Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.2.2023 o 18:10 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 18:10 - 18:12 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ja takisto ďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že ešte ozrejmil tie ďalšie ustanovenia zákona, ktorý spoločne aj s ďalšími poslancami, aj s ním predkladáme. My sa snažíme ešte, aby to bolo aj v plnej miere realizovateľné v praxi, pokiaľ by sme naozaj sa zhodli na tom, aspoň väčšina parlamentu, že pôjdeme do vyplácania podielovej odmeny, preto sme absolvovali a ešte nás čakajú aj ďalšie rokovania s úradom na ochranu oznamovateľov, aby sme si do detailov prebrali spôsob, akým by sa nastavil celý proces, lebo to si bude vyžadovať potom aj určité interné predpisy toho samotného úradu, akým by sa nastavil proces poskytnutia podielovej odmeny.
Aj vďaka tomu rozhovoru s úradom sa momentálne prikláňame k tomu, že by bolo aj praktickejšie, keby tam nebolo natvrdo napísané, že "50 %", ale "najviac 50 %", lebo len čisto jeden príklad za všetky, no, môžu v tom konaní vystupovať viacerí oznamovatelia, ktorí sa každý svojou mierou budú podieľať na objasnení toho skutku a aj usvedčení páchateľa, a pokiaľ by to bolo naozaj napevno len 50 %, tak by mal ten úrad čisto prakticky problém s tým, akým spôsobom sa vysporiadať s viacerými oznamovateľmi.
Takže sú tam isté veci, ktoré, samozrejme, sa dajú vylepšiť, aj celý ten proces poskytnutia odmeny a rovnako tá viktimizácia, tú tiež riešime s úradom tak, aby bola aj v praxi plne realizovateľná. Uvidíme, ako prejde vládny návrh zákona.
A pokiaľ ide o cenu, ja si myslím, že ten medzinárodný deň korupcie, ktorý máme raz do roka, je úplne na mieste si aj tak spoločensky oceniť udelením ceny pre ľudí, ktorí tak výraznejšie vystúpili do popredia s pouká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 18:08 - 18:10 hod.

Pollák Peter
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 17:47 - 17:49 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, bol som vyzvaný pánom poslancom Baránikom.
Takto, že treba si, mali by sme si to asi viac ozrejmiť potom, lebo v týchto situáciách nejde o ten klasický pracovnoprávny spor, že zamestnávateľ dá výpoveď, ten človek už je vonku, mimo zamestnávateľa, mimo pracovného prostredia a potom sa domáha žalobou o neplatnosti zrušenia tej výpovede. Ale tuná ide o prípad, kedy ten zamestnanec je stále ešte zamestnaný, zamestnávateľ mu dá výpoveď v zásade z dôvodu, že oznámil tú korupciu u neho v tom pracovnom prostredí, a on ešte, on ešte stihne pred tým, než tá výpoveď jednoducho je realizovaná, osloviť úrad, ktorý pozastaví účinnosť tej výpovede. Čiže on stále ešte zostáva v pracovnoprávnom prostredí, a teda nedochádza k tej situácii, ktorú popisuješ, a nie je teda odkázaný na to, že čaká na výsledok súdneho sporu.
A my hovoríme, že pokiaľ sa, pokiaľ by on, on stále je v tom pracovnom prostredí a pokiaľ by on vyhral tento spor, že mu, že mu chcel dať výpoveď, hoci sa mu to nepodarilo teda v súvislosti s jeho oznámením korupcie, tak by mal mať, tak je evidentne šikanovaný, lebo však čo to iné je, keď jednoducho už uspeje na súde, tak potom férovo teda asi dneska ten človek sa môže zbaliť a začať odznova bez ničoho. A my hovoríme, že neni to fér, keď to takto je nastavené, a dajme mu teda tých šesť mesiacov odstupné a nech teda sa môže uplatniť inde. Ale nemusí to byť šesť mesiacov, proste nech je tam nejaké odstupné, nejaký balík peňazí, že môže sa inak rozhodnúť, ako tam trpieť ten psychický nátlak v tom zamestnaní len za to, že postupoval v súlade so zákonom a oznámil, oznámil korupciu.
Podľa mňa to dneska nie je dobre nastavené, aj úrad to konštatuje. Tak len na ozrejmenie, že nejde presne o tú situáciu, ktorú popisuješ, ale o veľmi podobnú, ale v jeho prípade je stále na tom lepšie, ako keby bol už mimo, mimo pracovného prostredia vyhodený a musel by sa domáhať, neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 17:31 - 17:45 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Takže ešte raz, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keďže do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Mičovský, tak nebudem hovoriť za neho o tej časti novely zákona, ktorá sa týka takého určitého spoločenského ohodnotenia osôb a morálneho ohodnotenia osôb, ktoré, ktoré poukážu na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, a to formou udelenia ceny Juraja Langsfelda premiérom. To teda nechám, pán poslanec, na teba, aby sme tu duplicitne nehovorili asi to isté, a budem sa venovať teda len tým častiam, ktoré, ktoré teda sa netýkajú samotnej ceny a jej udeľovania.
Možno sa viacerí pamätáte, že zákon na ochranu oznamovateľov aj odmeňovanie oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ja to budem nazývať tak zjednodušene korupcie, lebo hlavne ide o korupciu, tu bol dosť rozsiahlo diskutovaný v roku 2014. V roku 2014 boli predložené viaceré návrhy do parlamentu tak zo strany KDH, ako zo strany aj OĽANO, aj teda ďalších poslancov, myslím, že pán poslanec Lipšic v tom čase tak isto predložil svoj návrh zákona, ktorý sa veľmi podobal tomu, ktorý predložilo KDH, no a následne potom s nejakým odstupom času, možno pol roka, rok neskôr prišiel s vlastným návrhom zákona ten bývalý minister vnútra pán Kaliňák a to bol návrh z dielne SMER-u.
Tieto návrhy v zásade v tých základných nosných témach boli veľmi podobné, pretože jednak ustanovovali možnosť ochrany oznamovateľa korupcie, a to jednak formou ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keď sa podá kvalifikované oznámenie o korupcii, a jednak formou ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch s tým, že tá doterajšia, tá dovtedajšia ochrana, ktorá sa ponúkala alebo poskytovala zo strany inšpekcie práce, bola nahradená ochranou zo strany novozriadeného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda, alebo oznamovateľov korupcie.
Tento úrad bol zriadený, alebo zákon bol prijatý o zriadení úradu ešte za minulého obdobia volebného s tým, že za nášho obdobia sa nám podarilo ten úrad aj uviesť do života, zriadiť ho a už má za sebou nejakú, približne jedenapolročnú históriu. Mali sme tu tento rok, resp. koncom minulého roka sme si aj vypočuli výročnú správu úradu o jeho činnosti, kde poukázal na niektoré a... na viaceré nedostatky, ktoré sa, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto zákona.
Tiež by som rád uviedol, že to nie je nejaký slovenský výmysel, či už ide o ochranu, alebo odmeňovanie oznamovateľov korupcie, dnes už je to smernica na európskej úrovni, ktorá, ktorá vlastne zavádza alebo prikazuje členským štátom, aby, aby poskytovali ochranu oznamovateľom korupcie, čiže to nie je niečo, čo sme si na Slovensku vymysleli alebo čo jednoducho nikde na svete nie je.
Vo svete sa štáty rozlišujú hlavne podľa toho, či poskytujú iba ochranu, alebo poskytujú aj odmenu. V angloamerickom systéme alebo v štátoch, ako sú Spojené štáty, prípadne Austrália alebo Nový Zéland, je úplne prirodzenou súčasťou systém ochrany oznamovateľov aj ich odmeňovanie, ak sa nahlá... ak to oznámenie je kvalifikované, a teda podľa toho, ako to majú uspôsobené, buď je to podielová odmena, alebo je to paušálna odmena s tým, že v kontinentálnej Európe prevažujú štáty, ktoré poskytujú len ochranu oznamovateľov korupcie, a do tej odmeny sa tie kontinentálne európske štáty až tak veľmi nehrnú.
Napriek tomu my už za bývalej vlády sme schválili alebo bol schválený zákon, ktorý umožňuje aj odmeňovanie oznamovateľov korupcie a to formou paušálnej odmeny s tým, že až tak veľa tých prípadov, kedy bola poskytovaná tá odmena, zatiaľ aj v zmysle výročnej správy úradu nie je. My sme už v programovom vyhlásení vlády avizovali a vyplýva to aj z volebného programu OĽANO, že by sme chceli okrem paušálnej odmeny pre oznamovateľov korupcie zaviesť aj tú tzv. podielovú odmenu.
Rozdiel medzi paušálnou odmenou a podielovou odmenou je v tom, že paušálna sa poskytuje, keď je ukončená určitá fáza daného konania, či už je to trestné konanie, alebo správne konanie, a podielová odmena by mala byť odmenou, ktorá by mala byť vyrátaná z majetku, ktorý sa navráti štátu. To znamená, že nebude to úplne že bežná odmena, nebude to každú chvíľu, lebo ten proces aj istý čas trvá. Niekto by možno túto odmenu, ako pán poslanec Mičovský, ktorý bude za chvíľu vystupovať, nazval skôr nálezným ako odmenou.
My sme v programovom vyhlásení vlády hovorili a uviedli, že by to malo byť 50 % z toho navráteného majetku štátu, ale nebránime sa ani diskusii o tom, aby to bol určitý interval, povedzme najviac 50 %, aby aj úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie mal, mal troška voľnejšie ruky a aj mohol zvážiť mieru, akou sa oznamovateľ korupcie naozaj podieľal na objasnení trestného, toho trestného činu korupcie a akou mierou prispel k usvedčeniu páchateľa. Čiže nehovoríme, že to musí byť za každých okolností 50 %, kľudne a pokojne sa môžme rozprávať o tom, že to bude menej alebo to bude nejaký interval od 1 alebo od 0,001, jednoducho do 50 %, naozaj podľa miery toho, akým spôsobom sa ten oznamovateľ, akým spôsobom prispel k odhaleniu toho trestného činu a k usvedčeniu páchateľa.
Čiže tá prvá veľká téma je podielová odmena. Nie je to naozaj niečo, čo by bolo nezvyčajné, ale je to skôr typické pre štáty, ktoré sú mimo kontinentálnej Európy.
Druhú vec, ktorú riešime, je, že dnešný zákon je postavený v zásade na ochrane v pracovnoprávnych vzťahoch. To znamená, že počíta s tým, že oznamovateľom môže byť len človek, ktorý pracuje v nejakom prostredí pracovnom a na svojho zamestnávateľa alebo nadriadeného alebo kolegov, že upozorní na nejakú nekalú činnosť na korupciu v prostredí, v ktorom pracuje, a potom sa mu poskytuje ochrana a tak ďalej.
Vládny návrh zákona, ktorý máme už teraz v druhom čítaní, rozširuje tento okruh oznamovateľov aj o osoby, ktoré fungujú vo vzťahu k zamestnávateľom v tom tzv. inom alebo obdobnom vzťahu. To znamená, že nie sú to len tí tzv. dohodári, teda ktorí nie sú na stály pracovný pomer, ale sú to aj zmluvní dodávatelia. To už ustanovuje zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania a máme ho na tejto schôdzi v druhom čítaní, teda už aj vládny návrh zákona rozširuje v zmysle smernice Európskej únie okruh oznamovateľov nielen na zamestnancov, na klasických zamestnancov, ale aj na tie iné obdobné vzťahy.
No a my v tomto návrhu zákona ideme ešte ďalej a hovoríme, že tými oznamovateľmi by mohli byť aj osoby, ktoré, ktoré sa o tej korupcii dozvedia v súvislosti so svojou činnosťou. Tá činnosť môže byť akákoľvek, ale na rovinu si povedzme, že to môže byť aj činnosť, ktorá, ktorá jednoducho, alebo to môžu byť aj osoby, ktoré sa zameriavajú na povedzme vyhľadávanie majetku, ktorý pochádza z korupcie. To znamená, že to môžu byť aj určité bezpečnostné a detektívne služby a teda osoby, ktoré sa tomu venujú, lebo aj to je činnosť. Ale to nemusí byť len takáto činnosť, to môže byť aj, to môže byť aj človek, ktorý si, úplne neplánovane sa dostane k nejakým dôkazom o korupcii alebo si vypočuje rozhovor, ktorý môže orgány činné v trestnom konaní naviesť na vyšetrenie korupcie, čiže ideme pomerne široko, ale už aj vládny návrh zákona ide širšie ako len teraz. To je taká druhá téma, ktorú v návrhu zákona riešime.
Ďalšia, ďalšia téma je teda úprava postavenia osôb, ktoré už sú oznamovateľmi a buď majú ochranu zo strany úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo protispoločenskej činnosti, alebo nemajú, lebo zákon rozoznáva medzi týmito dvomi situáciami. V súčasnosti tá ochrana je nastavená spôsobom, že podáte kvali... podáte oznámenie, ktoré je vyhodnotené ako kvalifikované, na základe toho je vám priznaný status oznamovateľa a úrad na ochranu oznamovateľov odsúhlasuje každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, ktorý by kvôli tomu, aby sa nestalo, že kvôli oznámeniu o korupcii by ten zamestnávateľ toho zamestnanca chcel povedzme vyhodiť zo zamestnania alebo mu spôsobiť iný postih. My hovoríme, že by bolo správne, aby keď sa takéto úkony opakujú, to znamená, že evidentne dochádza v tom zamestnaní k šikanovaniu toho zamestnanca, ktorý, ktorý v zmysle zákona oznámil korupciu, tak že by jednoducho mohol ten zamestnanec začať odznova niekde inde, mohol by podať výpoveď a dostať odstupné práve preto, že ho ten zamestnávateľ šikanuje.
Súbežne, keďže je podaný aj vládny návrh zákona, ktorý tieto situácie rieši spôsobom, že bude dávať vysokú pokutu za takéto, za takéto, takúto činnosť, takéto šikanovanie zamestnávateľa, tak pokiaľ by prešiel vládny návrh zákona, kde naozaj sa presadia tie vysoké pokuty, tak už duplicitne by sme v tomto našom návrhu zákona túto, túto situáciu neriešili. To znamená, že ak prejde vládny návrh zákona, tak my potom z tohto nášho návrhu zákona ešte aj tú možnosť získania odstupného pre zamestnanca nebudeme navrhovať, aby sme to zase, nechcem povedať, že nepreháňali, ale aby sme duplicitne neriešili tú istú situáciu iným spôsobom.
Ale je tam ešte jedna situácia, ktorú nepokrýva ani vládny návrh zákona, a to je prípad, že oznamovateľ nemá ochranu priznanú zo strany orgánu činného v trestnom konaní a zamestnávateľ, pretože povedzme mu to oznámi interne a ešte nejde s trestným oznámením na prokuratúru alebo na políciu, a už to stačí zamestnávateľovi, že mu dá výpoveď. Proste jednoducho sa mu nepáči, čo spravil, hoci teda naozaj mohol poukázať aj na korupciu, a jednoducho mu dá výpoveď. A vtedy ešte podľa platného zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, môže ten oznamovateľ požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takejto výpovede, takéhoto pracovnoprávneho úkonu na 30 dní, a ten oznamovateľ počas tých 30 dní má možnosť, aby tú vec dal na súd. To už hovorí platný zákon, len na dokreslenie tej, na dokreslenie situácie, na ktorú my nadväzujeme. A my hovoríme, že pokiaľ ten zamestnanec aj vyhrá ten súd a je úspešný, tak potom by mal možnosť, keďže evidentne znova dochádza k jeho šikanovaniu v tom zamestnaní, v ktorom oznámil korupciu, tak my hovoríme, že vtedy by mal mať právo podať výpoveď a spolu s tou výpoveďou by mal mať nárok na odstupné vo výške šiestich mesačných platov. To, že či to musí byť šesť mesačných platov, alebo päť, alebo štyri, alebo koľko, možno pán poslanec Mičovský povie úplne iný počet mesiacov, koľko by malo byť, koľko by malo byť to odstupné. Uvidíme.
V zásade ide o to, aby to malo trochu aj odstrašujúci efekt na toho zamestnávateľa, aby skutočne za to, že človek si splní svoju zákonnú povinnosť a poukáže na korupciu, aby nebol v zamestnaní šikanovaný, a keď teda už mu to v tom zamestnaní, takýmto spôsobom sa k nemu správajú, tak by mal mať právo jednoducho začať niekde odznova, ale nezostať na ulici. A to odstupné by malo práve slúžiť k tomu, aby nezačínal s holými rukami na ulici, ale aby jednoducho dostal nejaký balík odstupného a skúsil to niekde inde, lebo vieme, že takéto prípady sa dejú. Ak si prečítate výročnú správu úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, tak tam to je jeden zo základných a najdôležitejších alebo najzávažnejších problémov, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona v praxi, a to, že nám oznamovatelia alebo že oznamovatelia nechcú nahlasovať korupciu, pretože sa boja, že keď to spravia, tak ich zamestnávateľ vyhodí, oni budú bez zamestnania, zostanú na ulici bez peňazí, a jednoducho nechcú riskovať celú svoju existenciu a ohroziť existenciu rodiny len preto, že, ako by som povedal, že si splnia svoju občiansko-morálnu povinnosť a nahlásia korupciu.
Čiže toto spomína úrad ako vážny problém a my sa ho snažíme riešiť tým, že chceme, aby takíto ľudia, ktorí preukázateľne sú šikanovaní v zamestnaní, aby naozaj dostali nejaký balík odstupného a mohli férovo teda odísť a začať niekde inde, keď im už inak nevieme zabezpečiť to, že aby mohli v tom zamestnaní riadne pokračovať, lebo ten zamestnávateľ ich proste a evidentne šikanuje.
Takže toto sú také tri základné veci, ktoré riešime. Štvrtou je cena Juraja Langsfelda, o tej rozprávať ja nechcem, lebo by som sa vlastne opakoval s pánom poslancom Mičovským a veľmi rád teda budem, ak na mňa nadviaže a povie niečo viac o tej cene.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.2.2023 17:30 - 17:31 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 17:15 - 17:16 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako jeden z mnohých predkladateľov tohto návrhu zákona v úvode poviem len toľko, že tento návrh zákona zohľadňuje programové vyhlásenie vlády, ktoré sme schválili na toto volebné obdobie. Takisto je aj v súlade s volebným programom OĽANO, a preto ho predkladá náš poslanecký klub alebo naši poslanci, a riešia sa v ňom tri také základné okruhy, ktorým by som sa venoval potom, keď sa ako prvý, aj sa chcem ako prvý prihlásiť do diskusie, by som sa venoval vo svojom riadnom príspevku, aby ste na to mohli reagovať.
Tie tri základné okruhy sú nasledovné: prvým je okrem paušálnej odmeny, ktorú už zákon pozná aj v súčasnosti pre oznamovateľov korupcie, aj priznanie podielovej odmeny z navráteného, alebo z majetku, ktorý sa navráti štátu na základe takého oznámenia.
Druhý okruh sa týka riešenia otázky v prípade, že je oznamovateľ korupcie vo svojom zamestnaní viktimizovaný, teda šikanovaný alebo postihovaný. A ako sme mali aj tento rok možnosť v správe o výročnej správe úradu na ochranu oznamovateľov korupcie možnosť čítať v tej správe, tak bolo uvedené, že toto je jeden zo základných problémov, ktoré spôsobujú, že ten systém dobre nefunguje.
A tretí okruh ktorý sa, ktorého sa návrh zákona týka, je rozšírenie okruhu osôb, ktoré potenciálne, alebo môžu byť potenciálnymi oznamovateľmi v zmysle tohto zákona, a teda nejak, nejaké vylepšenia, ktoré sa z praxe pri uplatňovaní tohto zákona ukázali ako potrebné.
Toľko v úvodnom slove a potom sa v riadnom príspevku tomu budem venovať podrobnejšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

9.2.2023 16:58 - 16:58 hod.

Kyselica Lukáš
Len hlasovanie teraz o sedemnástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 16:57 - 16:57 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem. Len v krátkosti do diskusie.
Tak ako si, Marián, hovoril, ja som skôr toho názoru, že nemá to vplyv na rozpočet, tento návrh štyristovky. Vplyv na rozpočet by mali už potom konkrétne návrhy zákonov, ktoré by sa týkali tých daňových alebo odvodových zákonov priamo v tom zákone. A tak jak si hovoril aj ty alebo aj predkladateľ, alebo aj pán Svrček, alebo aj pán Susko, ustanovme tu normu a do toho dajme výnimku z pravidiel, ale odôvodnenú, tak ako hovoril aj pán Susko alebo aj ostatní, výnimky zo skráteného legislatívneho konania alebo na ten impeachment a tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

9.2.2023 16:53 - 16:55 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Marián, teda pán predseda výboru, pýtaš sa, že prečo teraz. No ono to bolo tak, že v roku 2020 sa prijal ten § 5a, kde to riešenie vtedy zvolil pán podpredseda vlády pre legislatívu s pánom štátnym tajomníkom Oravcom a išli do takého menej odvážneho riešenia. Ja som to vtedy kritizoval a pôvodne sme to ani veľmi nechceli podporiť, inak to bolo v tom prvom kilečku, ale teda v duchu nejakej spolupráce som to nechal tak s tým, že sme sa dohodli, že sa k tomu vrátime počas volebného obdobia, no a vrátili sme sa k tomu až teraz. No tak vždy je to otázka, že ako byť prísni, menej prísni, mohli sme sa vtedy, ako sa povie, hádzať o zem, a čo by bolo s tým kilečkom potom kvôli takejto veci? Aj toto treba brať do úvahy.
Potom, či sa to dá dobre napísať. Ja si myslím, že tých pripomienok nebolo až tak veľa, tam je skôr dôležitejšie, že bude treba potom prijať tie súvisiace úpravy v novele rokovacieho poriadku. Lebo v samo... v tomto samotnom zákone tých úprav zase až tak veľa, tých vylepšení nebude. Ono podľa mňa sa to bez problémov dá napísať tak, aby to stačilo pre tento zákon, ale, samozrejme, potom novela rokovacieho poriadku to bude musieť ešte posilniť, hlavne tú aplikáciu toho ustanovenia.
Pokiaľ ide o skrátené konania, áno, spomínal som aj ja, že treba zvážiť, či tá výnimka je tu na mieste, ja si myslím, že je, ale každé pravidlo, akokoľvek dobre ho nadefinujeme, sa dá obchádzať, to, to neni len v prípade tohto zákona. Vždy, vždy sa, vždy sa niekto nájde, kto, kto sa snaží nejaké pravidlá obchádzať, lebo mu nevyhovujú, že my nenadefinujeme ideálne pravidlo, ktoré by sa ako nedalo obísť.
No a pokiaľ ide o dane a odvody, ja súhlasím s tebou, ale to bola práve námietka pána poslanca Dostála, že on by rád tam nechal aj § 5a. Ja si myslím, že z veľkej časti, z drvivej časti my týmto návrhom nahrádzame ten § 5a a tie výnimky, o ktorých sme aj my dvaja, obidvaja hovorili, povedzme tá daň za psa, že to sa dá nejako zohľadniť už v tom samotnom pravidle, ktoré teraz zavádzame, že netreba tam ponechávať aj 5a.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 16:32 - 16:46 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, dnešný deň máme venovaný legislatíve. Ja sa tomu osobne teším, neviem, či úplne všetci. Je nás tu dosť málo, takže asi nie úplne všetci. Ale som rád, že sa tomu venujeme, lebo mali sme sa tomu určite venovať skôr, len to sa vždy tak odkladá, že tie pravidlá rokovania parlamentu a tvorba zákonov, že to sú oveľa podstatnejšie vždy veci, lebo ani veľa poslancov sa tomu až tak nevenuje.
Ja ďakujem veľmi pekne aj za tie poznámky, ktoré mal pán poslanec a pán predseda výboru Susko, pán poslanec Svrček a takisto aj to vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj osobitne kvôli tomu, že, som sa prihlásil aj do diskusie preto, že pomerne to bolo dosť rozsiahle vystúpenie a veľa takých podnetov, ktoré zaznelo, a nevedel by som na to reagovať iba vo faktickej poznámke.
Teraz tak postupne, lebo niektoré sa aj prelínajú, prípadne opakujú a nie vždy je na to rovnaký názor. Nie celkom, teda priznám sa, že som vedel odhadnúť z toho vystúpenia pána poslanca Dostála, že či tento návrh podporuje a vidí priestor na vylepšenie toho návrhu, tak mi to skôr vyznelo, alebo nemal som pocit, že by si to úplne ako zavrhoval. A ja len teda poviem, že zámerne som to dal tak jednoducho v zmysle programového vyhlásenia vlády, lebo som vedel, že bude diskusia, a ja už som niektoré také pripomienky mal od pána podpredsedu vlády pre legislatívu skôr. A teda aj počítam s tým, čo pán poslanec Svrček hovoril, že treba si sadnúť a treba si povedať, že kam to chceme posunúť, ako to chceme ešte vylepšiť, aké výnimky tam chceme dať, lebo aj na to nemusí byť rovnaký názor. Hlavne aj tie niektoré obavy pre mňa neboli celkom jasné, lebo jedna z takých pripomienok hovorí, alebo sa týka toho, že by sme prijatím takejto právnej úpravy nemuseli vždy byť v zhode s našimi medzinárodnými záväzkami.
Priznám sa, že nie je mi celkom zrejmé, a to si naozaj budem potrebovať vysvetliť aj s tými, ktorí takúto pripomienku majú, že o čo by malo presne ísť. Lebo ak sa tým myslí to, že by sme niekedy, ako už aj pán poslanec Susko, aj pán poslanec Svrček naznačil, že by sme mali niekedy mať sankciu za to, že sme nestihli transponovať smernicu, tak to už podľa mňa veľmi správne na to reagoval aj pán poslanec Dostál, že my nie sme nikdy tak, v takom časovom strese, že taká vec sa deje náhle a na poslednú chvíľu. Každá smernica má, alebo takmer každá má niekoľko mesiacov až rokov termín na to, aby bola transponovaná. Potom, keď sa tak neudeje, tak je nejaké neformálne konanie medzi Európskou komisiou a daným štátom, príslušným ministerstvom, kedy si veci vysvetľujú neformálne. Keď to nepomôže, tak sa vydáva odôvodnené stanovisko. Na to odôvodnené stanovisko sa dá reagovať. To prejde niekoľko mesiacov, tieto dva, dva procesy. Následne sa dáva žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Minule to bolo, v minulosti to bolo dvojkrokové, teraz je to jednokrokové, ale aj to konanie nejakým spôsobom trvá, trvá niekoľko rokov. Čiže to podľa mňa nie je situácia, kedy my by sme mali problém kvôli takýmto záväzkom nejakým spôsobom nemať pravidlo, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, môžu nadobúdať účinnosť 1. januára, 1. júla, pretože prejde niekoľko rokov, kedy sa nám tie 1. júle a 1. januáre zopakujú a je na to dostatok času, aby sme takýto termín nadobudnutia účinnosti dali.
Čiže toto si len potrebujem vysvetliť, že či, čo konkrétne myslíme, lebo ja osobne nevidím problém v tomto a podľa mňa by sme ani nemali podporovať to, že štátne orgány a členovia vlády nám budú na poslednú chvíľu transponovať smernicu a nás vystavia tuná v parlamente stresu, že nebudeme mať čas ani dobre si naštudovať ten predpis, ktorý príde do parlamentu, lebo už zajtra príde pokuta zo súdneho dvora, lebo už nám tam hrozí nejaká žaloba. No tak to sú podľa mňa častokrát také výhovorky a skôr taká snaha tých poslancov dostať do úzkych a do stresu, že aby len už to radšej nepozerali a dali tomu pokoj a iba zdvihli ruky a odhlasovali. A nemyslím, že toto by sme mali podporovať. Čiže tam si naozaj treba vysvetliť, že aké medzinárodné záväzky by nám bránili prijať takéto pravidlo.
Pokiaľ ide o ten vplyv, súhlasím. Určite je lepšie, keď tam bude akýkoľvek vplyv, nielen negatívny, to hovoril aj pán poslanec Svrček, aj pán poslanec Dostál. Myslím, že aj v programovom vyhlásení vlády sa nehovorí iba o negatívnom vplyve, ja si teraz, nemám to tu pri sebe, ale súhlasím s tým, že by to mal byť akýkoľvek vplyv, lebo aj návrhy s pozitívnym vplyvom môžu tých podnikateľov vystaviť situácii, že sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlo tej právnej úprave, ktorá je prijatá.
Pokiaľ ide o to, že či to, by tam mali byť výnimky namiesto 1. júla, no, je to na zváženie. Ak by sme dokázali, ak by sme to dokázali cez tie výnimky ošetriť, tak ja osobne som za, len neviem, či to úplne riešia aj tú situáciu, a to je hlavne pre pána poslanca Dostála, kedy to vznikne tým, že schválime zákon v decembri, pani prezidentka alebo pán prezident to vráti a vlastne aká to bude výnimka, hej, že toto treba zvážiť, lebo kvôli tomuto je ten 1. júl. Ja som pôvodne ani neuvažoval s 1. júlom, ale stretol som sa napríklad s americkou obchodnou komorou a s ďalšími podnikateľskými, zástupcami podnikateľov a oni sami mi povedali, že by to bolo aj pre nich lepšie.
Čiže možno skúsme sa aj s nimi znova stretnúť, aby si sa aj ty presvedčil, že ten 1. júl má nejaký význam. Ja som to tam nedával len preto, že ma to tak napadlo. Ja som naozaj s nimi rokoval a oni sami ma o to požiadali, že ten 1. január je príliš striktný práve v týchto situáciách.
No, pokiaľ ide o celkovo stíšenie legislatívneho procesu. Áno, ja som naklonený tomu, čo aj pán bývalý štátny tajomník, teraz poslanec Oravec navrhuje, že ak, že aby sa, aby sa nám nestávalo, že si tam niekto len tak nahodí tie vplyvy a bude to možno cez to aj obchádzať, že zámerne nebude uvádzať žiadne vplyvy, aby sa vyhol nadobudnutiu účinnosti toho právneho predpisu 1. január, 1. júl, takže by vždy, keď prejde poslanecký návrh zákona cez prvé čítanie, bol zaslaný ministerstvu hospodárstva a to by sa vyjadrilo k tomu, či tie vplyvy, a nielen na podnikateľský sektor, ale tie ďalšie, ale najmä na podnikateľský sektor, sú korektne uvedené, aby sme potom my mohli spraviť následne korekciu v pléne v druhom čítaní. Akože som tomu naklonený, tá právna úprava je pripravená, robilo sa na tom minulý rok v lete, len sme sa nedostali odvtedy k veľkej novele rokovacieho poriadku a ja verím, že... len je to iný zákon, je to rokovací poriadok. Čiže neviem, že či si to myslel aj tak, že by sme to mali dávať sem, ako to by už tak bolo na hrane prílepku. Ale ja verím, že ešte máme dva termíny pred sebou minimálne také riadne, tri také so septembrom ako keby, ale neviem, či v septembri bude tuná riadna schôdza. Takže je ešte čas, aby sme sa na tej veľkej novele rokovacieho poriadku dohodli a bolo tam aj to.
A s tým súvisí aj, s tým súvisia aj tie pozmeňujúce návrhy, lebo ty sám vieš, že ja som viackrát hovoril, že by sme mohli uvažovať nad tým, že pokiaľ v pléne prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú len legislatívno-technický charakter, ale majú aj vecný dopad na ten návrh zákona, že by sme mali ten proces stíšiť. Ako to spravíme, že či, ako ja som hovoril, že by taký pozmeňujúci návrh alebo celý návrh zákona mal byť posunutý až na ďalšiu schôdzu, aby bol zhruba mesiac čas na to, že sa to aj verejne prerokuje a tým pádom by sa zistili aj tie dopady. Tak je to na diskusiu, nemusí to byť možno ďalšia schôdza, môže to byť týždeň, môže to byť dva týždne. Ako je to, je to na diskusiu, ale tým by sa ten proces dokázal stíšiť a tam by sa vedelo aj vychytať to, čo ty hovoríš, že ak by pozmeňovák nejakým spôsobom, pozmeňujúci návrh menil charakter toho právneho predpisu s tým, že by pozmeňujúcim návrhom alebo jeho, jeho obsah by spôsoboval vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom by sme vedeli korigovať sa aj v tom druhom čítaní v pléne a pred schválením toho predpisu že by sme takisto pracovali s účinnosťou 1. január alebo 1. júl.
Čiže áno, to súvisí s tým stíšením legislatívneho procesu a to si myslím, že je niečo, čo by sme mohli, či už to prvé cez ministerstvo hospodárstva, pokiaľ ide o tie dopady, alebo aj to druhé, vychytať tie pozmeňujúce návrhy, že to by sme mohli schváliť aj spoločne v nejakej novele rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o sankcie, ono, pán poslanec Dostál to naznačil, aj si si sám tak trochu odpovedal, že je to problém celého rokovacieho poriadku, je to problém aj celého návrhu zákona o tvorbe zákonov, a myslím, že by bolo na škodu veci a tak troška nespravodlivé, keby sme povedzme tento zákon teraz zavrhli len preto, že nemá, nemá žiadne sankcie za to, že sa to nedodrží, a to ostatné by nám zrazu nevadilo, lebo tam tiež nie sú žiadne sankcie, no. Tých sankcií alebo tých foriem nápravy nie je veľa, ale ja si myslím, že tak akože, že nie sú vždy len dôležité alebo, alebo tak v tom verejnom priestore sa dokáže vytvoriť aj určitý tlak na to, aby tí poslanci viac alebo zodpovednejšie pristupovali k schvaľovaniu právnych predpisov.
Čiže myslím si, že aj ten samotný podnikateľský sektor je dnes na Slovensku dostatočne silný na to, aby keď sa, by sa to nejak opakovane zneužívalo, aby na to poukázal, aby sa stretol s poslancami, aby na nich apeloval, aby proste vytvorili nejaký tlak; však vidíme to aj teraz, veď osobitný odvod rokujeme už šiesty-siedmy mesiac aj kvôli tomu, že sa snažíme to posunúť niekde do priestoru, kde by to bolo znesiteľnejšie pre tých, pre ten podnikateľský sektor. Čiže nezavrhoval by som úplne to, že musíme mať na všetko nejaké finančné a iné sankcie, ale myslím si, že aj ten, ten tlak toho prostredia by, môže byť silný. A to nemusí byť len v prípade podnikateľov. Vidíme, že tuná ideme schvaľovať samosprávne zákony, a dobre vieme, jak si tu starostovia obehávajú všetkých. Takže jednoducho to môže byť aj v iných oblastiach.
No a pokiaľ ide o to, ten § 5a. Ono to súvisí s tým, že v tom roku 2020 ten § 5a bol vyhodnotený ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tohto, čo sa teraz navrhuje. Čiže ja automaticky, keď som to už dával na pravú mieru, ako sa povie, tak aj som vypúšťal § 5a, preto som to nazval ako súvisiacu legislatívnu právnu úpravu, aj keď rozumiem, že to vyvoláva isté otázky, ktoré, lebo to sa nezhoduje jedna k jednej, ale vtedy to tak bolo myslené. Keď to prišlo sem na schválenie do parlamentu, tak som sa aj pána Oravca pýtal, že prečo teda nejdeme do splnenia programového vyhlásenia vlády, prečo sa to navrhuje takto, tak mi povedal, že proste lebo teraz je to nejakým spôsobom takto navrhnuté a že môžme sa k tomu vrátiť, však teraz sa k tomu aj vraciame, ale bolo to myslené ako náhrada za to.
A áno, treba si, treba sa teraz nad tým zamyslieť, že ja si myslím, že vo väčšine prípadov keď pôjde o dane a odvody, tak pôjde aj o podnikateľské prostredie. Ale máš pravdu, že niekedy nemusí ísť, lebo keď to bude nejaká miestna daň za psíkov, za teda, za, teda daň za psa, tak to asi nebude mať vždy vplyv na podnikateľa, ale to bude mať vplyv aj na, hlavne na tých bežných ľudí, ktorí toho psíka majú, alebo podobné iné miestne dane. No tak treba sa nad tým zamyslieť, či to chceme, ja sa tomu nebránim. Ak by sme mali toto pravidlo rozšíriť, že nepôjde len o vplyv na podnikateľov, ale budú to aj dane a odvody ešte samostatne a explicitne vymenované, tak v poriadku, alebo potom to riešiť tak, ako navrhuješ, žeby... lebo máš pravdu, že pri tých miestnych daniach je to trocha zložitejšie a tam ten 1. január, 1. júl nám veľmi nesedí, tak potom zohľadniť aj túto výnimku.
Ja som to naozaj bral tak, že mali sme tu dočasné riešenie v podobe § 5a a že ideme teraz do toho riadneho riešenia v podobe takej, ako sme mali v programovom vyhlásení vlády, ale nebránim sa tomu, asi najlepšie by bolo, keby sme si sadli všetci spolu, či už Miloš Svrček, ty, ja aj s podpredsedom vlády pre legislatívu, vysvetlili si, zhodli sa, lebo tie názory úplne nie sú rovnaké u všetkých, a povedali si, že čo ešte, o čo by sa to dalo ešte vylepšiť. A vôbec sa tomu nebránim, rozumiem, čo hovoríš, ale takto to bolo myslené, že náhrada za 5a je tento návrh predpisu, ale nemusí to tak byť.
A ešte, pamätám si, že pán poslanec Susko spomínal tú doložku vplyvov, kde som nedal pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja... lebo takto, ja to, mám to tu teraz, dobre, pri sebe. Ono je tu napísané vždy v tej kolónke a je to aj o tom, ako sa k tomu človek, ako si to človek vysvetlí, alebo teda navrhovateľ, že či dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. No, ja som mal za to, že nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu, čiže preto som tam dal žiadne, ale je to tiež na diskusiu, že ako toto máme vyhodnocovať, že či, že či to, že ideme nejak v prospech podnikateľského prostredia, ale priamo ich ničím nezaťažujeme, ani im neodoberáme nejaké administratívne povinnosti, lebo my im neodoberáme týmto žiadne, žiadne ich regulačné zaťaženie, to zostane podľa mňa rovnaké, že či by sme takéto niečo mali vyhodnocovať ako pozitívne. To len na vysvetlenie, že preto som tam dal žiadne, ale ak, ak tu bude nejaká prevažujúca zhoda aj do budúcna hlavne, že by sme mali aj niečo mimo toho regulačného zaťaženia, ak to bude v prospech tých subjektov alebo prostredia vyhodnocovať ako pozitívne, tak, tak som za. Len takto som si ja tú doložku nevysvetľoval doteraz, lebo tak to priamo z toho znenia nevyplýva. Takže to ak viete, pán poslanec, zareagovať, že ako ste to presnejšie mysleli, tak budem rád.
No a na záver, pochopil som z tých, ktorí reagovali na tento právny predpis, že to viac-menej vítajú, že niečo také je predložené do Národnej rady. Ja sa tomu teším a budem rád, ak si ešte spolu sadneme a vylepšíme ten predpis alebo zohľadníme aj tie vaše obavy alebo pripomienky, ktoré k tomu máte. Teda verím, že budete ochotní to posunúť do druhého čítania, kde si na také niečo vytvorí, vytvoríme dostatočný priestor a budeme môcť potom do druhého čítania prísť aj s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme niektoré veci buď skorigovali, alebo vylepšili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis