Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.6.2021 o 9:51 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 9:51 - 9:53 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Pán kolega Suja, ďakujem za váš príspevok. Veľmi si cením, že ste s intenzitou hlasu išli dole, lebo ja vám citlivý sluch a ja potom musím ísť von sa vyvetrať, keď to máte na tej vysokej intenzite. Ale špeciálne si vážim, že ste sa tomu zákonu venovali aj po vecnej stránke. Máte pravdu, že je tam veľa deformácií, ktoré pochádzajú z toho obdobia minulých vlád a sú tam niekedy úplne podivuhodné veci, ktoré sa tam dostali, a ako sme tu počuli, sú tam rôzne previazanosti, takže snažíme sa to čistiť a ja som rád, že to oceňujete.
Možno k tým úsporám niečo, myslím si, že nie vždy je možné preukázať vlastne zníženie spotreby aj keď, samozrejme, viem o týchto všelijakých obchádzkach a proste dlhých vedeniach, ktoré nikam nevedú, lebo vedú tam a potom zase späť a podobne. Všetko sa to napočítava a ide do ceny tepla. Ale niekedy keď vlastne príde k odpojeniu ani tak sa nedá preukázať zníženie spotreby ako vlastne zlepšenie ceny cez lepšiu technológiu. Čiže myslím si, že aj toto treba brať do úvahy ale, samozrejme, pri tej veľkej novele tam sa to dá lepšie nastaviť a verím, že sa nám to spoločnými silami podarí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 9:48 - 9:50 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No v rámci toho času, čo mám, sa budem snažiť to nejak na všetko odpovedať.
Nie je to v rozpore s tou koncepciou obce, lebo vlastne obec si povie, že či je možné odpájať a kde je možné odpájať. Napríklad v Bratislave to robí Bratislava ako mesto a v niektorých mestských častiach povie, že je možné, že je to možné v niektorých povie, že to nie je možné. Takže robí sa to týmto spôsobom, a práve preto, že tam dáme slovo primerane, tak to bude znamenať, že tá obec v zmysle svojej koncepcie zváži, či tá žiadosť o odpojenie je v súlade s koncepciou obce, čiže práveže naopak konečne naplníme to ustanovenie o koncepcii obce v oblasti rozvoja tepelnej energetiky, lebo dnes, žiaľ, obec ,aj keď vo svojej koncepcii hovorila, že je možné sa odpájať, tak ten doterajší dodávateľ a následne bývalá vláda tým prístupom, aký mala k tomu celému, vlastne nikdy to nedovolila. Čiže práve naopak, teraz umožníme, aby sa postupovala v súlade s koncepciou obce, ale, samozrejme, ak obec nemá v koncepcii uvedené, že sa môže, je možné sa odpájať, tak sa nebude možné odpájať, tá obec to nedovolí.
Druhá vec, to písmenko d). Tie environmentálne hľadiská, prišli aj pripomienky zo strany, myslím, Priatelia Zeme, aj tí to spomínali. Tam je problém pri poslaneckom návrhu zákona, že jednak, ak zadefinujete určitú podmienku, tak musíte mať aj niekoho, kto to bude kontrolovať a ten, kto to bude kontrolovať, musí existovať a musí, jednoducho musí, musí byť vytvorená tá štruktúra. A to už poslanci nevedia vytvoriť bez súčinnosti ministerstva, to by malo vytvoriť ministerstvo, čiže ministerstvo určite bude riešiť tieto veci vo veľkej novele, ako ste správne spomenuli aj vo svojom vystúpení. A potom ste hovorili, že nemali ste tam tie prechoďáky tam spravené, my sme ich tiež dávali v podstate až na konci toho procesu, lebo v minulosti sme to chceli riešiť komplet podľa novej úpravy, Teraz sme sa s ministerstvom hospodárstva, že to vyriešime takto kompromisne v tých prechodných ustanoveniach aj keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 9:40 - 9:42 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
v danom texte (3x).
Bod 8. V čl. I sa dopĺňa bod 12, ktorý znie. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
"12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý vrátane nadpisu znie:
" § 38ad
Prechodné ustanovenia účinné od 1. augusta 2021
V konaní začatom pred 1. augustom 2021, ktoré nebolo právoplatne skončené a v ktorom ešte nebolo vydané osvedčenie podľa § 12 ods. 1 alebo záväzné stanovisko obce podľa § 12 ods. 8 sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. augusta 2021."."
Takže to bol pozmeňujúci návrh a ja už len na záver dodám, lebo som k tým prechodným ustanoveniam nehovoril, že aj tam boli rôzne variácie toho, ako ich spraviť, ale nechceli sme už spochybňovať platné záväzné stanoviská obce alebo osvedčenia ministerstva, ktoré boli vydané, takže tiež sa tam išlo dvakrát kompromisného do znenia, že nejde sa ani úplne podľa nového znenia, ani úplne podľa starého znenia, ale urobil sa tam kompromis, ktorý, ktorý isté špecifické situácie vyrieši a nie ani v prospech jedných, ani v prospech druhých, ktorí na tom trhu podnikajú, a ich záujmy sú častokrát protichodné.
Ja ďakujem teda za to, že ten návrh zákona v druhom čítaní podporíte, nie je to úplne to zrušenie teplárenského nevoľníctva, o ktorom hovorí programové vyhlásenie vlády, ale je to čiastočné uvoľnenie toho doterajšieho režimu a hlavne vyváženie a spresnenie vecí, ktoré požaduje aj Ústavný súd, ktorý hovorí už dlhú dobu, aj Najvyšší súd, že by tak mali byť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 9:17 - 9:42 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla, mali sme takisto rokovanie s malými teplármi, teda s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so zástupcami ministerstva životného prostredia, so zástupcami ministerstva hospodárstva. Výsledkom stretnutia so zástupcami ministerstva hospodárstva aj vzhľadom na to, že boli zo strany týchto subjektov, ktoré som uviedol, zaslané pripomienky a podnety na vylepšenie návrhu zákona, tak niektoré sme akceptovali s tým, že táto akceptácia je aj po dohode s príslušným ministerstvom hospodárstva.
Ja na konci svojho vystúpenia aj preto prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale skôr než tak urobím, by som vás chcel informovať, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním a z akého dôvodu sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podáva, pretože tento návrh nie je jednoduchý, je pomerne rozsiahly, a treba vysvetliť, že prečo to tak je.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ani nesmeruje k tomu, že by sme opravovali nejaké chyby z toho prvého čítania, ale jednoducho je to téma, tepelná energetika je téma, ktorá je veľmi kontroverzná. Je, v podstate tie skupiny podnikateľov, ktoré podnikajú na tom regulovanom trhu, a ich záujmy sú tak protichodné, že v princípe urobiť návrh zákona, ktorý by vyhovoval obom skupinám, je v zásade nemožné. Takých tém je viacero, nakoniec budeme mať na tejto schôdzi aj návrh, ktorý sa bude týkať národných parkov, a tam takisto vidíte, koľko listov dostávame od zástupcov lesníkov napríklad a ako to vnímajú ochranári. Takže sú určité témy, kde neviete nájsť také znenie návrhu zákona, s ktorým by boli všetci spokojní. Ale hovorí sa, že aj dobrý zákon je vtedy, keď nikto s tým nie je spokojný alebo každý s ním je spokojný trošku, tak by som povedal alebo trochu. A toto je ten prípad, ktorý vlastne vyústil aj do pozmeňujúceho návrhu, že tak jedni ako aj druhí si tam vedia nájsť niektoré pripomienky, ktoré z ich pohľadu smerujú k vyváženiu situácie pri podnikaní na trhu v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ ide o tie konkrétne otázky, ktoré sme riešili medzi prvým a druhým čítaním. V zásade ten návrh upravuje dve veci. Prvá je zákaz reťazenia cien. Prostredníctvom tohto zákazu by sme chceli dosiahnuť primeranejšie ceny energií pre konečného spotrebitelia, pre bežných ľudí. A na to, aby sme tak spravili, sme v tom návrhu zákona aj zadefinovali určité, určité, vymedzili sme určité pojmy a zaregulovali sme spôsob, akým by sa mohol dosiahnuť zákaz reťazenia cien. Samotný zákon nedoťahoval tú koncovku toho zákazu, pretože tá koncovka bude dotiahnutá prostredníctvom predpisu ÚRSO, teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale vytvára rámec preto, aby ÚRSO tak mohlo spraviť. Ale keďže tie pojmy boli predmetom kritiky najmä zo strany Zväzu výrobcov tepla, tak sme sa nakoniec a, samozrejme, ešte tam potom bola aj taká pripomienka, že by bolo dobré zadefinovať priamo v zákone, čo je to primárny a sekundárny okruh, tak sme sa nakoniec rozhodli takým spôsobom, že aby sme sa vyhli nejakým siahodlhým diskusiám a zdržiavali prijatie tohto návrhu zákona, tak sme tie sporné pojmy odtiaľ vypustili.
Vypustili sme aj všetky súvisiace ustanovenia, ktoré teda boli naviazané na tieto pojmy s tým, že tie pojmy sa dostanú do veľkej novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva pripravuje v najbližšom období v priebehu najbližšieho polroka. A dohodli sme sa, že tú ďalšiu diskusiu so Zväzom výrobcov tepla ohľadne týchto pojmov, ako boli, ako je prípojka a tie ďalšie pojmy, ktoré tam boli zadefinované, bude viesť už ministerstvo hospodárstva. A v tej veľkej novele sa bude snažiť dosiahnuť nejakú názorovú zhodu so Zväzom výrobcov tepla.
Na druhej strane primárny, sekundárny okruh my prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu chceme zadefinovať priamo do zákona. Sú to pojmy, ktoré vychádzajú z praxe a bežne ich používal ÚRSO vo svojich rozhodnutiach, nie je to niečo, čo by sme teraz vymýšľali a pôvodne to ministerstvo hospodárstva, tieto dva pojmy, chcelo včleniť do veľkej novely zákona o tepelnej energetike. Ale keďže teraz sme dostali pripomienku zo strany Zväzu výrobcov tepla, aby takéto niečo bolo zadefinované, tak sme im vyšli v ústrety, urobili sme to už v predstihu v tomto návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúce návrhu, ktorý nakoniec prečítam.
Čiže toto sú všetko pripomienky, ktoré vychádzajú zo záverov diskusie, ktorý sme mali so Zväzom výrobcov tepla, a ktorý sme akceptovali, a to je v podstate podstatná časť toho pozmeňujúceho návrhu, pretože tam tých ustanovení, ktoré boli priamo naviazané na tie sporné pojmy, kde to bola naozaj hra o slovíčka bolo viac.
Na druhej strane sme sa snažili reflektovať aj v určitej miere aj na pripomienky, ktoré prichádzali z druhej strany, a to boli pripomienky zo strany podnikateľov v oblasti teplárenstva, ktorí nie sú združení vo Zväze výrobcov tepla, a sú skôr takými menšími podnikateľmi, strednými podnikateľmi. Tí sa nám dlhodobo sťažujú na to, že pokiaľ chce niekto ukončiť odber tepla, tak v princípe to môže urobiť len na základe zákona, čo sú veľmi výnimočné, vzácne situácie, keď sa mení teda látka, keď sa mení látka, ktorá, ktorá slúži na vykurovanie. To znamená, keď idete možno z horúcovodu na teplovod a opačne, ale to sú veľmi vzácne situácie. A potom je to už len na základe dohody s doterajším dodávateľom, čo v praxi bolo zvyčajne tak alebo takmer vždy, že ten doterajší dodávateľ tú dohodu jednoducho uzavrieť nechcel. Čiže my teraz dopĺňame do návrhu zákona možnosť výpovede, ale s tým, že musia byť striktne dodržané podmienky, ktoré aj doterajší zákon uvádza a to, že nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ, musí byť jednak technologicky lepší, musí byť, samozrejme, aj priaznivejší voči životnému prostrediu, čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o dvadsať percent viac tepla z obnoviteľných ...
=====

-----------------------------------------

... a to, že nový, nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ, musí byť jednak technologicky lepší. Musí byť, samozrejme, aj priaznivejší voči životnému prostrediu, čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o 20 % viac tepla z obnoviteľných zdrojov energie ako ten doterajší zdroj tepla. A keďže doteraz sa to veľmi nekontrolovalo, či to je naozaj tak, že sú tam splnené tieto podmienky, tak aby sme to vyvážili, tak na druhej strane dávame povinnosť samospráve, aby pri odpojení sa od doterajšieho zdroja tepla, aby tieto podmienky skontrolovala, aby sa nám nestalo, že si niekto bude chcieť vybudovať zdroj, ktorý je horší vo vzťahu k životnému prostrediu alebo je technologicky menej vyspelý, a to je teda druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu.
Bola veľká diskusia aj o tom, že či je šťastné vkladať slovíčko do § 12, myslím, ods. 9, ods. 10 je to slovo "primerane", pretože aj v zmysle legislatívnych pravidiel by sa slovo "primerane" malo používať len výnimočne. K tomu sa dá uviesť najme to, že slovo "primerane" bolo v texte návrhu zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do roku 2014 a nespôsobovalo nejaké zásadné problémy. Dokonca aj vláda, keď prišla, bývalá vláda, keď prišla s novelou toku 2014, tak nenavrhovala to slovo "primerane" v tom odseku vypustiť. Totiž dneska alebo dnes nie je problém v tom, že keď to slovo "primerane" vypadlo, tak niektorí si ho vysvetľujú ako rovnako, že sa má použiť ustanovenie § 12 ods. 1 až x rovnako aj na tie menšie zdroje tepla, tak ako platia pre veľké a výkonnejšie zdroje tepla a niektorí si to vysvetľujú stále ako primerane. Čiže jednak je to nejednotné to, že to slovíčko vypadlo pozmeňujúcim návrhom poslaneckým v tom roku 2014 nebolo šťastné, pretože to bolo aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, lebo vzťahy sa majú upravovať buď rovnako, alebo primerane, keď sa odkazuje na iný odsek. Aj v praxi to spôsobovalo problémy. Takže sme stáli pred tou otázkou, že ako to napraviť. Vrátili sme tam to slovíčko "primerane" a hlavne návrh zákona upravuje aj to, že sme spresnili, že doterajší dodávateľ sa nebude vo svojich záväzných stanoviskách vyjadrovať ku všetkému, čo ho napadne, tak ako to často robil, ale ako dotknutý subjekt len k tomu, čo je vo verejnom záujme.
Vo verejnom záujme v zmysle zákona o tepelnej energetike je to, aby sa nezasahovalo do tepelnej sústavy spôsobom, ktorý je neprijateľný a ktorý by ohrozil celú tú infraštruktúru, celú tú tepelnú sústavu ako takú, aby sa nerobili zásahy do ochranného pásma tej tepelnej sústavy. K týmto dvom otázkam sa aj v zmysle tohto zákona už bude odteraz ten dodávateľ vyjadrovať. A k tomu zvyšnému to, že či to má dopady na cenu za teplo tých ostatných, ktorí zostanú na tej sieti, či to má dopad na životné prostredie, to bude riešiť obec, ktorá alebo okresný úrad, hlavne obec, ktorá má na to príslušné oddelenia, ktoré sa k tomu majú vyjadrovať a tá rozhodne v zmysle koncepcie tepelnej energetiky príslušnej obce, či vôbec je možné sa odpojiť, lebo niektoré koncepcie obecné to ani nepovoľujú a ak to povoľujú za akých podmienok. Veď preto sa aj robia tie koncepcie a schvaľujú sa obecnými a mestskými zastupiteľstvami, aby to malo nejaký dosah, lebo, žiaľ, terajší zákon je nastavený tak, že obce si môžu prijímať, čo chcú v koncepciách alebo terajší dodávateľ to môže celé zablokovať, práve pretože v tom svojom záväznom stanovisku sa vyjadruje ku všetkému od ovzdušia, cez ochranné pásma až po ceny, ktoré, samozrejme, majú dopad aj priamo na neho. Čiže v podstate sa vyjadruje sám k sebe a to nie vo verejnom záujme a nehovorím to, že si to myslím, ale v roku 2014, vlastne v roku 2015 Najvyšší súd, keď sa zaoberal touto problematikou, tak to presne takto aj konštatoval, že dodávateľ sa nemá vo verejnom záujme ako dotknutý orgán prečo vyjadrovať k inému, ale má sa vyjadrovať len k tým dvom otázkam, ktoré my teraz v zákone spresňujeme, to znamená k ochranným pásmam a zásahom do tepelnej sústavy.
Minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré riešilo túto problematiku, konštatovalo, že tak ako je definované dnes v § 12 ods. 10 veľmi neštandardne to ustanovenie, tak nie je z toho zrejmé, či sa dodávateľ má vyjadrovať len k tým dvom otázkam, teda k ochranným pásmam a k zásahom do tepelnej sústavy alebo či sa má vyjadrovať aj širšie a že je na zákonodarcovi, tak sa priamo v tom odôvodnení píše, aby to v zákone spresnil. Takže my vlastne robíme to, čo chce Ústavný súd, ktorý minulý rok toto konštatoval, a my to spresňujeme tak, ako to tvrdí od roku 2015 aj Najvyšší súd, že dodávateľ tepla sa má vyjadrovať len k dvom otázkam, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré od neho štát, ktorý mu dáva takéto oprávnenie, od neho očakáva.
K tomu ostatnému sa už bude vyjadrovať po správnosti obec, pretože obec si musí zvážiť, či si môže dovoliť zasiahnuť tak do svojej sústavy tepelnej, že povolí odpojenie a nezničí si ju tým a či sú aj splnené ďalšie štandardy ochrany životného prostredia, lepšie technológie, tak aby boli splnené nielen záujmy obce, ale tak, aby v celkovom dôsledku aj štát plnil povinnosti, ktoré má vo vzťahu k Európskej únii z hľadiska emisií, z hľadiska ďalších parametrov a pokiaľ by to tá obec nejakým spôsobom takto nechcela pochopiť, tak ten doterajší dodávateľ vždy prostredníctvom toho záväzného stanoviska, on zostane nakoniec aj účastníkom konania, vie tieto veci namietať. Nad obcou je vždy odvolací orgán, a to zostáva okresný úrad a v prípade územného konania ešte ministerstvo hospodárstvo, ktoré má sledovať práve záujmy štátu, aby tie parametre a tie prísľuby, ktoré štát, ku ktorým sa štát zaviazal aj v oblasti tepelnej energetiky, boli splnené.
Sú tu aj viaceré ďalšie otázky, ktoré my neriešime v tejto novele zákona a budú riešené vo veľkej novele zákona o tepelnej energetike, ktorá by mala v priebehu najbližšieho polroka byť predložená samotným ministerstvom a do toho sme sa púšťať nechceli. Ja ešte na záver tohto vstupu, kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak by som sa rád vyjadril, lebo viacerí ste to zaregistrovali. Ja som aj viacerým z vás sľúbil, že sa k tomu vyjadrím. Bol publikovaný článok teda, ktorý sa týkal tejto novely zákona, teda vyjadroval sa v tom článku k návrhu zákona ministerstvo životného prostredia. Nebolo z toho článku jasné, teda takto, vyjadroval sa spôsobom, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, lebo by to mohlo nejakým spôsobom ohroziť životné prostredie. Nebolo v tom článku uvedené, kto sa za ministerstvo vyjadroval. Ja som sa stretol s vedením ministerstva a zistil som, že to bola iniciatíva úradníkov ministerstva, ktorí boli oslovení novinármi, a vedenie ministerstva o tom ani nevedelo. My sme si to vysvetlili, takže nejaký zásadný súhlas zo strany ministerstva nie je a navyše, tak ako to pochopili úradníci na ministerstve životného prostredia, ani nezodpovedá obsahu toho návrhu. Ja len uvediem, že bolo kritizované, že sa nesúhlasí s tým, aby bol vylúčený dodávateľ ako účastník konania. My vôbec do účastníctva v tomto návrhu zákona nezasahujeme. My riešime dodávateľa len v tej skoršej fáze, keď sa vyjadruje ako dotknutý orgán a to je rozdiel, lebo medzi dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona je rozdiel a medzi účastníctvom je rozdiel. Čiže aj tie samotné pripomienky, ktoré boli publikované v článku nevychádzajú ani zo znenia ani toho pôvodného návrhu, ktorý bol predložený. Ja, samozrejme, som aj tento pozmeňujúci návrh poskytol ministerstvu, aby si urobili predstavu a v zásade nemám od nich momentálne nejaké negatívne reakcie.
Ja len k tomu ovzdušiu, lebo na to sa ma viacerí pýtate. Aj tie malé zdroje, ktoré dnes produkujú určité emisie, lebo všetci produkujú emisie aj tie veľké zdroje, aj tie malé zdroje. Tie malé zdroje sú v tých väčších mestách. V Bratislave je to tak, neviem, či aj v Košiciach, ale v Bratislave je to tak, že magistrát, magistrátu sa nahlasujú emisie a magistrát vyrubuje aj poplatky za emisie. Čiže je to pod kontrolou aj keď, samozrejme, nekontroluje sa každý prípad jeden po druhom a v ostatných mestách a v obciach to robia príslušné oddelenia životného prostredia na okresných úradoch. Takže tento článok o tom nehovorí, ale častokrát zaznievajú takéto výhrady, že nie sú vôbec pod kontrolou emisie. U tých menších zdrojov sú, ale, samozrejme, nie sú na pravidelnej báze.
Na druhej strane pravidelne sa nekontroluje ani to, že či sú zdroje tepla účinnými zdrojmi tepla. Jednoducho dnes tá kontrola tiež nie je v tomto. Ak príde prevádzkovateľ zdroja tepla, ktorý predloží dokumentáciu, že, povedzme, má kogeneračnú jednotku vybudovanú, ktorá ani nemusí byť v praxi zapojená, lebo to nikto nekontroluje, tak mu URSO vystaví potvrdenie, že účinný zdroj. Kedysi na to existovala energetická inšpekcia, ktorá bola zrušená zhodou okolností práve ľuďmi, ktorí dnes pracujú pre Zväz výrobcov tepla.
Takže nechcem sa do toho viacej púšťať. Pokiaľ by tu o tom vznikla debata, tak by sa dalo aj o tom rozprávať o tých rôznych prepojeniach a tak ďalej, ale nemyslím, že to je kľúčové. Len keď v kontexte o tom rozprávame, tak si treba aj toto uvedomiť, že dnes nemáme ani energetickú inšpekciu, ktorá kontrolovala, ako účinné sú aj doterajšie zdroje tepla. A na druhej strane nekontrolujeme ani jeden po druhom tie menšie zdroje tepla. Takže tie nedostatky sú na oboch stranách a myslím si, že primárne na ministerstve hospodárstva by aj v tej veľkej novele sa s týmto popasovalo, lebo to je určité bremeno, ktoré si nesieme so sebou roky. To sa aj ťažko rieši poslaneckým návrhom zákona, lebo ak by tu mal vzniknúť nejaký subjekt, ktorý bol obdobný energetickej inšpekcii, mal by to prevziať tie úlohy iný orgán, tak to poslanci nedokážu efektne spraviť bez toho, aby, pretože to ponesie so sebou aj finančné dopady, aj personálne dopady, aj administratívu toho celého. Tieto veci si musí zvážiť ministerstvo hospodárstva. Ja verím, že sa s tým popasujú v tej veľkej novele, pretože tá veľká novela bude zohľadňovať aj tú najnovšiu smernicu Európskej únie, ktorá tiež upravuje podmienky, za akých sa možno odpájať od zdrojov a tá smernica hovorí, že sa možno odpájať len od účinných zdrojov. Takže tá kontrola tých účinných zdrojov bude podstatná, aby sme vedeli odlíšiť účinné od neúčinných, lebo v zmysle smernice Európskej únie sa v budúcnosti bude možno pár noviel účinných a od neúčinných, ale od účinných zdrojov by sa odpájať nemalo.
Tak toľko k tým diskusiám a k tomu, prečo sme sa dopracovali k tomuto pozmeňujúcemu, doplňujúcemu návrhu a ja to teraz prečítam. To odôvodnenie už čítať nebudem, lebo som ho tak svojimi slovami zhrnul v tomto svojom vystúpení. Takže prečítam už len paragrafové znenie alebo ten normatívny text pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa body 1a 2 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I bode 3 v § 2 písm. ac) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
3. V Čl. I bode 3 v § 2 písmená ad) a ae) znejú:
„ad) primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
ae) sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla.". Koniec toho bodu pozmeňujúceho návrhu.
4. V Čl. I sa body 4 a 5 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V Čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú:
„8. § 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Osvedčenie podľa odseku 1 a záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať iba v prípade, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20."
9. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) Odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
10. V § 20 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
11. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. I sa body 8 až 10 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 11 sa číslo „25" nahrádza číslom „24" a táto úprava sa urobí v danom texte 3x.
8. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.6.2021 9:14 - 9:17 hod.

Vons Peter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vidíme, že rána sú tu niekedy také kruté. Takže, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 519, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 729 zo 6. mája 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému zákonu.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 306 z 10. júna 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 189 zo 14. mája 2021.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú zatiaľ žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie, ktorým sa mení a dopĺňa číslo zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 519, schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 197 zo 14. júna 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 9:12 - 9:14 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dámy a páni, ctená snemovňa, rád by som uviedol návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o tepelnej energetike.
Ako sme už spomínali v prvom čítaní, ide o to, aby pravidlá v tepelnej energetike boli nastavené nediskriminujúco a to tak, aby majitelia súkromných bytov a vlastne spoločenstva bytov mali možnosť v prípade nevýhodných dodávok tepla z centrálnych zdrojov sa odpojiť a vybudovať si vlastné zdroje a vlastne, aby pravidlá v celom tomto reťazci boli nastavené tak, aby na to nedoplácali tí najslabší, čiže odberatelia a spotrebitelia.
V tomto smere sme diskutovali so všetkými zúčastnenými tak s výrobcami tepla, ako aj so spotrebiteľmi, takisto s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a verím, že sa nám podarilo nájsť dobrý, nechcem povedať kompromis, ale konsenzus skôr, dohodu na tom, ako by táto novela mala vyzerať. A práve preto ešte bude podaný pozmeňovací návrh v druhom čítaní, ktorým sa táto novela vylepší. A verím, že to prispeje tak k stabilite zásobovania teplom na Slovensku, ako aj ku konkurencii na trhu, aby sa nestávalo, že spotrebitelia sú odkázaní na to, že nemajú na výber, musia odoberať hoci aj veľmi drahé teplo a nemôžu si nijako pomôcť.
Takže verím, že tento návrh podporíte, vrátane tohto pozmeňovacieho návrhu a že spolu prispejeme k zlepšeniu situácie na trhu s teplom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.6.2021 9:08 - 9:10 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 518.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 728 zo 6. mája 2021 pridelila návrh poslancov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 206 z 15. júna 2021.
=====

-----------------------------------------

... výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 206 z 15. júna 2021. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona som predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 9:06 - 9:07 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade poďakovanie za to, že ste chvíľu počkali. Výnimočne som dochádzal dnes do Bratislavy a zápchy na obchvatoch sú veľké, takže tých päť minút som, žiaľ, meškal.
No a k tomuto samotnému legislatívnemu návrhu, v zásade je veľmi stručný. Bol vypracovaný po zhode medzi v podstate poslaneckými klubmi opozície aj koalície a medzi prvým, druhým čítaním vlastne nevzniklo v rámci diskusie nič, čo by bolo potrebné zapracovať priamo do tohto návrhu zákona.
Takže, ak by predsa bolo niečo, čo treba vysvetliť, som pripravený na diskusiu, ale inak by som vás chcel požiadať, aby ste tento návrh podporili aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.6.2021 19:06 - 19:08 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Chcem sa vám všetkým poďakovať za vaše príspevky. Je vidno, že hovorí z vás srdce a rozum. Ďakujem vám. A zároveň si pripadám ako svedok celého obdobia od 49. roku, a preto si myslím, že je najvyšší čas všetko dať do poriadku, lebo sa tvrdí, že národ, ktorý nie je schopný sa vysporiadať so svojou minulosťou a odsúdiť zločiny, je nútený si ich zopakovať. Keby v ’89. pri Nežnej revolúcii sa urobil poriadok so zločineckou komunistickou stranou, tak pohrobkovia komunistov by dnes nesedeli v tomto parlamente a môj syn by žil. Keď som mala 11 rokov komunisti mi zavraždili otca. Takže som doslovne svedok vyčíňania komunistov.
Neriešim to po tej stránke ako pomstychtivosť, ale aby za to brali ešte aj benefity, tak to už je, bohužiaľ, odsúdeniahodné. Tak si myslím, že je to spravodlivé voči obetiam, ktoré, oni proste všetky zločiny spáchali.
Ešte raz vám ďakujem. (Potlesk.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Áno, ešte som chcel, pani poslankyňa, aby ste nám povedali termín.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Zajtra o 11.00 hod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.6.2021 18:58 - 19:06 hod.

Andrejuvová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Dúfam, že ešte vydržíte päť minút, ale potrebujem tieto veci pre záznam povedať, aj keď tu mnohí kolegovia, ktorí návrh kritizovali, nie sú.
Prvé, kolektívna vina. Zdá sa, že sa nám tu rozmáha taký nový nešvár. Aj v parlamente sa objavujú ľudia, ktorí sa pokúšajú dávať slovám iný význam, ktorí sa pokúšajú pôvodný význam slov relativizovať. Špeciálne sa to týka slov súvisiacich s komunistami a ich totalitou. Najskôr sa pokúsili relativizovať obsah pojmu politický väzeň. Teraz sa pokúšajú relativizovať pojem kolektívna vina. Tak si to teda ujasnime.
Slovné spojenie kolektívna vina sa používa v súvislosti s neospravedlniteľným prijatím židovských kódexov a transportami desaťtisícov nevinných slovenských občanov do koncentračných táborov. Slovné spojenie kolektívna vina sa používa v súvislosti s povojnovým odsunom československých občanov, sudetských Nemcov a našich Maďarov. Slovné spojenie kolektívna vina sa môže týkať tzv. kulakov a násilnej kolektivizácie ich pôdy. Slovné spojenie kolektívna vina sa môže týkať odsunu stoviek intelektuálov a pre komunistov nepohodlných úradníkov vysídlených z Bratislavy a z ďalších miest na vidiek. To je kolektívna vina, ktorej následkom boli perzekúcie a kriminalizácia celých skupín ľudí, obetí totalitných režimov. Títo perzekúcie, kriminalizáciu a porušovanie základných ľudských práv a slobôd plánovali a vykonávali aj komunisti a ich rozsiahly aparát.
Na rozdiel od nim my nejdeme na základe predloženého návrhu zákona nikoho perzekvovať, ani kriminalizovať. Na základe predloženého návrhu zákona nikto nebude postavený pred súd. Nikomu nezoberieme a neznárodníme jeho majetok. Nikoho neodsunieme do pohraničia, ani do zberných táborov. Nikoho nepošleme do PTP. Neurobíme to, pretože nie sme ako oni. Neurobíme to, pretože veríme v demokraciu, právo a spravodlivosť.
Sú medzi nami ľudia, ktorí sa pokúšajú z predstaviteľov totalitného komunistického režimu urobiť obete. Týmto ľuďom hovorím jasné... jasne, bývalí vysokopostavení komunisti a eštebáci neboli a nie sú obete. Práve naopak. Za svoju činnosť v prospech totalitného režimu boli privilegovaní, jednak prostredníctvom nadpriemerných platových podmienok, ale aj vo forme oficiálnych či neoficiálnych spoločenských výhod pre nich samotných, ako aj pre ich rodinných príslušníkov, napríklad s možnosťou rýchlejšieho kariérneho napredovania, privilegovaným zaobchádzaním v kontakte so štátnymi úradmi, podnikmi, dokonca aj zdravotníckymi zariadeniami, možnosťou cestovať do zahraničia či študovať na spoločensky prestížnych univerzitách a odboroch a v neposlednom rade tiež vo forme garancie vyšších starobných dôchodkov a príplatkov pre nich samých a o týchto dôchodkov odvodených nadpriemerných vdovských a vdoveckých dôchodcov pre ich rodinných príslušníkov. Chcem ešte raz zdôrazniť, snahu robiť z predstaviteľov totalitného komunistického režimu obete, rozhodne odmietam a vyzývam vás, aby sme ju odmietli všetci. Okrem iného aj z úcty k obetiam totalitných režimov.
Druhou oblasťou pripomienok boli otázky, či je takýto zákon potrebný, spravodlivý a vykonateľný. Spolu s predkladateľmi som presvedčená, že takýto zákon je potrebný, a to preto, že napráva doterajšiu nespravodlivosť a nemorálnosť. Považujeme to totiž za nespravodlivé a nemorálne, aby osoby, ktoré boli vrcholovými predstaviteľmi totalitnej komunistickej štátnej moci a tí, ktorí tejto moci vo vymedzených organizáciách slúžili, boli za svoju činnosť v prospech totalitného režimu aj naďalej privilegovaní formou poberania nadpriemerných dôchodkových dávok.
Predložený návrh zákona teda umožní nastoliť spoločenskú, historickú a sociálnu spravodlivosť medzi tými, ktorí odsúdeniahodnému režimu slúžili a tými, ktorých na základe, ktorým boli základné ľudské práva a slobody počas totalitného komunistického režimu porušované. Spravodlivý je preto, že každý jeden prípad budú zodpovedné orgány posudzovať individuálne a na základe zákona. To je, mimochodom, obrovský rozdiel v porovnaní s množstvom káuz obetí totalitného režimu. Komunistický režim totiž prenasledoval vlastných občanov mimo zákonného rámca, často len na základe tajných rozkazov. Tým porušoval vlastné zákony a medzinárodné zmluvy, ku ktorých sa dodržiavaniu sám zaviazal.
Spravodlivosť predloženého návrhu je aj v tom, že po prijatí budú nezaslúžené benefity odobraté individuálne a len za roky služby totalitnému režimu. Dôležitým princípom, ktorý návrh zákona rešpektuje je zákaz retroaktivity. Už vyplatené dôchodky teda nebudú musieť vracať. Opätovné určenie dôchodku bude pôsobiť len do budúcnosti.
A, samozrejme, každý dotknutý bude mať možnosť odvolať sa na... v prvom kroku voči rozhodnutiu a následne domáhať sa aj súdnej ochrany. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, je v súlade s právom Európskej únie a v plnej miere rešpektuje súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
A napokon posledné a po tretie, zákon je vykonateľný. Ku prijatiu legislatívy, ktorou boli znížené dôchodkové dávky bývalých vrcholových predstaviteľov orgánov komunistickej moci alebo príslušníkov zamestnancov a funkcionárov bezpečnostných zložiek komunistického režimu, najmä tajných služieb, politickej polície, niektorých zložiek ozbrojených zborov došlo v minulosti vo viacerých postkomunistických krajinách Európy. Medzi tieto krajiny patrí napríklad Česká republika, Estónsko. Lotyšsko, Maďarsko, Spolková republika Nemecko či Poľsko. Aj na Slovensko sa už v minulosti dôchodky prepočítavali. Možno si spomeniete, že Sociálna poisťovňa v roku 2018 prepočítala celkovo asi 130 000 starobných dôchodkov, dôchodcov, pardon, dôchodkov. My predpokladáme, že po prijatí tohto návrhu zákona by mohlo prísť k prepočítaniu približne 5 000 dôchodkových dávok. 130 000 dôchodcov už pracovníci Sociálnej poisťovne prepočítali a to za menej ako rok. Verím, že aj prepočítanie tých 5 000 dôchodkov zvládnu pracovníci Sociálnej poisťovne a príslušných rezortných útvarov sociálneho zabezpečenia v primeranom čase.
Vážení kolegovia a kolegyne, aby sme sa ako krajina vedeli pohnúť dopredu, musíme sa vysporiadať s minulosťou. Súčasťou vysporiadania sa so svojou minulosťou je aj naprávanie krívd z minulosti. Preto vás prosím, aby sme a aby ste predložený návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu podporili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis