Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.12.2019 o 17:37 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:37 - 17:38 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Boris, ty si sa pýtal, prečo tu nie je pán Kažimír. Ale prečo tu neni napríklad ani pán Fico, ktorý toto celé inicioval a strašne vo veľkom to ohlasoval na tlačovke? No a tiež si upozornil na to, že Slovenská republika týmto prichádza o príjem. Tieto peniaze môžme použiť na lieky alebo na čokoľvek iné. Jednoducho 50 mil. euro naozaj je niečo, čo strácame, a mne to v takom tom širšom kontexte aj toho štátneho rozpočtu a tých ostatných súvislostí pripomína ten vtip, ktorý končí tým kohútom, ktorý si trhá to perie a kričí: Na čo mi je perie? Tu sa zbavíme 50 mil. eur. Tam dáme vratky za plyn, tam dáme obedy zadarmo, tam dáme vlaky zadarmo. Nič nie je zadarmo, jednoducho my tu rozhadzujeme plnými priehrštiami, ako keby sme mali tým zlatom dláždené tie ulice. A možnože na toto sa chystáme. Na budúci rok nám idú hore ceny energií. Ale čo na tom?! My rozdáme 40 mil. eur pre energeticky náročné podniky. Máme zoštátnené SPP, ktoré vygenerovalo 108-miliónovú stratu. Na čo nám je perie? A toto je presne to aj v prípade tohto zlata. Na čo nám je 50 mil. eur?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:28 - 17:29 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger, ja na rozdiel od pána poslanca Muňka zdieľam tvoje pochybnosti a tvoje obavy, že čo tu s tým zlatom budeme robiť, pretože ja som si na rozdiel od neho prečítal aj ten návrh uznesenia, hoci som proti nemu hlasoval. A v tom návrhu uznesenia sa hovorí, že žiada národnú banku, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného, banka, z Bank of England na územie Slovenskej republiky. Ja teda sa veľmi teším, že Európska centrálna banka sa čoskoro chystá premiestniť na územie Slovenskej republiky a z Bratislavy bude finančné, finančné centrum a bankové centrum a budeme konkurovať Londýnu a ďalším.
No a len ma teda trocha zaráža tvoj pesimizmus, ako by si štyri roky nebol poslancom, lebo toto je úplne bežné, že koalícia s niečím príde a veľmi stručne to tu prednesú, no a potom sa pôjdu pochváliť na tlačovku, ale v parlamente diskutovať nebudú, hoci ja ešte stále nestrácam nádej a ešte tak ako tajne dúfam, že pán poslanec Nemky by možno v záverečnom slove nám mohol nejako vysvetliť, že ako to vlastne myslia, trochu bližšie by k tomu niečo mohol povedať. Záverečné slovo to podľa mňa istí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:25 - 17:26 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Edo, ďakujem za vysvetlenie, povedal si veľmi veľa faktov a veľmi správnych, ja len rozšírim jeden fakt, čo si povedal. Áno, úplne realisticky nám v budúcom roku hrozí deficit 1,3 mld. euro, čo sú teda hodnota našich zlatých rezerv, ktoré Slovensko sto rokov dávalo dokopy. Ale povedzme to ešte kúsok ďalej. Celý štátny dlh Slovenskej republiky je 46 mld. euro, čo je 1100 ton zlata a je to asi jedna, keď to teda predelíme, koľko ročne, tak je to 1,7 mld. ročne. Takže všeobecne nám zlaté rezervy nestačia ani na jeden rok, čo tu dokážeme vyprodukovať dlh. Na toto sa musíme pozerať, tomuto by sme sa mali venovať a o tejto téme by mali byť mimoriadne schôdze. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:23 - 17:25 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Edo, ty si to hneď na úvod prirovnal, že tu prebieha zrejme nejaká zlatá horúčka. Ale zlatá horúčka to je, to je taký jeden kolektívny ošiaľ, ale keď sa teda rozhliadnem po tej sále, tak ten kolektívny ošiaľ mi tu akosi stále chýba. A mne to skorej pripomína ako nejaký individuálny úlet Roberta Fica. No a z tohto pohľadu by som to skorej prirovnal k takému tomu Glumovi z Pána prsteňov, ktorý si stíha toho svojho miláčika a proste hľadá také nejaké to uspokojenie, siaha na niečo, čo mu vlastne ani nepatrí. A dobre si aj veľmi povedal, že naozaj je to taká schizofrénia, kedy tá pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Napokon videli sme to aj práve, keď sa otvárala tá schôdza, čo bolo naozaj tým najlepším dôkazom toho, že toto, toto nie je nejaká koordinovaná akcia. To isté je v prípade toho guvernéra Národnej banky za SMER verzus SMER, kedy dostávame do Národnej rady dve úplne protichodné informácie, protichodné názory. No a veľmi dobre si spomenul, že my vlastne nemáme nejaký plán, čo s tým zlatom. Nevieme, kde ho uskladniť, nevieme, čo nás to bude stáť. Preto aj ten náš pozmeňovák, aby sme najprv to celé podmienili, ak sa o tom vôbec máme ešte baviť, nejakou tou analýzou a vyhodnotením rizík. Aby to naozaj nedopadlo tak ako náš národný poklad, na ktorý sa Slováci zbierali v prípade Matice slovenskej, a keď sa v roku 2007 otvorili trezory, tak zrazu sme zistili, že tam chýba obrovské množstvo retiazok a prsteňov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:08 - 17:10 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým reagujúcim. No tak, samozrejme, evidentne je v tom viacej politiky ako nejakého rozumu, viacej populizmu ako nejakých reálnych dôvodov. Ťažko povedať, čo tým pán Robert Fico sleduje, ale naozaj to bolo možnože iba na nejaké prekrytie tých tém, keď už aj pán Bugár upozornil na to, že tie riziká sú omnoho vyššie a jednoducho akýkoľvek prevoz na Slovensko by bol nevýhodný.
Ale my sa nebránime tomu, aby sme to zlato na to Slovensko dostali, ale odstúpme od tej politiky, vykašlime sa na politiku, nevyrábajme niekomu tuto politické body alebo nezakrývajme týmto nejaké iné súčasné témy, ale podriaďme to, tak ako aj Edo zdôraznil, podriaďme to nejakej dôkladnej analýze. Proste riaďme sa rozumom. Zdravý rozum je najlepší recept. Toto máme aj v rámci kampane, ale to som troška odbehol.
Ale ja by som chcel ešte upozorniť naozaj na tú druhú časť toho môjho pozmeňovacieho návrhu, pretože k tomu sa nikto nevyjadril a ešte raz to chcem zdôrazniť. Ochraňujme a venujme sa nielen tomu zlatu, ktoré máme ako investičné, ale venujme sa naozaj aj tomu zlatu, ktoré tu máme, ktoré je naše, ktoré zatiaľ nikto z toho Slovenska nevyviezol a za ktoré dostávame 16 eur za kilogram.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:01 - 17:03 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže nemáme tu nikoho z Národnej banky Slovenska, tak dovolím si citovať slová hovorcu Národnej banky s tým, že citát je: "S uloženým zlatom Bank of England Národná banka aktívne obchoduje." A z 2. decembra bola vydaná tlačová správa, ktorú prečítam: "V poslednom čase Národná banka Slovenska zaznamenala rôzne úvahy spochybňujúce spravovanie a vlastníctvo zlatých investičných rezerv Národnej banky Slovenska. NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme (zlaté tehly). Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je Bank of England, pričom NBS má u nej otvorený tzv. alokovaný účet, na ktorom sú umiestnené konkrétne zlaté tehly. NBS s týmto zlatom aktívne obchoduje formou zlatých swapov, ktoré sa v účtovníctve zobrazujú ako repo obchody. Všetky tieto obchody sú kryté štandardnými zmluvami minimalizujúce s tým spojené riziko. Pri splatnosti každého takéhoto obchodu sa Národnej banke Slovenska vracia rovnaké množstvo zlata, ako poskytla na začiatku obchodu. Množstvo zlata v držbe NBS sa preto nemení. NBS vďaka spolupráci s Bank of England zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných desať rokov približne 50 mil. eur. Národná banka Slovenska, oddelenie komunikácie."
To znamená, že tuná vlastne s tým zlatom sa naozaj obchoduje. Nie je dôvodom, aby sa presúvalo na Slovensko, pretože práve aj bezpečnostné riziká presunu, bezpečnostné riziká a poistenie, ktoré je spojené potom aj s uskladnením a strážením takéhoto množstva zlata a následne obchodovania, môžu byť menej výnosné, ako keď je to urobené prostredníctvom renomovanej banky, ktorá má štandardné zabezpečenie, má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2019 16:45 - 17:01 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
(Zaznievanie gongu.) Pekný deň prajem všetkým. Priznám sa, je to asi prvýkrát za toto volebné obdobie, čo sa mi podarilo rozprávať pred takto plnou sálou. Paradoxne, toho, kto túto schôdzu inicioval, pána Roberta Fica tu dnes nevidím. Alebo teda minimálne nie v tejto sále. Je hore? Ak áno, tak sa samozrejme ospravedlňujem.
Ale teda poďme priamo k tomu, prečo sme tu dnes, prečo sme tu na tejto mimoriadnej schôdzi, a to je zlato. Ako už bolo povedané, bavíme sa o 31,7 tony investičného aktíva, ktoré máme uskladnené v Bank of England. Národná banka Slovenska používa toto zlato ako investičné na investovanie na medzinárodnom trhu. Ako sa Národná banka už v minulosti vyjadrila, z tohto zlata sme za desať rokov do dnešného dňa mali asi 50 miliónov eur v zmysle zhodnotenia toho využitia, keďže toto zlato máme k dispozícii. Ten úrok, ktorý dosahujeme, je dnes asi 0,33 %, bolo povedané aj v rámci rozpravy, že je to asi 0,2 až 0,4, čo je z môjho pohľadu viacej, ako je negatívny úrok, ktorý napríklad dnes sa aplikuje v prípade iných niektorých transakcií.
Otázka pre mňa v tejto súvislosti preto nastáva, ak dostaneme toto zlato na Slovensko, čo sa s ním vlastne stane? Kde ho uskladníme? Koľko bude stáť prevoz? Koľko bude stáť poistenie? Kto ho bude prevážať? Či to nebude náhodou firma Bonul. A hlavne, ako toto zlato v budúcnosti budeme vedieť použiť, využiť a či ho naozaj budeme vedieť zhodnotiť aspoň do tej miery, ako je to dnes práve v tomto Londýne.
Z tohto pohľadu sa naozaj otvára otázka, že prečo je táto téma dnes na rokovaní parlamentu. Či to naozaj nie je iba nejaká zástupná téma na prekrytie iných, iných káuz, ktoré sa tu otvárajú. Či už to bol pán Počiatek, či už to bol štátny rozpočet alebo či je dnes práve oznámené vyšetrovanie pána Roberta Fica za jeho výroky.
Treba tiež povedať, že tieto všetky okolnosti alebo výhodnosť tohto nie je nijakým spôsobom vyhodnotená, zhodnotená. Aj to, čo sme dnes počuli, že pán guvernér Národnej banky sa ospravedlnil, že nemôže prísť, stále nemáme teda nejaké oficiálne stanovisko.
Pripravili sme preto jeden pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Mariána Viskupiča, ktorý na záver potom prečítam, ale dovolím si teda aspoň to odôvodnenie nateraz, pretože sa skladá z dvoch bodov.
V tom prvom bode cieľom nášho pozmeňujúceho návrhu je požiadať uznesením Národnú banku Slovenska, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila analýzu rizík a všeobecnú analýzu výhodnosti. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je snaha o oboznámenie sa s jednotlivými rizikami a pravdepodobnosťou ich vzniku, ako aj nákladmi a výnosmi návratu zlata na Slovensko, resp. jeho ponechania v Bank of England.
No a v tom druhom pozmeňujúcom bode alebo v druhom bode tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý takisto za chvíľu prednesiem, tak jeho cieľom je doplniť do návrhu uznesenia podmienku, aby nevyhnutné opatrenia vedúce k návratu investičného zlata boli vykonané až vtedy, ak sa v rámci toho písomného vyhodnotenia rizík podľa bodu B naozaj dozvieme, že je to pre Slovenskú republiku výhodné. Viacej možnože potom v rozprave povie aj môj kolega Marián Viskupič.
No a potom máme pripravený ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý má takisto dva body. Tento predkladám ja spolu s Ankou Zemanovou. V tom prvom bode chceme zaviazať takisto Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa toto uznesenie doplnilo o záväzok, že nebude vykonaný žiaden úkon smerujúci k predaju tohto zlata bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože naozaj stále nemáme zodpovedané, prečo vlastne toto zlato reálne na tom Slovensku potrebujeme.
No a v tom druhom bode sa venujeme takisto zlatu, ale trochu inému zlatu. Na Slovensku totižto máme ešte zlato vo forme nerastných surovín. Možno ste to zachytili. V lete sme upozornili na jednu veľkú kauzu, pretože práve tohto zlata, tohto nášho slovenského zlata, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí nám všetkým, sa Slovenská republika zbavuje, a teraz sa podržte alebo si sadnite, za 16 eur za kilogram. Naše zlato, ktoré sa vyťaží na Slovensku, ktoré patrí vám, nám, Slovákom, všetkým, tohto zlata sa zbavujeme za 16 eur za kilogram. Zlato sa pritom na trhu obchoduje kilogram za 40-tisíc eur. Ide o to, že štát ako vlastník môže umožniť niekomu takéto zlato vyťažiť. Pretože sám štát na to nemá nejakú kapacitu. Ale keď ho niekto vyťaží a spracuje, tak zo zákona Slovensku patrí tzv. úhrada za vyťažený nerast. Táto má byť 5 % z tržieb za toto zlato po zohľadnení nákladov na ťažbu a spracovanie rudy. No a paradoxne za 500 kg zlata, ktoré sa každý rok na Slovensku vyťaží, dostávame, prosím pekne, 8-tisíc. eur.
Ešte raz zopakujem, pokiaľ by pán Fico nepočul, pretože sa vzadu baví. Za 500 kg zlata dostaneme (zaznievanie gongu) každý rok 8-tisíc eur. Pán Fico, hodnota ojazdenej Fabie. Toto je to, za čo sa zbavujeme nášho zlata, 16 eur za kilogram.
Dôvodom je to, že spoločnosť, ktorá toto zlato na Slovensku ťaží, sa odvoláva na jednu výnimku, a to je zníženie tejto sadzby, týchto 5 % na 0,1 percento. Táto výnimka bola ešte v roku 2002 uvedená v nariadení vlády alebo teda v uznesení vlády. A táto výnimka mala byť prechodná. Paradoxne na Slovensku naozaj platí práve to, že práve prechodné, prechodné ustanovenia sú tie, ktoré sú najtrvalejšie. Ale toto prechodné ustanovenie, toto zníženie z tých 5 % výnimky tej odplaty za ten vyťažený nerast sa mala týkať kovov. Nerastov, z ktorých možno vyrábať kovy. Ale pozor! Priamo v tomto uznesení je uvedené, že s výnimkou zlata a striebra. Odôvodnenie tejto spoločnosti, že, dobre, tak máme tam aj zlato, máme tam aj striebro a napriek tomu platíme iba 0,1 % namiesto 5 %, je to, že oni vyrábajú koncentrát s prímesou zlata.
Dovidenia, pán Fico. Škoda, že vás to nezaujíma. Ale nevadí, máte tu dostatok kolega, ktorí vám, dúfam, o tomto uznesení alebo o tomto doplnení uznesenia povedia.
Takže táto firma, prosím pekne, vyrába koncentrát, kde máme 0,5 % zlata. A preto oni tvrdia, že nemusia platiť 5 %, ale iba 0,1 %, tak ako je to v prípade iných kovov. Lenže toto percento im, prosím pekne, vyrobí 95 % tržieb. Ono je to, ako keď na Slovensku máme alkohol. Takisto máme definované, že alkoholický nápoj od 1,2 percenta. Daň z alkoholu sa vzťahuje na všetky nápoje, ktoré obsahujú aspoň 1,2 percenta. Ale toto je koncentrát, koncentrát, kde vy kľudne môžete umelo zvýšiť podiel práve tohto zlata a povedať, veď ja tam zlato nemám. Ale stále, opakujem, vy vďaka tomuto alebo tá firma vďaka tomu dosahuje až 95 % práve kvôli tomu, že sa tam nachádza táto prímes.
No a vďaka tomu, že tu máme banský úrad, ktorý by mal kontrolovať práve tieto úhrady a ktorý nekoná, na základe infozákona sa mi priznali, že za posledných desať rokov nevykonali ani jednu jedinú kontrolu, s ktorou by skontrolovali, ako prebieha práve toto platenie úhrad. Tak vďaka tomu táto výnimka jednoducho je touto spoločnosťou uplatňovaná.
Nejdem ja teraz sa nejak obúvať do tejto spoločnosti, pretože naozaj využili niečo, za čo ich dodnes nikto žiadnym spôsobom nepoťahoval. Ale treba si uvedomiť, že naozaj na Slovensko mieria ďalšie firmy, ktoré chcú toto zlato ťažiť. Sú tu austrálske spoločnosti, ktoré už avizovali záujem toto zlato dobývať, ťažiť a predávať. A takisto si budú uplatňovať túto polpercentnú, teda 0,1-percentnú výnimku? Z 500 kg zlata, možnože vyťažíme ročne 2 000 kg zlata a takisto za to budeme mať iba 16 eur za kilogram? Toto sa mi zdá naozaj škandalózne a omnoho škandalóznejšie je práve to, že banský úrad, ktorý na toto celé má dohliadať, absolútne sa o to nezaujíma a strčil hlavu do piesku.
A teraz možno, kde tie peniaze končia. Pretože my hovoríme o 8-tisíc eurách za zlato. Reálne, keby sme to prepočítali na tých 5 %, tak by to malo byť 400-tisíc, 400-tisíc, ktoré majú byť príjmom Envirofondu. No a Envirofond to mal potom naozaj využiť na rôzne aktivity v oblasti zlepšovania životného prostredia. Takže netrpíme iba my, ale naozaj trpí tým aj životné prostredie.
Využívame teda túto možno, túto mimoriadnu schôdzu na to, aby sme upozornili aj na tento problém. My sme naňho upozornili aj oficiálne práve na tej tlačovej konferencii v lete. Upozornili sme na to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal, že ich to zaujíma, že je to zaujímavá vec. Nechápu sami, prečo niekto uplatňuje si túto výnimku a prečo banský úrad nekoná, no a zaradili to do plánu úloh na rok 2020. Ale naozaj by bolo dobré, keby sme túto situáciu riešili už dnes. Lebo to zlato tými ďalšími spoločnosťami sa naozaj môže začať na Slovensku ťažiť už na budúci rok.
Takže poďme sa naozaj pozrieť nielen na to zlato, na tých 30 ton, ktoré nám ležia v Londýne, ale poďme sa pozrieť aj na to zlato, ktoré máme tu doma, ktoré vyťažíme v objeme 500 kilogramov každý rok. Za sedemnásť rokov veľmi ľahko si vypočítate, koľko toho bolo, a zbavujeme sa ho, prosím pekne, po 16 eur za kilogram. Takže berieme naozaj túto schôdzu veľmi vážne a chceme doplniť práve do tohto uznesenia jeden záväzok pre vládu, aby ukončila uplatňovanie výnimky podľa § 8 práve toho nariadenia vlády č. 50/2002 o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, a to, aby v prílohe č. 2 písm. b) a e) k 31. decembru 2019 ukončila túto výnimku. Dôvodom tejto zmeny je snaha o ukončenie stavu uplatňovania tejto výnimky. Táto sadza je nesprávne aplikovaná na koncentráty rúd, ktoré okrem iného obsahujú aj zlato. Ja tvrdím, že neoprávnene. A NKÚ to zrejme naozaj na ten budúci rok rozhodne. Ale my to môžme vyriešiť už teraz veľmi jednoduchým doplnením práve tohto uznesenia.
Teraz by som si teda dovolil prečítať tie samotné pozmeňujúce návrhy. Odôvodnil som ich. Predniesol som, aj prečo ich predkladáme. Pán Robert Fico si ich vypočul, aj tú prvú časť. Takže začnem hneď tým prvým.
Je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829) sa mení takto:
1. V bode B. sa za slovo "územia" vkladajú slová "a žiada Národnú banku Slovenska o predloženie analýzy týchto rizík a všeobecnej analýzy výhodnosti presunu investičného zlata na Slovensko".
V bode 2, alebo po druhé, v bode C. sa za slovo "aby" vkladajú slová "v prípade identifikácie významných rizík".
Toto bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme.
A druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829) sa mení takto:
1. V bode C. sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú tieto slová (začiatok citátu): "a aby po jeho návrate na územie Slovenskej republiky nevykonala žiadny úkon smerujúci k predaju tohto zlata bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky;". Koniec citátu.
Za druhé za bod C. sa vkladá bod D., ktorý znie: "D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala príslušné legislatívne zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 618/2007 Z. z. smerujúce k ukončeniu výnimky podľa § 8 zo sadzieb za vydobyté nerasty uvedených v prílohe č. 2 písm. b) a e) k 31. decembru 2019.".
O bodoch 1 a 2 tohto druhého pozmeňujúceho návrhu žiadam hlasovať samostatne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2019 16:39 - 16:39 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Navrhujem pozvať na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra a požiadať ho o stanovisko k návrhu uznesenia a prerušiť schôdzu Národnej rady do jeho príchodu.
Odôvodňujem to tým, že ideme rokovať o závažnej veci, ku ktorej nemáme dostatočné podklady, tie podklady by nám mohol dať pán guvernér Národnej banky, ktorému by ste mohli dôverovať, lebo je to váš bývalý minister financií, v prípade poslancov SMER-u dokonca váš bývalý podpredseda. Takže myslím si, že ak chceme rokovať o tejto veci odborne a ak to nemá byť iba predvolebné divadlo, tak by sme mali počkať, kým sem príde pán guvernér Národnej banky Slovenska.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.12.2019 14:37 - 14:40 hod.

Laurenčík Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som predniesol interpeláciu. Nezvyknem tu s interpeláciou takto vystupovať, ale keďže je tu pani ministerka kultúry a interpeláciu mám na ňu, tak som si dovolil ju aj predniesť v pléne. Takže interpelácia na ministerku kultúry vo veci práv národnostných menšín.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si dovoľujem podať interpeláciu vo veci práv národnostných menšín. V pôsobnosti Slovenského národného múzea sú aj múzeá prezentujúce kultúrne hodnoty národnostných menšín. Z Ústavy Slovenskej republiky, Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov vyplývajú práva, ktoré sa národnostným menšinám garantujú. To sa vzťahuje aj na kultúrne ustanovizne, akým je aj Slovenské národné múzeum. Medzi také práva patrí aj právo národnostných menšín participovať na rozhodovacích procesoch, ktoré sa ich týkajú.
Z Európskej charty vyplýva aj povinnosť múzeí podporovať priamu účasť zástupcov užívateľov daného regionálneho alebo menšinového jazyka pri vytváraní kultúrnych zariadení a plánovaní kultúrnych aktivít, je to čl. 12 ods. 1 písm. f) Európskej charty.
Pani ministerka, pri tejto príležitosti si vám dovoľujem dať nasledovné otázky:
Prvá otázka. Má Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie vrátane Slovenského národného múzea rozpracované vo svojej pôsobnosti práva národnostných menšín vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných záväzkov?
A druhá otázka. Aké sú to predpisy interné, nejaké normatívne akty a podobne?
Zároveň si dovoľujem vás požiadať o predloženie ich úplných znení.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Samozrejme, interpeláciu odovzdám aj v podateľni Národnej rady.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.12.2019 14:29 - 14:37 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, myslím, že nie je tu potrebný počet členov vlády, ale dobre. Mal by som dve interpelácie, jednu na pani ministerku kultúry a jednu potom druhú na pána premiéra.
Moja interpelácia na pani ministerku kultúry nadväzuje na moju otázku z minulotýždňovej hodiny otázok, ktorú som adresoval na pani ministerku školstva, ktorá sa týkala vysielania filmu Kto je ďalší?. Pýtal som sa, aká je reakcia ministerstva školstva na výzvu psychológov a psychiatrov a na petíciu, ktorí sa obrátili na ministerku školstva a žiadajú ju prehodnotiť vhodnosť filmu Kto je ďalší? pre maloletého diváka, lebo sú presvedčení, že filmové dielo svojím obsahom a charakterom ohrozuje jeho vývin. Pani ministerka školstva nemohla prísť. Pani ministerka kultúry mi zreprodukovala jej odpoveď, za čo, za čo ďakujem.
A ja som v rámci doplňujúcej otázky na pani ministerku uviedol, že film Kto je ďalší? bol podporený Audiovizuálnym fondom. Vychádzal som pritom z informácií, ktoré boli a ešte doteraz sú uvedené na promujúcom webe tohto filmu na adrese ktojedalsi.sk, kde sa uvádza logo Audiovizuálneho fondu spoločne s vyjadrením, že distribúciu tohto filmu podporil Audiovizuálny fond. Následne ma kontaktoval riaditeľ Audiovizuálneho fondu pán Šmatlák, ktorý namietal, že toto moje vyjadrenie nie je pravdivé a upozornil ma, že hoci autori tohto filmového diela sa opakovane snažili svojimi žiadosťami o podporu z Audiovizuálneho fondu, ani v jednom zo štyroch pokusov nezískali finančnú podporu, lebo nepresvedčili odbornú komisiu.
Jedna z hodnotiteliek projektu vtedy ešte len pripravovaného filmu dokonca uviedla, že, citujem: "Vzhľadom na plán distribuovať poviedky prostredníctvom projekcií v školách spolu s didaktickou príručkou pre pedagógov v ňom celkom chýba predstava o kontexte, v ktorom budú jednotlivé poviedky cieľovému publiku prezentované, ako aj o štruktúre tohto didaktického materiálu."
Chcel by som preto využiť túto príležitosť pre to, aby som sa, na to, aby som sa ospravedlnil Audiovizálnemu fondu, že som na základe informácií zverejnených na webe, ktorý promuje film Kto je ďalší? uviedol, že tento film podporil Audiovizuálny fond, a teda aj pani ministerke, že som ju, že som ju zavádzal, keď som tvrdil, že to tak je, lebo to tak nie je. A zároveň by som rád upriamil pozornosť aj na zodpovedných v Audiovizuálnom fonde, aby vyvinuli patričné úsilie s cieľom odstrániť verejne dostupnú informáciu na webstránke, ktorá aj mňa uviedla do omylu.
V súvislosti s verejnou výzvou psychológov a psychiatrov by som si v tejto súvislosti dovolil obrátiť sa tento raz aj na pani ministerku kultúry s otázkou, či prebieha aktuálne preskúmavanie vhodnosti diela pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a do 18 rokov. A prípadne, že v akom je to štádiu, kedy bude ukončené a ak už ukončené bolo, tak s akým výsledkom.
Interpeláciu, samozrejme, odovzdám aj v písomnej forme, ale teda, ak by pani ministerka chcela prípadne reagovať, tak môže aj teraz, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku.
Moja druhá interpelácia je na pána predsedu vlády Petra Pellegriniho a tiež nadväzuje na hodinu otázok, tentokrát nie minulotýždňovú, ale tohtotýždňovú. Ja som sa už viackrát pokúšal upozorniť na to, že hodina otázok prebieha v slovenskom parlamente veľmi zvláštnym spôsobom. Že hodina otázok v britskom parlamente alebo v parlamentoch iných demokratických krajín je nástroj kontroly parlamentu voči vláde, kde poslanci, zväčša opoziční poslanci majú možnosť klásť aj kritické otázky premiérovi a členov vlády.
Na Slovensku hodiny otázok, a toto bola zrejme posledná hodina otázok v tomto volebnom období, prebiehajú úplne inak, teda prinajmenšom pokiaľ ide o kladenie otázok premiérovi. Na ministrov sa dostanú aj opozičné otázky, ale na pána premiéra, či už to bol predtým súčasný pán poslanec Fico alebo je to súčasný pán premiér Pellegrini, sa veľmi zriedka dostane nejaká opozičná otázka a povinnosť odpovedať na ňu, a to z toho dôvodu, že poslanci SMER-u kladú otázky, ktoré nie sú nijako kritické, ktoré by som označil za servilné, ktoré sú doslova nahrávky na smeč, že keby chcel premiér v tej chvíli vystúpiť s niečím na tlačovej konferencii a pochváliť sa niečím, čo urobil, tak to spraví. A položia ich také množstvo obvykle, že na tie opozičné otázky vôbec nepríde. My sme navrhovali aj zmenu rokovacieho poriadku, aby sa to aspoň striedalo, opozičné, koaličné, samozrejme, že to nebolo,nebolo schválené. A takýmto spôsobom potom blokujú opozičných poslancov od toho, aby mohli vôbec položiť otázky.
Tak ja som spravil teraz to isté. Vybral som šesť tých otázok, ktoré v tomto volebnom období položili poslanci SMER-u svojmu premiérovi a podal som ich ako svoje vlastné, takže tým dávam na pravú mieru, že to neboli moje otázky. Pán premiér, to boli otázky, ktoré položili poslanci SMER-u. Konkrétne tú prvú vylosovanú "Pán premiér, ako vidíte budúcnosť EÚ?" položil v máji 2019 pán poslanec Igor Choma. Tú, na ktorú ste reálne odpovedali, teda pán predseda vlády, "Môžete nám zanalyzovať stav verejných vodovodov a verejných kanalizácií v SR? Aké opatrenia prijme vláda SR?" položila pani poslankyňa Mária Janíková v júni 2019. Je mi ľúto, že neprišlo na tú otázku, ktorú som považoval za favorita. "Môžu sa komáre na Slovensku už konečne cítiť ohrozené? Ako pomôžete pri kalamite komárov?" To položil Erik Tomáš v júni 2019. No možno, snáď niekedy nabudúce.
A keď sa predsa len stane, že je vylosovaná otázka opozičného poslanca a pánovi premiérovi hrozí, že by na ňu musel odpovedať, tak sa tomu vyhne tak, že si vymyslí nejaký iný program. Ako napríklad dnes – 11.50 Nitra, Jaguar Land Rover, stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti a prehliadka závodu. Pán premiér nemôže ísť na prehliadku závodu v Nitre nikdy inokedy ako v deň, keď sa koná hodina otázok, čo vie rok dopredu, že sa bude konať hodina otázok, a keď sú interpelácie a keď zo zákona o rokovacom poriadku by mal byť prítomný. Je to zbabelé, je to hanba a dúfam, že voľbami táto hanebná prax skončí.
A chcem sa preto spýtať pána premiéra Pellegriniho, ako túto prax vníma on a či sa spätne aj on nehanbí za spôsob, akým jeho vlastná politická strana nezodpovedne pristupovala k tomuto nástroju politickej kontroly parlamentu voči vláde v priebehu celého volebného obdobia a rovnako aj v priebehu predchádzajúcich volebných období.
Ďakujem.
Skryt prepis