Videokanál klubu

102.

Ďakujem pekne pán podpredseda. Vážený pán kolega, ktorý si hovoril pred chvíľou, ja ťa ubezpečujem, že všetkým nám, či sú to poslanci za koalíciu alebo za opozíciu, nám všetkým ide o zdravie a život občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Nehnevajte sa, ale musím sa pridať k slovám pána Erika Tomáša, ktorý jednoznačne povedal, že tento zákon, a naznačil to, že to je špicľovanie občanov Slovenskej republiky. K tomuto jednoznačne sa aj ja prikláňam, pretože tu sa nejedná o to, aby sme my špicľovali 5,4 miliónov obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky. Však my momentálne máme chorých cirka tých 200 ľudí, ktorí boli pozitívne v podstate riešení.
Ale dajme si všetci otázku. V poriadku, prijmete tento zákon, lebo je vás 95, ale sú regionálne úrady verejného zdravotníctva, či na kraji, či tu v Bratislave alebo v jednotlivých okresných mestách či sú pripravení na toto. Však ja poznám komplet činnosť tohto regionálneho úradu, ja si otvorene dovolím povedať, že nedokážu to urobiť. Sú tam dokopy možno deviati, desiati, ktorí to vôbec nezvládnu technicky.
A pri všetkej úcte, pani ministerka, pán Dostál, aj vy ste nám ešte zatiaľ neodpovedali, ja sa vás pýtam, pretože my osobne, či to je SMER alebo Ľudová strana Naše Slovensko, my nemáme problém s lokalizáciou, s lokalizačnými údajmi našich občanov, ale, preboha, už pochopte jednu vec, my tých ľudí nemôžme sledovať, nemôžme odpočúvať, my nemôžme čítať ich esemesky, však, preboha, kontrolujme tých ľudí jak inde, že je v karanténe, odíde z miesta trvalého bydliska, že môže nakaziť niektorých ľudí, tak berme, berme ho na zodpovednosť, aj na trestnoprávnu zodpovednosť. Takto uvažujme! Pretože zatiaľ, bohužiaľ, s tým teraz v žiadnom prípade nesúhlasím. A v tejto forme, ako je čl. IV predložený nám poslancom, ja to v žiadnom prípade nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Na svojho predrečníka by som chcel ešte doplniť, my na Slovensku dnes máme ústavný zákon 227 o bezpečnosti štátu aj v čase, ktorý reguluje, čo štát môže a nemôže robiť vo výnimočnom stave, v čase núdze, a tam taxatívne v bode 5 je vymedzené, čo štát môže a čo je oprávnený robiť, a zber metadát tam nie je nikde spomenutý. Takže ak ste chceli zber metadát robiť, tak nad tým je ústavný zákon, ktorý ste mali opraviť v tomto čl. V, a tým pádom tu vytvárate dneska veľmi šedú zónu, do ktorej sa dostávame, keď sa o ľuďoch budú zberať dáta, s ktorými oni nedali súhlas, ani nemáte žiadnu autoritu, ktorá ten súhlas mohla vydať. Ďakujem.

86.,
Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Dostál, veľmi jednu zaujímavú myšlienku ste alebo jednu veľmi zaujímavú myšlienku ste povedali vo svojom, vo svojom vystúpení a ja si ju dovolím kolegom, ktorí ju možno nezachytili, pripomenúť. Vy ste povedali, že sa nemôžme čudovať, že sú tam nejaké chyby, ktoré sú odstraňované priebežne, pretože celý návrh bol robený veľmi narýchlo. Vy ste to priznali priamo, takto naplno ste povedali. Čiže vy idete veľmi narýchlo improvizovane robiť aj ten hlboký a bezprecedentný zásah do súkromia ľudí a do ich práva na ochranu ich telekomunikačného tajomstva. Veľmi rýchlo a s chybami, veľmi rýchlo a nepremyslene. A ja sa chcem spýtať, či je naozaj tak dôležité začať všetkých týchto ľudí sledovať v takomto superrýchlom návrhu alebo superrýchlym návrhom, či naozaj ste s tým nemohli počkať aspoň do momentu, keď parlament vysloví novej vláde dôveru. Lebo ľudia už teraz vedia, áno, chcú nás sledovať pod zámienkou korony. Bude sa hlasovať o dôvere vlády, vláde. Nech sa páči, keď ju získate, tak začnite robiť veci. Nevravím, že s tým budeme súhlasiť, ale teraz ešte, keď tá vláda tú dôveru ani nemá, a vy to priznáte, že to bolo zbúchané narýchlo, a preto sú tam tie chyby a všetky tie nedostatky, tak ja vás chcem naozaj poprosiť, skúsme túto vec úplne stiahnuť, skúsme túto vec úplne stiahnuť. Vy sa vyhnete týmto trápnym chvíľam a ľudia nebudú musieť mať ten strach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, chcem sa poďakovať, že ste ako spravodajca vystúpili ešte v rozprave, aby sa na vás dalo reagovať. Pán poslanec Kuffa chcel v rozprave okrem svojho príspevku vystúpiť aj s návrhom na spôsob hlasovania, tak ja si dovolím, keby sme tú možnosť nemali, to spraviť prostredníctvom faktickej poznámky.
Pán spravodajca, prosím vás, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy osobitne, to znamená o každom zvlášť, nakoľko sú tam body, s ktorými sa dá súhlasiť a podľa mňa aj budú z opozície schválené, ale sú tam body, s ktorými sa nedá súhlasiť, hlavne bod č. 3 a bod č. 4, ktoré sa týkajú novely zákona o Súdnej rade, ktoré podľa mňa nemajú žiadny súvis so schváleným, schváleným skráteným legislatívnym konaním, ktoré má jasne zákonom stanovené podmienky, kedy sa môže skrátené legislatívne konanie použiť. A je to aj v rozpore vlastne s opatreniami, ktoré majú zamedziť šíreniu koronavírusu. A tieto uznesenia, tieto ustanovenia by mali byť prerokované v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som vás upozornil na to, že v momente, keď ste nášmu poslancovi Štefanovi Kuffovi odmietli dať slovo, ste porušil § 27 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, pretože predtým ste neuzavreli možnosť prihlásiť do rozpravy. Takže vás týmto žiadam, aby ste v súlade s rokovacím poriadkom umožnili sa do rozpravy prihlásiť Štefanovi Kuffovi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som podpredseda výboru pre hospodárske záležitosti a môžem potvrdiť, že dnes tá debata bola predovšetkým o tom, že pani ministerka nás ubezpečila v dvoch veciach. Po prvé, že bude z toho zákona odstránený ten bod, ktorý bol. A druhý, že všetka tá lokalizácia bude podliehať súhlasu užívateľa. A to tu nikde nevidím. To znamená, to je dosť podstatný problém, pretože tu nastáva dneska šedá zóna, ktorú aj Marian Kotleba správne pomenoval. Úrad verejného zdravotníctva bude dnes sa stávať orgánom, ktorý nie je kontrolovaný žiadnou inštitúciou, nebude treba súhlas sudcu na monitorovanie ľudí. A aj vzhľadom na tú minulosť, že nie každý môže mať dôveru v to, ako sa narába s údajmi, je tu veľký priestor pre zneužívanie týchto údajov, a preto my tento zákon nebudeme môcť potom podporiť, ak to nebude tak, ako pani ministerka na výbore dneska povedala. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bola iba jedna faktická poznámka a iba ja som sa prihlásil. Nikto to nevyužil. Potom ten zmätok, tak sa dohlásili ako ďalší.
án kolega, ja vás nechcem uraziť. Prepáčte mi túto otázku, ale ja som sa prihlásil do faktickej poznámky preto, aby ste nám skúsili dopovedať k návrhu, čo ste nám vlastne chceli povedať. Lebo to, čo tuná odznelo, to nebolo, všeličo možné to bolo, len to nebolo k zákonu. Ja som sa preto prihlásil, aby som vám vytvoril priestor pre ďalšie dve minúty a v tých dvoch minútach skúste nám dopovedať, čo ste chceli povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak dovolíte, by som vám dal potom zopár otázok. Vieme všetci veľmi dobre, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje základné ľudské práva. Na druhej strane súhlasím s tým, že zákon môže obmedziť tieto práva, ale mám taký pocit, v danom prípade by sme mali sledovať tých potencionálnych nositeľov nákazy, ktorí v podstate už majú túto chorobu. Ešte zatiaľ v rámci Slovenskej republiky 200, takže neni ich ešte tak veľa. Ale ja sa vás pýtam, pani ministerka, akou formou chcete zabezpečiť účinnosť tohto zákona? Zoberme si príklad, áno, hovoríme, že dneska už skoro každý má telefón. Ale nie každý. A čo keď nemá ten telefón? Akou formou chcete uplatniť tento zákon priamo v živote v rámci Slovenskej republiky? Alebo poviem druhý príklad. Povedzme, podnikateľ má 3, 4, 5 telefónov na svojom mene a rozdával to pre svojich zamestnancov, sú takého prípady v rámci Slovenskej republiky. A teraz ten podnikateľ tie telefóny stiahol. Akou formou to chcete zabezpečiť? A na druhej strane, to už tu odznelo, že áno, kto sa chce vyhnúť sledovaniu, nechám si ten telefón doma a v podstate poruším. Do určitej miery možno vy uvažujete nad tým, že zabezpečíme v podstate sledovanie týchto ľudí, ktorí sú v podstate, ako majú túto nákazu, sú ako potencionálni nositelia tejto nákazy. Ale uvažujme ďalej, však pán Kotleba už o tom hovoril. Však Slovenská informačná služba má práve tieto úkony, ktoré v podstate teraz navrhujete v tomto zákone. Mali by sme sa skutočne nad tým zamyslieť, pretože tu nie je cieľom tohto zákona to, aby sme tých ľudí sledovali.
A ja sa vás pýtam, prečo vlastne navrhujete, aby sme sledovali maily, aby sledovali rozhovory? V poriadku, jeden kontakt, kontakt A kontakt B sa trestnú, prosím, porušil zákon a tým pádom ho riešme. Ale ja osobne mám taký pocit, že toto je prvý krok k čipovej politike Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Pani ministerka, vy hovoríte o tom, že jediným cieľom tohto vášho návrhu zákona je zaviesť na Slovensku ten český model. Ale ten český model, ako ste to aj vy priznali, predpokladá to, že je tam udelený súhlas toho, koho sa spracúvajú tieto, o kom sa spracúvajú tieto informácie. A predpokladá aj to, že po tých šiestich hodinách, po tom, čo sa tieto informácie využijú, tak sa jednoducho zlikvidujú. A kde v tomto vašom návrhu zákona nájdeme tieto dve české podmienky? To časové obmedzenie a ten súhlas. To tam jednoducho nenájdeme, čiže ten váš návrh zákona, nie je pravda že by nejakým spôsobom kopíroval ten český návrh.
Ďalšia vec. Vy sa aj vo svojej dôvodovej správe odvolávate na to, ako vynikajúco to funguje v tých ázijských krajinách, Singapure, v Kórei, tuším ešte v Taiwane, ale keď som sa vás pýtal na ústavnoprávnom výbore, aby ste uviedli, akým spôsobom to tam konkrétne prebieha, teda čo tým docielili, alebo ako to je, aby sme si to vedeli predstaviť, nielen tieto všeobecné reči, čo rozprávate o tom, ako to má napomáhať v prevencii, ale konkrétne, ako to tam vyzerá v týchto krajinách, tak ste mi na to nevedeli odpovedať.
Preto ja len zopakujem na záver to, čo som povedal aj na výbore, každá totalita v dejinách začínala tým, že sa zhromažďovali informácie o všetkých občanoch daného štátu, a to najčastejšie práve pod zámienkou nejakého ohrozenia, nejakej, nejakého, nejakej ochrany obyvateľov. Jednoducho tým, že sa zneužíval strach ľudí v krízových situáciách.
Ďakujem pekne.

34.

Ďakujem. Vážená pani ministerka, ani v tomto vašom upresňujúcom vystúpení ste ale nerozporovali to, čo som povedal ja, že vy síce dávate oprávnenia Úradu verejného zdravotníctva, oprávnenia, ktoré hraničia s oprávnením tajných služieb, ale nijakým spôsobom nedefinujete kontrolný mechanizmus. V tom zákone vám to úplne chýba, chýba vám to v celom balíčku. Vám chýba akákoľvek aspoň snaha o definíciu kontrolného mechanizmu a o sprecizovanie, upresnenie samotného mechanizmu narábania s takto získanými telekomunikačnými údajmi. Viete, ja ako člen kontrolného výboru SIS v minulom volebnom období, ja musím povedať, my sme sa tam rozprávali o tom, že či boli dostatočne posudzované požiadavky na jednotlivé nasadenia ITP, či sudcovia rozhodli tak alebo tak, či to bolo dobré, či mali rozhodnúť možno inak alebo v čom bol problém. A my tu máme dnes balík, v podstate v ktorom chceme bez súdnych rozhodnutí dať možnosť nejakej entite, Úrad verejného zdravotníctva, sledovať päť a pol milióna občanov Slovenskej republiky. A vlastne úplne, úplne to posunieme na úplne iný level, úplnú inú úroveň. Potom načo sú všetky súdne rozhodnutia ohľadom nasadenia ITP v oprávnených zákonných prípadoch, kde to má presný proces, ako to musí prebiehať, keď teraz to dáte en bloc, dáte to proste len tak, v rámci tej paniky, ktorá tu z toho vírusu je? A vlastne spravíme obrovský krok späť v tej úrovni ochrany toho, že či štát môže, alebo má, alebo nejakým spôsobom vôbec sa môže uvažovať nad tým, že má tých ľudí nejako sledovať, akokoľvek.
A naozaj zostala nevysvetlená, pani ministerka, jedna vec. Telefóny sú jedna vec, dobre. Ale sledovanie mailov, veď to je už úplne, úplne za čiarou.
Ďakujem pekne.