Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Krištúfková, Kollár, Goga.
Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi za podmienok stanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sirotské dôchodky sa podľa platného zákona priznávajú vo výške 40 % starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič adresáta tohto sociálneho príspevku.
Ako vyplýva zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2018, tak v roku 2018 bolo vyplatených 20 958 sirotských dôchodkov, čo je o 295 vyplatených sirotských dôchodkov menej, ako ich bolo vyplatených v roku 2017. Klesajúci trend vyplatených sirotských dôchodkov bol zaznamenaný aj v roku 2017, kedy bolo vyplatených približne o 600 sirotských dôchodkov menej ako v roku 2016.
S účinnosťou od 1. januára 2018 bol sirotský dôchodok valorizovaný zákonom č. 266/2017 Z. z. na obdobie rokov 2018 až 2021. Zvýšenie sirotského dôchodku bolo realizované od 1. januára 2018 o 2 eurá 60 centov, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice, zvýšenie bolo realizované o euro 30. V roku 2018 bol priemerne vyplatený sirotský dôchodok 133 eur.
Zastávame názor, že uvedená valorizácia bola nedostatočná, pretože zvýšenie sirotského dôchodku dostatočne nepokrýva zvýšené životné náklady na zdravý vývoj nezaopatreného dieťaťa. Vzhľadom na vývoj ekonomiky Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie percenta, z ktorého sa priznávajú sirotské dôchodky, o 10 percent. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie percenta, z ktorého sa priznávajú sirotské dôchodky, a to vo výške 50 % starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič adresáta tohto sociálneho príspevku.
Predkladaný návrh zákona bude mať nepriaznivý vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, chcel by som uviesť návrh tohto zákona, ktorý sa týka nespravodlivosti a prílišnej prísnosti zákona o výbere mýta.
Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. A ten zákon o mýte je podľa nášho názoru veľmi nespravodlivo prísny k slovenským občanom a uvediem konkrétne príklady, prečo je tomu tak.
Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výbere mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých; samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur. 1 500 eur!
Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Ten rozdiel medzi tým, ako sú postihovaní za porušenie mýta slovenskí občania a slovenskí prevádzkovatelia, je podľa nás drakonický.
Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Maximálna sadzba pokút na Slovensku 2 000, v Česku 190, v Poľsku 176, v Maďarsku 485.
Toto porovnanie toho, koľko musia platiť pokuty šoféri na Slovensku a prevádzkovatelia vozidiel na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, považujem za veľmi drakonické a myslím si, že by sme mohli posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme trošku v porovnaní s okolitými krajinami nezvýhodňovali, neznevýhodňovali našich občanov a našich prevádzkovateľov.
Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Čo sa týka prevádzkovateľa vozidla, to znamená majiteľa tej firmy, zákon o výbere mýta je až o 2 000 percent prísnejší ako ten zákon o diaľničnej známke.
Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické. A preto by som vás chcel poprosiť o schválenie tohto zákona v prvom čítaní a o prípadnú diskusiu v druhom čítaní, že ako nanovo tieto sankcie upraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1549. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1639 z 3. júna 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júna 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Kollárom, Krajniakom, Krištúfkovou, Pčolinskou, Štarchoňom, Šebovou a Ľudovítom Gogom.
Raz ročne sa stretávame aj s informáciami o výsledku kontrol, dozorov, dohľadov, z ktorých vyplýva, že štát utrpel vysoké škody zlým rozhodnutím, klientelizmom pri uzatváraní transakcií v jeho mene konkrétnymi osobami niektorých ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj orgánov územnej samosprávy v prospech konkrétnej osoby. Aj napriek prijatým opatreniam reálne nehrozí týmto osobám, aby takto vzniknuté škody mali tieto osoby povinnosť štátu nahradiť.
Súčasne platný zákon č. 514 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zakladá zodpovednosť spôsobenú orgánmi, tak orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Podľa nášho názoru v súčasne platnom zákone však absentuje zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve pri nakladaní s verejným majetkom.
Cieľom nášho návrhu zákona je rozšíriť okruh zodpovedných osôb za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve pri nakladaní s verejným majetkom u verejných činiteľov, a to zavedením ich hmotnej zodpovednosti za porušenie ich povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára.
V návrhu zákona sa zavádza možnosť úhrady škody poisťovňou, ktorú spôsobil verejný činiteľ pri nakladaní s majetkom, ak má verejný funkcionár pre prípad vzniku zodpovednosti za tento typ škody uzavretú poistnú zmluvu, ako aj povinnosť generálneho prokurátora podať v mene štátu alebo v mene samosprávy žalobu o náhradu tejto škody spôsobenú verejným činiteľom.
Tento návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta veľmi rada a veľmi stručne zopakovala, o čom tento predmetný návrh zákona je, ktorý predkladáme.
V prvom rade, prvú vec chcem zdôrazniť to, že tento návrh zákona predkladám počas tohto siedmeho volebného obdobia po tretíkrát. Táto moja iniciatíva, legislatívna iniciatíva vyvstala z toho, že ma oslovili zástupcovia združenia Právo na bývanie, ktorí mi objasnili ich príbeh, ktorý za týmto všetkým je, a keďže som to považovala minimálne ľudsky za vhodné nejakým spôsobom postarať sa o toto, zabezpečiť nejakú nápravu, zjednanie nápravy alebo odstránenie tej krivdy, ktorých sa na týchto ľuďoch spáchalo, rozhodla som sa teda pretaviť to do tejto legislatívnej podoby, pričom po tretíkrát tento návrh zákona, si dovolím tvrdiť, je takpovediac vyšperkovaný v tom zmysle, že ponúka tam istú formu finančnej náhrady alebo je tam ten princíp dobrovoľnosti, kde dotknutí ľudia majú možnosť dvoch ciest.
Pred tým, ako to vysvetlím, ešte na úvod je potrebné povedať, že celý tento problém sa ťahá už vyše 30 rokov, kedy v podstate reštituentom boli vrátené ich byty a, samozrejme, rukojemníkmi celej tejto situácie sa stali nájomcovia týchto reštituovaných bytov. Dosť podstatné je; alebo je potrebné povedať aj to, že v podstate od, za posledných šesť rokov výška toho regulovaného nájomného vzrástla o takmer 200 percent. Čiže v zásade v tomto prípade jednotlivé tie zainteresované strany, to znamená nájomníci reštituovaných bytov, vlastníci reštituovaných bytov, ako aj obce a štát v podstate svojím spôsobom každý ťahá za kratší koniec, niekto viac, niekto menej.
Návrh zákona, ktorý predkladám ja, a v dôvodovej správe, ak ste to študovali, ste sa dozvedeli, že v podstate vyše 80 % dotknutých osôb by privítalo formu finančnej náhrady. Je tam presne uvedený vzorec, podľa akého by sa to vyrátavalo.
A taktiež podľa mňa, keďže všetko spravidla stojí a padá na číslach, je potrebné povedať, že ak by 80 % týchto žiadateľov využilo túto možnosť, že by prijalo túto finančnú náhradu, tak, vážení, úspora v rámci štátneho rozpočtu by bola nemalá, pretože v takom prípade by to stálo štát necelých 47 miliónov eur, avšak ak by sme zobrali premisu, že chceme ponúknuť bytovú náhradu všetkým nájomníkom týchto reštituovaných bytov, tak v takom prípade by to štátnu pokladnicu stálo 70 miliónov eur. Čiže je tu aj úspora na strane štátu, vyhovelo by sa tým, ktorí sú najviac dotknutí, to znamená nájomníkom týchto reštituovaných bytov, mali by možnosť voľby a táto situácia by sa konečne po vyše 30 rokoch vedela elegantne vyriešiť.
Toľko teda z mojej strany, ja verím, že tento návrh zákona, do tretice všetko dobré, nájde podporu naprieč politickým spektrom. Pre tých z vás, ktorí ste čítali, verím, že pri troške objektívnosti uznáte, že je to veľmi elegantné a diplomatické riešenie a raz a navždy by sa sprevadil zo sveta jeden zásadný problém, ktorý keď sa pozeráme naňho okrem čísel aj cez čísla alebo cez optiku jednotlivých ľudských osudov, tak myslím si, že minimálne by nás hrial ten dobrý pocit z toho, že sme odstránili zásadnú krivdu a v nejednom prípade existenčné problémy ľudí, ktorých sa to týka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a o spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácie na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, som rád, že prichádzaš s takýmto návrhom zákona, ktorý nielen chráni životné prostredie, ale aj odbúrava byrokraciu, ale hlavne rozväzuje ruky učiteľom, aby boli, aby mohli učiť a nie, aby boli úradníkmi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán kolega Madej, teraz skúsme takú interakciu spolu. Vy kritizujete, že podmienkou na náhradné výživné, my navrhujeme, bolo trestné oznámenie, tak. A hovoríte, že malo by byť exekučné konanie, tak? A ja vám hovorím, že je to totálna sprostosť. A viete prečo? Pretože matku nestojí ani cent podanie trestného oznámenia a je to oveľa, oveľa rýchlejšie, ako keď má zháňať peniaze na právnika, ktorý jej napíše návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý príde na súd, na základe ktorého súd nariadi vykonanie exekúcie. Je to zdĺhavý proces, ktorý trvá dlhé mesiace, niekedy až rok, kým vôbec dôjde k vydaniu, k návrhu na vykonanie exekúcie. Matka nemá peniaze na právnika, ktorý by ju v tomto smere zastupoval, a jednoducho trestné oznámenie ju nestojí nič. Matky žiadajú o náhradné výživné preto, lebo nemajú peniaze, a vy chcete, aby tie matky si najprv zohnali peniaze na právnikov, ktorí im, ktorí im napíšu návrh na vydanie platobného rozkazu, potom majú čakať dlhé mesiace, keďže na súdoch sú státisíce spisov, ktoré sú neriešené, a majú čakať, kedy súd vydá návrh na vykonanie exekúcie a potom, kým exekútor, ktorému trvá dva-tri mesiace, kým vôbec zašle nejaké oznámenie o začatí exekúcie.
Pán kolega, veď vy ako právnik musíte vedieť, že kým exekúcia začne, trvá to pomaly rok od toho prvotného úkonu a stojí to dosť veľa peňazí. Podanie trestného oznámenia, ja chápem, že matky majú strach, ja tomu rozumiem, ale matka má väčší strach z toho, že nemá deťom čo dať jesť, a nie ešte zháňať peniaze na právnika, ktorý by musel chodiť a podávať a spisovať tieto návrhy. Preto ja osobne si myslím, že je to hlúposť, čo vy tvrdíte.