Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.10.2021 o 15:21 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 15:21 - 15:23 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula, Jozefa Pročka, Marcela Mihálika, Romany Tabák a Radovana Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 664).
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je zapracovaný v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadreným v ich uzneseniach uvedeným pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzke, na schôdzi Národnej rady v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 100 na svojej 43. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 15:18 - 15:20 hod.

Drdul Dominik Zobrazit prepis
Už by to mohlo fungovať. Dobre. Super. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009. Podľa súčasného právneho stavu a podľa zákona, ktorý je platný v súčasnosti, na vedenie motorových trojkoliek je potrebné vodičské oprávnenie skupiny A1, ak ide o motorové trojkolky, ktorých výkon nepresahuje 15 kilowattov a ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť presahuje 45 kilometrov za hodinu alebo vodičské oprávnenie skupiny A, ak ide o motorové trojkolky, ktorých výkon presahuje 15 kilowattov.
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES o vodičských preukazoch v platnom znení umožňuje členskému štátu na svojom území uznať a s vodičským oprávnením skupiny B implementovať možnosť, aby bolo možné viesť vozidlá uvedené v čl. VI ods. 3 písm. a), tým pádom sa bavíme o motorových trojkolkách s výkonom presahujúcich 15 kilowattov, ak má držiteľ vodičského preukazu skupiny B najmenej 21 rokov a v čl. VI ods. 3 písm. b) motocykle skupiny A1.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tiež s právom Európskej únie ako takým. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie, návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 15:13 - 15:15 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže navrhované ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu dosiahnutia právnej istoty tak, aby bolo zjavné, že povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykoná s rodičmi informatívne, informatívny pohovor, sa vzťahuje len na prípady vzniknuté od 1. mája 2022. To znamená, že ak bol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ustanovený za kolízneho opatrovníka pred účinnosťou návrhu zákona, táto nová povinnosť orgánu nevzniká. Takže teraz prečítam znenie návrhu.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 659). Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona sa dopĺňa takto:
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
3. Za § 100ab sa vkladá § 100ac, ktorý vrátane nadpisu znie:
§100ac
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022.
Ustanovenie § 20 ods. 3 sa nevzťahuje na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý bol ustanovený do funkcie kolízneho opatrovníka do 30. apríla 2022.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 14:57 - 15:10 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 14:57 - 15:10 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
Skryt prepis
 

20.10.2021 11:46 - 11:46 hod.

Vons Peter
Ja sa chcem poďakovať pracovníkom z ministerstva dopravy, že sa ujali a pripravili túto schému, pretože ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu pri hospodárskom výbore som bol oslovený a chvíľu to trvalo, ale ďakujem, že sa to podarilo a dúfajme, že to prejde teda aj s tými ďalšími ešte povoleniami, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa tie financie mohli uvoľniť pre tieto letecké spoločnosti. O tomto zákone budeme hlasovať o 17.00 hodine.
Skryt prepis
 

20.10.2021 11:44 - 11:46 hod.

Vons Peter Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 738). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2021 11:41 - 11:41 hod.

Čekovský Kristián
Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, že o 12.05 sa stretneme v rokovacej miestnosti výboru č. 32.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2021 11:06 - 11:07 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ja tiež mám len takú malú prosbu, že viete včera ste o tom hovorili pán predseda, že tie rúška by mali byť nasadené naozaj na nose a keď sa pozriem na tú stranu, tak oni si ich dajú pod nos, to ako keby vôbec nemali...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec prepáčte, ale o toto takisto nebudem dávať hlasovať.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ja viem, ja viem. Ja len nezneuž

Kollár, Boris, predseda NR SR
Nezneužívajte ten, ten, ten, túto možnosť procedurálnych návrhov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2021 11:05 - 11:05 hod.

Krúpa Juraj
Áno, ďakujem pán predseda. Len si dovolím upozorniť, že tu máme opäť a znova poslancov kolegov, ktorí nenosia rúška. Ja vás poprosím, aby ste ich napomenuli.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis