Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

28.6.2019 o 14:00 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

28.6.2019 14:00 - 14:02 hod.

Galek Karol
Lucia snáď nikto sa neurazí ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu a poprial im všetko dobré v euro parlamente ako aj všetkým zvoleným euro poslancom, krásne leto všetkým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.6.2019 13:40 - 14:00 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru nateraz minimálne 20 minút, ale neviem teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť. Ľudia z vonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec-koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákona z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš. Konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka, alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci ktorú ideme udeliť.
Táto štátna má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf. Konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. A tak isto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme takzvanej podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať. Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem. Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uznala. Jedná sa o takzvané usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy keď ich tieto usmernenia, tieto pravidlá dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná. No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém. V prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2, totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4 a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka. No a čo sa stane pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto štátna pomoc je neoprávnená. Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom pochopiteľne príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktorú im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom ===== ale ďalšia vláda. Bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nepadal.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho či sú pripojení do prenosovej sústavy tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení. A to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GigaWatt hodina, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto mimochodom zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No, a takisto že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No, a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku, takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie ... tarify za prevádzkovanie systému. No, a zoznam týchto oprávnených odvetví rozsah a štruktúru správy ustanovení opäť ÚRSO a podčiarkujem to slovíčko, nediskriminačne tak, aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovaní systému a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu. Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrh, teda pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete z platby na financovanie podpory energie zo ZSE tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom. Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí. Máme tu nové pravidlá.
No, a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no, lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda, keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už mimochodom uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil čo z toho, čo ja predkladám podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár možno doručovateľ takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec-koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy, zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch, alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho, aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácie neprebehla, nechcem vedieť naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia. Ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia. Pretože, ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch tak ako koniec-koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No, a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad. Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienky, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik, alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60 miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko čo bolo do 200 mil. euro išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo a 60 mil. investičná úľava bác bola schválená myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a nie iba v prospech jedného občana pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hodín a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 dnes končíme a všetko čo sa nestihne prerokovať sa presunie na septembrovú schôdzu. Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim so všetkými ôsmimi
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.6.2019 13:40 - 14:00 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru nateraz minimálne 20 minút, ale neviem teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť. Ľudia z vonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec-koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákona z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš. Konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka, alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci ktorú ideme udeliť.
Táto štátna má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf. Konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. A tak isto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme takzvanej podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať. Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem. Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uznala. Jedná sa o takzvané usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy keď ich tieto usmernenia, tieto pravidlá dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná. No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém. V prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2, totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4 a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka. No a čo sa stane pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto štátna pomoc je neoprávnená. Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom pochopiteľne príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktorú im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom ===== ale ďalšia vláda. Bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nepadal.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho či sú pripojení do prenosovej sústavy tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení. A to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GigaWatt hodina, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto mimochodom zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No, a takisto že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No, a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku, takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie ... tarify za prevádzkovanie systému. No, a zoznam týchto oprávnených odvetví rozsah a štruktúru správy ustanovení opäť ÚRSO a podčiarkujem to slovíčko, nediskriminačne tak, aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovaní systému a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu. Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrh, teda pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete z platby na financovanie podpory energie zo ZSE tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom. Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí. Máme tu nové pravidlá.
No, a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no, lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda, keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už mimochodom uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil čo z toho, čo ja predkladám podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár možno doručovateľ takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec-koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy, zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch, alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho, aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácie neprebehla, nechcem vedieť naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia. Ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia. Pretože, ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch tak ako koniec-koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No, a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad. Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienky, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik, alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60 miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko čo bolo do 200 mil. euro išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo a 60 mil. investičná úľava bác bola schválená myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a nie iba v prospech jedného občana pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hodín a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 dnes končíme a všetko čo sa nestihne prerokovať sa presunie na septembrovú schôdzu. Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim so všetkými ôsmimi
====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2019 18:38 - 18:45 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už mám taký slabší hlas, asi ma nebolo dosť dobre počuť. Takže len aby ste mohli reagovať prípadne faktickými poznámkami, keby bol záujem. Ja verím, že to, že nemáte záujem vystúpiť v rozprave, znamená, že ste všetci absolútne vyzrozumení, že je to výborný návrh zákona a že ho všetci podporíte. Myslím si, že niet o čom. Ale predsa len pár technikálií v tomto prípade, o čo rozširujeme, to, čo sme tu ešte nemali na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tento návrh.
Doposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.6.2019 18:36 - 18:38 hod.

Sloboda Vladimír Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1539. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2019 18:33 - 18:36 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že aspoň toľkíto z nás sme tu zostali, a dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorý opakovane predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes verím v podstate priaznivejšej atmosfére, ako tomu bývalo v minulosti, keďže ako budem potom v rozprave informovať, sa k nemu pozitívne postavili rovnako tak ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ministerstvo vnútra a takisto aj pán premiér Pellegrini. Takže verím, že tentoraz náš návrh bude mať podstatne vyššiu mieru podpory a stretneme sa k nemu potom pravdepodobne nie v septembri, keďže o ňom nebudeme hlasovať už v najbližších hodinách, ale v októbri na ďalšej schôdzi.
Takže dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov, hoci ja pevne verím, že už vám náš zámer je dostatočne známy. My predkladáme návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky, ktorí sa dočasne alebo trvalo nachádzajú na území mimo Slovenskej republiky, aby mohli voliť, voliť vo všetkých voľbách. Obzvlášť teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na veľvyslanectvách a konzulátoch, na našich zastúpeniach v zahraničí. A potom prípadne rozširujeme aj možnosť voľby poštou, ktorú vysvetlím trošičku neskôr, ako technicky to rozširujeme v zásade na všetky voľby vrátane volieb komunálnych a regionálnych.
Takáto možnosť umožní občanom, aby využili právo voliť bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. To znamená, nebudú nútení sa vracať v čase volieb do svojej domovskej krajiny. A týmto, veríme, že výrazne zvýšime aj možnosť participácie na veciach verejných pre všetkých, ktorým toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže je cieľom predloženého návrhu, a to odcitujem z dôvodovej správy, je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
A po druhé, pri voľbe poštou zasielať zásielku na ktorýkoľvek zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že zastupiteľský úrad zozbierané zásielky doručí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich následne rozdistribuuje obciam, čím teda vychádzame v ústrety občanom aj pri drobnej úspore ich súkromných prostriedkov.
Návrh zákona je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bude mať síce mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale o to pozitívnejší na správu vecí verejných, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať negatívny vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Pán predsedajúci, skončil som v tejto chvíli. Ďakujem pekne za možnosť uviesť zákon.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 18:28 - 18:30 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, mne mráz chodil po chrbte, keď som počul pani poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť o tom, ako Slovensko je nevinné, chcem povedať slovenský štát, fašistický slovenský štát, nevinné v súvislosti s vyvezením takmer siedmich desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky. A o to hanebnejšie, že sme boli jedna z tých krajín, ktorá nemeckému fašistickému štátu, neonacistickému štátu za to dokonca zaplatila.
Keď už hovoríte o tom, že boli na tom niektoré krajiny aj horšie, treba spomenúť aj to, že tu boli niektoré krajiny na tom výrazne lepšie. Napríklad taký dánsky kráľ nosil židovskú hviezdu, aby zachránil svojich občanov, spoluobčanov. A napríklad z Dánska, napriek tomu, že bolo okupované rovnako ako slovenský štát po Slovenskom národnom povstaní, sa Židia do koncentračných táborov nevyvážali. Naopak, aktívne Dáni pomáhali vyviesť ich do neutrálneho Švédska. Podobne by sme vedeli hovoriť aj o Bulharsku.
Teda keď už teda chceme hodnotiť históriu, pani poslankyňa, skúsme si ju dôkladne naštudovať. A ja som práveže veľmi vďačný za tento odkaz, ktorý sa v tomto dokumente objavil, a o to dôležitejšie považujem aj to, aby sme o takýchto veciach vážne a skutočne seriózne hovorili aj tu v pléne Národnej rady.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 18:14 - 18:15 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len stručne. Takisto chcem oceniť túto správu, so záujmom sme si ju vypočuli aj na zahraničnom výbore, aj tu v pléne a ja za nás ako liberálov oceňujem, že je vyvážená v zmysle všetkých náboženstiev, a dokonca aj ateistov. A toto je presne to, čo potrebujeme počuť, pretože, pochopiteľne, nás najviac zaujímajú v tomto prípade kresťania vzhľadom na naše kresťanské a židovské tradície na Slovensku, ale je pravda, že mnohým vážnym problémom čelia ľudia rôznych vierovyznaní alebo tí, ktorí sú aj bez vierovyznania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 17:12 - 17:13 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a, Martin, že si takto podrobne rozobral dokument, výročnú správu. Ja som k nemu mala tiež množstvo výhrad aj na výbore, požiadala som písomne o doplnenie údajov, ktoré, žiaľ, do dnešného dňa odpovede som nedostala. Takže, pani riaditeľka, moje otázky a dotazy sú stále aktuálne a poprosím vás, keby ste mi ich poslali mailom.
Ja by som chcela ešte poukázať na jednu vec, o ktorej si tiež hovoril, o nájomných zmluvách. A ukazuje sa, že Slovenský pozemkový fond pravdepodobne postupuje v rozpore so zákonom pri uzatváraní nových zmlúv a nevyužíva § 12a, ktorý bol prijatý ako novelizačný paragraf tohto zákona a prenajíma pôdu po jednotlivých parcelách namiesto toho, aby prenajal ucelenú plochu vyčlenenú na základe tohto paragrafu. To môže vlastne, komplikuje aj situáciu pri prenájmoch a vytyčovaní náhradných pozemkov pre hospodárov, ktorí by chceli hospodáriť na svojich pozemkoch.
Takže, pani riaditeľka, bolo by asi dobré, keby ste sa na toto pozreli a urobili nápravu a vlastne postupovali pri uzatváraní nájomných zmlúv v súlade so zákonom, ktorý bol v tomto parlamente prijatý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:30 - 15:31 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Pán kolega Vavrek, mne to proste nedá, musím to vysloviť, spomínali ste, že nehovoríme vôbec o deťoch. No nehovoríme preto, lebo sme diskutovali mesiac na výboroch, a hlavne preto, lebo prilepujete k tomuto návrhu zákona od politiky, odpisy registrov trestu, dopravu, odpredaj majetku a všetko ostatné, čím vy odpútavate pozornosť od detí. To je vaším pričinením, nie naším.
Hovoríte, že tento návrh je teraz jasnejší. Nie je jasnejší, lebo keby som sa spýtal kohokoľvek, aby mi povedal a vysvetlil niektorý z tých paragrafov, tak by musel ísť do ďalších a ďalších pozmeňujúcich návrhov, aby pochopil, ako sa ten návrh pôvodný, ktorý sme tu mali, zmenil. Keď ste povedali, že sme pred tým, že sme už pred tým, aby sme to zaviedli, aby to reálne fungovalo, tak ono to nebude fungovať a vôbec nie sme pred tým, pretože náš čaká ešte množstvo roboty. A nie nás, bohužiaľ, ale samosprávy a všetkých, ktorí budú musieť vybudovať škôlky a vybudovať prostredie.
Ale povedali ste jednu obrovskú pravdu a to vám ja pripomeniem, prosím vás, a na to si pamätajte, že zaviesť povinnosť nestačí. Na túto vetu, zaviesť povinnosť nestačí, ktorú ste povedali, ste mali myslieť pred tým, ako ste priniesli tento návrh zákona, pretože ste najskôr mali predpripraviť prostredie a potom ste mali priniesť takýto zákon, nie najskôr si ho schváliť a čakať dva roky, či ho budete vedieť plniť.
Skryt prepis