Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2019 o 18:13 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:13 - 18:19 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď sme tu mali tento návrh zákona v prvom čítaní, tak som upozorňoval na skutočnosť, že opäť, keď ide o transpozíciu nejakej európskej smernice, chceme byť pápežskejší ako pápež. Európska únia nám dáva smernice, schvaľuje nariadenia. Medzi týmito dvoma vecami je veľký rozdiel, pretože smernica dáva usmernenia, aby sme si pripravili národnú legislatívu. Nariadenie je zákonom. Tu hovorí aj návrh tohto zákona alebo zmeny zákona o tom, že ideme aplikovať európsku smernicu. Ja som sa na tú smernicu pozrel a už ako hovorím, už v prvom čítaním som povedal, že sme nevyužili všetky možnosti a aj možné výnimky, ktoré nám táto smernica umožňuje.
Nedostal som na to nejakú relevantnú odpoveď prečo sme to tak urobili, ani počas prvého čítania. Potom v rámci rokovania výboru štátny tajomník ministerstva dopravy povedal, že preto lebo a preto to tam nechali bez tej výnimky, o ktorej neskôr budem hovoriť, lebo takto je to v stratégii rozvoja elektromobility Slovenska. Ale opäť nebolo to odôvodnené, že prečo teda je to v tej stratégii, tak to teda z tej stratégii dajme preč, lebo zase hovoríme o tom, že Európska únia nám niečo predpísala a my to aplikujeme a neumožňujeme to, čo nám aj ako výnimky dovoľuje. A potom aj nakoniec tá verejnosť, samozrejme, je tak naladená. Naladená tak, že Európska únia nám len diktuje a my len počúvame, nerozmýšľame a implementujeme.
V smernici, v európskej smernici sa hovorí konkrétne o tom, čo tu pán minister hovoril, že zákon predpisuje povinnosť pri inštalácii nabíjacej stanice v nebytových objektoch a bytových objektoch. A konkrétne v tomto prípade európska smernica umožňuje udeliť výnimku malým a stredným podnikom, aby takúto povinnosť nemali. Ale nie, my tú výnimku sme nedali, my sme im to jednoducho nakázali v zákone. A tak, keď takýto zákon schválime sa budú čudovať všetci tí podnikatelia, ktorí vlastnia či sú to obchodné centrá alebo aj iné, parkovacie domy alebo iné prevádzky, kde je viac ako desať parkovacích miest, pán minister hovoril o 20, ale to sa v zákone hovorí až od roku 2024. Ale ak je podľa tohto, ak bude viac ako 10 parkovacích miest v nebytovom objekte, tak musí tam byť jedna nabíjacia stanica. Ako vravím, smernica Európskej únie nám hovorí, že štát, jednotlivé členské štáty môžu dať výnimku pre malé a stredné podniky, to znamená podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov alebo ich obrat nepresahuje 50 mil. eur a toto do zákona nedáva.
A preto sme sa s kolegami Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom rozhodli podať pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu a teda v rámci rozpravy alebo na konci rozpravy si dovolím znenie tohto pozmeňujúceho návrhu prečítať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1550)
1. V čl. I bod 16 § 8a sa za odsek 4 doplní odsek 5, ktorý znie: "(5) Požiadavky podľa odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na nebytové budovy, ktoré vlastnia a využívajú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur." Jednoduchá úprava. Mám to dvojmo, nech sa páči, pán spravodajca, aby ste to mali. V prípade, že bude náš pozmeňujúci návrh schválený, podporíme tento zákon. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:05 - 18:09 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomuto zákonu o vnútrozemskej plavbe v tom zmysle, že pán minister si pamätá, keď predkladal iné no, iné novely alebo novely tohto istého zákona, ale týkali sa iných jeho častí a vtedy som sa pýtal, že prečo už vtedy neuvažuje ministerstvo do zákona teda dať presne, ako chce dotovať takúto dopravu, keď už hovorí o tom, že to bude vo verejnom záujme a vtedy som aj spomínal, že máme tu zákon o cestnej doprave, kde dotujú verejnú dopravu kraje, máme tu zákon o prevádzke na dráhach, kde zase dotuje túto dopravu štát samozrejme s malými výnimkami, ak je to v rámci VÚC, tak môže to robiť aj VÚC a bol som veľmi zvedaví, s čím príde ministerstvo dopravy v zákone o vnútrozemskej plavbe, pretože mal som výhrady k tomu, že, že štát by mal dotovať lodnú dopravu a všetci dobre vieme, koľko, aké sú možnosti v rámci celého Slovenska na výkon osobnej lodnej dopravy. Máme tu Dunaj a máme tu v podstate Váh. To sú dve rieky, na ktorých sa môže nejakým spôsobom vo väčšej alebo menšej miere vykonávať osobná vodná doprava a dnes tu teda máme zákon, ešte sa možno vrátim. Ja som práve preto aj o tom hovoril, že ak už to má byť dotované, tak to nechajme na kraje, pretože doprava Šamorín - Bratislava tak, ako sa spomína v tomto návrhu zákona, je pre mňa regionálna doprava a nie doprava v rámci Slovenska, v rámci štátu. Tak, ako sa to dá povedať povedzme o diaľkovej železničnej doprave. Nakoniec sme sa teda dočkali takejto novely zákona o vnútrozemskej plavbe a čuduj sa svete v návrhu zákona je to teraz nasledovne, že ak bude dotácia na vnútrozemskú plavbu sa poskytovať, tak časť tej dotácie vo výške 45 % bude platiť VÚC-ka, tá, cez ktorú prechádza takáto lodná doprava a druhú časť 55 % bude platiť štát. A ja sa teda chcem spýtať pán minister, akým kľúčom ste na tieto dve čísla prišli, prečo, prečo štát 55 % a VÚC-ky 45. Prečo to neni ja neviem 10 % štát a 90 % VÚC alebo v úplne nejakom inom pomere. Ja osobne som a bol by som za to, ak tak potom nech to je tak, ako je to s autobusmi, regionálnymi autobusmi, ak VÚC-ka chce vykonávať takúto dotovanú dopravu, nech ju teda vykonáva kľudne za svoje rozpočtované peniaze, s ktorými disponuje VÚC. Ja viem, vy poviete, však aj to sú štátne peniaze, ale dobre, tak potom napíšme aj do zákona o cestnej doprave, že sú to vlastne štátne peniaze. Nie. Tam máme napísané, že sú to peniaze rozpočty krajov, tak skúste mi prosím odpovedať či to je nejako podložené nejakou expertíznou analýzou alebo nejakou inou výpočtovou metódou, že ste na to prišli že 55 % z tejto dotácie má kryť štát a 45 kraj cez ktorý tá vodná doprava bude prechádzať. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 17:56 - 18:00 hod.

Laurenčík Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia (tlač 1666). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1773 z 25. septembra 2019 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia na prerokovanie: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky: a) Zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky. Po b) Vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ. Prílohou tejto správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím takisto predniesť. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia. Národná rada Slovenskej republiky: a) Berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 76 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky. Po b) Vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ. Prosím pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 16:29 - 16:32 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne vystúpil aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe.
Ja som už v prvom čítaní povedal, že vidím v tom návrhu viacero pozitívnych zmien. A niektoré sú drobné vyplývajúce z aplikačnej praxe, niektoré sú také, že môžu pomôcť zlepšiť výkon kontrole v štátnej správe. Upozornil som na jeden moment, ktorý som považoval za problematický, alebo diskutabilný. A síce to, že si Úrad vlády, ako kontrolný orgán, mal získať oprávnenie vyžiadať si od Policajného zboru orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účel zákona. Keďže nežijeme, nežijeme vo vzduchoprázdne, aj v rámci nášho poslaneckého klubu existovala obava, že politicky riadený orgán, ktorým Úrad vlády nepochybne je, by sa dostával k informáciám z trestného konania, ktoré inak nie sú prístupné iným ako dotknutým subjektom a že by to bolo potenciálne zneužiteľné. Za normálnych podmienok určite nie, lebo, lebo je teda bude dobré, ak aj úrad, ktorý mal dohliadať na kontrolu, tak bude mať viacej informácií, ale aj vo svetle toho, čo sa teraz deje a čo sa teraz všetko prevalilo, taká obava v našom klube bola a zdržali sme sa.
Som rád, že teda pani ministerka mi vtedy odpovedala, že to bola požiadavka OLAF-u. Ja som sa ešte stretol aj so zástupcami Úradu vlády, ktorí pripravovali ten návrh, návrh zákona, rokovali sme o tom. Oni to potvrdili s tým, že vlastne v každej krajine má OLAF nejaké špecifické postavenie cez ktoré sa k tým informáciám dostáva a u nás je navrhnuté toto riešenie. Na základe aj našej diskusie potom cez výbory prišiel vlastné jediný pozmeňovák, ktorý tie pochybnosti, povedal by som, zaháňa. Pretože v tom pôvodnom návrhu bolo, že na účely zákona podľa ods. 6, teda poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Navrhované formulácia hovorí, že pri spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru orgánoch činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na tento účel. Čiže bude zjavné, že nie na akýkoľvek účel, nie na akékoľvek informácie, ale striktne na účely spolupráce s OLAF-om. Čiže chce aj za náš zmenšený poslanecký klub povedať, že vítame túto zmenu a budeme hlasovať za tú zmenu aj za celý návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 16:07 - 16:07 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja, áno, len ešte doplním, že aj v doložke vplyvov sa uvádza, že vlastne nie je ani známe o aké počty sa jedná, že vlastne nie sú vyčíslené vlastne ani tie dopady, že koľko takýchto, takýchto pozemkov alebo koľkých osôb sa to týka, že vlastne nie je to taká, taký, taká bianko zmenka do budúcnosti, no tak urobme zákon, ale aké dopady to bude mať na rozpočet obcí a miest, aký to bude mať dopad i na rozpočet samosprávnych krajov a v konečnom dôsledku aj aké, aké dopady to naďalej táto situácia bude mať na spoločnosť, nie sú vyčíslené.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.10.2019 15:59 - 16:04 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti sa chcem vyjadriť k dvom úpravám, ktoré prináša táto vládna novela zákona a síce k tomu, že naozaj sú námietky zo strany verejnosti, najmä mladých farmárov, ktorí sa ťažko dostávajú k pôde a presne o tom, o čom hovoril aj môj predrečník, pán kolega Martin Fecko, že vlastne nájomné zmluvy k pôde majú sa ukončiť ku dňu ukončenia pozemkových úprav, si myslím, že naozaj to môže byť problém a malo by dôjsť k nejakému ustanoveniu, ktoré teda bude chrániť samozrejme v prvom rade aj vlastnícke práva, ale aj práva toho nájomcu, ktorý tam minimálne ak hospodári na poľnohospodárskej pôde, môže mať zasiate a hospodársky rok nekončí sa z jedného dňa na druhý rok, na druhý.
Ale chcela by som sa vyjadriť ešte k jednej, jednej veci a to vlastne k tomu usporiadávaniu, respektíve k tým jednoduchým pozemkovým úpravám, ktoré teda môžu robiť, sa vykonávať aj na podnet obce a mesta. Takto poviem. Ak by to bolo toto ustanovenie zákona pred 25 rokmi, budem tlieskať. Ak by bolo možno ešte aj v roku 2001, keď vznikli samosprávne kraje, ešte stále by to bolo akceptovateľné. Ale dnes, kedy štát rozhajdákal pôdu, ktorá bola možné využiť na usporiadanie vlastníctva pozemkov ľudí, ktoré boli nezákonným, respektíve boli krivdou z minulosti a rôzne cesty alebo iné stavby boli postavené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa táto nespravodlivosť, táto krivda pretrváva a dnes sa tváriť po 30 rokoch, že prinášame prelomovú novelu zákona, ktorá umožní obciam a mestám zo svojich pozemkov usporiadať tieto, tieto, tento zúfalý stav, tak je už dnes neskoro. Pretože mnohé obce a mestá v súlade so zákonom o správe majetku sa iste väčšina, predpokladám a verím, že väčšina obcí sa dobre starala o svoj majetok, ktorý má a buď ho zveľaďovala na nejaké funkcie, ktoré má plniť, má za úlohu spravovať obec a mesto, možno pozemky predala na to, aby mohla opraviť školu, postaviť škôlku alebo novú cestu. Dnes povedať obciam a mestám zo svojho majetku pozamieňajte pozemky, usporadujte, tak je to, je to nesprávny, nesprávny postup. Cesty alebo výstavba za socializmu vznikli nie na základe nejakého samosprávneho konania obcí, všetko to boli štát, to boli okresné národné výbory, miestne národné výbory, to bolo vlastne na základe zákona, ktorý nerešpektoval súkromné vlastníctvo. Dnes máme, no ale trikrát len v Bratislave vyčíslené, že by bolo potrebné 300 miliónov eur na to, aby sa usporiadalo vlastníctvo pod komunikáciami. Dnes komunikácie len v hlavnom meste stoja na súkromných pozemkoch. Na pozemkoch, ktoré mohli byť usporiadané zámenou za štátny majetok. Lenže štátny majetok dnes už nie je, pretože bol rozhajdákaný, bol rozpredaný aj za čias fungovania v Slovenskom pozemkovom fonde pani ministerky rôznym SMER-u blízkym developerom, ktorí momentálne majú, vlastnia pôdu, ktorá mohla slúžiť práve na takéto usporiadanie pozemkov. A nejde len o extravilán, ale ide aj o intravilán, kde sa nemôžu nariaďovať pozemkové úpravy. Ale toto, to ustanovenie je, prišlo už, už neskoro a dnes sa tváriť, že je to záchranou usporiadania vlastníctva pozemkov na území obcí a miest a prenechávať, dávať to teraz na ich zodpovednosť, je nesprávne. Možno to vyrieši na niektorých individuálnych prípadoch, ale naozaj paušálne teraz povedať obciam, mestá, už to riešte, už to je mimo štát, tak je to nesprávne a mám s tým problém. Nesúhlasím s tým. Nesúhlasím s tým, ja si myslím, že je to zodpovednosť štátu, štát spôsobil to, že vlastne za socializmu sa takýmto spôsobom fungovalo a štát spôsobil to, že 30 rokov sa táto situácia nevyriešila a mal by aj štát zobrať zodpovednosť za to, že sa buď nájdu finančné prostriedky, alebo pozemky, aby sa tieto krivdy napravili či v rámci pozemkových úprav alebo úhradou, finančnou, finančnou úhradou. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 14:53 - 15:03 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý ak bude v takomto znení prijatý môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov ale aj poľnohospodárskej pôdy a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku. Mám rôzne maily kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly či už zo strany okresného úradu alebo samotného samotnej tej najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory. Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny kde majú ľudia vlastné
===== ... poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí a to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver. Praxou je a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielíc, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri, to znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy. Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri a v podstate, ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú spôsobuje sú v enormných, v enormných číslach a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc. Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza škodám nie len na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch a v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon a myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto aký zákon či zákon o lesoch či zákon o ochrane prírody či zákon o, o poľovníctve je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncúctvo, ale je pravdou, že v súčastnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení. Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále chvalabohu nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši a práve naopak ani tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné spôsob prikrmovania. Ja som toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvod toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym v nádeji vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncúctvo a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách. Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných. Pani ministerka tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 14:53 - 15:03 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý ak bude v takomto znení prijatý môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov ale aj poľnohospodárskej pôdy a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku. Mám rôzne maily kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly či už zo strany okresného úradu alebo samotného samotnej tej najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory. Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny kde majú ľudia vlastné
===== ... poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí a to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver. Praxou je a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielíc, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri, to znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy. Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri a v podstate, ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú spôsobuje sú v enormných, v enormných číslach a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc. Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza škodám nie len na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch a v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon a myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto aký zákon či zákon o lesoch či zákon o ochrane prírody či zákon o, o poľovníctve je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncúctvo, ale je pravdou, že v súčastnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení. Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále chvalabohu nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši a práve naopak ani tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné spôsob prikrmovania. Ja som toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvod toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym v nádeji vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncúctvo a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách. Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných. Pani ministerka tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 14:49 - 14:51 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, chcel by som sa dotknúť tej časti tvojho vystúpenia kde si hovoril o poľnohospodároch, o náhradách a teda najmä o škodách, ktoré poľnohospodárska zver spôsobuje poľnohospodárom. Mňa by teda zaujímalo, možno pani ministerka by nám mohla povedať, že akým spôsobom bol tento zákon dorokovaný s organizáciami, ktoré zastupujú poľnohospodárov lebo na jednej strane tu máme poľovníctvo, ktoré pre málo koho v dnešnej dobe je hlavným zdrojom obživy. Je to naozaj skôr teda nejaká voľnočasová aktivita, nechcem to nechcem znižovať význam tejto aktivity ale teda v porovnaní s ľuďmi, ktorí si na pôde dorábajú doslova na živobytie a ktorí častokrát sú, sú nadmernými stavmi zveri poškodzovaní nemajú možnosť sa brániť a nie sú im vyplácané adekvátne náhrady tak je potrebné, aby štát robil nejakého rozhodcu lebo v zákone o poľovníctve sa stretá mnoho záujmov a teda v rámci tejto faktickej by som rád upozornil na to, že, že dostávajú sa tu do konfliktu záujmy poľnohospodárov, farmárov, ktorí, ktorých majú problém s nadmernými stavmi zveri a so škodami, ktorým táto zver spôsobuje a záujmy, záujmy poľovníkov, ktorí naopak majú záujem na tom, aby tej zveri bolo čo najviac. A myslím si, že nemal by to štát riešiť tak, že sa v tomto spore postaví jednoznačne iba na stranu poľovníkov. Takže by ma zaujímalo aký je postoj poľnohospodárskych organizácií k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 14:15 - 14:16 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. To sú v podstate malé kroky s veľkými dopadmi. Hovoríme tu naozaj o klimatickej zmene a keď sa ukončí spaľovanie, výroba elektriny z uhlia v Hornonitrianskych baniach, tak môžme hovoriť v rámci štatistiky, že Slovensko je na tom dobre. Samozrejme to už nebude platiť v nejakých iných regiónoch a z dôvodu iných zdrojov znečistenia. Ale ten systém, ktorý je v súčasnosti zavedený, ako podpora spaľovania uhlia na výrobu elektriny je tu ešte stále, je živý a myslím si, že je potrebné postupnými krokmi dať jasne najavo aj zo strany vládneho zákona, že proste táto situácia končí a že rok 2023 je definitívny a toto, prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Karolom Galekom je vlastne taká ukážka reálnej snahy, reálnej vôle Slovenska, spoločenskej objednávky ukončiť, ukončiť podporu výroby uhlia, výroby energie z uhlia. Ďakujem pekne, Karol, za prezentáciu nášho návrhu.
Skryt prepis