Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.11.2019 o 14:38 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.11.2019 17:29 - 17:33 hod.

Buček Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1682).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2127 z 15. októbra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 774 z 19. novembra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 227 zo 14. novembra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1682), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 231 na svojej 85. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:57 - 16:59 hod.

Vážny Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokúsim sa zmestiť do tých dvoch minút.
Pani poslankyňa Zemanová, evidentne ste veľmi plytko nazreli do tej novely, pretože žiadna, žiadne utajované zmluvy tam neexistujú, nechápem, kde ste k tomu prišli. Naopak, ten proces je transparentný a verejnosti prístupný, len nebudú sprístupnené uchádzačom tie citlivé informácie, ktoré by mohli zneužiť, a len tým, ktorí to zaručia.
Myslím, pána poslanca Galeka som veľmi nerozumel, čo hovoril, tak to nejdem komunikovať.
Pán Heger, vy sa nepýtajte, prečo to predseda úradu blokuje, ale pozrite sa sám, prečo to je tak. To je vaše poslanecké právo a mali by ste si sám zistiť, čo tá novela rieši, nie odvolávať sa niekoho iného. A nejdem hlbšie dohovoriť.
Pán poslanec Dostál. Pán predseda Hlivák absolútne mi neleží v žalúdku, mám k nemu korektný vzťah, všetko je úplne v poriadku, ale Sociálna poisťovňa sa zapojila do niečoho, čo by malo vyriešiť problém aj iným subjektom, ktoré spravujú prvky kritickej infraštruktúry. Pán poslanec Dostál, nikdy ste nič v živote reálne neurobili a ani neurobíte, len napádate proces. Najprv si to musíte v praxi vyskúšať, čo to znamená obstarať niečo normálne, to, čo potrebujete pre život a pre fungovanie svojej spoločnosti a potom môžte rozprávať. Jedna vec je kritizovať a druhá vec je zrealizovať a to platí aj pre tie diaľnice. Jednoducho nebol to protiústavný zákon, keď sme ho tvorili, ale tento zákon zabezpečil výrazný posun diaľnic na Slovensku. Samozrejme, že potom sa niečo udialo, ale nekritizujte z pozície toho, ktorý nikdy nič reálne neurobil okrem teoretických a nereálnych nezmyslov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2019 16:29 - 16:48 hod.

Vážny Ľubomír Zobrazit prepis
Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019, stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
Takpovediac procesnou námietkou pani prezidentka poukázala na to, že pozmeňujúci návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pani prezidentka však opomenula nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku Národnej rady technicky ani časovo jednoducho nemôže byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nakoľko sa v zmysle rokovacieho poriadku podáva v druhom čítaní, a to opomenula aj opozícia alebo kritici.
Ako poslanec Národnej rady musím na tomto mieste zdôrazniť, že aj podaním pozmeňujúceho návrhu poslanec realizuje svoje právo zákonodarnej iniciatívy v zmysle ústavy, na to ako keby ste zabudli. A je to Národná rada, o ktorej ústava hovorí, že je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky; na to ako keby ste zabudli. Nie je to ani tzv. odborná verejnosť, ktorá nemá zodpovednosť, a ani Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal mať zodpovednosť, na ktorý sa pani prezidentka tiež opakovane odvoláva.
Poukaz pani prezidentky na zákon o tvorbe právnych predpisov je úplne nenáležitý, pretože na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa nevzťahuje zákon o tvorbe právnych predpisov, ale rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je prípustný taký výklad zákonov a ústavy, ktorý by viedol k popretiu práva poslancov slobodne navrhovať a schvaľovať pozmeňujúce návrhy k prerokovávaným návrhom zákonov. Čo to tu za nezmysly plodíte?!
Predložením a schválením tohto pozmeňujúceho návrhu nebol porušený žiadny zákon a ani Ústava Slovenskej republiky. O tomto konštatovaní svedčí aj fakt, že pani prezidentka schválila, to znamená nevrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade zákony, ktoré boli navrhnuté poslancami v pléne v druhom čítaní a schválené identickým procesným, podotýkam, zákonným postupom. Ako príklad možno uviesť nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorou sa novelizuje aj zákon o obecnej polícii a zákon o sociálnom poistení. To kritizujte, nekritizujte len tieto veci! Tieto nepriame novely zákona o obecnej polícii a zákonov o sociálnom poistení boli predložené v druhom čítaní absolútne neidenticky, nesúrodý, do nesúrodného zákona o cestnej premávke a Národnou radou boli schválené a pani prezidentkou boli tiež odobrené a podpísané. Nie je mi preto celkom zrejmý tento nerovnaký postup a postoj pani prezidentky pri dvoch skutkovo identických situáciách. Toľko k procesu prijímania pozmeňujúceho návrhu.
Ešte predtým, ako prejdem k vecným námietkam pani prezidentky, musím uviesť, že je až zarážajúce, že všetky jej námietky a argumenty sú iba kópiou, respektíve parafrázovaním listu pána predsedu úradu verejného obstarávania pána Hliváka. A ten list adresoval pani prezidentke, o ktorom nepochybne všetci viete vďaka zodpovednej medializácii. Jeho obsah je rovnako ako obsah argumentov pani prezidentky vyvrátiteľný, budem sa o tom, k tomu za chvíľu venovať. Je otázne, do akej miery sa pani prezidentka, respektíve jej poradcovia zaoberali predmetnou problematikou a do akej hĺbky ju preskúmali.
Pani prezidentka uvádza, že pozmeňujúci návrh ide proti samotnej filozofii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní. Pani prezidentke alebo jej poradcom však na tomto mieste pravdepodobne ušla skutočnosť, že vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti sa primárne uplatňuje iná smernica, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, to je teda smernica o obrane, v oblasti obrany a bezpečnosti. Zásady verejného obstarávania, ktoré pani prezidentka pri vrátení zákona rozsiahlo vymenovala, sa na obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti uplatňujú len obmedzene, ako jasne vyplýva aj zo smernice v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá uvádza len dve zásady: zásadu nediskriminácie a zásadu transparentnosti. Európsky zákonodarca kladie dôraz na zásadu nediskriminácie, ktorú – a to by som veľmi rád zdôraznil – v plnej miere podporuje práve predmetný pozmeňovací návrh, keď zavádza jednoznačné zákonné pravidlá v oblasti, ktorá doteraz podlieha doslova svojvôli.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že druhá zásada, a to je zásada transparentnosti, sa uplatňuje všade tam, kde tým nie sú obmedzené utajované skutočnosti alebo citlivé informácie; to platí až v súčasnom režime obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Možno len neznalosťou problematiky – aspoň dúfam – by sa dalo ospravedlniť neznesiteľne ľahké bagatelizovanie kritickej infraštruktúry, aké na viacerých miestach svojho zdôvodnenia prezentovala pani prezidentka a ktoré ďalej šíri tak Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj tzv. tretí sektor. Ak by sme prijali túto optiku, došli by sme až k absurdnému záveru, že žiadna ochrana kritickej infraštruktúry nie je pre Slovensko vlastne potrebná. Zverejnime teda všetky citlivé informácie o slabých miestach vodných nádrží, jadrových elektrární, letísk či ťažiskových informačných systémoch tohto štátu. Hackeri a teroristi, nech sa páči, citlivé informácie máte k dispozícii na profile verejného obstarávateľa, ktorý je vám ich povinný poskytnúť. To čo, aké nezmysly tuto namietate?
Nechce sa mi veriť, že sa musíme vzájomne presviedčať o potrebe efektívnej ochrany citlivých informácií, ktorá, mimochodom, je zakotvená v už platnom zákone o kritickej infraštruktúre, v zákone o obrane Slovenskej republiky a v platnej bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. A dúfam, že sa zhodneme v tom, že ochrana citlivých informácií nemôže končiť tam, kde začína proces verejného obstarávania, pretože by to bola len iluzórna ochrana.
Transparentnosť nie je hodnota sama osebe. Ešte raz, transparentnosť nie je hodnota sama osebe, je to prostriedok na dosiahnutie ochrany iných hodnôt vrátane slobodnej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. Žiadna časť pozmeňujúceho návrhu priamo ani nepriamo nemieri proti hospodárskej súťaži, ako naznačuje pani prezidentka. Aj pri obstarávaní zákaziek v oblasti ochrany a bezpečnosti sa uplatňujú štandardné postupy, štandardné súťažné postupy. Toto pozmeňujúci návrh nijako nemení a ani meniť nechce.
Časť dôvodov, pre ktoré pani prezidentka vrátila zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie, pracuje s tézou, že schválená úprava § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne s niektorými ustanoveniami smernice v oblasti obrany a bezpečnosti. Toto je potrebné rezolútne odmietnuť. Keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti: Prvá časť vymedzuje účel a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície na účely bezpečnosti ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom ako pred novelou, ako aj po novele. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení. Mení sa len účel, význam pojmu utajovaná skutočnosť pre účely zákona o verejnom obstarávaní.
A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, dvakrát podčiarknuť, že smernica v oblasti obrany a bezpečnosti vo svojich ustanoveniach jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte. Navyše slovenská verzia úvodného ustanovenia 11. smernice v oblasti obrany a bezpečnosti je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami, napríklad anglickou, nemeckou alebo českou, sú navyše slová "na účely obrany". Z tohto môže prameniť aj nesprávny výklad, ktorý si osvojil a verejne prezentuje pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie a s ktorým sa stotožnila aj pani prezidentka. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov by mal pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie zabezpečiť bezodkladnú opravu, tzv. korigendum nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Pani prezidentka v súvislosti s údajným rozporom schváleného zákona s právom Európskej únie poukázala aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Neviem bližšie, akú ustálenú judikatúru mala na mysli pani prezidentka, pretože žiadne konkrétne rozhodnutia súdneho dvora nešpecifikovala. Predpokladám, že ak by skutočne malo ísť o ustálenú judikatúru, pani prezidentka by na podporu tohto argumentu neváhala uviesť referencie na relevantné rozsudky. Neurobila tak a toto jej opomenutie nepripisujem nepozornosti či neznalosti, ale skôr faktu, že žiadna ustálená judikatúra vo vzťahu k tejto problematike jednoducho neexistuje.
Opätovne dávam do pozornosti, že postup zadávateľov zákaziek za účelom ochrany citlivých informácií nemôže byť ponechaný na ich voľnom uvážení, ale musí mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom schválili zákon v čl. II. Novelizoval aj zákon o kritickej infraštruktúre, proti čomu pani prezidentka nič nenamietala.
Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruované demagógie prezentovanej ako jasnej pravdy predovšetkým pánom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Včera som vám všetkým, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predkladateľovi zákona, predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie a tiež veľvyslancovi Francúzskej republiky na Slovensku, ktorý sa k tejto problematike zrejme na spoločnom obede s pánom predsedom Úradu verejného obstarávania vyjadril, čo vôbec nechápem, že čo má francúzsky veľvyslanec so Slovenskou republikou aj s jej zákonodarným zborom, to je nonsens, čo sa tu deje. Ako ja sa budem miešať prezidentovi Macronovi do jeho zákonov? Ale dobre. Tak som to poslal aj predsedovi, teda ambasádorovi Francúzskej republiky, a to vyjadrenie, som vám zaslal list, v ktorom som aj na tieto skutočnosti reagoval. V stručnosti ich zhrniem.
Nedá mi však na tomto mieste nespomenúť medializované stanovisko pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o údajnej opodstatnenosti výhrad Úradu pre verejné obstarávanie, a teda aj pani prezidentky, keďže ide o rovnaké výhrady, k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré údajne vyplýva z vyžiadaného stanoviska Európskej komisie a ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie uvádza, citujem: "Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry."
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám Úradu pre verejné obstarávanie sa vôbec nevyjadrila. Túto informáciu si môžete sami overiť v liste Európskej komisie, ktorý nielen mne, ale ako sa pán predseda ÚVO verejne vyjadril, aj vám poslal v plnom znení. Ak vám bude chýbať, viem vám ho zaslať. Európska komisia vo svojom liste uviedla, že rozsah pôsobnosti smernice v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne je neprípustné umelo rozširovať rozsah akejkoľvek, o rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. To je vymyslený blud. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno stiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda úradu verejného obstarávania účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy. Keď to preženiem, keď sa opýta niekto Európskej komisie, či je dážď mokrý, a Európska komisia povie, že je dážď mokrý, tak boli potvrdené moje obavy, že je dážď mokrý. Ja už tomu nerozumiem v tomto štáte, čo sa tu robí.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve úrad verejného obstarávania, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu a tým plnenie si zákonných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňujúci návrh, ktorý precizoval aj možnosti ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22 v čl. I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme, osobnému rokovaniu mňa ako poslanca s úradom neriešil, a preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazky budú zadávať ako civilnú, alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu zákazky obrannej vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytnúť stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie, tzv. infringement. Hneď v prvej vete v odpovedi Európskej komisie možno nájsť upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie.
Pani poslankyne a páni poslanci, schválený zákon nie je v rozpore s právom Európskej únie. Konštatoval to celý rad nezávislých právnych autorít vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej odboru legislatívy a aproximácie práva. Rozpor s právom Európskej únie nepotvrdila ani Európska komisia. Z pozície vysokých štátnych úradníkov tzv. tretieho sektora a niektorých médií sa šíri nebezpečná demagógia. Ničím nepotvrdená, nezaložená na pravde.
Chcem zdôrazniť, že čo tu znejú nejaké bludy, ja už na to nevládzem odpovedať, v prípade režimu takejto zákazky nikdy nie je diskriminácia, nikdy nie je netransparentnosť. Naopak, ten proces je v každom svojom štádiu rovnako transparentný. Jediným problémom je ten, že nemôžu byť poskytnuté citlivé dáta, za ktorých bezpečnosť subjekt, ktorý spravuje prvok kritickej infraštruktúry, zo zákona zodpovedá, tak takéto dáta nemôžu byť poskytnuté hocikomu, ale len vybratým ôsmim, desiatim uchádzačom. Bolo by kontraproduktívne, keby hociktorý subjekt chcel financovať a zúžiť ten výber na jedného uchádzača, ako tu zaznelo. Vôbec to nie je cieľom tohto zákona a ani, alebo tejto novely a ani sa to nedá takto vykladať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vás nežiadam, aby ste o tomto bode hlasovali tak či onak. Ako poslanec viem, že hlasovanie je vašou slobodnou vôľou. Určite však chcem poukázať na dezinterpretáciu faktov, ktorá sa spoločnosťou šíri, neuvedomujúc si dopady náležitej ochrany kritickej infraštruktúry. Chcem ešte na záver zdôrazniť, že v prípade neprijatia tejto novely v budúcom volebnom období sa hociktorá vláda k nej bude musieť vrátiť, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2019 15:33 - 15:43 hod.

Madej Róbert Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som k tomuto bodu programu veľmi v krátkosti vystúpil, pretože pociťujem zodpovednosť, ako jeden zo spolupredkladateľov aj zodpovednosť za myšlienku skrátiť na dva mesiace inkriminované ustanovenia jednak v Trestnom zákone a jednak v zákone o náhradnom výživnom, aby som sa k tejto veci a k tejto právnej polemike vyjadril.
V prvom rade mi dovoľte, dámy a páni, poprosiť, aby nezanikla téma náhradného výživného a 98 % z tohto zákona, na ktorom sa parlament viac ako ústavnou väčšinou absolútne zhodol. Jednoducho povedané, zvyšujeme maximálne možné poskytnuté náhradné výživné z limitu, ktorý aktuálne podľa zákona, podľa životného minima by dosahovalo maximálne 115 eur, samozrejme, podľa výšky určenej súdom, na maximálnu možnú hranicu 355. Rovnako sa týmto návrhom zákona zvyšuje maximálny limit príjmu, pri ktorom žiadateľ spolu s, pre dieťa, rodič, matka alebo otec spolu s dieťaťom, ktorým neplatia výživné, do ktorého príjmu sa im náhradné výživné poskytne dnes, pokiaľ príjem prekračuje 673 eur, jedna plnoletá, dospelá osoba s dieťaťom, tak podľa nového návrhu zákona a schváleného zákona v prípade, aj keď bude prelomené veto prezidentky, to bude príjem 1 010 eur. Takže zo 673 na 1 010. A tak ako bude rásť životné minimum, budú rásť aj sumy, do ktorých, do ktorých je možné poskytnúť náhradné výživné.
Inými slovami povedané, podstatne sa zvyšuje maximálna možná výška náhradného výživného a podstatným spôsobom sa zvyšuje možnosť poskytnúť viacerým osobám, pretože ich príjmové príjmy už budú spĺňať maximálny možný limit a naplníme podľa odhadov 95 % možných žiadateľov o náhradné výživné, čím rozšírime náhradné výživné, štát pomôže tam, kde to cíti za potrebné pomáhať. A v oblasti rodinnoprávnych vzťahov, v oblasti vymáhania a poskytovania náhradného výživného, to k tomu určite patrí.
Toľko, aby nezanikla téma, o ktorej sa bavíme, pretože budeme limitovať naše rozhodovanie len o pripomienkach pani prezidentky. A tá pripomienka, dve pripomienky, ktoré vzájomne súvisia so skrátením obdobia pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, kde dnes tri ktorékoľvek mesiace neplatenia výživného v období dvoch rokov skrátil tento parlament na akékoľvek dva mesiace v období dvoch rokov. Pani prezidentka uvádza, že by to znamenalo zvýšenú kriminalizáciu a tak ďalej, ja si dovolím obhájiť toto rozhodnutie, jednak návrh predkladateľov a rozhodnutie parlamentu v niekoľkých bodoch.
V prvom rade chcem povedať, že my sme skracovali aj poskytovanie, skracovali dobu, v rámci ktorej sa musí čakať na poskytnutie náhradného výživného. Prebiehajúca exekúcia neúspešne tri mesiace sa skracuje na dva mesiace. To znamená, žiadateľ sa iba o dva mesiace, už len dva mesiace bude čakať a dostane sa k náhradnému výživnému, pretože túto podmienku spĺňa. A keďže sme skrátili obdobie na poskytnutie náhradného, na vybavenie žiadosti o náhradné výživné, pretože jednou z podmienok na splnenie je už nie tri, ale dva mesiace neplatenia výživného a prebiehajúca exekúcia, súčasne sme zaviedli povinnosť úradu podať trestné oznámenie. A, samozrejme, sme chceli previazať právnu úpravu v oblasti náhradného výživného a povinnosť úradu podať trestné oznámenie na jednej strane s právnou úpravou, ktorá je v Trestnom zákone. No a keby úrad podával po dvoch mesiacoch trestné oznámenie, pričom z Trestného zákona vyplýva, že neplatenie výživného je trestným činom, keď sa neplatí tri mesiace, bolo našou ambíciou previazať tieto právne úpravy navzájom tak, aby to sedelo, aby poskytnuté náhradné výživné, bolo po dvoch mesiacoch neplatenia podané trestné oznámenie, čím vlastne súčasne by bola naplnená skutková podstata trestného činu. Toto, podľa nášho názoru, by bolo najlogickejšie riešenie.
Chcem ale povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadrilo, že keby aj mala byť schválená pripomienka pani prezidentky, o čom si dovolím polemizovať a prosím o jej neschválenie, ale keby aj mala byť schválená, zákon o náhradnom výživnom, poskytovanie náhradného výživného a nejakým spôsobom aj proces podávania trestných oznámení by bol vykonateľný.
Ja sa chcem, dámy a páni, prikloniť za to, aby sme ale tie právne úpravy ponechali navzájom previazané aj z ďalších dôvodov. Jednak v praxi sa stáva aj to, že povinné osoby a gendrovo chcem byť neutrálny, povinné osoby niekedy aj úmyselne dva mesiace nezaplatia, lebo vedia, že nespáchajú trestný čin. Tretí mesiac by už bolo možné podať trestné oznámenie. V prípade skrátenia tejto doby, v prípade skrátenia tejto doby, samozrejme, už po prvom mesiaci, ten druhý mesiac nastáva možnosť naplniť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, to znamená špekulatívne správanie, špekulatívne správanie vynechávame, zužujeme.
Druhý argument, dámy a páni, spočíva v tom, že akokoľvek si povieme, že navýši alebo nenavýši množstvo a počet trestných stíhaní, treba sa tešiť z toho, samozrejme, že to klesá. To sprísnenie má aj iný, iný dôvod. Predsa v prípade, keď niekto dva mesiace neplatí, začne vyšetrovanie, môže byť vznesené obvinenie, vec je postavená pred súd, až do záverečnej porady súdu môže v tomto prípade už páchateľ, obžalovaný, najprv obvinený, potom obžalovaný, kedykoľvek v tomto procese splniť podmienky účinnej ľútosti, doplatiť výživné a trestné konanie sa zastavuje. Je tam špeciálne ustanovenie o účinnej ľútosti. To znamená, že či dva mesiace alebo tri mesiace bude znamenať naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, je jedno, pretože ešte veľmi dlhé obdobie trestného konania v jednom, ale aj v druhom prípade dodatočným zaplatením zaniká trestnosť činu.
To znamená, či trestné konanie začne trošku skôr, lebo predsa sledujeme tieto veci, priorita sú deti, poskytovanie výživného. Keď trestné stíhanie začne skôr, ešte celé prípravné konanie, celé konanie pred súdom, trestné konanie, môže v tom prípade obvinený alebo obžalovaný dodatočne zaplatiť a je to veľmi dlhá doba na to, že je možné naplniť – aj v jednom, aj v druhom prípade – naplniť ustanovenie účinnej ľútosti, čím trestnosť činu zaniká a hľadí sa na tohto, túto osobu, akoby trestný čin nespáchala. Preto si myslím, že nie je v neprospech alebo nie je v rámci, v rámci toho možné hovoriť o nejakej väčšej kriminalizácii, pretože tak či tak k tomu pravdepodobne začatiu trestného stíhania by došlo. A je veľmi dlhá doba aj pri dvoj- alebo trojmesačných limitoch, dosť dlhá doba na to, aby bolo ustanovenie o účinnej ľútosti naplnené.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o to, že z hľadiska, z hľadiska možnej, možného riešenia počtu prípadov je to skôr, by som skôr povedal, veľmi preventívny krok, ale ten počet prípadov že by bol väčší z hľadiska vznesenia obvinení z trestného činu zanedbania povinnej výživy, neočakávam.
Toľko len; chcem vás, dámy a páni, veľmi pekne poprosiť schváliť opätovne schválený zákon bez pripomienok pani prezidentky. Považujte to, prosím, za môj vklad do odbornej diskusie, pretože ja si vážim odbornú polemiku. Možno máme názory iné. Verím, že parlament rozhodne v tejto veci správne. Možno naozaj z môjho pohľadu na prospech detí, ktoré si to výživné zaslúžia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.11.2019 15:18 - 15:21 hod.

Burian Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila zákon zo dňa 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o náhradnom výživnom. Vo svojom rozhodnutí č. 4722-2019 zo 7. novembra 2019 uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenou:
V čl. II schváleného zákona sa vypúšťa tretí bod.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil predmetný vrátený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a výboru pre sociálne veci a ako gestorský určil výbor pre sociálne veci.
Predmetný návrh vrátený prezidentkou Slovenskej republiky prerokovali a odporučili zákon schváliť v pôvodnom znení oba určené výbory.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky, aby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky, § 90 ods. 5, Národnej rady Slovenskej republiky a; č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov hlasovať:
1. o pripomienke prezidentky Slovenskej republiky s návrhom gestorského výboru neschváliť a
2. o zákone ako o celku, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky ako o celku schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa 21. novembra 2019.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 15:04 - 15:06 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, mňa by skutočne trebárs zaujímalo, aký je váš názor na to, že spolu s predkladateľom Nemkym sme mali záujem, aby sa na kandidátnej listine, a teda aj na hlasovacom lístku nezneužívala kolónka zamestnanie, že či si myslíte, že je správne, ak niekto z kandidátov tam píše hocijaké údaje, ktoré nemajú nič spoločné so zamestnaním, to by ma veľmi zaujímalo.
A celkom ste ma nepochopili v tom, že som citoval pána Znášika, ktorý bol vo volebnom tíme kandidáta Mistríka. Ten kritizoval skutočnosť, ktorú teraz rozvediem. V polovici februára v roku 2019 pred prezidentskými voľbami vyšiel volebný prieskum, kde pani Čaputová mala 15 %, pán Mistrík 16 %. O pár dní nato pán Mistrík svoju kandidatúru stiahol, a teda dalo by sa očakávať, že keď vyzval svojich voličov, aby volili pani Čaputovú, tak v najbližšom prieskume by sa to mohlo nejakým spôsobom odzrkadliť a keď zrátame teda tie ich dva výsledky, dosiahneme nejaké číslo okolo 30 percent. Ale čo sa stalo? O pár dní nato vyšiel posledný predvolebný prieskum prezidentský a pani Čaputová mala neuveriteľných 53 %; 16. marca sa konalo prvé kolo prezidentských volieb a realita bola taká, získala 41 percent. Dvanásťpercentná odchýlka. Podľa vás je to štatistická odchýlka? Je to správne? Podľa mňa to bola dezinformácia a podľa mňa to bola jasná manipulácia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 14:38 - 14:40 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, štyri krátke reakcie na vaše vystúpenie. Prvé, ľudová strana, či sa nám to páči alebo nie, bola zvolená legitímnym spôsobom do Národnej rady Slovenskej republiky tak ako všetky ostatné politické strany a jej poslanci buď hlasujú s koalíciou, alebo s opozíciou. Takže netreba za tým hľadať nejakú senzáciu.
Po druhé, ja som veľmi rád, že pani prezidentka nevyčítala nášmu návrhu zákona nič, čo sa týka toho, že sme sa snažili zosúladiť údaje na kandidátnej listine a teda hlasovacom lístku, čo sa týka zamestnania. A aj ten druhý návrh "nezávislý kandidát" sa mení na "kandidát bez politickej príslušnosti".
Po tretie, doteraz máme platné 14-dňové moratórium a nikto nehovoril o tom, že je to protiústavné. Tak mi, prosím vás, vysvetlite, ako je možné, že keď hovoríme už o 50-dňovom moratóriu, tak zrazu už protiústavné je.
A štvrtý, posledný bod. Prax nám ukazuje, že ľudia naozaj častokrát nedostávajú informácie, ale, naopak, dezinformácie. A prax nám ukazuje aj o tom, že sa účelovo manipuluje s týmito predvolebnými prieskumami. A ja zacitujem pána Znášika, ktorý bol v tíme pána Mistríka, ktorý povedal, že hoci niektorí komentátori pripisovali nejaký prieskumový šamanizmus nám a šéfovi, najviac s prieskumami čarovali v Progresívnom Slovensku. Prieskum, v ktorom vymazali súperov, dodnes považujem za niečo, čo bolo ďaleko za čiarou, a som presvedčený, že keby niečo podobné spravil ktokoľvek iný, tak ho médiá roztrhajú na franforce a má hanbu do konca dní. Tu je reálny citát reálneho človeka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.11.2019 14:14 - 14:20 hod.

Kubánek Stanislav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca gestorského výboru k vrátenému zákonu a predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1867 zo 6. novembra 2019 pridelil zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, doručený 6. novembra 2019 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republike správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.
Z rokovania prezidentky; pardon; z rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky o vrátení zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyplýva: Prezidentka Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito podmienkami, ktoré sú odôvodnené v časti II a uvedené v časti III rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 6. novembra 2019 nasledovne:
1. V čl. IV sa vypúšťa prvý bod.
Zrušuje sa označenie druhého bodu.
2. V čl. VI sa slová „čl. IV bodu 2“ nahrádzajú slovami „čl. IV“.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a zaujali k navrhovaným zmenám, ktoré sú uvedené v časti III rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky k vrátenému zákonu, nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon dňa 19. novembra 2019. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval dňa 20. novembra 2019. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor k pripomienkam prezidentky uvedených v časti II tejto spoločnej správy neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Gestorský výbor zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky odporúča schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 275 dňa 26. novembra 2019.
Výbor určil poslanca Stanislava Kubáneka za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ho poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania a predkladal návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2019 13:55 - 14:04 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, mandátový a imunitný výbor podáva informáciu o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a o neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2019 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, počkajte chvíľku.
Páni poslanci, páni poslanci, nevyrušujte vystúpenie pána predsedu mandátového a imunitného výboru, lebo znovu potom bude niekto z vás, ktorý spochybní, či je právoplatne tu poslanec, ako sa to stalo minule alebo na predminulej schôdzi.
Takže nech sa páči, pán predseda.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Chudík podľa §; podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1855 z 31. októbra 2019 uvedenú skutočnosť zobral na vedomie.
Mandát poslanca Petra Chudíka zanikol v zmysle čl. 81a písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na základe doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady dňom 31. októbra 2019.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1923 z 12. novembra 2019 zobral na vedomie vyhlásenie náhradníkov za stranu SMER – sociálna demokracia o vzdaní sa práva nastúpiť na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v poradí podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 1916 (Pozn. red.: Správne malo byť "2016".)
1. Vyhlásenie Borisa Suska, Rastislava Chovanca, Michala Bagačku a Oľgy Nachtmannovej, že sa vzdávajú práva nastúpiť na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože vykonávajú funkciu štátnych tajomníkov, a to na ministerstve životného prostredia, ministerstve hospodárstva, ministerstve vnútra a Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
2. Vyhlásenia Viliama Jasaňa a Ivana Vargu, že sa vzdávajú práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia.
3. Že ďalší náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2016 je Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov svojím rozhodnutím 1924 z 13. novembra 2019 vyhlásil dňom 13. novembra 2019 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady z 5. marca 2016 za stranu SMER – sociálna demokracia nasledovne:
Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry, ktorý vykonáva mandát poslanca ako náhradník za neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu.
Po ďalšie, na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu nastupuje náhradník Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vyhláseniami o vzdaní sa práva nastúpenia náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podáva Národnej rade Slovenskej republiky informáciu výboru spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená snemovňa, vážený predsedajúci, uznesenie Národnej rady z 26. novembra 2019 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a o neuplatňovaní, a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka zanikol v zmysle čl. 81a písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na základe doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňom 31. októbra 2019.
2. Že podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1924 z 13. novembra 2019 vyhlásil nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 za stranu SMER – sociálna demokracia dňom 13. novembra 2019 nasledovne:
a) Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry, ktorý vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný, neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu.
b) Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu nastupuje náhradník Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
3. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko z mojej strany, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2019 13:19 - 13:20 hod.

Blanár Juraj