Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, opäť tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, teda prijímame zákon. Nie som si istý, že či práve tento zákon má byť prijatý práve takouto formou.
Ale ak dovolíte, ja by som zareagoval na slová pána predsedu Kotlebu. Áno, vážení páni a dámy, žijeme skutočne veľmi zlú dobu. My v podstate máme za sebou 45-dňový krízový stav a opäť vláda Slovenskej republiky prijala ďalších 45 dní, kde nariadila núdzový stav v rámci celej Slovenskej republiky. Ja nie som si istý, že či tento núdzový stav, ako to povedal aj pán Kotleba, či je potrebné, či to bolo potrebné vôbec nariadiť.
Vážení priatelia, nože sa skúsme zamyslieť, akou formou sa to riešilo posledné dva týždne. Vieme veľmi dobre, že koncom októbra a začiatkom novembra, 31. a 1. novembra, došlo k celoplošnému testovaniu o týždeň opäť. Zistilo sa, že tá situácia nie je taká kritická v rámci celej Slovenskej republiky, ako to v podstate vláda nám predkladá.
Ale čo sa vlastne stalo? Nariadili jednoznačne, že občania Slovenskej republiky nemôžu vstúpiť na cintoríny, ale pritom v radoch nabité ako muchy občania mohli stáť na testovanie. Neviem si predstaviť, prečo vlastne takéto nariadenie bolo prijaté.
My ako v Rimavskej Sobote, jediný primátor Slovenskej republiky som nariadil, že moja mestská polícia nebude ukladať pokuty pre občanov, pre naše starenky za to, že vstúpi na cintorín.
Dámy a páni, uvedomte si jednu vec. Pán minister podal na mňa trestné oznámenie, pán minister vnútra, a situácia je taká, že chce, v danom prípade chceli našim občanom, starkám, starým rodičom ukladať 1 000-1 500-korunové pokuty, čo som v žiadnom prípade nemohol dopustiť.
Škoda, že mám len dve minúty, takže ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel povedať, že zaujímavé na tejto vláde a na vládnych poslancoch je to, že oni dokážu vyhlásiť za úspech ešte aj celoplošné testovanie, ale prehliadajú a nechcú vidieť to, že ľudia tam boli nahnaní skutočne nasilu.
Skúste si niekedy ísť medzi tých ľudí, vypočuť ich názory, vypočuť ich nálady a možno budete trošku zorientovanejší, pretože vy tu podávate informácie tak, ako sa vám hodí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca Kotlebu by ste mali teraz reagovať.

Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR
Zareagujem. A preto som rád, že pán Kotleba vystúpil, a teraz už na neho reagujem, a povedal, povedal to, čo skutočne vnímajú občania, čo nevnímajú poslanci, ktorí naozaj, mám pocit, odišli z reality, absolútne, absolútne sa nevedia vcítiť do príbehov a osudov občanov, ktorí trpia týmito panickými, chaotickými nariadeniami. Pýtajú sa, kedy to konečne skončí.
Takže aj nad týmto by sa bolo treba zamyslieť a nielen, nielen jednoducho hlasovať, stláčať a odobriť všetko, čo príde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž, treba len konštatovať, že amaterizmus tejto vlády pokračuje ďalej. Veď dobre si pamätáme, že od začiatku vypuknutia tejto pandémie, v úvodzovkách, tu niekoľko mesiacov hlavný hygienik a Úrad verejného zdravotníctva prijímal opatrenia v rozpore so zákonom, že sa tu zatvárali prevádzky a pokutovali ľudia, a pred dvoma mesiacmi sme ešte len pridali tie kompetencie hlavnému hygienikovi, ktoré mu pred tým chýbali. Dnes stále platí, že Úrad na ochranu osobných údajov vydal predbežné opatrenie proti preukazovaniu sa tými certifikátmi. Vláda sa s tým snažila vysporiadať vyhláškou, k tomu zase úrad zareagoval, že to stále neplatí. Dodnes vlastne je úplne právne vákuum. Proste nevieme, že čo vlastne je. A dneska pokračujeme ďalej a zase tu ideme zaplátavať ďalšie veci. Amaterizmus pokračuje.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší, ďalší návrh vlády na ďalšie skrátené legislatívne konanie. Ja si na začiatok dovolím zacitovať trošku zo zákona, a síce § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: "Skrátené legislatívne konanie. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní."
Priamo v tomto citovanom znení rokovacieho poriadku Národnej rady je jasne napísané, že dnes je táto koaličná snaha o skrátené legislatívne konanie absolútne nezákonná. Absolútne nezákonná. A je dôležité v tejto chvíli povedať, vážená koalícia, že vy dnešnou schôdzou parlamentu nerobíte nič iné, len sa snažíte vytvoriť zákonný rámec pre to plošné testovanie, ktoré už, ktoré sa už vykonalo. Vy ste totiž pochopili, že procesy, ktoré boli spojené s plošným testovaním, ktoré váš premiér Matovič tak silou-mocou nariadil a donútil všetkých občanov Slovenska alebo veľkú časť občanov Slovenska sa tam podriadiť tomu testovaniu a ísť tam jednoducho dobrovoľne nasilu bohapustým vydieraním, nátlakom a vyhrážkami, takže napriek tomu všetkému v tom boli zákonné nedostatky. Že boli zákonné nedostatky v tom, ako prebiehali procesy v pozadí, že boli zákonné nedostatky v tom, akým spôsobom sa narábalo s tým materiálom, ktorý bol získaný od ľudí, že jednoducho pri plošnom testovaní ste porušovali platné zákony Slovenskej republiky.
Ale ja vám chcem povedať, že skrátené legislatívne konanie tu nie je na to, aby sme pomocou neho zachraňovali nezákonné konanie vlády, aby sme pomocou neho vytvárali nejaké zákonné rámce pre niečo, čo ste proste úplne nezákonnou cestou spackali.
Nedá sa predsa štát riadiť takým spôsobom, že sa ráno zobudím, niečo si vymyslím, vláda to odhlasuje, ľudia sú k tomu donútení a potom zistíte, že to nebolo v súlade so zákonom. A aby ste sa vyhli v budúcnosti možno trestnému stíhaniu alebo aby ste si vytvorili rámec na ďalšie a ďalšie takéto akcie, tak urýchlene dáte mimoriadnu schôdzu parlamentu, kde dokonca ako prvý bod dáte návrh na skrátené legislatívne konanie.
Toto, vážená koalícia, toto už nie je amatérska forma vlády, čo tu predvádzate, toto je totálne ohýbanie zákona a výsmech, výsmech už nie občanom, lebo tých ste zotročili, tých ste položili na kolená, toto je už výsmech parlamentnej demokracii, Národnej rade ako takej a jednoducho parlamentarizmu. Vy si vďaka tomu, že máte ústavnú väčšinu, vy si myslíte, že môžte robiť čokoľvek. Ale to tak nie je, to tak nie je.
A dnes na tejto schôdzi naozaj nie je dôvod na to, aby ste tu používali na nápravu svojich chýb ešte aj skrátené legislatívne konanie.
Viete veľmi dobre, že na začiatku sme aj v opozícii, ale budem hovoriť za náš klub, sme vám tie skrátené legislatívne konania podporovali, pretože ste sľubovali, že prinesiete adresnú, účinnú a výraznú pomoc všetkým, ktorých sa koronakríza dotkla. Ľudia na tú pomoc čakajú už pol roka. Neprišlo nič, alebo keď, tak len omrvinky. Stále sme vám v dobrej viere schvaľovali skrátené legislatívne konania, naozaj, lebo sme nechceli, aby ste vraveli, že je to tu rozdelené, opozícia, koalícia. Ale vy to už úplne nechutne zneužívate. Vláda na čele s vaším premiérom šikanuje ľudí a z parlamentu aj z vás poslancov si spravila iba hlasovacie automaty. Hlasovacie automaty, ktoré budú poslušne hlasovať, lebo sa to tak od nich očakáva.
Ale, vážení poslanci, vážené poslankyne koalície, to, že máte ústavnú väčšinu, to neznamená, že si z ústavy môžte robiť trhací kalendár. To, že máte ústavnú väčšinu, neznamená, že si tie zákony môžte ohýbať, ako sa vám chce, ako sa váš premiér vyspí alebo ako vám to práve sa hodí.
Na jednej strane kritizujete ľudí, že nerešpektujú vaše podzákonné normy, kadejaké pozliepané vyhlášky, nariadenia, usmernenia, proste papieriky a legislatívne akty, ktoré sú nielen amatérske, ale ktoré nemajú ani mnohokrát vykonateľnosť a žiadny právny základ. A na druhej strane vy dávate príklad svojím správaním, že vlastne zákony sa dajú ohýbať, ako chcem. Zákony sa dajú ohýbať, ako chcem, lebo pre vás nie je účelné, alebo teda podstatné to, aby bol dodržaný zákon, ale aby ste za každú cenu zakryli túto amatérsku protislovenskú vládu.
A ja sa pýtam, že ako ďaleko chcete zájsť, ako ďaleko chcete zájsť? Ústava stratila akékoľvek opodstatnenie v Slovenskej republike. Zákony, sa pýtam, načo, načo? Načo, keď ani samotný rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku, ktorý má riadiť rokovanie Národnej rady, pre vás je už proste nič. Nič.
Ja viem, že by bolo veľmi ťažké priznať teraz do kamier ľuďom, že narábanie s ich vzorkami, ktoré ste odobrali počas plošného testovania, bolo porušením zákona. Nehovoriac o tom, že mnohí ľudia, ktorí sa prišli testovať, ale žiadali, aby boli poučení o zdravotníckom zákroku tak, ako zákon vyžaduje, boli poslaní preč.
A vy dnes prídete s takýmto návrhom, pán minister, s takýmto návrhom, amatérskym, retrospektívnym a jednoducho zakrývajúcim, zakrývajúcim to, čo sa všetko počas tých dvoch etáp plošného testovania zle spravilo a spravilo v rozpore so zákonom.
Takže za našu stranu, za náš klub vám môžem povedať, že nielenže to nepodporíme, ale že to považujeme za úplne už absolútnu, absolútnu nejakú ukážku toho, že vy vďaka ústavnej väčšine proste budete porušovať zákony. Budete porušovať zákony. Tak ako, keď - sa mi zdá, že včera - váš minister obrany povedal, že Vojenská polícia má 17. novembra byť pripravená na zásahy proti ľuďom. Prosím vás, to čo je?! Kde už chcete zájsť?! Kde už chcete zájsť, vy, čo ste tu mnohí, možno, štrngali 17. novembra, mnohí ste na tom dvadsať, tridsať rokov proste stavali svoju nejakú osobnosť, kde vy chcete zájsť pri takejto vláde, keď minister nemá hanbu?! V Maďarsku by ho vyfackali na ulici za to. Nemá hanbu povedať, že na výročie tejto, tohto sviatku tu bude vojenská polícia pripravená stáť proti ľuďom.
No ale prečo by to nepovedal, keď vidí, že v parlamente jeho kolegovia poslanci idú odobriť ministrovi nielenže vyslovene, vyslovene nejaký nezmyselný zákon, ale ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní. Naozaj, tí poslanci, ktorí máte trošku svedomia ešte, tak pouvažujte nad tým, že kde sa to celé zastaví. Kde sa to celé zastaví, keď to budeme takýmto spôsobom siliť, hnať za cenu porušenia už úplne všetkých zákonov? To nemá obdobu. To nemá obdobu.
Na jednej strane hovoríte o tom, že v Bielorusku aký je totalitný režim, na ulici ľudia sú proste zatýkaní, neviem čo, a na druhej strane sa pozrite, kde sa pod vašou vládou blížime, kde sa pod vašou vládou blížime.
Ja si nerobím ilúzie, že tento môj prejav tu niečo zmení na dnešnom hlasovaní, ale chcel som, aby ste to počuli, lebo verím, že možno v celom tom klube sa nájde päť ľudí, ktorí ešte majú nejaké svedomie, ktorí ešte majú nejakú, nejaký zmysel pre realitu a chápu tie veci a chápu to, že ideme veľmi, veľmi zlým smerom. Veľmi zlým proste, veľmi zlou cestou. Ani som nechcel povedať, že smerom, lebo vy si už aj s nimi robíte, čo chcete. Ale veľmi zlou cestou, veľmi zlou cestou.
Ďakujem pekne za všetkých občanov Slovenska.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako vieme, ja sa teda chcem vyjadriť k návrhu štátneho sviatku 28. októbra, keďže ide o zlúčenú rozpravu, aby to bolo jasné.
Všeobecne vieme, že platí fakt, že Československo vzniklo alebo Československá republika vznikla 28. októbra 1918 zákonom, ktorý vydala skupinka českých politikov združená okolo takzvaného Národného výboru československého zákonom č. 11/1918 Sb. Opakujem, o tomto akte, že bola vyhlásená Československá republika, slovenskí politici, slovenská strana nebola informovaná, nevedela o tom, politici z Martina, z Bratislavy, ani z Budapešti. Takže nebolo to ani so súhlasom ani s účasťou slovenskej strany. A dôkazom toho je aj to, že Slováci sa zišli 30. októbra v Martine, pričom hrozilo, že bolo pripravené maďarské vojsko, ktoré chcelo rozprášiť toto stretnutie a hrozilo aj zatýkanie, dokonca, že až popravy, až tak ďaleko. Takže ďalej fungovalo Uhorsko a Slováci teda nevedeli o tomto akte. A to je veľmi dôležité.
Samozrejme, že Slováci od začiatku roku 1918 nepochybne do Česko-slovenského, teda nie Československého bez pomlčky, štátu ako štátotvorný subjekt chceli vstúpiť. To je jasné. Pracovalo sa na tom cez vojnové roky. Svedčia o tom aj aktivity Štefánika, ďalej uzavretá Clevelandská zmluva, Pittsburská dohoda, ale aj telegram Matúša Dulu, predsedu Slovenskej národnej strany, ktorý poslal 30. 10. 1918, adresovaný pražským politikom, v ktorom píše, citujem: "Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vyindikuje pre slovenský národ účasť na otvorení, na utvorení samostatného štátu pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska." Upozorňujem na to, že Slovensko bolo na prvom mieste. Toto je presný citát telegramu.
Matúša Dulu 30. 10. 1918 zároveň zvolili aj za predsedu Slovenskej národnej rady a preto je nemysliteľné, že by účastníkov Martinského stretnutia o svojom telegrame neinformoval a že by sa obsah tohto telegramu nejakým spôsobom nepretavil alebo neobjavil aj v texte Deklarácie slovenského národa, ktorý poznáme pod takzvanou Martinskou deklaráciou. Po schválení deklarácie účastníkmi na súkromnej porade niekoľkých osôb a na nátlak Milana Hodžu bol text deklarácie svojvoľne zmenený. Vypustili požiadavku sebaurčovacieho práva Slovákov a účasť ich reprezentantov na Mierovej konferencii. Karol Medvecký, ktorý bol tajomníkom Slovenskej národnej rady, ktorý je na uverejnenom texte deklarácie uvedený ako signatár, vyhlásil uverejnený text za falzifikát a poprel, že by bol deklaráciu v takejto forme podpísal. Andrej Hlinka vyslovil obavu, že niekto neoprávnene vyhlási deklaráciu za falzifikát. Hlinka sa v súlade s platným textom deklarácie dostavil na Mierovú konferenciu do Paríža, ale pražská vláda ho zablokovala a nechala zavrieť. Tak najprv Maďari a potom Česi.
Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie vykonali na nátlak Milana Hodžu, ktorý deklaráciu nepodpísal, prenikli na verejnosť v týždenníku Slovák až 5. februára 1922. Na škodlivom účinku falzifikátu, ktorý poznáme ako Martinskú deklaráciu, to už nič nezmenilo. Tento sfalšovaný dokument je z právneho hľadiska nulitným aktom, ktorý síce nemožno nijako konvalidovať, avšak ktorý dobre poslúžil českému vojsku, keď začalo obsadzovať Slovensko ako akýsi pozývací list. Neviem, či vtedy začala tradícia pozývacích listov.
Chcela by som podotknúť, že originál Martinskej deklarácie sa doteraz nenašiel. Takže my poznáme len falzifikát, ktorý je nulitný, ktorého jeho právne účinky sú nulitné. Chcela by som na podporu toho, že 28. október nemôže byť štátnym sviatkom, uviesť fakty, konkrétne fakty publikované v rôznych prameňoch, žiadne dojmy, žiadne názory, ale fakty publikované.
Tak poďme teraz na české pramene. Česká historička Lenka Bobková v Práci zo 7. 4. 1948, ktoré sa volá Ustavení koruny království českého, český sad Karla IV. vydané v Prahe vydavateľstvo Havran 2006. Dny, které tvořili české dejiny, to je asi kapitola, píše: "Ve smyslu historického a státoprávního termínu (jako sjednocujíci pojmy vyjádřujíciho příslušnost té které koruny země k teritoriu ovládaného českým králem, zanikla Korona regny Bohémie teprve se vznikem Československé republiky roku 1918.".
Čiže Česi vždy chápali vznik štátu zriadeného 28. 10. 1918 zákonom Národného výboru Československého číslo 11/1918 Sb. ako obnovenie českej štátnosti, a nie ako vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ešte by som chcela podotknúť, že zvykne sa tu konštatovať o prvej Slovenskej republike, ktorá vznikla 14. marca 1939, ktorá je stále označovaná ako, teda často označovaná ako vojnový štát, by som chcela podotknúť, že táto vznikla 14. marca, teda pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny, čiže nemožno hovoriť o vojnovom štáte. Zato Československo alebo Československá republika vznikla ešte v čase prvej svetovej vojny, pretože prímerie medzi bojujúcimi stranami bolo to podpísané až 11. novembra 1918 a súčasne vznikla ako dôsledok svetovej vojny porážky Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Čiže presne vyhovuje termínu ´vojnový štát´.
Z ďalších prameňov, napríklad českým sľubom a zmluvným záväzkom boli Slováci pripojení ako objekt asimilácie a anexie. V žiadnom prípade nevstúpili do obnového Českého štátu ako rovnocenný štátotvorný subjekt. Krátky čas po podpise Pittsburskej dohody sa jej spoluautor a signatár Tomáš Garrigue Masaryk vyjadril:
"Než hlavní věcí je, že dokument úmluvy je podvržený, je falzum.". To hovorí o Pittsburskej dohode. "Proto politik, vážny státnik s takovým papírem nemůže a nesmí operovat. Falzifikát se nemůže stát státním aktem.". Je to publikované v knihe Milan Ďurica - Tomáš Garrigue Masaryk a jeho vzťah k Slovákom, Lúč Bratislava 2007.
Podľa mňa tu išlo o jasný prejav vierolomnosti a konania v zlej viere, tzv. mala fides. Masaryk svojim výrokom usvedčil z vierolomnosti sám seba. Z Masarykovho výroku je totiž zrejmé, že nepočítal so Slovákmi ako s rovnocennými partnermi Čechov. Masaryk vo svojej knihe Světová revoluce za války a ve válce 1914 až 1918 vydané v Prahe v roku 1925 hovorí, že Pittsburskú dohodu podpísal, citujem: "k uspokojení malé slovenské frakce, ktorá snívala o bůhví jaké samostatnosti Slovenska" a že to urobil "bez váhání". Masaryk takto priznal, že vierolomne využil Slovákov, ktorí v zahraničí pracovali pre vznik Československého štátu a nikdy im nemienil splniť to, čo hoc aj písomne sľúbil.
V zásadách programu, ktorý schválilo vedenie českej národnej demokracie, sa písalo: "Jako strana národní chceme, aby náš stát byl státem národním, českým. Náš národ je před stáletími založen, náš národ si ho vydobyl po třistoleté porobě. Československá republika byla českým národem a pro český národ vytvořena.". Opäť Milan Ďurica, Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti dvoch tisícročí, Lúč Bratislava 2003. Aj toto svedčí o tom, že Česi si, Česi mali na mysli Český štát a Slovákov za rovnocenných partnerov nepovažovali.
Alojz Rašín, český militantný nacionalista v roku 1920 vyhlásil: "Vybojovali sme si Československý stát a ten musí zůstat českým státem. Podle podmínek míru máme právo zaříditi si naše záležitosti tak, jako by ostatní národnosti vůbec neexistovali."
Autor Klimek Anton, 30. 1. 1933 Nástup Hitlera k moci - začátek konce Československa, vydavateľstvo Havran Praha, 2003. Českým nacionalistom nešlo o spoločný štát Čechov a Slovákov, ale o Český štát s pripojením, čiže anektovaným Slovenskom.
Podľa Ottůvho Obchodného náučného slovníka, citujem: "Ani v době největší perzekuce převážná většina našeho národa neslevila ničeho z maximálního českého programu, jehož jádrem byl suverénny Český stát z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska, neboť připojení Slovenska", to Česi tvrdili, "připojení Slovenska má důvody v právu hospodářskem, národnostním a přirozeném.". Vydané v druhom zväzku Ottůvho obchodního náučného slovníka z roku 1921. Opäť išlo o Český štát s pripojením, s pripojeným Slovenskom.
Ďalej tento Ottov obchodný náučný slovník uvádza, citujem: "Slovensko bude naší koloniální zemí", II. zväzok Ottovho obchodného náučného slovníka z roku 1921. Nešlo len tak nejaký slovník, o nejaký slovník. Táto publikácia totižto bola jednoznačne mienkotvornou. Česi boli na ňu mimoriadne hrdí. Bola pre nich niečím ako encyklopédia Britanica pre Britov.
Z dokumentov vypracovaných v Prahe pre Úrad pre prípravu mierovej konferencie v Paríži sa dozvedáme, citujem: "Pro Český stát jest mimořádně výhodné, když se může rozšiřovať směrem, kde je půdy dostatek a kde je poměrně řídke osídlení. To je právě na Slovensku, které na jeden kilometr čtvereční nemá ani polovinu lidí, kolik ich mají České země, 59 na jeden kilometr čtvereční, zatím co české země 128 lidí na jeden kilometr čtvereční. Slovensko se může stát kolonizační zemí českou." Autor Jozef Klimko, Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc, Bratislava 1980.
V októbri 1907 vyšlo prvé číslo mesačníka Naše Slovensko. V podnadpise sa uvádza, že je to časopis, citujem: "hájící zájmy uherských Slováků". Už v úvodnom článku Podporování Slováků a český národ sa hovorí: "v posledních letech česká inteligence početne tak vzrostla a malý český prostor jí už nemůže stačiť. Jestli se však podaří Slovensko zachránit od pomaďarčení, naskytne sa tu Čechům široké pole působnosti a tí, kterí, pro které nebude doma místa, přijdou na Slovensko a nájdu tu jiste bohatý pramen výživy". To bol pohľad budúcich kolonizátorov s vyjadrením túžby po českom lebensraume dragged na Hostýn. A ešte inými slovami, to najlepšie si ponecháme doma v Česku a to horšie pošleme vyžierať Slovensko.
V roku 1926, teda v čase, keď bola v Taliansku oficiálne vyhlásená diktatúra a bola zrušená sloboda tlače, udelil Tomáš Garrigue Masaryk najvyššie československé vyznamenanie Rád bieleho leva Benitovi Mussolinimu. Chcem toto dať do pozornosti všetkým kritikom a krikľúňom o fašistoch. Čiže vyznamenali zakladateľa fašizmu. V Nemecku bol nacizmus, ale toto bol fašista a fašizmus. Toto bolo uverejnené, aby to bolo jasné, Lidovky.cz 28. októbra 2010 aj Tyden.cz 1. októbra 2020. Táto informácia bola uverejnená. Masaryk sa tu prejavil ako super demokrat svetového formátu. Čiže môžme aj povedať, že v podstate išlo o štát, ktorý podporoval fašizmus. Teraz by som chcela uviesť britské pramene a čerpalo sa predovšetkým z archívov britských diplomatov, ktorí pôsobili v Československu a posielali depeše domov. Takže to je vyjadrenie, by sa dalo povedať, objektívne, nezávislé, nezaťažené, či boli Česi alebo Slováci, alebo kto, proste úplne nezaujato. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, viem, že ste sa trošku rozohnili, len prosím vás, aby ste si napravili rúško.

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Stále si ho napravujem, ďakujem.
Britský chargé d´affaires v Prahe Cecil Gosling v depeši č. 157 z 6. novembra 1919 do Londýna hlásil: "česká administratíva nad Slovákmi bola a zostáva krutou a v niektorých prípadoch brutálnou dominanciou".
Úradník Foreign Office z 15. novembra 1919 vo svojom zázname napísal: "Čechom nemožno dôverovať, že budú postupovať spravodlivo voči Slovákom, nech si doktor Beneš vraví, čo chce".
Ďalej kňaz írskeho pôvodu doktor Vans v správe z 29. novembra 1920 britskému vyslancovi v Prahe Georgovi Clarkovi píše: "Slováci neznášali tyraniu starých Maďarov, ale poznali, čo tyrania znamená, až keď sa dostali pod Čechov." Toto hovoria britskí diplomati.
Ďalej. Britský konzul v Bratislave Robert Smallbones v depeši č. 19 z 19. októbra 1923 uvádza, citujem: "Je mnoho Čecho-Slovákov, to jest Slovákov, ktorí chcú byť v republike, ale bez spojovníkových Čecho-Slovákov v tom zmysle, aký sa tu vnucuje, som zriedka stretol, pomimo vládnych úradov a kruhov revolučných prospechárov." Smallbones ďalej v depeši z 24. marca 1924, to je príloha k depeši č. 96, tiež uvádza, citujem: "Hospodárske záujmy Čiech, Moravy a Sliezska na jednej strane a Slovenska a rusínskeho územia na strane druhej nie sú totožné a tieto dve ostatné entity, t. j. Slovensko a Rusínsko boli v skutočnosti zahrnutím do Československej republiky poškodené.". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, či máte toho...

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Áno, ja som na 30 minút.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja to nespochybňujem, len je sedem hodín, práve...

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ja vám len oznamujem, že tak sa rozhodnite, áno, ja to mám dlhšie...

Ďakujem za slovo. Áno, nedá sa poprieť vplyv a nátlak médií na rozhodovanie súdov a vyšetrovateľov. Vieme, ako sú orientované všetky mienkotvorné médiá. Ostatné sú označované za konšpirátorov, hoaxérov a podobne. Začalo byť pravidlom, že keď sudca sa rozhodne ináč ako spomenutý Denník N alebo SME či ďalšie iné médiá, začína sa doslova lynč. A keď sa rozhodne tak, ako oni chcú, všetko je okej.
V tomto zákone vidím prišrubovanie na ten správny, v úvodzovkách správny, sudcovský ortieľ. U nás je totižto už teraz novinár vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom a katom. Viem to aj z vlastnej skúsenosti. Toľko nehorázností, čo o mne popísali, dá sa len buď zažalovať, alebo odpustiť a modliť sa za nich.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja si dovoľujem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že dnes o 12.15 máme v rokovacej miestnosti č. 71 zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

Ja by som sa prihovoril ako taký nestranný pozorovateľ, lebo si pripadám ako z iného sveta. Dvanásť rokov tu vládol SMER a týždeň pred voľbami schválil 13. dôchodky aj vďaka SME RODINA. To, ako žijú dôchodcovia, za to sú zodpovedné aj predchádzajúce vlády, ale i terajšia vláda. Stratili sme, myslím, že úplne kontakt s realitou, stratili sme kontakt s chudobnými ľuďmi, úplne sme na nich zabudli.
Ja vám poviem príbeh, to bolo za vlády SMER-u teda. Pár rokov dozadu ku mne prišla pacientka, ktorá schudla viacej kilo, asi 10 – 15. Urobil som jej všetky vyšetrenia a po nejakých mesiacoch sa mi hanbila priznať, že schudla preto, že nemá čo jesť. Viete, aj takí sú, takí sú dôchodcovia. Keď zaplatia nájom, lieky a podobne, tí ľudia naozaj niekedy žijú od dôchodku k dôchodku a sú naozaj chudobní.
To, že sa nájdu peniaze na stíhačky, na opozíciu v Bielorusku, na mimovládky, to sa vždycky našli, na zbrojenie, na to sa nájdu aj pri predchádzajúcej vláde, aj pri terajšej. My zabúdame naozaj na tých najúbohejších, na chudobných a ľudí, čo žijú z minimálnej mzdy. Ja si však myslím, že dávam tomuto parlamentu možno dva týždne a po testovacom fiasku, rozšírení COVID-u, milión ľudí v karanténe, kolaps zdravotníctva, potom budeme riešiť úplne iné otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán poslanec Fico, ja som si vás pozorne vypočul a skutočne musím povedať, že súhlasím s každou jednou vašou vetou, čo ste tu povedali.
Dámy a páni, teraz my tu prejednávame zákon o 13. dôchodkoch, ale to sa dotkne 1,4 mil. dôchodcov žijúcich na území Slovenskej republiky a najsmutnejšie na tom je to, že tento zákon teoretický, aby sme to nedali, predkladá pán minister Krajniak, ktorý v mesiaci február aj s celou svojou politickou garnitúrou hlasoval za 13. vianočné dôchodky pre našich dôchodcov. Dovoľujem si otvorene povedať, že toto musíme, ako povedal pán Fico, považovať jednoznačne za volebný podvod.
Pán minister, vy tvrdíte jednu vec, že nemáte finančné prostriedky, nemáte tých 282 mil. eur, ale, prosím vás pekne, uvažujme. Vy ste 380 mil. odpustili dane, táto vládna garnitúra, pre naše banky, ktoré tu pôsobia na území Slovenskej republiky. 2,4 mld. ste dali na lietadlá. Jasne, pán minister, môžte mi zase odpovedať, že skrátka nie vy, bývalá vláda, s tým ale ja súhlasím. Ale išlo 2,4 mld., čo sa vyplatilo 2-krát 800-tisíc pred voľbami, s tým s vami súhlasím. Ale 750-tisíc ste poslali ruskej opozície do Bieloruska. 75-tisíc a o tom určite viete.
Ale, pán minister Krajniak, vy ste v podstate odsúhlasili pred 2 mesiacmi deficit 8 mld. eur, to znamená, mi nepovedzte ani nepovedzte tým 1,4 mil. dôchodcov, že teda peniaze, finančné prostriedky nemáte.
Takže peňazí je dosť, treba nájsť a dovoľujem si povedať, že tento zákon, nakoľko je skutočne antisociálny masaker, ako to povedal pán Fico, treba stiahnuť, ja vám doporučujem, pán minister, vráťte sa z kratšej cesty a stiahnite tento zákon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, snáď niekoľko slová, slov na pripomienky pána Kremského.
Použijem vaše slová, vážený pán Kremský, citujem: „ktorí ste príčetní v opozícii...“ No ja vás ubezpečujem, že nemáme tu debila medzi nami, a ubezpečujem vás aj v tom, že teda opozícia je zrejme, je príčetná. Ale vy zabúdate na jednu vec, vy hovoríte, že, že ekonomická samovražda by to bola, keby v podstate tento zákon nebol predložený.
Pán Kremský, zabúdate na jednu vec, že práve pán minister Krajniak predkladal pred pár mesiacmi 13. dôchodok, sám pán Krajniak hlasoval za minimálnu mzdu vo výške 656 eur. A my sme nepríčetní, vážený pán Kremský? No ja si to vyprosím a vyprosím si to aj v mene všetkých členov opozičných politických strán, pretože mám taký pocit, že vy nás s tým urážate.
Pán Kremský, vy vôbec vie..., vy viete, ako žijú menej, ako žijú ľudia v menej zaostalých okresoch? Však poďte sa pozrieť na juhu Banskobystrického kraja, choďte sa pozrieť do Prešova, do kraja Prešov, na východ, ako žijú tí ľudia. Tí nežijú z minimálnej mzdy, pretože dneska minimálna mzda vo výške 656 eur, pokiaľ by to bolo odsúhlasené, aj to je, ide pod hranicou životného minima. Však poďte sa pozrieť do okresu Rimavská Sobota v jednotlivých dedín, pán Kremský! Ja si dovolím, otvorene povedať, že tam sú obce, dedinky, kde je miera nezamestnanosti viac ako 80-90, ba dokonca aj 100 % miera nezamestnanosti. A títo ľudia tam trpia. A vy hovoríte to, keď toto kritizujem, že treba tým dulom dať, že sme nepríčetní? Tak, pán Kremský, ja si to od vás vyprosím.
Ďakujem pekne.