Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem spoločné hlasovanie k tomuto bodu dnes o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja vám prečítam vyjadrenie a výzvu lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. A práve rodová ideológia je ten moment, ktorý je zakomponovaný v Istanbulskom dohovore a ktorý je škodlivý a neni ho možné odtiaľ vyhodiť, pretože buď budeme hlasovať za, alebo proti. Ale nemôžme povedať, že za toto áno, za toto nie.
Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné, každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať, mužom alebo ženou. Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Z odborného, medicínskeho a psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné. Platí to najmä o takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom je však, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.
Prosím vás, pán kolega, berte teda na vedomie aspoň výzvu lekárov, psychológov a iných odborníkov a nesnažte sa tuná zakrývať a robiť také veci, že pod rúškom práva žien alebo ochrany žien chcete zasadiť do nášho poriadku, právneho poriadku rodovú ideológiu. Toto je vážne stanovisko lekárov a psychológov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, vy ste tuším aj spomínali, že nie každé násilie je rodovo podmienené, a teda ideme trestať len tento druh násilia a len jemu sa venovať? A čo ostatné násilie? Však keď, tak riešme násilie ako také komplet aj deťom, aj pre deti, aj pre seniorov. Prečo len jednu skupinu vyberáme? A prečo tento dohovor sa rieši, týka len jednej skupiny?
Násilie je násilie. Každé násilie treba odsúdiť bez ohľadu na to, či je alebo nie je rodovo podmienené. Každé jedno násilie treba odsúdiť.
Ďalej, spomínali ste tu tie fondy. Ja sa pýtam, to budeme už tak mať, aj pripúšťať tuná fondy, že hej, že fondy pre blondínky budú, ale fondy pre brunetky nebudú? Keď si blondínka trp a keď si brunetka, tak ako je to v poriadku, ochránime ťa? Však to je scestné.
Pán kolega Dostál, váš, váš predseda, váš predseda povedal, že 90 % z toho dohovoru je v poriadku, samozrejme, s tým súhlasíme my, ale zvyšok sú gebuziny. To povedal Richard Sulík.
Ďalej, hovoríte tu o lehotách, že neporušili sa lehoty. Len si prečítajte naozaj, tam pri lehotách je slovíčko "obdobne". A zaujímavé, že tu sa schvaľovali viaceré medzinárodné zmluvy v takomto, v takomto, takýmto procesom a nikto to neriešil. Pani prezidentka v pohode to podpísala. O čom sa tu bavíme?
A, pán kolega, ešte, keď neviete, ako hlasovať, pán spravodajca vám bude ukazovať, čiže kľudne môžte sa riadiť podľa neho, on vám presne povie, kedy máte hlasovať za a kedy proti.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dostál, ja už som toto vysvetlenie dal v úvode. Pýtala sa to isté pani poslankyňa Anna Verešová a ja som jej dal to vysvetlenie. Môžem vám zopakovať aspoň tie základné veci, že vlastne budeme hlasovať dvakrát. Samozrejme, budeme predtým hlasovať o dvoch vašich procedurálnych návrhoch, ktoré ste predložili. A treba si uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o nesúhlase s uzatvorením medzinárodnej zmluvy, ani o nesúhlase s jej podpisom, ani o nesúhlase s jej ratifikáciou. Má právomoci len vyslovenie súhlasu, tak o tom bude aj to prvé hlasovanie a následne bude aj druhé hlasovanie, kedy budeme hlasovať, aby Národná rada nevyslovila súhlas s dohovorom. Môžte si byť istý, že ja obidve hlasovania vrátane tých vašich dvoch procedurálnych prečítam pomaly a zrozumiteľne, aby všetci kolegovia poslanci vrátane vás porozumeli týmto otázkam.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, sme dvaja lekári a ty si hovoril o tom, že ak sa dievča cíti chlapcom alebo možno chlapec dievčaťom, že či ho ideme ukameňovať. Ja si myslím, že sme obidvaja tolerantní, aj tuná všetci, ktorí sú v tejto, v tejto miestnosti. A je rozdiel, či to povie niekto, ktorý má vek 18 a rozhoduje sám o sebe, alebo to ideme zavádzať do škôlok a do základných škôl.
Ja sa priznám, prvýkrát som sa s týmto stretol, keď som nastúpil na chirurgickú kliniku v Martine ako mladý lekár, nikto nesmel ísť na sál, pretože vtedy, teraz neviem, či to bola žena alebo muž, sa rozhodol zmeniť svoje pohlavie a tak boli mu odstránené jeho pohlavné orgány. Čo proste plne rešpektujeme, ak niekto sa nevie vysporiadať so svojím telom, sú také prípady, rešpektujem tých ľudí a netreba ich ani odsudzovať. Ale to, čo mňa trápi a to je práve otázka toho Istanbulského dohovoru, kde sa hovorí o akomsi rodovom scitlivovaní a chce sa proste povedať tým deťom, že veď vy si môžete to pohlavie vybrať. A viete, užívať hormonálnu liečbu alebo akýkoľvek zásah v mladom veku, a toto sa na svete deje. Bohužiaľ, že sú aj rodičia, ktorí takéto akože premeny u detí podporujú. Toto je tá katastrofa! Tie deti si neuvedomujú dosah toho, čo konajú.
Takže, prosím vás, toto je, ak niekto hovorí o tom, že to neni napísané v Istanbulskom dohovore, presne to, čo povedal kolega predrečník, toto sú následky a dôsledky toho. Ja teda prosím, aby sme sa nad tým vážne zamysleli a nedopustili, aby takéto psychické mrzačenie detí bolo.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, ja vás niekedy rád počúvam, ale toto naozaj bolo trošku, trošku mišmisu. Každopádne tri také drobné pripomienky. Viete, aj strana Sloboda a Solidarita, som počul viacerých z vás, že nesúhlasíte napríklad, aby registrované partnerstvá, resp. registrovaní partneri mohli adoptovať deti. Takisto nikde v zákonoch, ktoré zriaďujú registrované partnerstvá, sa nehovorí, že majú právo na adopciu detí. Nikde sa to nepíše, ale je to realita. Pretože súdy takéto práva priznávajú. Čiže my nemôžme sa pozrieť len, čo tam je napísané, ale aj akým spôsobom to budú súdy v budúcnosti môcť vyložiť a aké rozsudky budú potom dávať. Čiže neobstojí argument, že nie je to tam napísané. Viete, ja nie som lekár, čiže ja tiež si nedovolím povedať, aké teoreticky môžu z toho vzniknúť konzekvencie, z tej choroby alebo z tých príznakov. Preto rovnako ja ako právnik viem, že v prípade, ak sa takéto niečo pustí a umožní sa a pustí sa to do nášho právneho poriadku, hrozia tu isté riziká, o ktorých sa nám ani nesníva, že môžu súdy v budúcnosti takto rozhodovať. Čiže v tom to riziko je.
Druhá vec, neviem, či to stihnem, máme tu zopár organizácií, ktoré chránia ženy, týrané ženy. Požiadali si o granty z nórskych fondov. Nedostali a z toho dôvodu, že organizácia vraj podpísala petíciu proti Istanbulskému dohovoru a z toho dôvodu vlastne ich vyradili. Je toto normálne? Aby žena, keď prídu policajti a nahlási prípad, že policajt, za chvíľku už to tam dospeje, že policajt príde, podpísali ste petíciu proti Istanbulskému dohovoru? Ona povie, že áno. Tak trpte ďalej! Keď povie nie, tak ju zachránia. Ja si myslím, že za chvíľku budeme musieť novelizovať ústavu, aby ľudia mali základné práva a slobody zaručené aj bez ohľadu na to, či sú liberáli alebo nie. Pretože spejeme tam, že keď nie si liberál, tak nemáš žiadne práva a si perzekvovaný.

Ďakujem. Pán poslanec, vy tu hovoríte o slušnosti, ale tak niečo neslušné, čo ste tu urobili pred chvíľou, to nemá normálne obdobu. Vy ste poslankyňu Grausovú, ktorú ja nemusím, vy ste ju prirovnali k jednému najväčšiemu nacistickému zločincovi, ktorý v Norimbergu odvisol za svoje proti, antisemické články v časopise Stürmer? To je hanba, keď vy takýmto spôsobom viete ženu, matku prirovnať, ktorá má iný názor ako vy! Nehnevajte sa, tak toto je už vrchol, to nemá žiadnu obdobu v tomto parlamente.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, ja naozaj oceňujem ten váš taký pokojný tón, ktorý k tejto debate ste priniesli, ale zároveň sa musím ohradiť voči tej myšlienke, ktorú ste tam povedali, že tí, ktorí budeme hlasovať proti Istanbulskému dohovoru, tak sme za násilie na ženách. No, ja neviem, ako toto môžete povedať, že sme za násilie na ženách, a ešte teda pozeráte sa aj na nás, na ženy.
Mňa veľmi zaráža, zaráža tá vaša logika v tom, že ako keby ste podsúvali žene, ktorá sa rozhodne, aj z vášho vystúpenia to vyplýva, tak kdesi spodiali to cítim, že žena, ktorá sa rozhodne venovať sa svojej, svojej rodine, svojim deťom a nebude sa, nebude robiť kariéru, nebude spoločensky aktívna, ale bude sa naozaj venovať tomu, čo ona cíti za vhodné, ako by to bolo niečo menejcenné v porovnaní s jej manželom.
Viete, ja vnímam zväzok muža a ženy, či manželský alebo partnerský, vnímam ho, že sme na jednej úrovni. Nikdy som nedala pocítiť môjmu manželovi, že je niečo menej, a nikdy v živote mi to nedal pocítiť ani on, že ja som niečo menej. My keď niečo robíme, keď sa o niečom rozhodujeme, vždy sme rovnocenní partneri. A to, aby sa takto cítili moje dcéry, moje vnučky, ďalšie dievčatá, chlapci, my naozaj nepotrebujeme, nepotrebujeme nikoho zvonka. A keď príde k nejakým zlyhaniam, keď príde k niečomu, že sa v rodine niečo zlé stane a nezasiahne štát tak, ako by mal zasiahnuť, tak, prosím, vyhodnocujme to ako individuálne zlyhanie a tam robme nápravu. Ale nie v tom, čo je pre nás naozaj záväzné a naozaj naše.

Ďakujem pekne za slovo.
Nuž, vážená pani kolegyňa, Európa, ale ani Slovensko vôbec nečakalo na to, že kedy bude Istanbulský dohovor, a ešte pred Istanbulským dohovorom Slovensko má, malo prijatých a má prijatých množstvo zákonov, ktoré riešia domáce násilie. Za posledné obdobie dokonca vznikla aj linka, národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá funguje nonstop, čiže my sme nemuseli čakať na Istanbulský dohovor, ktorý má byť akýsi univerzálny nástroj na vyriešenie problematiky domáceho násilia a násilia na ženách. Viete, ale niekto tak rafinovane to nazval dohovor proti násiliu na ženách a zakomponoval tam práve gender ideológiu.
A ak niekto hovorí o nejakých bubákoch alebo o tom, že to neni pravda, alebo že si vymýšľame, nuž dôsledky v Európe sú jasné. To nechcete naozaj stále vidieť, že existuje, že už nemôžete si uvádzať do kolónky otec, mama, ale že to už je rodič jedna, rodič dva, rodič tri? Čo sa deje vo svete, že ak niekto nazve, stalo sa v Anglicku, že ak niekto povie žiačke, že teda slečna, tak ho vyhodia zo školy pomaly, pretože ju urazil, pretože ona sa cíti momentálne ako muž, stále to nechcete a nechápete? Stále nechápete to, čo sa chystá, že podpísaním tohoto alebo ratifikovaním tohoto, tohoto dokumentu budeme sledovaní a musíme zaviesť gender ideológiu do všetkých stupňov vzdelávacieho procesu? Toto je účelom tých tvorcov. A že sú to ľudia, ktorí sú chorí ľudia podľa mňa a keby to bolo v 80. rokoch, tak prepáčte, skončia na psychiatrii. A tuto 10 alebo 15 ľudí z tohoto parlamentu bude o tom hovoriť, že máme byť hanbou? Nuž vy ste hanba, ktorí to nepodporíte.
Ďakujem. (Potlesk.)