Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tí z vás, ktorí pôsobia v komunálnej politike, teda v samospráve, či už v zastupiteľstvách, alebo ako starostovia, primátori, viete, že máme určité typy dotácií v samospráve, ktoré si vyžadujú aj stavebné povolenie, prípadne ohlásenie stavebnému úradu, ten proces je pomerne komplikovaný, treba mať aj záväzné stanovisko príslušného orgánu a keď tieto lehoty, ktoré bežne úrady majú a sú niekoľko týždňové až mesačné, prirátate celkove k rozhodovaniu o pridelení dotácie, tak aby bola transparentná, aby tam fungovali nejaké mechanizmy, dotačné komisie, vyhlásenie, výzva, čas na prihlásenie, potom vyhodnotenie, uzatvorenie zmluvy, potom ten subjekt, ktorý dostane dotáciu, ešte musí niekedy dokonca až súťažiť, ale minimálne aspoň prieskumom trhu cez troch uchádzačov vybrať dodávateľa, s ním uzavrieť zmluvu.
Toto je proces, ktorý v zásade ak sa chce spraviť transparentne a poriadne, tak trvá bezmála celý rok. No a potom už nezostáva veľa času na spotrebovanie tej dotácie a na realizáciu na konkrétny projekt. Môže to byť aj v oblasti kultúry, keď opravujete, rekonštruujete nejakú kultúrnu pamiatku, pamätihodnosť. Môžu to byť aj rôzne investičné dotácie, napríklad ja ako Bratislavčan, v Bratislave máme veľký problém s pochôdznými terasami, ktoré dokonca už aj k smrteľným úrazom došlo, ale hlavne ohrozujú zdravie občanov a padajú, ničia teda majetok zatiaľ. Našťastie sa nestalo, že by to niekomu padlo na hlavu, ale to bolo len šťastie.
No a keď udeľujeme, keď udeľuje samospráva takéto dotácie, tak potom tí, ktorí ich aj prijmú, tí prijímatelia, naozaj majú málo času na to, aby ich aj použili. Oni použiť ich mohli síce aj podľa platnej právnej úpravy aj dnes, nie v tom roku, keď tú dotáciu dostali, mohli ju použiť aj v nasledujúcom roku, ak požiadali o výnimku a výnimka im bola udelená v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, ale problém bol, že zúčtovanie sa nedalo posunúť. Čiže zúčtovanie tej dotácie sa muselo udiať v tom istom rozpočtovom roku, ako bola dotácia udelená. Čiže zbytočne sa aj tá výnimka dávala, tá výnimka sa mohla možno dávať asi len v priebehu toho roka, lebo inak by to nedávalo zmysel, ale aj keď sa udelila výnimka na použitie dotácie, tak sa nedala udeliť výnimka na zúčtovanie dotácie.
A tento návrh zákona práve rieši možnosť, že pokiaľ sa tým nebude navyšovať celkový dlh obce, alebo teda tej konkrétnej samosprávy, musí ísť obec, môže to byť aj mesto aj župa, tak je možné povoliť aj zúčtovanie takéhoto typu dotácie s rozpočtom samosprávy nie v tom danom kalendárnom roku, ale v inom období, ktoré bude obsiahnuté v tej výnimke, v tom povolení zo strany, zo strany obce alebo mesta. A to, koľko to bude, už, samozrejme, je na samotnej obci. Ja predpokladám, že keďže ide o bežné výdavky, lebo kapitálové výdavky nie sú problém, však tam sa to dá do troch rokov nejakým spôsobom zužitkovať a vyúčtovať, ale pôjde častokrát o bežné, pôjde vlastne o bežné výdavky, tak predpokladám, že to bude do nasledujúceho roka po tom roku, kedy bola dotácia udelená. Čiže dáme ešte rok priestor na to, aby keď zbehne celý proces, prijímateľ dotácie si vysúťaží alebo uzavrie zmluvu s dodávateľom na realizáciu toho projektu, tak bude to môcť nielen využiť v tom ďalšom roku, ale aj do toho konca toho ďalšieho roka zúčtovať.
Čiže nie je to, nie je to v zásade nejak zložitý návrh. Len som to chcel popísať, lebo aby sme všetci vedeli, o čo ide. Je to v zásade pomoc tým samosprávam, ktoré takéto typy dotácií majú. Neni to len teda niečo pre Bratislavu, hoci ja, samozrejme, ako komunálny poslanec Bratislavy sa zaujímam najviac o ňu, ale je to aj pre ďalšie mestá a obce, ktoré pracujú s takýmto typom dotácií, a mám poznatky, že, aj od nich samotných, že by takého niečo uvítali.
Takže preto prosím aj o podporu. Ten, kto má nejaký vzťah k samospráve, tak vie, že toto tej samospráve vie pomôcť. Je to taký malý zásah, ja to volám také malé zásahy legislatívne, ktoré vedia pomôcť. A nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by teraz ovplyvňovali celú spoločnosť, ale sú to také malé zásahy, ktoré vedia vylepšiť život samospráve tým, ktorí to potrebujú, a aj vedia potom následne vďaka nim skrášliť svoje okolie alebo zlepšiť život tým ostatným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem naťahovať čas, len vysvetliť, naozaj len dovysvetliť to, čo povedal pán kolega Drdul. Máme skutočne v súčasnosti takú situáciu aj na Najvyššom správnom súde, že z pôvodne 30 zamýšľaných sudcov je tam ešte len 21 a to znamená, že teda naozaj čokoľvek, čo by im sťažovalo efektívne rozhodovanie, nie je na mieste, nie je to v zásade, hlavnou príčinou je, že trvajú veľmi dlho bezpečnostné previerky na kandidátov na sudcov. Je to z väčšej časti naozaj objektívna príčina, no a navyše sa nám aj stalo, hoci sme to pôvodne nepredpokladali, keď sme riešili v roku 2020 reformu justície a presúvali sme agendu z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd, pokiaľ ide o komunálne voľby, tak sme vtedy nejak tak nepredpokladali, že by tie lehoty, ktoré sú nastavené pri klasických štandardných správnych konaniach, by Najvyššiemu správnemu súdu nestačili. Ale aj s ohľadom na to, že tá kapacita súdu nie je zatiaľ naplnená a aj vzhľadom na predchádzajúcu prax, kedy Ústavný súd naozaj potreboval mať tie lehoty a nástroje, ktoré mal pri rozhodovaní o sťažnostiach, povedzme na volebné podvody pri tej komunálnej agende, komunálnych voľbách, tak je na mieste, aby sme takéto isté nástroje, aké mal doteraz Ústavný súd, mal aj najvyšší, teda priznali aj Najvyššiemu správnemu súdu.
O tom je ten návrh. V princípe to, čo doteraz mal v tejto agende Ústavný súd, by mal mať aj Najvyšší správny súd. To sa aj navrhuje s tým, že tých sťažností priemerne je niekoľko desiatok, takže nie je to tak, že by to bola nejaká fiktívna predstava o tom, že jednoducho tam žiadna sťažnosť po komunálnych voľbách neprichádza. Pohybuje sa to okolo 100 sťažností po každých komunálnych voľbách a ak to ten súd má riadne prešetriť, ak má poslať niekoho do terénu na miesto, aby sa zaoberal tým konkrétnym prípadom volebného podvodu, tak na to potrebuje mať aj nejaké lehoty a nestačia na to tie lehoty a tie nástroje, ktoré platia štandardne pre správne konanie. (Zaznel gong.) Čiže, alebo teda pre ani nie správne konanie, ale pre konanie pred správnym súdom, tak, aby som bol presný.
Čiže toto je zámer, ja verím, že nájde pochopenie aj u vás, tak aby sme tie najbližšie komunálne voľby zvládli nielen organizačne ako štát, ale aby aj bola vytvorená, vytvorený priestor a pôda na to, že ak naozaj sa stal niekde, nebodaj, volebný podvod alebo nejaká nezrovnalosť, že bude ten orgán, ktorý to má právomoc prešetrovať, že bude mať nástroje a bude to môcť robiť v lehotách, ktoré sú primerané, tak aby to bolo aj spravodlivo rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za meškanie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej keď sme v roku 2020 novelizovali ústavu a naštartovali sme snahu o reformu justície, tak sme zasahovali vlastne aj do právomocí Ústavného súdu, a to tým spôsobom napríklad, že do 31. júla 2021 do právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky patrilo aj preskúmavanie alebo teda riešenie agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Od 1. júla prešla táto agenda do právomocí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak nie celkom šťastným spôsobom a nie v dostatočnom rozsahu. Tento prechod odzrkadľovala prijatá právna úprava, pretože Najvyšší správny súd nedostal k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov a riadne, včas, efektívne. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené 31. októbra, je nevyhnutné upraviť Správny súdny sporiad..., poriadok, pardon, spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. To znamená, to isté konanie s tými istými pravidlami za tých istých podmienok, v zásade len pod iným orgánom, alebo veľmi podobné konanie vo veľmi podobnom režime, len iným, inému orgánu zverené, pardon. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je totiž aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024, resp. ´21 - ´24.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1186. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme skutočne rozsiahle a početné diskusie, keď sa prijímal nový zákon o územnom plánovaní a nový stavebný zákon, a nie všetko sa v tom čase podarilo vyrokovať, prípadne dotiahnuť alebo aj podchytiť niektoré otázky, ktoré si vyžadovali ešte ďalšie diskusie a svojím spôsobom si stále vyžadujú ďalšie diskusie, lebo dajú sa nastaviť rôznym spôsobom. Jedna z tých otázok, ktoré sme vtedy neriešili a zostali nám v takom tzv. balíku ďalších a súvisiacich zmien legislatívy, bola aj otázka, ak nastane v samospráve situácia, že zastupiteľstvo uznesením upraví a schváli nejakú predstavu, akým spôsobom by sa mal zmeniť územný plán obce alebo teda mesta alebo župy, tak máme situácie v samospráve, kedy napriek tomu, že je schválené platné uznesenie zastupiteľstva, niekedy dokonca aj také, kde bolo prelomené veto starostov, primátora, tak jednoducho ten príslušný úrad, či už miestny, mestský, magistrát, takéto uznesenie nevykoná a zastupiteľstvo v zásade nemá iný spôsob potom, ako sa domôcť toho, aby schválené uznesenie sa aj pretavilo do praxe, do konkrétnej zmeny územného plánu.
Tento návrh zákona preto upravuje túto situáciu spôsobom, že obstarávateľ tej konkrétnej územnoplánovacej dokumentácie, lebo nie vždy to musia byť zmeny a doplnky územného plánu, niekedy to môže byť aj štúdia urbanistická, jednoducho ten, kto má za úlohu obstarať tento plán, teda či už je to úrad alebo magistrát, bude povinný takýto plán obstarať alebo takúto zmenu, ktorá vyplýva z uznesenia zastupiteľstva, bez toho, aby si mohol vyberať, že či to spraví alebo nespraví. Nakoniec my už dnes v zákone o obecnom zriadení máme napísane, že úrad, obecný úrad je povinný vykonávať uznesenia zastupiteľstva, len nejak v praxi to nefungovalo, pretože tie úrady sa vyhovárali, že ony postupujú nie v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale že postupujú v zmysle stavebného zákona, tak aby nedochádzalo k takýmto nedorozumeniam, nezrovnalostiam, tak to upravujeme priamo do stavebného zákona, takúto povinnosť pre, či už pre úrad alebo obecný úrad alebo magistrát. To je jedna časť tej navrhovanej úpravy, teda nejakým spôsobom odstrániť nezrovnalosti, ktoré, ktoré spočívajú v tom, akým spôsobom sú v praxi napĺňané uznesenia obecných a mestských, miestnych zastupiteľstiev.
A druhá vec, po vzore Českej republiky v procese územného plánovania, kedy už aj dnes sa môže zapojiť verejnosť, tak po vzore Českej republiky navrhujeme aj zaviesť inštitút povinného prerokovania pripomienok verejnosti k návrhom územnoplánovacej dokumentácie, či už sú to štúdie urbanistické alebo aj tie zmeny, doplnky a tie ďalšie dokumenty, ktoré zákon pozná. A teda upravujeme to spôsobom, ktorý nie je jediný možný, je tam navrhovaný, navrhované určité percento v danej lokalite z populácie, Česká republika to má pomerne benevolentne nastavené na tisíc osôb, čo u nás zodpovedá v zásade zákonu o petičnom práve. Ale už keď som mal prvé diskusie s pánom podpredsedom vlády pre legislatívu, ktorý zastrešoval stavebný zákon, tak sa mu tých tisíc ľudí zdalo málo, takže sme tam to číslo nastavili na vyššie číslo, ktoré zodpovedá v princípe asi dvojnásobku tohto počtu v závislosti od populácie v danej lokalite. A v prípade, že teda sa nájde takýto počet obyvateľov, ktorí sa podpíšu pod hromadnú pripomienku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie, tak obstarávateľ tejto dokumentácie bude povinný so zástupcom verejnosti prerokovať ich pripomienky. To neznamená, že by to brzdilo ten proces nejako, to je dôležité povedať.
To znamená, že pripomienky bude povinné, bude povinný obstarávateľ prerokovať, ale aj keď im nevyhovie, tak to nebráni ďalšiemu postupu v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Je to, v zásade je to taký určitý kompromis, lebo viem si predstaviť, že sú aj medzi nami zástupcovia ľudí, ktorí, alebo poslanci, poslankyne, ktoré by si asi želali, aby tá verejnosť mala, mala možno aj väčšie slovo pri tých hromadných pripomienkach, lebo niektoré subjekty v tom procese majú aj také väčšie slovo, najmä rôzne, neviem, energetické spoločnosti, ktoré majú siete pod pozemkami zabudované, a tie môžu aj zabrzdiť ten proces. Zase sú aj medzi nami poslanci, poslankyne, ktoré by tam tú verejnosť možno vôbec aj neradi, že sú, že je tam vôbec zakomponovaná.
Čiže toto je taký nejaký kompromis medzi tým, čo je dnes a čo by tam mohlo byť v nejakom maximalistickom variante. Preto aj hovoríme o tom, že teda bude povinné prerokovať pripomienky, ale nie je povinné, neznamená to stop v tom procese a oproti dnešku sa táto, takáto povinnosť obstarávateľovi ukladá, pretože dnes, kto máte s tým skúsenosti, tak sa to väčšinou udeje tak, že síce dá sa hromadná pripomienka verejnosti, ale potom vlastne, keď to ide na zastupiteľstvo, tak sa akurát pripojí vyhodnotenie pripomienkového konania, kde sa napíše, že neakceptovali sme a to je celé vybavené a tých ľudí to pomerne značne, musím povedať, demotivuje od toho, aby boli vôbec nejako občiansky angažovaní aj v komunálnej či už politike alebo v samospráve, aktivitách, v samosprávnych aktivitách.
Čiže dajme troška tým ľuďom, to je aj podstatou návrhu, dajme trocha tým ľuďom takú, taký väčší pocit, že sa vedia angažovať a že aj ich hlas môže byť vypočutý, ale zároveň si uvedomujeme, že to nemôže byť spôsobom, že by niekto aj chcel zneužívať túto situáciu a brzdil by proces, pretože pre obce je veľmi dôležité mať nejaký územný plán a mať aj dobré zmeny územného plánu.
Čiže hľadáme nejaký kompromis, nebránime sa vôbec nejakým vylepšeniam medzi prvým, druhým čítaním. Ja sám chcem ešte tieto veci medzi prvým, druhým čítaním aj poriadne prekonzultovať so všetkými dotknutými zástupcami samosprávy, aj s, nakoniec aj s tripartitou, lebo stavebné veci chodia aj cez tripartitu a dokonca som aj, nieže som ochotný, ale teda, samozrejme, počítam aj s tým, že ak by sme sa niekde v tom procese zasekli, v tých vzájomných konzultáciách vysvetľovania si, že nemusíme to hnať nejako kvaltom, že musíme hneď na, v októbri to schváliť v druhom čítaní. Kľudne to potom môžme aj presunúť o mesiac ďalej, som tomuto otvorený. Jednoducho je to niečo, na čom sme sa v zásade ešte v rámci niekdajšej koalície dohodli, ako na niečom, čo chceme upraviť, ale to neznamená, že to musí byť upravené presne tak, ako je to teraz navrhnuté a aj ja teda vidím priestor na to, aby sme to mohli prípadne vylepšiť, ak budú také požiadavky medzi prvým, druhým čítaním.
Preto by som vás na záver aj chcel poprosiť, že ak máte k tomuto nejaký vzťah, prípadne aj osobné skúsenosti, viacerí ste tu z komunálu, viete, o čom hovoríme presne v tomto návrhu, tak by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu teraz v prvom čítaní, keď sa bude o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.

No, Marián Viskupič, ty si sa hlavne venoval vo svojom príspevku, teda v minulosti z veľkej časti zo začiatku toho, čo už bolo schválené, tak ako aj hovoril Lukáš Kyselica, potom k tým diskusiám, ktoré teraz okolo toho prebiehajú, a tie sa týkajú tej samotnej podstaty krúžkovného a tento návrh zákona v princípe nie je o nejakých zásadných veciach v tom schválenom modeli, ale o vylepšeniach, ktoré sú vylepšeniami pre rodičov, že keď sa na to pozrieš objektívne, tomu, čo je v tomto návrhu zákona, tak to je len uľahčenie pre rodičov, aby povedzme nemuseli každý deň odklikávať tú aktivitu, ale budú to robiť raz za sedem dní. Ty si hovoril, že aj raz za sedem dní je pomerne často, no tak v poriadku, však bavme sa, či to bude raz do mesiaca alebo raz za dva mesiace, ak teda tak to smeruješ. Lebo ak je to iba o tom, že nesúhlasíš s tým ako celkom a čokoľvek, čo sa tam bude vylepšovať, je vždy zlé, no tak nevieme sa asi nikam dostať týmto spôsobom. Ale keď si to naozaj pozrieš, tak tam je iba to, čo tým rodičom uľahčuje v tom systéme, ktorý sa tebe nepáči, život.
Čiže ja tam nevidím v tom článku jednak, ktorý navyše ani nie je nosný, lebo nosným článkom v tomto návrhu zákona je riešenie otázky záškoláctva, a to je riešenie spôsobom, akým to navrhovala aj samotná prezidentka vo svojich pripomienkach. Ak si prečítate jej stanovisko, ktoré dávala, a stanovisko, podnet na Ústavný súd, tak ona hovorila, že načo ste to riešili spôsobom, ktorým sa to vyriešilo v júni, keď tu máte ten zákon, ktorý my teraz novelizujeme, a je tam už systém sankcií, no tak ste to mali upraviť do toho systému sankcií.
Čiže v zásade všetci z vás, ktorí ste hlasovali vtedy za pripomienky pani prezidentky, myslím si, ak ste voči sebe úprimní, že by ste mali posunúť tento zákon do druhého čítania minimálne kvôli tej otázke záškoláctva, lebo to je tá nosná téma. A to, ak sú tam nejaké nezrovnalosti k tej jednotke... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, Marián, hlavne si popisoval zákon, ktorý už bol schválený. K tomuto terajšiemu si moc toho nepovedal. Ako naozaj už nechcem sa tiež vracať do minulosti, že akým spôsobom to bolo schválené alebo takto. Ja si myslím, že ten zámer je perfektný. Pamätáš si hádam na svoje detské časy. Boli prázdniny, vyšli sme von na ihrisko, boli sme tam pomaly do večera, na obed si došiel domov, dal si si obed a proste sme sa, proste sme boli celý čas na tom ihrisku. A toto tu tým deťom teraz chýba. Fakt majú tablet v ruke a to je ich celodenná aktivita. Že naozaj ako aj psychológovia hovoria, že postcovidové choroby, ktoré nastúpili, to sú tie choroby z toho, že sú tie deti doma. Naozaj keď im umožníme a nastavia sa tie registre správne, tak ako sa majú aj v školstve, aj ohľadom kultúry, aj ohľadom športu, tak tu môžu vyrásť talenty atď. atď. Naozaj tým deťom chýbajú tie aktivity.
Takže zámyseľ je tam dobrý, len to treba zrealizovať a nie stále kritizovať. A vláda sa snaží pomáhať aj tým školám. Však aj teraz včera či kedy vyšla tá správa, že sa tým samosprávam na tieto energie pomohlo tridsiatimi miliónmi. To, že chodia tým školám teraz tie vyššie zálohové platby, to sa odvíja od toho, že ešte nie sú energie vyregulované na budúci rok, ale tie preddávkové už chodia. Ale ja si myslím, že ono sa to všetko upraví. Tak len toľko.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Habánik, ono v zásade síce ten zákon v článku 1 je tam ako prvý v poradí, ale on, on v podstate nie je ako keby ten nosný. Ten, ten nosný je alebo nosné celkove v tom návrhu je riešenie otázky záškoláctva. Čiže ja sám, určite prebehnú viaceré rokovania medzi prvým a druhým čítaním, pretože práve tie veci ohľadne článku 1, ako aj pán Viskupič spomínal, majú svoju dynamiku. Čiže vôbec nevylučujem, že ten článok 1 tam ani nebude po prvom čítaní. A ak by ste tomu dali šancu do druhého čítania, že si to tam vieme potom upraviť, tak len, len budem rád, lebo naozaj aj pôvodne to malo byť len o záškoláctve. Až neskôr sme sa ešte rozhodli, že nejaké také uľahčenia pre tých rodičov tam dáme, také skôr technické. Tam sa neriešia nejaké, nie je to nejaké zásadné veci v tom článku 1 tak či tak. Ono sa to dá urobiť možno aj o mesiac neskôr samostatne. Samozrejme, dá sa to, ja to nevylučujem.
A len teda celkove tá otázka záškoláctva sama o sebe je pomerne zložitá. Už pán, pán poslanec Kočiš to naznačil, že jedna vec je, že čo je tak možno aj viac v súlade s tými zadanými dokumentmi, a čo je vôbec efektívne, keď je to viac v súlade s medzinárodnými dokumentmi, že to je taká veľká dilema a nerieši sa jednoducho. A, a toto, toto bol nejaký pokus o riešenie, ktorý neni tiež ideálny, ale podľa mňa je lepšie, podľa mňa je lepší, ako je ten, čo bol prijatý v tej, v tom, tom pôvodnom zákone.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak začnem s vami, pán Kočiš. Áno, máte pravdu. Jedno je prevencia a jedno je nejaká represia. Svojím spôsobom, keď sme to schválili, ten zákon, tak sa tu nastavilo, nastavil odsek 3 do tej šesť stovky, kde sa počas určenia osobitného príjemcu prídavku k príplatku a príplatku k prídavku mesačne krátila, krátilo päťdesiatimi percentami, tak zároveň toto ustanovenie vypúšťame. Toto ustanovenie tiež napádala prezidentka, aj keď sme napísali stanovisko za ústavnoprávny výbor, ktoré išlo, že nie je to protiústavné, ale zároveň toto vyhadzujeme a to trestanie nastavujeme tým spôsobom, že aj ten správny orgán nebude mať možnosť dať do tých 331 eur pokutu od nula do 331, ale tá minimálna tam bude tých 20 eur. A to je polovička z tej sumy. To regresovanie alebo to trestanie aj európsky výbor pre sociálne práva uviedol, že v osobitnom kontexte sociálneho zabezpečenia sú tieto regresívne kroky na zabezpečenie udržania a udržateľnosti existujúcich, sociálneho zabezpečenia sú prípustné za predpokladu, že neohrozujú základný rámec vnútroštátneho systému. Ale jednoducho teraz sme to nastavili týmto spôsobom.
A čo sa týka vás, pán Viskupič, áno, máte pravdu, tento návrh zákona bol predkladaný už v lete, vtedy sa ešte o tom nehovorilo, jak pán Matovič teraz, že by sa to urobilo od nula do osemnásť, takže tento zákon tu je. Keď sa schváli, tak sa schváli a keď sa nastaví ten systém, že od nula do osemnásť sa bude vyplácať priamo a nebude to krúžkovné, tak tento zákon sa pozastaví zatiaľ.