Videokanál klubu

Nestihnem na všetky. Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Dostál, Boh sa pyšným protiví. A to budeš veľmi často počuť tuná. Darmo takto budeš hovoriť. Ja rešpektujem rozhodnutie poslaneckého grémia, ktoré povedalo, že bude pokračovať v Národnej rade, preto som to nedával tuná.
Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ak som ten čas natiahol, desať minút, to som neustriehol. Tak to sa za to ospravedlňujem.
Eva Horváthová, dĺžku môžme stále skrátiť, stále ju môžme skrátiť a stále môžme ísť domov, pán Dostál to bude naťahovať, nebude to rešpektovať. Práve tí, ja už mám tiež nejakú životnú skúsenosť, ktorí najpyšnejšie sa správajú, potom sú obyčajne najviac pokorení.
Pani Cigánková, na vás. Viete, dovoľujem si takto povedať, nestihnem na všetkých, ale vy ste ani na štvrť ucha, prepáčte, kolegynka, nepočúvali. Ja som nehovoril tuná, že nikoho sa nedotkne, naopak, tu je hrozba, že možno pôjdeme niektorému kolegovi na pohreb a možno ani sa nedostaneme, že zomrie na koronavírus. Ja som to obmedzil na zamestnancov hospicu, kde som ich vyzval, že nielen svetskými zbraňami, a tam sme prijali tie opatrenia veľmi prísne ešte skôr, ako vláda ich prijímala. My sme stále išli krok dopredu. Ale my sme pridali ešte aj tie duchovné, preto som ich ako povzbudil. A ja to hovorím len za úzky kolektív. Kolegynka, poviem vám to takto, máš uši a nepočuješ. Máš oči a nevidíš. Ale ja to aspoň hovorím tým, ktorí majú oči a chcú vidieť, a majú uši a chcú počuť.
Správne ste tu podotkli, ja som tu mal napísanú takú poznámku. Pani ministerka, a to sa na to, teda sa na to veľmi pozrite. Jednoducho mobil nechám domov, ako budete monitorovať tých ľudí, ktorí si mobil nechajú? Ja som si to v lavici napísal tú poznámku, ale nechal som si to tuná. Všetko človek si tak nespomenie pri tom rečníckom pulte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja súhlasím v jednej veci, že zákon v bode 4 sa minie účinku. Máme tu ľudí, ktorí úmyselne prechádzajú zelenú hranicu, úmyselne, aby sa vyhli karanténe. Keď ľudia dokážu toto spraviť, tak je najmenej pre nich nahať si telefón doma a pokračovať v tom, čo robia. Takže môžme my sledovať, koho chceme. Budeme sledovať slušných ľudí, ale tí, čo dennodenne aj v tejto chvíli prechádzajú zelenou hranicou z Maďarska, z Poľska je to už ťažšie, tak to nerobia kvôli tomu, aby sa sem dostali, ale aby sa vyhli karanténe. A keď teraz zistia, že sa nevyhnú, ak nenahajú telefón doma, tak čo spravia ako prvé? Nahajú si ten telefón doma a tak sa vyhnú. Tak si myslím, že v bode 4 sa zákon minie účinku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, správne ste povedali, my sme hrozbou, práve my stopäťdesiati. Čo tak urobiť testy pre všetkých tu v tejto budove? Potom pri prípade hoci jedného prípadu ostatní šup-šup do karantény a po dvoch týždňoch môže zákonodarný zbor fungovať; tí, čo sú zdraví, lebo všetci asi neochorejú.
A veľmi správne ste podotkol zakázanie svätých omší, zákaz prijímať telo Božie je hriechom proti ľudskej duši, proti presvedčeniu. A pripomenul by som vám zázrak trnavskej Matky Božej, kde sa po modlitbách pred pár stáročiami zastavila veľká epidémia. Je to naozaj zvláštne, že my tu sedíme stopäťdesiati plus cirka 200 zamestnancov, neviem presne, koľko ich je, sedím tu ja, lebo musím, ale do kostolíka, kde sedí 20 ľudí, nemôžem ísť na spoveď a ani na prijímanie.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. V podstate ono to tu zaznelo, čo najviac mi vadí, pani ministerka, v tom vašom návrhu zákona, to je presne ten čl. IV, a to je to, čo tu rozoberáme, že musíme sledovať ľudí. Ja vám položím otázku, na ktorú mi, ak chcete, tak nech sa páči, dajte mi odpoveď. Sledujeme ľudí cez telefóny, esemesky, možno mailové správy. Janka Vaľová správne tuná rozpráva, že čo má to spoločné so šírením koronavírusu. Tou hrozbou a nebezpečenstvom, kolegovia a kolegyne, pani ministerka, sme tu my, stopäťdesiati ľudia.
Prepáčte, pán podpredseda, na vás teraz chcem reagovať. Súvisí to ešte s vaším premiérstvom, ktoré ako bolo. Ja som vás pozorne sledoval, ako ste prijímali tieto opatrenia. My máme v rodine, v našej rodine máme veľa lekárov. My sme v tej prvej nárazníkovej línii z našej rodiny. Nebudem tuná menovať, koľkých ich tu máme. Neodťahujeme sa od toho. Ja som riaditeľom hospicu. Ja odtiaľ idem k zomierajúcim ľuďom. Ja keď dneska neskončím, tu jak, pán kolega, to navrhujete na zajtra, dobre, však v poriadku, budem tu k dispozícii, ale ja potenciálne som hrozbou pre tých ľudí, ktorí tam sú. To je riziková skupina. Ak by ja som dovliekol ten koronavírus odtiaľ domov, a teraz my všetci sa rozpŕchneme po celom Slovensku, my tou hrozbou sme.
Pani ministerka, na vás je tá otázka, vrátim sa potom, prepáčte, ešte aj k pánu, k pánu predsedajúcemu. Keď som sledoval tie opatrenia, no, musím povedať takto, naozaj prichádzali včas a boli dobré až po jeden moment, kedy som si tak uvedomil a, samozrejme, po vojne všetci sme generáli, ale ja som bol ešte pred tou vojnou a keď sa prijalo opatrenie to, a to bolo v utorok, v stredu už v plnej miere sa ako premietlo, ja ako praktizujúci kresťan katolík, tak trochu ma zabolelo tá vec a vypočujte si to napriamo, nebudem to hovoriť poza chrbát, že sme zavreli ako jedno z prvých kostoly. Zostali nám športoviská voľné, krčmy, všetky tieto veci, kde sa ľudia ako stretávajú. Kostol mal byť jedno z posledných opatrení, kedy sa zatvára.
Príklad uvediem susedné Poľsko, dodnes nemajú kostoly zatvorené. V priemere na počet obyvateľov je tam o polovicu menej infikovaných ľudí ako u nás. V priemere na počet obyvateľov, podčiarkujem, lebo Poliakov je viac. Čo sa mi páčilo, KBS-ka v susednom Poľsku prijala opatrenie také, že nie zavreli kostoly, ale, naopak, zintenzívnili počet svätých omší. Čo to znamená? No, bežne cez týždeň nie je toľko ľudí v kostoloch, ako sme tu my v tejto Národnej rade. Keď by bolo viac tých svätých omší, menší počet ľudí sa stretne.
Pán predsedajúci, chcem vám povedať to, prepáčte mi to, že som taký otvorený, ale chcem vám to povedať, vážený pán premiér, že proti koronavírusu ak by sme bojovali len svetskými zbraňami, je to veľmi, veľmi málo. My musíme zapojiť tu aj tie duchovné zbrane. Slovensko zhruba, to bolo podľa posledného sčítania ľudu, myslím, že je to, viac než 70 % ľudí hlási sa ku kresťanstvu. Samozrejme, nechcem podceňovať opatrenia svetské. Ale aby sme účinne bojovali proti koronavírusu, aby sme zapojili rovnako jak svetské, tak aj duchovné zbrane, ale nemôže; zbrane v úvodzovkách; ale nemôže to byť tak, že kostoly sú tie, ktoré sa zatvárajú ako prvé. V Poľsku, pokiaľ mám tú informáciu, tie kostoly dodnes nie sú zatvorené.
A na pani ministerku otázka: Keď chceme všetkých ľudí takto sledovať, ja, kolegovia, vám to otvorene rozprávam, kvôli tomuto článku z návrhu zákona, sú tam dobré veci, nieže nebudem hlasovať za tento návrh, ale ja budem hlasovať proti nemu. Jedine ak by ste, pani ministerka, ten bod vyňali. A ja vám položím otázku takú: Čo s ľuďmi, teraz ťukáte do telefónu, vy ten mobil máte. Ale sú ľudia na Slovensku stále, ktorí tie mobily nemajú. Ako ich budete sledovať a ako prijmeme tieto opatrenia? Sú tu marginalizované skupiny, ktoré si dovolím povedať, že sú vysokým rizikom šíriteľa koronavírusu, akými sú napríklad bezdomovci. Ako ich budete sledovať, pani ministerka? Mysleli ste na to? Nerobme tuná tieto veci, lebo zatiaľ nie je dôvod na to, aby my sme ľudí obmedzovali v ľudských právach a vlastne sa dostávali kvázi aj do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky.
Pán Osuský, keď to tu spomínal, že jemu to nevadí, že ho sledujú, že ho počúvajú, že ho fotia a tak, no, každý sme nejaký iný a mne to vadí. A použiť nejakú biblickú vetu, že "čistému je všetko čisté", neviem, že kde to je napísané v Biblii, neviem. Možnože sú tie texty, ale keď je to vytrhnuté z kontextu, ale v tej chvíli ja vám skúsim aj biblicky odpovedať. Pán Osuský, poznáte príbeh o Sýrčanovi Námanovi? Bol to človek, ktorý bol čistý? Poznáte alebo nie? Poznáte, kývete, že poznáte. Ako je možné, že takýto čistý človek, ktorý bol veliteľ sýrskych vojsk, odrazu bol nečistý? Bol malomocný a prichádza do Judey alebo do Palestíny, hej, a prichádza za prorokom Elizejom. On ako taký čistý, ako taký veliteľ vojsk, to aj pani ministerka alebo vláda, alebo my všetci môžme sa tváriť, že sme čistí. Neverme tomu, nenaleťme na to, vážení kolegovia, lebo ani poslanci Národnej rady nemáme imunitu takú, že nás sa koronavírus nedotkne. Nikto z nás to nemôže hovoriť. A tí, ktorí ste si najviac istí, ktorý to najviac podceňuješ a pyšne sa takto správaš, možno budeš práve ty, ktorý padneš prvý.
Pani ministerka, nemyslím si, že toto je dôvod, aby sme tu pri tejto situácii, aj keď ju vnímam, že je veľmi vážna, nechcem ju podceňovať, aby my sme sledovali tuná týchto ľudí. Ja som chcel dať jeden z návrhov, a to bol ten, my sme si schválili rokovací poriadok, aby v tomto krízovom režime a pri tej hrozbe šírenia koronavírusu aby aj adekvátne tomu sa upravil rokovací poriadok. Možnože dnes, ak dnes nikto v sále nie je infikovaný, to nevieme, to naozaj nevieme, kto to môže povedať s istotou, môžte zdvihnúť ruku, kto sa takto cíti, nech sa páči, to nevieme, ale aby sme tomu predchádzali a čo treba, k tomu prispôsobiť. To nie je, pani ministerka, len váš návrh zákona. Ale tu aby sme chránili aj poslancov Národnej rady a tým pádom aj celú Slovenskú republiku.
Ja som si v lavici napísal takú poznámku, pani ministerka, ste to tam spomenuli, že chýbajú v justícii, chýbajú rúška a podobne, tieto veci. Pripúšťam to, áno, lebo my sme v tej hystérii, všetko sme vykúpili. Ale to nielen v justícii, my sme v zdravotníctve, nebyť tých zásob, ktoré máme, my takisto nemáme rúška. A dovolím si povedať, že zdravotnícke zariadenia, lekári, zdravotné sestry, obslužný personál, ktorý slúži stále ako verne týmto ľuďom všetkým, ktorí sú chorí, neni to jednoduché, nie každý to rovnako psychicky zvláda.
Ja môžem povedať, že pred troma týždňami, keď som s dievčatami rozprával, a to nebola tá situácia taká, tak jedna z tých mojich kolegýň, bola to nedeľa, krátku poradu som zvolal, vyhŕkli jej slzy do očí a hovorí: "Pán riaditeľ, ale ja mám malé deti." A ja som jej čo na to odpovedal? Viete, možno som to tak povedal suverénne. Môžte sa niektorí smiať, čo vám poviem: "Nebojte sa, lebo nikto z vás nezomrie na koronavírus. Nikto z nás na koronavírus nezomrie." To som hovoril svojim kolegom, svojim kolegyniam. Odkiaľ mám tú istotu? Ak by som to hovoril sám za seba, bol by som veľmi pyšný a sebavedomý človek, že odkiaľ to beriem. Ale nehanbím sa tuná priznať k tomu, že ja som od detstva bol vedený k úcte Matke Božej a som vychovaný bol tak a už mám nejaké tie roky, a preto opierajúc sa o pomoc Panny Márie, sedembolestnej patrónky Slovenska, povedal som túto vetu: "Nebojte sa, nebojme sa, nikto z vás, nikto z nás nezomrie, pretože budeme sa modliť a prosiť Matku Božiu, aby nás ochraňovala."
Ja tú Matku Božiu prosím, aby nás ochránila všetkých pred tým koronavírusom a tou pandémiou, ktorá tuná naozaj nám hrozí, aby nešla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že vypršalo desať minút určených na vaše vystúpenie. Takže musím vás upozorniť, že ste skončili s prejavom.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Prepáčte, ja som si to nevšimol. Chcem len povedať na záver, nech Boh chráni našu krajinu pred všetkými týmito hrozbami a Matka Božia nech je tá, ktorá nás sprevádza a nás ochraňuje aj pred koronavírusom. Boh vám žehnaj, kolegovia!
Ďakujem.

Pán poslanec Šudík, začnem vami. Vy ste mi povedali, že vláde treba dôverovať. No, dôverovať môžem frajerke, snúbenici, žene, ale vláde určite nie. Vládu treba kontrolovať, každého politika – aj mňa, aj vás – treba kontrolovať, netreba nám dôverovať.
Pán poslanec Kremský, vy ste ma tu chceli poučovať o používaní zdravého rozumu a hneď následne vám bolo odpovedané, že čo má spoločné so šírením koronavírusu to, keď niekto chce odpočúvať vaše hovory. To už jednoducho so zdravým rozumom nejakým spôsobom asi nekorešponduje. A hlavne, keď hovoríte, že tu zneužívame tieto veci na politické ciele a že tieto informácie nebudú zneužívané. Veď tu máte ľudí, ktorí priamo zneužívali informácie, ktoré nemali byť verejné. Tu sedí pán Grendel, ktorý má s tým bohaté skúsenosti. A potom sa nedivte, že nemáme dôveru voči tejto vláde a nechceme jej umožniť to, aby mohla takýmto bezprecedentným zásahom jednoducho špehovať svojich vlastných občanov.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi povedali v podstate to, že by ste so mnou súhlasili, ale jediné, čo vám bráni v tom so mnou súhlasiť, je to, že som hádzal dlažobnú kocku. Chcem vás vyviesť z toho, z tej štyri či päť, či šesť rokov starej dezinformácie, z toho hoaxu, ktorý šíria práve liberálne médiá, ja som nikdy žiadnu dlažobnú kocku nehádzal. A keď nájdete také video, kde také niečo uvidíte, dám vám 10-tisíc eur tu na fleku pred všetkými. To znamená, nabudúce sa zdržte týchto nezmyslov. A keďže som teraz vyvrátil to jediné, prečo mi nemôžte veriť, dúfam, že budete proti tomu návrhu zákona.
Celkovo, drahí páni kolegovia, kolegyne, toto nemá spoločné s koronavírusom prakticky nič. Nepotrebujeme počúvať telefonáty, nepotrebujeme čítať esemesky, nepotrebujeme ukladať IP-adresy. Potrebujeme dbať a žiadať od obyvateľov Slovenskej republiky zodpovednosť, ale nie tým, že ich budeme desiť takým spôsobom, že im budeme jednoducho narúšať ich súkromie úplne bezprecedentným spôsobom.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Správne si to pomenoval, Milan. K tvojej reči mám dve poznámky. Myslím si, že už tieto tri schôdze sú vážnym ohrozením chodu štátu. Teoretický stačí jeden nakazený poslanec a táto nádherná cirkulácia vzduchu, čo v lete tak príjemne chladí, sa môže stať smrteľnou zbraňou. Celý zákonodarný zbor bude vyradený. Však u nás nedostať základné hygienické pomôcky v lekárňach. Nie sú rúška, rukavice, lieh, paralen. Ja osobne som si preventívne ani nemohol kúpiť paralen, lebo nikde nie je.
Druhá vec. Osobne si myslím, že tento zákon nesie všecky znaky neúmerného špicľovania, ktoré môže byť zneužívané či zneužité, nazvem ich takto, v úvodzovkách, temnými persónami z pozadia. Tieto persóny si vždy nájdu cestu na zneužívanie. Či nemáme vynášanie z vyšetrovacích spisov? To je príklad, analógia. Neboli nejakým zázračným, v úvodzovkách zázračným, spôsobom vynesené na verejnosť odposluchy? Takéto grandiózne špicľovanie je jednoducho prehnané. Však u nás sa už šmíruje na bežnom poriadku. Kočner Sulíka, Matovič neviem koho, ten tamtoho, ten tamtoho. Tak toto, prosím pekne, nie.
Ďakujem za slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Súhlasím s mojím predrečníkom, ale bol by som rád, keby na začiatku sa zodpovedali viaceré otázky a potom sa nemusíme tu toľkí, dá sa povedať, prihlasovať do diskusie alebo faktickými poznámkami, keby nám bolo na začiatku povedané, dlhé telefonáty. Čo myslíte dlhými telefonátmi? Lebo ja, aby som ochránil rodičov, starých rodičov, tak sa s nimi nestretávam a hodiny s nimi telefonujem ako väčšina ľudí na Slovensku. Tak to je problém? Chráňme ich takto. Jedna vec. Kto bude, nebola povedaná otázka, len tí, čo sú v karanténe alebo majú nejaké podozrenie, alebo všetci ľudia? Malo sa to hneď na začiatku povedať. Či budú aj poslanci. Kto odkontroluje, prečo boli poslanci, z akých dôvodov? Kto to bude kontrolovať? Ktorí ľudia budú rozhodovať o tom, že sa títo alebo tí budú sledovať?
A na záver. Veľakrát sme dôverovali vládam aj v iných krajinách a vieme, ako to dopadlo. Takže teraz bezhlavo hovoriť, že ideme dôverovať vláde, tak to nie. My sme tu nato, aby sme kontrolovali vládu a zastávali práva všetkých občanov na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Milan Mazurek, myslím, že statočne pomenoval všetky veci, s ktorými súhlasím, a jednoducho nemám pocit, aby tento zákon, ktorý nám predkladá pani ministerka, bol v súlade s nejakou etikou alebo v súlade s niečím, s čím ja vnútorne nie som presvedčený. Jednoducho je to hlboký zásah do ľudských práv a slobôd a ja nemám istotu, že tieto veci, tieto informácie, ktoré príslušné inštitúcie získajú, nebudú voči niekomu zneužité. Tento zákon by bol značným porušením ústavných práv a slobôd a ja za takýto zákon určite hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, všetci, ako sme tu, si asi uvedomujeme, že sa nachádzame vo veľmi neľahkej situácii a nikto z nás by asi nemal problém hlasovať za návrh zákona, ktorý umožňuje rezortu spravodlivosti normálne, riadne fungovanie, tak ako je to potrebné, to znamená pozmeniť lehoty, pri ktorých je to nutné, alebo obmedziť napríklad konanie dražobných aktivít a podobných vecí, ktoré môžu pomôcť pri šírení koronavírusu, pomôcť, samozrejme, v tom negatívnom svetle. Keď sa tak zamyslíme, tak práve tento parlament, kde nás tu sedí 150 v jednej miestnosti dlhé hodiny celý deň, vieme o tom, že každý z nás môže byť infikovaný bez toho, aby sme o tom vôbec tušili, je tu možno stovka ďalších zamestnancov, tak práve tento parlament najaktívnejšie v súčasnosti asi na Slovensku pomáha pri šírení koronavírusu. Ale keď už sme sa rozhodli, že to spoločne prekonáme, vyležíme, vypijeme si nejaké tie čaje a všetci budeme zdraví, tak v poriadku.
Každopádne nesúhlasím s tým, aby vláda za účelom boja proti koronavíru; a to si plne uvedomujem, že je množstvo ľudí, ktorí porušujú tie karanténne opatrenia aj napriek tomu, že by mali cítiť osobný pocit nejakej sebazodpovednosti nielen za seba, ale aj za svojich blízkych, možno ľudí, ktorí sa nachádzajú v tých rizikových skupinách a ktorých práve tento koronavírus ohrozuje najviac, tak títo ľudia častokrát túto karanténu porušujú, títo ľudia sa stretávajú s tými svojimi blízkymi, nezdržiavajú sa doma, navštevujú rôzne, ja neviem, kultúrne aktivity možno nejaké súkromné, možno nejaké obchody, jednoducho, chodia na výlety do prírody. Vieme dobre, že tatranské chodníky sú plné, jednoducho bývam tam, viem dobre, ako to tam v súčasnosti vyzerá.
Každopádne si ale nemyslím, že by sme mali prijať takéto bezprecedentné opatrenie, ktorým umožníme v tomto prípade Úradu verejného zdravotníctva, aby mohol špehovať svojich vlastných občanov. A nielen tak hocijakým spôsobom. Vedieť, kde kedy sa presne nachádza bez toho, aby ten človek vydal súhlas na to, aby tento úrad mohol sledovať jeho polohu. Vedieť, s kým telefonoval, o čom telefonoval, ukladať tieto dáta, aj keď do obmedzeného času, zatiaľ čo vláda môže v budúcnosti bez problémov predĺžiť, stačí súhlas tohto parlamentu, nie je podľa mňa v tejto chvíli adekvátne.
Nie je to adekvátne z toho dôvodu, že ja napríklad nie som ako pán poslanec Osuský, ktorý tu vystúpil s tým, že jemu vôbec nevadí, keď niekto odpočúva jeho hovory, keď ho sleduje, nakrúca, fotografuje a proste vníma úplne každú aktivitu jeho tela. To je jeho súkromná vec. Ja osobne si vážim svoju slobodu natoľko, že nemám záujem o to, aby niekto sledoval moju polohu, nemám záujem o to, aby ma niekto odpočúval a počúval, o čom telefonujem. Nie preto, že by som sa bál, že konám nejakú nelegálnu aktivitu, ale preto, že sloboda človeka má byť posvätná natoľko, aby sa do takýchto základných ľudských práv a slobôd jednoducho nezasahovalo. A v tomto prípade, keď hovoríme o tomto bezprecedentnom zásahu, jednoducho nie je namieste umožniť tomuto úradu takto špehovať svojich občanov.
Bol to práve Benjamin Franklin, ktorý povedal ten známy citát, keď pán Osuský tu tak rád cituje, tiež mu zacitujem, že "človek, ktorý je ochotný vzdať sa svojej osobnej slobody za účelom získania dočasného pocitu bezpečia, si nezaslúži ani slobodu a ani bezpečie". A my sme tu práve v tejto chvíli, keď sa rozhodujeme o tom, či k takémuto kroku pristúpime. A ja vás chcem, ctené plénum, požiadať, aby sme takéto veci neschvaľovali. Nielenže nemáme problém schváliť nejaké tie lehoty, ako som povedal, schváliť obmedzenie ďalších aktivít, ktoré sa môžu možno podľa legislatívy na Slovensku konať, ak krízový štáb ešte nerozhodol o tom, že zakázal ich konanie, ale nevstupujme takýmto bezprecedentným spôsobom do slobody každého jedného z nás. Nevstupujme takýmto spôsobom do základných ľudských práv obyvateľov Slovenskej republiky, nešírme ďalej paniku a hlavne, keď chceme bojovať proti tomu koronavírusu, tak zabezpečme hlavne to, aby boli tie základné hygienické podmienky dodržiavané predovšetkým tu v budove Národnej rady.
To znamená, na záver, skutočne v tejto chvíli nepovažujem za adekvátne takýmto spôsobom zasiahnuť do osobných práv každého jedného z nás. Nepovažujem za adekvátne, že toto vláda chce takýmto spôsobom urobiť, a žiadam vás, nepodporme takúto novelu zákona. Je to veľmi nebezpečné. Ideme tým za ten pomyselný rubikon a takouto cestou by sme sa vydať nemali ani v takejto krízovej situácii.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, navrhujem doplniť do programu tejto schôdze Národnej rady bod schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, v ktorom zníži plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a niektorých ústavných činiteľov najmenej o 33 %, a to na dobu trvania mimoriadnych opatrení ako prejav solidarity s ľuďmi, ktorí stratili prácu a tým pádom aj mzdu na túto dobu.
Ďakujem.