Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Martin, ako tradične stručne, jasne a výstižne. Všetci, čo sme tu boli a počuli tvoje slová a predtým Ankine o tom, čo sa vlastne v skutočnosti deje na miestach, ktoré tu opisujeme v tomto zákone, tak nás to, pochopiteľne, muselo chytiť za srdce a mnohých aj za žalúdok. Náš hlas, samozrejme, je istý a pevne verím, že aj kolegovia z koalície budú mať to svedomie a zahlasujú za tento návrh zákona presne v tom duchu, ktorý si povedal, lebo kto chce, ten hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
A hanba, ktorá na Slovenskú republiku padá dlhodobo kvôli neschváleniu takéhoto návrhu zákona, je niečo, čo by nám nemalo byť ľahostajné naprieč politickým spektrom, takže aj to je jeden z vážnych dôvodov, prečo dúfam, že sa tvoje vystúpenie v rozprave a takisto Ankine stretne s porozumením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je to trochu nešťastné, že v momente, keď väčšina ľudí v tejto miestnosti vie, že má zhruba 10 minút na to, aby sa naobedovali, a potom tu budú až do noci, máme rozprávať o zákone, ktorý bol odložený už minimálne trikrát na troch úrovniach, doznal podstatné zmeny a je výsledkom snaženia skupiny poslancov a politikov a takisto ľudí z mimovládneho sektora, ktorí začali tento proces už niekedy v roku 2010.
Legislatíva, ktorá reguluje a upravuje ochranu zvierat, bola predmetom práce poslaneckej pracovnej skupiny, ktorá vznikla v roku 2010. Jej členmi ste boli aj vy, pán predsedajúci, pán Bugár, bol v nej pán poslanec Rafaj, bol v nej pán poslanec vtedy Pellegrini, pani poslankyňa Rosová, bol som tam ja, pán poslanec Viskupič, myslím. A prvým krokom, ktorým táto skupina mala vtedy možnosť úspešne dotiahnuť do konca, bolo zvýšenie trestov za týranie zvierat. A finálnym cieľom tejto pracovnej skupiny a všetkých ľudí, ktorí sa snažia niečo pre ochranu zvierat na Slovensku urobiť, má byť uzákonenie špeciálneho zákona alebo prijatie špeciálneho zákona o ochrane zvierat, ktorý by všetku legislatívu zhrnul na jedno miesto a dostal by Slovensko medzi rodinu krajín, ktoré majú ochranu zvierat ošetrenú samostatným zákonom. Popritom by bolo treba ratifikovať, samozrejme, medzinárodné dohody, ktoré sa tejto témy týkajú. Tam je potrebná aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorú sme navrhovali, a teda redefinícia zvieraťa, a na tomto konkrétnom mieste nám ide o jeden jediný pálčivý problém, a to je nezákonné množenie zvierat a ich vývoz zo Slovenskej republiky. Nezákonné je nie kvôli tomu, že by to bolo množenie, nezákonné je kvôli podmienkam, v ktorých toto množenie prebieha. A Slovensko ako krajina, ktorá je už dnes známa ako najväčší ilegálny vývozca šteniat v Európe, nutne potrebuje niečo v tejto veci spraviť.
Keď sa pozrieme na prostredie, v akom nám tieto šteniatka, šteňatá vznikajú, akým sú plodené a rodené, tak to nemá s humánnym prístupom absolútne nič spoločné a nemá to nič spoločné ani s klasickým legislatívnym prostredím. A ja úplne rozumiem, aj pán Antal, aj pán Simon, tým výčitkám, ktoré k tomu zákonu máte. Mali sme prvú verziu, kde ste povedali, že takýmto spôsobom to nejde. Mal byť zriadený systém registrovaných chovov, na základe ktorého by bolo jasné, ktorý chovateľ rozdá tie šteniatka, lebo sa stala nehoda a proste prišli na svet, ktorý chovateľ je regulovaný chovateľskými zväzmi, a tak ako vy hovoríte, tak v podstate podmienky chovu šteniat kontrolujú samotné chovateľské zväzy, ktoré si dohliadajú na štandardy svojich plemien, a ktorý chovateľ je bezškrupulózny, nehumánny človek, ktorý dokáže natrepať 15 fén do jednej garáže v krabiciach, kŕmiť ich vodou a chlebom a využívať ich iba na to, aby cisárskymi rezmi 4- alebo 5-krát vybral z nich šteniatka a tie potom nehumánnym spôsobom vyviezol niekde do zahraničia. Tento chovateľ nemôže byť kontrolovaný daňovou správou, pretože nelogicky predaj šteniat stále je vyňatý spod dane. Tento konateľ nemôže byť kontrolovaný veterinárnou správou, lebo ten veterinár o ňom nevie. Tam neexistuje žiadny záznam. Tento chovateľ nemôže byť kontrolovaný nikým. V prípade nahlásenia podozrenia z týrania zvierat dokonca polícia nemôže vstúpiť na jeho pozemok, pretože jednoducho ju tam ten chovateľ nevpustí.
Všetko, čo sa my snažíme urobiť, je, zamedziť tomuto nehumánnemu správaniu. Spravili sme prvú vlnu, po pripomienkach parlamentnej legislatívy sme spravili druhú vlnu, po pripomienkach ministerstva sme spravili tretiu vlnu a tá je zmaterializovaná v tom pozmeňováku, a stále je to zle. Ja sa pýtam, čo s tým ideme, pán Antal, spraviť? Lebo každý deň, každý týždeň, každý mesiac ľudia píšu, zahraničné médiá to objavujú, dodávky šteniat, ktoré umierajú ešte na ceste do zahraničia, sa stávajú predmetom zlého renomé Slovenskej republiky, minimálne, ale hlavne obrovského utrpenia tých zvierat, ktoré sú tam. A ja sa pýtam - dokedy?
Mali sme tu týždne a mesiace na to, aby sme sa o tom mohli rozprávať. Ten pozmeňovák sme všetci mali v rukách. Všetkým nám ide o to isté, napriek tomu stále nevieme dôjsť k zhode a ja sa pýtam teda, kde je problém? Je to naozaj tak, že nevieme nájsť technické riešenie? Alebo sa konečne ozvali ľudia, ktorým sa tým šáhne na biznis? Sú to tí, ktorí toto blokujú?
Ja som si vedomý toho, že tá finálna méta, ktorú máme pred sebou, bude dosiahnutá až komplexnou legislatívnou úpravou. Som si vedomý toho, že možnože aj s tým daným pozmeňovákom budú potrebné kozmetické zmeny, ale tvrdím, že ak to teraz prijmeme, tak pri legisvakancii, pri tom, kým nabehne ten zákon do účinnosti, dokážeme upraviť veci tak, aby na konci možnože to nebolo o jednej fenke, ale o dvoch alebo o troch, aby bolo jasné, že to je množiteľská stanica, že stále vieme na tom pracovať. Ale, prosím, nevráťme sa teraz do toho istého marazmu, že si povieme, nedokázali sme. Zase pôjdeme my za úradníkmi na ministerstvo, ja osobne s pani Rosovou sme im odovzdali komplet vypracovaný zákon o ochrane zvierat v roku 2011. Odvtedy je v šuflíku. A stovky, tisíce a desaťtisíce nevinných zvieracích životov trpia kvôli tomu, že sa nedokážeme dohodnúť.
Tak, prosím, urobme ten prvý krok, schváľme túto novelu, schváľme ju v podobe, ako sme boli schopní ju dopracovať doteraz, pozrime sa, koľko máme času na úpravu, a potom kľudne choďme do zákona o veterinárnej starostlivosti, poďme do zákona o držaní psov, poďme do Občianskeho zákonníka tam, kde je definícia zvieraťa, poďme do všetkých častí, ktoré sa tej definície majú zarátavať. Poďme sa pozrieť na to, koľko toho treba urobiť, aby sme sa dopracovali k nejakej jednotnej zákonnej úprave zákona o ochrane zvierat. Ja som plne k dispozícii a takisto kolegovia a kolegyne, takisto z OĽANO, takisto z SaS a možno aj z iných strán. Dokonca kotlebovci sa začínajú k tomu hlásiť.
Všetci sme si vedomí toho, že situácia na Slovensku je katastrofálna. Dobrovoľníci za svoje vlastné peniaze chodia po Slovensku, kastrujú psov, fenky, len aby sa to nezhoršovalo. A organizovaná mafia množiteľov bez akéhokoľvek humánneho cítenia zneužíva túto situáciu.
Poďme kľudne rokovať s ministerstvom financií, aby sa predaj šteniat vyňal spod výnimky na príjmy podnikateľov, a keď dokážu zabezpečiť, že peniaze, ktoré získame z daní z predaja šteniat, budú priamo targetované a používané na útulky, karanténne stanice, kastrovacie programy, kľudne aj čipovanie, tak aby nebolo drahé, tak poďme do toho. Len už, preboha, prestaňme prešľapovať z miesta na miesto, pretože zatiaľ čo my sa tu nevieme dohodnúť na tom, či jedna fenka, dve alebo tri, tak tam vonku zomierajú tie zvieratá.
Takže vás prosím, ak sme boli schopní dôjsť k nejakej dohode na väčšine vecí a máme malé rozpory, skúsme ich teraz hodiť za hlavu. Odsúhlasme to v tej podobe, ako to skončí na konci rozpravy, a potom sa poďme baviť, ako sa odtiaľ vieme dohodnúť a posunúť ďalej.
Takže prosím všetkých o podporu tohto zákona, jednotlivých poslancov, ktorí, viem, že lobujú aj vo svojich poslaneckých kluboch, aby tento zákon získal podporu, tá novela prešla. Prosím vás o to, aby sme dokázali možno spraviť nie úplne dokonalý krok, ale prvý, a poďme hneď na to nadviazať ďalšími, aby do konca tohto volebného obdobia sme mohli prísť komplet ako parlament s niečím, s čím pri pohľade do ľudí, ktorí sa starajú o zvieratá na Slovensku, ktorí sa starajú o útulky, o karanténne stanice, sme sa nemuseli hanbiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor začne o 12. hod. v miestnosti č. 149 tu v hlavnej budove. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Antal, ja si myslím, že práve týmto zákonom tá kontrola bude umožnená, pretože ak niekto bude nelegálne podnikať, tak na to máme existujúce funkčné páky, nástroje, ktoré sa môžu kľudne využívať. A samozrejme, čo sa týka samotného chovu, tak sa vzťahuje, veterinárne všetky predpisy a zákonné vyhlášky o chove sa vzťahujú na každého jedného podnikateľa alebo chovateľa, ktorý sa musí starať o to, aby to zviera malo dostatok životných podmienok. A na to sú dnes už funkčné mechanizmy.
Ja by som ešte chcela zareagovať na obidvoch predrečníkov, pána poslanca Antala aj Simona, ktorým, v podstate obidvaja hovorili o tom, že nebudú môcť svojho miláčika predať alebo potomstvo svojho miláčika predať so ziskom. Tak to ma, dosť ma to prekvapuje, ak niekto môže vôbec takýmto spôsobom uvažovať, že chce zarábať na svojom miláčikovi. Pretože bezodplatné prevedenie darovacou zmluvou, to neznamená, že medzi obdarovaným a darcom nemôže dôjsť k preplateniu skutočných náhrad, ktoré so zvieraťom sú súvisiace. To znamená očkovacie náklady, resp. nejaký špeciálny výcvik a podobne. Toto všetko je ošetrené a môže byť ošetrené v darovacej zmluve, pretože tam nejde o nejaké získanie zisku, prospechu. Čiže tu by som vás chcela opätovne poprosiť na to, aby ozaj raz váš pocit, raz za tri roky zarobiť na svojom miláčikovi nebránil tomu, že množstvo, väčšina množiteľov, ktorí podnikajú... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Anka, ty ako hlavný predkladateľ tohto zákona si zaslúžiš poďakovanie za to, čo si pre túto dobrú vec urobila. A treba povedať aj to, že tento zákon je o tom, aká je kultúra našej spoločnosti. Pretože tým, ako sa chováme k našim psom, tým prejavujeme kultúru ľudskú. A, bohužiaľ, popri všetkých tých výhovorkách, ktoré som mal možnosť počuť k tomu, aké má tento zákon chyby, je nutné skonštatovať, že ešte to bude dlhá cesta, kým náš národ aj v tejto oblasti skultúrnie, bohužiaľ.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v Európe volajú Slovensko Hundemafia, obchod so zvieratami je skrytý za bránami garáží, domov, pivníc. Katastrofálne podmienky, v akých sa zvieratá nachádzajú v tzv. množiarňach, je alarmujúci a rozsahom absurdný. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 500-tisíc šteniat a psov. Len do Nemecka je to každoročne 100-tisíc kusov. Kým cena bezpapierového šteňaťa na Slovensku sa pohybuje priemerne v cene 100 euro, cena za jedno sa v zahraničí pohybuje od 250 do 500 eur. Ročne Slovensku na tomto krutom kšefte uniká na daniach od 25 do 50 mil. eur.
Množiteľ je osoba, ktorá profituje na chove. Je to jedno na akom chove. Na etickom, či neetickom. Profituje na chove psov obvykle bez preukazu pôvodu, teda čistokrvných, tzv. bezpapierových psov. V drvivej väčšine sú to psy chované v absolútne nevyhovujúcich podmienkach v polorozpadnutom dome, v studenej garáži či tmavej pivnici, chlievikoch, klietkach a králikárňach bez prístupu denného svetla, bez nároku na voľný pohyb. Sú nesocializované, neprichádzajú do kontaktu s človekom alebo s iným zvieraťom. Neraz chýba aj základné veterinárne ošetrenie a kvalitná strava.
Ako tento kšeft funguje? Je to jednoduché. Záujemcovia o lacné šteniatka si nájdu šteniatko na internete, v tomto smere je kráľom podporovateľov a kšeftárov so zvieratami tzv. bazoš. Bazoš, ktorý sa spomína aj najčastejšie v policajných správach v Rakúsku. Existuje totiž aj bazoš.at, rakúska verzia. Je to zdroj najmä pre rakúskych záujemcov. Tu treba ale povedať, že inzercia živých zvierat je vo viacerých krajinách vrátane Rakúska zakázaná zákonom.
Takže záujemca o takéto šteňa sa spojí s množiteľom, to nie je žiaden problém, pretože množitelia si celkom beztrestne uvádzajú v inzerátoch mobilné čísla. No a po dohovore si idete po lacné šteniatko buď priamo k množiteľovi, ktorý vám rodičov neukáže, alebo vám ukáže dva výstavné kusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú rodičia vášho vytúženého šteniatka.
Potom je tu druhý spôsob. Je to odber na neutrálnej pôde, ideálne niekde na parkovisku. To majú množitelia najradšej. Nič nemusia ukazovať a kšeft ide rýchlejšie. Stihnú ich za jeden deň aj viac, ak ich nechytia. Napríklad v Rakúsku. Tam už funguje pre tento obchod funkcia agent provokatér, ten predstiera záujem o kúpu a po prevzatí zásielky sa o ostatné postarajú policajti. Rakúšania to chytanie začínajú praktizovať vo veľkom. A, čuduj sa svete, drvivá väčšina zadržaných sú Slováci.
Okrem odberu v malom a predaji z kufra auta, lebo aj to je jedna z foriem, je tu ešte tá horšia. Predaj živých zvierat vo veľkom. To už je podstatne sofistikovanejší obchod a predstavuje dobre organizovanú mafiu, dobre organizovanú sieť priekupníkov.
Zopár príkladov uvediem. Napríklad Španielsko, 58 klietok, v ktorých sa nachádzalo 75 šteniat viac ako 10 rôznych rás, yorkšír, francúzsky buldoček, maltézsky psík, bišon, bradáč, pudlík a tak ďalej. Tieto zvieratá v krajinách východnej Európy stoja približne 100 eur, majiteľ prevádzky ich predával za viac ako 400 eur, pričom do Španielska boli dovezené bez požadovaných povolení. Je to mafia. Smutné je, že mnohí množitelia sú prepojení aj na veterinárov, ktorí im pre vývoz do zahraničia vystavujú falošné pet pasy. Falošná dokumentácia, s ktorou sa zvieratá predávali, obsahovala európske osvedčenia, pasy a mikročipy, aby sa tak navodil dojem legálnosti a zvieratá mohli následne byť predávané cez internet.
Ďalší príklad, ktorý sa nedávno stal v Taliansku. Talianska polícia zastavila na cestách Slováka s batožinovým priestorom plným malých psíkov. Celková škoda za nelegálny obchod so šteniatkami bola odhadnutá približne na 35-tisíc euro. V nemeckom Bilde, časopise, sa uvádza: "Dvaja muži vo veku 33 až 41 chceli dopraviť 163 čistokrvných psích šteniat na 2 500 km dlhej ceste zo Slovenska do Španielska. Zadržaný náklad sa odhaduje v celkovej výške okolo 60-tisíc eur."
Čo majú spoločné všetky tieto prípady? Povedzme si to. Všetky psy pochádzali zo Slovenska. Všetky psy mali falšované doklady, tzv. pet pasy a sprievodnú dokumentáciu. Všetky šteniatka boli mladšie ako 2 mesiace. Takmer všetky vôbec neboli veterinárne ošetrené a očkované napriek tomu, že mali očkovacie preukazy. (Ruch v sále.) Katastrofálny spôsob prepravy, šteniatka sa tlačili aj po štyroch v mačacích klietkach, na ceste boli bez vody, bez jedla, vo vlastnom moči a absolútne vystresované. V zime bez kúrenia, v lete bez chladenia. Takže často dochádzalo aj k úhynu.
Obchod so živými zvieratami patrí medzi najvýnosnejšie obchody na svete. Je to sofistikovaná sieť, ktorá zahŕňa celú reťaz: množiteľ, priekupník na Slovensku, výkupca v krajine určenia, obchod so zvieratmi a tzv. koncový odberateľ. Slovensko je hanbou Európy.
Tento návrh zákona by mohol byť prvým krokom na zlepšenie situácie. Druhým bude, pevne verím, komplexný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý sa už dlhodobo pripravuje na ministerstve pôdohospodárstva.
V tej predĺženej diskusii, pokým sme sa dostali do druhého čítania, odznievali rôzne otázky na jednotlivé prípady množenia.
Dnes ráno som mala možnosť si prečítať vyjadrenie ministerstva pôdohospodárstva k tomuto nášmu pozmeňovaciemu návrhu. Prekvapuje ma, že ministerstvo pôdohospodárstva v svojom stanovisku dáva vyššiu váhu osobným pocitom, osobnej vôli niektorých čestných aj, samozrejme, chovateľov, nie každý chovateľ, ktorý chová svoje šteňa, je množiteľom v tom negatívnom slova zmysle. Ale každý jeden, aj ten, čo má svojho miláčika doma na posteli ako pomaly svoje dieťa a dá ho množiť s cieľom na ňom zarábať, dá ho nakryť s cieľom nie bezodplatne ho previezť ďalšiemu chovateľovi, ale s cieľom na ňom zarobiť, tak je chovateľ, je množiteľ a jeho zárobok by mal byť zdanený bez ohľadu na to, či je poľovník, či je to len jeho miláčik, alebo je to mafián množiteľ, ktorý týra zvieratá.
Ja verím, že pomyslená individuálna strata, finančná strata jednotlivcov, možno 1 000 euro nezdanených raz za tri roky, vás neobmedzí v tom, aby ste za tento návrh zákona, pozmeňovací návrh zákona, ktorý vám o chvíľočku prečítam, zahlasovali. Pretože my sme si vedomí, že tento pozmeňovací návrh abo návrh zákona nevyrieši celú tú škálu, nepodchytí celú tú mafiu, ktorej by sa činnosti mala naozaj venovať polícia, ale obmedzí, vystraší tých, ktorí sú možno jednoduchší, a postihne, možno aspoň o polovicu menej bude takto namnožených zvierat. Pretože keď už nič iné, tak možnože aj tá ekonomika by vám mohla niečo povedať; 50 mil. eur únikov na dani z takýchto kšeftov by mohlo slúžiť na ďaleko efektívnejšie fungovanie a psičkárske možno zlepšenie života v útulkoch a ďalších zariadeniach.
Takže teraz dovoľte, aby som vám prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže najprv vám ešte uvediem, čo je podstatou jeho zmeny.
Čiže navrhuje sa nové znenie čl. I, v ktorom sú odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov. Nastavené znenie definuje regulovaný chov psov, pre ktorý je charakteristickým znakom, že potomstvo psov je odplatne prevádzané do vlastníctva iných osôb. Chov psov, ktorých potomstvo je bezodplatne prevádzané, to znamená darované, bude naďalej mimo tejto regulácie. Regulovaný chov psov je definovaný ako podnikanie a zriaďovateľ je povinný zabezpečiť splnenie určitých verejnoprávnych povinností, predovšetkým psov nezameniteľne označiť.
Navrhuje sa aj nové znenie čl. II, v ktorom sú, rovnako ako v čl. I, odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov.
A vzhľadom na povinnosť dotknutých subjektov uviesť svoje chovy psov do súladu s predloženou novelou, navrhuje sa v čl. III posunúť účinnosť a poskytnúť tak dotknutým subjektom dostatočnú legisvakačnú lehotu. Samotné znenie znie takto:
V názve zákona sa slová "zákona č. 102/2010 Z. z." nahrádzajú slovami "neskorších predpisov" a slová "o zmene a doplnení zákona" sa nahrádzajú slovami "ktorými sa mení a dopĺňa zákon".
Čl. I znie: Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 355/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "regulovaným chovom psov je chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb."
Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§3a
Regulovaný chov psov
(1) Regulovaný chov psov je podnikaním podľa osobitného predpisu. Regulovaný chov psov možno vykonávať len v chovnom zariadení, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
(2) Zriaďovateľ regulovaného chovu psov (ďalej len "zriaďovateľ") je osoba, ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na regulovaný chov psov.
(3) Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť nezameniteľné označenie a identifikáciu každého psa, ktorý sa narodí v regulovanom chove psov, a psa, ktorý sa stane súčasťou regulovaného chovu psov, ak už nie je nezameniteľne označený a identifikovaný."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5d) znejú: "^5a)Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
^5b) § 2 písm. d) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
^5c) § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 3, 4 a 8 vyhlášky č. 123/2008 Z. z.
^5d) § 19 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení zákona číslo...", ktorý je tuná predložený.
V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "chová jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov."
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 8a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2017
Vlastník psa alebo držiteľ psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb, je povinný do 31. júla 2017 zabezpečiť, aby tento pes bol chovaný v regulovanom chove psov."
Čl. II znie: Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 299/2009 Z. z., zákona č. 391/2009 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 242/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z a zákona č. 376/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 19 ods. 3 sa slová "premiestňovaní" nahrádzajú slovami "premiestňovaní alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon".
Poznámka pod čiarou k odkazu 102) znie: "§ 3a ods. 3 zákona č. 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona", tohto, ktorého predkladáme.
V § 22 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: "chovať psy, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov podľa osobitného predpisu,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 106aa) znie: "§ 3a zákona č. 282/2002 Z. z. v znení zákona", ktorého predkladáme.
V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "1. mája".
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím naozaj, že možno tie osobné ťažkosti, ktoré hádam vzniknú niektorým z nás, ktorí sme etickými chovateľmi, tak verím, že ten verejný záujem bude silnejší ako ten osobný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nachádzame sa v druhom čítaní nášho návrhu zákona, tzv. antimnožiteľského zákona. Tento zákon prešiel pripomienkami Legislatívnej rady vlády, ale taktiež sme ho opakovane konzultovali aj s odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a na základe pripomienok a rôznych diskusií sme pripravili rozsiahlejší pozmeňovací návrh, ktorý odstraňuje nedostatky nášho pôvodného návrhu a upravuje podmienky tak, aby sa obmedzil tento nekalý spôsob podnikania.
Ja by som si teraz dovolila vám prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh tak, ako bol predložený, nachádza sa aj v písomnom vyhotovení vo vestibule Národnej rady.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Martina Poliačika, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jany Cigánikovej a Alojza Baránika k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
68.
Pani poslankyňa, môžem vás upozorniť, to je úvodné slovo, takže ten pozmeňovák potom, keď budete pri vlastnej rozprave.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
69.
Takže ďakujem pekne, mám úvodné slovo za sebou a prečítam ho v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako spravodajca v prvom rade naozaj chcem poďakovať ešte raz, asi tentokrát už naposledy v týchto témach, predkladateľom za naozaj komplexné a odborné uchopenie témy, čo sa týka VÚC, takže naozaj za to aj ako spravodajca ďakujem, rovnako aj všetkých vystupujúcim v tejto rozprave.
Čo ma zarazilo, bolo hneď na úvod tých rozpráv, boli výhrady voči množstvu predložených návrhov, a to, ako sa tým musíme komplexne celým zaoberať. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako inak navrhnúť akúkoľvek reformu ako tým, že sa navrhnú všetky zmeny vo všetkých zákonoch, nielen možno v jednom. Takže toto naozaj považujem za korektný prístup, takže takto by to mohlo vyzerať aj pri iných reformách, aj keď predpokladám, že možnosť iniciatívy len dvoch poslancov to nebude až také horúce.
Niektoré čiastkové návrhy, ktoré tu zazneli, tak ako sme sa aj pri debatách s kolegami posunuli v tom, že mohli aj byť pretavené do praxe nielen bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie k týmto jednotlivým návrhom, a to je vlastne ten záver, že bez ohľadu na výsledok hlasovania, tak verím, že práve aj takýto návrh vedie k tomu, že bude vytvorená ešte odborná širšia diskusia k tomu, aby sa opäť zjednodušilo fungovanie verejnej správy, a to sa netýka len VÚC, ale aj miestnej štátnej správy a obcí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja myslím, že na základe nich je vidieť, že táto téma je dôležitá a je potrebné ju v najbližšom možnom čase otvoriť. Snáď len pár slov k jednotlivým tým príspevkom.
Ako povedal Martin Poliačik, my musíme naozaj nastaviť tú motiváciu sa zlučovať do pozitívnej roviny. Ale na druhej strane zoberme si napríklad takú obec Príkra, najmenšiu obec na Slovensku, ktorej počet obyvateľov variuje medzi 5 až 10, tam už je nevyhnutnosťou, aby k tej municipalizácii došlo čo najrýchlejšie. Rovnako ako v prípade niekoľko desiatok obcí, kde jednoducho nemá kto kandidovať za starostu. Aj tam je úplne zrejmé, že tá municipalizácia už včera bola potrebná.
Ja to často glosujem aj mojim študentom ako taký nie celkom vydarený vtip, že pokiaľ si chcete vyskúšať, ako funguje obecná samospráva, tak v obci Príkra a v niektorých ďalších, najmä na severovýchode Slovenska, máte viac-menej istotu, že budete zvolení dokonca hneď aj do exekutívnej funkcie, len sa tam musíte včas stihnúť prisťahovať.
Čiže aj toto je jeden z problémov, ktorému tu nevyhnutne čelíme práve kvôli obrovskej fragmentácii, ktorú sme spomínali v jednotlivých príspevkoch. A vítam teda, že je tu ochota zapojiť sa do diskusie, a verím, že raz sa zapoja aj kolegovia z vládnej koalície a, samozrejme, ZMOS a ministerstvo vnútra.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. No, predtým som hovoril o balíku, ktorý sa týkal VÚC. A čo sa týka samotnej municipalizácie, ja to tu tvrdím už roky, je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby samotné tie samosprávy mali motiváciu sa zlučovať. To znamená, aby so stále zväčšujúcim sa počtom obyvateľov, ktorý by bol ovládaný z jedného centra, by sa zlepšovali podmienky, čo sa týka ich komunikácie so štátom.
Pán kolega Fecko už tradične hovorí o tom, že je potrebné počúvať hlasy aj tých, ktorí sú v obciach nespokojní, čo na teoretickej úrovni môže byť pravda, ale ak by výsledkom malo byť ešte väčšie trieštenie a ešte väčší počet obcí, než máme, tak to bude znamenať ešte väčšiu smršť úradníkov a silnejšiu byrokratizáciu plošnú, než máme dnes.
Preto ja súhlasím, že musí existovať nejaké samourčujúce právo obyvateľov nejakého rohu alebo dedinky, alebo konca dediny, to dobre, to nech je. Ale systém má byť nastavený tak, aby opačne pôsobil na tých ľudí, aby mali čo najväčšiu motiváciu sa združovať do čo najväčších celkov. A municipalizácia fungujúca tak, že existuje nejaké centrum, v ktorom je aj zastupiteľstvo, aj úrady, ktoré obhospodarujú územie niekoľkých obcí, je prospešná pre nás všetkých. Je transparentnejšia, je efektívnejšia, a ak je dobre nastavená, tak stále sa v nej zohľadňuje aj princíp subsidiarity a rozhoduje sa tam, kde tí ľudia naozaj žijú. A toto podľa mňa v nadväznosti na to, čo hovoril kolega Klus, by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)