Ďakujem pekne za slovo. Urobil som to týmto spôsobom, lebo je to predsa len korektnejšie voči vám, aby ste sa mohli potom hlásiť s faktickými poznámkami na to, čo hovorím. V minulosti som veľakrát zvykol hovoriť v úvodnom slove a na to sa potom nedá reagovať. Takže myslím si, že takto je to férovejšie.
Spojil som diskusiu alebo navrhol som spojiť diskusiu a ďakujem, že ste mi vyhoveli, k obom zákonom, pretože novela rokovacieho poriadku rieši výlučne len to, alebo rozvádza len podrobnejšie to, čo je v novele ústavného zákona. Nemá žiadnu ďalšiu ambíciu, hoci, samozrejme, ja ešte verím, že sa nám nejakú takú väčšiu novelu rokovacieho poriadku podarí spoločne dohodnúť a schváliť v tomto parlamente. Ale nechcel som ako zneužívať tú situáciu na to, aby sme teraz urobili novelu ústavného zákona a k tomu dali nejakú rozsiahlu novelu rokovacieho poriadku. Naozaj rokovací poriadok len podrobnejšie rozvádza to, čo je v novele ústavného zákona.
Obe tieto normy boli vypracované v spolupráci s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá súhlasí s tým znením, ako je navrhnuté. Je to ústavný orgán, ktorý považujem za dôležité, aby sme v miere, v akej je to možné, rešpektovali a aj obe tieto normy smerujú k tomu, aby sme priznali, ešte by som povedal také dôstojnejšie a lepšiu možnosť, dostatočné právo, lepšiu možnosť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vstupovať do legislatívneho procesu v parlamente v prípadoch, kedy ide o skrátené legislatívne konanie. A návrh, ktorý je predložený do skráteného legislatívneho konania, buď má významný dopad na rozpočet štátu, alebo jedným z dôvodov pre skrátené legislatívne konanie je, že návrh má dopady alebo teda predstavuje dopady na hospodárstvo štátu, alebo by jeho neprijatím mohlo spôsobiť hospodárske škody štátu.
Ja predtým, než ešte podrobnejšie troška sa zahĺbim do obsahu z oboch návrhov, by som na úvod spomenul, prečo vlastne sa, sme sa dopracovali k týmto obom návrhom. A ten základný dôvod bol, bolo vydanie nálezu Ústavného súdu v decembri minulého roka k tomu tzv. rodinnému balíku. Rodinný balík bol pôvodne namietaný z troch dôvodov pani prezidentkou. Prvým dôvodom bolo, že by mali byť takým spôsobom porušené legislatívne pravidlá parlamentu a schvaľovania zákonov, že by to malo predstavovať až, že by to malo byť, že by to malo znamenať že ústavnú intenzitu tohto zásahu. Inými slovami bolo namietané, že schválením rodinného balíka malo údajne dôjsť k hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu.
Takéto niečo Ústavný súd nekonštatoval a v tomto bode pani prezidentka ani úspešná nebola. Naopak, Ústavný súd sa stotožnil s argumentmi Národnej rady, kde tomu venoval, samozrejme, aj rozsiahlejšiu časť svojho odôvodnenia, ale ja prečítam len tie závery. Ak by teda malo dôjsť k tomu hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, tak by sa to muselo dostávať aj do kolízie s ústavou a teda by k tomu muselo, museli pristúpiť aj ďalšie konkrétne skutočnosti preukazujúce neprípustnú intenzitu nezákonného postupu prejavujúceho sa ako zásah do ústavných princípov chránených ústavou, akou by mohla byť napríklad situácia tzv. valcovania opozície.
A teraz záver, žiadne takéto intenzívne zásahy však preukázané neboli. Nenastal teda stav, v ktorom by parlamentná opozícia či menšina nemohla nad väčšinou vykonávať dozor a kontrolu, prípadne by bola iným spôsobom vylúčená z parlamentného legislatívneho procesu v rozpore s požiadavkami právneho a demokratického štátu.
Čiže Ústavný súd v tomto prípade neprelomil judikatúru, postupuje v zmysle doterajšej judikatúry Ústavného súdu a ide presne v zmysle tých štyroch kritérií, ktoré parlament uvádzal v konaní pred Ústavným súdom na obhajobu a na obranu toho, že ani pri rodinnom, tzv. rodinnom balíku nedošlo k hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, a v tomto nám dal, v tomto nám dal Ústavný súd Slovenskej republiky za pravdu.
Potom takisto Ústavný súd nekonštatoval, že by priame krátenie prídavkov na deti bolo takisto protiústavné, ale tomu sa nechcem teraz venovať, pretože do toho vstupovali aj ďalšie okolnosti, my sme medzitým zmenili zákon, prijali sme trochu miernejšie riešenie, ale pokiaľ ide čisto formálne, ako bolo rozhodnutie vydané, tak ani v tomto bode pani prezidentka neuspela.
Jediný bod, v ktorom pani prezidentka uspela na Ústavnom súde pri tzv. rodinnom balíku, bol nový článok 55a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol pri... ktorý bol doplnený do ústavy pomerne nedávno, teda ide, ide o nové ustanovenie, ktoré doteraz nebolo nikdy Ústavným súdom vyložené. Bol vyložený len čl. 55 ústavy a čl. 55 ústavy bol doteraz vykladaný spôsobom, ktorý v zásade parlamentu priznával, dá sa povedať, právomoci prijať akýkoľvek predpis, ktorý, ktorý mal dopad na rozpočet v zmysle toho, ak, ak... nastavenia určitého politického videnia sveta tej konkrétnej väčšiny, ktorá takýto predpis prijala.
My sme z týchto dovtedajších judikátov Ústavného súdu aj vychádzali pri obhajobe rodinného balíka na Ústavnom súde, ale keďže medzitým v ústave pribudol čl. 55a ústavy, ktorý hovorí o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí o určitých princípoch, ktoré majú byť dodržiavané, a bol aj zriadený ústavný orgán, ktorým je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak Ústavný súd po prvýkrát práve pri rodinnom balíku vyložil čl. 55a ústavy spôsobom, ktorý nakoniec v tomto jedinom bode znamenal, že rodinný balík bol označený z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti za protiústavný. Keby to urobil skôr, napríklad pri tých tzv. trinástych dôchodkoch, ktoré boli prijaté len pár dní pred voľbami zo strany poslancov SMER-u a ďalších, no tak by sme mali takýto judikát skôr. Je to aj troška škoda, že to nebolo už skôr, lebo by sme sa vedeli lepšie orientovať pri rodinnom balíku.
Čo ale znamená výklad Ústavného súdu vo vzťahu k čl. 55a ústavy? Ústavný súd konštatoval, že tento článok má tak, tak svoj hmotnoprávny rozmer, ako aj svoj procesnoprávny rozmer. Hmotnoprávny rozmer v zmysle nálezu Ústavného súdu znamená, že materiálnym účelom je ochrana verejných financií pred zanedbávaním transparentnosti, no hlavne odborného kritéria efektívnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní s verejnými prostriedkami. On to potom ďalej rozvíja tým spôsobom, ktorý ja tu teraz skrátim a budem sa snažiť to vysvetliť tak troška ľudovejšie, lebo predpokladám, že aj bežná verejnosť nás počúva. A teda Ústavný súd potom ďalej konštatoval, že formulovaná požiadavka neznamená, že každé mocenské rozhodnutie priamo dopadajúce na verejné financie, ktoré nespĺňa predstavy ekonómov o dokonalej efektivite, je ihneď ústavne spochybniteľné.
Rovnako Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutia volených predstaviteľov orgánov verejnej moci, teda aj poslancov parlamentu, sa prirodzene ocitajú pod tlakom voličských preferencií, ale v záujme čl. 55a ústavy sú povinní dbať na vyvažovanie politickej motivácie na jednej strane a ústavou predpísaného kritéria efektívnosti na strane druhej. Čiže inými slovami a toto znova hovorí Ústavný súd, ak už má byť prijaté rozhodnutie poslancov o opatrení so zásadným vplyvom na stav verejných financií, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami napĺňajú uvedené požiadavky len v nízkej alebo žiadnej miere alebo vôbec, potom tým minimom, ktoré, ktoré je prizmou čl. 55a ústavy nutné požadovať, je vytvorenie priestoru pre poctivú a vyčerpávajúcu diskusiu, ktorá predchádza prijatiu rozhodnutia.
Inými slovami, poslanci nie sú ani v zmysle judikatúry Ústavného súdu povinní prijímať tak normy, že nejaký ekonóm si vyráta niečo podľa tabuliek a my by sme sa mali držať presne týchto tabuliek, pretože odborných rozhodnutí môže byť viacej. My nemusíme vyberať najodbornejšie rozhodnutie, alebo rozhodnutie, ktoré je najšetrnejšie pre verejné financie. Takto to Ústavný súd nehovorí. Ústavný súd hovorí, že ak chceme prijať aj rozhodnutie, ktoré je vyjadrením určitej politickej predstavy o tom, ako sa má spravovať štát, a ktoré ako Ústavný súd, ešte raz to zopakujem, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami napĺňa uvedené požiadavky len v nízkej miere alebo vôbec, tak musí takémuto rozhodnutiu predchádzať poctivá diskusia v parlamente, ideálne už, samozrejme, ako Ústavný súd hovorí, pri vstupe. Pod vstupom myslí už na úrovni vlády a pri výstupe myslí na úrovni parlamentu, čiže v prvom rade tá poctivá diskusia je smerovaná vo vzťahu k vláde, ale sekundárne aj vo vzťahu k parlamentu.
Ja tu teraz nebudem citovať rozdielne názory tých sudcov Ústavného súdu, ktorí ani s takýmto výkladom čl. 55a nesúhlasili. Boli to ústavní sudcovia Šorl a Straka, ktorí teda napísali rozdielne stanoviská. Lebo ja osobne si myslím, že je dobré, že Ústavný súd vyložil čl. 55a ústavy a že nám dáva určitú korekciu aj vo vzťahu k návrhom, ktoré majú významný dopad na verejné financie. A nielenže si to myslím, ale aj predkladám spolu s ostatnými kolegami návrh ústavného zákona, novely ústavného zákona a návrh novely rokovacieho poriadku, ktoré priznávajú Rade pre rozpočtovú zodpovednosť možnosť, aby v parlamente prebehla tá poctivá diskusia, o ktorej hovorí Ústavný súd vo svojom náleze k tomu tzv. rodinnému, rodinnému balíku.
A akým spôsobom to robíme? Robíme to spôsobom, že ak návrh zákona je predložený do skráteného legislatívneho konania a má významný dopad na verejné financie pri akomkoľvek dôvode, ktorý je tam uvedený, napríklad pri skrátenom legislatívnom konaní, kde bude uvedený dôvod, že má dopad na základné ľudské práva a slobody, tak, a zároveň má aj významný dopad na verejné financie, tak vtedy takisto by podliehal tomuto režimu, ktorý sa navrhuje, ale bez ohľadu na to vždy, ak bude dôvodom, že neprijatím návrhu by mohli byť spôsobené hospodárske škody štátu, tak nastane mechanizmus, ktorý teraz podrobnejšie opíšem. Nie je to nič zložitého, je to v oboch normách týmto spôsobom zakotvené.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred tým, než vôbec budeme rozhodovať o tom, či pôjdeme do skráteného legislatívneho konania, dostane päť pracovných dní, aby k takémuto návrhu mohla vypracovať svoje stanovisko. Čiže v parlamente počkáme päť pracovných dní, kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypracuje svoje stanovisko, aby sme sa mali možnosť s tým oboznámiť a rozhodnúť sa aj v duchu nálezu Ústavného súdu, či je správne, aby taký návrh bol predmetom skráteného legislatívneho konania. V prípade, že pôjde o enormný rozsah toho, toho predloženého návrhu alebo naozaj zložitosť problémov, ktoré sa v ňom riešia, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže požiadať o predĺženie tejto lehoty o ďalších päť pracovných dní. Myslím si, že sa to bude diať skôr výnimočne.
Ja len ako príklad uvediem, že minulý týždeň sme sa ako poslanecký klub obrátili na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť s tzv. obedom zadarmo a rada vypracovala toto stanovisko do troch pracovných dní, hoci priemerne vypracúvajú toto stanovisko do 30 pracovných dní, ale my sme sa dohodli, že v týchto konkrétnych prípadoch, keď pôjde o skrátené legislatívne konania s takýmto dopadom, aký je v návrhu zákona uvedené, sú schopní ísť režimom päť plus päť. Teda to, čo je navrhnuté, inak by som to, samozrejme, nenavrhoval, keby oni s tým nesúhlasili a neboli by, nemali by kapacity to vykonať. Čiže naozaj ako príklad teraz uvediem, že za tri pracovné dni sme dostali stanovisko od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, takže sú ešte aj rýchlejšie schopní urobiť stanovisko, nielen do piatich pracovných dní.
No a v prípade, že stanovisko nepríde, tak, samozrejme, poslanci ako členovia zákonodarného zboru, ktorí jediní sú oprávnení schvaľovať zákony, nebudú čakať už ďalej a aj keď dostanú stanovisko, tak nemusia na neho prihliadať, pretože Ústavný súd v tom judikáte povedal, že my nie sme povinní prihliadať na, a zohľadňovať stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. On v tom judikáte povedal, že sme povinní vytvoriť priestor pre poctivú odbornú diskusiu v parlamente pred tým, než dôjde k schváleniu takého zákonu, a teda ústavným orgánom, ktorý je, ktorý je primárne určený na to, aby nám poskytoval odborné stanoviská, pokiaľ ide o dopad na verejné financie, je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Preto to robíme týmto spôsobom a pokiaľ by, a teda to jediné obmedzenie, ktoré budeme mať v tom procese, stále to bude na tej istej schôdzi, na ktorú príde skrátené legislatívne konanie, už sa nám to stalo aj pri rodinnom balíku, že sme nakoniec o ňom rokovali namiesto pár dní desať dní v parlamente, lebo sme si natiahli tú lehotu, takže zhruba to zodpovedá aj iným skráteným legislatívnym konaniam.
A myslím si, že z tohto pohľadu to naozaj žiadny praktický problém vyvolávať nebude. A naopak, ak máme za to, že chceme rešpektovať nálezy Ústavného súdu a chceme prihliadať aj na to, čo je v nich konštatované, a chceme mať aj, myslím si, že je to potrebné, dobrú spoluprácu s inými ústavnými orgánmi, tak nám tieto oba návrhy zákonov vytvárajú pre to adekvátny priestor.
Ja by som sa ešte rád venoval súvisiacej, súvisiacim veciam s týmito návrhmi zákonov, ktoré, ktoré s nimi teda buď bezprostredne, alebo širšie súvisia. Ja keď som obhajoval parlament v konaní pred Ústavným súdom, tak som položil Ústavnému súdu viacero otázok, na ktoré som očakával, že dostanem odpoveď aj v náleze Ústavného súdu, pretože boli predmetom diskusie v parlamente a nevedeli sme sa jednoznačne v tom nejako pohybovať a orientovať ako ďalej. Jednou z tých otázok bolo, lebo bolo to, bolo to tak nastolené vo verejnej diskusii, že návrhy zákonov, ktoré majú významný dopad na rozpočet, ako bol napríklad rodinný balík, ktorý bol okolo 1,2 mld., by vôbec nemali ísť do skráteného legislatívneho konania. No také niečo ale Ústavný súd ani v tom odôvodnení svojho nálezu nekonštatoval. Čiže Ústavný súd nekonštatoval, že takéto návrhy nemôžu byť predmetom skráteného legislatívneho konania, čo je dosť podstatné, lebo bola takáto otázka nastolená vo verejnej diskusii.
Rovnako aj ja som sa pôvodne domnieval, že hospodárske škody štátu by nemali byť vysvetľované tak, že sú to aj nejaké iné škody, ktoré síce pre štát sú sekundárne, ale primárne dopadajú na podnikateľov alebo primárne dopadajú na rodiny s deťmi. Ústavný súd síce konštatoval, že si pomerne široko vykladáme tie hospodárske škody štátu, je to aj v tom odôvodnení nálezu Ústavného súdu, ale nepovedal, že si to takto nemôžeme vykladať. On len povedal, že síce keď si to takto široko chceme vykladať, tak mali by sme ešte si to overiť aj cez stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či naozaj už nezachádzame za hranicu toho, čo by mohlo byť považované za hospodárske škody štátu, ale nevylúčil možnosť, že ak povieme, že aj primárne to nie je štát, ale primárne sú to rodiny s deťmi alebo primárne sú to podnikatelia, ako to bolo pri tom tzv. kilečku, že to samo osebe by malo byť nejaký problém, aby sme návrh zákon schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní.
A takisto pokiaľ ide teda o teda tie odborné a politické rozhodnutia, to som už vysvetľoval, že teda ak sa rozhodneme prijať aj rozhodnutie, ktoré možno podľa ekonómov nie je to najodbornejšie z tých všetkých možných odborných riešení, tak musíme vytvoriť priestor pre poctivú, poctivú diskusiu v parlamente, ideálne už na úrovni vlády.
Rovnako som teda požiadal Ústavný súd, aby, ak si myslí, že parlament má zodpovedať aj za to, čo sa deje aj na vládnej úrovni v legislatívnom procese, nech to jasne povie v odôvodnení nálezu Ústavného súdu. Nič také Ústavný súd nepovedal. To znamená, že platí stále to, čo doteraz, že vládny, vládny legislatívny proces je ukončený úrovňou vlády, kedy vláda prijme rozhodnutie a posúva predmet a návrh zákona do parlamentu. To znamená, že parlament nezodpovedá za to, či sa na vládnej úrovni udialo medzirezortné pripomienkové konanie napríklad alebo či boli oslovené všetky subjekty, ktoré mali byť. To nie je úlohou parlamentu. To je úlohou legislatívy na úrovni vlády. Máme tu podpredsedu vlády pre legislatívu, máme tu legislatívne pravidlá vlády a nie je možné, lebo niekedy sa aj nám stáva, že sa na nás obracajú subjekty, ktoré boli obídené v tom tzv. MPK, aby sme my nejakým spôsobom sanovali alebo neschvaľovali zákon, keď boli, keď neboli dodržané legislatívne pravidlá vlády.
Ja som teda naozaj chcel vedieť od Ústavného súdu, či my máme zodpovedať a riešiť aj nedostatky, ktoré sa vyskytli v legislatívnom procese na úrovni vlády, ale Ústavný súd k takémuto záveru nedošiel, a teda platí to čo doteraz, že legislatívny proces na úrovni parlamentu je proces, ktorý je regulovaný rokovacím poriadkom, samozrejme, ústavou a legislatívnymi pravidlami prijatými parlamentom. Čiže my ani neriešime nedostatky, ani nezodpovedáme za to, akým spôsobom sa legislatívny proces udeje na vládnej úrovni.
Ja, samozrejme, ak sú k tomuto pomerne stručnému návrhu zákona, či už ústavného zákona, alebo rokovacieho poriadku, nejaké nejasnosti alebo otázky, tak som pripravený na ne zodpovedať. Ešte raz zdôrazňujem, že je to návrh, ktorý vznikol v úzkej spolupráci na základe dvoch pomerne rozsiahlych rokovaní s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, a pokiaľ by niekto s týmto mal pochybnosť, tak sa môže ozvať ktorémukoľvek členovi alebo predsedovi rady a overiť si to.
Ďakujem pekne.
