Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, hovoríte tu o tolerancii. Ja hovorím o zdravom rozume. Hovoríte o násilí na ženách, ale zároveň hovoríte o rodových stereotypoch. Takže čo je? Je pán Dostál v ženských šatách žena? Keď mu poviem, že, niečo silnejšie, je to násilie na ženách? Veď sami si odporujete s tým, čo hovoríte. Ak by bol dohovor o zamedzení násilia v rodinách, to by som prijal, už to tu bolo dnes povedané, že násilie nie je len na ženách, ale rovnako veľké ako na ženách je aj na mužoch, akurát je menej viditeľné, pretože muži podľa vás sa správajú agresívne a ženy psychicky týrajú svoje okolie. Takže slovenčina je jasný príklad toho, že existujú len dva rody. Mužský, ženský a stredný. Jak je pán Dostál stredný alebo vy, dúfam... (Reakcia z pléna.) No tak asi ste stredný, keď si myslíte.
Takže je tu rod. Podľa vyjadrenia jedného nemeckého poslanca, ktorý oslovil všetky v Nemecku uznávané rody, ich je 71. Tak proti ktorým bude to násilie? Ktoré rody bude to násilie vlastne chrániť? Veď už si uvedomte, že to je úplne mimo akejkoľvek reálnej situácie. A to, čo sa deje, napríklad tlačí sa teraz už za peniaze ministerstva zahraničných vecí leporelo pre materskú školu. Má tam byť aj také niečo ako penis vo vagíne a s poznámkou, že tam, toto robia tvoji rodičia, keď spinkáš. Ale na druhej strane sa píše, ale keď máš pipíka, tak nie si taký istý ako otec, môžeš sa rozhodnúť, čo si. Toto chcete, aby vaše deti; máte deti? Toto chcete, aby vaše deti učili v škôlke? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ak mi niekto teda v tejto sále nerozumel, tak to poviem inač a jednou vetou. Zneužívanie inštitútu ľudských práv na svoje výhody menšinami, ako sú homosexuáli alebo aj Rómovia, nakoniec spôsobí na Slovensku to, že my slušní ľudia v tradičných rodinách, žijúci v kresťanských tradičných rodinách, budeme zrazu menšina. A tohoto sa veľmi obávam a myslím si, že aj toto je časťou, veľkou časťou Istanbulského dohovoru, proti ktorému sa staviame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať, pani kolegyňa, veľmi dobre si to vysvetlila na klasickom príklade, lebo nikto by sa nemal zo žien hanbiť za to, že je žena, a nikto tak, že je žena a že je matka. Myslím, že väčšina sveta to chápe tak, že keď sa povie "mama", tak každý si pod tým predstaví ženu, keď niekto povie "otec", každý si pod tým predstaví muža. Ale, prosím, sú ľudia, ktorí toto neuznávajú alebo chcú, dokonca už od materských škôl chcú učiť deti a vnucovať im predstavu, že teda môže to byť aj opačne. Ani fyziologicky sa to nedá, ale také, také, poviem, pokusy s hormonálnou liečbou, si treba uvedomiť, že to neni, že dneska sa cítim nejako ináč, to sú trvalé následky. A skúsenosti zo sveta sú, že títo ľudia končia mnohokrát suicidami, končia ako nešťastné bytosti. A keďže sa to týka práve vnesenia takejto ideológie do škôl, my sa musíme proti tomuto postaviť, pretože ak niekto povedal, že toto predsa Istanbulský dohovor, predsa nehovorí o tom, že sa má meniť úloha ženy a matky a otca, ale toto sú dôsledky tej gender ideológie. Takže sme povinní zabrániť tomu a ochrániť naše deti.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, nemala som v úmysle v rozprave dnes vystúpiť, ale keď som počula vystúpenie pani kolegyne Simony Petríkovej, vytiahla som predsa len jeden dokument, ktorý som mala pripravený asi pred týždňom, a predsa som sa rozhodla, že niečo treba ešte k tomu povedať.
Takže Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, čiže tzv. Istanbulský dohovor, vzbudil na Slovensku, podotýkam, zásadný záujem občanov, politikov a cirkví a to právom. Medzinárodné dohovory sú často prijímané bez toho, aby bol vypočutý hlas občanov Slovenska a myslím si, že takto by to nemalo byť. Som toho názoru, že by sme predovšetkým mali počúvať väčšinu občanov Slovenska a Slovensko je predsa kresťanská krajina so svojimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom, ktoré si vážime a dúfam, že aj po voľbách si budeme vážiť. Nenechajme sa teda prekričať, prosím, kričiacou menšinou a vážme si naše tradície a našu kultúru.
Aby bolo jasné, ešte raz, nikto neodmieta boj proti násiliu a už vôbec nie boj proti násiliu na ženách. Zásadným problém je definícia pojmu rod, gender. "Rod" sa používa na rozlíšenie muža a ženy z pohľadu povedzme kultúry, kým pojem "pohlavie" sa používa skôr v biologickej rovine. Ale slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná a nepozná ho ani právny poriadok Slovenskej republiky. Istanbulský dohovor považuje pohlavie a rod za to isté a to je pre nás ten zásadný problém.
Článok 3 písm. c) Istanbulského dohovoru, citujem, hovorí: "Na účel tohto dohovoru pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Pojem rod sa však, v našej legislatíve takto nie je nikde definovaný, Ak dostaneme do našej legislatívy definíciu pojmu rod, tak ako je uvedená v Istanbulskom dohovore, skutočne vznikne chaos a neistota v pojmoch a v právnom poriadku. Bojím sa, že v prospech ľudí, že to bude v prospech ľudí, ktorí skôr potrebujú odbornú pomoc a nie, aby sme v prospech nich menili právny poriadok.
A teraz poviem praktický príklad, ktorý som si nevymyslela ja. V časopise Plus 7 dní vyšiel článok s názvom tehotný gej, Tehotný gej pár. Ani som to, prepáčte, nevedela na prvýkrát prečítať. Tehotný gej pár. A teraz citujem: "Oteckovia sa tešia na prírastok do rodiny, čaká ho jeden z nich." Keď sa trochu začítate ďalej, zistíte, že tehotný je transsexuál, ktorý vďaka užívaniu testosterónu, všetci vieme teda, že mužského hormónu, vyzerá síce ako muž, ale vďaka telu ženy, do ktorého sa narodil, môže vynosiť dieťa. Nie, nie je to otecko, čo je tehotný, je to fyziologická žena a potrebuje podľa nás odbornú pomoc. Nemá sa nazývať mužom ani oteckom a toto predsa nie je žiadny stereotyp ani zvyklosť, to sú prírodné zákony a pre nás absolútne normálna, prirodzená vec.
Ďalší záväzok, ktorý je v Istanbulskom dohovore, citujem: "Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov."
A teraz sa opýtam: Stereotypné role žien, materstvo, dojčenie, úloha ženy matky, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o rodinu, spoločenské zvyky, ako je tanec, obliekanie či oblievačka na Veľkú noc, je na tom niečo zlé? Je to nejaký zlý stereotyp? Ja som žena a absolútne s tým nesúhlasím, ja som rada matkou, rada som starostlivá a zato, toto by sme mali odstrániť? Naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.
Istanbulský dohovor je ukážkovým príkladom zneužitia medzinárodného práva a inštitúcií na presadzovanie kontroverzných teórií do právnych poriadkov. Najlepšie, čo môže Slovensko spraviť, je odmietnuť tento dohovor. Prosím, vážme si tradície, vážme si našu kultúru, vážme si tradičnú rodinu, kde plní žena úlohu matky.
A ešte by som sa vyjadrila rada naozaj k pani poslankyni Petrík, pretože sa ma osobne dotklo, keď povedala, budem sa snažiť byť presná v jej, v jej citácii, že my, Slovenská národná strana, populisticky hovoríme a zneužívame materiál Istanbulský dohovor. A ja sa chcem opýtať pani poslankyni, ktorá nie je síce v sále, ale tá otázka vo mne zostala ešte spred dvoch hodín, a čo ste robili vy pred pár dňami? Ako populisticky ste stáli tu pred týmto kecpultom, ako ho ľudovo hovoríme, a večer v pyžame a v ponožkách ste pobehovali po tejto sále? To nebol populizmus? A chránili ste tento kecpult pred imaginárnym strašidlom a, pani poslankyňa Simona Petríková, by ste si mali doma strážiť svoje dieťa, pokiaľ viete, čo je to tradičná rola matky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa rozhodla, že vystúpim v rozprave, takže túto faktickú si nechám potom na dlhšie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď, ako svoje body prerokujú finančný a ústavnoprávny výbor. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, žiadne bubáky tu nie sú a nestrašíme ničím. To už vidíte, čo sa deje v zahraničí, že už neexistuje kolónka otec a mama, už existuje kolónka rodič jedna, rodič dva, dokonca – tuším v Holandsku – aj rodič tri. Toto je následok toho, tejto rodovej ideológie. Dokonca aj v susedných Čechách bol vypracovaný materiál, ktorý vypracoval operačný fond zamestnanosť a nazýva sa Plán starostlivosti a výchovy v mikrojasliach. Viete, čo sa hovorí v tom materiáli? Je to doporučenie, aj keď pani ministerka hovorí, že to sú iba odporúčania pre, pre jasle, to znamená pre deti od, myslím, že šiestich mesiacov do štyroch rokov. Každé dieťa si vezme so sebou na ihrisko bábiku a bude jej robiť mamičku, otecka. To znamená, chlapci budú robiť mamičky, dievčatká budú robiť oteckov, prípravy, oblečenie, jedlo, bude ho voziť v kočíku, uvádza sa, uvádza manuál. Vyberáme tiež prípady, v ktorých sa vyskytujú rôzne modely rodiny alebo ktoré nepracujú s tradičnými stereotypmi rolí, pohlaví, píše sa v dokumente. Niektoré rodové ideologičky už nie sú ochotné pripustiť ani to, že biologické rozdiely v pohlaví skutočne ovplyvňujú ľudské správanie a chcú vychovať nového človeka už od jaslí. Tie deti ale nie sú ich deti.
Prosím vás pekne, nezahrávajme sa s takýmto niečím a nemýľme deti. Už skupina odborníkov, psychológov a lekárov sa vyjadrila, že to je, je to veľmi zlý experiment, ktorý poškodí psychický vývoj detí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, autori Istanbulského dohovoru veľmi, poviem, rafinovane nazvali tento dohovor ako násilie páchané na ženách a kto by už len v spoločnosti mohol mať voči tomu nejakú námietku? Ale zakomponovali práve to hlavné, rodovú ideológiu. Pretože v tom Istanbulskom dohovore, tak ako povedal aj pán Sulík, prečo hlasoval za Istanbulský dohovor v europarlamente, hlasoval preto, že tiež nesúhlasí s tým, aby sa sobášili deti, aby sa robila obriezka na ženách, aby sa robili nútené manželstvá. Ale potom je tam zakomponované práve to, ja budem citovať z vyjadrenia výzvy lekárov, psychológov a iných odborníkov, ktorí o tom urobili také veľké, veľké pojednanie, a teda mali by sme sa naozaj držať asi toho, čo hovoria odborníci, ktorí hovoria, že biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje alebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Hovoria, že ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež.
Podľa tejto ideológie, ktorá je v Istanbulskom dohovore, dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Ide o tzv. rodovo citlivý výučbový proces a jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu bez posudzujúceho a neurotizujúceho vplyvu rodičov.
Toto je cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, tu nejde ani o vieru, tu ide o zdravý rozum, pretože ak sa povie mama, tak každý si predtým pod tým predstaví ženu. Ak niekto povie otec, tak si každý predstaví muža. Tak to bolo a tak to, dúfam, aj na veky zostane, pretože už aj ten, poviem, vedecký výskum dokázal, že v každej bunke, či už to je vo vlase, alebo v koži, sa nachádza genetická informácia a žena ma XX a muž má XY, na tom sa nedá zmeniť, tak je to a je to, chvalabohu, tak je to dobré. A je to tak aj, teda aj v zvieracej ríši to je tak, a nielen v tej ľudskej. To, že sa podľa mňa niekoľko ľudí, ktorí, ja už neviem, ako by som to pomenoval, že nejaká zvrátenosť alebo čo, a presadzovať takýto nezmysel, aby sme, a dôsledok celého toho, tej, tej ideológie a Istanbulského dohovoru dneska už vidíme vo svete. Preboha, aby sa označoval rodič jedna a rodič dva, dokonca v Holandsku rodič tri, veď toto je niečo, čo každý musí povedať, ste sa zbláznili, veď keby toto bolo, poviem, v 80. rokoch, tak príde biela sanitka, prídu takí dvaja muži v bielom a zvieracia kazajka sa vtedy dávala a ten človek skončí na psychiatrii.
Dneska pomaly všetci tí, ktorí, hovoríme že muž je muž a žena je žena, tak pomaly sme vadní a budú nás posudzovať, že sme nejakí extrémisti. No prosím vás, sme, to chceme byť ako mlčiaca väčšina ticho? Lebo treba týmto tej, tej drvivej menšine toho zla treba raz a konečne povedať: „A dosť!“ A odmietnuť Istanbulský dohovor raz a na vždy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na kolegyňu Anku Verešovú, keďže ma vyzvala ako podpredsedu ľudskoprávneho výboru.
Bola si na tom výbore, budú vlastne dve hlasovania. Národná rada Slovenskej republiky ani nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o nesúhlase s uzatvorením medzinárodnej zmluvy, ani o nesúhlase s jej podpisom, ani o nesúhlase s jej ratifikáciou. Má právomoci len vyslovenie súhlasu. Takže aj z toho dôvodu, tak ako odznelo aj na výbore gestorskom, budú vlastne dve hlasovania, vyslovenie súhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, keďže ide o medzinárodnú zmluvu, a následne druhé hlasovanie bude podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 88 ods. 4 zákona č. 350/1999 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Národná rada nevyslovila súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu.
My sme čakali, vieš dobre, že sme čakali na rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a na základe toho väčšina poslancov členov ľudskoprávneho výboru prijala takýto návrh na uznesenia, a ja v mene gestorského výboru ho tu predkladám. Takže je v tomto smere na jednej lodi, že vlastne vieme, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)