Videokanál klubu

Tak, pani poslankyňa Zemanová, dohoda okrem iného bola aj na tom, že sa dohodneme na osobitnom odvode, čiže keď hovoríme o dohodách, tak potom od A po Z, a zatiaľ nevnímam to, že by ste sa k tomu nejako mali, iakže ja nehovorím, že ja nejdem rešpektovať dohody, ale pokiaľ vy ich prví nebudete rešpektovať, tak potom sa budeme my nad tým musieť zamyslieť.
Pokiaľ ide o tom... o to, s čím súhlasí premiér alebo nie, no tak veď ja preto hovorím, že ja re... ja bankový odvod, alebo ja neprinášam pozmeňujúci návrh, ktorý by banky zaradil pod osobitný odvod, pretože rešpektujem aj jeho postoj v tejto veci. A ja nikoho nevyzývam, ja len reagujem na situáciu, že sa tu môže objaviť taký pozmeňujúci návrh, lebo minulý rok mi traja poslanci avizovali mimo koalície, že by ho chceli predložiť, a keď to jeden z nich spraví, tak budeme pred tú situáciu postavení a pre mňa je dôležitý, pre mňa je dôležitý výsledok. To znamená, že ak mi niekto povie, lebo banky patria pod ten odvod, keby neexistovalo memorandum, tak sú tam už dávno. Banky patria, lebo majú nadmerné zisky, ony patria, ony tam patria. Ony len, ony unikli tomu len vďaka tomu memorandu, ktorý podpísalo ministerstvo financií, ale nie poslanci. Ministerstvo sa nepýtalo poslancov, či súhlasia s tým, aby bolo nejaké memorandum podpísané, čiže pozor aj na to, a tak ako zastupiteľstvo v komunále nie je viazané tým, čo podpisuje primátor, pokiaľ si to predtým neodsúhlasili zastupiteľstvom. Čiže tak to aj je. Tak to je a tak to aj bývalo minimálne v Bratislave.
Pokiaľ ide o komisiu ÚPV, tá sa vyjadruje k veciam, až keď to prejde do druhého čítania, vtedy sú tam zaraďované tie návrhy zákonov, takže im určite nevadí, čo si poslanec predloží do prvého čítania, pretože oni sa k tomu vyjadrujú až medzi prvým, druhým čítaním a skvalitňujú ten zákon práve medzi prvým, druhým čítaním.
A ja súhlasím, že poďme robiť aj ďalšie veci na stíšenie legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním, nie do prvého čítania. Do prvého čítania má poslanec z ústavy právo si predložiť čokoľvek, čo hlavne spĺňa ten volebný program, ktorý zastupuje.

Ďakujem pekne. Ja by som reagoval teraz na tie veci, ktoré odzneli po mojom vystúpení, po mojom prvom vystúpení, keď som aj prečítal pozmeňujúci návrh. Začnem tým... a vidím, že tu ešte pán poslanec Kamenický je, tak som rád, lebo napríklad taký pán Mazurek nám už ušiel a asi sa bojí si vypočuť reakciu na jeho príspevok vo faktickej poznámke.
Takže pán Kamenický hovoril, že údajne si šlapem po jazyku. No tak rád by som to vysvetlil, pretože šlape si po jazyku on. On bol ten a jeho partia, ktoré povedali, že odvod oso... osobitný odvod z regulovaných subjektov zrušia, a všetkých oklamali. Nikdy ho nezrušili. A on mne teraz vyčíta, že ja pozmeňujúcim návrhom poviem, že by sa mal zrušiť koncom budúceho roka? No tak podľa mňa on by mal byť rád, lebo aspoň niekto v tomto parlamente sa chová voči tým podnikateľom slušne, že keď im niečo niekedy sľúbil, tak konečne sa toho dočkajú. A nie že on ma bude kritizovať, že ja si šlapem po jazyku (povedané so smiechom), tak to je podľa mňa už vrchol.
Bankový odvod, no veď kto, kto tu predviedol úplne že ukážkové zneužitie hrubé a svojvoľné zneužitie legislatívneho procesu, keď priniesol bankový odvod do parlamentu? No nebol to nikto iný ako pán Kamenický s podpisom pána Pellegriniho a následne pani Čaputovej, ktorí tu prišli s tromi odsekmi dôvodovej správy, kde v prvom sa hovorilo, o čom ten zákon je, druhý, druhý, v druhom nebol absolútne žiadny dôvod z rokovacieho poriadku na skrátenie legislatívneho konania. A mimoriadna okolnosť bola odôvodnená, že možno v budúcnosti raz náhodou bude nejaká kríza. Však toto je úplne učebnicový príklad, ktorý sa dá vyučovať na, na právnických fakultách, že ako sa zneužíva skrátené legislatívne konanie. A on mne ide vyčítať, že ja som nepriniesol alebo priniesol banky do toho návrhu? Veď predsa ja som v strane a zastupujem tuná v parlamente stranu, ktorá má premiéra, ktorý jednoducho sa vyjadril tak, že je treba rešpektovať memorandum. Tak ja ho rešpektujem a nebudem sám prinášať taký návrh. Ale nemôžem a to je už aj odpoveď na pána, pánovi Viskupičovi, pánovi predsedovi výboru, že predsa ja nemôžem brániť niektorému poslancovi, aby predložil taký návrh. Veď to zase kde by sme sa dostali? To proste všetci budeme písať modrým perom? Alebo to, to bolo k čomu vyjadrenie?
Tak keď prinesieš ty taký pozmeňujúci návrh alebo prinesie niektorý iný poslanec, tak, samozrejme, že automaticky budeme si musieť k tomu sadnúť aj v poslaneckom klube a vyhodnotiť si to, či, či dáva nejaký zmysel a hlavne, či to dáva zmysel smerom k tomu, že pre, návrh, ktorý sme predložili, bude prijatý, pretože pre mňa je dôležitý výsledok. A pre mňa je výsledok, že tento zákon bude prijatý. A keď to bude za cenu, že tam budú banky, tak ja za seba hovorím, že O. K. Ale ak mi celý klub povie, že nie, no tak, samozrejme, som v nejakom klube a som v nejakom kolektíve a nebudem už proste, nebudeme z toho robiť cirkus.
A ja som nikdy nepovedal, že napríklad banky tam nepatria. Celý čas hovorím, že banky tam patria. Banky do osobitného odvodu z regulovaných subjektov patria, pretože majú nadmerné zisky. A vráťme sa k tej podstate. Podstatou osobitného odvodu a ja som tiež nikdy nepovedal, že nesúhlasím s osobitným odvodom. Ja s osobitným odvodom súhlasím. Ja čo som povedal, je, že ten zákon nie je koncipovaný systémovo, lebo napríklad vôbec nerozlišujem medzi tým, aké silné ekonomicky sú tie subjekty, ktoré regulujeme, lebo máme aj slabé banky na trhu, aj silnejšie banky na trhu a všetky chceme jednoducho zdaňovať tým odvodom rovnako. A to podľa mňa nie je fér. Máme aj regulované subjekty a snažíme sa to aj v tom pozmeňováku nejako zohľadňovať v rámci možností, lebo inak by sme museli prerábať celý zákon a to nebola naša ambícia, pretože máme tu, áno, máme tu aj subjekty, ktoré, ktoré zarábajú, 3,5 mil. majú zisk, a máme subjekty, ktoré majú 10 mil. a stámiliónové zisky. A zdaňovať ich úplne rovnako tým osobitným odvodom, to nebol náš nápad. To bol, to bol nápad pána Kamenického a SMER-u a ďalších jeho partajníkov.
Čiže od začiatku je to zle nastavené, ale to neznamená, že osobitný odvod ako taký je zlý. Osobitný odvod, alebo teda to, skutočnosť, aby sa tie subjekty, ktoré majú nadmerné zisky, a povedzme si, že čo je to nadmerný zisk, však nadmerný zisk nemusí byť tri milióny. To tiež nastavoval kedysi SMER a pán Kamenický. Nadmerný zisk môže byť môže byť aj iná suma. Ale tí, čo majú nadmerné zisky, by sa mali solidárne podieľať na pomoci a sociálnej pomoci najchudobnejším ľuďom a tým ľuďom, ktorí trpia krízou. O tom je tento zákon, lebo my ho neprinášame za dobrých časov, ako ho prinášal SMER. My ho neprinášame v čase, keď z toho máme 280 mil. ako mal SMER do rozpočtu. A, pán Kamenický, my ho prinášame v čase, keď z toho máme 80-90 mil. a my nejaké extrémne sumy z toho neočakávame, ale myslíme si, že by sa subjekty, ktoré majú nadmerné zisky, mali podieľať na sociálnej pomoci najchudobnejším. To je podstata toho.
A pán Viskupič a SaS hovorí, že tí, čo majú nadmerné zisky a oligarchovia sa nemajú podieľať na pomoci ľuďom? No tak dobre, v poriadku. Však nech ľudia vedia, že to takto je, že strana SaS hovorí, že pomoc ľuďom nemajú, že oligarchovia majú byť oligarchovia, majú ešte viacej bohatnúť, ešte väčšie zisky majú mať a nemôžu na ne vôbec siahnuť. To hovorí strana SaS. Tak potom áno, máme na to iný názor, to skutočne máme. Ale ja nehovorím, že osobitný odvod by nemal byť. Ja si myslím, že by mal byť a mal by byť inak koncepčne a systémovo nastavený, ale na to teraz nie je priestor. Teraz je priestor na to, aby sme vedeli pomôcť ľuďom a, a mohli zafinancovať opatrenia, ktoré sme prijali.
Pán predseda finančného výboru hovorí, že v 2025. nebudú kryté obedy zadarmo. A kto hovorí, že v 2025. budú ešte nejaké obedy zadarmo? To odkiaľ vie, to odkiaľ vie pán Viskupič? Ja neviem, či budú, v 2025. budú obedy zadarmo. Však to si bude musieť povedať nová vláda, keď nastúpi, čo z tých opatrení na pomoc ľuďom je ešte potrebné a čo chce ponechať. Ale minimálne bude musieť riešiť ten štrukturálny výdavok, ktorý bol spôsobený. Ale on nebol spôsobený iba obedmi zadarmo. My by sme tu mohli vymenovať rad vecí, ktorými bol spôsobený, ale štrukturálny výdavok bol spôsobený aj tým, čo priniesla strana SaS, štruktu... a to hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nesúhlasí s tým, aby boli zrušené koncesionárske poplatky, lebo je to štrukturálny výdavok pre rozpočet. Ani s tým, aby boli znižované správne poplatky na motorové vozidlá. Čiže neoháňajme sa potom, potom sa spravodlivo oháňajme tou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Na všetko, čo hovorí. Nie len na niečo, čo sa nám hodí.
Čiže z čoho zafinancujeme tých 130 mil., tú dieru, z tej rúry? No z rúry nie. Lebo rúru už dnes prelamovať, veď to poslanecký klub OĽANO nebude, pán predseda finančného výboru. My už nebudeme hlasovať za prelomenie veta pri rúre. Jednoducho preto, že medzitým tá pomoc príde iným spôsobom. Čiže my naozaj sa teraz musíme zamýšľať nad tým a navyše to hovorí aj prezidentka. Nie, tak nechcete vyhovieť pani prezidentke, vašej kamarátke? (Reakcia z pléna.)
Takže my dneska musíme naozaj sa zamýšľať nad tým, že odkiaľ vykryjeme tých 130 mil. A keď nepodporíte osobitný odvod, tak ja nehovorím, že automaticky to znamená, že nepodporíme znovu to zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale musíme si sadnúť a musíme si sa zamyslieť nad tým, odkiaľ zoberieme tých 130 mil. Tento rok menej, áno, lebo tento rok to bude len od polovice roka. Ale musíme nad tým sadnúť, lebo vy, vy nad tým už nemusíte rozmýšľať, lebo vy ste v opozícii, ale my musíme nad tým rozmýšľať, lebo nám to bude dávané za vinu, že prečo sme nepokryli tých 130 mil. Čiže o tomto ja hovorím. Aj toto sú veci, ktoré treba dneska zvažovať.
A preto, a preto ja nepôjdem do podrobností, lebo si bol fér aj, aj ty si už to nechal vo všeobecnej rovine, ale ja viem, že ty s tým nesúhlasíš.
Ja viem, že ty nesúhlasíš s osobitným odvodom, ale tvoja strana, v ktorej si, a jej šéf povedal, že si to za istých okolností vie predstaviť. A preto som ja prekladal ten zákon na február. Ja keby som ho dal hlasovať spolu s rozpočtom, tak vtedy mi prejde, lebo vtedy tu bola tak, vtedy tu bolo v parlamente také nastavenie. Dnes už je to problém, aby ten zákon prešiel. Dnes možnože ten zákon ani neprejde, áno. Počítam s tým, že aj neprejde. Ale myslím si, že je správna vec, aby stále sme tie nadmerné zisky tým subjektom zdanili a dali to ľuďom na tie sociálne opatrenia. Ale mne by to vtedy ten návrh zákona prešiel. Ja som to iba kvôli vám, iba kvôli vám som to prehodil na február a potom ty si prišiel za mnou, že či to ešte nemôžeme prehodiť na marec a porozprávať sa o tom, tak som to prehodil znova, znova som ti vyšiel v ústrety. A ty to dneska zarežeš jedným vrzom a hovoríš mi, že, ešte mi nadávaš, že som to z marca vrátil na február? No to už nebolo moje rozhodnutie, to už bolo kolektívne rozhodnutie, lebo medzitým SME RODINA prišla s obedmi zadarmo a máme ďalšiu dieru v rozpočte, ktorú treba plátať.
Čiže nemôžeš hovoriť, že uvažuješ rozpočtovo zodpovedne, nepriniesť žiadne opatrenie na, na to, aby sme mali rozpočet pokrytý a výdavky v rozpočte pokryté, a nám nadávať za rozpočtovú nezodpovednosť. Čiže my tu máme naozaj problém, že budeme musieť, musíme riešiť aj obedy zadarmo a musíme riešiť aj, aj tie výdavky, ktoré ste vy priniesli do rozpočtu.
Rovnako pýtaš sa, že obedy zadarmo nebudú v tomto roku pokryté. No tak čiastočne pokryté budú, lebo minimálne tí plynári majú účtovné obdobie od, od júla, čiže odhad, ktorý mám aktuálne z Inštitútu pre finančnú politiku a z ministerstva financií, je, že tento rok by, ak prejde, ak bude schválený zákon aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som predložil, lebo tento, ten tie príjmy koriguje, tak by, tak deväť miliónov by mal byť príjem z tohto návrhu zákona, čiže čiastočne áno, ale je pravda, že gro tých obedov zadarmo tento rok by mal pokryť solidárny príspevok, čiže inými slovami daň z ropy, ktorá nám prešla cez prvé čítanie a bude v marci schvaľovaná v druhom čítaní.
Ale budúci rok, budúci rok by mal byť, by mali byť obedy, obedy zadarmo kryté primárne z tohto osobitného odvodu. A ty dobre vieš, lebo sa tomu venuješ dlhšie ako ja, že keď spôsobíš nejaký štrukturálny výdavok v rozpočte, tak musíš priniesť aj nejaký štrukturálny príjem. A ten štrukturálny príjem musí mať nejaké trvanie, nejaké minimálne trvanie. Čiže aj to je dôvod, prečo je nastavený ten osobitný odvod povedzme do konca budúceho roka, a vie to podľa mňa veľmi dobre aj pán bývalý minister Kamenický, že takýmto spôsobom to treba riešiť. Čiže ono áno, na niečo sa dá, o niečom sa dá hovoriť aj politicky, ale nesmieme zabúdať aj na tú odbornú rovinu, že my jednoducho musíme štrukturálny výdavok pokryť nejakým štrukturálnym príjmom.
Čiže my nemáme úplne voľné ruky už teraz, keď prešli tie výdavky ako koncesionárske alebo obedy zadarmo, a to nebol OĽANO, to neboli OĽANO nápady. Vy ste prišli s koncesiami a SME RODINA prišla s obedmi zadarmo. Čiže teraz ako stavať sa k tomu tak ležérne, že však vy si to tam hľadajte, to mi príde, ako keď sme preberali vládu a pán Pellegrini s pani Sakovou sa usmievali, však oni budú hľadať na to peniaze, lebo my sme tie diery v tom rozpočte spravili a oni nech si hľadajú peniaze. Tak takto sa teraz vy k tomu staviate, že však vy si nájdite tie peniaze.
Potom celkovo k tomu, že je rozdiel, či vláda prichádza s návrhom zákona, lebo keď sem príde nejaký minister, tak má za sebou to známe medzirezortné pripomienkové konanie, a je niečo iné, keď to robí poslanec. Ja som presvedčený a myslím si, že je to najsprávnejší postup a ja tak aj zvyknem postupovať, že ja chcem do prvého čítania predložiť vždy návrh, ktorý zodpovedá volebnému programu, za ktorý som kandidoval a ktorý zastupujem v tejto snemovni, v tejto poslaneckej snemovni.
Ja nechcem priniesť trikrát odmocnený Pigi čaj do prvého čítania, lebo keby som ja pred prvým čítaním chodil konzultovať s ich subjektami, tak z toho vznikne ten trikrát odmocnený Pigi čaj. Ja chcem priniesť do prvého čítania to, za čo som kandidoval, čo chcem presadiť v Národnej rade. A ja medzi prvým a druhým čítaním vytváram priestor pre všetkých, aby mohli konzultovať ten návrh, aby sme sa mohli stretnúť, aby sme si mohli vyjasniť ich postoj a ich pripomienky. A áno, potom už výsledná verzia toho zákona je výsledkom nejakého kompromisu zohľadňovania nejakých pripomienok.
A nie je to, nie je to, by som povedal, niečo nezvyčajné, keď sa hovorí o britskom parlamente ako kolíske parlamentarizmu, tak v Británii je to tak, že vy návrh, prvýkrát návrh verejnosť, mimovládne organizácie aj všetci vidia až vtedy, keď ho vláda predkladá do parlamentu. Vtedy ho prvýkrát všetci vidia, a potom nastáva ten proces, keď ten zákon sa konzultuje rok aj, aj, aj viac. A tam chodia všetci tí, ktorí chcú na niečo upozorniť za poslancami do parlamentu. Žiaľ, nám stále chýba zákon o, o lobingu, aby to aj u nás tak fungovalo. Chodia všetci za poslancami do parlamentu, hlavne za tým predkladateľom a hovoria mu, čo by na tom návrhu zákona bolo treba vylepšiť, prečo by niečo nemalo byť tak a prečo by malo byť inak. A ja som zvyknutý na takýto postup a takýto postup aj uplatňujem. Čiže mňa, ja až keď predložím návrh do prvého čítania, až potom idem sa stretávať so subjektmi ktorých sa týka, a ktoré by sa chceli k tomu vyjadriť, lebo väčšinou ma už oslovujú oni sami. A tak to bolo aj v tomto prípade.
Čiže mne vytýkať, že ja prinášam nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý ten zákon vylepšuje alebo ide smerom k tým dotknutým subjektom je proste nesprávna cesta, pretože na to, to práve slúži medzi prvým, druhým čítaním, aby sme ten zákon vylepšili. A keď mne tie dotknuté subjekty povedali, že nesúhlasia s tým odvodom, áno, ale rozumejú, že je veľmi ťažká situácia, že je ekonomická a energetická kríza a že by si to vedel... že by to vedeli prežiť, tak to zjednoduším, pokiaľ by tam boli, pokiaľ by ten zákon bol zmenený tak, že tam bude nejaké ohraničenie, dokedy bude odvod platiť, že sa bude zdaňovať len suma nad tri milióny a že by sme mali rozmýšľať aj nad znížením tej sadzby, tak ja im v tomto pozmeňováku a vychádzam vo väčšine tých prípadov v ústrety. To znamená, dávame tam to ohraničenie, nakoniec i to sľuboval už pán Kamenický a oveľa skôr, dávame tam to zdanenie na tri milióny, až na tri milióny, čiže nie od nuly, ale tú sadzbu, o tej sadzbe, v tej sadzbe sme im nevyhoveli.
Čiže to, to neznamená, že vždy sa vyhovie vo všetkom alebo že ako nám tu pán Kamenický obviňuje, že ja by som mal podliehať nejakému lobingu. Nie, my sme nad tým uvažovali komplexnejšie a myslíme si, že ak by mal v budúcnosti byť aj nejaký odvod, tak by to malo byť úplne nový zákon a mal byť, malo by to byť koncepnejšie a systémovo riešené. Malo by to zohľadňovať aj silu tých subjektov na tom, na tom ekonomickom, v tom ekonomickom prostredí na tom trhu.
A to, že by to malo byť nad tri milióny, s tým ja súhlasím. To tak bolo nakoniec do roku 2017 od zavedenia zákona, aj pán poslanec Kamenický to dobre vie. Aj oni išli tým spôsobom, že zdaňovali len ten nadmerný zisk. Aj my vo volebnom programe máme povedané v OĽANO, že chceme zdaňovať nadmerné zisky. Čiže to je až tá suma nad tie tri milióny. Čiže to ide úplne v duchu nášho volebného programu, to, to nie je výsledok lobingu. Vtedy my sme hov... nehovorili o nadmerných ziskoch vo volebnom programe, tak ja neustúpim v tom, že ideme nad tri milióny. Ale to je ten dôvod, prečo ideme nad tri milióny, lebo to zodpovedá tomu duchu a tomu cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. My chceme zdaňovať nadmerný zisk. A ten je u subjektov nad... ktoré majú zisk nad tri milióny, ale až od sumy nad tie tri milióny, lebo až to je ten nadmerný zisk.
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, že prečo dnes ráno. No tak, pán predseda finančného výboru, no niekedy sa tak to tak stane, že ešte sa snažíš s tými subjektmi, ktoré, s ktorými konzultuješ do poslednej chvíle, o nejaké vylepšenia. A aj včera sme ešte mali diskusiu s dotknutými subjektami, že či ponechať to uplatňovanie od najbližšieho mesiaca po vyhlásení zákona v Zbierke zákonov, čiže takmer ihneď, alebo že či im nevyjdeme v ústrety, že to bude až od najbližšieho účtovného obdobia.
A počúvame aj za posledné týždne, že subjekty, dokonca aj subjekty sa sťažovali na to, že nebudú mať čas sa na... sa pripraviť na takúto novú právnu úpravu. No ja si nemyslím, že je to až tak relevantná pripomienka z toho pohľadu, že by nemali čas, ale na druhej strane je pravda, že naozaj oni nevedia do poslednej chvíle, akú podobu bude mať ten zákon.
Čiže nie je to úplne že irelevantná pripomienka, len je to trocha také, tak... taká... účelové zavádzanie, lebo oni vedia, dobre vedia, že je tu nejaký zámer tejto poslaneckej snemovne od augusta minulého roka robiť niečo so sadzbou osobitného odvodu. Čiže oni to vedia veľmi dobre od začiatku, leto ten zákon tu je platný od roku 2011, my nezavádzame nový zákon, my len navyšujeme tú sadzbu. Čiže oni vedia veľmi dobre, že my chceme navýšiť sadzbu.
A ako by sa na to mali pripraviť? Veď ten zákon platí od roku 2011. Ako sa dá pripraviť na to, že niekto niekoho zdaní vyššou sadzbou? Tak buď ho zdaníte, ten subjekt, alebo nezdaníte. Tak buď majú ten zisk, alebo nemajú. Veď oni im optimalizovať nikto nezakazuje ani teraz. Ani keby nebol osobitný odvod. Oni optimalizujú aj tak.
Čiže my len hovoríme to, že chceme, chceme zdaniť nadmerný zisk. Ale áno, chceme to robiť aj nejakým kultúrnym spôsobom, a preto sme aj v tomto vyšli v ústrety, že hovoríme, že to bude až od nového účtovného obdobia. Okrem iného aj preto, že ak by sa to malo zavádzať v priebehu účtovného obdobia, tak by to bolo pre nich extrémne administratívne náročné. A to je, to je, to je taký dosť vážny argument, že prečo to zavádzať až, až od nového účtovného obdobia. A keď hovoríme o nejakej extrémnej administratívnej náročnosti, tak by sme to asi mali zohľadňovať aj my. Ja hovorím teraz o poslancoch OĽANO, pretože súbežne nám prešiel do druhého čítania zákon, ktorý hovorí, že chceme stanovovať dva termíny nadobudnutia účinnosti zákonov, pokiaľ by to malo mať dopad na podnikateľské prostredie. Čiže nejakým spôsobom asi by sme nemali na jednu schôdzu prinášať zákon, ktorým ideme v ústrety predvídateľnosti právnej úpravy vo vzťahu k podnikateľom, a teraz by sme mali ponechať tú, tú účinnosť, ako bola pôvodne, čiže aj to je dôvod, prečo vychádzame v ústrety.
Áno, žiaľ, bude to mať ten dôsledok, že už tento rok sa odvod dotkne len niektorých, hlavne toho plynárenského priemyslu a aj tej... a v tomto zákone to bude aj ten Eustream, ale nedotkne sa väčšiny tých ďalších subjektov, pretože tie majú účtovné obdobie neskôr. Ale to by nenastalo, pokiaľ by sme vám nevyšli v ústrety. Čiže to si zase povedzme rovno, že my by sme nemali tento problém riešenia účtovného obdobia, pokiaľ by sme hlasovali o tomto zákone tam, kde to patrilo. A to hovoril podľa mňa aj pán poslanec Muňko, lebo ty si to tak, pán predseda, finančného výboru zahovoril, že on hlavne kritizoval nás. No áno, on kritizoval aj mňa ako predkladateľa, ale kritizoval aj teba, že keď si robil dohodu o rozpočte v decembri, tak si sa nedohodol aj na osobitnom odvode, lebo to patrí k rozpočtu, veď to je takisto nejaký príjem do rozpočtu, čiže on kritizoval aj teba, len možnože si tento aspekt nepostrehol. Ale on kritizoval aj teba, lebo aj ja som ti hovoril, že poďme sa už v tom decembri dohodnúť aj na tejto veci, lebo to patrí k rozpočtu. A sú, a sú na to aj hlasy. Vtedy by to naozaj prešlo. Či už s bankami, bez bánk, myslím si, že asi skôr s tými bankami.
Čiže on, pán Muňko hovoril, hovoril aj vo vzťahu k tebe, nielen vo vzťahu k nám. Ale zase netreba to úplne brať príliš, by som povedal, do úvahy, lebo povedzme si zase aj druhú stránku veci, že ten osobitný odvod nebol zahrnutý do návrhu rozpočtu, čiže on nám nijako nekazí ten návrh rozpočtu, on ho môže len vylepšiť. To bude len pridaný príjem alebo ďalší príjem, ktorý by prišiel, len, samozrejme, to sme v decembri nevedeli, že prídu ešte obedy zadarmo. Čiže dneska už je to skôr sanačné opatrenie vo vzťahu k rozpočtu ako, ako niečo, čo by do neho prinášalo nadbytočný príjem.
Potom zníženie ratingu. No, rating krajiny sa zníži v prvom rade vtedy, pokiaľ nevykryjeme tie štrukturálne výdavky, nie pokiaľ my zdaníme banky. Možno aj vtedy, ale oveľa, oveľa menej a možnože vôbec, ale v prvom rade, pokiaľ nevykryjeme štrukturálne výdavky ako konces, ako zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo obedy zadarmo, vtedy bude znížený rating. Čiže vy ak nechcete, aby bol znížený rating krajiny, tak by ste mali hlasovať za osobitný odvod, lebo dopomôžete tomu, že ak nebudete hlasovať, tak vtedy bude znížený ten rating Slovenska. Tak je to momentálne postavené.
Pokiaľ ide o to, čo tu hovoril chvíľu pán Mazurek. Takže pán Maz... pán poslanec Mazurek tu prezentoval názor, že keď o ňom píšu médiá zle, tak on by ich mal za to zdaniť. To bol jeho názor, ktorý tu prezentoval. Čiže on mne vytýka, že ja som vyhodil médiá, čo je chyba, pretože ja som ich mal zdaniť, lebo aj o nás píšu zle. No tak a to je, to je aký pohľad? To je pohľad demokrata? No to je teda pohľad absolútne že antidemokrata. Veď ja predsa nebudem zdaňovať médiá pred... za to, že o mne niekedy napíšu zle. A inak písali všeličo, aj keď som prekladal tento zákon. Ale predsa takto nebudeme uvažovať. To, to by sme sa do akej, do akého zriadenia dostali týmto spôsobom?
Ja som médiá... alebo navrhujem médiá vypustiť z iného dôvodu, to, čo som hovoril. Médiá navrhujem vypustiť z dôvodu, že keď sa robilo na, na zákone o osobitnom odvode, tak jednoducho keď sa na ňom začalo robiť, tak v tom čase ešte platil starý mediálny zákon, dnes už platí nový mediálny zákon. A kedysi tie licencie sa... tí vysielatelia dostávali v zásade, ako keby boli regulovaný subjekt. Ale dnes už tie licencie na vysielanie dostávajú v zásade automaticky. Takže ten primárny dôvod, prečo tam oni boli zaradené, odpadol.
A pokiaľ ide o to, že zdaňujeme nad tri milióny, lebo aj k tomu bola nejaká výhrada. No my s tým vychádzame hlavne v ústrety tým subjektom, ktoré sa nám pohybujo... pohybujú okolo troch miliónov. A okrem iného aj tým. A to sú subjekty, ktoré, ktoré prišli ako nové pod okruh subjektov, ktoré chceme regulovať. Čiže to je ešte taký sekundárny dôvod, že najmä na základe ich výhrad sme zohľadnili aj túto pripomienku. Ale navyše, a to je ten primárny dôvod, je to niečo, čo je v súlade s naším volebným programom, že ideme zdaňovať len nadmerné zisky, a zároveň teda vieme vyjsť potom v ústrety hlavne týmto menším.
Spomínal si, pán predseda finančného výboru, aj tých doručovateľov a kuriérov. Áno, o... to bolo pomerne dosť diskutované. Hovoríš, že by, že tam vlastne nemali alebo že tam nepatrili, alebo nemali by patriť. No, každý z tých subjektov, ktorý je regulovaný, ti povie, že on tam nemá patriť, lebo tí iní tam majú patriť. Keby si sa spýtal napríklad tých dnes regulovaných subjektov, či by tam mali patriť banky, tak by ti povedali, že tam majú patriť banky a že je to nespravodlivé, že tam banky nie sú. A podľa mňa ty to dobre vieš, lebo oni ti to tak povedia. A hovoria to tak všetci, ale nehovoria to verejne, lebo verejne je to nekolegiálne. Ale neformálne ti to vždy povedia a pociťujú ako nespravodlivosť, že tam tie banky nie sú.
A pokiaľ ide o doručovateľov, a teda týchto zasielateľov, tak aj oni ti, áno, budú hovoriť, že tam nepatria. Ale ten zákon bol od začiatku nastavený tak, že aj tí, ktorí majú všeobecné povolenie podľa zákona o poštových službách, a tí zas, tie zásielkové služby a tí, tí kuriéri majú všeobecné povolenie.
Prečo ja v tom pozmeňujúcom návrhu ich nevypúšťam? Tak ich nevypúšťam len z jediného dôvodu z toho okruhu subjektov, pretože som sa dohodol s ministrom dopravy, že on urobí samostatnú novelu svojho zákona a ich vypustí z toho zákona, kvôli ktorému oni sú pritom v os... do osobitného odvodu zahrnutí, čiže to je dôvod. A inak áno, inak by bolo relevantné, či to ideme robiť ešte my a teraz. Ale keďže som sa s pánom ministrom dohodol na tom, že to urobí on, tak to už neriešim.
A to, to súvisí čiastočne aj s mýtom, lebo ty hovoríš, že je to zlý zákon a my teraz prinášame pozmeňovák, že opravujeme zlý zákon. No tak v poriadku, ale to si myslíš ty, že je to tak. My zohľadňujeme len to, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, a to, na čo som už predtým reagoval. Čiže to nie. Čiže ty hovoríš, že by sme teda asi nemali vôbec v ústrety vyjsť tým subjektom a nerobiť s tým nič? Čiže keby sa potom stalo, že niekto zahlasuje za tú pôvodnú verziu, bolo by to lepšie? Teda nemali by sme už vôbec nič vylepšovať? Lebo však my smerujeme k tomu, aby ten zákon bol prijatý, nie k tomu, aby bol neprijatý. To, že ty s tým nesúhlasíš, tak to je trošku také, také kontroverzné aj v tvojich vyjadreniach, lebo ty by si sa mal prvý tešiť tomu, že v niektorých veciach sme tým regulovaným subjektom ustúpili a zohľadňujeme aj ich oprávnené pripomienky. Tak to, to k to... k tej poznámke ktorú si mal.
Potom neviem, prečo sa stále snažíš aj ty aj ďalší úplne nenáležite k tomuto návrhu zákona vnášať diskusiu o... o... o 500 eurách za účasť vo voľbách, lebo potom tu môžeme aj pri tomto zákone rozprávať o všetkých iných zákonoch. Ak si chcel naznačiť to, že, že niekto prinesie nejaký návrh, ktorý podľa teba nie je rozpočtovo krytý, tak ja ti len pripomeniem, čo si ty urobil na finančnom výbore, keď ja som tam prišiel so zákonmi, ktoré sa týkali zdaňovania. Ty si tam priniesol pozmeňovák, ktorý si s nikým nekonzultoval, ktorý nebol ničím krytý a robil stomiliónové diery do štátneho rozpočtu. Ty si tam prinášal všelijaké návrhy o zdaňovaní hazardu a liehu a neviem čoho, a tie neboli ničím kryté.
Čiže ty teraz nepoukazuj na Igora Matoviča, že on možno priniesol nejaký zákon, ktorý nie je rozpočtovo krytý, ale, lebo aj ty si, ty si tiež tvrdil, že je to údajne rozpočtovo kryté, ale nebolo. Ja som si to overoval na ministerstve financií. Čiže daj aj ty priestor tým iným, keď navrhujú niečo, čo má rozpočtový dopad, aby si to odôvodnili. Ja to hovorím len preto, že neriešme teraz 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách, lebo predkladateľ tvrdí, že je to rozpočtovo kryté, tak mu dajte šancu, nech to zdôvodní. a my sme to opatrenie ešte nezaviedli. Čiže až keď budeme niekde pred druhým čítaním a bude relevantné to, že ideme taký zákon schváliť, tak vtedy už budeme musieť mať naozaj overené nielen od predkladateľa, že je to rozpočtovo kryté. Ale to, čo si ty robil, ty si do druhého čítania vnášal pozmeňovák, ktorý nebol rozpočtovo krytý v radoch stámiliónov, čiže ty si bol už oveľa ďalej, a keby to náhodou bolo schválené, tak ty robíš tú dieru. A to ti vôbec nevadilo?
A ty teraz pred prvým čítaním, ešte ani prvé čítanie nebolo, ideš vyčítať Matovičovi, že on niečo také navrhuje? Však počkajme a uvidíme, či to vôbec prejde a či to je naozaj rozpočtovo kryté. Len problém je, že vy ste nedali ani šancu, aby sme sa tu mohli s takými vecami oboznámiť. A nie si jediný. Ani páni poslanci Mazurek, Suja a ďalší tomu nedali šancu.
My sme tu navrhovali úplne jednoduchú vec. Ak sem príde nejaký zákon v skrátenom legislatívnom konaní, kedy skutočne je málo času na to, aby si to človek stihol zo všetkých strán krížom-krážom preštudovať, tak počkajme päť dní na stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Čo na tom bolo zlé? Akože čo, čo na tom bolo také, že sa to nedalo podporiť? Lebo potom ťažko môžeš ty aj ďalší hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti, keď absolútne odmietate aj tento princíp, ktorý nám vytýkal Ústavný súd. A vy tým, že ste to nepodporili, tak ste otvorili len možnosť, že budú ďalšie a ďalšie návrhy žalované na Ústavnom súde z dôvodu, že ste sa neoboznámili so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To povedal Ústavný súd v odôvodnení toho judikátu k rodinnému balíku. Čiže vy tu sami spôsobujete, že tu budú prinášané zákony a predkladané, ktoré potom budú vyhlasované za protiústavné na Ústavnom súde, lebo možno si to viacerí neuvedomujete, možno ste nemali si čas pozrieť ten judikát Ústavného súdu, ale tam sa stala naozaj vážna vec, keď Ústavný súd povedal, že bude vyhlasovať zákony podľa článku 55a ústavy za protiústavné, pokiaľ sa poslanci ani nedajú šancu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť oboznámiť sa s ich stanoviskom.
Takže ja na to len upozorňujem, že ak chcete byť rozpočtovo zodpovední, tak, tak sa nad tým zamyslite a v najbližšej dobe tomu naozaj dajte šancu, pretože budete prehrávať potom vy na Ústavnom súde tie spory, ktoré budú sa týkať zákonov s rozpočtovým dopadom.
Ja potom k tým ďalším veciam, ak ešte budú nejaké výhrady, samozrejme, budem reagovať na to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. S osobitným odvodom súhlasím z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že žijeme v ťažkých časoch, kde, kedy by malo platiť, že silnejší pomáha, pomáha slabším. O to viac v tejto najťažšej dobe za posledné desaťročia, aby bohatší, ktorí mnohokrát si pomohli vo svojich ziskoch aj s pomocou štátu, tak v týchto ťažkých časoch by tí bohatší mohli pomôcť chudobnejším. Malo by to byť samozrejmosťou.
Čo sa týka osobitného odvodu, pán predseda Marián Viskupič, dobre vieš, že nie sme, nie sme ani nebudeme jedinou krajinou, kde osobitný odvod je zavedený, a v niektorých krajinách je aj vyšší ako u nás. Takže v tomto by, by nemal byť problém. A tie krajiny sú ekonomicky na tom omnoho lepšie ako Slovensko.
V rozprave si uviedol, že predkladateľ tohto návrhu zákona Milan Vetrák, že bol proti osobitnému odvodu. No neviem, nejak mi to nesedí, že predkladateľ zákona, že by bol proti tomu, čo sám predkladá, takže...
No a ako aj dneska od rána, aj predchádzajúce dni, ako si sa stal opozičným... opozičným poslancom, tak, samozrejme, ideš v tej svojej línii a z princípu nesúhlasíš s ničím. Ja už čakám, že kedy, kedy podporíš nejaký dobrý návrh zákona, ktorý tu predkladá či hnutie OĽANO, alebo iný koaličný partner.
Ďakujem.

Bolo povedané toho veľa, takže sa to ani v tej faktickej poznámke nedá na všetko reagovať, len pár teda poznámok takých, ktoré stihnem.
No v prvom rade ja som nikdy nepovedal, že som proti odvodu. Nedáva to žiadny zmysel. Inak by som ho ani nenavrhoval, keby som bol proti tomu, takže takéto opakované klamstvá, ktoré som tu, pán predseda, z tvojich úst počul, tak by si si mohol odpustiť, lebo hovoríš naozaj viaceré veci, ktoré nedávajú zmysel.
Druhá vec, ktorá nedáva zmysel, je, že keď sme rokovali o rozpočte, tak ste nás požiadali, aby sme odvod presunuli na február, čo sme aj spravili, výlučne z dôvodu, že sa dohodneme na tom, ako bude ten odvod vyzerať. A vy ste pripustili, že hoci ste proti osobitnému odvodu, tak si ho viete za určitých okolností predstaviť. A pokiaľ ty toto budeš popierať, tak ja začnem hovoriť aj ďalšie podrobnosti toho rozhovoru. Aj to, čo povedal pán Sulík.
Tak kľudne pokračuj.

Ústavou predpísaný sľub poslanca znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Kozarec, Sebastián, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci (ruch v sále a zaznievanie gongu), na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. februára 2023 a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1512 z 15. februára 2023 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že vláda Slovenskej republiky vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Nemca dňom 16. februára 2023 za štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky;
2. že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Richardovi Nemcovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti na neuplatňovaný mandát poslanca Eduarda Hegera, v súlade s jeho vyhlásením, zaniká mandát náhradníka dňom 15. februára 2023 a zostáva na tej istej kandidátnej listine v pôvodnom poradí;
3. že podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1511 z 15. februára 2023 vyhlásil nastúpenie náhradníka podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z 29. februára 2020 na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera nastupuje dňom 16. februára 2023 za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti náhradník Sebastián Kozarec, narodený 20. augusta 1997, bytom Dechtice;
4. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne. Ja by som poprosila členov mandátového a imunitného výboru, aby sme sa stretli na päť minút tuná v zadnej gremiálnej miestnosti, nakoľko ráno sme neboli uznášaniaschopní a budeme mať nového poslanca v parlamente, v pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja potom podrobnejšie ešte v ďalšom vystúpení.
Pán poslanec Kamenický, no ak tu niekto robil z niečo zdrap papiera, tak to ste boli vy z rokovacieho poriadku parlamentu, keď ste zavádzali bankový odvod. Banky v tomto návrhu neboli nikdy nahrnuté. Oni tam jednoducho neboli.
Čiže ak ich chceme teraz zahrnúť, tak kľudne príďte s pozmeňovákom a to som aj povedal na finančnom výboru. Ja som nikdy nepovedal, že ja prinesiem taký pozmeňovák. Vy ste sa nad tým rozhorčovali, tak ho prineste. Keď... (Reakcia z pléna.) Nie, ja som to nehovoril, hovorili to niektorí iní poslanci, možno aj z OĽANO, ale nie ja. Ja nemám prečo predkladať taký pozmeňovák, pretože ja rešpektujem premiéra. Keď vy chcete zaviesť bankový odvod a prinesiete taký pozmeňovák, tak áno, zamyslím sa nad tým, ak to bude podmienka pre prijatie osobitného odvodu.
Pokiaľ ide o pána Viskupiča, no ja nebudem teraz hovoriť o obsahu dohody, ale to, čo si povedal, nedáva žiadny zmysel, pretože zbytočne by sme sa my dohadovali na tom, že presunieme zákon, ktorý tu mal minulý rok dostatok hlasov na, na schválenie, na ďalší rok s tým, aby sme ho potom úplne potopili. Však to sme ho mohli potopiť predsa v decembri, však vy si odporujete jednou... v jednej vete sám sebe. To je nezmysel, čo hovoríte. By... asi by sme nedohadovali sa na tom, že to presunieme. My sme sa dohadovali na tom, že presunieme, aby sme sa dohodli, tak to jedine dáva zmysel.
A, pán poslanec Mazurek, banky v tomto návrhu zaradené neboli. Ja nehovorím, že taký pozmeňovák nepodporím, ale ja ho predkladať nebudem. Čiže kľudne ho prineste vy, keď ste taký bojovník proti bankám, a budeme sa o tom baviť. Skúste napísať aspoň jeden pozmeňujúci návrh a predložte ho, lebo zatiaľ som od vás taký pozmeňujúci návrh nevidel. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa prihlásil ako prvý najmä kvôli tomu, že chcem v rámci tejto rozpravy predniesť aj pozmeňujúci návrh, ktorý pred tým vysvetlím a nakoniec prednesiem. Ja sa potom ešte prihlásim znovu do rozpravy kvôli tomu, aby som jednak mohol reagovať na ďalších vystupujúcich, ale aj kvôli tomu, aby som zosumarizoval už potom spoločne tie rôzne mýty a nepravdy a účelové tvrdenia, ktoré od augusta minulého roka, keď tento návrh zákona bol predložený do Národnej rady, a teda ako jeden z mála zákonov, ktoré tuná niekoľko mesiacov sa mohli diskutovať, bol aj toľko diskutovaný a bol široko diskutovaný, nebol predložený v skrátenom konaní, ale v riadnom legislatívnom procese, tak aby som to nejakým spôsobom zhrnul, pretože naozaj zaznieva veľmi veľa aj nepresných, aj účelových a zavádzajúcich informácií.
Takže na začiatok zhrniem to, čo sa stalo medzi prvým a druhým čítaním. Pokračovali diskusie so všetkými dotknutými subjektami opakovane, či už priamo v parlamente, alebo aj mimo neho s tým, že sme si vysvetľovali postoje, porovnávali sme minulosť, spomínali všetky subjekty, akým spôsobom sa k tejto otázke stavali bývalé vlády, najmä pán Fico a Pellegrini, ako tu na poslednú chvíľu sa prinášali rôzne pozmeňováky, kde napríklad poisťovne, sa s nimi vôbec nič nedohodlo a tuná na poslednú chvíľu sa tam dohodili, aby to bývalej vláde vychádzalo do rozpočtu, bez akéhokoľvek odôvodnenia a tak ďalej.
No a prechádzali sme si aj veci, na ktorých im záležalo a snažili sme sa naozaj citlivo vnímať ich pripomienky, pretože táto vláda nesľubovala, že osobitný odvod zruší, to si povedzme rovno. Volebné programy jednotlivých koaličných strán a bývalých koaličných strán tej štvorkoalície boli rozdielne. Asi jediná strana, ktorá nejakým spôsobom možno aj naozaj chcela zrušiť osobitný odvod, bola strana SaS, ale keď si pozriete programy, volebné programy OĽANO alebo volebné programy SME RODINA, tak oba tieto volebné programy hovoria, že osobitný odvod alebo že tie regulované subjekty majú byť zdanené oveľa vyššou sadzbou, ako boli zdaňované doteraz.
V oboch volebných programoch sa hovorí dokonca o 33 %. My v tomto návrhu, ktorý sme predložili alebo ktorý som predložil do parlamentu, hovoríme o 12 % aj po tom navýšení, čiže my sme oveľa miernejší, ako sme uvádzali vo volebnom programe. To v prvom rade treba povedať, že táto vláda nesľubovala regulovaným subjektom, že zruší osobitný odvod, ale ten, kto to sľuboval, to bol pán Fico a Pellegrini. Tí to naozaj tým subjektom sľúbili. A oni nám to pripomínali pri každej príležitosti, pri ktorej sme sa stretli, že prečo neplním ja Ficove sľuby. Ale, prepáčte, prečo by som ja mal plniť Ficove sľuby? To je aký argument pre mňa, že ja mám splniť Ficov sľub, že Fico sľúbil, že zruší osobitný odvod? No tak ho mal zrušiť, keď to sľúbil. A to nebol jediný sľub, ktorý dal. Aj pán Pellegrini to sľúbil, prečo to nezrušil? Počas dobrých rokov, keď tu nebola ekonomická kríza, tak bývalé vlády Fica a Pellegriniho z osobitného odvodu naozaj že doslova ryžovali. To boli roky, keď to bolo okolo 280 mil. A potom to nikdy, potom sa to pohybovalo niečo medzi 100 až 200 mil, keď tu boli dobré časy.
My týmto návrhom hovoríme, že keď je tu kríza, tak to ešte chvíľu nechajme, aby sme mohli z toho zaplatiť sociálne opatrenia na pomoc ľuďom. A už počas našej vlády sme tú sadzbu odvodu znížili na polovicu v roku ’21. Čiže sme boli oveľa zmierlivejší aj počas krízy, ako boli vlády pána Fica a pána Pellegriniho. Nehovoriac o tom, že táto vláda zrušila bankový odvod, na ktorom ryžovali vlády Fica a Pellegriniho, a najmä Pellegriniho, lebo ten sem prišiel do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť bankový odvod s odôvodnením, že keď nezavedie bankový odvod, tak to poškodí štát, že to ohrozuje, že budú hospodárske škody, čo... (povedané so smiechom), čo to bol za výmysel? Však to bolo čisté zdieranie tých bánk v čase, keď nebola žiadna kríza.
A v zmysle rokovacieho poriadku mal odôvodniť, či sú tam nejaké mimoriadne okolnosti, a to tam vôbec nebolo odôvodnené. Namiesto toho bolo povedané, že no preto ich ideme zdaniť, tie banky, aby v budúcnosti, keď nejaká kríza vznikne, tak aby sa to z toho mohlo financovať. To je absolútne v rozpore s rokovacím poriadkom. To ten rokovací poriadok tu bol v decembri 2019 pri zavádzaní bankového odvodu použitý ako záchodový papier, doslova. To bolo ešte horšie, než tie 13. dôchodky, lebo tie 13. dôchodky mali aspoň nejaký, nejaké smerovanie k ľuďom, aj keď teda to bola naozaj čistá volebná kampaň, ale toto bola tiež a bez toho, aby to pani prezidentka akýmkoľvek spôsobom vetovala alebo sa nad tým zamyslela, tak, tak tri odseky, ktoré nič nehovorili, v súlade s rokovacím poriadku podpísala a nevetovala nič a išlo to riadne do Zbierky zákonov. A potom sa tu niekto ďalej rozčuľuje nad inými návrhmi, keď takéto niečo podpíše a nevetuje.
My sme sa snažili naozaj citlivo vnímať pripomienky subjektov, ktoré zazneli, a viaceré z nich alebo takmer všetky sme zapracovali aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam, a ja teraz vysvetlím, čo je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom rade zavádzame tú tzv. sunset clause, to znamená klauzulu, ktorá ohraničuje platnosť osobitného odvodu. To znamená, že sme to až my, až táto vláda, až títo koaliční poslanci, sme to my, ktorí hovoríme, že ten odvod naozaj skončí. Žiadne sľuby Fica, Pellegriniho, že skončí, a nikdy neskončil ako tie trináste dôchodky na bilbordoch, tiež len sľuby a sľuby a prázdne slová. My sme tí, ktorí hovoríme, že ten odvod skončí. V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam, hovoríme, že skončí v decembri ’24, 2024. Vtedy naozaj skončí. Čiže je to táto vláda, sme to my, ktorí povieme, že ten odvod skončí.
Druhá vec, vraciame sa naspäť do roku 2017 alebo do obdobia od začiatku platnosti zákona od roku 2017, keď sa zisk, alebo keď sa zdaňoval naozaj len nadmerný zisk, lebo nadmerný zisk podľa zákona je niečo, čo, alebo je hospodársky výsledok, ktorý presahuje tri milióny. A do roku 2017 sa naozaj s tým osobitným odvodom de facto zdaňoval len ten nadmerný zisk. Až po roku 2017 tu vláda Fica a Pellegriniho nezačali zdaňovať len nadmerný zisk, ale celý ten hospodársky výsledok, ak presiahol tri milióny. Inými slovami, my sa vraciame naspäť k režimu, že ak povedzme firma zarobí 3,5 mil. a má zisk 3,5 mil., teda to, čo už zostane po odrátaní nákladov, tak sa nebude zdaňovať 3,5 mil. tým osobitným odvodom, ale už len tých 500-tisíc, čo je výrazne, čo je výrazne v prospech tých subjektov, a želali si to najmä tie menšie subjekty, ktoré sme aktuálne zahrnuli do návrhu zákona, to znamená obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a podobne. To je teda druhá zásadná zmena, o ktorej hovoríme.
Tretia zásadná zmena je tá, že budeme uplatňovať samotný odvod nie od najbližšieho kalendárneho mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona, pretože dotknuté subjekty sa naozaj sťažovali, že by sa nemali dostatok času pripraviť na zavedenie odvodu a spôsob... spôsobo... spôsobovalo by to naozaj také pre nich administratívne ťažkosti, aj keď to nie je celkom pravda, lebo povedzme si, že my od augusta minulého roka máme tento zákon v parlamente, čiže všetky tie subjekty mohli predpokladať minimálne a mohli sa pripravovať na to, že takýto odvod bude navýšený. Čiže nie je to úplne pravda, že by sme im išli spôsobiť nejaké enormné administratívne ťažkosti. Oni to vedia už od augusta minulého roka, ale v poriadku, veď hovoríme, že naozaj chceme vychádzať v ústrety aj podnikateľom, lebo nie všetci medzi nimi sú oligarchovia, sú tam, tým, že rozširujeme ten okruh subjektov, tak sú tam aj tie klasické podnikateľské subjekty, ktorým sa niekedy zadarí viacej a prekročia tú trojmiliónovú hranicu, ale hovoríme, teda že sa to bude počítať až od ich nového účtového obdobia. A keďže sme minulý rok na žiadosť strany SaS preložili zákon o osobitnom odvode na február s cieľom, že sa ideme dohodnúť na tom osobitnom odvode, k čomu sa potom aj následne ešte vyjadrím, lebo zatiaľ to veľmi tak nevyzerá, že by strana SaS chcela dodržať svoje slovo, ktoré nám dala v decembri, tak sme už zmeškali účtovné obdobie týchto subjektov alebo väčšiny týchto subjektov a tým pádom, ak naozaj ideme do tohto a ideme do toho, že ideme im to, ideme im to zaviesť od najbližšieho účtovného obdobia, tak pre väčšinu tých subjektov ten samotný odvod navýšený na ten trojnásobok, čo zavádzame týmto zákonom, nastane až, až od januára budúceho roka. S výnimkou tých, ktoré majú účtovné obdobie niekedy v priebehu roka. To sú, ak sa nemýlim, hlavne plynárenské spoločnosti, ktoré ho, myslím, že majú od júla. To znamená, že ten navýšený trojnásobný odvod sa bude týkať asi najmä alebo možnože jedine ich, od júla, ale tých ďalších buď od decembra, alebo od januára v zásade, lebo väčšina z nich má od januára účtovné obdobie. Čiže dá sa povedať de facto tým, že sme prekročili už Nový rok, že ten odvod v podstate počas našej vlády v zásade až s výnimkou tých plynárenských subjektov ten navýšený ani nebude platiť.
Ale treba si aj povedať, že my sme zaviedli viaceré sociálne opatrenia, naposledy obedy zadarmo, a treba, keď sme spôsobili štrukturálny výdavok, aj priniesť nejaký štrukturálny príjem. A toto je jeden z tých štrukturálnych príjmov, ak zavedieme osobitný odvod, lebo ak sa nám nepodarí zaviesť osobitný odvod, tak sa budeme musieť zamyslieť aj nad tými štrukturálnymi výdavkami a minimálne sa nad nimi bude musieť zamýšľať nová vláda, pretože bude ich musieť z niečoho pokryť, ak neschváli osobitný odvod. Čiže treba, treba sa zamyslieť naozaj, aj vy z radov opozície, ktorí, ktorí potenciálne môžete byť v budúcej vláde, že či naozaj nechcete schváliť tento zákon, pretože budete musieť potom pokrývať štrukturálne výdavky.
My sme aj do schválenia obedov zadarmo išli s tým, že tento zákon je na stole a je potrebné ho schváliť, aby sa ním vykryli výdavky, lebo ak sa to nepodarí, tak potom budeme sa musieť zamyslieť aj nad tým, či je udržateľné schvaľovať opätovne, keďže máme tu prezidentkino veto, zrušenie koncesných poplatkov alebo zavedenie tých správnych poplatkov. Ja nehovorím, že to, že automaticky to teraz nejdeme, nejdeme schváliť znova, ale treba sa zamyslieť nad tým, že ak to neschválime, či sme schopní to nejakým spôsobom vykryť, lebo osobitný odvod má slúžiť aj na pokrytie tých výpadkov v rozpočte, ktoré spôsobia alebo ktoré by mali spôsobiť výpadky z dôvodu zrušenia koncesionárskych poplatkov a odpustenia správnych poplatkov pri motorových vozidlách.
Čiže toto sú, toto sú v zásade tri také veľmi dôležité a zásadné zmeny, ktoré idú v prospech regulovaných subjektov, ktoré vychádzajú z diskusie s nimi.
Potom tu máme ešte zmenu, o ktorej sa hovorí dlhšie, a tá súvisí s tým, že z okruhu regulovaných subjektov vypadajú alebo vypadnú médiá, alebo navrhujeme, aby boli vypustené médiá, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene zákona, ktorý už jednu z tých licencií, podľa, teda ktoré možno udeliť podľa tohto zákona, zásadne mení. Ešte v minulosti licencia, ktorá s týka vysielania, bola nastavená tak, že nebola automatická, že bolo treba splniť podmienky, a v zásade sa udeľovala až po splnení tých podmienok. Dneska sú už v zákone, v mediálnom zákone tie podmienky tak nastavené, že licencia sa fakticky udeľuje v zásade vždy, lebo tie podmienky, tak ako sú definované v zákone, nie je, nie je zložité splniť, čiže už to, už to stráca ten charakter, aký to malo v minulosti, toho, toho klasického regulovaného subjektu. A to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý my sme sa rozhodli, že asi nie je najsprávnejšie, aby boli aj médiá regulované práve týmto zákonom.
Ďalšie, ďalší subjekt, ktorý by mal byť vypustený z návrhu zákona, je prevádzkovateľ mýta, a to najmä z dôvodu, že ešte pred tým, než sme predložili tento návrh zákona, o čom sa ja ako predkladateľ nemal vedomosť, ja som sa to dozvedel až následne od ministra dopravy, až asi mesiac po tom, ako bol zákon predložený v Národnej rade, je, že minister dopravy už pred tým, než bol predložený tento zákon, vypísal medzinárodnú súťaž na nového prevádzkovateľa mýta a veľmi vážne sa obáva alebo reálne sa obáva, že aby bol prijatý tento zákon, teda už tak by to ohrozilo vhodný alebo výber vhodného prevádzkovateľa mýta, jednoducho že aj tí uchádzači, ktorí sa mu nahlásili a boli prijatí, až následne tento odvod, teda už po tom, keď bola vypísaná súťaž, takže by to mohlo ohroziť vôbec aj úspešnosť tejto súťaže, a ja mu z tohto pohľadu rozumiem, aj keď teda si myslím, že to mohol signalizovať aj skôr, a vyhli by sme sa tomuto problému, lebo je fakt, že ak už bola vyhlásená súťaž, a teda tie subjekty nepočítali s tým, že bude zavedený takýto odvod a prihlásili sa už pred tým do tej súťaže, tak môže sa stať, že by z tej súťaže, ako sa povie, odskočili a musela by sa vypisovať nová súťaž, alebo by tam zostal len ten doterajší prevádzkovateľ, o ktorom všetci vieme, že ten systém v zásade a tie peniaze zo strany štátu boli tunelované. Takže to je druhý, druhý subjekt, ktorý by mal byť vypustený z toho návrhu zákona.
No a potom tretí subjekt, o ktorom sa dlhodobo hovorí, ale ktorý v mojom pozmeňováku a mojom pozmeňovacom návrhu nebude zahrnutý ako subjekt, ktorý by mal byť regulovaný, sú banky. O bankách sa tu hovorí dlhodobo, nakoniec som spomínal dnes bankový odvod, ktorý bol niečo iné, ako by bol odvod bánk, ak by boli zahrnuté pod... pod predmet alebo do predmetu úpravy tohto zákona, pod reguláciu tohto zákona. Treba v prvom rade povedať, že banky dosahujú takisto nadmerné zisky. A v roku 2022 mali rekordné zisky. To naozaj tiež treba povedať, že presiahli viac ako 800 mil. roko... 800 mil. eur, im sa v roku 2022 napriek ekonomickej kríze naozaj veľmi darilo. A čo tu ja počúvam za posledné týždne od nich, tak to je len čisté zastrašovanie o tom, ako idú zvyšovať poplatky a podobne, lebo viete, dneska nie všetky banky majú kamenné predajne, niektoré naozaj fungujú čisto internetovo a ony sa snažia konkurovať medzi sebou, čiže naozaj som veľmi skeptický k tomu, ako by tuná dochádzalo k nejakým dramatickým nárastom poplatkov, ak by sa takýto odvod zaviedol, pretože ak k nejakému dramatickému nárastu odvodu pre banky došlo, tak to bol práve rok 2019, keď ho zavádzal pán Pellegrini, ten navýšený, aj tuná s pánom bývalým ministrom financií, ktorý sedí v sále. Čiže a nezaregistroval som, že by v roku 2020 potom som platil nejaké enormne zvýšené poplatky za vedenie účtu a ja mám v takej banke účet, ktorá naozaj má kamenné predajne. Čiže to sú také naozaj strašenia zbytočné a zastrašovania obyvateľov, keď zrazu by sme chceli siahnuť na zisky bánk. Čo, dôvod, pre ktorý, a... a ešte dodám k tomu, že v zmysle zákona sú to subjekty, ktoré dosahujú nadmerný zisk a pod regulované subjekty patria aj iné subjekty, ktoré sú licencované Národnou bankou Slovenska, my ideme ten okruh rozšíriť na všetky také subjekty, čiže naozaj a banky formálne patria pod zákon o osobitnom odvode. Oni sa ničím neodlišujú od tých subjektov, ktoré sú tam už zahrnuté. Čiže naozaj je relevantnou otázkou, či banky by mali patriť pod tento zákon.
Len na druhej strane treba aj povedať, lebo keď teda zaznie kritika, tak treba povedať aj naozaj to dobré, že banky podpísali s ministerstvom financií memorandum a to memorandum plnia. To memorandum naozaj plnia, a nielen o tom svedčí ten list, ktorý prišiel od prezidenta bankovej asociácie, ale ja som si to overoval na ministerstve financií a to mi potvrdilo, že, že tie banky v zmysle toho memoranda to memorandum plnia. No tak ja som to, samozrejme, nebol osobne overovať, ale spolieham sa na to, že ak ministerstvo financií to overilo, tak to platí.
Čo je, čo je škoda, si myslím, že zbytočne sa aj v určitom zmysle to memorandum podpisovalo, pretože teraz je to bankami zneužívané, ale tu treba naozaj povedať, že o čom bolo memorandum. Memorandum nebolo o osobitnom odvode z regulovaných subjektov. Memorandum bolo o tom, že, že vláda, a doslovne ministerstvo financií nezavedie bankový odvod. A ten naozaj nezavádzame, ani sme nezaviedli. A tie slová o tom, že by my sme mali rešpektovať memorandum, ktoré, ktoré schválilo ministerstvo financií, je tiež zavádzajúce. Ja nie som ako poslanec Národnej rady viazaný memorandum... memorandom. Možno v nejakej morálno-etickej rovine.
Ale skúsme si to priblížiť aj na samosprávu. Tí, ktorí ste v samospráve, ja to poviem ako príklad, lebo možno niekedy sa na tej celoštátnej úrovni nie dobre chápe. Keď v komunále, komunálnej politike napríklad developer sa snaží postaviť nejakú budovu v danom území, tak veľmi často, aspoň v Bratislave to tak je, sa to snaží poisťovať cez rôzne memorandá, ktoré podpisuje s primátorom alebo starostom. A v tomto memorande sú väčšinou dve veci, že primátor v stavebnom konaní nebude robiť problémy pri vydávaní stavebného povolenia na výstavbu nejakej budovy, ale potom tá druhá podmienka býva taká, že zastupiteľstvo by nemalo robiť problémy pri územnom pláne. Ale tam sa vždy dáva, tak sa to vždy formuluje, že to nikdy ten primátor, samozrejme, nevie sľúbiť, pretože on sa nevie zaviazať k tomu, že poslanci v zastupiteľstve mu zahlasujú za to, že sa... že nastane určitá zmena územného plánu, čiže to je ten, ten istý, tá istá schéma. Tak ako keď primátor podpíše s nejakým developerom alebo starosta zmluvu, že bude stavať budovu, a nejakým spôsobom prejudikuje konanie zastupiteľstva, tak jednoducho tí, tí poslanci zastupiteľstva nie sú viazaní tým, čo podpíše primátor akýmkoľvek memorandom, a tak sa to aj deje.
Tak to bolo aj v Bratislave, my sme nikdy akože nerešpektovali to, že primátor podpísal nejaké memorandum. My sme hlasovali podľa toho, ako sme vyhodnotili tú danú vec. A to isté je aj na celoštátnej úrovni. Ak podpíše ministerstvo financií, ani nie dokonca vláda, ak podpíše ministerstvo financií memorandum, tak poslanci parlamentu ním nie sú viazaní a ani sa k tomu ministerstvo financií nezaviazalo, že my budeme rešpektovať to memorandum. To len na vysvetlenie, že ak ho budeme rešpektovať, tak to nebude z dôvodu, že je podpísané memorandum. Ak budú poslanci rešpektovať to, že nezačlenia banky do osobitného odvodu, kam inak formálne patria, tak to bude z iných dôvodov ako z toho, že je to memorandum. Ale možno niektorí aj z toho, že je tam to memorandum, pretože keď počujú vyhlásenie premiéra, že by sa banky nemali dopĺňať do osobitného odvodu, tak to pre nich niečo hovorí. Čiže áno, nájdu sa určite aj takí poslanci, ktorí v tej morálnej, etickej rovine budú prihliadať na to memorandum. Ale sú ním určite viazaní.
Ja, pokiaľ ide o banky, nebudem predkladať návrh, ktorý sa týka bánk, najmä z dôvodu, že ako som povedal, že ja rešpektujem, že to memorandum bolo podpísané a že sa plní, čiže ja taký návrh nepredložím. Ale ak sa stane, že sem, že tu príde nejaký poslanec a predloží tie banky, a to som deklaroval aj verejne, tak bude to predmetom diskusie. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem povedať, ako zahlasujem, keď sem príde nejaký iný poslanec a predloží tie banky, pretože to bude predmetom diskusie najmä z toho ohľadu, že chceme, aby tento osobitný odvod bol prijatý, pretože chceme, by sme z neho mohli pokryť napríklad obedy zadarmo, lebo nebudeme mať pokryté obedy zadarmo, ak neprejde osobitný odvod, a bude musieť budúca vláda sa zaoberať tým, či ich budúci rok nezruší. To je úplne reálna hrozba. Čiže treba sa zamýšľať aj v tejto súvislosti a budeme sa nad tým musieť zamyslieť, či, či ak sa dostaneme do situácie pred hlasovaním, že osobitný odvod prejde len vtedy, ak tu niekto predloží banky, a príde, že áno, keď schválite aj banky, tak schválime vám my osobitný odvod, no tak sa nad tým budeme zamýšľať. No ale ja taký návrh nepredložím najmä z dôvodu, že ministerstvo financií povedalo a potvrdilo, že to memorandum s bankami sa plní, a nepovažoval by som to za korektné, aby ja som taký návrh prednášal, pretože ja si myslím, že ten osobitný odvod sa dá schváliť aj bez bánk. Ale ak to bude možné iba s bankami, tak sa nad tým určite zamyslíme a budeme o tom na poslaneckom klube hovoriť. Čiže toľko.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ja ešte potom ďalej keď vystúpim v diskusii sa budem venovať tým argumentom, ktoré zaznievali proti tomuto samotnému návrhu a proti jeho prijatiu a tým rôznym všelijakým aj účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam, ale toľko zatiaľ v tomto mojom prvom vystúpení, ktoré smeruje k tomu, aby som nemusel potom, ani sa to nerobí, čítať odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, aby som už mohol prečítať len samotný pozmeňujúci návrh, aby ste vedeli, že prečo taký pozmeňujúci návrh predkladám, aby to vedela aj verejnosť, aby to vedeli dotknuté subjekty a aby v prípade, samozrejme, že sú aj nejaké ďalšie otázky, tak bol priestor ich zodpovedať.
Čiže ja by som teraz aj na záver tohto môjho prvého vystúpenia prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku rozsiahlejší, takže bude to, bude to chvíľu trvať. Mal by už byť aj zverejnený na webovom sídle Národnej rady, pretože som ho podával dnes ráno, takže verím, že tam už je zavesený, ako sa povie, a že máte možnosť a mali ste sa možnosť s ním všetci oboznámiť a vzhľadom na to, že to hlasovanie asi nestihneme dnes o 11.00 hod., tak ešte bude dosť času sa počas dňa s ním oboznámiť podrobnejšie. Takže toľko ohľadne pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho rád prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu, teda k môjmu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1183.
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa text „Napríklad zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.“ nahrádza textom „Napríklad zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.“.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 až 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Na účely odsekov 1 a 2 sa výsledok hospodárenia pred vynásobením koeficientom podľa odseku 5 zníži o sumu podľa § 4 ods. 2.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý znie:
㤠11
Posledné odvodové obdobie je december 2024.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I doterajší bod 7 znie:
7. Za § 14 sa vkladá § 15, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k prvému dňu účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v oblasti podľa § 3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ a predpokladá, že bude tieto činnosti vykonávať celé odvodové obdobie, sa považuje za regulovanú osobu podľa tohto zákona. Regulovanej osobe podľa prvej vety vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak jej posledný vykázaný výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie podľa druhej vety sa považuje účtovné obdobie pred prvým dňom kalendárneho mesiaca účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, za ktoré vznikla povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým
priznaním¹⁷⁾ v lehote, ktorá uplynula pred prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.
(2) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa odseku 1, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa §3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa ods. 1.,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,
e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(3) Za regulovanú osobu podľa tohto zákona sa považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá
a) má k 1. dňu účtovného obdobia, ktoré začína v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾
b) nevykázala výsledok hospodárenia pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť,
c) predpokladá, že bude činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národného bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, vykonáva celé odvodové obdobie.
(4) Regulovanej osobe podľa ods. 3 vzniká povinnosť platiť odvod počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak je odhad podľa ods. 5 písm. c) za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2.
(5) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa ods. 4 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
c) sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5, e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(6) Postup podľa § 5 ods. 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. Sadzba odvodu podľa § 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť; to neplatí pre regulovanú osobu, ktorá je platiteľom odvodu z nadmerných príjmov²⁴⁾ a ktorá dosahuje viac ako 50 % výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti výroby elektriny a dodávky elektriny a dodávky elektriny na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,²⁵⁾ pričom pre takúto osobu je sadzba odvodu 0,00363.
(7) Ustanovenia § 14 ods. 4 a 5 sa na odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, nepoužijú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23 až 25 znejú:
„²³⁾ Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
„²⁴⁾ § 25a až § 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.“ a
„²⁵⁾ Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Ja teraz, to bol celý ten pozmeňovák, ja teraz len naozaj spresním, aby, pre tých, ktorí by sa mohli začať rozčuľovať, že prečo je ten pozmeňovák rozsiahly, on v zásade až taký rozsiahly neni. Ja... on je, on je v podstate taký, by som povedal, obšírnejší kvôli tomu, že ten posledný bod 5, ktorý tvorí štyri z piatich strán toho pozmeňujúceho návrhu, sú prechodné ustanovenia, ktoré sú v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli v predloženom návrhu zákona, ale z dôvodu zrozumiteľnosti som ich jednak celé prekopíroval do tohto pozmeňujúceho návrhu a zmenili sa tam len tri veci, aby aj tí, ktorí by chceli to nejak rýchlejšie si to naštudovať, to mali jednoduchšie aj pre verejnosť, aj pre tie dotknuté subjekty, lebo keď som s niektorými dotknutými subjektami včera komunikoval o tomto pozmeňováku, tak skutočne sa to číta pomerne náročne.
Čiže v tých prechodných ustanoveniach, ktoré tuná tvoria štyri strany z tých piatich strán pozmeňujúceho návrhu, sa dejú v zásade oproti tomu, čo sa predložilo v auguste minulého roka len, len tri veci.
Prvá je tá, že nebudeme uplatňovať tú novú, vyššiu sadzbu od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po prijatí, alebo po vyhlásení tohto zákona, ale až od nového účtovného obdobia. To je, to je prvá zmena.
Druhá zmena je, že pri tých informáciách, ktoré tá regulovaná osoba má uviesť, pribudol aj koeficient na účel výpočtu základu odvodu, lebo my ten koeficient meníme, a tam jednoducho aj preto, aby sa vedel správne potom skontrolovať aj vypočítať ten samotný odvod.
A tretia vec, ktorá je tam zmenená oproti tým pôvodným prechodným ustanoveniam z augusta minulého roka, je to, že sa v ods. 6 dopĺňa výnimka pre subjekt, ktorým sú napr. Slovenské elektrárne, pretože mám informáciu, že sa nedávno s nimi podpísalo memorandum, ktoré obsahuje aj záväzok, aby sa iným spôsobom už elektrárne nezdaňovali ako, ako kvôli tomu, že, že teda nejakým spôsobom, iným spôsobom vypomôžu k prekonaniu energetickej krízy, a preto ten odvod pre, pre subjekt, v zásade sú to podľa všetkého iba Slovenské elektrárne, ale subjekt je tu definovaný širšie, takže potenciálne by to mohol byť aj obdobný subjekt, tak tá sadzba tam zostáva, tá znížená, ktorú sme znížili v roku 2021, čiže tá 0,00363, lebo my týmto zákonom navyšujeme tú sadzbu trojnásobne, čiže tuná je tá výnimka.
Inak tie prechodné ustanovenia zostávajú rovnaké, ako boli, ako boli formulované už v auguste minulého roka, keď sa zákon predložil. Ja to hovorím len preto, lebo naozaj chcem, aby bola o tomto seriózna diskusia, a viem, že ten pozmeňujúci návrh sa predkladal na poslednú chvíľu a nechcem vás nejakým spôsobom zavádzať, takže naozaj na uľahčenie toho, že ak si chcete rýchlo prebehnúť ten pozmeňujúci návrh, tak v zásade prvé štyri body sú tými vecnými zmenami, ktoré som popísal, a ten bod 5, tie prechoďáky sa odlišujú len v tých troch veciach, ktoré som povedal. Inak v ostatnom je to rovnaké, aby ste tam nemuseli pátrať slovíčko po slovíčku, že čo sme tam zamieňali.
V zásade sa zamieňalo len toto, naozaj chcem byť fér a kľudne sa a pokojne sa o tom bavme, či je to dobré, či to nie je dobré, ale nechcem, aby ste teraz trávili hodiny nad tým, že aké slovíčko sa tam zmenilo. Naozaj som to povedal fér, ako to je, a teším sa na diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1823 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslanca Milana Vetráka týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
- ústavnoprávny výbor o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný,
- výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný,
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Predseda výboru pre financie a rozpočet zároveň určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady Petra Kremského, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.