Videokanál klubu

Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom, že moje pripomienky ku kilečku, čiže k návrhu tzv. pomoci malým podnikateľom zapracovali do pozmeňovacích návrhov.

Ďakujem krásne. Pozdravujem. Vážený pán minister, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa takto v krátkosti vyjadril k návrhom, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Som v Národnej rade síce nováčik, ale nemyslím, že v histórii slovenského parlamentu sa predkladal takýto geniálny zákon, ktorý zlepší podnikateľské prostredie na Slovensku, čo veľmi kvitujem, a za to ďakujem aj pánovi Sulíkovi. Mnoho nielen mladých ľudí s dobrým podnikateľským nápadom je znechutených z toho, že na úradoch strávia hodiny, kým si vybavia všetky potrebné náležitosti, dokonca až mesiace, kým majú všetky papiere, nálepky, výkazy, zmluvy, poriadky v poriadku a prejde mesiac, aby mohli konečne začať podnikať.
Kým si noví podnikatelia preštudujú, aké majú mať kde nálepky, aké majú mať rozmery tieto nálepky, záznamy, čo majú byť, a kde majú byť vyvesené, v akej farbe, veľkosti, ako napísané a podobne, tak ich mnohých tá zodpovednosť nedostať pokutu vystraší. Táto zbytočná byrokracia len znechutí malého podnikateľa otvoriť si svoj biznis, a už keď ho otvorí, tak po prvej či druhej pokute za nejakú nenalepenú nálepku v zlom rozmere, napríklad namiesto 15 cm na 4 s rozmerom 15 cm na 3, alebo za neurobenie nejakého správneho záznamu prevádzku často zatvorí a podnikanie týmto skončí, pretože také drobnosti a hlúposti častokrát vedú k zatvoreniu prevádzok hlavne u malých podnikateľov.
Cítim to hlavne v menej vyspelých častiach Slovenska, hlavne na východnom Slovensku, kedy mladí ľudia s chuťou podnikať nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohli ešte platiť externé právne služby, ktoré im častokrát vypracovávajú rôzne poriadky, reklamačné poriadky, obchodné poriadky, aby mohli úspešne podnikať. Je to veľký problém, ktorý mladých ľudí demotivuje podnikať na Slovensku, pretože sa nevedia častokrát pohnúť a nevedia sa nikde uchopiť. Slovensko je naozaj jeden z najbyrokratickejších štátov a je to úplne nezmyselné.
V týchto dňoch, v čase COVID-19 sme videli, čo drží našu ekonomiku nad vodou - podnikatelia. Teraz keby sme si predstavili, že by sme zatvorili všetky prevádzky a firmy hoci len na týždeň, spôsobilo by to miliónové škody na ekonomike, a to si dovoliť nemôžeme. Mali by sme preto podnikateľom, myslím, tých slušných podnikateľov, poctivých podnikateľov, ktorí nevykorisťujú ľudí nízkymi mzdami, kým oni si stavajú honosné vily, vychádzať v ústrety a pomáhať im, ako sa len dá.
Veľmi sa mi páči krok, ktorý má viesť k tomu, aby Slovenská obchodná inšpekcia hneď pri prvej kontrole nedávala podnikateľom pokuty, ale upozornila ich na ich nedostatky, pretože pokuta za nejakú malú somarinu, ktorou sa prejaví podnikateľ, je podľa mňa častokrát nezmyselné a je to častokrát len šikana kontrolórov.
Taktiež ma teší, že v budúcnosti si budú môcť zamestnanci vybrať, či chcú gastrolístky, alebo reálne peniaze na svoj účet, pretože gastrolístky je len ďalší podvod za roky vlády SMER-u, ktorý tu vznikol, a nikdy s tým nič nechceli urobiť. Alebo ďalej, úrady verejného zdravotníctva pokiaľ vykonajú kontrolu. Dokonca ľudia, ktorí častokrát kritizovali SMER a si chceli otvoriť nejakú prevádzku potravín alebo podobne, tak čakali 30 dní, pokiaľ tam tá vlastne kontrola príde, a potom čakali ešte 30 dní na vydanie rozhodnutia. Tu kolegovia zo SMER-u smejú, ale je to pravda.
Drahí poslanci, ja som nedávno aj obhajoval svoju bakalársku prácu, kde som hodnotil podnikateľské prostredie vo vybraných krajinách, Slovensko a Vyšehradskej štvorky, a porovnával ho v celej Vyšehradskej štvorke. Dopadli sme úplne katastrofálne. Vo všetkých indexoch sme skončili medzi poslednými spolu s Maďarskom. Je to katastrofa, aké tu za roky bolo podnikateľské prostredie. Vymýšľali ste tu, čo idete všetko meniť, ako chcete podnikateľskému prostrediu pomôcť, no keď sme robili výskumy, expertízy, všetko končili, vždy sme skončili na posledných miestach. Hlavný problém bola byrokracia a tak ďalej.
Jedno, na čo by sme si fakt, fakt mali dávať pozor je to, aby sme neurobili opatrenia, ktoré zhoršia kvalitu potravín na slovenských regáloch, hlavne mäsa a mlieka. Vážení poslanci, urobme si zo Slovenska krajinu, kde nebude trestom podnikať a kde nebude podnikateľ bičovaný úradníkmi, ale práve títo úradníci mu budú pomáhať. A mu pomôžu v jeho podnikateľskej činnosti, pretože títo malí podnikatelia častokrát, o ktorých som spomínal, sú najväčším ťahačom našej ekonomiky. Ale, samozrejme, keď som si čítal to, návrh zákona, našiel som tam aj menší nedostatok, na základe ktorého som sa rozhodol pripraviť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom navrhujem čl. 1 vypustiť, doterajšie články sa primerane prečíslujú a navrhujem o bode 1 zo spoločnej správy vyňať a hlasovať osobitne. Poskytnem vám aj svoje odôvodnenie.
Nie je zrejmé, či by dodatočná montáž stavieb elektronických komunikačných sietí nemala podliehať ani ohláseniu, keďže neraz na komunálnej úrovni vyvoláva pochybnosti a spory medzi tretími osobami, ktoré sú dotknuté takouto dodatočnou montážou, pričom v zmysle návrhu stavebný úrad nemal dokonca ani prehľad o tom, že sa takáto montáž udiala. Odhliadnuc od sťaženia možnosti nápravy nežiaduceho stavu, nejde totiž len o montáž, o nosné konštrukčné stavby, ale napríklad aj o vzhľad domu či budovy, rušenia okolitých vlastníkov bytov či domov.
Ďakujem krásne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte predtým než vôbec začnem reagovať na interpeláciu alebo na odpoveď na moju interpeláciu, by som chcel zdôrazniť, že táto téma, na základe ktorej som interpeloval pani ministerku, je mimoriadne citlivou témou v našich vzťahoch a účel tejto otázky alebo interpelácie nebol vyvolávať vášne, účelom nebolo tu robiť politiku, ale skutočne som bol veľmi zvedavý na to, že aký pohľad na ministerstvo spravodlivosti na súdne spory, ktoré ešte aj dnes prebiehajú a ktoré sa odvolávajú na Benešove dekréty a na nich nadväzujúce zákony alebo nariadenia Slovenskej národnej rady so silou, silou zákona.
Konkrétne sa jednalo o dva prípady. Jeden prípad bol vedený na Okresnom súde v Bardejove a neskôr na Krajskom súde v Prešove. Je to prípad Bosits. Neviem, či mám asi obsiahlejšie hovoriť o tom. Ale jednalo sa v skratke o to, že pán Bosits je občanom Maďarskej republiky a v roku 2009 ho Lesy Slovenskej republiky zažalovali na Okresnom súde v Bardejove z titulu, že pozemky, ktoré užíva, jedná sa o 36 ha lesa, mu mali byť skonfiškované, resp. mali byť skonfiškované ešte jeho otcovi s odôvodnením, že jeho otec bol bezpochyby Maďar. Pán Bosits obidva spory vyhral, resp. na obidvoch stupňoch vyhral. Následne došlo k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora na Najvyšší súd s odôvodnením, aby si štát zachoval svoju prirodzenú autoritu a tie pozemky, lesné pozemky skonfiškoval. Najvyšší súd vyhovel dovolaniu generálneho prokurátora. Vtedy sa pán Bosits obrátil na Európsky súd pre ľudské práva a tento spor vyhral. Je pravdou to, čo hovorí pani ministerka, že ten spor sa netýkal priamo merita tej veci, čiže neposudzoval Benešove dekréty ako také. Posudzoval spor, ktorý bol vedený, a tento spor označil ako spor, ktorý, ktorý Slovenská republika nemala viesť. V tej interpelácii alebo v odpovedi na interpeláciu pani ministerka na jednej strane priznáva, že o tomto probléme je treba diskutovať. A na druhej strane tvrdí to, že keďže to nie je prioritou v programovom vyhlásení vlády, čo nie je, tak o tom diskutovať netreba. Pretože tie dekréty sú dobré, tak ako sú, splnili si svoj účel, ten svoj historický účel, týkajú sa len uzavretého okruhu prípadov a nezakladajú právne účinky.
Ďalší dôkaz toho, že tie právne účinky zakladajú ešte aj v roku 2020, sú medializované prípady ohľadom výkupu pozemkov alebo nevykupovania pozemkov pod D4R7. A teraz sa v žiadnom prípade nechcem zastávať podvodníkov, ktorí na tom, na tom chceli zarobiť a ktorí chceli ukrátiť Slovenskú republiku o nemalé finančné prostriedky, ale zastávam tých vlastníkov, ktorí sú reálnym vlastníkmi, nikdy nebol vlastníkom týchto pozemkov štát a dnes im majú konfiškovať na základe tohto zákona č. 104/1945 Z. z.
Vážené dámy, vážení páni, toto (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu) je rozhodnutie z roku 1946, konkrétne z novembra, z 27. novembra, na základe ktorého mal byť môj dedo s celou rodinou, s mojím otcom deportovaný do Maďarska. Toto je história, vôbec sa jej nechcem ďalej venovať, ale toto (rečník opäť zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu) je súčasnosť, toto je žaloba Slovenského pozemkového fondu z roku 2019, ktorá sa dotýka ešte stále týchto zákonov a obracia sa na nich a tvrdí, že na základe týchto zákonov majú byť tieto majetky skonfiškované. Píše sa rok 2020.
Ešte raz, nechcem vyvolávať vášne, chcem len to, aby v 21. storočí nebolo možné konfiškovať majetok na základe zákonov, ktoré majú 75 rokov. Všetci dobre vieme, že tieto zákony v roku 1948 stratili platnosť a stratili svoju účinnosť. Čiže sa na nich hľadí akoby na mŕtve právo, ale všetky tieto prípady hovoria o tom, že to mŕtve právo nie je, že sa ešte stále slovenské súdy, resp. orgány štátu obracajú na súdy s tým, aby sa na základe týchto zákonov ten majetok zobral.
Opakujem, nezastávam sa podvodníkov s pozemkami, ktorí na tom chcú kšeftovať. Zastávam sa obyčajných ľudí, ktorých vlastnícke právo nikdy nebolo premlčané, ktorých vlastníctvo alebo vlastníctvo ktorých predkov nikdy nebolo prevedené na štát, pretože všetci dobre vieme, že sa v tom čase diali, diali aj obrovské chyby v týchto, v týchto konfiškáciách. Boli vydávané konfiškačné rozhodnutia, ale majetok nikdy neprešiel do vlastníctva štátu na základe chýb vtedajších úradníkov. Čiže toto vlastnícke právo týchto ľudí nikdy nebolo premlčané, nikdy nebolo scudzené a dnes Najvyšší súd povie, že áno, malo to byť skonfiškované, pretože jeho predok, konkrétne sa bavíme o pánovi Bositsovi, je Maďar.
Žiadam vás preto, aby sme o tomto probléme diskutovali, aby sme o ňom diskutovali verejne a aby sme tento problém raz a navždy vyriešili a nezametali ho pod koberec.
Veľmi pekne ďakujem.

Plánuje ministerstvo prispieť týmto inštitúciám nejakou finančnou čiastkou, lebo vstupné je veľmi nízke, pretože chceme spraviť tú kultúru dostupnú všetkým, že či tam je možná nejaká kompenzácia ako toho vstupného, ktoré, ktoré vlastne nedokázali v priebehu vlastne COVID-u nejakým spôsobom dostať?

Ďakujem, pán minister, tak my sme už takí špecialisti asi na diaľ..., na diaľnice (povedané so smiechom) aj na úseky ciest, lebo vždy, keď položím takúto otázku, odpovedáte vy, ale v konečnom dôsledku teším sa, že tak rok 2025, no máme teraz 25 rokov, ale určite tá príprava je veľmi náročná. V konečnom dôsledku možno aj tam by trebalo a ja verím, že, máme tu aj pána podpredsedu vlády pre legislatívu, a že stavebný zákon bude myslieť na to, aby nejakým spôsobom tie kroky urýchlil, a určite počúvame stále tunel Branisko, je tam, keď je nejaká havária, je tam vlastne problém, takže, že..., tak sa teším, že je vlastne prioritou, a ak sa dostane do tých, do toho zoznamu tých projektov a bude prioritou.
Ďakujem pekne.

... navýšenie finančných prostriedkov v Obnovme si svoj dom, lebo myslím si, že toto je ten balík peňazí, ktorý sa osvedčil. Musím povedať, že napríklad taká VÚC-ka prešovská sa veľmi stará o pamiatky, lebo Ľubovniansky hrad dostal teraz 1,9 mil. na rekonštrukciu renesančného paláca a urobili to bravúrne. Pani architektka, ktorá vlastne robila, som sa mohla zúčastniť vlastne na tom celom procese, tak bude robiť aj, lebo robí aj na Spišskom hrade, takže ja si myslím, že treba, lebo treba do toho investovať, pretože, keď to necháme všetko schátrať, potom už obnovenie tých pamiatok bude nemožné.
Ďakujem pekne.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister, zodpovedali ste mi tak, ako som to chcela vedieť. Hlavne možno je to taká odpoveď aj pre tých, ktorí sa obávajú, že možno nevedia alebo sú na hrane, a budú čakať vlastne tú novú legislatívu a hlavne treba ju určite zjednodušiť, aby tam nevznikal vlastne ten priestor na to, že, že asi niekto potom má silné ramená a..., a... (povedané so smiechom), tri bodky.
Ďakujem pekne.

Dobre? Ďakujem. Nie je tu pán minister, ja som sa chcela ešte opýtať, lebo vieme, že títo špecialisti boli financovaní z európskych projektov, potom načas neboli.
A moja doplňujúca otázka bola, čo by ste povedali na návrh zaradiť aj týchto členov občianskych hliadok do radov polície po ukončení národných projektov, aby boli súčasťou polície v obciach, ako napr. asistent policajta alebo pomocník policajta.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, takisto súhlasím s tým, čo ste tu povedali, pretože si nemyslím, že banky by mali byť stratové, resp. že by sme mali robiť to. Každý podnikateľ, úlohou podnikateľa je to, aby mal zisk a platil z neho dane štátu.
Bankový odvod nemusí byť automaticky premietnutý do bankových poplatkov. Ja si myslím, že takisto každého občana, o ktorom hovorili sme tu aj z druhej strany, zaujíma, aké vysoké sú úroky. A my buďme radi, že máme zdravý bankový sektor, pilier ekonomiky, pretože si pamätáme 90. roky, keď boli 14 % úroky a firmy nemohli dosiahnuť napríklad na úvery, lebo neboli.
Takže my buďme radi, že to takto funguje, ale, samozrejme, o výške toho zisku a o ziskovosti sa dá baviť. Ja si myslím, že to nemusí byť premietnuté do bankových poplatkov a trebárs môžu robiť optimalizáciu nákladov v banke alebo iné veci, aby to tá banka nemusela premietnuť. A každý občan si má možnosť vybrať banku, kde sú aj nižšie bankové poplatky.
Takže ja si myslím, že každého zaujíma skôr, či, jaká je výška úrokovej sadzby, a nie tých poplatkov. A potom ešte, ak hovoríme, samozrejme, tie bankové poplatky by mali zohľadňovať aj mzdu ľudí, ktorí sú pri prepážkach, a vy máte záujem o to, aby tí ľudia boli dobre zaplatení, lebo to sú obyčajní ľudia. To je jedna vec.
A ešte by som chcela povedať, že ľudia, ktorí trebárs nemusia mať hypotéky, lebo na ne nedosiahnu, môžu bývať v mestských, sociálnych a iných bytoch a takto ich chránime. Takže nemusia byť zbytočne zaťažovaní bankovými poplatkami a takto môžu fungovať lepšie.

Ďakujem. Moji kolegovia už vám povedali, pán Kotleba, veľmi dobré argumenty. Banky sú dôležitá naozaj... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Niečo pán Galis dôležité musí vyriešiť, prepáčte, sekunda. (Zaznievanie gongu.) Dobre. Ďakujem, pán Galis, super. Niečo, asi futbal bude učiť poslankyne. Môžem? Ďakujem.
Takže môžte mi vrátiť čas, prosím?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Vráťte, prosím, čas pánovi poslancovi na dve minúty.
Ďakujem.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže, pán Kotleba, moji kolegovia vám už vysvetlili naozaj veci tak, ako sa majú odborne. Banky sú fakt dôležité vo finančnom systéme, bez nich sa jednoducho nedá. Ja si neviem predstaviť, že by ste čo len jeden z vás, chlapcov v zelených tričkách, mali peniazi v štrimfli alebo pod perinou. Ak to máte, pán Kotleba, tak ste úžasný človek.
Len chcem povedať ešte jednu vec veľmi dôležitú pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sa teraz pozerajú, keď sa rokuje v sále, vy tu vôbec nie ste, nikto z vás. Keď sa rokuje o veciach, ktoré sú veľmi dôležité pre tento štát a pre občanov, vy, nikoho z vás tu nie je vidieť. Ale keď sú tu takéto témy, také témy, ktoré, na ktorých sa dá zarobiť dobrý marketing, témy, na ktorých sa dá dobre vytĺcť politický kapitál, tak vy sem prídete všetci, sadnete si a rozprávate naozaj populistické veci, ktoré ľuďom veľmi, veľmi nepomôžu, ale tie veci vám zdvíhajú vaše politické preferencie.
Ja by som chcel povedať, prosím vás, príďte aj pri takých iných témach, ktoré sú fakt dôležité, a nielen, nielen interrupcie, nielen voľná nedeľa, nielen banky, ale príďte sem, keď sa bude rokovať, do sály, keď sa bude rokovať o veciach, ktoré možno pre vás nie sú až také zaujímavé, ktoré pre vás nevytĺkajú politické body.
Ďakujem.