Pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, ak sú tu nejaké, asi nie, znova sa otvorila rozprava k reforme súdnej mapy, ktorá sa dá v podstate charakterizovať dvoma výrazmi.
Prvý je ten, že táto vládna koalícia znovu oklamala nielen celé Slovensko, ale najmä svojich vlastných voličov. A druhý výraz je ten, že ide o veľmi, ale naozaj veľmi zle zamaskovanú zúfalú túžbu o ovládnutie súdnictva na Slovensku. O tom, že naozaj ide o zúfalosť,...
Pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, ak sú tu nejaké, asi nie, znova sa otvorila rozprava k reforme súdnej mapy, ktorá sa dá v podstate charakterizovať dvoma výrazmi.
Prvý je ten, že táto vládna koalícia znovu oklamala nielen celé Slovensko, ale najmä svojich vlastných voličov. A druhý výraz je ten, že ide o veľmi, ale naozaj veľmi zle zamaskovanú zúfalú túžbu o ovládnutie súdnictva na Slovensku. O tom, že naozaj ide o zúfalosť, o tom svedčí aj ten spôsob, akým pani ministerka vystúpila, keď doslova na štýl Matoviča sa tu išla rozplakať a hovorila o tom, že aké je potrebné, aby sa o tom znova diskutovalo, len aby sa natiahol čas, aby sa to rovno celé aj v tejto časti nezamietlo, tak ako pred chvíľou alebo pred tým hlasovaním predtým, ale omnoho dôležitejšia je tá časť, že koalícia oklamala, aj ohľadom súdnej mapy oklamala svojich vlastných voličov.
O čo ide? Ide o to, že v programovom vyhlásení vlády bolo na niekoľkých miestach niekoľkokrát v rôznych súvislostiach spomenuté, ako veľmi bude táto vláda dbať na posilnenie postavenia regiónov na Slovensku, ako chcú znižovať regionálne rozdiely, ako chcú, aby aj ľudia v, na strednom možno, na severnom a hlavne na východnom Slovensku, aby pocítili zmenu vo vládnutí, zmenu v tom, ako štát týmto ľuďom slúži. No a výsledky hovoria presný opak. Nielenže priamo Matovič oklamal ľudí, keď im sľuboval, že bez referenda tu žiadne cudzie vojská nebudú, a sú tu. Ale čo sa týka regiónov, vážení kolegovia z koalície, vy ste napľuli ľuďom z regiónov do očí. Najprv ste v tzv. reforme zdravotníctva zrušili okresné nemocnice. Mnoho ľudí po tom, ako tieto vaše obludné plány nadobudnú účinnosť, bude cestovať do nemocnice aj sto kilometrov. Ľudia, ktorí nebudú mať k dispozícii vlastné auto, v zime sa do nemocnice dostanú len veľmi ťažko.
No a dnes tu máme hlasovanie o niečom podobnom, a to sú súdy. Vaša predstava o posilňovaní regiónov, vaša predstava o tom, že v regiónoch sa má žiť lepšie, sa napĺňa v tom, že idete likvidovať okresné a krajské súdy, idete vytvárať úzko, hlavne personálne profilované a vybrané aj súdy mestské len preto, aby ste si mohli za predsedov týchto súdov, aby si ministerka mohla za predsedov týchto súdov vybrať vláde oddaných sudcov, ktorí budú do bodky a bez odporu a úplne presne plniť vládne požiadavky.
To, čo sa ministerke Kolíkovej podarilo spraviť ohľadom tohto návrhu reformy súdnej mapy, by sa dalo napísať alebo označiť ako jedno justičné povstanie. Proti ministerke povstali takmer všetci zamestnanci v justícii. Zďaleka to nie sú len tí, ktorí dnes a včera pred Národnou radou nabrali odvahu, aby riskovali problémy v práci a aby prišli a povedali, že s tým nesúhlasia. Sú to aj tí, ktorí písali listy poslancom. Len mne prišlo päť listov z piatich okresných súdov podpísaných piatimi predsedami okresných súdov, ktorí aj keď vedia, že to možno pre nich bude problém, ale jednoducho už videli tú zúfalosť, že musia spraviť čokoľvek pre to, aby túto obludnosť ohľadom zničenia a podriadenia súdnictva vládnej moci, aby ju za každú cenu aspoň spomalili alebo, ak sa dá, tak s pomocou Božou zastavili.
A potom tu vystúpi ministerka a zúfalým hlasom hovorí o tom, ako veľmi sudcovia, ako veľmi súdni úradníci, súdne tajomníčky a všetci tí zamestnanci, ktorí v justícii sú, ako veľmi oni túto súdnu reformu potrebujú, ako veľmi ju podporujú. Ale, pani ministerka, ja som vám aj včera hovoril a poviem vám to dnes tu priamo v rozprave, prečo ste nešli medzi tých ľudí? Prečo ste nešli medzi nich, keď oni vás tam, žiadali si vašu prítomnosť. Tam ste ich mohli presvedčiť o tom, aké je to pre nich potrebné. Tam ste sa mohli konfrontovať s desiatkami, možno stovkami ľudí, ktorí by vám povedali, čo to v reále pre ich prácu, pre ich život prinesie.
V piatich analýzach, ktoré sme dostali z okresných súdov, je veľmi jasne napísané, že táto reforma neprinesie žiadne zvýšenie efektívnosti, žiadne zníženie prieťahov, žiadnu vyššiu transparentnosť. Naopak, radikálne navýšené kapitálové a iné výdavky, že spôsobí výdavky, navýšenie výdavkov v osobnom živote zamestnancov súdov až do takej miery, že nejakej tajomníčke, ktorá dnes zarába 700 v čistom, sa jednoducho po novom už neoplatí pracovať. Pretože keď pôjde na podporu alebo na sociálne dávky a odráta si cestovné náklady, tak bude na tom istom. Ale podľa mňa, a tí ľudia to veľmi dobre chápu, je vaším cieľom práve presne toto, znechutiť ľudí, aby zo súdnictva odišli, aby tam zostali uprázdnené miesta, aby tam boli vytvorené nové funkcie, ktoré si vy budete obsadzovať ľuďmi, ktorí pôjdu vláde po ruke. Vám nezávislosť súdnej moci od vládnej moci absolútne nič nehovorí, pretože vy ste veľkí demokrati na papieri. Vy ste veľkí zástancovia ľudských práv na papieri, v deklaráciách, to áno. Ale keď ide o reálny výkon vlády, o reálny výkon, o prístup ľudí k svojim právam, tak vtedy vás to už nezaujíma, vtedy máte svoje mocenské ciele, vtedy máte dokonca rozhodnutia v absolútnom rozpore s vaším vlastným programovým vyhlásením vlády.
A vtedy, a to je pre mňa naozaj prekvapivé, vás nezaujíma ani kritika z odborných kruhov. Nie z politických. Vy môžte povedať: Opozícia si tu vytĺka politické body. Vôbec nie! Pretože tá kritika nezačala z radov opozičných politikov a poslancov, pani ministerka. Tá kritika začala z radov zamestnancov justície na všetkých úrovniach výkonu a riadenia. Od radových zamestnancov cez súdnych, súdnych úradníkov až po sudcov, až po funkcionárov súdov. Veď sa pozrite, aký bordel je pod vaším vedením ministerstva v Súdnej rade! Členovia sa vzdávajú členstva v Súdnej rade, pretože nechcú mať nič spoločné s tým, čo a do čoho justícia pod vaším vedením, pani ministerka, mieri.
A keby ste včera alebo aj dnes, ale včera naozaj to bolo vo veľkom, keby ste nabrali odvahu a išli medzi tých ľudí tam a spýtali sa ich, čo oni pre skvalitnenie svojej práce na jednotlivých súdoch potrebujú, 95 % tých ľudí, pani ministerka, by vám dalo jednoznačnú alebo, ako sa v informatike alebo v matematike hovorí, jedno jednoznačnú odpoveď: nového ministra spravodlivosti. Nového ministra spravodlivosti! Toto včera bolo počuť v tom dave tých ľudí, ktorí prišli už v absolútnom zúfalstve upozorniť poslancov Národnej rady na to, aká obludnosť sa tu ide schvaľovať, pod akými rôznymi rúškami vy idete zahaliť nielen ten nejaký realitný biznis, o ktorom tu kolegovia hovorili, ale najmä tú snahu podriadiť súdnictvo vládnym predstavám a vašej vláde ako celku.
Začalo to tým, keď ste začali umlčiavať nepohodlných sudcov len preto, že mali odlišný názor na COVID pandémiu, že mali odlišný názor na to, ako sa má alebo nemá nosiť handra na tvári. Hneď bol týmto ľuďom pozastavený výkon sudcovskej činnosti, hneď im boli udelené zrážky z platu. To je vaša demokracia, to je vaša sloboda, to je vaše právo!
A my dnes tu spolu s tými ľuďmi, ktorí prišli zo súdov protestovať proti vám, pani ministerka, hovoríme a ja to znova zdôrazňujem, ak má niečo súdnictvu na Slovensku pomôcť, tak je to výmena. Ale nie výmena budov, nie výmena toho, že či ide človek do roboty zo sídliska alebo cez štyri okresy, ale výmena na poste ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
Skryt prepis
