, 14 stíhačiek ideme kúpiť. Ale treba aj povedať, že tí naši piloti tam budú sedieť v deravých ponožkách v tých stíhačkách. Si normálne predstavte toho bojového pilota s deravými ponožkami, jak sedí v tej stíhačke. Na smiech. Dve stíhačky menej a máme vyriešené exekúcie.
Namieste je otázka: Pán Danko, nie je lepšie pomôcť jednému miliónu ľudí na úkor toho, že kúpime o dve stíhačky menej?
Dámy a páni, pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejšie stíhačky ako jeden milión ľudí. Pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejší zahraniční pracovníci zo Srbska a Ukrajiny ako minimálne 50-tisíc Slovákov, ktorí dnes pracujú načierno na Slovensku. Väčšinou sú to manuálne roboty na stavbách a podobné profesie, ktoré by sa vedeli zaradiť do pracovného procesu. A prečo? Pretože biznis vám je prednejší ako životy ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.2.2019 9:29 - 9:30 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladáme opäť návrh zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu, skrátene exekučnú amnestiu.
Zmysel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu a bližšie by som ho skúsil odôvodniť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ale vzhľadom na to, že skúsime zohnať pána spravodajcu, tak by som pokračoval v odôvodňovaní tohto zákona už v úvodnom slove.
Dámy a páni, v Českej republike bolo najvýznamnejšou politickou témou, vecnou témou, ktorá mohla pomôcť ľuďom v januári a teraz na začiatku februára, tzv. oddlžovací zákon. Oddlžovací zákon sa v Česku týka 800-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. V Českej republike je táto téma vnímaná ako absolútne zásadná, pretože ohrozuje státisíce ľudí v Českej republike. Ale na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách, to znamená 23 % občanov tohto štátu, pracujúcich občanov alebo teda v dospelom veku, má problémy s exekúciami. A tu to téma nie je, absolútne to nikoho nezaujíma. Ja sa pýtam, ako je možné, že v Česku, ktoré má 10 miliónov obyvateľov, je 800-tisíc ľudí v exekúciách a považujú to za absolútne zásadný problém, ktorý treba neodkladne riešiť. Mesiac to tam bola téma v poslaneckej snemovni, v senáte a znovu v poslaneckej snemovni a poslanci sa hádali iba o jednej jedinej veci: Ako to čo najlepšie urobiť.
Na Slovensku máme milión exekúcií, milión ľudí v exekúcii a nikoho to nezaujíma, absolútne ticho po pješinke. Tak sa pýtam, kedy konečne, keď sme boli schopní oddlžiť oligarchov, Širokého, Váhostav, Doprastav, tie sme oddlžili, to bolo v poriadku. To nikto nehovoril, že je to populizmus, lebo tak sa tá politika robí.
Keď sme oddlžili za 110 miliárd banky, tak to bolo v poriadku, veď tie banky majú asi málo peňazí, keď sme ich potrebovali oddlžiť. Ale keď chceme oddlžiť ľudí, tak nám niektorí hovoria, že toto je populizmus. Kam sme sa to dostali za tie roky v politike?! Nemohli by sme v tej politike urobiť konečne aj niečo, čo pomôže normálnym, bežným ľuďom vrátiť sa do ekonomického života? Keď to mohli urobiť v Slovinsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Chorvátsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Českej republike a pomohlo to tam ľuďom, kedy to konečne urobíme aj my na Slovensku?
Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. Keď sme sľúbili, že budeme za exekučnú amnestiu bojovať, a môžme to nazvať akokoľvek, oddlžovací zákon, exekučná amnestia, zrýchlenie oddlžovacieho konania, reštrukturalizácia ľudí, je nám to úplne jedno, a dokonca je nám úplne jedno aj, kto to navrhne.
Ja vás vyzývam, páni kolegovia z vládnej koalície, pán minister spravodlivosti Gál, alebo ktorýkoľvek z vás, páni kolegovia, my to podporíme, aj keď to dáte ako váš návrh, pretože sa nepozeráme na to, že kto to navrhne, ale či to môže pomôcť ľuďom. A ak to môže pomôcť ľuďom, tak za to zahlasujeme.
Veľmi vás prosím, venujme tomu pozornosť. Máme ešte rok do skončenia volebného obdobia. V Česku máme 10 miliónov ľudí, 800-tisíc v exekúciách a považujú to za katastrofálny problém, ktorý treba okamžite riešiť. Na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách a 5 miliónov obyvateľov. Kedy sa spamätáme? Dneska už čítame správy v médiách, že ten ekonomický rast pomaly končí. A čo sa stane, keď príde znovu ekonomická kríza a banky zdvihnú o kúsoček úroky tým, ktorí majú splácať úvery? Veď my sme najzadlžujúcejšia sa krajina v Európe. Rast hypotekárnych, ale najmä spotrebných úverov, kde sú vyššie úroky, stúpa najviac v Európe. Čo budeme potom robiť, keď nám spadnú ďalší ľudia do exekúcií, ako to potom budeme riešiť?
Veľmi vás prosím, skúsme sa tomu venovať, kým je ešte čas, kým na to máme momentálne v ekonomike zdroje na to, aby sme týmto ľuďom vedeli pomôcť.
Viacerí sa pýtajú, či to nie je morálny hazard. No morálny hazard by to bol, keby sme tým ľuďom chceli odpustiť všetko. Ale my im nechceme odpustiť istinu. Chceli by sme to, možno podobne tak ako v Česku, že istinu musí zaplatiť každý a keď aktuálne nemá, tak by mu na to požičal štát, ale potom by ten človek už iba dosplácal istinu. Ale chceme odpustiť týmto ľuďom úroky z omeškania, poplatky exekútorom a ďalšie príslušenstvo, pretože to je práve to, čo sa nabaľuje do tej dlhovej špirály, kvôli ktorej sa ľudia z toho nemôžu dostať.
Poznáte ma asi ako človeka, ktorý sa vie aj rozčúliť a vie aj argumentovať, aj ostro argumentovať, ale verte mi, že mi ide v tomto prípade a nám všetkým o tú vec, aby sme tým ľuďom pomohli. A úprimne vám hovorím, že navrhnite to vy ako vládna koalícia, radi za to zahlasujeme v akejkoľvek podobe a je nám jedno, ako sa tu bude volať. Pretože tých milión ľudí má naozaj problém. Pol milióna ľudí na Slovensku má dve a viac exekúcií. Veď oni sa nemôžu zapojiť do ekonomického života, pretože všetko, čo by zarobili, by im zobral exekútor. A to nehovorím o 100-tisíc ľuďoch, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Keď si niekto myslí, že to sú všetko iba nezodpovední ľudia, lebo aj takí medzi nimi sú, samozrejme, tak je to omyl. Je tam veľa ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia. Napríklad im ochorel príbuzný, museli sa vrátiť zo zahraničia, starať sa o chorého otca alebo chorú mamu. Alebo pred 30 rokmi podpísali ručenie bratovi za úver. Brat zomrel a oni musia teraz splácať nielen svoje úvery, ale aj bratove. Nikdy to neposplácajú. Máme tam 30-tisíc, teda viac ako 30-tisíc dôchodcov, ktorí mnohýkrát splácajú z dôchodku exekúciu spred 20 rokov a vedia, že do konca života ju už nesplatia. Veď nerobme z našich ľudí úrokových a úverových otrokov! Nezaslúžia si to.
Myslím si, že aj ten, kto raz si zle prečítal zmluvu a pred 15 rokmi zle podpísal niečo, kde si neprečítal malé písmenká, by si zaslúžil aspoň raz v živote druhú ekonomickú šancu. Ak týchto ľudí oddlžíme, pomôžeme im vrátiť sa do ekonomického života, budú platiť dane, budú platiť odvody, budú prínosom pre celú spoločnosť. A dokonca ešte aj tie inštitúcie, ktoré im odpustia to príslušenstvo, na tom zarobia. Máme skúsenosť s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, máme skúsenosť s generálnym pardonom jednej zdravotnej poisťovne, teraz robí generálny pardon dokonca aj Úrad na verejné obstarávanie. A všetky tieto inštitúcie, ktoré to doteraz urobili, na tom zarobili. Lebo to, čo tí ľudia by už nikdy nezaplatili, tak teraz, keď vedia, že sa môžu zachrániť tým, že splatia istinu, tak sa to snažia urobiť, aby mohli začať znova. Nevykašlime sa na tých ľudí, pomôžme im.
Ďakujem vám a ďakujem aj za prípadnú podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 17:58 - 18:00 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Martin, ma tiež by zaujímalo, že načo potrebujeme rozširovať Radu Slovenského pozemkového fondu a prečo práve tieto dve organizácie, prečo nie aj ďalšie, ktoré majú čo povedať do pozemkových úprav. Mne to skôr príde, lebo príde mi to také divné, lebo Slovenská národná strana má tri roky tento rezort, tri roky ste mali dosť času na to, aby ste zefektívnili prácu Slovenského pozemkového fondu a pred koncom volebného obdobia prichádzate s tým, že tam chcete ďalších ľudí nanominovať. Áno, budú ich nominovať tieto dve organizácie, ale všetci dobre vieme, že dostanú sa tam len vhodní ľudia. Preto ja považujem za malý zázrak, že v tajnej voľbe, ja neviem, či ste sa pomýlili, kolegovia koaliční poslanci, ale ste zvolili nominanta za SME RODINA do tohto fondu a v najbližších týždňoch budeme mať nejaké prvé výstupy od nášho nominanta o práci tohto fondu. Čiže som veľmi zvedavý na tú analýzu tej práce, ktorá tam je.
Čiže ešte raz, prečo práve tieto dva, tieto dve organizácie, prečo nie aj ďalšie, ktoré sú veľmi aktívne. A ty si, Martin, vravel, že prečo nie napríklad aj, aj malí farmári. No tak malí farmári preto nie, lebo tí sú neposlušní a vyskakujú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 15:33 - 15:35 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vypočul som si vaše vystúpenie, pán kolega, len vadila mi v ňom taká jedna vec, že novinári by nemali vyšetrovať, nahrádzať Policajný zbor a tak ďalej. S týmto si dovolím trošku nesúhlasiť. Lebo tak máme tu nejakú investigatívu a povedzme si rovno, už to kolega spomínal, Jano Kuciak to, čo písal, on mi príde ako dobrý príklad, lebo prečítal som veľa jeho článkov. On v tých článkoch písal holé fakty. Čerpal z databáz, čerpal z informácií na základe infozákona, a tak ďalej. Ani v jednom článku nesúdil, ani v jednom článku nesúdil, ale informoval. To mi príde úplne v poriadku, ak novinári pátrajú po niečom, spájajú si jedno, druhé, tretie, štvrté, tú nejakú mozaiku. Ja v tomto vôbec nevidím problém. Myslím si, že mali by to robiť, pretože povedzme si rovno, Kuciak napríklad písal o veciach, ktoré naše orgány činné v trestnom konaní vôbec neriešili. Čiže častokrát a, bohužiaľ, tí novinári musia nahrádzať ten Policajný zbor.
Tiež som chcel povedať, že súhlasím s tým, že nemajú súdiť. Novinári by nemali súdiť. S tým úplne súhlasím. Mne sa tiež častokrát nepáčia rôzne, nazvem to, súdne výroky niektorých novinárov. Nie je to v poriadku. Mali by informovať. Ale naozaj nevidím problém v tom, ak novinári občas aj pátrajú a vyšetrujú, ale len nech je to v tej informačnej rovine, viď Jano Kuciak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2019 10:01 - 10:04 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V krátkosti, ako už bolo spomínané, tento návrh prešiel vládou, tento návrh podporili všetci ministri. Ja by som bol naozaj veľmi rád, keby toto sme dokázali presadiť. Túto rozpravu a toto hlasovanie sledujú tisíce študentov právnických fakúlt. Ako bolo povedané, nie je to ani ľavicové, ani pravicové, ani liberálne, ani konzervatívne. Takže bolo by naozaj dobré, aby sme sa dokázali zhodnúť aspoň raz za volebné obdobie na niečom a pomohli trochu uľahčiť život rodičom študentov právnických fakúlt aj samotným študentom.
Ja mám len technický pozmeňovací návrh kvôli tej účinnosti, ktorú spomínal pán Dostál. Odôvodním ho. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu posunutia druhého čítania o návrhu zákona na januárovú schôdzu Národnej rady z dôvodu zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k posunu nadväzujúcich účinnosti v prechodných ustanoveniach.
Samotný pozmeňovací návrh znie: Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca".
V súvislosti so zmenou v účinnosti v čl. II sa v predkladanom návrhu zákona vykonajú nasledovné zmeny:
V čl. I bod 2 § 82c sa slová "31. decembra 2018" nahrádzajú slovami "28. februára 2019".
V čl. I bod 2 § 82c vrátane nadpisu sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. marca 2019".
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.1.2019 9:46 - 9:58 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Skutočne ma poznáte, že dokážem veľakrát dosť tvrdo zaútočiť na vládnu koalíciu, ale chcem povedať aj takú vec, že keď urobí niečo dobré, tak viem rovnako pochváliť a povedať, že áno, dá sa aj s vládnou koalíciou spolupracovať. V tomto prípade, aj keď je to ojedinelý prípad, musím povedať, že vyšli v ústrety ako v Legislatívnej rade vlády, takisto na zasadnutí vlády. Nebudem sa opakovať, lebo už to tu povedal tuna môj predrečník, cez to všetko musím povedať, že v tomto prípade sa dá ukázať, že naozaj ak je vôľa, tak sa dá spolupracovať naprieč celým spektrom. Dôležité je to, že tento zákon naozaj môže pomôcť nie jedným, druhým, myslím aj druhej strane podľa politického spektra, ale hlavne sa dá pomôcť tým mladým ľuďom, tým študentom.
Než prečítam to moje odôvodnenie, prečo predkladáme tento návrh zákona, by som ešte chcel povedať takú vec, že veľmi veľa mladých študentov, absolventov, odchádza do Čiech preto, lebo si nemôže dovoliť tuná absolvovať 5-ročnú prax. A z takého praktického hľadiska to uvediem preto, lebo si zoberte, že dnes je veľmi ťažké nechať deti vyštudovať. Tá životná úroveň a vôbec situácia na Slovensku je naozaj ťažká. Tí rodičia musia ťažko pracovať, aby uživili do nejakej dvadsaťštyrky, dvadsaťpäťky tie svoje deti, tých svojich študentov, a keď konečne by sa mohli postaviť na vlastné nohy, nemôžu, lebo musia absolvovať ďalších 5 rokov praxe. Teraz si zoberte, že ten študent vlastne, ten mladý človek do tridsiatky vlastne je odkázaný absolútne na svojich rodičov, lebo tá koncipientska prax, viete, ako to je, vo veľa, veľa prípadoch musím povedať, že dokonca ešte rodičia musia platiť tej právnej kancelárii všetky, celú mzdu, odvody si od nich vyfakturujú tieto právne kancelárie len za to, že im zoberú syna na prax, aby mohol raz byť advokátom, aby raz mohol ísť na tú skúšku. To znamená, že tí rodičia sú naďalej zaťažovaní až do 30. roka svojho dieťaťa, čo je absolútne neúnosné. A teraz, vlastne toto všetko platia rodičia vo veľa prípadoch. A keď nie, tak dostávajú iba tú minimálnu mzdu, ale z toho sa nedá vyžiť. A predstavte si, keď sú to chlapci, prosím, ale ženy, ktoré proste budú musieť do tridsiatky čakať, aby vôbec si mohli založiť rodinu, to by nemal byť úmysel štátu preto, lebo naozaj z 500 euro, z 520, 530, 550 euro, ktoré dostanú, naozaj tá matka si nemôže dovoliť založiť rodinu. A my vlastne nepriamo týmto aj podporujeme tú, ten odchod, tú emigráciu tých našich mladých ľudí, napríklad veľmi často do Česka. Tam majú 3 roky, urobia si to tam a je to vybavené. A preto je to veľmi zlé, preto na toto upozorňujeme, že to bol obrovský tlak zo strany mladých ľudí, zo strany študentov. Určite ste to zaznamenali aj vy. Verím tomu, že aj vám píšu, aby ste podporili tento návrh zákona. A ja by som bol veľmi rád, keby sa tuná v tomto prípade prestali politikárčiť a nebrali zreteľ úzkej skupiny nejakých advokátov, ktorí, samozrejme pre nich je to lacná pracovná sila. Potom aj mne dajte za 500 euro zamestnancov na vleky, budeme veľmi radi, budeme takto fungovať všetci. Aj tuná mäsiari, pumpári, bárskdo. Však toto, proste takýmto spôsobom keď budeme pokračovať, tak sa nikam nedostaneme.
Chcel by som ešte upozorniť, že naozaj z 28 štátov iba štyri, iba štyri štáty majú vyššiu prax nutnú na to, aby mohli pristúpiť k týmto skúšam. A keď v 24-ch v drtivej väčšine týchto štátov sa to osvedčilo, tá 3-ročná a nižšia prax, napríklad v Anglicku táto prax vôbec neni na tomto postavená, tak som presvedčený, že my nemusíme vymýšľať tuná koleso, ale skúsme tým mladým ľuďom pomôcť. Takže ja vás veľmi pekne prosím, zároveň chcem poďakovať, že nám toto bolo umožnené, nech to dopadne akokoľvek, vás pekne prosím o podporu. A dajte mi ešte dve minútky, ja prečítam teraz už len technické odôvodnenie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA – Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z 5 na 3 roky. Súčasne platná 5-ročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad u sudcov a prokurátorov je len 3-ročná prax. To znamená, že keď tak dôležitá vec, keď tí sudcovia rozhodujú o našich životoch, o tom, či niečo sa stalo trestným činom, rozhodujú o obrovských hodnotách, finančných, a tam stačí 3 roky, u advokácii je 5, tak je to dá sa povedať trochu nezmyselné. Takže u tých advokátov a prokurátorov je prax podmienkou pripustená k justičnej skúške iba 3 roky, pričom sudcom a prokurátorom je zverejnená právomoc rozhodovať o právach fyzických a právnických osôb. De facto znemožňuje vykonávanie koncipientskej praxe absolventov právnických fakúlt pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, to už som spomínal, čo sa deje potom, ktoré si nemôžu dovoliť financovať odbornú prax svojich detí po dobu zodpovedajúcu dĺžke ďalšieho plnohodnotného univerzitného štúdia. Lebo však študuje sa 5 rokov a my ich ešte nútime ďalších 5 rokov vykonávať túto prax za minimálnu mzdu, alebo prípadne si ju ešte sami musia zaplatiť a zohnať na to peniaze. Navyše, sa 5 ročná prax môže javiť aj ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období, teda po ukončení štúdia na vysokej škole chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny. To som už spomínal. Každým rokom účinnosti tohto zákona vzniká, pardon, každým rokom účinnosti tohto zákona uniká do zahraničia alebo do iných profesijných odborov množstvo nádejných študentov a absolventov práva, čo je veľká škoda. Štát nechá vyštudovať za obrovské peniaze naše deti a oni proste potom robia úplne v inom sektore, prípadne nám idú robiť čašníkov, čašníčky do Rakúska, čo je absolútna katastrofa.
Spomenutý fakt okrem iného demonštruje skutočnosť, že od roku 2011 klesol počet uchádzačov o štúdium na slovenských právnických fakultách o alarmujúcich 60%, so znižujúcim sa záujmom o štúdium práva však nekorešponduje počet advokátov a koncipientov, ktorý je stále konštantný. Možnosti advokátov zamestnať nových kvalitných koncipientov sú preto výrazne obmedzené. Rovnako na Legislatívnej rade vlády, kde sedeli aj advokáti, to zároveň, ktorí sú členmi tejto rady, potvrdili nám túto skutočnosť, že majú obrovský problém zohnať koncipienta, lebo na 5 rokov, to proste každý utečie do zahraničia. S nedostatkom kvalitných koncipientov už zápasia mnohé advokátske kancelárie. Tieto deformácie dlhodobo znížia kvalitu celého advokátskeho stavu a tým v konečnom dôsledku poškodia tých, ktorí právnu pomoc potrebujú najviac, a to sú klienti. Toto nežiaduce obmedzenie hospodárskej súťaže bolo konštatované, konštatované aj Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.
Znovuzavedenie 3-ročnej praxe zásadne zvýši záujem o advokáciu zo strany právnikov pochádzajúcich zo všetkých spoločenských vrstiev obyvateľstva, nielen z tých bohatých. Mladí ľudia z nízkopríjmových rodín budú schopnejší prekonať 3-ročné obdobie, v ktorom sú za svoju prácu častokrát odmeňovaný minimálnou mzdou, to už spomínal, prípadne mzdou výrazne nižšou, ako je bežne v porovnateľných odvetviach. Dôsledkom tejto zmeny bude obmedzenie inštitucionalizovaného uzatvárania sa advokátskeho stavu.
Dôležitým pozitívom nami navrhované zmeny bude tiež zníženie odlivu ambicióznej časti potenciálnych advokátov do zahraničia a to hlavne do Českej republiky, kde majú v súčasnosti omnoho priaznivejšie podmienky pre výkon tohto povolania. Takzvaný odliv mozgov získal na intenzite práve predĺžením praxe v roku 2013. Zotrvanie týchto právnikov na domácom trhu by viedlo k zvýšeniu kvality koncipientov, advokátov a v konečnom dôsledku aj klientom poskytovaných služieb. Zdravé konkurenčné prostredie v tejto oblasti považujeme za nevyhnutnú podmienku pre budovanie právneho štátu na Slovensku.
Skrátenie praxe nebude mať negatívny dopad na kvalitu nových advokátov, keďže bez ohľadu na dĺžku koncipientskej praxe koncipienti musia absolvovať trojkolové advokátske skúšky. Priatelia, tuná by som sa na chvíľku zastavil, lebo to bola jediná výčitka aj v tej Legislatívnej rade vlády, keď tam boli zástupcovia vyslovene právnických kancelárií, ktorým toto samozrejme vyhovuje, a to sú snáď jediní, ktorí chcú mať 5-ročnú prax, to musím upozorniť, tak chcem povedať, že presne, presne tunak by sme sa mali zastaviť. Keď chcete mať kvalitných koncipientov, tak môžete hlupákovi dať aj 10-ročnú prax a nič sa nenaučí. Bicyklovať tiež sa nepotrebujete učiť 20 rokov, to sa raz naučíte a viete. Ale tunak by som povedal, že kvalita by sa mala robiť cez tie advokátske skúšky, veď to si robia advokáti, veď to si robí komora. Tak nastavte tie skúšky tak, že hlupák neprejde, a potom už zbytočne, keď vám, sa spýtate, koľko je jedna a jedna a povedia vám dva, prejde vám cez skúšku a potom môžete dať aj 30 rokov praxe a nič sa nenaučí. To znamená, že tunak sa teraz, by sa mali advokáti pozrieť sami na seba. Nastavte tieto testy, advokátske testy si nastavte na komore tak, aby naozaj prešli len tí, ktorí na to majú, a potom im stačia 3 roky tej advokátskej praxe.
Takže skrátenie praxe nebude mať negatívny dopad na kvalitu nových advokátov, keďže bez ohľadu na dĺžku koncipientskej praxe koncipienti musia absolvovať trojkolové advokátske skúšky, trojkolové, na ktoré sa obyčajne pripravujú niekoľko mesiacov. Ich náročnosť zodpovedá vysokým očakávaniam Slovenskej advokátskej komory, ktorá je dostatočne kompetentná na to, aby náročnosť a obsah týchto skúšok nastavila na zodpovedajúcu úroveň. Úspešné zloženie všetkých troch kôl skúšok, pozostávajúcich zo širokej palety právnych oblastí preto garantuje dostatočnú záruku kvality nových advokátov. Upozorňujem, tu treba hľadať problém a tunak to zvýšiť, tú kvalitu, hlavne u seba, nie naťahovať chudákov študentov. Navrhovaná dĺžka praxe korešponduje aj s celoeurópskym štandardom, kde až 24 z 28 členských štátov Európskej únie má prax kratšiu ako 5 rokov. V mnohých krajinách vrátane Veľkej Británie táto prax dokonca nepresahuje 2 roky a na jej ukončenie častokrát nie sú potrebné žiadne záverečné skúšky. Neštandardne dlhé trvanie praxe v Slovenskej republike je v európskom priestore skôr raritou, čím znevýhodňuje slovenských koncipientov oproti ich kolegom v zahraničí.
Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti skrátenia dĺžky praxe advokátskeho koncipienta. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Schválením tohto zákona spoločne pomôžeme najmä mladým rodinám, mladým ľuďom Slovenskej republiky.
Priatelia, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis