Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

16.3.2023 o 16:45 hod.

RNDr. Mgr. CSc.

Ján Szőllős

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2023 16:45 - 17:00 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo. Medzi základné ľudské práva patrí aj sloboda náboženského vyznania a viery. Náboženská sloboda je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo samostatne a súkromne, alebo v spoločenstvách, teda kolektívne.
Ako som už uviedol, na začiatku v tom odôvodnení, tým hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je práve sprístupnenie tohto kolektívne práva na slobodu náboženského presvedčenia. Pretože sa deje v súkromí doma a deje sa v kolektíve kde prebiehajú nejaké spoločné obrady, bohoslužby, zhromaždenia.
Tento návrh prešiel širokou verejnou aj odbornou niekoľkomesačnou diskusiou.
Spolu sme diskutovali nad týmto návrhom počnúc od cirkevného odboru ministerstva kultúry, cez ekumenickú radu cirkví, cez úrad splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody, vierovyznania alebo presvedčenia, ktorý prebral záštitu nad týmto návrhom. A tiež prebehli stretnutia so zástupca nielen tých registrovaných cirkví ale aj niekoľkých neregistrovaných spoločenstiev, ktoré vyslovili svoje pripomienky k tomuto návrhu otázky a podieľali sa na jeho vzniku. Súčasné platné registračné podmienky platia od marca 2017. Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sa chcú na Slovensku zaregistrovať, musia spĺňať podmienku 50 tisíc plnoletých členov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Táto úprava bráni vzniku právnej subjektivity málopočetných cirkví a náboženských spoločností. Neregistrované cirkevné subjekty tak pôsobia často ako občianskej združenia, alebo vôbec nie sú nijako registrované. Návrh zákona tento stav ošetruje zavedením možnosti registrácie náboženského združenia, čím by aj menšie cirkvi a náboženské spoločnosti získali status registrovanej právnickej osoby, mohli by používať svoje oficiálne rozoznateľné pomenovanie a nemuseli by sa viac združovať pod hlavičkou občianskych združení, ktoré sú priamo v zákone o združovaní občanov za takýmto účelom vylúčené.
Predkladaná novela zákona plne ponecháva a nezasahuje do súčasného postavenia už registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Zavádza však novú kategóriu „náboženské združenie“, ktoré by po splnení podmienok bolo zaregistrované na ministerstve kultúry. V rámci náboženského združenia by cirkevné subjekty získali najmä právnu subjektivitu, čo je základný argument a predmet kritiky súčasného stavu nemožnosť realizácie svojho náboženského presvedčenia pod hlavičkou právnickej osoby cirkevného charakteru.
Pozícia registrujúceho orgánu, teda ministerstva kultúry zostáva nezmenená a v rámci registračného konania by bolo posúdené, či žiadateľ o registráciu náboženského združenia neporušuje svojou činnosťou právny poriadok, zásady ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických alebo fyzických osôb, takzvané kvalitatívne podmienky a tieto kvalitatívne podmienky v tomto návrhu novely rozširujeme oproti súčasnému stavu aby bolo postihnutie lepšie týmito kvantitatívnymi podmienkami. A potom sú, je tam kvantitatívna podmienka, ktorá v tomto prípade náboženského združenia by bola 150 členov, ktorý sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.
Práve kvalitatívne podmienky sú dôležitým predpokladom, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia statusu náboženskej organizácie a štát mal prehľad o náboženskej štruktúre. Navrhovaný stav by stabilizoval náboženskú scénu a štát by tak získal relevantných partnerov pri riešení spoločných problémov a predchádzaní konfliktov.
V diskusii na tých fórach ktoré som zmienil, aj tu niekoľkými z vás kolegami, boli vyjadrené obavy o to, že tento návrh pomôže sektám. Myslím si, že práve naopak tento návrh pomôže štátu mať lepší prehľad o existujúcich cirkevných organizáciách alebo náboženských organizáciách, keďže im umožní registrovať sa na ministerstve kultúry. Neregistrované náboženské subjekty je možné že aj niektoré také, ktoré majú znaky sekty, v súčasnosti pôsobia ako občianske združenia, čo je predmetom oprávnenej kritiky.
Jedným z dôležitých znakov sekty však je, že sa nechce registrovať, lebo nechce mať žiadnu formálnu kontrolu nad sebou a teda ak sa subjekt, nazvime to sektárskeho charakteru, zaregistruje, tak je na ceste nebyť sektov alebo už nie je sekta. Som presvedčený, že tento zákon neovplyvní existenciu siekt. Tie tu budú a sú bez ohľadu na tento zákona. Určite však vytvára priestor aby mal štát lepší prehľad o existencii subjektov cirkevného náboženského charakteru.
Súčasťou novely zákona je aj rozšírenie kvalitatívnych kritérií na registráciu nielen náboženských združení, ale aj cirkví a náboženských spoločností. Chcem pripomenúť, že tieto náboženské združenia nebudú mať práva registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Napríklad nebudú mať právo sobášiť, nebudú mať právo na príspevok zo štátneho rozpočtu a viaceré ďalšie práva, ktoré sú vyhradené pre existujúce registrované náboženské spoločnosti a cirkvi.
Niektorým kolegom, ale aj tým subjektom, ktorí boli zapojení do diskusie sa naopak zdal tento zákon nedostatočný pretože vytvára vraj v cirkevné subjekty druhej kategórie s menšími právami ako cirkevné subjekty nazvime to prvej kategórie. Chcem povedať, že tento zákone nevytvára ani cirkevné subjekty druhej kategórie, oni tu reálne existujú a fungujú, ale ako som povedal, pod hlavičkou občianskych združení. A teda vyvíjajú činnosť len sú inak zaradené nesprávne do občianskych združení a nie medzi cirkevné organizácie. Ich postavenie sa zlepší v tom, že budú registrované ako cirkevné subjekty v registri ministerstva kultúry.
Diskutovaná je aj možnosť zavedenie dvojstupňovej registrácie, ako je to napríklad v Českej republike alebo v Maďarsku, kde keď subjekt sa za nejaké časové obdobie, napríklad desať rokov, myslíme to v Českej republike, osvedčí, môže požiadať o registráciu plnú alebo v tej, v tom druhom stupni, kde sa už rozširujú tie práva. Ale my keď nemáme žiaden ten takýto stupeň, tak ťažko hovoriť o nejakom možnom prechode. Takýto prechod dvojstupňová registrácia môže nastať, keď
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.3.2023 16:43 - 16:45 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2023 16:41 - 16:43 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Vážený kolegovia poslankyne a poslanci, vážení pán predsedajúci, dovoľujem si ako jeden z predkladateľov predložiť tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je sprístupnenie kolektívneho práva na slobodu náboženského presvedčenia prostredníctvom sprístupnenia združovania sa v náboženskej združeniach, ktoré budú riadne registrovanými a evidovanými cirkevnými subjektmi.
Čiže tu som uviedol hlavný cieľ. Dôvod je ten, že táto problematika nie je doriešenia u nás. Je to taká medzera v práve. Samozrejme celá táto problematika registrácie cirkví a náboženských spoločností sa, je zložitá a možnosť, počul som aj také návrhy, že by bolo potrebné zmeniť celý zákon. Ale to nie je ambíciou poslaneckého návrhu. Riešime len jednu jedinú vec, aby bolo umožnené mať právnu subjektivitu aj menším spoločenstvám, ktoré tu reálne existujú a fungujú. A nie je pre nich reálne dosiahnuť 50 tis. členov na registráciu ako je to podľa súčasného zákona.
Takže toto je stručne to zdôvodnenie. Viac k tomu poviem v rozprave, aby bolo možné reagovať, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Skryt prepis
 

16.3.2023 16:38 - 16:40 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Pán podpredseda, vy mi čítate myšlienky. Dovoľte mi ešte, ak sa teda bavíme o tom, že tá výmena obyvateľstva je fajn, alebo to odsunutie obyvateľov, či už Nemcov, alebo Maďarov je tiež fajn, tak vám prečítam tri citáty dobových, vrcholných predstaviteľov Československa.
Pohnútkami nášho postoja a našej politiky neboli nacionalizmus, alebo nacionálny šovinizmus, ale snaha navždy eliminovať menšinovú otázku, ktorá môže byť príčinou medzinárodného nedorozumenia, Vladimír Široký, 1948, Viliam Široký, pardon.
Riešenie slovensko-maďarského vzťahu je možné dosiahnuť jedine úplným likvidovaním maďarskej menšiny u nás, Vlado Clementis, 29. 9. 1946.
Tretí. Kladiem pritom dôraz na slovo definitívne, lebo každé iné riešenie je riešenie nezdravé, riešenie, ktoré by železnou logikou viedlo k novým nepokojom a zbytočným konfliktom a neposlúžilo by zainteresovaným národom a jediným definitívnym riešením je odchod maďarskej menšiny zo Slovenska. Takisto to povedal pán Clementis v septembri v roku 1945. A mňa mrzí, že pán poslanec Krúpa, ktorý je liberál sa hlási k takýmto praktikám a k takýmto slovám a k takýmto činom, ktoré nasledovali po týchto slovách. Pretože takéto isté slová v kontexte napr. vojna Ukrajine, alebo v kontexte tu niektorých zelených mužíkov, ktorí sa premávali, alebo premávajú po slovenských uliciach, je fajn a ich odsudzujeme, tak toto musíme odsúdiť tiež a my to chceme urobiť inteligentným spôsobom, že povieme len tým ľuďom, ktorých sa to týkalo, že prepáčte. Jedným pamätným dňom a opakujem po štvrtýkrát, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o zmene dátumu bez akéhokoľvek problému, pretože podstatné je pre mňa chcieť. Ďakujem pekne. Že povieme len tým ľuďom, ktorých sa to týkalo, že prepáčte jedným pamätným dňom. A opakujem po štvrtýkrát, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o zmene dátumu bez akéhokoľvek problém, pretože ostatné je pre mňa cieľ. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

16.3.2023 16:38 - 16:40 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Pán podpredseda, vy mi čítate myšlienky. Dovoľte mi ešte, ak sa teda bavíme o tom, že tá výmena obyvateľstva je fajn, alebo to odsunutie obyvateľov, či už Nemcov, alebo Maďarov je tiež fajn, tak vám prečítam tri citáty dobových, vrcholných predstaviteľov Československa.
Pohnútkami nášho postoja a našej politiky neboli nacionalizmus, alebo nacionálny šovinizmus, ale snaha navždy eliminovať menšinovú otázku, ktorá môže byť príčinou medzinárodného nedorozumenia, Vladimír Široký, 1948, Viliam Široký, pardon.
Riešenie slovensko-maďarského vzťahu je možné dosiahnuť jedine úplným likvidovaním maďarskej menšiny u nás, Vlado Clementis, 29. 9. 1946.
Tretí. Kladiem pritom dôraz na slovo definitívne, lebo každé iné riešenie je riešenie nezdravé, riešenie, ktoré by železnou logikou viedlo k novým nepokojom a zbytočným konfliktom a neposlúžilo by zainteresovaným národom a jediným definitívnym riešením je odchod maďarskej menšiny zo Slovenska. Takisto to povedal pán Clementis v septembri v roku 1945. A mňa mrzí, že pán poslanec Krúpa, ktorý je liberál sa hlási k takýmto praktikám a k takýmto slovám a k takýmto činom, ktoré nasledovali po týchto slovách. Pretože takéto isté slová v kontexte napr. vojna Ukrajine, alebo v kontexte tu niektorých zelených mužíkov, ktorí sa premávali, alebo premávajú po slovenských uliciach, je fajn a ich odsudzujeme, tak toto musíme odsúdiť tiež a my to chceme urobiť inteligentným spôsobom, že povieme len tým ľuďom, ktorých sa to týkalo, že prepáčte. Jedným pamätným dňom a opakujem po štvrtýkrát, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o zmene dátumu bez akéhokoľvek problému, pretože podstatné je pre mňa chcieť. Ďakujem pekne. Že povieme len tým ľuďom, ktorých sa to týkalo, že prepáčte jedným pamätným dňom. A opakujem po štvrtýkrát, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o zmene dátumu bez akéhokoľvek problém, pretože ostatné je pre mňa cieľ. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2023 16:25 - 16:27 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Možno nám sa hovorí jednoducho, lebo nepoznáme možno život tých ľudí, ktorí to prežili a boli odvlečení. Ja som mala možnosť žiť, alebo byť dcérou takého človeka, ktorý nevinne, nevinne desať rokov strávil v gulagoch a teraz sa zamýšľať nad tým, či ten taký deň, onaký deň a kedy týmto ľuďom dokážeme povedať, prepáč, to sa mi zdá tak hľadanie tých, takých, ja neviem dôvodov, lebo keď niekto chce, tak nájde riešenia. Kto nechce, tak hľadá dôvody. Možno tak ako povedal György, tak zmeňme dátum, môže to byť 13. jún, vtedy som sa narodila, alebo keby sa otec nebol vrátil, tak by som nebola dneska tu. Takže myslím si, že netreba hľadať dôvody ako sa to nedá, ale treba hľadať spoločné riešenie. A otec nebol ani odškodnený, lebo bol vlastne maďarskej národnosti, jeho rovesníci, ktorí boli ako v gulagoch, dostali odškodnenie, on nedostal len preto, že bol maďarskej národnosti, ale žijúci na Slovensku, teda v Československu vtedy. Takže trošku mi je tak smutno a myslím si, že si to títo ľudia nezaslúžia.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2023 16:19 - 16:23 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Je fajn táto diskusia v pléne Národnej rady, lebo sme sa dozvedeli, že ak tu je nejaký problém, tak ten problém je jedine s Maďarmi. Dovoľte mi povedať vám niekoľko faktov. Ja som sa s historikmi nebavil. Jednak túto problematiku mám, si myslím, že dostatočne naštudovanú, ale ja som sa bavil s pamätníkmi. S ľuďmi, ktorí to, čo vy nazývate dohodou dvoch krajín, áno, k tej reálne došlo, nie ju možné poprieť, tak na základe tejto dohody boli ľudia určení, to znamená, že sa na nich ukázalo prsom, že na základe dohody, ktorú podpísali dve vlády a ratifikovali parlamenty, ste práve vy boli určení. To nebolo dobrovoľné, že prihláste sa tí, ktorí chcete odtiaľ odísť, tak môžte, lebo ja neviem, v Nyiredháze alebo v Debrecíne máte 3 ha pozemok s malým domčekom. Tak choďte tam žiť. Toto takto neprebiehalo. A dôkaz toho, historický dôkaz toho som vám ukazoval na tlačovej konferencii. Môj dedo bol takto určený na deportáciu, s mojím otcom, s jeho bratom a s jeho mamou. Toto nebolo o tom, že oni chceli odísť z Kráľovského Chlmca. Na nich sa ukázalo prstom, že v ste tí, ktorí ste určení, aby ste odišli. A toto je len jedna časť, lebo pán poslanec Krúpa sa dotkol len obdobia po roku 1947. Ale my vieme, že 70 tisíc Maďarov bolo odvlečených na Sudety ešte v roku 1946, čo nemalo spoločné vôbec nič so žiadnymi dohodami. Sudetských Nemcov vyhodili a na ich miesta odlifrovali Maďarov zo Slovenska. Čiže toto sú historické konotácie, o ktorých tu nikto nerozpráva. A nikdy nikto tu nerozprával, ale sme si zatvárali oči. A keď hovoríš, pán poslanec o tom, že prečo sme ich všetkých dali dokopy, tak preto, pretože si myslím, že neexistuje rozdiel medzi odvlečeným a odsťahovaným Rómom, Židom, Maďarom, Nemcom alebo Slovákom, ktorý bol odsunutý v rámci malenkeho robotu. preto sme ich všetkých dali dokopy. A pokiaľ, viet, mne ide o účel a nie o stavanie pomníkov. Mne nejde tu o žiadne revízie. Preto som ochotný bez akýchkoľvek problémov zmeniť tento dátum. Keď je dátum problém, ja s tým problém nemám. Ja hovorím to a chcem to, aby ľudia, ktorých vlastná krajina vyhodila, zbavila ich občianskych práv a mnohokrát aj života, mali svoj pamätný deň, kedy si na nich vieme spomenúť. A či to bude 12. apríla alebo 15. júna, nech sa páči. Ak je vôľa na 15. júni, nech to bude 15. jún. Ale si na nich spomeňme. Áno, v tom si mal pravdu. Slovenská národná rada v roku 1990 uznesením Národnej rady povedala prepáčte Židom, v roku 1991 to urobila vo vzťahu k Nemcom. Vo vzťahu k Židom samozrejme išli aj ruka v ruke s tým aj finančné kompenzácie, do toho zasahovať nechcem. Ale opakujem, ja nevidím rozdiel medzi Maďarom, Židom, Nemcom, Slovákom. Neexistuje. Preto sme ich všetkých dali dokopy, a preto chcem, aby sme si na nich pamätali niektorý deň v roku. A prečo 12. apríl? 12. apríl len kvôli tomu, že ten najväčší odsun, teda počtom najväčší odsun, počtom najväčší ľudí, bol alebo začal práve 12. apríla. Opakujem tretíkrát. Ak je problém konkrétny deň, som ochotný sa bez akýchkoľvek problémov baviť o ňom, pretože ide v tomto smere o účel, aby sme si na týchto ľudí pamätali a nemusí to byť tu konkrétny 12. apríl.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2023 16:03 - 16:04 hod.

Pollák Peter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem ešte ospravedlniť ľuďom, ktorých možno pobúrilo moje oblečenie, ale žijeme naozaj historickú dobu a historická doba potrebuje mať aj svoje symboly. A chcem, aby aj plénum Národnej rady malo také tie svoje symboly. Keď sme tu mali na jednej strane ľudí vyznávajúcich činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny a nosili gardistické uniformy, dnes sa prezliekli do oblekov, do kravát, ale ja si myslím, že charaktery a chúťky jednoducho v tých ľuďoch zostali. A boli možno rovnako vzrušení aj z toho oblečenia môjho, ako tí vyznávači režimu, ktorí jednoducho tú dobu aj žili. Chceme, aby aj táto doba mala svoje symboly. Chcem symbolizovať v Národnej rade možno aj týmto oblečením druhy, činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny.
Áno, pani kolegyňa, niektorí sa tu uškŕňali a toto je vlastne vizitka, možno pohľad, pohľad na tieto závažné témy.
Ja ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať hlavnému predkladateľovi, ktorý prišiel s týmto návrhom zákona. Je naozaj potrebné si aj skrz takýchto dní pamätať a odsúdiť možno zločiny druhej svetovej vojny, ale jednoducho cez tieto dni aj vzdelávať našu mládež, ktorá to vehementne potrebuje. Aj cez tieto dni môžme zasiať jednoducho do, do republiky možno nejakú nádej v to, že tá história sa jednoducho nebude opakovať. Lebo ak by tu boli naozaj tí vyznávači zločinov druhej svetovej vojny, tak ja by som si dobrovoľne to pyžamo možno už na druhýkrát dole nedal.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2023 15:59 - 16:01 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem predkladateľom a ďakujem aj tebe, Peter, za toto vystúpenie. Sporadicky, by som povedal, sa toto v Národnej rade, táto téma objavuje a ja to chválim, je to dobré, že sa objavuje, pretože historickú pamäť netreba v týchto veciach určite vymazávať. Totiž tieto krivdy, ktoré sa tu páchali nielen na rómskom a židovskom obyvateľstve, aj na ďalších skupinách ľudí, sa tu neustále vracajú. Aj teraz čo vidíme, čo sa deje, aj moja predrečníčka o tom hovorila, je to veľmi-veľmi smutné, že nedokážeme ako spoločnosť ako celok toto odsúdiť. Ty si v svojom, v svojej rozprave povedal, viackrát si sa pýtal, dokážete odsúdiť činy druhej svetovej vojny? Ja by som ťa poopravil, zločiny. Sú to zločiny, sú to zločiny volajúce do neba, keď nevinní ľudia sú odvlečení, keď sú deti odvlečené od svojich rodičov, ako sa to deje aj teraz na Ukrajine, a sú zavlečené do Ruska. Pretože fašizmus v rôznych podobách sme tu mali a dokonca máme aj teraz. Žiaľ, tí diktátori, tí zločinci histórie a súčasnosti by si mohli podať ruky. A všetci nad ich činmi roníme slzy, plačeme, upozorňujeme na to, žiaľ, vracia sa to. Preto ešte raz ďakujem za pripomínanie toho, netreba tú historickú pamäť vymazávať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2023 15:55 - 15:56 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Som jednou zo štyroch navrhovateľov tohto návrhu zákona. Pred sedemdesiatimi rokmi 30. apríla 1946 vypravili z Bratislavy prvý transport Nemcov v rámci princípu kolektívnej viny po druhej svetovej vojne sa začalo ich vysídľovanie z územie Slovenska zbaviť slove...
===== Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som jednou zo štyroch navrhovateľov tohto návrhu zákona. Pred sedemdesiatimi rokmi 30. apríla 1946 vypravili z Bratislavy prvý transport Nemcov v rámci princípu kolektívnej viny po druhej svetovej vojne sa začalo ich vysídľovanie z územia Slovenska. Zbaviť Slovensko Nemcov, Maďarov, Rómov bolo hlavnou témou spoločensko-politických rokovaní po skončení druhej svetovej vojny. Dňa 21. marca 1946 bola vydaná smernica k organizovanému odsunu Nemcov zo Slovenska a prvý transport z Bratislavy bol vypravený 30. apríla 1946. Do konca októbra 1946 odišlo zo Slovenska 42 450 osôb.
Naša obec Chmeľnica v okrese Stará Ľubovňa sa zachránila, lebo veľká časť obyvateľov sa utekaním zachránila pred vysídlením. Museli utekať, aby zostali. Boli medzi nimi aj takí, ktorí boli vysídlení do Nemecka a 42 občanov bolo v ruských gulagoch. Myslím aj na svojho otca, ktorý bez ospravedlnenia a nikdy nikto mu nepovedal jediné slovo ´prepáč´, bol odsúdený nevinne na 25 rokov v ruských gulagoch, v ktorých strávil desať rokov. Celý život žil v traume, ťažké noci, fascinujúce v jeho knihe je návrat domov po desiatich rokoch, keď ho rodičia nečakali, lebo celých desať rokov nemali o ňom žiadnu správu, či žije. Verím, že aspoň po smrti týmto pamätným dňom mu povieme spoločne prepáč.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis