Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Minule som išiel do banky, každý mesiac našej babke a mame dávame, že sme štyria bratia, tak im prispievame na dôchodok. Keďže dôchodky máme, aké máme, nebudem to tu teraz riešiť, tak išiel som vložiť mojej mame nejaké peniaze na účet. Dával som tam nejakých 200 euro a pani mi hovorí, že poplatok je tri eurá. Vravím, že dobre, že za čo. No, za vklad. Je mi to jasné, ale tak tváril som sa prekvapene a som si povedal, že tak si podebatujeme, hej? Alebo, ako hovoria Rusňáci, pobisidujeme. A pýtam sa, že tak ja vám donesiem 200 euro, čo sú pre vás primárne depozitá, za ktoré vy poskytujete úvery, za ktoré obchodujete na kapitálovom trhu, nakupujete nejaké štátne pokladničné poukážky, nejaké dlhopisy, zarábate na úrokoch, na výnosoch za nich a ešte vám mám dať tri eurá? Tak slečna pokývala plecami, že viete, ja som si to nevymyslela, ja viem, že je to veľa, všetci na to nadávajú.
Všetci na to nadávajú a čo robíme my zákonodarci? V ústave je napísané čo? Že máme chrániť majetok a zdravie občanov. Tak my tento majetok chránime tak, že dovolíme bankám účtovať pomaly za to, že tam vojdete.
Už v roku 2003, teraz sa zase pobavíte, v roku 2003, keď som niekoľko rokov, od roku 2003 som niekoľko rokov pracoval v Tatrabanke. Prešiel som normálne od tej pokladne, rýchla obsluha, otváranie účtov až po osobného finančného poradcu. Politika banky už v roku 2003 bola taká, čo najviac produktov nasekať klientovi, aby čo najviac poplatkov platil. Stratégia bola predávať čo najdrahšie účty, lebo mali ste účet, si dodnes pamätám, za 39 korún, ale bol aj účet za 1 000 korún, mesačný poplatok, čo v roku 2003 bolo dosť veľa. Pár podnikateľov si otvorilo tie najdrahšie účty. Ale vtedy, keď ste prišli do banky a vložili peniaze na akýkoľvek účet, neplatili ste žiaden poplatok, a to tam denne chodili ľudia a platili rôzne "orindže", telekomy a neviem, čo všetko možné. Neplatili poplatok. Dnes banke odnesiete peniaze, vy im požičiate peniaze, ale ešte aj si zaplatíte za to, že vy im požičiate peniaze. Povedzte mi, kde, ako Boris hovoril, kde je tu to podnikanie. Kde je tu to podnikanie? 640 miliónov eur, ktoré banky ročne zarobia najmä na tých poplatkoch, je šialená suma.
Aby ste, páni poslanci, chápali, však všetci ste klienti bánk. Určite ste mnohí mali nejaký spotrebný úver. Koľko je dnes zhruba priemerná úroková sadzba, ak si idete do banky požiadať o spotrebný úver? Okolo 10 %, plus-mínus. Keď si dupnete a poviete, že to je veľa, že chcete menej, tak vám dajú polovicu, zrazu, len taký fukot. Ale mnohí ľudia si nedupnú, lebo nevedia, pokývu plecami a povedia, dobre, 10 percent. Čiže keď prídete do banky a chcete si zobrať a, teraz poviem, 10-tisíc euro, banka si opýta úrok 10 percent. Druhý kolega príde do banky a povie, že chce vložiť 10-tisíc euro. Chce ich dať na nejaký termínovaný vklad. Koľko dostanete? Koľko dostanete nejaký termínovaný vklad alebo vkladnú knižku? Nula, päť, jedna, jedna, päť. To, čo vidíte v reklamách, že 5-percentný úrok, jasné! Ale choďte tam a keď vám povedia podmienky, tak to splní tak minimum ľudí.
Čiže banky zarábajú na tom, že vy im tam nosíte peniaze a ony tie peniaze za 10-násobok požičiavajú ďalším. Banky zarábajú na tom, že tieto peniaze zároveň investujú na finančnom trhu, kde tie výnosy sa pohybujú okolo troch-štyroch percent. Ale najviac tie banky zarábajú na poplatkoch.
Veď nie je normálne, ja som si teraz naschvál pozrel cez mobilnú aplikáciu, koľko som za minulý mesiac zaplatil na poplatkoch v banke. Bolo to nejakých 11 euro, a to fungujem cez telefón. Do banky idem málokedy, výnimočne. To fungujem cez telefón. Platby robím cez telefón. Ale napríklad moja mama, ktorá má 65 rokov, no, tá nevie narábať s takouto mobilnou aplikáciou, tá nevie narábať s internetbankingom, čo je logické. Tí skôr narodení jednoducho s tým internetbankingom nerobia. Oni radšej idú do tej banky, urobia ten nejaký prevodný príkaz, urobia ten nejaký vklad, zaplatia nejaké to SIPO, ale za všetko musia platiť poplatky.
Náš návrh zákona, páni poslanci, ak vydržíte ešte dve minúty byť v stíšenom režime, náš návrh zákona hovorí to, že chceme ten bezplatný účet rozšíriť, dať možnosť väčšiemu množstvu ľudí, nič zložité. Ja sa vás pýtam: Chceme pomôcť ľuďom a dať viac ľuďom možnosť mať bezplatný účet? Alebo sa na to zase vykašleme a títo ľudia ďalej budú platiť bankám nezmyselné poplatky? Páni poslanci sociálnej strany, chcete pomôcť ľuďom, aby nemuseli platiť poplatky v bankách, alebo ich naďalej chcete nechať zdierať? Skúste si zodpovedať túto otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Priatelia, pokiaľ by bankový sektor urobil 200 miliónov, tak by sme tu asi s pánom poslancom Krajniakom nesedeli. Uvedomte si, 640 miliónov eur zisk. To je skoro 20 miliárd starých korún. Dvadsať miliárd! Ja keď si pamätám ešte staré čísla, tak na takéto čísla sa nedostával ani Slovenský plynárenský priemysel, kým nebol sprivatizovaný. Dvadsať miliárd starých slovenských korún urobia banky na, dá sa povedať, drtivo na poplatkoch. Keď si zoberiete, že banka by z toho core biznisu, ktorý je požičiavať firmám alebo fyzickým osobám, alebo občanom, právnickým, fyzickým osobám finančné zdroje a za to si brať úrok, tam to boli nejaké tri percentá, alebo tri-štyri percentá nárast. Nikto by nemal žiadny problém, keby banky zarábali na svojom vlastnom core biznise.
A teraz si predstavte, že čo robí štát. Štát núti ľudí, aby prestali používať hotovosť. Štát ich zákonom núti k tomu. My ich nútime a ženieme do tých bánk a potom dovolíme bankám, aby ich takýmto sprostým spôsobom vydierali. Ony si môžu dať poplatky, akékoľvek chcú, a my to musíme platiť. Všetci občania musia platiť tieto poplatky. A keď si zmyslia, že to znova zvýšia, tak to bude znova zvýšené a vy to všetci ako ovce zaplatíte. Boháčikom, tým to je jedno. Možno, pri všetkej úcte, to možno ani ja nepocítim, ale tunák žijú ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate, tunák žijú dôchodcovia, ktorí už nevedia, čo si majú dať do úst. Jedia týždeň ovsenú kašu, lebo už nemajú čo jesť. Niektorí si musia požičať 10 - 20 euro na jedlo, lebo im to nevyjde.
Píšu nám tunák ľudia: Pán Kollár, ja sa môžem rozhodnúť, či zomrem na chorobu alebo na lieky, lebo nemám aj na jedno, aj na druhé a už vôbec mi nevychádza, aby som si kúpila lieky a ešte mala aj na nejaké rohlíky. A my tunák bankám dovolíme urobiť 600 miliónov zisku na týchto nemorálnych poplatkoch? A ja sa pýtam: Dokedy toto budeme tým bankám trpieť?
Týmto to môžeme zrušiť. Zvýšme tú sumu na 1 200 euro, pokryje to tú najväčšiu skupinu obyvateľstva, a banky nech si zarábajú na úrokoch, nech idú do rizika! Aké je toto podnikateľské riziko, sa pýtam. Tak im dajme za licencie stámiliónové poplatky, za licencie na takéto vydieranie obyvateľstva. Aká je to, aké je toto podnikanie? Čo je to za riziko, dať tomu dôchodcovi takýto poplatok? Ja sa pýtam, čo je to za podnikateľské riziko. Pri bankovom úvere, áno, idete do rizika, niekto vám to nesplatí, budete mať stratu, prosím. Tak toto im umožnime! Ale toto je sprosté vydieranie ľudí. A budeme proti tomu bojovať. A keď to nepresadíme teraz, tak vám garantujem, že o rok sa tunák uvidíme znova v tomto zákone.
Priatelia, pokiaľ chceme nejakým spôsobom ľuďom pomôcť, tak vás všetkých prosím o to, donútili sme ľudí ísť do tých bánk, donútili sme ľudí nepoužívať hotovosť. Dokonca v Rakúsku už majú zákon na právo na hotovosť, o tomto sa už bavia. My sme tunák podľahli bankám, tomuto svetu, rušíme hotovosť, pomaly za chvíľku budeme len plastikovými kartami platiť, nútime ľudí používať banky, už aby sa hotovosť vôbec nepoužívala, a potom dovolíme týmto bankám nemorálnym spôsobom zvyšovať tieto poplatky. No akú to má hlavu a pätu? Ja sa pýtam, kde je to podnikanie, to riziko podnikania pre tie banky? Tomu dôchodcovi donútiť ho zaplatiť? Čo môže ten dôchodca urobiť? Nič. Čo môže ten obyčajný človek, ktorý robí za 500 – 600 euro, urobiť? Nič. Len to zaplatiť. Štát ho donútil. Je v tých bankách a my to nebudeme regulovať. No bravó, ja vám všetkým tlieskam.
Priatelia, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť z tohto miesta: 600-miliónový zisk, prepáčte mi to, ja neviem, či sa vám to nezdá trošku veľa, nárast, cez 12 % na poplatkoch zarábajú, či sa vám to nezdá veľa a či to nie je dôvod na to, aby sme s tým konečne niečo urobili. A keď nič, tak prosím, dajme licencie tým oligopolom a pýtajme 300, 400, 500 miliónov za to. Nech z toho ten štát má a potom nech ten štát môže tým dôchodcom zvýšiť dôchodky, prosím, ale nič nerobiť je trestuhodné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Keďže opakovanie je matka múdrosti, tak skúsim ešte raz.
Dámy a páni, banky minulý rok na Slovensku zarobili na slovenských občanoch 640 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku zvýšili svoj zisk o 4,7 percenta. A čo tento zisk tvorilo alebo ten nárast zisku? Človek by si myslel, že banka žije z poskytovania úverov, a teda žije z tzv. čistého úrokového výnosu. Ale na Slovensku nie, čistý úrokový výnos stúpol iba o 3,7 %, tak na čom tie banky zarobili na slovenských občanoch? Dámy a páni, na zvýšení poplatkov, pretože minulý rok sa v porovnaní s predchádzajúcim bankové poplatky a provízie na Slovensku zvýšili o 12 percent. To je ten nárast zisku slovenských bánk.
A čo je úplne najhoršie, po Novom roku znovu banky zvyšujú ďalšie a ďalšie bankové poplatky, vytvárajú nové dokonca. Veci, za ktoré sa v bankách 150 rokov neplatilo, odkedy začali otvárať bankové účty bežným občanom v celej Európe, tak dneska na Slovensku sú spoplatňované a my sa už na to nechceme pozerať.
Čo s tým vieme urobiť? Kedysi tu bol zavedený taký návrh zákona, že by občan mohol mať nárok na bezpoplatkový bankový účet. Lenže stanovili sa také minimálne limity, že 95 % slovenských občanov nikdy tento zákon nemôže využiť. Týmto naším návrhom zákona robíme to, že každý slovenský občan, ktorý dostáva na svoj bankový účet mesačne menej ako 1 250 eur, čo je teda absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky, a súčasne má príjem ročný úhrnný menej ako 20-tisíc eur, bude mať právo na bezpoplatkový bankový účet vo svojej banke, v ktorej o to požiada.
Prečo to chceme urobiť? Pretože považujeme za nemorálne, aby banky nezarábali na tom, čo je ich predmetom činnosti, a to je poskytovanie úverov, ale aby zarábali na neustále sa zvyšujúcich poplatkoch a neustále nových a nových vytváraných poplatkoch a províziách. Myslím si, že 640 miliónov eur je dostatočný zisk bankového sektora na to, aby sme aspoň v tých poplatkoch tým bankám ubrali v tom, aby tieto zisky mohli ďalej zvyšovať.
Ja chápem, že banky patria k ekonomickému systému krajiny, ale mali by sme asi dbať o to, aby ten zisk bol primeraný a vytváraný nie výpalným, lebo tie poplatky, to je bankové výpalné. Keď raz tie peniaze máte na účte a chcete ich niekam poslať, vložiť, vybrať, potom už nemáte na výber. Každý z nás asi nejaký ten bankový účet mať musí už v dnešnej dobe a asi k tomu musí mať aj nejakú minimálne platobnú kartu, aby si mohol občas vybrať peniaze z bankomatu. Ak chceme ľudí chrániť, dajme im právo, aby každý slovenský občan mal nárok aspoň na jeden bezpoplatkový bankový účet. A nerobíme to pre milionárov, robíme to pre ľudí s mesačným príjmom do 1 250 eur, to znamená, to je absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za vypočutie aj za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Boris Kollár pred chvíľou povedal, prečo s tým máme veľký problém, so spôsobom, akým spôsobom táto vláda a pán minister Richter "manažuje" pracovný trh. No máme s tým problém. Ja som pred malou chvíľou rozprával o exekúciách a o tom, ako pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Čiže preto je namieste otázka, prečo vláda umožňuje zjednodušiť prijímanie zahraničných pracovníkov.
Vy naozaj, páni poslanci, veríte tomu, že preto, lebo nemáme tu pracovnú silu? Lebo nemáme vraj kvalifikovanú pracovnú silu. A ja sa pýtam: Montér v továrni, to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorá si vyžaduje dve vysoké školy? Nie, to sú pracovné miesta, ktoré sú najmenej platené. A toto, nám tvrdia, že to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorú musia dovážať, lebo u nás nie je. Tak ja sa pýtam: 50-tisíc ľudí podľa pána Fica, ktorí pracujú načierno, sú blbí, že nemôžu pracovať v nejakej fabrike na Slovensku? Tak musíme tu voziť Srbov? Podľa vás je to v poriadku? Ako bolo povedané len a len preto, lebo tieto veľké firmy sa dohodli s touto vládou, nehovorím s vládou ako s celkom, ale dohodli sa s konkrétnymi ministrami, tak dovoľte nám tu dovážať lacnejšiu pracovnú silu, potrebujeme trošku voči našim akcionárom zvýšiť zisky.
Tak viete, kde sa najlepšie zvyšujú zisky? Na úkor mzdy. Tak buď znížime mzdy, a, čo nemôžme, lebo potom by blbo vyzerali štatistiky, že nám tu klesá mzda, no tak urobíme to, že tých, ktorí zarábajú veľa, budeme postupne prepúšťať a budeme brať tých, ktorí si pýtajú menej. Tak dnes tu máme situáciu, že celé zmeny v továrňach sú srbské, ukrajinské a neviem aké. Choďte sa pozrieť do Peugeotu do Trnavy. Stovky a stovky zamestnancov zo zahraničia.
Ešte raz moja otázka. Pán Fico bol ten, ktorý povedal, že kvôli exekúciám 50-tisíc ľudí pracuje načierno. Tak ja sa pýtam: Pán Fico, prečo nevyriešite tie exekúcie, aby tých 50-tisíc ľudí mohlo nastúpiť do tých tovární? To nie sú žiadni jadroví fyzici, to sú obyčajní, bežní ľudia, ktorí kvôli exekúcii a kvôli tomu, aby uživili svoju rodinu, tak pracujú načierno. Tak tam máte tých zamestnancov, ktorých vraj naše fabriky, resp. zahraničné fabriky u nás súrne a urgentne potrebujú. Ale nie, váš "sedliacky rozum" hovorí, kašleme na tých ľudí, ktorí pracujú načierno, je ich síce 50-tisíc, a radšej dovolíme fabrikám, aby za 5 korún si tu dovážali zahraničnú lacnú pracovnú silu.
Ja nemám nič proti Srbom ani proti Ukrajincom, nemám nič proti nim. Vy viete, ako sú oni zdieraní? Viete, koľko im tie agentúry platia? Ja mám jednu známu, ktorá zo Srbska, sprostredkúva prácu pre Srbov, má ich tu asi pätnásť. Ukazovala mi nejaké zmluvy, ktoré má tá jej agentúra s tými ľuďmi. Ona im platí veľmi slušne, zarábajú okolo tisícky. Ona si necháva nejakú 10-, 15-percentnú maržu. Ale hovorila mi o stovkách prípadov, kde tí ľudia robia za 500, 600 euro a agentúra si účtuje tisíc, tisícdvesto.
V roku 2000, keď som skončil strednú školu, tak moja prvá práca bola vo firme Flextronics Internacional v Brne. Bola to americká firma, ktorá vyrábala komponenty do satelitných modemov, do televízorov. Si predstavte tie zelené dosky, na ktorých sú tie súčiastky. Ako 18-ročný som pracoval za pásom v Brne na 12-hodinové zmeny. Pracoval som cez istú agentúru z nášho mesta a dostal som za tú prácu vtedy 7-tisíc korún v čistom. Po troch mesiacoch nám manažér v tej firme na tej linke ponúkol, že prečo robíme cez tú slovenskú agentúru, veď staňme sa kmeňovými zamestnancami ich firmy. Tak sa mnohí pýtali, že dobre a koľko budem mať ako kmeňový zamestnanec? No tak za tú istú prácu, na tej istej pozícii budeš mať 20-tisíc českých korún. Samozrejme, skoro všetci spadli z nôh, že my sme tam robili za 7-tisíc, ale tá firma nám ponúkala 20-tisíc. To bola asi suma, ktorú platili tej agentúre, ktorá nás zamestnávala. Ja som, samozrejme, po troch mesiacoch s tým praštil, odišiel domov a radšej som išiel študovať.
Už v roku 2000, pred 19 rokmi, tento biznis fungoval, už v roku 2000. Čo urobila táto vláda a minulé vlády bez ohľadu na to, kto bol pri moci, s týmto fenoménom? Že ľudia robia za smiešne mzdy a agentúry si berú obrovské zisky? Viete, ako bývajú tí Srbi a tí Ukrajinci na tých ubytovniach? Na jednej izbe je ich 10 – 15 v strašných podmienkach. Bohužiaľ, sú prípady, boli aj medializované, kedy rôzne partie týchto zahraničných pracovníkov robili výtržnosti. Áno, to robia aj Slováci. Myslím, že je to Šaľa? V Seredi je doslova už komunita veľká týchto zahraničných pracovníkov, veľmi veľká. Aj v Šali, dobre som si pamätal.
Ešte raz moja otázka: Páni poslanci, sú pre vás prednejší zamestnanci zo zahraničia alebo slovenskí zamestnanci?
Rozprávali páni predstavitelia vládnej koalície pred nejakým časom, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť je na historickom minime a teraz je hlavnou úlohou, aby tie platy išli hore. Čo je toto za zvrátenú logiku, že platy pôjdu hore vtedy, keď tu budeme voziť lacnú pracovnú silu zo Srbska a z Ukrajiny? Čo je toto za zvrátenú logiku, mi vysvetlite? Tak nemalo by to byť presne naopak, že donútiť naše firmy, ktoré podnikajú na Slovensku, aby zvyšovali tú mzdu? Lebo, samozrejme, kto chce ísť robiť do fabriky za 500, 600 euro za ten pás na 12 hodín?
Pán Fico urobil krásny marketingový ťah, pred časom bol na jednej nočnej zmene, kde robil, čo to robil? Zvarky. Som mal na jazyku zvratky. Robil tam tie zvarky. Odskúšal si jednu zmenu a strašne sa nadrel. No, ja som niekoľko mesiacov stál za tým pásom. Vstávali sme o štvrtej ráno, aby sme o šiestej boli na linke. A o ôsmej som chodil domov. A celý deň tam. Alebo nočné. Ja viem, čo je to práca za pásom. A títo ľudia dnes majú robiť za 500, 600 euro? To si vážne akože myslíte, že Slováci sú tak blbí, že budú za 500, 600 euro drieť za tým pásom? No nebudú. Keby ste im dali vyššiu mzdu, keby tí zamestnávatelia platili viac, tak radi tam budú robiť. Aj by sa presťahovali za tou prácou, ale za 500, 600 euro sa teda nikomu nechce. Stačí sa pozrieť na ten Jaguar, ktorý sľuboval 1200-eurové platy a nábor na úradoch práce, nábor, im rozprávali na tom nábore, že 650 euro je nástupný plat. No choďte do čerta s takým zamestnaním, za 650 euro robiť na dvanástkach za pásom!
Tento náš návrh zákona zamedzí tomu, aby ľudia boli zdieraní, a zamedzí tomu, aby sme tú lacnú pracovnú silu, ktorá vytláča našich zamestnancov z fabrík, aby sme tu vozili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný, krátky, nebudem okolo toho chodiť veľmi dlho.
Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, keď vidíme, že tieto vládne garnitúry, ktoré sa tuná striedali od, po 1993. roku, akým spôsobom fungovali a ako kašlali na ľudí. Ak chceme zvýšiť ľuďom platy, tak sa musíme k tomu postaviť my, ktorí máme nejaký podiel na moci, zodpovedne a snažiť sa to tlačiť.
Ako to môžeme urobiť? Mali sme k tomuto programovú konferenciu, kde sme jasne ukázali a vypočítali, koľko percent HDP Slovensko rozdeľuje na platy. A, čuduj sa svete, je to niečo pod 40 percent. Poviete si fajn, tak by to asi malo byť. No ale nie je to pravdou. V takom Slovinsku alebo Chorvátsku, ktoré by sa mohlo s nami porovnávať, je to skoro 50 %, bavíme sa o nejakých 48, 49 percentách. A to je Chorvátsko, čo si povieme, nejaký balkánsky štát zaostalý, v úvodzovkách. A dáva z HDP skoro 50 % všetkých prostriedkov na mzdy. Zvyšok sa delí na kapitál a ostatok ide na government.
Ako je to v Nemecku? Tam je to 50 %, preto tie platy sú tam také veľké.
Môžete si povedať, no, ho, ho, ho, ale tam je iná produktivita práce. No tak si to porovnajme ešte cez produktivitu práce. Tak Slovinsko má skoro rovnakú produktivitu práce ako Slovensko, niečo, 80, 80, niečo nad 80 %, ľahko nad 80 % priemeru Európskej únie. No ale má o 400 eur väčší, väčšie mzdy. Jako je to možné? No preto, lebo rozdeľuje z toho koláča spravodlivo, 50 %, skoro 50 % dáva ľuďom. O toto nám ide.
Všetci tvária sa, že sa to nedá. No jasne, že sa to dá. Keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak tým ľuďom naozaj, sme vypočítali, by prirástlo o 200, 200 euro navyše. A toto je tá spravodlivosť, ktorú chceme my zaviesť aj v tomto prípade.
Chcel som to len na to upozorniť, že pokiaľ bude vláda chcieť dostať tých ľudí späť, ktorých vyštvala, sú to, je to 300-tisíc ľudí, možno viac, do zahraničia, oni by sa veľmi veľa, vo veľa prípadoch radi vrátili, ale majú ísť sem robiť za žobračenku? Keď sem napúšťame zahraničných zamestnancov z Chorvátska, pardon, z Chorvátska, z Srbska, z Ukrajiny, keď sem pustíme agentúry, ktoré nám tunák budú tlačiť tie mzdy dole, to je vôbec nie, že, pre boha živého, automobilky nemajú zamestnancov, nie, pre boha živého, automobilky by museli dať našim slovenským ľuďom viac peňazí, pre boha živého! To by bola katastrofa! Tak rýchlo tunák poďme poprijímať zákony, aby náhodou sa niečo takéto nestalo. Aby sme stále boli len tí blbí montážnici Európy, takto si to táto vláda predstavuje.
Ale my sme absolútne, zásadne proti tomuto. Ako to vieme zvýšiť? No tak urobme tlak, urobme tlak na tú pracovnú silu. Proste keď tu tá pracovná sila nebude, no tak bude musieť aj ten, ten veľký priemysel začať zvyšovať tie platy. No len to by už nemal také zisky. A to už nie je v súlade s jeho záujmami, so zahraničným kapitálom a potom cez transferové dane to všetko vyvezú von. A my sa tuná kukáme jak puci, čo sa deje. A pokiaľ toto nepochopíme, tak ľuďom sa tu na Slovensku nebude dobre žiť. Pokiaľ toto nepochopíme a kým tomuto neurobíme prietrž.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.

Pán kolega Fecko, chcel by som sa krátko vyjadriť. Viem, že ste to mysleli v dobrom, a berte, že teraz budem hovoriť nahnevane trochu, ale nie na vás, ale na ten problém.
Pán kolega, povedali ste, že si máte zvyknúť na to, vládna koalícia nikdy neprijme žiaden opozičný návrh. A ja si na to nechcem zvyknúť, ani si na to nikdy nezvyknem, lebo som presvedčený, že by to tak nemalo byť, že by sme tu mali hlasovať podľa toho, či je návrh dobrý alebo zlý. A, samozrejme, ja neviem s pištoľou pri hlave donútiť žiadneho poslanca, aby hlasoval za taký alebo onaký návrh zákona. Ale chcem vám niečo povedať, takú moju predstavu o tom, ako by to tu malo fungovať. A ak po budúcich voľbách budem mať nejaký vplyv na to, aby som mohol ovplyvniť, ako to tu bude fungovať, tak vám garantujem, že budem presadzovať, ak by som bol aj vládny poslanec, aby na každej schôdzi prechádzali zákony – to je jedno, či vládne, alebo opozičné – podľa toho, či pomôžu ľuďom. A keď pomôžu, tak nech prejdú.
Ja sa nebojím toho, že keď nebodaj by som bol vládny poslanec a nejakému opozičnému poslancovi by prešiel nejaký návrh zákona, ktorý môže pomôcť ľuďom, že mne by to uškodilo. Práve naopak, ako chceme obnoviť dôveru ľudí v tento štát, keď ľudia vidia, že si darmo zvolia svojich poslancov, darmo im dajú dôveru, aj tak tá väčšina v parlamente nič neschváli? A teraz si predstavte, čo by sa stalo, akú dôveru by mali ľudia v štát, keď by vedeli, že či si zvolili takého alebo onakého poslanca, či je vo vláde alebo v opozícii, ale budú mať istotu, že keď navrhne niečo dobré, čo pomôže ľuďom, tak za to parlament zahlasuje. Tak sa obnovuje dôvera v demokraciu a dôvera v tento štát.
Nehnevajte sa, že som trochu takto ostrejšie vystúpil, nie je to na vás, ale ja sa s takýmito vecami nechcem zmieriť.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Nesystémové, áno, to počúvam. Môžme vymenovať iks nesystémových hlúpostí, ktoré vyprodukovala táto vláda. Môžme sa s úsmevom baviť o odbornosti najmä návrhov zo strany SNS. Môžme sa baviť o "sociálnom cítení" zo strany SMER. Ja vám poviem, mňa už toto naozaj strašne vytáča, ako táto vláda kašle na týchto ľudí, zvysoka kašle na týchto ľudí. Lebo keby sme o tom rozprávali mesiac, dva, dobre, diskutujme. Tri roky. Tri roky toto tu riešime, tri roky sa o tom diskutuje, tri roky sa o tom píše a výsledok? Nič. Nula celá, ako to bolo v tom videu? Nula celá nula nula nič. Toto je výsledok tejto vlády. Jeden milión ľudí má problém a vláda na to kašle!
Tak ja vám teraz niečo poviem, páni poslanci. Tri roky som si dával tú servítku pred ústa, snažil som sa akože kontrolovať a nebyť nejaký veľmi útočný, osobný, ale budem, lebo s vami sa inak nedá. Keď to nejde po dobrom, tak to bude po zlom.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, stojím tu štvrtýkrát, myslím, k tejto téme. Napriek tomu, že v tejto sále je teraz minimum poslancov, tak mienim rozprávať dlhšie. Snáď pritiahnem ďalších zvedavcov.
Už po štvrtýkrát predkladáme návrh zákona o exekučnej amnestii, ktorému bolo vyčítané všetko možné, že nie je dokonalý, že nie je spravodlivý, že nie je neviem aký. Moja otázka ale znie, či už ste videli aj iný návrh zákona k exekúciám. Ja som za tri roky tu žiadny iný nevidel. Nič, nepredložila nič. To, že niečo bolo vypracované, neznamená, že to bolo predložené.
Musím povedať, že bývalá pani ministerka Žitňanská vypracovala nejaký návrh, ten sa ale nikdy nedostal do pléna. Ten návrh ja som videl a považoval som ho za celkom dobrý, ktorý by riešil, myslím si, že významným spôsobom situáciu. Avšak pani ministerka skončila a máme tu nového pána ministra, ktorý už skoro rok rozpráva, že to nejakým spôsobom vyrieši. Lenže tiež sme ešte nevideli žiaden návrh zákona. Máme len nejaké medializované informácie. Totižto neustále dostávame aj ja, aj kolega Krajniak, aj Boris Kollár a ďalší naši kolegovia, neustále dostávame tú istú otázku, či už sa konečne niečo urobí s tými exekúciami. A dookola im musíme opakovať, že zatiaľ vláda s ničím neprišla. Napriek tomu, že pani ministerka bývalá, pani ministerka bývalá Žitňanská pripravila spolu so svojimi spolupracovníkmi na ministerstve spravodlivosti, ešte raz hovorím, celkom dobrý návrh, dokonca tam bolo viacero alternatív, napriek tomu sa vláda tvári, že nemajú ešte nič hotové, čo by malo hlavu a pätu. Napriek tomu, že podľa mojich informácií predstavitelia vládnej koalície a v rámci nejakej pracovnej skupiny niekoľkokrát a dlhé mesiace komentovali, pripomienkovali a diskutovali o návrhu zákona, ktorý pani ministerka pripravila, napriek tomu sme potom videli výrazy tváre, ktoré hovorili, že ale veď nič nie je pripravené. Teda namieste je otázka: Je alebo nie je vôľa vládnej koalície riešiť exekúcie? Ja mám pocit po troch rokoch, že nie je. Stále len počúvame, že bude, bude, ale po troch rokoch konštatujeme, že nie je.
Keď sme išli do parlamentných volieb, exekúcie bola jedna z našich tém. A bola ňou preto, pretože túto tému považujeme za nesmierne dôležitú. Nielen preto, že exekúcie sa dotýkajú viac ako jedného milióna ľudí na Slovensku. Tu sa bavíme asi o 25 percentách dospelej populácie Slovenskej republiky, čo, uznáte, je šialené číslo, ale bavíme sa aj o tom, že títo ľudia sú mimo oficiálneho pracovného procesu a mnohí z nich celé roky prežívajú v rámci čiernej ekonomiky. To znamená sa, to znamená, že sa zamestnávajú nelegálne, štát z toho nemá dane, štát z toho nemá odvody a čierna ekonomika takýmto spôsobom sa len a len rozvíja. Preto je namieste otázka, prečo vláda s tým nič nerobí.
Ja si pamätám, si ako dnes pamätám tlačovú besedu pána Fica, Danka a Bugára, bolo to, myslím, v máji 2017 alebo v júni 2017, kde títo traja páni, predstavitelia vládnej koalície, sa rozhorčovali nad tým, koľko je na Slovensku exekúcií a že to je strašné a oni to idú riešiť. Bolo to v máji alebo v júni 2017. Dnes máme rok 2019. Za dva roky títo traja páni neboli schopní predložiť ani čiarku do Národnej rady.
Pán Danko z tohto miesta nám vyčítal, že ten náš návrh nie je odborne dobre pripravený a je veľmi jednoduchý a málo strán je tam, že oni to pripravia poriadne. Tak ja sa pýtam: Pán Danko, čo ste robili za dva roky? Chcete mi povedať, že za dva roky vládna koalícia s celým aparátom, s celým legislatívnym, so všetkými tými legislatívcami, právnikmi, komorami ste neboli schopní za dva roky predložiť nejaký návrh na riešenie exekúcií do parlamentu? To naozaj chcete nám nahovoriť, že vy na tom už dva roky pracujete, len neviete to perpetuum mobile vymyslieť? Ja sa pýtam, prečo vymýšľate teplú vodu. Prečo vymýšľate niečo, čo už v mnohých krajinách vymyslené bolo a funguje? Vedeli by sme niekoľko príkladov uviesť, kde nejakým spôsobom exekučná amnestia v niektorých krajinách prebehla a celkom úspešne.
Takže ešte raz sa pýtam, páni Fico, Bugár a Danko: Dva roky všetci vaši úradníci a odborníci nie sú schopní pripraviť návrh zákona? Áno, ten náš návrh sme možno písali "na kolene", ale písali sme ho v najlepšej viere, ako tým ľuďom pomôcť.
Ešte raz sa pýtam: Desiatky odborníkov, ktorých má vláda a ministerstvá k dispozícii, za dva roky nie sú schopní vyprodukovať jeden návrh zákona? Ale keď ide, teraz poviem sprosto, o nejaký biznis, tak viete v skrátenom legislatívnom konaní len taký fukot za tri dni tu niečo predložiť.
Rozumiem tomu, že koaličná zmluva hovorí, že návrhy opozície sa nesmú podporiť. Rozumiem tomu. Ale ja sa pýtam, keď nie ste schopní za dva roky predložiť vlastný návrh, dnes tu máte návrh zákona od opozície, od strany SME RODINA, je pre vás prednejšia koaličná zmluva ako životy ľudí na Slovensku? Viac vám záleží na nejakej koaličnej zmluve, ktorá je aj tak po troch rokoch, vieme, že len zdrap papiera, lebo aj tak ju porušujete len taký fukot, je pre vás toto viac ako život jedného milióna ľudí, ktorí majú reálne problém?
Páni poslanci, čo tu sedíte, je vás tu síce málo, ale to je aj otázka na vás: Je pre vás dôležitejšie poslušne stláčať gombík, ako vám predsedovia klubov ukážu, je to pre vás prednejšie ako životy ľudí?
Tento návrh nie je opozičný alebo koaličný, ľavicový alebo pravicový, liberálny alebo konzervatívny. Tu sa bavíme o životoch ľudí, ktorí reálne majú obrovské existenčné problémy. Tu sa bavíme o desiatkach samovrážd spáchaných kvôli tomu, že ľudia sa nevedeli dostať z týchto dlhov.
Niekoľkokrát som počul z úst niektorých koaličných poslancov, že čo sa ja tak zaujímam o tie exekúcie. No z jednoduchého dôvodu, ja už som to tu povedal. Ja sám mám skúsenosti s exekúciami, ja sám viem, čo je to, keď vás inkasné spoločnosti od rána do večera bombardujú. Ja viem, čo je to mať exekúciu.
Viete to vy? Kto z vás mal exekúciu? Priznajte sa tí, ktorí už ste nejakú exekúciu mali. Priznajte sa tí, od ktorého už tie inkasné spoločnosti niečo vymáhali. No, pochybujem, že niekto dvihne ruku. Ja sa za to nehanbím. V minulosti, áno, robil som nerozvážne rozhodnutia. Občas som nezaplatil pokutu za rýchlosť, za pol roka, za rok mi prišlo päťnásobok toho. Áno, môžem sa vyhovoriť na to, že som bol mladý, nerozvážny, možno hlúpy. Ale mnohí ľudia nemôžu za to, že sa dostali do takej situácie.
Ja vám viem menovať príklady, pár vám ich poviem, ako chlap so ženou si zobrali hypotéku, zrekonštruovali si starší rodičovský dom, v ktorom býva matka toho chlapa, splácali celé roky hypotéku, len prišla choroba, manželka dostala rakovinu, zomrela. Manžel si povedal, bude to ťažké, sám musím splácať hypotéku. Tak ju splácal ďalej. Lenže mal pracovný úraz, odtrhlo mu ruku vo fabrike pri stroji, odtrhlo mu ruku. Skončil na invalidnom dôchodku a býval so svojou 80-ročnou matkou. Nebudem menovať dedinu, je to v okrese Sobrance. Samozrejme, už nebol schopný splácať hypotéku. Banka vyhlásila splatnosť hypotéky, dostal sa do exekúcie a kontaktoval ma dva dni predtým, ako mu mali vydražiť dom. A on sa ma len pýtal jednu vec. Vedel, že je nereálne, aby som mu dal 40-tisíc euro na vyplatenie dlhu, on sa ma pýtal len jednu vec: Pán Pčolinský, povedzte mi, ako mám svojej 80-ročnej mame, ktorá postavila tento dom, povedať, že za dva dni ten dom nám zoberú? Čo jej mám povedať? Ako jej mám povedať, že sa musíme odtiaľ vysťahovať a ani neviem, kam pôjdeme.
Toto sú reálne prípady zo života, kedy človek naozaj za to nemôže, že nejakou, poviem teraz u mňa, mladíckou nerozvážnosťou sa dostal do týchto problémov. Takýchto prípadov vám viem menovať desiatky. Denne mi to chodí, denne. Každý boží deň mi príde nejaká správa, e-mail ohľadom exekúcií.
Najnovšie mám rozvedenú mamičku, na ktorú sa manžel vykašľal aj na ich dve deti. Pracovala ako pokladníčka v Kauflande. Musela začať splácať dlhy po manželovi, samozrejme, z toho platu to nezvládala, tak prišla jedna exekúcia, druhá exekúcia, žena dostala rakovinu, dieťa má šesť rokov a osem rokov a teraz ma prosia o to, či im neviem nejako pomôcť. No tak vyplatil som im jednu exekúciu vo výške asi 700 euro. Ja tiež nie som Ježiško ani Mikuláš. Na to je tu štát, aby tieto veci riešil, nie jednotliví poslanci, ktorí pravidelne každý mesiac musíme robiť nejakú skladačku a zháňať peniaze, aby sme nejakým tým ľuďom pomohli. To sa nedá.
Stovky ľudí sa obracajú na Borisa a stovky ľudí potrebujú pomoc. Lenže Boris Kollár nie je Ježiško. On nemá toľko peňazí, ako má štátny rozpočet. To je naozaj taký problém, aby vládna koalícia za dva roky, odkedy to sľúbili na tlačovke, neurobila nejaké systémové riešenie týchto problémov? To je naozaj taký veľký problém? To až tak ťažko na háku máte týchto ľudí?
Ja by som sa hanbil na vašom mieste, že za dva roky vládna koalícia nebola schopná predložiť jeden blbý návrh zákona o exekúciách, ktorý by pomohol jednému miliónu ľudí. Hanbil by som sa na vašom mieste. A tento náš návrh, že je nedostatočný, neodborný? No, dajte lepší. Za dva roky ste neboli schopní toto vyriešiť. Mali by ste sa hanbiť!
A logicky, keď sa nás ľudia pýtajú, a prečo to vláda ešte neurobila, prečo nám tá vláda nepomôže, no čo máme hovoriť? Tak kýveme plecami a hovoríme, že tak pracuje sa na tom. Viete, my nie sme z tých, ktorí budú nejak nadávať, že áno, a ten Fico a ten Danko a neviem čo. Ale už, ja už naozaj neviem, čo im mám hovoriť, tým ľuďom. Už je to hanba.
Týždeň pred Vianocami za mnou z okresu Stará Ľubovňa prišla žena na vlaku, požičala si na cestu, lebo povedal som, že sa s ňou stretnem, ale nepredpokladal som, že ona hneď sadne na vlak a príde za mnou. A porozprávala mi príbeh, ako sa jej rodičia rozviedli, matka nakoniec zomrela, lenže matka medzitým stihla urobiť veľa dlhov, bola alkoholička, otec je vážne chorý a tá dcéra sa rozhodla, že sa o toho svojho otca postará okrem toho, že vychováva dieťa. A začala riešiť exekúcie svojich rodičov. Nechcela otca nechať na ulici. Tak v dedičskom konaní prevzala na seba všetky dlhy. Tie dlhy sú okolo 5-tisíc euro. Pre ňu nepredstaviteľná suma. Tak som pred Vianocami týždeň vytiahol 500 euro, to sú tie naše obrovské platy, každý mesiac z tých našich platov rozdávame. (Otázka na vás: Koľko peňazí rozdáte mesačne vy z týchto vašich platov? Je to vaša vec.) Vytiahol som 500 euro, aby tá žena mohla urobiť nejaké Vianoce svojmu dieťaťu, aby mali zaplatenú elektrinu, aby vedela urobiť nákup. Okrem toho som zorganizoval nejakú zbierku. Chvalabohu sme vyzbierali okolo 4-tisíc euro.
Každý boží deň máme takéto prípady. Každý boží deň. A ja vám poviem, mňa už to nebaví. Do nemoty robiť skladačky, zháňať peniaze, to sa nedá. Tých ľudí je toľko, že ak nezasiahne štát, tak ja sa zbláznim, ale čo tí ľudia? Povedzte mi, čo chcete robiť s týmito ľuďmi. Jeden milión ľudí má obrovské problémy. A vláda na to kašle. Vláda môže hovoriť, čo len chce. Tri roky ste pri moci. Za tri roky neviete vyriešiť exekúcie. Za tri roky! Napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti už nejaký návrh vypracovaný malo a bol dobrý, nebol zlý. Bol dobrý a vyriešil by státisíce ľudí. Nevyriešil by možno všetkých, ale státisíce.
Po zmene vlády sa dozvieme, to bol, nebol ten návrh dobrý, to nebolo dobré. Ja sa potom pýtam, čo ste robili rok? Veď ten zákon sa pripravoval skoro rok. Rok sa koalícia stretávala a rok sa stretávali tie pracovné skupiny a rok sa to riešilo. Všetko sa vypripomienkovalo, všetko bolo vyriešené, vyjasnené a keď to trebalo predložiť, stalo sa, čo sa stalo, vláda padla, vznikla nová – a zrazu ten návrh nebol dobrý.
Pán Danko, vy ste tu stáli a na naše počudovanie ste celkom pekne hovorili vtedy o tých exekúciách a ja som vám úprimne veril, že s tým niečo urobíte, lebo vtedy ste ma naozaj presvedčili. Mali ste taký úprimný prejav, že áno, treba tým ľuďom pomôcť. Ale koľko prešlo času odvtedy? Pol roka, rok? Nie ste schopní predložiť jeden návrh zákona? Ešte budem rozprávať 12 minút.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my sme prišli do tohto parlamentu na to, aby sme nejakým spôsobom pomohli ľuďom. Zhruba po roku ja osobne som začal byť frustrovaný, či má zmysel pre mňa tu sedieť, veď aj tak nič neprejde, aj keby neviem aký bol dobrý návrh zákona. Stokrát som počul od koaličných poslancov, tento alebo tento váš návrh zákona je dobrý. Je naozaj dobrý. Ale vieš, nemôžme za neho hlasovať, lebo ty si opozícia. Tak ja sa pýtam: Aké je kritérium na posudzovanie návrhov zákonov? Koaličné, opozičné? Nie je to trošku zvrátené? Nemali by byť návrhy zákonov posudzované ako dobré a zlé?
Pán Bugár, myslím, bol ten, ktorý povedal, ak nejaký zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. Pán Bugár, kde ste? Tu sa bavíme nie o jednom, ale o jednom milióne ľudí.
Pán právnik Danko, ktorý tu mal právny výklad k exekúciám, kde ste?
Pán najsociálnejší predseda najväčšej a najúspešnejšej strany SMER, kde ste? Za dva roky od vašej tlačovky ste neboli schopní predložiť návrh zákona. Za dva roky. Je to hanba. Buď máte neschopných úradníkov, ktorí to nevedia vypracovať, alebo jednoducho nechcete.
A ja sa pýtam: Prečo nechcete? Nie je to náhodou preto, že mnohí z vás chodia na spoločné dovolenky s najväčšími exekútorskými úradmi, resp. s ich majiteľmi? Videli sme fotky, kde majiteľ najväčšej nebankovky, najväčšia exekútorská kancelária a istý politik na dovolenke spolu. Veľkí kamaráti, veľká šťastná rodina, tak trošku zakonšpirujme. Je to preto, že máte s nimi dobré vzťahy, s tými exekútormi, že máte s nimi biznis? Ja neviem, lebo nerozumiem tomu, aký máte problém s tým, aby sme vyriešili jeden milión exekúcií.
Veď preboha, ešte, ešte aj pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno a ak by tie exekúcie nemali alebo nejakým spôsobom boli vyriešené, tak sa vedia zaradiť do pracovného procesu. Ale nie. My tu musíme dovážať Srbov, Ukrajincov, Pakistancov, neviem koho. Tu plačeme, že my nemáme ľudí do práce, že fabriky pýtajú ľudí. A ja vám hovorím, tu máte 50-tisíc našich Slovákov, ktorí pracujú načierno, lebo majú exekúcie. Tak vyriešme tieto exekúcie a máte 50-tisíc disponibilnej pracovnej sily. Namiesto toho tu pán Richter chodí a tu predkladá sprostosti, ktoré sú dobré akurát na to, aby čo najjednoduchšie sme tu navozili lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Slovákov vyhadzujú z roboty, nepredlžujú im zmluvy, ale Srbov a Ukrajincov tu môžme voziť, ešte im to uľahčíme, lebo robia za 5 korún. Rozumiem tomu. Pre toho Srba, Ukrajinca 500, 600 euro je šialene dobrý plat.
Ale ja sa pýtam: Táto vláda má pomáhať zahraničným občanom alebo slovenským občanom? 50-tisíc minimálne, pán Fico, to sú vaše slová, 50-tisíc ľudí dnes pracuje načierno a nemuselo by. No, tu máte tých zamestnancov, ktorých hľadáte stále. Dookola nám to opakujete. Mali by ste dane, mali by ste odvody, domáca spotreba, to je iné. Domáca spotreba ide aj tak, lebo veď oni zarábajú načierno. Však míňajú to v našich obchodoch, ale nemáte z toho ani dane, ani odvody.
Zaužíval sa tu taký pojem, zdravý gazdovský rozum. Povedzte mi, kde tu je slovo "zdravý", kde tu je slovo "rozum" v tejto vládnej koalícii. Kde? Jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle, lebo ináč sa to nazvať nedá. Keby malo problém 200 ľudí a štát na to kašle, tak pochopím, dobre. Ale jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle? Ale budeme tu počúvať, ako sa ekonomike darí.
Včera bola tlačovka pána ministra Kažimíra, už počúvame, že až tak sa tej ekonomike dariť nebude. Tak ak sa ekonomike darí, aký máte problém vyriešiť exekúcie? O akej sume sa, Milan, asi bavíme, ktorú potrebujeme na vyriešenie týchto exekúcií? Myslím, že aj pani ministerka, keď sme sa v minulosti bavili, tak si nespomínam, bolo to okolo 60, 80 miliónov euro? 60 až 80 miliónov euro. Čo to je? Koľko stojí jedna stíhačka? Koľko stojí jedna stíhačka? (Reakcia z pléna.) Jeden a pol stíhačky. 14 nepotrebných stíhačiek, 14 stíhačiek ideme kúpiť.
Páni poslanci vládnej koalície, ukážte mi 14 pilotov na tie stíhačky. 14 pilotov mi ukážte. Viete vy, že my dnes nemáme pilotov na tieto stíhačky? Ani v najbližších iks rokoch ich mať nebudeme? Lebo tá stíhačka si vyžaduje nejaké kvalifikačné predpoklady, nejaký vek. Štyridsiatnik už je starý, dvadsiatnik je príliš mladý a v tomto rozmedzí my teda tých pilotov máme dvoch-troch, ktorí spĺňajú podmienky. Ale 14 stíhačiek ideme kúpiť. Načo? Však to sa ani nad Nižným Hrabovcom neotočia tie stíhačky, z Bratislavy keď pôjdu. A čo tak kúpiť o dve stíhačky menej a dať sto miliónov euro na oddlženie ľudí a na vyriešenie exekúcií?
Páni poslanci, 80 miliónov euro, pán kolega, 80 miliónov euro potrebujeme, aby sme vyriešili exekúcie, 80 miliónov euro. A teraz si spomeňme, kde všade tých 80 miliónov euro sa dalo nájsť. Aké všetky sprostosti táto vláda schválila, kde peniaze išli len taký fukot. Tu 100 miliónov, tu 200 miliónov, tu transportérik, tu stíhačôčka. Áno, 14 stíhačiek ideme kúpiť. Ale treba aj povedať, že tí naši piloti tam budú sedieť v deravých ponožkách v tých stíhačkách. Si normálne predstavte toho bojového pilota s deravými ponožkami, jak sedí v tej stíhačke. Na smiech. Dve stíhačky menej a máme vyriešené exekúcie.
Namieste je otázka: Pán Danko, nie je lepšie pomôcť jednému miliónu ľudí na úkor toho, že kúpime o dve stíhačky menej?
Dámy a páni, pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejšie stíhačky ako jeden milión ľudí. Pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejší zahraniční pracovníci zo Srbska a Ukrajiny ako minimálne 50-tisíc Slovákov, ktorí dnes pracujú načierno na Slovensku. Väčšinou sú to manuálne roboty na stavbách a podobné profesie, ktoré by sa vedeli zaradiť do pracovného procesu. A prečo? Pretože biznis vám je prednejší ako životy ľudí.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladáme opäť návrh zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu, skrátene exekučnú amnestiu.
Zmysel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu a bližšie by som ho skúsil odôvodniť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ale vzhľadom na to, že skúsime zohnať pána spravodajcu, tak by som pokračoval v odôvodňovaní tohto zákona už v úvodnom slove.
Dámy a páni, v Českej republike bolo najvýznamnejšou politickou témou, vecnou témou, ktorá mohla pomôcť ľuďom v januári a teraz na začiatku februára, tzv. oddlžovací zákon. Oddlžovací zákon sa v Česku týka 800-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. V Českej republike je táto téma vnímaná ako absolútne zásadná, pretože ohrozuje státisíce ľudí v Českej republike. Ale na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách, to znamená 23 % občanov tohto štátu, pracujúcich občanov alebo teda v dospelom veku, má problémy s exekúciami. A tu to téma nie je, absolútne to nikoho nezaujíma. Ja sa pýtam, ako je možné, že v Česku, ktoré má 10 miliónov obyvateľov, je 800-tisíc ľudí v exekúciách a považujú to za absolútne zásadný problém, ktorý treba neodkladne riešiť. Mesiac to tam bola téma v poslaneckej snemovni, v senáte a znovu v poslaneckej snemovni a poslanci sa hádali iba o jednej jedinej veci: Ako to čo najlepšie urobiť.
Na Slovensku máme milión exekúcií, milión ľudí v exekúcii a nikoho to nezaujíma, absolútne ticho po pješinke. Tak sa pýtam, kedy konečne, keď sme boli schopní oddlžiť oligarchov, Širokého, Váhostav, Doprastav, tie sme oddlžili, to bolo v poriadku. To nikto nehovoril, že je to populizmus, lebo tak sa tá politika robí.
Keď sme oddlžili za 110 miliárd banky, tak to bolo v poriadku, veď tie banky majú asi málo peňazí, keď sme ich potrebovali oddlžiť. Ale keď chceme oddlžiť ľudí, tak nám niektorí hovoria, že toto je populizmus. Kam sme sa to dostali za tie roky v politike?! Nemohli by sme v tej politike urobiť konečne aj niečo, čo pomôže normálnym, bežným ľuďom vrátiť sa do ekonomického života? Keď to mohli urobiť v Slovinsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Chorvátsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Českej republike a pomohlo to tam ľuďom, kedy to konečne urobíme aj my na Slovensku?
Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. Keď sme sľúbili, že budeme za exekučnú amnestiu bojovať, a môžme to nazvať akokoľvek, oddlžovací zákon, exekučná amnestia, zrýchlenie oddlžovacieho konania, reštrukturalizácia ľudí, je nám to úplne jedno, a dokonca je nám úplne jedno aj, kto to navrhne.
Ja vás vyzývam, páni kolegovia z vládnej koalície, pán minister spravodlivosti Gál, alebo ktorýkoľvek z vás, páni kolegovia, my to podporíme, aj keď to dáte ako váš návrh, pretože sa nepozeráme na to, že kto to navrhne, ale či to môže pomôcť ľuďom. A ak to môže pomôcť ľuďom, tak za to zahlasujeme.
Veľmi vás prosím, venujme tomu pozornosť. Máme ešte rok do skončenia volebného obdobia. V Česku máme 10 miliónov ľudí, 800-tisíc v exekúciách a považujú to za katastrofálny problém, ktorý treba okamžite riešiť. Na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách a 5 miliónov obyvateľov. Kedy sa spamätáme? Dneska už čítame správy v médiách, že ten ekonomický rast pomaly končí. A čo sa stane, keď príde znovu ekonomická kríza a banky zdvihnú o kúsoček úroky tým, ktorí majú splácať úvery? Veď my sme najzadlžujúcejšia sa krajina v Európe. Rast hypotekárnych, ale najmä spotrebných úverov, kde sú vyššie úroky, stúpa najviac v Európe. Čo budeme potom robiť, keď nám spadnú ďalší ľudia do exekúcií, ako to potom budeme riešiť?
Veľmi vás prosím, skúsme sa tomu venovať, kým je ešte čas, kým na to máme momentálne v ekonomike zdroje na to, aby sme týmto ľuďom vedeli pomôcť.
Viacerí sa pýtajú, či to nie je morálny hazard. No morálny hazard by to bol, keby sme tým ľuďom chceli odpustiť všetko. Ale my im nechceme odpustiť istinu. Chceli by sme to, možno podobne tak ako v Česku, že istinu musí zaplatiť každý a keď aktuálne nemá, tak by mu na to požičal štát, ale potom by ten človek už iba dosplácal istinu. Ale chceme odpustiť týmto ľuďom úroky z omeškania, poplatky exekútorom a ďalšie príslušenstvo, pretože to je práve to, čo sa nabaľuje do tej dlhovej špirály, kvôli ktorej sa ľudia z toho nemôžu dostať.
Poznáte ma asi ako človeka, ktorý sa vie aj rozčúliť a vie aj argumentovať, aj ostro argumentovať, ale verte mi, že mi ide v tomto prípade a nám všetkým o tú vec, aby sme tým ľuďom pomohli. A úprimne vám hovorím, že navrhnite to vy ako vládna koalícia, radi za to zahlasujeme v akejkoľvek podobe a je nám jedno, ako sa tu bude volať. Pretože tých milión ľudí má naozaj problém. Pol milióna ľudí na Slovensku má dve a viac exekúcií. Veď oni sa nemôžu zapojiť do ekonomického života, pretože všetko, čo by zarobili, by im zobral exekútor. A to nehovorím o 100-tisíc ľuďoch, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Keď si niekto myslí, že to sú všetko iba nezodpovední ľudia, lebo aj takí medzi nimi sú, samozrejme, tak je to omyl. Je tam veľa ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia. Napríklad im ochorel príbuzný, museli sa vrátiť zo zahraničia, starať sa o chorého otca alebo chorú mamu. Alebo pred 30 rokmi podpísali ručenie bratovi za úver. Brat zomrel a oni musia teraz splácať nielen svoje úvery, ale aj bratove. Nikdy to neposplácajú. Máme tam 30-tisíc, teda viac ako 30-tisíc dôchodcov, ktorí mnohýkrát splácajú z dôchodku exekúciu spred 20 rokov a vedia, že do konca života ju už nesplatia. Veď nerobme z našich ľudí úrokových a úverových otrokov! Nezaslúžia si to.
Myslím si, že aj ten, kto raz si zle prečítal zmluvu a pred 15 rokmi zle podpísal niečo, kde si neprečítal malé písmenká, by si zaslúžil aspoň raz v živote druhú ekonomickú šancu. Ak týchto ľudí oddlžíme, pomôžeme im vrátiť sa do ekonomického života, budú platiť dane, budú platiť odvody, budú prínosom pre celú spoločnosť. A dokonca ešte aj tie inštitúcie, ktoré im odpustia to príslušenstvo, na tom zarobia. Máme skúsenosť s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, máme skúsenosť s generálnym pardonom jednej zdravotnej poisťovne, teraz robí generálny pardon dokonca aj Úrad na verejné obstarávanie. A všetky tieto inštitúcie, ktoré to doteraz urobili, na tom zarobili. Lebo to, čo tí ľudia by už nikdy nezaplatili, tak teraz, keď vedia, že sa môžu zachrániť tým, že splatia istinu, tak sa to snažia urobiť, aby mohli začať znova. Nevykašlime sa na tých ľudí, pomôžme im.
Ďakujem vám a ďakujem aj za prípadnú podporu.