Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.10.2022 o 10:25 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 10:25 - 10:46 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za korekciu a myslím si, že by to malo byť navzájom, či opozičný, alebo koaličný, takže asi v takom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážení, síce ja som aj predkladateľom, takže mohol by som vystúpiť viac-menej, kedy by som považoval za vhodné, ale myslím si, že takto som to, tých 20 minút, myslím, že mi bude stačiť.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že pozemkové úpravy, o ktorých stále tu hovoríme, každé volebné obdobie a ktoré prakticky riešim od roku ´91, kedy bol zákon 330/91 Zb. o pozemkových úpravách schválený v auguste 91. roku, prakticky sme stále a stále nejak nedobehli, aby sme minimálne polovicu katastrálnych území na Slovensku mali urobených po pozemkových úpravách.
Ako spomínal kolega Mičovský, pozemkové úpravy sú komasačná časť a krajinotvorba. A tá krajinotvorba je momentálne zanedbávaná. Áno, boli vykonané projekty, máme zhruba 430 projektov už ukončených. Všetky vlády doteraz sa chválili, aké sme urobili komplexné pozemkové úpravy, všetci ministri si to dávali na kadejaké facebookové stránky, kadejaké tlačovky, ale prax je taká, že realizácia 100-percentných navrhnutých spoločných zariadení a opatrení aj verejných ani v jednom katastrálnom území neni na 100 % ukončená.
Musím povedať z vlastnej praxe, keďže som pracovník pozemkového úradu, uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, že tieto projekty boli v 90. rokoch, v dveti... po roku 2000 až do roku nejakého 2005, 2008 boli naprojektované, ale, žiaľ, nedostalo sa na finančnú realizáciu a tým pádom sme dlžní udržateľnej krajine Slovenska tento veľký deficit, ktorý spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov. A preto som veľmi rád, že môžeme predostrieť plénu takýto návrh, aby sme 40 % z týchto prostriedkov, ktoré idú na pozemkové úpravy, realizovali na spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré si vám dovolím prečítať zo znenia zákona, kde je to v § 12, aby bolo jasné každému, kto teraz počúva, čo vlastne sú tie spoločné zariadenia a opatrenia, lebo niektorí si to mýlia s verejnými zariadeniami, čo je niečo iné.
Takže spoločné zariadenia a opatrenia, o ktorých sa teraz tu hovorí, tých 40 %, aby sme na nich mali minúť z rozpočtu sú:
a) cestné komunikácie, poľné a lesné cesty, ktoré slúžia na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby. To znamená, máme tam mosty, priepusty, železničné priecestia a ďalšie. Toto sa považuje za spoločné zariadenia, ktoré sa môže urobiť, ak je potrebné v tom území robiť;
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, a to pod týmto rozumieme: zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy.
Tieto definície sú v poľnohospodárskej literatúre odbornej zadefinované, to znamená, každý projektant, ktorý príde robiť projekty pozemkových úprav, si to vie nájsť, vie, aký to má mať rozmer, aké to má mať zloženie, neni problém. Ako spomínal kolega Mičovský, Slovenská poľnohospodárska univerzita krajinárov vychovala v tomto režime a to je vlastne ich budúcnosť. To je, by som povedal, odbornosť, ktorá má ďalších 50 rokov na Slovensku jednoznačne mať, mať zelenú. Žiaľ, týchto projektantov sa nám ako šafranu, by som povedal, vytráca z reálnej praxe, pretože, žiaľ, aj pozemkové odbory a lesné momentálne preferujú iný typ vo výberovom konaní ako týchto krajinárov. A myslím si, že toto by trebalo zmeniť.
po c), čo sú spoločné zariadenia a opatrenia, sú opatrenia na ochranu životného prostredia spočívajúce hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, to znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky a sprievodná zeleň. Takisto je to zadefinované v odbornej literatúre týkajúcej sa životného prostredia, čo to jednotlivé tieto mená a pojmy znamenajú.
d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu, a to sú nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy, konkrétne vymenované.
Pod tým odvodnením musím povedať, že budeme to chápať, nieže budeme teraz celoplošne odvodňovať, ako sa robilo v socializme a hlavne v 70., 80. rokoch, kde sme celoplošne odvodňovali východoslovenskú, západoslovenskú a ďalšie nížiny, kde prakticky vlahový deficit bol minimálny a prakticky sa bralo, že voda je nepriateľ. No, žiaľ, čas sa zmenil a pri súčasnej klimatickej, ja hovorím, núdze, ktorú máme a klimatických podmienkach, ktoré sme vytvorili, áno, my ľudia, máme vlastne spôsobené to, že to, čo niekedy sa, by som povedal, pretváralo tisícročia, teraz hovoríme o stovkách, resp. desiatkach rokov a ten náš pokrok, ktorý sme tu urobili v našich technológiách, tak rýchlo drancuje naše životné prostredie aj prostredie, ktoré máme na našej zemi, že prakticky niektoré, by som povedal, tie zásadné zásahy do krajinotvorby sú neskutočné a nezvrátiteľné v mnohých prípadoch.
A dám ešte po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
To znamená, navrhovateľ tohto zákona 330 o pozemkových úpravách už vtedy v roku ´91 vedel, že aj občania môžu mať nejaké ďalšie nápady v tom konaní, ktoré by tam ešte mohli byť, spoločné zariadenia a opatrenia. Pretože v tomto konaní o pozemkových úpravách na tieto zariadenia, samozrejme, treba pozemky určité a tu budú sa brať v prvom rade od týchto účastníkov pozemkových úprav. Obec a účastníci pozemkových úprav, ktorí sú tam ako vlastníci, tak oni musia prispieť, pokiaľ štát nebude mať tam dostatočné množstvo pozemkov na tieto spoločné zariadenia a opatrenia. Potom následne po realizácii by tieto spoločné zariadenia a opatrenia prešli do vlastníctva, resp. správy obce, resp. organizáciám, ktoré budú udržiavať tú funkčnosť tých jednotlivých zariadení, ktoré urobíme, ktoré som teraz menoval. Samozrejme, že tá údržba niekedy bude lacnejšia, niekedy bude drahšia, ale musíme to robiť, pretože to je tá prevencia. Už sanovať škody, hovorím, je po funuse, takže práve pozemkové úpravy, ktoré prídu do územia raz za dvesto rokov a prakticky idú do každého metra štvorcového extravilánu, hovorím o extraviláne, nehovorím o intraviláne. Intravilán má samostatné konania, ale hovorím o extraviláne, tam sa môžme teraz v dobrom vyšantiť na udržateľnosť krajiny, kde tieto jednotlivé, by som povedal, spoločné zariadenia a opatrenia osadíme, aby slúžili ďalším generáciám a aby život v danej obci a v danom katastrálnom území bol udržateľný aj do budúcna.
Budem veľmi rád, keď mnohí geodeti, ktorí budú to robiť, prijmú aj túto, by som povedal, že našu výzvu na tie spoločné zariadenia a opatrenia, aby si prizvali k konaniam, momentálne, za našej éry s kolegom Mičovským, keď sme boli na ministerstve, sme popísali 130 katastrálnych území, ktoré pripravovala pani Matečná. Áno, nestihla to doprocesovať, tak sme to ukončili za ňu. V auguste 2020 sme podpisovali tých 130 katastrálnych území a geodeti momentálne teraz sú na celom území Slovenska s touto, by som povedal, ťarchou pozemkových úprav, by som povedal, že zásobení a môžu robiť. To, že nemáme dostatok možnože aj týchto kvalifikovaných geodetov, je fakt, pretože od roku 2010 sa pozemkové úpravy veľmi u nás na Slovensku neniesli. My nehovoríme o spoločných zariadeniach, tie vôbec neboli, tie boli akože mimo hry. Takže nechceme uberať na vážnosti geodetov, ale to je iba teória. A prax, to je to, čo tam vysadíme, čo tam postavíme, čo tam urobíme, aby sme tú krajinu udržali.
Samozrejme, musím ešte teraz upozorniť aj starostov obcí, aby si nezamieňali verejné a spoločné zariadenia, pretože verejné zariadenia je niečo iné a do verejných zariadení, môžem aj to zacitovať, aby sme to mali komplet. Verejné zariadenia sú zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce. To znamená, nemusí byť majiteľ pozemkov, ale prakticky býva v tej obci, nemá tam ani meter štvorcový, ale to verejné zariadenie môže v rámci pozemkových úprav navrhnúť. A čo môže byť v tých verejných zariadeniach, takisto odcitujem, aby sme mali jasno v národe slovenskom, v tých hlavne územiach, kde tie pozemkové úpravy pôjdu.
Takže verejné zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia sú: zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, na čistenie odpadových vôd zariadenia, skládky tuhého komunálneho odpadu, cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest a ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. To znamená, to sú verejné zariadenia, na ktoré, samozrejme, prispieva ten, kto má o to záujem, resp. nejde to z tých vlastníckych, ale ten, kto bude potom nakoniec vlastníkom, tak ten by mal k tomu prispieť, kto viac-menej chce toto zrealizovať. Tam by Slovenský pozemkový fond nemal veľmi zasahovať, resp. mala by to mať či už obec, alebo kto to požaduje zo svojich pozemkov do týchto verejných zariadení dávať.
Vážení, myslím si, že to, čo teraz navrhujem, aby tie spoločné zariadenia a opatrenia boli, potvrdia tie tisíc raz opakované, že máme komplexné pozemkové úpravy ukončené, tak toto, že to aj zrealizujú, aby financie tam boli kryté, dávame týmto naším pozmeňujúcim návrhom, aby tí geodeti sa nemuseli, alebo tí starostovia sa nemuseli triasť a koľko desaťročí ešte budeme čakať, kedy nám tie spoločné zariadenia a opatrenia tam budú zrealizované. Myslím si, že dokonca je aj takáto, svojho času bola filozofia, aby boli prijímaní, samozrejme, tam potrebujeme nejaký ten technický dozor, keď budeme robiť nejaké tam tie či už nejaké priepusty, mosty a kadečo, tak, samozrejme, tam sa uplatnia aj tí stavbári nejakí, ktorí budú môcť byť na tých pozemkových odboroch a lesných prijímaní, aby robili tak ako keby nejaký dozor nad tým, aby to malo hlavu a pätu, pretože keď tam bude, nehnevajte sa, ale animátor voľného času alebo pracovník, ktorý vyštudoval sociálne veci, tak myslím si, že nemá tam čo robiť.
Takže, samozrejme, je to veľmi špecifikované, by som povedal, že pracoviská našich pozemkových a lesných odboroch a to sa nedá určite robiť za dva dni. Tam musíte mať minimálne, ja hovorím, dvojročnú prax a musí vás niekto aj zaškoliť. Pokiaľ to neviete, máte problém veľký. Takže berte takto, že to je zase už vec ministerstva vnútra verzus ministerstvo pôdohospodárstva. A keď už mám slovo, tak ešte poviem jednu vec, že prakticky momentálne to metodické riadenie z rezortu pôdohospodárstva na pracovníkov pozemkových a lesných odborov je podľa mňa momentálne akože polofunkčné a prakticky tie potreby, ktoré potrebujú naši pracovníci na pozemkových odboroch, to znamená hlavne počítačové vybavenie a softvér, ktorý bude môcť kontrolovať tých geodetov, ktorí tie pozemkové úpravy robia, lebo štátny zamestnanec ručí za to, aby tie verejné financie boli zmysluplne vynaložené a tým pádom musí ísť kontrolovať, či náhodou tam nerobia nejaké podfuky na týchto pozemkoch, tak prakticky toto sa, žiaľ, našim mnohým okresným odborom nedostáva a tým pádom sú poddimenzovaní, aj by som povedal, technickým zabezpečením.
Apelujem aj z tohto miesta na ministra vnútra, ako aj na ministra pôdohospodárstva, aby našim pracovníkom, ktorí chcú robiť, absolvoval som 25 týchto pozemkových odborov zo 49 na Slovensku, osobne som si ich navštívil a chcú robiť. Dajú svoje know-how aj svoju životnú nejakú, by som povedal, časť svojho života pracovnú do našich služieb, ale dajme im podmienky. Vytvorme im podmienky také, aby sme ich mohli, dá sa povedať, zdarne ukončiť aj cez tie pozemkové úpravy.
Poviem otvorene, pozemkové odbory do budúcna, pokiaľ ukončíme reštitúcie a záhradkárske osady, ROEP-y máme už iba nejaké štyri-päť, to by sa malo ukončiť, ostatné verím, že sa ukončí tiež. Prakticky náplň práce sa určitým pracovníkom akože otočí a bude to hlavne na tie pozemkové úpravy. Tam je ten zmysel. Budeme robiť vydania o ochrane pôdy, odňatia dočasné alebo trvalé, resp. vyjadrovačky ku nejakým stavbám, čo sa týka poľnohospodárskych pozemkov alebo nejakým stavebným činnostiam, ale ostatné veci prakticky budú smerovať ku pozemkovým úpravám.
Takže verím, že aj týmto počinom, zákonom budeme garantovať, aby tie pozemkové úpravy aj spoločné zariadenia realizovali a takto by sme tú krajinu pripravili na udržateľný rozvoj pre ďalšie generácie a aby sme hlavne ten vlahový deficit, ktorý momentálne poľnohospodári naši začínajú pociťovať v tomto roku extrémne vážne a už sú tu aj prvé nejaké dopady, že musíme 50 mil. na sucho z ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť, aby sme sanovali tieto škody, tak myslím si, že touto, by som povedal, prevenciou, že tam zabezpečíme tie spoločné zariadenia a opatrenia, predídeme tomuto suchu. Pretože ja tvrdím jedno a tvrdí aj, myslím, kolega Mičovský a myslím, že každý rozumný človek Slovenskej republiky dá za pravdu, že voda sa má udržať tam, kde padne. Tam, kde padne a nieže budeme napriamovať toky, ale budeme robiť meandre, aby mohla vsiaknuť, aby nám mohla zvyšovať hladinu podzemných vôd, hladinu vody v studniach, kde prakticky mnoho našich obcí má problém v súčasnosti s vodou pri tomto extrémnom suchu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to v prvom čítaní. Samozrejme, sme pripravení konzultovať, brať aj pozmeňujúce návrhy, debatovať odborne o tejto téme. A myslím si, že to, čo sme navrhli, má svoju hlavu a pätu, a verím, že všetci rozumne zmýšľajúci poslanci Národnej rady to podporia.
Vážení občania Slovenskej republiky, keď pôjdete do pozemkových úprav, tak vy ako vlastníci hájte si svoje záujmy, nedajte sa nejakým spôsobom oklamať určitým úradníkom, pracovníkmi, neberte to teraz osobne, aj Slovenského pozemkového fondu, pracovníkov našich úradov, katastra. Vy ste tí, ktorí majú rozhodovať pri pozemkových úpravách, ako bude váš chotár vyzerať pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po vás. Takže vaše právo je nedotknuteľné, máme ho aj v ústave a verím, že postavíte sa za rozumné veci, pretože vy tam budete bývať, vás to bude ovplyvňovať, vy budete vedieť, či vás bude brať voda alebo nebude brať voda, alebo budete mať sucho, alebo nebudete mať sucho, či budete mať vodu v studni, alebo nebudete mať vodu v studni. Takže v takomto duchu sa snažte ovplyvniť pozemkové úpravy, ktoré pôjdu.
Ako viete, občania Slovenska, ďalších 240 území bolo vládou schválených na roky ´22/´23, to znamená, tie pozemkové úpravy idú, financie na to sú pripravené. Aj s kolegom Mičovským sme už za našej éry mali tam ten badžet pripravený z tej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré teraz momentálne u nás tiež sa finišuje na ministerstve, takže pozemkové úpravy pôjdu. A verím, že pôjdu aj so spoločnými zariadeniami a opatreniami, a vtedy si poviem, že sme urobili robotu, ktorý zákon 330 o pozemkových úpravách, keď vznikal, povedal, ako tá robota má byť ukonaná aj v teréne.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. A naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Szőllős Ján
Keďže je to prvé čítanie, tak v štvrtok o jedenástej.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem. Keďže v rozprave neboli žiadne otázky, možno len poviem tri vety, ktoré by som ešte k tomu dodal.
Samozrejme, táto zmena môže prispieť k tomu, že sa bude viac využívať geotermálna energia, geotermálne teplo na vykurovanie miest a obcí. Práve jeden takýto projekt bol vlastne podnetom pre podanie tejto novely, čím, samozrejme, sa podarí znížiť závislosť od fosílnych palív, od hlavne zemného plynu a, samozrejme, aj závislosť od teda krajiny, ktorá nám ju väčšinovo dodáva a ktorá nás teda vyhlásila za nepriateľskú krajinu, čiže asi tam aj je to otázka energetickej bezpečnosti pre Slovensko. Takže rád by som vás požiadal o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Szőllős Ján
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som týmto uviesť návrh zákona, ktorý nebudem dlho predstavovať, poviem veľmi zjednodušene, že ide o zákon, ktorý by mal vytvoriť výnimku z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pre určité aktivity, ktoré nemôžu nejakým spôsobom ovplyvniť životné prostredie.
Veľmi jednoducho, keď si predstavíte vrt, ktorým sa ťažil plyn, ktorý, samozrejme, má povolenie EIA, ten plyn sa vyťaží a tento vrt v podstate by sa mal zaslepiť, uzavrieť a v podstate to je akoby v bežnom prípade finálny stav, pokiaľ sa ten vrt, samozrejme, nedá využívať na uskladňovanie plynu, ale pri niektorých týchto vrtoch ešte je možné ďalšie využitie, pretože v tej hĺbke štyri-päť kilometrov sa nachádza nejaké geotermálne, geotermálne prostredie, čiže je tam nejaká vysoká teplota, ale nemusí tam byť pritom geotermálna voda, je tam vlastne len horúčava, teplo, suché teplo, dá sa povedať, a je možné takýto vrt využiť vlastne na zohrievanie vody, ktorá sa cez vlastne túto dlhú rúru, cez tento vrt vložením dvoch potrubí zvedie dolu, dole sa ohreje a znova príde hore zohriata na 200, 250 stupňov. Tam sa cez výmenník vlastne odovzdá toto teplo do sekundárneho potrubia a znova táto voda putuje vlastne v tom uzavretom okruhu dole, kde sa opäť zohreje a tak ďalej. Čiže nedochádza k čerpaniu horúcej vody, nedochádza k nejakému, k nejakej potrebe zatláčania späť geotermálnej vody, nedochádza k ďalšiemu rozširovaniu tohto vrtu alebo nejakej úprave ani k vplyvu vlastne na životné prostredie.
Čiže navrhujeme v tomto zákone, ktorým sa upravuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nepriamo aj banský zákon, navrhujeme, aby takáto aktivita nepotrebovala ďalšie posudzovanie vplyvov na životné prostredie, keďže tam ani nedochádza k žiadnym zmenám či už v samotnom vrte, alebo v aktivitách na povrchu, len jednoducho do toho vrtu sa zastrčia dve rúry, ktoré, ktorými sa čerpá voda dole a zase hore v uzavretom okruhu. Takže to je asi všetko.
Nepozrel som si prerokovanie vo výboroch, ale pokiaľ tak nie je, tak by som navrhoval aj prerokovanie v hospodárskom výbore, pokiaľ áno, tak, samozrejme, bez pripomienok.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Dobeš Peter
Navrhujem hlasovanie o jedenástej hodine vo štvrtok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Majorová Garstková Jana
Ja by som možno len, Marián, tebe chcela na tvoju otázku doplniť, že vlastne o čo budú vyššie príjmy horskej záchrannej činnosti zo stanovených činností, ktoré chceme zaradiť do tohto bodu v rámci novely zákona, o to bude ponížený rozpočet na materiálovo-technické vybavenie. Čiže horskú službu, alebo prostriedky, ktoré budú vynaložené na horskú službu, nebudú o nič vyššie.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Šofranko Mária Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem podporiť tento návrh zákona, pretože podľa spracovaných štatistík zásahov Horskej záchrannej služby od roku 2010 počet zásahov má narastajúci trend takmer o polovicu. Horská záchranná služba má svoje opodstatnenie a bohatú históriu. Nenahraditeľná je jej zásahová činnosť v nedostupnom teréne, kde ostatné záchranné zložky nemajú prístup a vyžaduje si to špeciálnu techniku. Preto využitie údajov mobilného GSM zariadenia osoby v tiesni je predpokladom pre rýchlu lokalizáciu osoby v tiesni, a to aj v členitom teréne bez pokrytia mobilnou telefónnou sieťou. Vieme, že niekedy o životoch rozhodujú minúty, a preto umožnenie využívania modernej techniky Horskou záchrannou službou je nevyhnutné.
Ďakujem, pani kolegyňa, za tento návrh zákona
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:40 - 9:40 hod.

Majorová Garstková Jana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v aktuálne platnom zákone o horskej službe je do pôsobnosti Horskej záchrannej služby v súvislosti s bezpečnosťou osôb zahrnutých 15 horských oblastí. Týchto 15 horských oblastí spravuje šesť oblastných stredísk Horskej záchrannej služby, napríklad pod oblastné stredisko Horská záchranná služba Malá Fatra patria horské oblasti Javorníky, Kysucká Javorina, Kysucké Beskydy, Malá Fatra, Moravsko-sliezske Beskydy a Stredné Beskydy.
Jednotlivé horské oblasti, v ktorých Horská záchranná služba zasahuje, sú veľmi rôznorodé. V niektorých horských oblastiach je vykazovaná nízka úrazovosť, v niektorých sa najmä v dôsledku nárastu počtu turistov úrazovosť zvýšila. Práve v týchto oblastiach sa ukazuje potreba posilniť kapacity Horskej záchrannej služby. Prax ukázala, že je potrebné upraviť zoznam horských oblastí.
Novela zákona nestanovuje nové horské oblasti, ale len ruší niektoré existujúce. Oblasti sa navrhuje rušiť s ohľadom na viacero faktorov, a to topografia, morfológia, členitosť a zároveň vyťažiteľnosť príslušníkov Horskej záchrannej služby. Naša novela počíta zo zásahového územia Horskej záchrannej služby s vyradením Bukovských vrchov, Javorníkov a Moravsko-sliezskych Beskýd, v ktorých je nízka úrazovosť. V týchto oblastiach je pomer vynaložených nákladov neadekvátny vzhľadom na nízky počet zásahov, v prípade časová dostupnosť je taká veľká, že je finančne a personálne efektívnejšie, aby občasnú záchranu v týchto oblastiach robili iné zložky integrovaného záchranného systému v spolupráci s Horskou záchrannou službou. Typickým príkladom sú Bukovské vrchy, kde bolo za posledných šesť rokov, za obdobie rokov 2017 až september 2022, celkovo 33 zásahov, čiže priemerne päť a pol zásahu ročne, pričom sú tam celoročne zamestnaní štyria príslušníci, ktorí strávia spolu na zásahoch iba tri a trištvrte hodiny za rok. Na porovnanie je napríklad v Pieninách ročne do 30 zásahov, ktoré sezónne zabezpečujú dvaja záchranári. V Moravsko-sliezskych Beskydách boli v rokoch 2017 až september 2022 celkovo tri zásahy, v Javorníkoch boli za to isté obdobie 22 zásahov, čo je v priemere 3,6 zásahov za rok.
V poslednom období stúpol počet smrteľných úrazov, ako aj úrazov v horolezeckom a ťažkom teréne. Omnoho viac ľudí sa pohybuje v horolezeckom teréne, prípadne sa venuje skialpinizmu, čo odráža, čo sa odráža na charaktere zásahov Horskej záchrannej služby. Náročnosť a frekvencia ťažších záchranných akcií v niektorých oblastiach stúpa a práve tie treba posilniť. Napríklad vo Vysokých Tatrách sú obdobia, kedy sú horskí záchranári vyťažení úplne na maximum. Z jednej ťažkej záchranky idú do druhej, častokrát v noci, a priestor na akú-takú regeneráciu je minimálny.
Zrušenie navrhovaných horských oblastí umožňuje presunúť personálne kapacity do oblasti s vysokou úrazovosťou a náročnosťou záchranných akcií a zároveň ušetrí finančné prostriedky štátu každoročne vynakladané na prevádzku neefektívnych oblastí. Na porovnanie napríklad vo Vysokých Tatrách v období od roku 2017 ku koncu septembra 2022 zasahovala Horská záchranná služba vyše 2 362-krát alebo v Západných Tatrách takmer 1 063-krát. Zníženie počtu horských oblastí... znížením počtu horských oblastí sa zefektívni výkon Horskej záchrannej služby a to najmä vzhľadom na mieru úrazovosti a počtu turistov v jednotlivých horských oblastiach. Už v súčasnosti majú podľa § 5 ods. 1 písm. e) príslušníci Horskej záchrannej služby oprávnenie vydávať pokyny týkajúce sa bezpečnosti osôb v horskej oblasti a aj ich operatívne budú vydávať.
V súlade s týmto oprávnením sa touto novelou zákona rovnakým spôsobom ustanovuje predmetná pôsobnosť ako jedna z úloh Horskej záchrannej služby. Pokyny súvisiace s bezpečnosťou osôb sú dôležitým nástrojom predchádzania a prevencie úrazov v horských oblastiach. Pokyny budú vydávané pre jednotlivé oblasti s ohľadom na charakter týchto oblastí, novelizáciou sa vydávanie pokynov zaradí medzi úlohy Horskej záchrannej služby a zosúladí sa zákon so zaužívanou praxou. Tento krok je dôležitý aj z pohľadu napríklad prípravy návštevných poriadkov v národných parkoch v oblastiach, kde pôsobí Horská záchranná služba.
Horská služba sa taktiež podľa aktuálneho platného zákona môže za odplatu podieľať na zaistení bezpečnosti pri športovom podujatí a pri inom verejnom podujatí a poskytovať služby súvisiace s bezpečnosťou a záchranou osôb prevádzkovateľovi lyžiarskej trate a prevádzkovateľovi zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu, ak lyžiarska trať je v území, ktoré môže byť ohrozené lavínami. Našou novelou zavádzame oprávnenie použiť príjmy získané za predmetných služieb na úhradu nákladov spojených so záchrannou činnosťou vrátane materiálno-technického vybavenia horskej služby v priamej súvislosti s výkonom záchrannej činnosti, jeho údržbou a prevádzkovaním súvisiaceho so záchrannou činnosťou. Možnosť použitia príjmov zo záchrannej činnosti Horskej záchrannej služby navrhujeme účelovo viazať na úhradu nákladov súvisiacich so záchrannou činnosťou vrátane materiálno-technického vybavenia horskej služby v priamej súvislosti s výkonom záchrannej činnosti. Súčasťou použitia príjmov na výkon záchrannej činnosti ostáva materiálno-technické vybavenie osôb, ktoré sa podieľajú na základe zmluvy na plnení úloh horskej služby.
Novelizačnými bodmi 3 a 4 sa zabezpečí efektívnejší, efektívnejšie a pravidelnejšie obnovovanie a udržiavanie záchranárskeho materiálu a vybavenia, ako sú napríklad nosidlá, zvozné sane, zaisťovacie prostriedky a tak ďalej, ako aj obnova ochranných pracovných prostriedkov profesionálnych, ako aj zazmluvnených dobrovoľných záchranárov. Novelizácia ráta, že aj príjmy zo záchrannej činnosti na lyžiarskych tratiach budú viazané na taký istý účel ako príjmy zo záchrannej činnosti na horách. V súčasnej právnej úprave sú také príjmy príjmom štátneho rozpočtu. Štát o príjem nepríde, nakoľko bude viazaný v štátnej organizácii na presne vymedzený účel. Zjednodušene, novelizáciou ostane viac finančných prostriedkov v štátnej organizácii Horskej záchrannej služby, ktoré budú účelovo viazané na záchranársky materiál, zazmluvnených dobrovoľníkov a profesionálov zároveň.
Navrhovaný bod systematicky rieši obnovu záchranárskeho materiálu zazmluvnených dobrovoľných záchranárov a profesionálnych horských záchranárov. Veľmi podobná právna úprava reguluje aj osempercentný odvod povinného zdravotného poistenia, ktorý je v rámci hasičského zboru možné použiť len na zákon stanovené veci.
V rámci tejto novely vkladáme zároveň nový § 12aa Lokalizácia. Vzhľadom na komplikovanosť záchranných a pátracích akcií v horskom teréne je nevyhnutná včasná a presná lokalizácia osoby v tiesni. V súčasnosti sa na daný účel v niektorých štátoch využívajú mobilné GSM základové stanice, ktoré umožňujú presnú lokalizáciu aj na miestach, ktoré nie sú pokryté mobilným signálom.
Ustanovenia § 12aa majú Horskej záchrannej službe zabezpečiť oprávnenie získať potrebné prevádzkové a lokalizačné údaje získané Policajným zborom a použiť ich v nevyhnutnom rozsahu pri vyhľadávaní osoby v tiesni. Prevádzkové a lokalizačné údaje bude horská služba oprávnená využívať len v nevyhnutnej miere a je povinná zabezpečiť ich ochranu pred neoprávneným zverejnením a poskytnutím inej osobe.
Novelizácia umožní zosúladenie poznatkov z praxe s legislatívnou úpravou. Včasná lokalizácia osoby v tiesni je nevyhnutná pre efektívnu a rýchlu záchranu a navrhovaná úprava umožní Horskej záchrannej službe rýchlejšiu a presnejšiu lokalizáciu zachraňovaných osôb aj s ohľadom na zabezpečenie ochrany osobných údajov.
Navrhované znenie reaguje na poznatky z praxe a legislatívne umožní zavedenie najnovších technológií využiteľných pri záchrane života a zabráni zároveň potencionálnemu zneužitiu. Táto úprava bola intenzívne prediskutovaná s Policajným zborom a s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj s ministerstvom dopravy.
Súčasná právna úprava neumožňuje Horskej záchrannej službe využívať údaje, ktoré je možné získať z mobilného GSM zariadenia, osoby v tiesni a ďalších technických zariadení na presnú lokalizáciu GSM zariadenia. Prevádzkové a lokalizačné údaje, ktorými disponujú právnické a fyzické osoby prevádzkujúce elektronické komunikačné siete alebo poskytujúce elektronické komunikačné siete, má podľa súčasnej právnej úpravy oprávnenie zisťovať Policajný zbor pri pátraní po nezvestnej osobe. Návrhom zákona sa má zaviesť zákonné oprávnenie Horskej záchrannej služby využívať takto získané údaje. Využitie týchto údajov je predpokladom pre rýchlu lokalizáciu osoby v tiesni, ktorá je nezvestná, a to aj v členitom teréne bez pokrytia mobilnou telefónnou sieťou. Vzhľadom na skutočnosť, že o úspešnosti mnohých záchranných pátracích akcií môžu rozhodovať minúty, napr. aj pri osobách zasypaných lavínou, umožnenie využívania modernej techniky Horskou záchrannou službou je v súčasnosti už nevyhnutné.
Naplnením sledovaných cieľov má návrh zákona potenciál zvýšiť samotnú bezpečnosť a ochranu života a zdravia osôb v horských oblastiach.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:40 - 9:40 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona tlač 1252. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa v rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis