Videokanál klubu

Vďaka. No, už to asi nestihneme do 17.00 hod., ale nevadí...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium o 16.45 hod., kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
No, tak dobre. V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady, z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer.
Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“
Takže keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný, má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2, a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keď by sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak... tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé.
Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine... pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha, je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, Dajme tomu zaplatíte mu 40-tisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale, samozrejme, sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané.
Keď si zoberieme nielen advokátov, ale zoberieme si konferenciu právnickej fakulty a Generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil JUDr. Čentéš, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii, a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme.
Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy, akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie, tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom, takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak.
Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú a zmenšujú podľa konkrétnej situácie, páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku.
Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského Trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020, no, my to meníme až teraz, je rok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na Ústavný súd.
S výnimkou úzko vymedzených korektívov podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 83 3b) Trestného zákona. Sami písali - pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, s dôvetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv a slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie, teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia.
Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesmie trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizácie účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je aj v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka.
Takže vtedy to písali odborníci, už v roku 2020 a poukazovali... (reakcia z pléna), poukazovali na to, že aj tie obligatórne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie ESĽP v prípade Djordjević verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I. protokolu, I Dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja by som reagoval hlavne pre tých, ktorí tiež až teraz v poslednej chvíli mali možnosť sa oboznámiť s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ten samotný návrh zákona bol veľmi stručný. Tak dve veci.
My sme mali ambíciu ísť aj do tej úpravy škody, len to bližšie vysvetlí pán poslanec Kyselica vo svojom vystúpení, len ak by sme to chceli spraviť poriadne, tak by sme museli pootvárať viacero trestných činov a skutkových podstát trestných činov a ono k návrhu zákona, ktorý má jednu stranu, by sme sem priniesli pozmeňovák s tridsiatimi stranami a to sa nám zdalo naozaj neprimerané, takže to je dôvod, prečo sme od toho upustili. A inak sme to mali urobené úplne rovnako, ako to má pán, teda v tom základe, ako to má pán minister v tom vládnom návrhu, ktorý príde v máji.
A tá druhá vec, lebo teraz by ste sa mohli pýtať, tak prečo sme to už celé nenechali na ministra, aj prepadnutie majetku. No jednoducho preto, že je tam podané konanie na Ústavnom súde, ktoré má podľa mňa dosť veľkú šancu proste byť úspešné zo strany tých predkladateľov a je iné niečo rozhodnúť a schváliť úpravou trestu prepadnutia majetku teraz a o tri mesiace na konci júna. Aj to je otázne, že ako bude priechodný celý ten veľký Trestný zákon, Trestný poriadok, lebo keď tam máte 90 strán, tak tam bude možno 270 strán pozmeňovákov k tomu. Takže ak sa chceme vyhnúť ďalším nepríjemnostiam, keby to konanie náhodou bolo úspešné vo vzťahu k tým, ktorým aj obligatórne prepadol majetok, tak je lepšie to upraviť teraz.
A inak to upravujeme presne takisto, ako to minister má v tom svojom vládnom návrhu, takže ho len predbiehame, ale naozaj z hľadiska a kvôli tomu konaniu na Ústavnom súde, inak on to má úplne rovnako pripravené. Dneska sme to s ním ešte konzultovali a sme si zosúlaďovali to znenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim, ale až po kolegovi Svrčekovi, keď... ktorý prečíta pozmeňovák, a ja sa potom tiež vyjadrím k niektorým veciam, ktoré už sčasti spomenul aj kolega Vetrák, naozaj nešlo zatiaľ, zatiaľ nešlo upravovať tú škodu, lebo by to rozhádzalo rôzne drogové delikty a ale aj iné veci.
A vyjadrím sa potom komplexnejšie.

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, máme tu jednu z noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú predložené v parlamente, táto z nich je asi najkratšia a v zásade v prvom čítaní som aj vysvetlil, že hlavným cieľom tejto novely bolo nejakým spôsobom sa vysporiadať s terajšou úpravou trestu prepadnutia majetku. Je tomu tak aj preto, že sme v tomto volebnom období zaznamenali, že jedna z politických strán, ktorá má v tomto parlamentne poslanecký klub, podala návrh na Ústavný súd, aby vyhlásil terajšiu, terajšiu právnu úpravu trestu prepadnutia majetku, ktorá je v určitom, v určitých ustanoveniach obligatórna, aby ju vyhlásil za protiústavnú.
A asi týždeň po tom, ako to táto, títo poslanci spravili, tak v obdobnej otázke alebo rovnakej otázke rozhodoval na európskej úrovni aj Súdny dvor Európskej únie. Aj Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že obligatórny trest prepadnutia majetku bez toho, aby sudca mohol zvažovať individuálne aspekty toho konkrétneho prípadu, nie je ani v súlade s právom Európskej únie.
Čiže sme v situácii, kedy v zásade máme z môjho pohľadu troška šťastie, že doteraz Ústavnú súd ešte nerozhodoval v tejto veci, hoci tá vec je tam už na Ústavnom súde dva roky, a je zrejmé, a ešte tretí, tretie také vodítko, že ako to asi môže dopadnúť, je v tom, že ak sme tu mali aj na ústavnoprávnom výbore pred asi dvoma mesiacmi návrh smernice o konfiškácii majetku, ktorá sa bude schvaľovať niekedy v júli tohto roka na pôde Európskej únie v Bruseli, tak ani tá smernica nepripúšťa, a ja som sa na to pýtal, že však navrhnite im, že by bol aj obligatórny trest prepadnutia majetku, lebo v istom zmys... v istých veciach to môže byť naozaj oprávnené, tak ani tá smernica nepočíta s obligatórnosťou trestu prepadnutia majetku. Jednoducho väčšina štátov Európskej únie s týmto konceptom nepracuje.
A tak sme, tak som ešte v decembri minulého roka prišiel s úplne že základnou úpravou tejto otázky v tomto návrhu zákona s cieľom, aby sme sa v priebehu najbližšieho obdobia, a už teda ubehli tri mesiace, dohodli na nejakej úprave aj s ministerstvom spravodlivosti a najmä s partnermi, ktorí sú v koalícii, na, na nejak, nejakej úprave, ktorá, ktorá by bola priechodná aj v parlamente. Čiže to je prvá vec, ktorú sme chceli riešiť, to je ten trest prepadnutia majetku, resp. aj veci, ale hlavne trest prepadnutia majetku.
A druhá otázka, ktorá, ktorú sme chceli riešiť, je, že sme chceli znížiť, alebo teda, pardon, zvýšiť sumu, zvýšiť sumu, pri ktorej sa určité konanie bude považovať za trestný čin. To má, to je dôsledkom výlučne toho, že Trestný zákon bol prijímaný v roku 2005, vtedy sa vychádzalo tiež z určitých ekonomických parametrov, ktoré boli nižšie v tom čase, pretože inflácia, valorizácia, všetky ďalšie tie ekonomické parametre, do toho vstu... teda od ktorých sa to odvíja, sa od vtedy zmenili. Sme v roku 2023 a už aj iné štáty, Česká republika takisto zvýšila tú sumu, od ktorej sa považuje nejaké konanie za trestný čin.
Keby sme išli výlučne podľa parametrov, ktoré, ktoré boli zavedené v roku 2005, od čoho sa odvíjala tá výška škody, tak by to dnes mala byť suma okolo 700-800 eur. My sme v tom návrhu išli na sumu 500 eur, čo zodpovedá prepočtu, ktorý je aj v Českej republike v tejto istej otázke. Nakoniec budete svedkami toho, že v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Svrček, upustíme od úpravy tejto otázky najmä z dôvodu, že minister spravodlivosti už na vláde teda predložil návrh zákona, ktorý ju rieši oveľa komplexnejšie, a teda sme sa zhodli aj po rozhovore s ním, že by túto druhú časť návrhu zákona už doriešil potom on v tej veľkej vládnej novele, ktorá, ktorá príde a bude predložená parlamentu do prvého čítania nám v máji tohto roka. Čiže aj nechcem teraz už ďalej o tom rozprávať, lebo viacej vám povie pán poslanec Svrček v tom pozmeňujúcom návrhu, aj tie dôvody, prečo tie veci upravujeme tak, ako budete počuť v pozmeňujúcom návrhu.
Naozaj v prvom čítaní tento zákon znamená len to, že sa urobil nejaký rámec a teraz ten rámec spresníme a doplníme spôsobom, ktorý, verím tomu, že bude prijateľný aj pre vás ostatných. Pre niektorých už je a pre vás ostatných možno bude tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takže v prvom rade oznámim hlasovanie - teraz o 17.00 hod.
Tiež len na záver chcem uviesť to, čo hovoril Milan ohľadom toho legislatívneho chaosu. Toto označenie používajú hlavne tí, čo nie sú v legislatíve alebo v predkladaní zákonov doma, niektorí si neprečítajú spoločné správy, kde môže byť kľudne pozmeňovák podaný cez výbor zapracovaný. Toto sú, toto sú proste základy tej legislatívy, ktoré treba sledovať.
A, žiaľ, to, čo je v rokováku napísané, tak sa stáva pravidlom, pritom by to mala byť výnimka. Ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa malo o ňom hlasovať do 48... až po 48 hodinách. A, žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu a dávame o ňom hlasovať hneď. Takže koľko razy, keď si niekto neprečíta ten pozmeňovák, ktorý je nahodený možno na hodinu-dve, tak, tak ani o tom nevie, že o čom hlasuje. Ale ten, kto sleduje legislatívu, tak nemôže vôbec hovoriť o nejakom legislatívnom chaose. Tak len toľko.
A pozrel som si návrhy zákonov, ktoré tuším už predložila SaS-ka teraz ohľadom rokováku, a túto zmenu tam majú, takže ja si myslím, že to je dobrá vec.
Len toľko, vďaka.

Ďakujem pekne. Ja by som to v dvoch minútach asi nestihol, tak takýmto spôsobom možno to bude o minútu-dve dlhšie, ale zareagujem na to, čo odznelo v rozprave. Ak na niekoho zabudnem, tak mi tak dajte najavo, ja si potom spomeniem, ale myslím, že nezabudnem.
Začnem pani poslankyňou Zemanovou. Áno, akonáhle sa otvorí zákon o rokovacom poriadku, tak nás napadne mnoho vecí, ktoré, o ktorých roky hovoríme, alebo mesiace, a chceli by sme, máme tú ambíciu proste urobiť tú novelu dokonalou, len - a ja za iných okolností by som to bol zástancom, ale skutočne hľadali sme tuná kompromis, však vy viete dobre sama aj v tomto smere, aby, aby to náhodou potom niekto nevyhodnotil ako prílepok, lebo ak by sme tam nabaľovali ďalšie, ďalšie veci do toho rokovacieho poriadku, ktoré priamo nesúvisia s tou základnou novelou zákona o tvorbe zákonov, tak by sa niekto na to mohol začať pozerať aj takto, a myslím, že by to potom narobilo viac škody ako úžitku.
Ale na druhej strane hovoríme spoločne, však mali sme o tom na tú tému niekoľko stretnutí, že boli by sme radi asi spoločne, keby sa nám podarila ešte do konca volebného obdobia nejaká novela rokovacieho poriadku, ktorá by znamenala stíšenie legislatívneho procesu. O tom sa treba rozprávať aj kvôli tomu, že každý si ju predstavujeme trochu inak. Bude treba nájsť nejaký kompromis, ale nielen kompromis názorový, ale aj kompromis s tým, že aké sú tu technické vymoženosti tohto parlamentu, čo, čo si ten parlament môže za súčasnej situácie dovoliť, lebo naozaj sa vždy pri tých novelách treba rozprávať aj so samotnou Kanceláriou Národnej rady, že či to bude realizovateľné, lebo niekedy tie naše ambície predbiehajú proste tie technické vymoženosti, ktoré sú k dispozícii, aj čo budú schopní poslanci zvládnuť, lebo poslanci tých povinností až tak veľa pri predkladaní návrhov zákonov nemajú. My sa im snažíme trošičku im teraz pridať nejaké.
Ak by sme sa pustili do tých ďalších novelizácií, tak by sme im potenciálne vedeli pridať aj viac tých povinností a nie je to vždy jednoduché, lebo každý máme síce nejakých asistentov, ale nie všetci tí asistenti majú na starosť tvorbu zákonov. A nie každý poslanec má ambíciu tu predkladať desiatky zákonov. Niektorý poslanec viac a radšej pracuje v teréne, stretáva sa s ľuďmi, ale súhlasím, že keď potom je takýto poslanec, tak by mal zvážiť svoje schopnosti aj vo vzťahu k predkladaniu zákonov, že vždy sa na to dá pozerať z oboch strán. Ale verím, že sa nám ešte do konca volebného obdobia podarí dohodnúť na niečom, čo bude znamenať minimálne to stíšenie legislatívneho procesu, lebo či už tu sme v opozícii, alebo koalícii, alebo proste na akejkoľvek strane politickej, tak vždy si želáme, aby, ako povedal aj pán poslanec Suja, nevznikalo niečo, čo niekto môže označiť aj za legislatívny chaos, aj keď podľa mňa sa toto slovo v posledných dňoch a týždňoch účelovo používa, a nie je to celkom tak.
Lebo keď hovoríme o legislatívnom chaose, tak a bolo, pýtali sa vždy tých ľudí, že čo si pod tým predstavujú, tak väčšinou tí ľudia zareagovali iba spôsobom, že no predkladajú sa tu návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. No ony sa vždy predkladali také návrhy zákonov. Dôležité je, že či sa aj schvália také návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Nie si sa predkladajú, lebo predkladali sa vždy, a to samo osebe neznamená legislatívny chaos. A ja netvrdím, že toto ste práve mysleli, ale treba sa vždy naozaj aj pýtať, že čo si pod tým ten človek predstavuje a či, či to slovo len nie je zásterkou na to, aby sme svojím spôsobom dehonestovali ten parlament, lebo my tým, že podporujeme niekedy takéto účelové vyjadrenia, že legislatívny chaos, poslanci ani nevedia, čo robia, nevedia, o čom hlasujú, tak potom sa to, potom sa to prejavuje aj napríklad v tej dôveryhodnosti v samotný parlament, takže myslím si, že aj my sami by sme mali zvažovať, že akým spôsobom sa vyjadrujeme v týchto veciach vo vzťahu k parlamentu, lebo niekedy si sami robíme zbytočne v tomto smere škodu.
A to ja vôbec nehovorím, že tento parlament bežal dokonale, nebežal tak ani žiadny iný parlament predtým. Mne skôr vadilo možno tie prvé dva roky, že pod tou zásterkou tej pandémie sa schvaľovali tuná aj zákony v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré pri takom prísnejšom pohľade by asi nemali byť schvaľované v skrátenom legislatívnom konaní. Keby som už ja o niečom hovoril, to ustálo po prvých dvoch rokoch, tieto posledné dva roky to už je štandard, ktorý tu bol. Keď sa pozriete niekoľko volebných dozadu, tak dokonca máme menej skrátených konaní, ako sme mali v minulosti.
Ale treba si potom aj povedať, že čo znamená ten legislatívny chaos a rozdiskutovať si to, lebo ja si nemyslím, že je tu legislatívny chaos. Sú tu niektoré veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale možnože ste to mysleli jednoducho tak, že niektoré veci sa vám nepáčia a treba o tých veciach hovoriť. A pokiaľ tie veci sú riešiteľné cez rokovací poriadok, tak, tak skúsme to upraviť.
Ale vždy bude platiť aj to, čo hovorí pán poslanec Dostál, že jedna vec je, že si nakreslíme, a napíše a schválime pekné pravidlá. A potom je druhá vec, že čo z tých pravidiel má nejakú ústavnú intenzitu, aby to mohlo byť vyhlásené za protiústavné, lebo v zásade iná sankcia nie je. My voči akémukoľvek zákonu, ktorý schválime v parlamente, pokiaľ to porušenie toho legislatívneho procesu nie je také, že má až ústavnú intenzitu, tak v zásade za to sankcia nie je, jedine že ten zákon by bol vecne zle spracovaný alebo by bol protiústavný, tak to áno. Ale pokiaľ, čiže aj nad týmto treba uvažovať a to je presne to, čo hovorí pán poslanec, že pokiaľ tu nebudú poslanci, ktorí budú chcieť, aby sa to pravidlo dodržiavalo, a pokiaľ nebude na vláde to ministerstvo chcieť kvalitne robiť stanoviská, lebo však aj tam sa môžu meniť ľudia, tak aj na vláde nám to môže niekto obštruovať a takisto v parlamente sa na to nemusí prihliadať. Proste budú, ak tu bude väčšina poslancov takých, že im bude jedno, že ten navrhovateľ nezmení tú účinnosť, ak budú dopady na podnikateľov, na 1. januára, júla, no ak tu bude naozaj väčšina taká, tak potom si zbytočne v zásade schvaľujeme aj rokovací poriadok.
Ale pokiaľ tu väčšina bude taká, že naozaj bude vplývať pozitívne, pozitívnym smerom a aj tak troška smerom ako keby ohľadne disciplíny na toho poslanca, že pozri sa, však tu máš zákon, mal by si dodržiavať zákony, skladáš tu sľub, keď nastupuješ ako poslanec, že budeš dodržiavať zákony, nemáš tam termín nadobudnutia účinnosti a tu má stanovisko ministerstva hospodárstva, prebrali sme si to na gestorskom výbore, naozaj majú pravdu na tom ministerstve, sú tam dopady, no tak si to oprav pekne, lebo inak ti to neschválime. Tak pokiaľ to takto nebude fungovať aj s tým, s tým dotiahnutím do konca, no tak sa nám môže stávať, že ten zákon bude niekedy aj porušovaný.
Potom ešte môže byť nejaká brzda v podobe prezidenta, prezidentky že by to potenciálne kvôli tomuto vrátila, môže to spraviť, čiže sú rôzne cesty. Uvidíme, ako sa toto pravidlo zavedie do života.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Oravec, ale aj k ostatným, ja, ja vidím na vás, že si uvedomujete, že, alebo že viete o tom, že podnikatelia by vo vzťahu k nám privítali prijatie tohto pravidla. Dokonca vo vzťahu k parlamentu je toto jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré oni od nás očakávajú, že prijmeme. Skutočne ak ste s nimi mali možnosť hovoriť, tak ak sa toto podarí prijať, tak z ich strany v rámci tých očakávaní voči parlamentu, ktoré mali, tak toto bude jeden zo zásadných krokov.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Svrček, my tam máme tú výnimku, ktorá s týka právne záväzných aktov Európskej únie, čiže pokiaľ nastane taká situácia, tak vtedy sa ten termín 1. január, 1. júl nemusí dodržať.
Pokiaľ ide o tú, tú ďalšiu vec, ktorú si spomínal, pán poslanec, že by sme sa mali pozrieť trochu aj na inú úroveň, a to je obecná úroveň, súhlasím. Len dobre, možnože by to nebol prílepok k tomuto zákonu, keby sme to chceli riešiť, ale vieš, aké je ťažké otvárať zákon o obecnom zriadení, že to urobiť bez toho, aby si sa aspoň raz stretol so samosprávou, neni veľmi ako najšťastnejšie, lebo veď viete, že aj tá samospráva má svojich predstaviteľov, ktorí by potom protestovali.
Čiže máme v parlamente predložené návrhy zákonov, ktoré nám otvárajú aj 369, máme ich niekedy v prvom čítaní, ešte niektoré, niektoré budú podané podľa mňa na najbližšiu schôdzu. A ja si myslím, že v rámci tých diskusií ich tiež mám a budem mať aj so samosprávou v rámci tých diskusií. Ja sa ich rád opýtam a verím, že to urobíte aj vy, či by nechceli aj ony nejakým spôsobom si sprísniť to prostredie a tie predpisy, ktoré prijímajú voči podnikateľom. Len tam by som bol opatrný troška z toho... alebo z toho pohľadu, že nie vždy tá administratíva na strane obcí, a najmä tým menších obciam, miest je tak personálne nadimenzovaná, aby si vedeli prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti. Čiže ja čisto koncepčne filozoficky s tebou súhlasím. Podľa mňa tu už nebol priestor na to, aby sme to riešili, ale vieme to určite do budúcna riešiť, hlavne ak samosprávy nebudú nám protestovať, že, že okrem peňazí nemajú ani ľudí na to, hej, že tak to zjednoduším.
No a ak som na niekoho zabudol, to sa, kto diskutoval, tak sa, tak sa ospravedlňujem, ale ja som a pán Taraba tu už nie je, takže na neho som nereagoval.
Ale som veľmi rád, že aj on má podobnú odozvu zo strany podnikateľov ako mám aj ja, aj ďalší, že takéto pravidlo a prijatie takého pravidla bude pre náš všetkých len bonusom a o nás všetkých vytvorí, a o nás všetkých poslancov aj v parlamente vytvorí obraz, že naozaj rešpektujeme podnikateľov, najmä tých menších, stredných, tí, ktorí najviac potom doplácajú, keď je nestabilné právne prostredie, a že chceme aj vo vzťahu k nim niečo pozitívne spraviť. A myslím si, že budú potom aj oni mať celom dobré pocity z celého toho volebného obdobia, že sme na nich nezabudli popri tom množstve zákonov, ktoré v parlamente schvaľujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja na záver vystúpenia prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý budú predkladať spoločne teda so mnou aj pán poslanec Kremský a pán poslanec Dostál. Pôvodne mal tento pozmeňujúci návrh predkladať aj pán poslanec Oravec, len predpokladám, že sa pridá neskôr do diskusie, nie je momentálne tu. Spomínam to preto, že zo strany SaS počas prvého čítania (ruch v sále a zaznievanie gongu) padlo asi najviac nejakých pripomienok, návrhov na vylepšenie k tomuto návrhu zákona, a preto som s nimi komunikoval, rovnako som počul výhrady aj zo strany napríklad pána poslanca Svrčeka zo strany SME RODINA. Z tých pripomienok, ktoré prišli, je asi 80 % akceptovaných, 20 % nie. Vysvetlím, prečo niektoré nie sú. Myslím, že aj podľa toho sa budú rozhodovať jednotliví poslanci pri, pri hlasovaní o tomto návrhu. Teda začnem postupne.
Bolo tu takých päť-šesť okruhov pripomienok k tomuto návrhu zákona a aj vysvetlím, akým spôsobom sú zapracované v pozmeňujúcom návrhu.
Prvá taká pripomienka bola, prečo riešime pri nadobudnutí účinnosti zákonov vo vzťahu k podnikateľom len prípady, kedy majú zákony negatívny vplyv na podnikateľov. Bol, zaznelo to tu viackrát, je pravda, že aj keď sme sa rozprávali s podnikateľmi, tak im niekedy aj pozitívne vplyvy môžu narušiť určitú stabilitu ich prostredia, pretože môže mať niečo aj pozitívny vplyv, ale to neznamená, že aj pri pozitívnych dopadoch na nich nebudú si musieť upraviť určité napríklad informačné systémy, databázy, rôzne programy, ktoré majú nakúpené na účtovníctvo a tak ďalej. Čiže akýkoľvek dopad v zásade pre nich znamená nestabilitu toho prostredia, a teda vzhľadom na túto pripomienku alebo vo vzťahu k tejto pripomienke sme vyhoveli tým spôsobom, že sme vypus... že vypúšťame slovíčko negatívny pri tých vplyvoch a to nadobudnutie účinnosti k 1. januáru alebo k 1. júlu bude teda mať povinnosť navrhovateľ dodržať vždy, keď bude predložený návrh zákona alebo schvaľovaný návrh zákona, ktorý má akýkoľvek vplyv na podnikateľskú sféru.
Druhá, druhá, druhé také veľké množstvo otázok a pripomienok sa týkalo možných výnimiek z toho základného pravidla, základného pravidla, teda že budú zákony nadobúdať účinnosť 1. januára a 1. júla príslušného roka vo vzťahu k podnikateľom. Ja sa vrátim trošku v rámci tohto volebného obdobia do minulosti. Viacerí si spomínate, že my sme tu, a som rád, že aj pán poslanec Oravec sa pridá do diskusie, my sme tu v roku 2020 a zhodou okolností pán poslanec bol vtedy štátnym tajomníkom, schvaľovali ten prvý balík predpisov vo vzťahu k podnikateľom, to podnikateľské Kilečko a v rámci toho podnikateľského Kilečka bola aj novela tohto zákona, kde pribudol § 5a, ktorý je tam stále, ktorý nehovoril o tom, že zákony majú byť schvaľované tak, že majú nadobúdať účinnosť k 1. januáru, resp. k 1. júlu, ale že sa majú len, že sa tá účinnosť má len navrhovať týmto spôsobom. Ono to bol len taký prvý krok, taká polcesta, také, taký troška slabý odvar, to nazvem, toho, čo sa naozaj chcelo dosiahnuť, aj toho, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, pretože, viete, navrhnúť to môžte na 1. január, ale kým to zbehne legislatívnym procesom, tak máte úplne iný termín, ktorý nemá žiadny súvis s prvým januárom a stále to je nestabilné pre tých podnikateľov.
A spomínam to preto, že my sme už v tom roku 2020 sa aj dohodli, že v rámci volebného obdobia prídeme s týmto návrhom, ktorý to zavedie spôsobom, ktorý bol aj želaný. To znamená, že sa bude aj schvaľovať účinnosť návrhov zákonov vo vzťahu k podnikateľom k 1. januáru. A prečo aj 1. júl? Lebo to je trochu naozaj jedna z výnimiek z toho pravidla. Aj samotní podnikatelia spomínali, že vedia si predstaviť, že by zákony pre podnikateľov tak, aby to nebolo pre nich nestabilné, mohli nadobúdať účinnosť aj dvakrát do roka, že vedia to zvládnuť v tých polročných intervaloch.
Ďalšia taká situácia môže nastať, že prijímame zákon v decembri, prezident ho... alebo prezidentka ho vráti, a prehupneme sa do nového roka, hoci pôvodný zámer taký nebol, ten zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára a takto by sme museli čakať celý rok s účinnosťou len kvôli tomu, že prezident alebo prezidentka ho, zákon vrátila z nejakého dôvodu, ktorý väčšinou býva vážny, ale každý je omylný. No tak dali sme tam ešte ten druhý termín 1. júl, aby sme vedeli nejakým spôsobom trošičku zmierňovať dopady takýchto situácií, ktoré môžu nastať, keď prezident vráti, prezidentka vráti návrh zákona.
Nie je to jediná výnimka. Tých výnimiek sa navrhovalo oveľa viac. Nie všetky sa ocitnú aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem čítať, ale ja teda spomeniem postupne všetky, pretože sú dôležité a myslím si, že aj vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh sa finišoval skutočne na poslednú chvíľu a mnohí sa nemali možnosť s ním oboznámiť, tak si myslím, že je férové, aby som to aj takto bližšie povedal v pléne, o čom tie výnimky sú.
Čiže prvá výnimka by platila, pokiaľ by bol zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže vtedy by, aj keď to má vzťah na podnikateľov alebo dopad na podnikateľov, by sa nemusel tento termín nadobudnutia účinnosti stanovať na 1. január a 1. júl. Vo všeobecnosti, aj keď tie výnimky nastanú, tak predkladateľ sa môže rozhodnúť, že bude dodržiavať ten termín, tak je aj formulovaný ten pozmeňujúci návrh. To znamená, že to nie je automatická výnimka, že vtedy to nebude platiť. Keď navrhovateľ povie, že áno, som v skrátenom legislatívnom konaní, ale viem dať termín 1. január, tak môže dať aj 1. január, že to, to sa nevylučuje.
Druhá pripomienka sa týka transpozície a implementácie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie už dnes.
Ďalšia výnimka sa týka medzinárodných zmlúv a ich implementácie, teda to sú prípady, kedy povedzme medzinárodná zmluva alebo smernica, alebo nariadenie najmä stanovujú iný termín nadobudnutia účinnosti, a keby sme si to my dávali len január a júl, tak by sme sa mohli ocitať v určitých problémoch vo vzťahu k Európskej únii k začiatkom konaní za porušenie práva, preto tá výnimka je podľa mňa namieste.
Rovnako sa to môže stať aj pri medzinárodných zmluvách, pretože nejaké ratifikujeme, s nejakými súhlasíme, k nejakému dátumu by mali nadobudnúť účinnosť a asi by nebolo správne, keby my sme si, keby sme to neuprednostnili pred naším vnútroštátnym pravidlom o prvom januári, prvom júli.
Ďalší, ďalšia výnimka by mala byť vtedy, keby to, keď to bude návrh ústavy alebo novelizácia ústavy a návrh, resp. novelizácia ústavného zákona.
Ďalšia výnimka, ktorá, aj dnes ju platný zákon pozná, o tvorbe zákonov, je návrh zákona o štátnom rozpočte. Ten má predsa len troška iný proces s výnimkami, takže tie výnimky sa aj teraz v tom platnom znení, keď tam máte ten § 5a sa vzťahoval aj na zákon o... návrh zákona... na návrh zákona o štátnom rozpočte a táto výnimka by mala byť aj v tomto novom pravidle, ktoré zavádzame.
Ďalej by to mali byť zákony, ktoré boli vrátené prezidentom, ale iba tie, ktoré boli predtým prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme si nenegovali navzájom dve rôzne výnimky, to znamená, že aby sme zase aj neotvárali tie nožnice príliš, lebo už ten termín 1. júl, ktorý sme dali ako druhý, rieši prípady, kedy prezident vráti návrh zákona, takže preto sme to limitovali, tú výnimku, len na tie prípady, kedy najprv bolo skrátené legislatívne konanie, a potom ešte nebodaj to prezident alebo prezidentka vráti do parlamentu, tak vtedy by sa tá výnimka uplatňovala, teda vtedy by nebolo potrebné dodržiavať 1. júl, 1. január pri návrhu zákonov s dopadom na podnikateľov.
No a posledná výnimka, s ktorou počíta pozmeňujúci návrh, tak to sú právne predpisy, ktoré majú podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Niektorí by to chceli mať takto bez dôvetku, ktorý teraz prečítam, pretože by to chceli mať... alebo považujú toto za správne. Ja osobne si myslím, že by sa otvorili veľmi, veľmi tie nožnice ohľadne výnimiek, keby sme tuná to ukončili, a mohli by sme myť potenciálne viac ako 50 % každého návrhu zákona cez túto výnimku schválené, schválený v parlamente, čiže ja s... je tam, v tom pozmeňujúcom návrhu budete počuť aj dôvetok k tejto výnimke, a to v tom zmysle, že jedine v prípade, ak sa na tom dohodla v tom spoločnom stanovisku plenárneho zasadnutia tripartita. To znamená, že mali by s tým naozaj súhlasiť aj podnikatelia, vysvetlím prečo, lebo tento zákon je stavaný v prospech podnikateľskej sféry, podnikateľov. Nie je to zákon, ktorý rieši všetkých a všetko, v zásade žiadny zákon nerieši všetko. Nie vždy je možné vyjsť v ústrety všetkým, a ak by sme tam, ak sme do tohto návrhu pripustili alebo dali veľa výnimiek, tak by vlastne sme úplne oslabili to pravidlo, ktoré vo vzťahu k podnikateľom zavádzame. Čiže pri návrhu zákonov, ktoré budú mať pozitívny sociálny vplyv alebo pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, môže platiť výnimka takisto z toho pravidla 1. január, 1. júl, ale len v prípade, ak sa na tom spoločne dohodnú na tripartite. To znamená, že v zásade aj tí podnikatelia keď povedia že dobre, bude to istá nestabilita pre nás, ale je to taký zásadný zákon, že, že je potrebné, aby nadobudol účinnosť povedzme 1. februára, 1. marca a tak ďalej.
Ešte sa objavovala aj, objavoval sa taký podnet na výnimku, ktorý sa týkal vykonávacích právnych predpisov, my sme nad tým, my sme to zvažovali aj s parlamentnou legislatívou aj s ďalšími poslancami, že či je to nevyhnutné, nakoniec sme sa nejak vzájomne zhodli na tom, že pri vykonávacích právnych predpisoch to také nevyhnutné nie je, nakoniec my v parlamente tie vykonávacie právne predpisy ani neschvaľujeme, prichádzajú, sú nám predkladané návrhy, aj to len v prípade, že termín nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu je ten istý ako termín nadobudnutia účinnosti toho predloženého zákona, čiže je tu nejaké torzo tých vykonávacích predpisov, dobre viete, že viacerí z vás, aj keď je takáto povinnosť, tak tie návrhy vyhlášok nepredkladajú, v zásade za to sankcia ani veľmi nie je, ja to neospravedlňujem, len hovorím, že aký je faktický stav, a je to skôr záležitosť vlády, úradníkov, ktorých je pomerne dosť, a myslím si, že mali by si vedieť naplánovať tú prácu tak, že budú pri vykonávacích právnych predpisoch vedieť stanoviť termín nadobudnutia účinnosti pri dopade na podnikateľov buď na 1. júl, alebo 1. január bez, bez výnimky, teda pri vykonávacích právnych predpisoch, nie pri zákonoch.
Potom ďalší okruh námietok, pripomienok sa týkal toho, že ako vlastne budeme zisťovať, že keď poslanec uvedie, že to má dopady na podnikateľské prostredie, tak to naozaj má dopady, alebo keď povie, že nemá, tak že ich nemá. Tých ciest, ako sa dopracovať k nejakej verifikácii, je viac, sú niektoré náročnejšie, niektoré sú menej náročné, zvažovala sa aj cesta alebo spôsob, že by poslanec, keď mu prejde zákon do druhého čítania, tak by príslušný rezort, ktorý robí stanovisko alebo ktorý je gestorom pre stanovisko vlády k tomu poslaneckému návrhu zákona, jeho návrh zavesil na portál na pripomienkovanie, potom by po skončení pripomienkovania vycucol tie pripomienky, teda stiahol si ich z toho portálu a poslal ich poslancovi, aby ich mohol riešiť v druhom čítaní na gestorskom výbore, aj taký spôsob bol navrhovaný, tento spôsob sa ale vzhľadom aj na určité... technické obmedzenia to nazvem, alebo nedokonalosti, aj na ďalšie veci teda ukázal ako na túto chvíľu menej vhodný, a preto tá verifikácia je alebo bude v tom pozmeňujúcom návrhu upravená spôsobom, že tak ako dnes poslanec si žiada pred podaním návrhu zákona stanovisko od ministerstva financií, že či jeho návrh zákona má dopady na verejný rozpočet alebo na rozpočet verejnej správy, tak takisto bude žiadať ministerstvo hospodárstva, že či jeho návrh zákona, a teda o stanovisko, či jeho návrh zákona má dopady na podnikateľské prostredie, bude to robiť ešte pred podaním návrhu, čiže keď prídete do podateľne, tak formálne na tom sprievodnom liste nebudete zaškrtávať len to, že či ste poslali aspoň mailom na ministerstvo financií tú vašu žiadosť o stanovisko ministerstvo financií, teda ale budete tam zaškrtávať, aj že či ste to poslali na ministerstvo hospodárstva. Potom príde to stanovisko niekedy v priebehu legislatívneho procesu, vy sa ocitnete, vy sa ocitnete pri tom lepšom prípade v druhom čítaní, ak máte kvalitný návrh zákona, a väčšina si to myslí tiež, a prídete na gestorský výbor a budete sa zaoberať tým stanoviskom, budete tam diskutovať s ostatnými a budete mať povinnosť ako navrhovateľ aj s prihliadnutím na toto stanovisko ministerstva hospodárstva a v súlade so zákonom, ktorý ak schválime, tak bude platiť aj pre vás, budete mať povinnosť upraviť účinnosť návrhu zákona tak, aby to bol buď 1. január, alebo 1. júl pokiaľ to bude mať dopad na podnikateľské prostredie.
Toto je na začiatok, povedal by som, taký dosť nevinný mechanizmus, ktorý je pomerne ľahko zvládnuteľný, nevyžaduje nejaké, by som povedal, nadštandardné skúsenosti s informačnými systémami, dokonca myslím, že ani veľmi s počítačom, každý z nás má asistentov, myslím si, že jeden mail navyše každý zvládne, a podľa mňa to aj prispeje k tomu, že to nebude len také prázdne pravidlo, lebo pokiaľ by tam nebola žiadna verifikácia, tak by sa mohlo ľahko stávať, že ten poslanec tam vždy napíše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie, a nakoniec by sme následne zisťovali, že má, a my nechceme, aby návrhy zákonov likvidovali bežných podnikateľov, najmä tých malých a stredných, pri tých oligarchoch to je trocha inak, ale pri týchto bežných podnikateľoch, tam naozaj asi nikto z nás nechce, aby sme im nejako likvidovali ich podnikateľské prostredie. No a pokiaľ ide o ešte nejaké zlaďovanie samotných procesov, tak táto úprava prináša zjednotenie doložiek vplyvov medzi vládou a medzi parlamentom. Dnes viete, že keď sa pozriete na vládne návrhy zákonov, tak majú doložku vplyvov, ktorá je, alebo ktorá má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako majú tie, ktoré sú, sú prikázané poslancom. Vláda navyše k tomu robí, robí aj analýzu vplyvov, čo sme v tejto fáze považovali naozaj za neprimeranú záťaž pre poslancov na to, aby sme týmto návrhom zákona to od nich nejak v budúcnosti alebo od nás všetkých vyžadovali, ale tento pozmeňujúci návrh má ambíciu, aby dopady, aby doložky jednotlivé, ktoré sa týkajú vplyvov či už na podnikateľov, alebo na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informačnú spoločnosť a tie ďalšie, boli zjednotené medzi vládou a parlamentom. To znamená, že sa predpokladá, že ak by prešiel tento návrh zákona, tak na májovej schôdzi by sme aj v nejakom menšom rozsahu menili uznesenie parlamentu o legislatívnej tvorbe zákonov, a to takým spôsobom, že by sme dali nové vzory týchto doložiek vplyvov aj pre poslancov, budú to také isté vzory, aké už dnes robí vláda, len zdôrazním, že to sa týka len doložiek, čiže nie analýz, lebo tie analýzy sú skutočne obtiažne, a myslím si, že poslanci naozaj nemajú ani okolo seba taký personál, aby vedel, vedela väčšina z nich alebo takmer každý robiť aj analýzy vplyvov.
Takže takto som to zhrnul, zhrnul som to naozaj z dôvodu, že mali ste málo času na to, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto pozmeňujúcim návrhom, nie je to výsledok práce iba tohto dňa, naozaj sa na tomto pozmeňujúcom návrhu pracovalo v zásade mesiac, uskutočnili sa viaceré rokovania aj s ministerstvami príslušnými, aj teda na vládnej úrovni, aj v parlamente a je to určitý kompromis, s ktorým, dúfam, že vie byť väčšina v tejto sále spokojná, nie všetkému, samozrejme, je koniec, ja verím, že pôjdeme ešte ďalej v rámci najbližšej schôdze do vylepšenia niektorých ustanovení, najmä rokovacieho poriadku a ja som vždy otvorený minimálne diskusii a som človek, ktorý hľadá kompromis, a verím, že sa nám to podarí dosiahnuť aj pri ďalších legislatívnych návrhoch, nielen pri tomto.
Čiže ja na záver len poviem pred tým prečítaním pozmeňujúceho návrhu, že sme tu viacerí poslanci, a verím, že je nás väčšina, ktorí chceme zastabilizovať právne prostredie a legislatívne prostredie pre podnikateľov, o čo nás žiadajú, naozaj že dlhé roky o to žiadajú. To by mohol rozprávať pán poslanec Oravec, mohli by rozprávať ďalší, na každom stretnutí, kde sme s podnikateľmi, stretávali sme sa s nimi aj počas tohto volebného obdobia, nás žiadajú, aby sme týmto spôsobom zastabilizovali právne prostredie a legislatívu, ktorú prijímame vo vzťahu k nim.
Ja myslím, že je to aj o kvalite práva, toto pomáha aj kvalite tvorby práva a je to niečo, čo, myslím, že ocenia tí podnikatelia, a nielen tí podnikatelia, takmer okamžite, ako bude návrh zákona účinný, tá účinnosť sa navrhuje od 1. mája tohto roka, takže je to v zásade za rohom. Toľko k odôvodneniu samotného pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho na záver aj prečítal. Je troška dlhší, tak teda prosím o pochopenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Ondreja Dostála a Petra Kremského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1412.
Tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1znie:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1písm. a), d), e), g), h) a i) a ods. 4 a 5, § 8 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 8, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a analýzu vplyvov“.
4. V § 7 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) analýzu vplyvov,“.
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená e) až h).
5. V § 7 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „a pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie“.
6. V § 7 ods. 1sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g) tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,“.
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená h) a i).
7. V § 7 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) vplyvy na rozpočet verejnej správy^1aa“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
„1aa) § 33 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
8. V § 7 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane ich vyčíslenia“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod 3 pozmeňujúceho návrhu.
3. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa vypúšťa slovo „negatívny“.
4. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak:
a) o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní,
b) právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu^5b), nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
c) medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
d) ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,
e) ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,
f) ide o návrh právneho predpisu, ktorý má pod doložky právnych vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety, je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ^5c)
g) ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5c) znejú:
^5a) § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
^5b) Čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
^5c) § 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o tripartite v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
Novelizačný bod 5 pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. 1 sa vypúšťa bod 5.
6. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie:
Čl. 2
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 a zákona č. 24/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 68 ods. 3 znie:
(3) Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu,⁵⁴⁾ doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov,^54a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov.
Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo hospodárstva) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
Poznámky pod čiarou k odkazom 54) a 54a) znejú:
„⁵⁴⁾§ 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
^54a)§ 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Bod 2. Teda tej novely rokovacieho poriadku.
2. § 77 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.^54)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 54b)znie:
"^54b) § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. ... /2023 Z. z."
3. V § 79 ods. 4 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:
d) informácie o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2.
Doterajšie písm. d) až f) sa označujú ako písm. e) až g).
No a potom je tu bod 4 tej novely rokovacieho poriadku.
4. Za § 150f sa vkladá § 150g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 150g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinné od 1. mája 2023
Návrhy zákonov predložené Národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje vložením nového článku sa primerane doplní názov návrhu zákona.
A na záver bod 7 tohto pozmeňujúceho návrhu.
7. V doterajšom čl. 2 sa slová "1. júla 2023" nahrádzajú slovami "1. mája 2023".
Na záver ešte uvediem, že ako predkladateľ... alebo jeden z predkladateľov - aj za ostatných predkladateľov tohto návrhu zákona -, keďže robíme aj súvisiacu novelu tohto zákona, toho základného zákona, teda o tvorbe zákonov, robíme súvisiacu novelu aj v podobe novely rokovacieho poriadku, a teda ide o rozširujúci návrh, rozširujúci návrh v podstate, ktorým je tento pozmeňujúci návrh, tak za predkladateľov len uvádzame takto, lebo je to moja povinnosť, že, že predkladatelia súhlasia s týmto rozširujúcim návrhom, ktorý som pred chvíľou predložil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je veľmi krátky, no veľmi významný pre práva dieťaťa. Schválením tohto zákona splníme medzinárodný záväzok, ktorý Slovensko ešte nemá splnený, a väčšina štátov to už dávno realizuje.
V zmysle ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Pri tvorbe jednotlivých politík a prijímaní právnych predpisov by mal byť legislatívny proces nastavený tak, aby sme s istotou vedeli povedať, že reflektuje najlepší záujem dieťaťa a zohľadňuje názor detí vo veciach, ktoré sa ich týkajú alebo sa ich môžu týkať. Blaho detí je rovnako dôležité ako zdravá spoločnosť a ekonomika, ale málokedy sa im dostane rovnakej priority.
Deti sú do značnej miery vylúčené z verejných rozhodovacích procesov bez hlasovacích práv a s obmedzenou právnou silou, ktorú majú nielen prostredníc... ktorú majú len prostredníctvom dospelých. Na druhej strane deti viac využívajú verejné služby a sú na nich viac závislé ako dospelí a existuje aj vysoká pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov na deti, ak sú tieto služby nedostatočné alebo zlyhajú.
Na základe medzinárodného protokolu vypracuje Úrad komisára pre deti metodiku posudzovania dopadov politík zákonov na práva dieťaťa a mladých ľudí. Následne ich odkomunikuje s ministerstvami, vyškolí ich a naučí ich, ako s touto metodikou pracovať. Takže vlastne celý môj krátky návrh je o tom, aby sme mohli posudzovať dopad politík na práva dieťaťa a mladých ľudí. A teraz, ak dovolíte, prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1412).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 3 písm. b) sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a deti“.
4. V § 7 ods. 4 sa za slovo „detí,“ vkladajú slová „práva detí,“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Sa ospravedlňujem, kolega Drdul tu momentálne nie je, takže musel ísť na výbor.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúča ho schváliť. Časť IV informácie obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

68.

Tak ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, na úvod len krátko, ja potom ešte v rámci rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, a teda budem vystupovať podľa toho, ako teda budú ostatní poslanci kolegovia a kolegyne reagovať.

To, čo sa snažíme zaviesť týmto návrhom zákona, je, aby sme stabilizovali právne prostredie vo vzťahu k podnikateľom, a to tak, že chceme, aby návrhy zákonov, ktoré sa schvaľujú v parlamente, ak majú dopad na podnikateľské prostredie, tak nadobúdali účinnosť k 1. januáru alebo k 1. júlu príslušného roka. Takto to bolo nadefinované aj v programovom vyhlásení vlády, tak sme to mali aj my vo volebnom programe ako jednu z priorít, a takýmto spôsobom sme to aj navrhli do prvého čítania s tým, že prebehla v prvom čítaní rozprava, boli viaceré pripomienky, ktoré smerovali k tomu, že je to príliš prísne pravidlo, ak sa tam nedajú určité výnimky. Tie výnimky aj spomeniem potom v tom pozmeňujúcom návrhu a vysvetlím.
A takisto sme ešte upravovali proces, ako sa dopracovať k tomu, že prebehne aj nejaká verifikácia toho, či povedzme poslanec keď podá zákon a uvedie, že má vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako sa verifikuje to, že je to naozaj pravdivá informácia.
Čiže toto všetko odznie v pozmeňujúcom návrhu, ktorý potom v rámci rozpravy prednesiem, s tým, že je snaha vylepšiť ten pôvodne predložený návrh zákona, no a tak teším sa na vaše pripomienky, na, na rozpravu, ktorá, ktorá príde, a zodpoviem takisto rád všetky otázky, ktoré, alebo nejasnosti, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona.
Zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem pekne za slovo.