Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Pán Suja, nebudem ďalej pokračovať, dám tam tie bodky radšej, ale ja som neni odborník na les, chodím, chodím športovať do lesa, prešiel som talianske národné parky, v rakúskych národných parkoch som bol a to, že hovoríte, že ľudia nie sú ochotní zaplatiť za turistiku v lese, ja si to nemyslím. Myslím si, že keď budú mať dobrý národný park, tak určite by k tomu prispeli, aby bol ešte krajší.
Mám takú, mám takú jednu skúsenosť, kde hospodári, ktorí sa starajú, ja neviem, či to je trojka, dvojka bez zásahov alebo trojka, dvojka, tak v zime urobia lyžiarske trate pre ľudí. Ľudia si to zaplatia a tí hospodári nemusia trpeť to, že v zime by nič nerobili, ale, ale všetko vedia, všetko vedia zúžitkovať, takže mohli by sme si z tohto zobrať príklad.
A vy keby ste prednášali na vysokej škole, to by som si došiel pozrieť tú prednášku (smiech v sále), lebo vy by ste si ani na slanú vodu nezarobili, keby ste prednášali na vysokej škole.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán kolega poslanec Suja, ja by som naozaj vám odporúčal dať si zmerať tlak pred vystúpením a po vystúpení. Ja som mal úprimne obavu o vaše zdravie, naozaj bolo by mi veľmi ľúto, keby ste nás predčasne opustili v tomto parlamente z dôvodu nejakej srdcovej príhody. Ja vás považujem za neoceniteľnú časť tohoto parlamentu, parlamentný folklór by veľmi utrpel vaším odchodom, takže prosím vás, trošku si dávajte na to pozor, ja mám naozaj o vás obavy, o vaše zdravie.
K tej otázke, koľko lesov som vypestoval. No ja zvyčajne lesy nepestujem, ja lesy zachraňujem. Jediná výnimka je v prípade lužných lesov, kde naozaj podmienky pre prirodzenú obnovu sú silno limitované v dôsledku špecifickej dynamiky týchto lesov a v ich závislosti na erózno-akumulačných procesoch, takže v prípade lužných lesov som niekoľko tisíc stromčekov, mäkkých lužných drevín aj tvrdých lužných drevín vysadil.
Pokiaľ ide o to, čo mám na svojom konte, ja som si, priznám, nerobil nejaký vyčerpávajúci prehľad, mám to v pláne po tom, ako táto reforma bude schválená, že by som nejaký odpočet spravil, ale aspoň rýchlo, kým mi to faktická poznámka umožňuje. Určite mám na svojom konte 3 200 hektárov zachránených lesov na území Mestských lesov v Bratislave, z toho 54 % úplný bezzásah, 4 600 hektárov na území lesného celku Lesy Slovenskej republiky Bratislava, tam je zhruba tiež dohodnutý aktuálne 50-percentný bezzásah.
Na území odštepného závodu Malacky v rámci Vojenských lesov a majetkov je to zhruba 2 500 ha zachránených lesov v podobe rôznych chránených území a, samozrejme, tieto výsledky nie sú len moje vlastné, ale dosiahli sme ich spoločne v úzkej spolupráci Štátnej ochrany prírody a dobrovoľných ochrancov prírody, ale bol som platnou súčasťou kolektívu, na ktorý som hrdý. A toto sú len stručne ... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Suja, vy ste povedali, že zjavne im tečie do topánok. Ja vnímam Jara Šíbla ako odborníka, ktorého vy nemáte problém urážať, jeho, ale aj ďalších vašich oponentov.
Takto diskutujete a tak sme to zažili aj v lete, keď o tejto reforme sa malo rokovať už pár mesiacov dozadu, ale pán minister Budaj, štátni tajomníci, Jaro Šíbl a ďalší ľudia chodili po Slovensku, po tých národných parkoch a vysvetľovali veci. Vy ste naproti tomu huckali ľudí proti, dávali ste im nepodložené argumenty, všelijaké manipulácie, aby ste ich, aby ste ich nabudili, a vieme, ako to dopadlo. Vašu agresivitu zdokumentovali aj nejaké videá.
Takže ja si nemyslím, že, že Jarovi Šíblovi tečie do, do topánok, ale tu zrejme niekomu ide o nejaké kšefty, ktoré by sa týmto, touto novelou zákona mohli zastaviť, a to je z môjho pohľadu, keď vnímam tú diskusiu, veľký problém, pretože na jednej strane je pokojná diskusia, pokojná, argumenty a na druhej strane ja vnímam nejakú agresivitu, vulgárne vystupovanie, nazývanie Jara Šíbla ako predkladateľa takými hrubými obvineniami z toho, že sa chce na niečom obohatiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Suja, myslím, že okrem Jara Šíbla, tak verím, že tu je ešte aspoň ďalších 76 poslancov, ktorí daný návrh zákona podporujú a nenechajú sa častokrát len stiahnuť vlnou populizmu, ale ja vás aj srdečne pozývam na východ Slovenska, môžme spoločne navštíviť napríklad Národný park Polonina a sa stretnúť s ľuďmi, ktorí chodia do tohto, do tohto parku a opýtajte sa ich, aký majú oni názor.
Oni sami hovoria, že poďme tie národné parky chrániť. Veď na každom metre vyrubujú nejaké stromy. Častokrát je za tým len bezhlavý biznis. Veď nechajme tú krajinu aj pre budúce generácie. Deti, ktoré tu budú o 200-300 rokov, oni nemajú právo vidieť les, vyjsť do prírody, do národného parku, ak všetko vyrúbeme? Veď pozrime, ako tie národné parky vyzerajú. Stačí prísť, ja kohokoľvek pozvem, kto tu kritizuje, pôjdeme spoločne, presne ako som spomínal, si prejdime celý les, niekedy tam stretneme turistu, oni chodia aj tí turisti svoj nejaký názor. Príďte si vypočuť aj tú druhú stranu, čo si o tomto návrhu myslia ľudia.
Zároveň vás pozývam, aby ste si pozreli aj stránku ministerstva životného prostredia na ich sociálnej sieti, kde zverejnili mená 66 odborníkov, profesorov, docentov, ktorí podporujú danú reformu. A títo ľudia sú čo? O týchto tu ľuďoch vôbec nikto, vôbec nikto nerozpráva. Tam sú vedeckí pracovníci, profesori zo škôl, čo sa celý život tomuto venujú. Tento názor je nepotrebný, nikoho nezaujíma? Veď príďte, ja vás srdečne pozývam, verím, že sa stretneme najbližšie v Poloninách.
Ďakujem.

Opäť sme boli svedkom vystúpenia Miroslava Suju, ktoré ako tradične zameral na urážky, na dehonestovanie, ktoré zameral na to na poníženie človeka, zameral to spôsobom jemu vlastným, jeho kolegovia mu rozprávali, že to bolo vysoko odborné, no bolo to vysoko neetické. Niekoľkokrát nazval Jara Šíbla ekoteroristom a niekoľkokrát ho nazval teoretikom.
Ja, ako ja poznám Jara, tak je skoro každý deň v lese, každý jeden deň je v lese. Ako ja poznám Jara, je to človek, ktorý na rozdiel od ľudí, ktorí boli na župe a vyklčovali nám v okolí cesty spôsobom takým, že 4 až 6 metrov vyrúbali stromy a nabalili sa na tom, tak nebudem menovať tých ľudí, sedia tu v sále, tak Jaro Šíbl je človek, ktorý sa o ten les stará.
Ale ja sa chcem spýtať, na aké kšefty, pán Suja, je napojený Jaro Šíbl, keby ste mi povedal len jeden jediný, ale konkrétny, nie tie vaše bludy.
Chcem tiež naozaj vedieť, že koľko z tých parkov je národných parkov, tak povedzte mi to, a ako si predstavujete ťažbu s koňmi, keď niekde to vôbec nie je možné. Či už z hľadiska toho, že tam nie sú tie kone, alebo z hľadiska toho, že tieto zvieratá jednoducho nemôžeme používať na niektorých miestach, takže keby ste boli taký dobrý vy, a by ste mi to povedali. A ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem vám všetkým. No, či ma počúvajú. Nuž vždy sme sa chválili, že v našom klube je sloboda a že máme právo mať vlastný názor. Ešte v minulosti, keď sme boli v opozícii, sme sa smiali, že nie sme tí, ktorých nakľúčikujú a robia podľa pokynov zhora. Nuž tak vidíte, že je to naozaj pravda. Nemám žiadny problém obhajovať svoj názor, aj keď je v menšine, aj keď som bol bývalý alebo som bývalý minister, takže je to úplne v poriadku, je to potvrdenie tej slobody, ktorú máme.
Čo sa týka, pán predseda Karahuta, toho, čo majú Poliaci. Áno, viem, že to majú tak. Mohli by sme sa ísť pozrieť do Poľska alebo aj možno do Slovinska, kde pani prezidentka tak nedávno prišla s nadšením, jeden národný park, jedno ministerstvo a ešte aj veľký podiel, tomu sa tak nezdôraznila, prírode blízkeho hospodárenia. Slovinsko môže byť pre nás výborným vzorom.
No a, kolega Jožko Pročko, čo sa týka toho, áno, potrebujem možno úplne jednoducho, aj keď som nikoho tým nezaťažoval, ten pozmeňovací návrh mám napísaný. Moja šikovná asistentka, právnička ho napísala bez toho, aby som išiel na nejaké právne poradenstvo. Veľmi jednoducho by sa to dalo prijať, ale nechodil som, nelanáril som, lebo som si bol vedomý istej atmosféry, ktorá tu je. Tak ten návrh, preto ho spomínam, je tak jednoduchý, že presun, keby sme sa na tom chceli dohodnúť, ešte na tejto schôdzi by bol možný. Ja viem, že to už sa teraz nedá, asi je trocha na to neskoro, ale môžme to robiť už na budúcej, my naozaj, teda začať tento proces, my naozaj nemáme problém, jednoduchým spôsobom dosiahnuť, všetky pozitíva tohto návrhu aby vstúpili do života, všetky negatíva aby boli odstránené, a ešte ho obohatiť o ďalšie prvky, ktoré pomôžu všetkým, a upozorňujem, nielen nám, ale našim deťom. My sme povinní tú našu krajinu nechať v poriadku.
A posledná poznámka na vodu, čo teraz povedal kolega Pročko. Veľmi dôležité, aby sme pracovali s tým, že voda je na ministerstve životného prostredia, nech tam idú aj lesy, pa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No vidím, že nepočúvajú ťa ani iní opoziční poslanci, pretože si povedal, že poznáš Jara Šíbla. Vieš, aký je to čestný a slušný človek, a vieš, že ide mu o dobrú vec, že ťa nepočúvajú tí, ktorí o ňom rozprávajú, že to tu ide rozkradnúť, že to tu ide zdevastovať, a ja som si ťa pozorne vypočul aj teraz. Ja ťa pozorne počúvam stále.
Ty si povedal jednu zásadnú vec, že ty s týmto nemáš žiaden problém. Najväčší je to, aby to teda išlo všetko pod to životné prostredie a tieto malé veci aby sa dali do poriadku. No ja s tým absolútne súhlasím. Ale jeden základný problém tu je a to je to, že tento zákon nerieši celé Slovensko, ale tento zákon rieši naozaj len tieto chránené územia. A ja si myslím, že... tak ako povedal pán Karahuta, že to sú veci, ktoré sú veľmi dôležité, a musíme sa pozrieť aj na to a ja verím, že teraz sa Jaro prihlási a vysvetlí aj to, aj, aj tie pozemky a vysvetlí to, že sa ešte raz prihlási do rozpravy, lebo je dôležité to vysvetliť.
A pre mňa je u teba dôležitá jedna vec a to je to, čo sme sa aj včera rozprávali, aj dneska, že ty s tým nemáš problém, len nech sa doriešia tieto drobné úpravy. Takže ja, ja ťa počúvam, ja počúvam, čo hovoríš. Mám aj svoj názor. Tak ako ty som dennodenne v lese a vidím, čo sa tu s lesom stalo a čo tu s lesom urobili, ako nám voda odteká z lesa.
Takže ja budem rád, keď životné prostredie alebo lesníci začnú zachraňovať náš les, ktorý je úplne na kolenách.

Dobré, pokojné popoludnie prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo, ďakujem vám aj za vašu neutíchajúcu aktivitu v smere zjednať takú základnú disciplínu v tejto sieni zákonnosti, ktorí by sme mali vysielať lúče istého príkladu pre celú spoločnosť, lebo najlepší spôsob riadenia všetkého, rodiny, firmy aj štátu je osobný príklad.
Je mi ľúto, že niektorí poslanci stále nerozumejú, že máme byť príkladom a že z hľadiska protiepidemických opatrení by sme mali byť ozaj vzorom pre túto krajinu. Mrzí ma to a možno to treba naozaj riešiť tento problém trošinka razantnejšie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie. Mal som za to, že pán poslanec si priniesol fľašku, z ktorej sa napije, a potom si nasadí rúško tak ako všetci ostatní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Prepáčte, ja viem, že to nepatrí do tejto časti, patrí sem reakcia na to, čo tu ozaj veľmi podrobne vysvetľuje pán poslanec Šíbl, ktorého si ja úprimne vážim.
A ja vždy oceňujem ľudí, ktorí dokážu svoju vieru v isté hodnoty obhajovať aj vtedy, keď to nie je jednoduché, ani on nie je v jednoduchej situácii. Určite je to človek, ktorý nevyrástol ako ochranár včera a neprišiel tu teraz za moderného človeka, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Viem, že to má zažité v sebe, viem, že to je človek, ktorý ctí aj nie slovom, ale aj svojím životom princípy ochrany prírody, a možno na úvod aj poďakujem za to isté historické poobhliadnutie za lesníckou činnosťou.
Bola tu debata o histórii lesníkov, odkiaľ teda ich môžme počítať. Myslím, že si zareagoval, Jaro, na otázku histórie lesníckeho školstva. Tam sa zhodneme, 1770 alebo až 1807, ale predsa len považujem za dôležité pripomenúť, že lesníci naozaj neprišli pred sto, dvesto ani tristo rokmi, že ten lesnícky stav vznikal dlhodobo a možno ešte dávnejšie, ako pán predkladateľ spomenul, hovoril o lesnom poriadku kráľa Maximiliána z roku 1565.
Ja si dovolím povedať, že ani táto hĺbka nestačí. Môžme hovoriť o lesnom poriadku kráľa Žigmunda z 1426 alebo môžme hovoriť ešte o opatreniach na plavenie a vyťaženie dreva v oblasti Hronského Beňadiku, takže keby sme išli do histórie Sloven... na Slovensku lesníctva, pokojne môžme rozprávať o 600 až 700 rokov.
A nie je dôležité, aby sme sa tu bavili o rokoch, je dôležité povedať to, že lesy na Slovensku, tak ako dnes ich poznáme, ako ich chceme chrániť a ako sa posúva naše poznanie a rozhodnutie byť lepší, ako boli možno naši predkovia, a odovzdať deťom ešte lepší majetok, ako sme ho zdedili my, je založené práve na tom dlhodobom pôsobení lesníkov, ktorí museli odolávať množstvu rôznych výhrad, a poviem tú vetu, rád ju opakujem. Lesy na Slovensku nie sú napriek lesníkom, že tu ťažili, lesy na Slovensku sa zachovali vďaka lesníkom, ktorí ich stvorili, aj keď sa možno nazývali hájnici a nemali ešte také pomenovanie, stvorili múdri panovníci, ktorých sme mali našťastie na území Slovenska, ktorí dokázali naozaj tie lesné poriadky zaviesť, a my sme ich dedičmi a mali by sme byť dedičmi, ktorí ich zveľaďujú.
No ale teraz tá podstata. Ja v závere veľmi presne navrhnem, aká je moja predstava o ďalšom pokračovaní, lebo myslím, že pri prvom vystúpení som to nepovedal dostatočne jasne. Alebo poviem to radšej hneď teraz, aby som to nezabudol.
V zmysle rokovacieho poriadku § 83 odsek 1 navrhujem, aby sa tento návrh novely zákona 543 vrátil na dopracovanie.
A možno, aby som aj nezabudol ešte povedať aj to, na čo sa spytoval pri mojom prvom vystúpení v písomnej rozprave pán spravodajca predseda výboru Karahuta. Ja som sa vtedy zmienil o takej síce nenápadnej, ale veľmi dôležitej vetičke, ktorá hovorí o tom, že podľa tohto zákona je možné, aby sa istej časti územia lesov, ktoré budú spadať do území, ktoré sú pod kuratelou životného prostredia, mohli prenajať bez súhlasu ministerstva. A ja som tam vyslovil istú obavu, teda takýto nájom by mohol zaváňať niečím, čo by teda mohlo prihrať lesné územie, jeho užívanie nejakej nadácii, nejakému združeniu, nejakej skupine oligarchov, proste niekomu. Myslím si, že je to nesprávne, a, pán spravodajca, ak sa nemýlim, je to teda čl. 2 tohto návrhu ods. 5, kde sa hovorí o § 50, o bode 50 a § 8 zákona tohto, takže áno, zákona o lesoch. Takže tento moment je taký, ktorý viem, že niektorí analytici to pomenovali tak, že takúto odvahu ešte nemal nikto v histórii Slovenska, aby takýmto ľahtikárskym spôsobom bez súhlasu štátu, že by štátny pozemok išiel do užívania nejakej skupine ľudí. Ja a priori netvrdím, že by to muselo byť zneužité, ale sme povinní robiť zákony tak, aby zneužité veci mohli byť čo najmenej a aby sme rátali s tým zlým počasím, že ľudské vlastnosti nie sú vždycky tie najkrajšie.
No a teraz tá podstata, kde veľmi stručne zareagujem na to, že existuje riešenie tejto situácie, riešenie, ktoré považujem za správne, za realizovateľné a za doslova efektívne. Riešenie, ktoré umožní všetky dobré veci, ktoré v tomto návrhu sú, zachovať, uplatniť ich, ktoré umožní všetky tie veci, ktoré sú spojené s týmto zákonom, teda tie dobré sú ten presun, ja ho nepopieram, že má svoj význam, ale poznáš môj názor, poznáte môj názor, je to nedostatočné. Tento návrh je spojený s množstvom záťaží z hľadiska delimitácie. Tú som nespomínal pri svojej ústnej rozprave. Ten proces delimitácie môže byť katastrofálne problematický, zdĺhavý a skoro nerealizovateľný. Takže aj toto vieme odstrániť, tieto negatíva tohto návrhu.
No a vieme najmä urobiť to tým návrhom, ktorý pomenujem v závere, že sa pripravíme veľmi dôsledne na to, čo nás čaká. Tu naozaj sme vystrieľali množstvo munície, poobviňovali sme sa z kadečoho, ale nás musí spájať to, čo možno v tejto chvíli necítime ešte, len čítame, len sa o tom hovorí, ale tá realita môže byť o to krutejšia. Klimatické zmeny dokážu takéto diskusie veľmi rýchlo vyčiarknuť z akademického prostredia a donútiť nás k sťahovaniu, možno k smädu, k hladu, možno k vojnám. To sú naozaj vážne veci. Tá malá gulička menom Zem je preťažená ľudskou činnosťou. Dospeli sme do kritického bodu, do bodu varu, aj keď iba o zatiaľ poldruha stupňa Celzia, ale to sú Celzie, ale var v spoločenskom dianí, resp. v dianí v prírode je už na stovke. A my máme ako bohatý štát na lesy obrovskú možnosť povedať zásadné slovo pre našich občanov, ale aj pre Európu, musíme vidieť dopredu. To je vlastnosť múdrych a zákonodarcovia by mali byť múdri a vidieť dopredu dovidieť a musíme sa pripraviť na tieto zmeny. A tá šanca je tu obrovská a ja som rád a vieš, Jaro, ja som ťa na to upozornil, že to poviem v rozprave, že si s ňou stotožnený.
Tá šanca na to, aby sme všetky pozitívne veci tohto návrhu zachovali, aby sme jeho negatíva odstránili a aby sme sa dôsledne pripravili skôr, ako to bude kruté a nezvratné, na klimatické zmeny, sa volá presun všetkých lesov - chránených, nechránených, štátnych, neštátnych, poľovných, nepoľovných revírov - všetko pod rezort životného prostredia. To neslobodno personifikovať, to neslobodno hovoriť, že kto dneska kde je. Tam sa treba pozerať dopredu a ja som rád, že množstvo lesníkov, naozaj mnohí, aj tí, ktorí možno požívajú až nie celkom dobré meno ale vo... sme rôzni, množstvo ochranárov. A ja ti ďakujem, pán predkladateľ, že patríš medzi nich. Ja viem, že je to tak trocha možno na tejto otvorenej scéne nie odo mňa celkom kóšer, ale vyšší záujem mi velí to povedať, že predkladateľ tohto návrhu pán poslanec Jaromír Šíbl je zástancom tohto riešenia. Ja poznám jeho názory. Len kdesi ešte nad nami tu putuje akési politické rozhodnutie-nerozhodnutie a hovorí sa o tom, že nie je vôľa, že to neni realizovateľné.
Kto iní ako poslanci Národnej rady, keď zasadnú do týchto lavíc v sieni zákonnosti, môžu rozhodnúť o čomkoľvek, o dobrom aj o zlom? Poznáte to okrídlené vyjadrenie, že keď zasadá parlament, tak je národ v ohrození. Je to irónia, ale svojím spôsobom je v tom istá múdrosť. Nie je nikto vyšší z hľadiska administratívneho riadenia štátu tu, aby nám mohol zabrániť uplatniť akékoľvek riešenie. A ja veľmi prosím, veľmi sa prihováram za to, aby sme toto riešenie uplatnili.
Ďakujem pekne.

Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, sčasti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť.
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, resp. ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní.
Takže v tomto smere, myslím, že obavy nie sú na mieste.

Jaro, mňa mrzí, že počúvam tu o tom, ako ty ideš zlikvidovať chov oviec a ideš zlikvidovať poľnohospodársku výrobu, pretože aj okolo mňa je toľko náletovej hmoty, ktorú nikto neobhospodaruje, a je toľko lúk, ktoré nikto nekosí, a naozaj na Slovensku je toľko nevyužitých plôch, kde by sa mohli chovať ovce, kde by sa mohli riešiť naozaj poľnohospodárskou výrobou problémy, ktoré máme. Ja som za to, aby sme, Slovensko, boli sebestační.
Ja pôjdem do rozpravy, ale chcem povedať, ty si tam naznačil, naznačil si tam veľmi dôležitý faktor a to je poľovníctvo a to je ten jeden z najväčších problémov, prečo sa tu niektorí poslanci bijú za, za ľudí, ktorí nemajú čisté úmysly, pretože dnes sa poľuje v revíroch, dnes poľujú v revíroch len oligarchovia a ľudia, ktorí majú peniaze. Ľudové poľovníctvo, ktoré bolo kedysi, aj ja som poľovník, zaniklo. Aj ja som poľoval v jednom poľovnom revíri, ktorý zobrali traja ľudia, a teraz už tam poľujú iní. Čiže záujmy ľudí veľmi bohatých, ktorí sú v poľovných revíroch a ktorí vlastnia poľovné revíry, prípadne majú prenajaté režijné poľovné revíry, sú veľmi silné, pretože z týchto poľovných revírov idú veľké peniaze.
A povedal si ešte jednu veľmi veľkú vec, že títo ľudia nepoľujú a tá zver spôsobuje obrovské škody.