Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2019 o 15:17 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 16:17 - 16:18 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem obidvom pánom poslancom. Rovnako chcem povedať pánovi ministrovi Sólymosovi aj pani ministerke, to neni je útok na vás. Ja, mne je úplne jedno, že či to predkladáte vy alebo by za vás bol niekto úplne iný. To je zúfalý boj za tých neštátnych vlastníkov lesov, ktorí proste sa nám ponosujú, ktorí majú starosti, problém s tým, ako ste tuná, pán kolega, povedali pri tých kalamitách. Robia im obrovské problémy a robí im problém zákony o lesoch, robí im problém zákon o ochrane prírody. Ja bojujem, zúfalo bojujem za týchto ľudí. A to, neberte to osobne, to absolútne netreba brať osobne. Treba pomôcť tým ľuďom a ja vás o to ľudsky prosím. Stiahnite obidva zákony a, a pripravte to tak, aby sme vedeli urobiť takú väčšiu diskusiu. Jednak na úrovni odborníkov, ale na úrovni hlavne aj tých neštátnych vlastníkov, ktorí držia väčšinu územia. Majú cez jeden milión hektárov. O to chcem požiadať a chcem apelovať na vaše svedomie, aby ste naozaj na týchto ľudí, ktorí tuná žijú na Slovensku, mysleli. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2019 15:50 - 16:13 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prečo sa k tomu chcem vyjadriť? Nie som ani lesák, nie som ani poľnohospodár, pôdohospodár, ale som človek, ktorý chodí po regiónoch, som človek, ktorý chodí po Slovensku a je empatický, počúva ľudí. Baví sa hlavne s obyčajnými bežnými ľuďmi a počúva ich problémy.
Stretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody, ktorý úzko súvisí s novým zákonom, ktorý predložila pani ministerka pôdohospodárstva. To znamená, že potom, potom som bol na rokovaní asi so 100 urbármi, šéfmi urbárov v Snine a povedali úplne to isté. Títo ľudia predstavujú urbáre, ktoré združujú okolo 100- až 200-tisíc, myslím, ľudí, ktorí sú priamo účastníci týchto, týchto, podielnici týchto urbárov. A počúvam v kuse tie isté ponosy. A tieto dva zákony sa ich bytostne dotknú. A myslíte si, že sa s nimi niekto bavil? Nie. Absolútne sa s nimi nikto nebavil. Treba si uvedomiť, že oni majú jeden milión hektárov pôdy a týchto ľudí nikto nevypočul. Preto som tu a preto sa tomu chvíľku budem venovať.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 208/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 129/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodné slovo, nech sa páči. Pani ministerka v úvodnom slove pri predstavovaní novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v prvom čítaní uviedla, že sa veľmi teší, že môže v parlamente predložiť túto novelu, pretože lesy má veľmi rada a keby nešla študovať na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, ako druhé jej povolanie by bolo lesné inžinierstvo. Preto je veľmi zarážajúce, že ako podpredsedkyňa vlády a ministerka pôdohospodárstva sa lesom vôbec nevenuje. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že novela zákona mala byť na základe úlohy č. 7 plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predložená už v decembri roku 2017. Jej splnenie bolo odložené, jej splnenie bolo odložené na december 2018 a prax je taká, že o nej rokujeme až teraz pred koncom volebného obdobia, z čoho je zrejmé, že problematika slovenských lesov nepatrí medzi jej priority.
V dôvodnej správe k novele zákona je uvedené: "Návrh zákona v čl. I reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov obhospodarovateľov lesov, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien, rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii z praxe."
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo nedokáže efektívne komunikovať ani s odborníkmi, ktorí sú zamestnanci organizácií v jeho zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti. Aké má rezort poznatky z aplikačnej praxe, keď s odborníkmi z lesníckej praxe nerieši ani základné problémy lesného hospodárstva? Keby mali zástupcovia ministerstva seriózny záujem o to, aká je aplikačná prax, dozvedeli by sa o tom, aká je lesnícka legislatíva prebyrokratizovaná a lesy zdrojovo poddimenzované. Že lesník ako zamestnanec, ktorý má byť dennodenne v teréne, pri výrobe, kontrole a ochrane lesa, sedí v kancelárii celé dni pri počítači nad papiermi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesných pozemkov a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva sú tak v katastrofálnom stave, v akej ešte po 89. roku neboli.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú tesne pred kolapsom. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov sa nemá kto zastať a nenájdu oporu ani v tejto novele a ani na ministerstve. To som bol jasne svedkom toho, keď som sa bavil dokopy s 200 urbármi, zástupcami urbárov. A týchto ľudí sa absolútne nemá kto zastať. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov nemá sa kto zastať, nenájdu oporu ani v tejto novele, ani na ministerstve. V tomto ohľade významne zaostávame za našimi susedmi z Česka, z Poľska, Maďarska, o Rakúsku a Nemecku ani nehovorím.
Definovanie, definovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez seriózneho výskumu predovšetkým v obmedzení maximálnej plochy obnoveného prvku uvedenej v novele na 0,2 hektára je nezmysel. Podobný nezmysel je vo vyhlasovaní lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) novely, ktorý znie: po "e) v chránených územiach, 21) v územiach medzinárodného významu 21a) a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov". Z uvedeného vyplýva, že všade tam, kde sa na lesných pozemkoch nachádzajú chránené živočíchy, môžu byť vyhlásené lesy osobitného určenia. Tie majú osobitný režim hospodárenia a neplatia za ne ani dane z nehnuteľnosti obciam a mestám.
Načo máme potom 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1004 maloplošných chránených území?
Zaujímalo by ma, ako bolo toto novelizačné ustanovenie prerokované so ZMOS-om. Zoberme za príklad len medveďa hnedého. Do Bruselu sme zaslali výmeru biotopov vhodnú pre tento druh 411-tisíc hektárov. Medveď hnedý je na Slovensku rozšírený na výmere väčšej ako je 1 milión 300-tisíc hektárov, čiže v prevažnej výmere mimo svojho prirodzeného výskytu. Na tejto výmere je možné vyhlásiť lesy osobitného určenia s diferencovaným, čiže obmedzeným spôsobom hospodárenia, pretože medveď je chránený druh. Aj keď sa vyskytuje v biotopoch mimo svojho, mimo svojich pôvodných biotopov, je brutálne premnožený, čím zaniká jeho, zmysel jeho ochrany, pretože chránený by mal byť druh, ktorý je ohrozený a jeho počty sú veľmi nízke. O tom som už pred chvíľočkou spomínal. Začali sme chrániť medveďa preto, lebo ho bolo iba 35 kusov v roku 1935, tak to bolo jasne namieste. Dneska si otvorte červenú knihu ohrozených druhov, ale medveďa tam nenájdete. Medveď je na Slovensku premnožený. Optimálny stav podľa poľovníkov a lesníkov je 700 medveďov, 700 kusov. Podľa prieskumu, podľa výskumu z trusu medveďa sa zistilo, že na Slovensku máme dokázateľné identifikovaných okolo 1200 alebo 1300 unikátnych, unikátnych zvierat medveďa hnedého a poľovníci tvrdia až o 2- tisíc kusoch. To znamená, že je absolútne premnožený. A on ten medveď potrebuje nejaké svoje územie. On tam nepustí ďalších. Proste tých mladých vyháňa ďalej a za chvíľku ich budeme mať na Kolibe. Len za chvíľočku.
Novela je zle pripravená. Nebola korektne prerokovaná s neštátnymi vlastníkmi, to upozorňujem, s neštátnymi vlastníkmi táto novela nebola prerokovaná. Pri jej tvorbe nebol využitý potenciál odborníkov v danej oblasti. Nerieši základné problémy lesov na Slovensku, ako je hynutie horských lesných smrečín, prípravou na klimatickú zmenu ani konflikt medzi záujmami ochrany prírody a trvalo udržateľného prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, s ktorými majú odborníci na lesy dlhodobé skúsenosti. Bola tvorená predovšetkým počas medzirezortných rokovaní zástupcov MPRV a MŽP pod nátlakom ministerstva životného prostredia.
Je to veľmi zlá vizitka SNS. Novela má 203 novelizačných bodov, čo je rozsah skôr na nový zákon. V mnohých ustanoveniach zbytočne komplikuje jeho vykonateľnosť a zavádza ďalšiu byrokraciu. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v priestore, kde si naši susedia podstatne viac vážia svoje lesy a prikladajú im podstatne väčšiu vážnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v omnoho výraznejšom investovaní do lesov v dotačnej politike a transparentnejším a efektívnejším hospodárením s lesmi vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na nastupujúce klimatické zmeny súčasný stav lesov po rozsiahlych vetrových a následných podkôrnických kalamitách, ako aj meniaci sa socio-ekonomických pomerov a požiadavka spoločnosti na ekosystémové služby si zákon o lesoch žiada zásadnú zmenu. Zásadnú zmenu si vyžaduje zákon o lesoch aj vo väzbe na ustanovenia zákona o ochrane prírody krajiny.
Tuná by som sa chcel na chvíľočku zastaviť pri tej ochrane prírody krajiny. Priatelia, máme, sme teraz vystavení infringementu. A máme to tunak kvôli čomu? Máme to tunak, máme to tuna kvôli hlucháňovi. Vlastne kvôli hlucháňovi sme si, otvárame tento návrh zákona, teraz sa bavíme o ochrane, lebo to priamo súvisí s tými lesmi, to je večný boj. A musím ešte tunak aj spomenúť pána premiéra Pellegriniho, ktorý, ja neviem, či má váhu ešte v tomto štáte, lebo ja si myslím, že predseda vlády by mal mať nejakú váhu a nejaké slovo, ale na výjazdnom zasadnutí vlády 23.10. 2018 v Javorovej doline pán premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi MPRV a MŽP a vlastníkmi, a teraz to chcem podčiarknuť, a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach na tom, aké znenie bude mať novela zákona o ochrane prírody a následne tento zákon o lesoch, nebude zaradená na rokovanie vlády. A div sa svete, zrazu je to tuna na stole, aj napriek tomu je novela zákona v parlamente. Dohodli sa len čelní predstavitelia SNS, MOST – HÍD a celý slovenský vidiek, vlastníkov a správcov hodili cez palubu, k dohode nedošlo. Novela, k novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik korektne nebavil, pritom vlastnia viac ako 50 % výmery lesov na Slovensku.
A kto sa týchto ľudí tuná zastal? Veď tí ľudia sú živitelia rodín, veď tí ľudia, keď im zakážeme tam pracovať a robiť, však oni to nechcú skántriť. Ktorý poľnohospodár podreže kravu? Potom nebude mať mlieko. A takisto ktorý lesák si vykynoží kompletne celý les? Však potom nebude môcť uživiť tú svoju rodinu. Od Márie Terézie to preberá, túto dedovizeň, otec to prenáša na syna, na vnuka dedo, takýmto spôsobom. A my tie lesy máme tu stále. To znamená, že sa asi na to tí rodičia, prarodičia, pra-prarodičia zodpovedne o to starali. A aj tí dnešní spracovatelia toho dreva, aj tí dnešní neštátni vlastníci sa o to, sa o to zodpovedne, zodpovedne sa, k tomuto pristupujú.
Beží tu teraz obrovská kampaň, všetci ideme ekologicky žiť a všetci sa tomu podriaďujeme a úplne sa ideme z toho pokakať. A poviem vám pravdu, že, že ja som bol, takisto som si fotil tie, tie holoruby a chodil som po Slovensku a som sa rozčuľoval nad tým všetkým. No a na to mi povedal jeden lesák: ´Vidíš tam ten holorub?´ No áno, vidím, však to je strašné. ´No tak choď sa tam pozrieť!´ Však to vidím. Tak som sa tam išiel pozrieť. Vážení, ten holorub nebol holorubom, ale boli tam metrové stromčeky už. Máme zákon, že keď niekto normálne vyťaží, lesák vyťaží proste časť lesa, do dvoch rokov musí vysadiť nový. A keď to neurobí, no tak dostane takú pálku, že sa mu neoplatilo to ani vyťažiť. Takže sa tu nebavme, že tunak sa len lesy drancujú. Však tí ľudia nie sú hlúpi, tí ľudia tam pracujú, tí ľudia tam majú tú pôdu a tie lesy od Márie Terézie. Tie rodiny sú tu dodnes, to sú jedny rody, to sú proste ľudia, ktorí tuná žijú, je to 200-tisíc ľudí, pre boha živého, ktorí z tohto každý rok nejaký peniažtok majú. A my sa musíme pozerať na týchto ľudí.
Však ako, veď je úplne choré, keď na Slovensku sa chráni cez 500 hektárov. Teraz som to pred chvíľkou spomínal, ale asi to ešte raz poviem, aké je to číslo, obrovské číslo, čo my všetko chránime na Slovensku a koľko je to v Rakúsku a vo Švajčiarsku napríklad. Takže Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe. Máme 9 národných parkov s celkovou výmerou územia 317 888 hektárov, pričom len ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270 127 hektárov. Až teraz chránených krajinných oblastí s celkovou výmerou 522 581 hektárov. Celková výmera týchto území je jeden milión hektárov. Toto sú údaje za našu národnú sústavu pre veľkoplošne chránené územia. Maloplošných chránených území je 1004 s výmerou ďalších 1 milión 054 tisíc hektárov a 9138 hektárov tvorí ich ochranné pásmo. Európsku sústavu chránených území tvorí 40 chránených vtáčích území o výmere 1 084 072 hektárov a 382 území európskeho významu s výmerou 587 174.
A viete, koľko majú vo Švajčiarsku, v tom vyspelom Švajčiarsku? Kde si vážia tú prírodu, kde si vážia tie hory, tú vodu, tie lesy. Vo Švajčiarsku majú jeden národný park Engadine s výmerom len 17-tisíc hektárov. Niekto to tam klčuje? Niekto to tam ničí? Niekto to tam rozvracia? Nikto. To si musíme uvedomiť.
Ďalej ma rozčuľuje aj pri jednom, aj pri druhom, keď som sa dočítal, že, lebo tieto dva zákony veľmi úzko súvisia, že to má nulový dopad na štátny rozpočet a je to absolútne zavádzanie poslancov Národnej rady a všetkých ľudí. Vláda Slovenskej republiky, a verejnosti, predkladateľov novely, čiže teraz sa bavíme o tom, o tej ochrane, novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania drevín, celulózy, zníženie zamestnanosti, toto všetko sa stane z uvedených rezortov a následne polovicu príjmov štátneho rozpočtu daní a odvodov.
Proste tam napísať, že má nulový dopad, teraz sa bavím, pani ministerka, nie o vašom zákone, ale ktorý s tým jasne súvisí, tak som hovoril o zákone, ktorý proste má nulový dopad.
Povedzte to tým ľuďom! Ja som s nimi sedel. Povedzte to tým ľuďom, ktorí živia tie, tie rodiny v tých lesoch, že to bude mať nulový dopad, keď im tam urobíte národný park, dáte tam nejaké, čo mi hovorili o tých napr. Pieninách, a zrazu tam nemôžete nič robiť. Keď si niekto vymyslí, že zrazu tam je nejaká mandelinka alebo je tam nejaký chránený, ja neviem, nejaký pišišvor malý. Alebo je tam, alebo si povieme, medveď. Tak na základe toho môžete obmedziť toho chudáka, ktorý, ktorý tam musí uživiť tú rodinu. Však tento štát je v mizérii a ľudia sú vyštvatí do zahraničia. Státisíce Slovákov pracujú v zahraničí, lebo boli vyštvatí z tejto republiky. Prečo? Lebo tuná je jedna obrovská mizéria. Tridsať rokov sa tuná striedajú vlády. Jedna kradne viac a druhá menej, tretia ešte viac. A tí ľudia museli odísť. A teraz ešte nejakí tu ostali, ťažia v tom lese to drevo, ešte sa snažia nejakým spôsobom uživiť tie rodiny. No neni potrebné aj tých poslať do prdele, že?! A týmto ich absolútne pošleme do kelu.
Myslíte, že sa s nimi niekto bavil? Viete, koľko tam bolo pripomienok? Nikto sa s nimi nebavil. A bavíme sa tuná kvôli tomu, to máme tu otvorené preto, lebo máme tam nejaký problém s hlucháňom. Tak cez hlucháňa sme tuná otvorili, tento návrh zákona, ktorý úzko súvisí aj s týmto.
Ja tuna chcem len sa zastať tých, tých neštátnych vlastníkov, neštátnych vlastníkov týchto lesných pozemkov. Tuna, čo pán minister povedal, to je na hanbu sveta, pred chvíľočkou, že 3 milióny, že im dá 3 milióny. Viete, čo to je 3 milióny? Veď to je výsmech, to je pľuvanec do tváre.
Ja som s tými ľuďmi sedel, rozprával im, aké majú ťažké roboty s nimi, jaký majú problém. A môžeme si povedať, ako sa k tomu postavia, k tomu lesu, aj, pani ministerka, ako je to v Nemecku, čo pre to robia Česi. Nemci, keď bola kalamita, okamžite tam poslali armádu. To je náš vzor Nemecko. Poslali tam armádu, aby to spracovali. Česi, tomu sa Babiš venuje konkrétne, aby to okamžite sa, bolo treba spracovať. Každý jeden lesohospodár vie, že keď padne tam strom a keď sa nevyťaží, keď ho okamžite odtiaľ nedostanete, do 10 – 12 dní, je problém, ten lykožrút vyletí a napadne mu ďalší zdravý les. Veď to vie aj malé decko. Len my im hádžeme klacky pod nohy. My sa ideme tváriť, že sme ekologickí, nechajme to na zemi, príroda si s tým poradí.
A ja sa pýtam, kto nakŕmi toho lesohospodára, kto dá tým deťom jesť?! To nás nezaujíma. Budeme ich chrániť a deti nech pomrú, pokapú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, kľud, nekričte, počujeme aj tak.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, pardon, ešte nie ste, pán podpredseda, prepáčte mi to, ale mňa to štve, toto, mňa to štve. To treba tým ľuďom povedať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale netreba na nich kričať.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja kričím na systém, na vás, konkrétne na vás (vyslovené s pobavením)...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na mňa duplom nekričte, lebo ešte naježeného Maďara ste nevideli.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
... tí, ktorí by to mali počúvať, tí tu nie sú. Možno by som mal ešte viac kričať, aby to bolo počuť až tam, kde sú zalezení v tých bufetoch, lebo by mali tu sedieť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak hovoríte aj o vašich poslancoch, ako vidím (vyslovené s pobavením).

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja tu za nich stojím a bojujem. Vaši tu nie sú.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže tuná sa treba zastať týchto neštátnych vlastníkov týchto lesov. Veď sú to poslední ľudia. Tie regióny sú vyľudnené. Hlavne tam, kde je najväčšia nezamestnanosť. Čo tým ľuďom ostalo? Poľnohospodárstvo a lesohosporárstvo, nič iné tam neostalo. A tí ľudia odchádzajú. Ešte aj týmto zabráňme, rozširujme tie územia, vymýšľajme si vtáčie územia. Však my tam chránime už pomaly celé Slovensko. Však zakážme vôbec chodiť do lesov!
Ale ja sa pýtam, že to treba zosúladiť. Ja som za ochranu prírody, absolútne, samozrejme, však nechceme tu mať len nejakú vyprahnutú púšť. Ale my tunak žijeme s našimi ľuďmi. My tu potrebujeme mať rodiny, ktoré tunak budú ďalej žiť a budú tu mať deti a deti budú mať ďalšie deti a nepotrebujeme mať našich ľudí v Nemecku, v Holandsku, v Anglicku, prípadne v Taliansku. Ale toto my takýmto spôsobom dospejeme. Ja som s tými ľuďmi rozprával, aké majú starosti, čo sa im tam stalo, napríklad na tých Pieninách. Proste to máte územie, kde normálne pracujete, a zrazu si niekto zmyslí urobiť čiaru. A myslíte si, že im niekto za to zaplatí? No nikto nič. A to, že niekto? Keď pán minister povie, že 3 milióny? Čo to je, preboha živého, 3 milióny?! Pre jedného človeka? Nekonečný peniaz. Pre 200-tisíc? Vydeľte si to. Bavíme sa o "pínac", o orieškoch, bavíme sa o centoch. Toto my sme ochotní dať tým ľuďom. My im zakážeme na ich vlastných pozemkoch, obmedzíme ich, dokonca ich nútime dnes spracovať kalamitné drevo, to im zničí ďalšiu, ďalšiu možnú úrodu vo forme zdravého lesa, ktorý je absolútne napadnutý.
Ja som v tej doline bol, kde bol pán premiér, kde sľúbil tým neštátnym vlastníkom, kde im to sľúbil, že to nepôjde do parlamentu. Je to tu, teraz tu stojím kvôli tomu. Oklamal ich. Jeho slovo má asi hodnotu, nechcem povedať čoho. Oklamal ich. Keď nechce niečo splniť, nech to nehovorí. Nikto ho nenútil dať tento sľub, ale pán premiér to jasne povedal, on im to sľúbil na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline. Toto pán premiér Pellegrini povedal. Oklamal ich. Tí ľudia sú oklamaní. Je ich 200-tisíc, sú oklamaní a nahnevaní. A právom sú oklamaní, teda právom sú nahnevaní a sú veľmi sklamaní z tohto, akým spôsobom sa k nim pristupuje. Nikto s nimi nebavil sa a nerokoval, nikto ich nevypočul, ale sme ich kľudne schopní obmedziť. Vymýšľame rôzne ďalšie veci, ktoré im znemožňujú ťažbu. Robíme im problémy pri spracovaní kalamitného dreva.
Však v Nemecku použili armádu na to, aby vyťažili kalamitné drevo. Nie, my budeme tu mať prales. My si tu ideme tvoriť pralesy, musíme to ponechať na prírodu. A tých ľudí necháme na čo, ponecháme ich na čo? Na živorenie? Ponecháme ich na biedu, na mizériu? Na čo ich ponecháme?
Lebo ideme chrániť, ideme robiť, ideme tuná robiť pralesy, lebo tuná príroda si poradí sama. Treba chrániť prírodu, rozhodne áno, ale my chránime pomaly celé Slovensko. Však som vám tie výmery tu teraz prečítal. Vo Švajčiarsku majú 17-tisíc hektárov a tuná sa bavíme o miliónoch, rôznych nezmysloch. A tam obmedzujeme týchto, chudákov, ľudí, ktorí tuná nemôžu pracovať. Veď tí ľudia od nás nič nechcú, chcú od nás len svätý pokoj. Chcú platiť dane a chcú si zarobiť na chleba. A my im v tom bránime.
Tieto obidva zákony sú veľmi zle pripravené. Budeme proti nim bojovať, nepostavíme sa za ne. A chcem rovnako poprosiť pani ministerku aj pána ministra, aby tieto dva zákony úplne stiahli, aby sa poriadne pripravili, aby sa urobila celoštátna diskusia, ale hlavne, aby sa prizvali odborníci a prizvali sa tí zástupcovia tých urbárov, tých neštátnych vlastníkov, nie nejaká, akože sme sa bavili a teraz mi tuná povedia, že nejaké, že nejakí neštátni štyria, ktorí si dohodnú. Ale bavte sa s tými 200-tisíc ľuďmi, pre boha živého! Jak keby tento minister, čo tu pred chvíľočkou stál, by išiel za nimi, tak ho tam ubijú tými onými, smrečkami po hlave, keby za nimi tam došiel, by videl, čo týmto spôsobuje. Toto je absolútne zle pripravené.
Prosím pekne, pani ministerka, pán minister, stiahnite to. Pripravme to zodpovedne, toto je tak vážna vec, že k tomuto sa treba zodpovedne pripraviť sa k tomu, treba vypočuť tých ľudí. Tí ľudia neboli vypočutí, však tam bolo toľko pripomienok a nič nebolo zohľadnené. Nikto sa s nimi nebavil. Ja tu musím stáť, ja to musím povedať. By som sa hanbil im pozrieť do tváre a do očí by som sa hanbil im pozrieť, keby som tu nebol a neupozornil na to. Vy si urobte, čo chcete, ale tí ľudia vám vystavia účet.
Máme voľby za päť, šesť mesiacov a ja chcem týmto vyzvať všetkých tých ľudí, tých 200-tisíc vlastníkov tej pôdy. Dobre ma vypočujte a dobre sa pozrite, čo vám pripravia. A potom zistíte, keď začnú tieto dva zákony platiť, akým spôsobom budete obmedzení. Koľko ste mali pred rokom, pred dvomi rokmi podielov z týchto vašich pozemkoch a koľko budete mať na budúci rok a potom k tomu pristupujte aj pri, pri volebných urnách.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 15:27 - 15:29 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Zapnete ma? Ďakujem. Aj napriek tomu, že minister tvrdošijne presadzuje schválenie novely, ktorá má údajne zabrániť infringementu voči SR kvôli klesajúcim stavom hlucháňa hôrneho, pričom samo ministerstvo na otázky Bruselu, ktoré predchádzali infringementu, odpovedalo polopravdy, využívalo neoverené informácie, hľadalo chyby všade, len nie vo svojich radoch. Podávalo skreslené a neodborné informácie o obhospodarovaní lesov na Slovensku. Preto sa nemôžme čudovať, že Brusel začal voči nám konanie o infringemente. Treba presadzovať to, aby sa ochrana prírody realizovala integrovane a proaktívne za účasti všetkých zainteresovaných s dôrazom na vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov tak, ako je tomu vo vyspelej Európe, a nie vymýšľať nezmysly, čo koho napadne presadzovať v zákone.
Slovenská republika je lídrom chránených území v Európe. Máme deväť národných parkov s celkovou výmerou 317 889 hektárov, pričom ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270-tisíc. Čiže celkovo je to 522-tisíc hektárov. A na porovnanie, také vyspelé Švajčiarsko má jeden národný park Engadine s výmerou iba 17-tisíc hektárov. Je zarážajúce, že po tridsiatich rokoch po Nežnej revolúcii si ministerstvo životného prostredia dovolí predložiť do Národnej rady novelu zákona, v ktorej sa neguje jedno zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, a to je vlastnícke právo. Konkrétne ide o § 29 zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany v chránených vtáčích územiach neplatí. Súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje, ak, pôvodné znenie písm. d), ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku a o vykonávaní úloh horskou záchrannou službou. A teraz ste odtiaľ vyhodili to slovo "majetku", čo v praxi bude znamenať, že ak dôjde z titulu záujmov ochrany prírody k ohrozeniu majetku vlastníkov, nič sa nedeje, je to podľa tejto novely v poriadku.
A my tu musíme chrániť našich ľudí, ktorí majú tunak milión hektárov lesov, preboha živého. My si tuná vyhlasujeme národné parky a tým ľuďom štát za to nedá žiadnu kompenzáciu. Pokiaľ nemáme na kompenzáciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 15:17 - 15:19 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel len k tomuto všetkému pripomenúť, že je tu jeden veľký problém, že tunak sa dohodli čelní predstavitelia SNS a MOST – HÍD, pritom pán Pellegrini povedal jasne, že príde, musí prísť k nejakej dohode medzi MPRV a ministerstvom životného prostredia a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach. A tunak sme, vidíme, že dohodli sa len títo čelní predstavitelia. Celý slovenský vidiek vlastníkov a správcov hodili cez palubu. K dohode nedošlo. K novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia. S neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako 1 milión hektárov lesov, sa nikto konkrétne nebavil. Pritom vlastnia viac ako 50 percent výmery lesov Slovenska. Hodiť súkromných vlastníkov pri prerokovaní tak dôležitého zákona cez palubu si v súčasnosti nedovolí žiadna krajina Európskej únie. Pritom novela má 203 novelizačných ustanovení.
Preto súhlasím s tým, ktoré už tunak bolo povedané. Odložme to, tento navrhovaný zákon a prerokujme to s absolútnou pokorou a s účastníkom všetkých týchto ľudí. Lebo skutočne tunak si treba uvedomiť, že máme tunak, na ministerstve životného prostredia sa nevysporiadali s pripomienkami k novele. V SLOV-LEX-e je ich v novele zákona 915. Neboli akceptované pripomienky, Odborový zväz lesy, drevo, voda, ani Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku. Na pripomienkovanie boli k dispozícii dva materiály. Pričom samo ministerstvo na otázky, teraz, pardon, boli dva materiály. Prax bola taká, že počas pripomienkového konania sa novela niekoľkokrát menila, dokonca v jednom dni dvakrát, čo hraničí až s protiústavným postupom tvorby novely.
Absolútne chcem poukázať na to, že tunak máme 1 milión hektárov súkromných vlastníkov teda lesov, ktorým je bránené vykonávať činnosť aj týmto zákonom o ochrane prírody. S nimi sa nikto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 12:01 - 12:03 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem za toto vystúpenie. Musím ho absolútne podporiť a povedať jednu vec alebo sa opýtať poslancov: chránime vrabce? No nie, lebo ich je strašne veľa. A my tuná chránime medveďa, ktorý je premnožený. Medveď nie je zapísaný ani v červenej knihe ohrozených druhov. Takže my tu chránime ako nejakého jednorožca niečo, čo je absolútne premnožené a my čakáme, skutočne čakáme na prvú ľudskú tragédiu, kedy medveď zabije človeka. To, že ho dotrhá, to si prečítame v Novom Čase a tak si prejdeme na ďalšiu stránku, potom tam máme politiku a ešte ďalšiu stránku, máme tam Plačkovú a potom, že Lobotka je, je, bude otcom. To je fajn. A úplne na to kašleme. Do momentu, kým prvý medveď nezabije niekoho na Slovensku, prvý, prvý medveď.
Viete, kedy sme začali chrániť medvede? V tridsiatych rokoch minulého storočia, v štyridsiatych, okolo roku 1930 – 35, kedy bol maximálne ohrozený stav a bolo ich nejakých 30 alebo 35 medveďov. Vtedy to bolo namieste a odvtedy to ako dogmu posúvame si desiatkami rokov až do dnešného dňa. Z trusu medveďov bol robený tento výskum a len z trusu, čo našli, zistili, že je unikátnych okolo 1 200 až 1 300 jedincov. Poľovníci, ktorí sa naozaj do toho vyznajú, hovoria, že je tá populácia až na úrovni 2 000. Ideálny stav, kedy medvede nezasahujú do ľudských obydlí alebo sa nesťahujú bližšie k obyvateľom, je okolo 700 medveďov. A my tunak bez nadsádzky máme 1 500 až 2 000 medveďov. Skutočne sa im túlajú po dvoroch, ľudia sú nešťastní. Ja som sa rozprával s kopec primátormi.
My naozaj čakáme, keď prvý medveď zabije niekomu dieťa alebo zabije niekomu manželku?! Potom sa spamätáme, potom to budeme riešiť?! Teraz to, prosím vás pekne, kolegovia, riešme, kým je to namieste. Medveď nie je ohrozený druh. Prosím vás pekne, spravme s tým niečo! Ľudia na to čakajú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2019 11:32 - 11:32 hod.

Kollár Boris
Ďakujem pekne, chcem upozorniť všetkých členov výboru pre verejnú správu, že máme o 12.00 hod. zasadnutie v miestnosti výboru č. 147a. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:22 - 15:23 hod.

Pčolinská Adriana
Už? Aha. No ďakujem pánu kolegovi Pčolinskému za podporné stanovisko, zdieľame rovnaké morálne, názorové a iné hodnoty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:20 - 15:22 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V súvislosti s tou marihuanou už aj predtým tu kolega Dostál vystupoval a hovoril o tom. Ja som takisto toho názoru, že človek, ktorý v minulosti užíval drogy, nemá čo robiť v školstve. A poviem to možno pejoratívne, ako to cítim. Ja, ja by som mal veľký problém s tým, keby som zistil, že nejaký feťák alebo bývalý feťák učí moje dieťa. Toto naozaj nepatrí do výchovy a do nejakého procesu vzdelávania našich detí, to je jedna vec.
A druhá vec, ty si, Aďa, hovorila o trošku takej ješitnosti, že ale ja som to predkladal vtedy a vtedy ste vy to nepodporili a teraz ste mi to ukradli. Toto sa tu deje bežne, ale na rozdiel od iných my hlasujeme za návrhy zákonov podľa ich obsahu, nie podľa toho, kto ich predkladá. Je to podľa mňa normálny prístup v súlade s nejakým zdravým sedliackym rozumom a častokrát nedostaneme hlas za náš návrh zákona, hoci s ním kolegovia súhlasia, len preto, lebo, citujem, veď vy ste mi minule nepodporili môj návrh zákona. Čiže to len aby ste chápali, aj v rámci opozície, teraz budem hovoriť o treťom rade, aj v rámci opozície nám konkrétne sa stalo, že náš návrh zákona neprešiel o dva hlasy len preto, že kolegovia v treťom rade povedali, že nezahlasovali sme za to preto, lebo jednak sa nám nechce; v treťom rade, v tomto; jednak sa nám nechce to robiť, čo vy tam navrhujete, a jednak, veď aj minule vy ste nám nezahlasovali, hej? Čiže takto sa rozhoduje niekedy o tom, či návrh zákona prejde alebo neprejde, a v našom prípade to bolo o dva hlasy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 15:11 - 15:20 hod.

Pčolinská Adriana Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta chcela stručne a po jasnej, vecnej argumentačnej línii zaujať svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystupovala už v prvom čítaní, kde náš klub hnutia alebo hnutie SME RODINA sa zdržalo, pričom v rámci reči a potom ešte aj pri iných príležitostiach, napríklad v diskusii s kolegynkou Smolíkovou, som jasne uviedla, že chápem – a toto je dosť podstatný moment, že chápem pohnútky a ambície predkladateľov tohto zákona, že prečo to predkladajú, ale zároveň jedným dychom som argumentovala aj tým, čo ma v tom predmetnom návrhu zákona vyrušuje.
Vtedy som uviedla niekoľko bodov ako napríklad to, že podľa môjho názoru nie je správne predlžovať tú povinnú školskú dochádzku z desiatich na jedenásť rokov, taktiež som vtedy uvádzala aj to, že sa mi vonkoncom nepáči alebo podľa môjho názoru nie je správne a vhodné to, aby v rámci toho zákona to dieťa vtedy takpovediac prepadlo, aby sa to s ním potom ťahalo po zvyšok plnenia, toho obdobia plnenia povinnej školskej dochádzky.
Potom sme mali, samozrejme, k predmetnému návrhu zákona niekoľko výborov, kde som bola vyzvaná alebo kde bola tá možnosť, tak ako všetci členovia výboru mali možnosť pripomienkovať tento zákon, dať pozmeňujúce návrhy a podobne. Ja som vtedy doručila nejaký súpis mojich postrehov a pripomienok kolegyni alebo teda výboru ako takému a potom v podstate som bola oboznámená o nejaký ďalší časový sled s pozmeňujúcim návrhom troch poslancov, ktorý bol teda dosť rozsiahly. A tu práve prichádzame k tomu momentu, ktorý by som chcela zdôrazniť, že v rámci tohto pozmeňováku som si prečítala, samozrejme, nie je to dokonalé, hej, nič nie je na svete úplne dokonalé, ale v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa mi páčilo niekoľko momentov a práve pre tieto; a znova zopakujem aj svoje predchádzajúce stanovisko, hneď teraz z tohto miesta uvádzam, že za daný zákon zahlasujem.
Po prvé, v tom pozmeňováku sa ponecháva desaťročná povinná školská dochádzka, čo je teda fajn, taktiež sa to pre-kla-si-fi-ku-je z plnenia povinnej školskej dochádzky na povinné predprimárne vzdelávanie, čo je takisto fajn. Poviem prečo. Ako som uviedla, som matka osemročného dievčatka. Aj napriek tomu, že je to jedináčik a v podstate som mala tú možnosť voľby, pretože moje pracovné zaradenie v tom čase nepatrilo medzi exponované, čiže nepatrila som do kategórie matiek, ktoré sa boja o svoje pracovné miesto, že stratia pozíciu a podobne, som svoju dcéru dala do škôlky, keď mala dva a pol roka.
Musím povedať, že je bez diskusie, aké sú benefity kolektívu, to si myslím, že sa tu asi zhodneme všetci v tejto sále, a za týmto si tvrdo stojím. A vtedy som argumentovala a ten argument naďalej zostáva, že som sa len bála toho, že ak chceme podchytiť tú rómsku populáciu v zmysle, že chceme zabezpečiť, aby mali sociálne návyky, spoločenské, hygienické a tak ďalej, tak som povedala, že je podľa mňa neskoro, keď chceme dieťa v piatich rokoch učiť používať toaletný papier a podobne. Pokiaľ sa týka majoritnej populácie, tak tam som povedala to, že som si vedomá benefitov, preto som to dieťa sama umiestnila do škôlky. A taktiež čo som minule zabudla povedať a teraz by som to chcela pripomenúť, častokrát sa stáva to, že keď to dieťa navštevuje, teda respektíve nenavštevuje kolektív a je potom umiestnené do škôlky, vo väčšine prípadov je to cítiť, že tam absentuje nejaká povedzme schopnosť nadväzovať kontakty, komunikačné schopnosti, schopnosť vychádzať s rovesníkmi v kolektíve a podobne a dokonca ja, čo som umiestnila dcéru do základnej školy, do súkromnej základnej školy, podotýkam z dôvodov nie snobských, ale z dôvodov čisto pragmatických, som bola častokrát svedkom toho, keď to dieťa, keď nastúpilo do školy a nebolo takpovediac začlenené predtým do kolektívu, to dieťa malo elementárne medzery v socializácii, ako napríklad používať ten spomínaný toaletný papier, pretože padla otázka zo strany mamy, či teda pani učiteľka bude chodiť prvý polrok alebo prípadne rok na toaletu s tým dieťaťom a pomáhať mu, lebo ono ešte nie je celkom zvyknuté.
Takže týmto zákonom, som presvedčená, že sme schopní eliminovať takú tú opičiu lásku častokrát detí, ktoré nie sú začlenené do kolektívu. A znova opakujem, chápem to ako niečo, čo je prospešné, ale nie je direktívne v tom tvrdom a negatívnom slova zmysle. Preto uvedený návrh zákona podporím.
Pokiaľ; nedá mi predsa len z tohto miesta – ale čisto konštruktívne a bez akýchkoľvek osobných invektív – povedať, že keď sa bavíme o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto zákonu, tak sa mi zdá byť maximálne pokrytecké argumentovať tým, že to je len politika a podobne. Veď predsa my v rámci uvedených pozmeňovákov, áno, riešime napríklad stravovanie v rámci obedov zadarmo a podobne, ale prepánajána, tak keď sme takí liberálni častokrát, ako som mala svedkom to počuť za posledné debaty, tak prečo napríklad to stravovanie nemôžu poskytovať alternatívne inštitúcie? Veď moje dieťa takisto sa stravuje v reštaurácii neďaleko školy, pretože tá škola kapacitne alebo z nejakých xy irelevantných dôvodov na tomto mieste nie je schopná to stravovanie poskytnúť. Pokiaľ to stravovanie spĺňa hygienické a iné požiadavky, tak v tom nevidím najmenší problém.
Ďalšia vec. Bavíme sa tu o tom, že raz sa niečo prijalo, raz sa niečo neprijalo, teraz to principiálne odmietame, lebo je to politické a ja neviem čo. Znova, keď si chceme naliať čistého vína, chceme byť k sebe úprimní, že naozaj nám ide o dobro ľudí, tak vám pripomeniem jednu, jednu udalosť. Ja som, teraz nechcem klamať, bolo to dávnejšie, predkladala jeden balík zákona, v rámci ktorého som hovorila o logopédoch, školských uniformách a taktiež tam boli začlenené aj osemročné gymnáziá. Vtedy ani pes po mne neštekol. Samozrejme, že ten zákon nebol prijatý, neprešiel, zobrala som to ako holý fakt, hej? O tri alebo štyri mesiace bol tento zákon, ktorý riešil osemročné gymnáziá, znova nastolený a, vážení, ja sa pýtam, vtedy som kričala, a ja som to predložila a vy teraz opakujete a prečo ste to neschválili? Ja som sa jednoducho držala premisy, to, čo hlásam, tak to aj držím, že chcem pomôcť ľuďom. Prešiel ten zákon? Navýšili sa kvóty? Prešiel. Tak potom prečo by som teraz vypisovala po facebookoch a kričala po pléne, že aha, tak oni mi to ukradli a to bol môj nápad a teraz to chcete znovu predkladať a aké je to pokrytecké a vy z toho chcete vytĺcť politický kapitál a ja neviem čo.
Podľa môjho názoru my absolútne nie sme schopní v niektorých momentoch odabstrahovať od osobného a zo všetkého sa snažíme vytĺcť ten trápny politický kapitál. Ja keď sa držím toho, že chcem niekomu pomôcť, tak je jedno, či sa to nastolí v januári alebo v marci, keď sa mi to raz páči a viem sa s tým stotožniť, úprimne a vnútorne, keď už hovoríme o tom vnútru dneska, vnútre dneska, že nevidíme dovnútra niekoho, tak aspoň sám za seba viem, či sa mi niečo páči a či je to dobré alebo nie. Takže z tohto dôvodu znova opakujem, ja predmetný návrh zákona podporím.
Dôvody sú jasné. Samozrejme, znova opakujem, určite to nie je dokonalá verzia, ale skúsme sa na veci pozerať tou optikou toho optimistického a dobrého, že keď je niečo veľa pripomienkované, tak nepozerajme na to, že to sú len prílepky a aké to bolo v prvopočiatkoch zlé, ale pozerajme na to z tej druhej stránky trochu, že aha, tak asi chceme niečo skvalitniť a keď to už má prejsť a všetci matematiku tuná ovládame, tú elementárnu, tak vieme, že to prejde, tak nech to prejde v čo možno najlepšej možnej miere. A som presvedčená o tom, že predkladatelia tohto návrhu zákona nechcú niekomu robiť napriek alebo niekoho, a už vôbec nie deti, samozrejme, nejakým spôsobom penalizovať, ohrozovať, robiť im zle.
A ešte posledná vec, čo si neodpustím na tomto mieste nespomenúť. Keď sme sa bavili o tých drogách, ja sama som 15 rokov v školstve, príde mi nanajvýš nevhodné, minimálne ľudsky, ak nie inak, tvrdiť, že keď si dá niekto nejakú marišku, a, však mu to prepáčme a tak ďalej. Keď som raz učiteľ a zdravo zmýšľajúci človek, ktorý keď už nič iné má rád zdravý životný štýl a má rád svoje zdravie, tak jednoducho nebudem robiť také veci, že mám ambíciu pracovať s deťmi, pôsobiť s mládežou, byť príkladom, že však jedna mariška sa mi odpustí. To je podľa mňa akože dosť mimo argumentácie.
A viete prečo? Mám jedného známeho, ktorý sa uchádzal o post, neviem presne, ako sa volala tá pracovná pozícia, pointa bola tá, že chcel pracovať na letisku v rámci tej riadiacej veže. Dotyčný splnil všetky kritériá, bol úspešný v pohovoroch, splnil všetky papierové aj iné náležitosti, ale do pracovného pomeru ho nezobrali. A viete prečo? Pretože ten človek, ktorý chcel robiť na tej navigačnej veži, mal záznam, že jedného dňa močil na verejnosti. Tak to je diskvalifikácia toho, aby taký človek pracoval na letisku? A keď učiteľ, ktorý má ísť vzorom, príkladom, tak nech si dá tú marišku, veď to je v pohode, nie, však o nič nejde. Ja by som to, ľudia zlatí, zakázala každému, nieže pedagógom.
Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 11:43 - 11:44 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktoré sa konalo 27. júna 2019 v opakovanej voľbe.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 123 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 118 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že; zo 118 platných hlasovacích lístkoch overovatelia zistili, že:
– Zuzana Dlugošová: za 27 hlasov, proti 51, zdržalo sa 40.
– Monika Filipová: za 10, proti 53, zdržalo sa 55.
Na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebola zvolená žiadna z navrhovaných kandidátok.
Overovatelia poverujú svojho člena Petra Pčolinského oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Koniec hlásenia.
Skryt prepis