Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán Vašečka, vrátil by som sa k tým učebniciam z programového vyhlásenia vlády. Podľa môjho konzervatívneho pohľadu sú naozaj nekvalitné,niektoré. Grafická úprava textov, typov písma, ilustrácií, poviem vám pravdu, keby som bol epileptik, tak dostanem z toho mišmašu záchvat. Malý typ písma, veľký typ písma, do toho primiešané asymetricky obrázky, žiaden systém, všetko je urobené tak, že všetko možné, celé to usporiadanie odvádza pozornosť dieťaťa.
A na základe mojich skúseností dieťa potrebuje systém, jasné a zrozumiteľné pravidlá. Potrebuje systém, a nie chaos. Nesmie sa tvorivosť zamieňať za chaos.
A ešte raz k tým učebniciam. Vo vyhlásení vlády je, že otvorí, že sa otvorí trh s učebnicami, zabezpečí, vláda zabezpečí chýbajúce učebnice, podporí tvorbu kvalitných učebníc, ako aj ich elektronických verzií. Jej ambíciou je umožniť nakupovať učebnice podľa vlastného výberu aj so zabezpečením finančných prostriedkov.
No, pán Vašečka, tá studňa na financie bude musieť byť enormne hlboká. A neviem, či Matovič objavil aspoň desať ropných ložísk a urobil desať vrtov, aby utópiu programového vyhlásenia vlády bol schopný finančne uniesť, vrátane školstva.
A neviem si predstaviť aj schvaľovanie týchto učebníc. Vy ako predseda výboru a minister školstva ste za úplne iné hodnotové protipóly. Uvidíme, ako budete spolupracovať.
A ešte jedna skutočnosť. Tvrdíte, že vláda bude podporovať rodinu, že je to priorita vlády. Ale vo vláde je aj pán Sulík, tak nechápem, nie on mal tričko JBM rodinu? Nie je to rozpor? Viete, čo to tá skratka znamená? JBM rodinu. Toto mi vysvetlite.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Vašečka, vašou prioritou v oblasti športu, vzdelávania, kultúry a mládeže je hlavne to, aby jednoducho šport, kultúra a mládež boli viac podporované, ako to bolo za minulej vlády.
Ja sa však chcem dotknúť najmä problému, ktorý veľmi spomenutý nebol, a to, akým spôsobom chcete zabrániť tomu, aby študenti pedagogických fakúlt neodchádzali pôsobiť mimo školský segment, mimo školský odbor, mimo školských sektor, nakoľko hlavne kvalitný pedagóg je pre to dieťa vzorom a ten zlý ho však môže iba pokaziť. A častokrát sa stretávame s problémami najmä v tejto oblasti, že tí menej schopní učitelia zostávajú na tých školách učiť, tí kvalitnejší odchádzajú preč, nakoľko nie sú adekvátne zaplatení a škola nevytvára značné benefity pre to, aby si takéhoto učiteľa udržala.
Podľa vašej správy, ktorú som veľmi pozorne čítal, ma zaujala jedna veta. Myslím, že ste hovoril o tom, že v školách by nemalo byť dobre učiteľom, ale ani žiakom, ale najmä celej spoločnosti. Možno som to pochopil zle, možno som to pochopil dobre, to neviem. Ale podľa môjho skromného názoru, ak bude v škole dobre žiakovi, bude v škole dobre učiteľovi a naopak. A keď bude tým dvom v škole dobre, bude dobre aj celej spoločnosti.
Skúste sa zamerať vo vašom programovom vyhlásení vlády na obmedzenom počte gymnázií viacej podporiť učňovské školy, trojročné odbory, nakoľko manuálna gramotnosť detí terajšieho veku je značne mizivá. A čo by bolo najviac dôležité, zrušiť nezmyselné dedinské vysoké školy a odbory, ktoré v praxi deti nemôžu využívať absolútne žiadnym spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Už ma trošku pán kolega Kučera predbehol, lebo v tom programovom vyhlásení vlády sme sa veľmi nedostali k nejakej telesnej a športovej výchove detí a mládeže, trošku sa tam na to pozabudlo. A myslím si, že naozaj tento predmet je často zatracovaný, lebo už nie je ani hodnotený. A dobre si pamätám ešte z našich čias, ako prebiehala telesná výchova, aké sme museli dosahovať limity a čo všetko, či už to bola gymnastika, atletika, museli sme všetko spĺňať a veľakrát teraz učitelia dajú tým deťom loptu a hrajte sa futbal a zanedbáva sa na to.
A takisto dve hodiny telesnej výchovy, si myslím, že sú dosť málo, ale však o tom by sme sa už mohli pobaviť potom na výbore, že ako ďalej s tým. A chcelo by to nejakú komplexnú reorganizáciu tohto predmetu.
A za druhé ešte, čo sa týka toho vyhlásenia vlády, no, myslím, že 17 strán venovaných športu, kde nie sú napísané nejaké konkrétne riešenia, je dosť málo. A preto by sme aj my prípadne na výbore mali na tom popracovať, aby sme naozaj niečo pre ten šport urobili a prípadne aj vláda schválila nejakú komplexnú, komplexnú nejakú stratégiu do budúcna, čo s tým budeme naozaj robiť. Lebo naozaj finančné prostriedky sa dávajú na tie futbalové štadióny, hokejové, ale na niektoré športy sa úplne zabudlo, ktoré v minulosti priniesli Slovensku slávu a ich medaile aj na olympijských hrách.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Pollák, vo veľa veciach s tebou súhlasím a držím ti palce, aby sa ti podarilo presadiť aspoň časť z toho, čo si hovoril. My ako klub vítame, že sa táto situácia začne riešiť. A to hovorím, si myslím, teraz za celý klub, vítame. A držíme ti takisto palce. Len treba na druhej strane povedať, vy máte najlepší prístup k tým osadám a dá sa povedať štvrtiam rómskym, že nemajú len práva, ale aj povinnosti. A polícia nie je terč na hádzanie skál, sekier a podobne. Polícia nechodí do tých osád kvôli tomu, aby tých Rómov šikanovala, ale kvôli tomu, že tam dochádza k porušeniam zákona a musí tam ísť, keď je zavolaná. To neznamená, že keď vás teraz vo veľkej väčšine volili, že zákon pre nich neplatí. To im musíte vysvetliť, lebo v mnohých videách, si to všimnite, oni sa na to odvolávajú. A bohužiaľ, tak to nie je. A je to na ich škodu. Potom si vytvárame o nich zlý názor a neprospieva to nikomu, ani vám, ani väčšinovému obyvateľstvu. Tak ak im chceme pomôcť, tak im toto treba vysvetliť.
Ešte by som chcel povedať, nech mám chvíľu času. Rómovia, ktorí pre mňa robia, naschvál teraz hovorím Rómovia, ale doma hovorím Cigáni, oni sami mi povedia, že sú Cigáni, že aj Cigánski diabli sú a nie sú Rómski diabli. A robia perfektne, som s nimi spokojný. Ale keď oni hovoria, aby som im povedal Cigán, tak im nebudem hovoriť Róm zo srandy, keď niekde sme a máme nejakú akciu.
Ďakujem za čas, asi sa minul.

Pán poslanec Pollák, ja som rád, že ste ocenili ten môj prístup k tomu vzdelávaniu aj tých cigánskych detí, že teda ten systém sa tam môže nejako rozvinúť. Ale v rámci toho ste povedali tú takú formulku, že zraniteľné rómske deti. Ja vám chcem povedať, že aj biele deti sú zraniteľné, že proste nemôžme tie deti segregovať, že pre rómske deti toto a pre biele deti nie. Čiže nedeľme to takto. Naozaj, nedeľme to. A v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či by naozaj nebolo lepšie namiesto rôznych špeciálnych projektov, programov a nejakých iniciatív začať uplatňovať to pravidlo, že rovnaký zákon a pravidlá úplne pre všetkých. Úplne pre všetkých, bez akýchkoľvek zvýhodňovaní, znevýhodňovaní, jednoducho bez akýchkoľvek rozdielov, lebo ja vám poviem, pán kolega, my s tým máme reálnu skúsenosť. Ja ako župan sme v rámci toho nášho programu, z ktorého sa mnohí vysmievali, krompáče a lopaty, sme zamestnali 90 dlhodobo nezamestnaných ľudí, z toho jedna tretina boli Cigáni a tí Cigáni robili veľmi dobre a poctivo. A my sme s nimi boli maximálne spokojní a keby nám vtedajšia vláda nehodila veľké polená pod nohy, tak by sme v tom programe pokračovali a dnes by možno bolo zamestnaných 900 Cigánov, nie 90 ľudí dokopy. Čiže my sme aj tam videli, že keď tie pravidlá platia rovnako a keď sú tie podmienky pre všetkých nastavené rovnako, tak tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, bieli aj Cigáni, sa proste toho chytia, tej príležitosti, a tí, ktorí chcú, tak tí ju využijú a je to pre nich štart do života, viete.
Čiže preto ja som odporcom týchto kadejakých mimovládnych a iných aktivít, lebo vidím, že keď sa tie pravidlá nastavia rovnako a tá práca sa ponúkne namiesto povedzme tých dávok a tak ďalej, tak ten systém funguje a mnohí tí ľudia sú, a to musíte vedieť aj vy, že sú omnoho radšej, keď môžu mať výplatu a prácu, ako keď majú byť na nejakých dávkach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len doplním predrečníka, ktorý nestihol. Tie informácie o tom, ako sa šafárilo alebo narábalo s týmito prostriedkami, máme priamo od Rómov alebo od Cigánov, ako chcete. Ja vám chcem povedať jednu vec. Naše názory sa vám, samozrejme, nemusia páčiť, ale nejakým spôsobom sa formovali a formovali sa a formujú sa aj u toho väčšinového obyvateľstva. V mojej blízkosti je pomerne veľa pedagógov, ktorí na rôznych stupňoch vykonávajú svoje povolanie a učia aj práve v takýchto triedach, kde je veľa rómskych detí. Ja mám tri deti a stále hovorím, že tie deti za nič nemôžu a mali by naozaj mať šancu príležitosť, ale fakt je ten, že všetky tie projekty, všetky tie výnimky, všetky tie opatrenia smerujú v praxi k tomu, že obedy, ktoré sú určené pre tieto deti, sú častokrát vracané, pretože deťom sa nepáči, akým spôsobom to jedlo chutí. Pomôcky, ktoré dostávajú, si zoberú domov a viac sa nevrátia. Učitelia museli prijať opatrenie, že pomôcky sa zo školy neberú. Potom zase vznikol problém, čo s pomôckami, ktoré chýbajú, samozrejme, doma.
A najpodstatnejšou vecou, si myslím, je, pozrieť sa priamo do tých komunít, priamo do tých osád a možno zapracovať na jednom veľmi nebezpečnom a veľmi takom vážnom jave, a tým je úžera medzi samotnými Cigánmi.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Pollák, povedal ste tu dosť veľa vecí. Za dve minúty asi nestihnem na všetko reagovať, ale pokúsim sa. Čo sa týka opakovania ročníkov rómskych žiakov. No, po mnohých, ale mnohých rozhovoroch s učiteľmi na školách je to vlastne skoro nemožné. Jednoducho žiak, ktorý nemá vedomosti, nemá zručnosti, nedokáže ich určitým spôsobom nabrať, jednoducho nemôže byť len na základe svojej národnostnej etnicity, alebo to, že je z marginalizovanej skupiny obyvateľstva, pustený do vyššieho ročníka. Jednoducho je to trápenie pre to dieťa, je to trápenie pre daného učiteľa. Bude sa trápiť jeden, bude sa trápiť druhý a v konečnom dôsledku budú sa trápiť všetci jeho spolužiaci a vyučujúcemu z toho narastú rohy. Ak to bude naozaj uvedené do praxe, bude to naozaj len veľmi, ale veľmi zle. Nebude to krok dopredu, bude to sedem krokov naľavo, tri napravo a nakoniec padneme všetci na hubu.
Práca a vzdelanie, vzdelanie a práca. To sú dve úplne prepojené nádoby. Nedá sa bez toho fungovať. Keď nemáte prácu, automaticky asi nemáte vzdelanie. Ak nemáte vzdelanie, nemôžete dostať prácu. To znamená, že v prvom rade niekto niekde zlyhal. Nie je to problém päťročný, desaťročný, pätnásťročný, dvadsaťročný. Je to problém x-y rokov dozadu, možno aj päťdesiat.
A na záver už len, čo ma tak ako v krátkosti naozaj napadlo, lebo veľa by som toho vedel povedať. Všetky tie nezmyselné projekty na úradoch splnomocnenca vlády boli realizované predovšetkým splnomocnencami vlády, ktorí boli Rómovia. Spomeniem, Botošová, Danihel, Ravasz, Pollák a pani Orgovánová. Tam sa prepralo najviac peňazí, minuli sa účinkom a jednoducho všetky peniaze mohli byť použité oveľa rozumnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Pollák, hovorili ste o školstve, o rómskej komunite. Niektorí Rómovia sami hovoria z mojej oblasti, že nie sú žiadni Rómovia, že oni sú Cigáni. A že prečo sú Cigáni? Lebo Cigáni idú do neba a s Rómami to nie je isté. Naozaj, to vám hovorím pravdu.
Aby ste boli v obraze, moje prvé pracovné miesto bol Luník IX. Následne som desaťročia učil v obci, kde marginalizovaná menšina už nie je menšinou, ale väčšinou. Presne s takými žiakmi pracoval môj otec ako riaditeľ, jeho sestra učiteľka v osade a tiež aj moja mama ako učiteľka. Len si myslím, že problém je zakopaný niekde inde. Neviem, či ste si toľko odmakal - nemohol ste, máte málo rokov - v takýchto komunitách ako ja a moja rodina. Ambície mali mnohí, všetko skrachovalo. Bližšie vám o tom poviem v rozprave, aj o tom opakovaní ročníkov, kde je asi ten psík zakopaný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Pollák, vraveli ste tu o rovnosti príležitostí, ale neviem si to celkom vysvetliť, keďže nechcete segregované školstvo a na základe čoho budete potom vyberať tých žiakov, ktorí nebudú môcť opakovať ročník, lebo práve toto mi príde rasistické, že jedna časť obyvateľstva bude môcť opakovať ročník a druhá časť nebude môcť opakovať ročník. Či práve toto naozaj nebude rasistické. Tak treba sa na to asi lepšie pozrieť potom. Dobre? Ďakujem.