Videokanál klubu

30.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh Janky Žitňanskej, Lucie Drábikovej, Petry Krištúfkovej a Juraja Šeligu.
Ide totižto o to, že pomôcky, ktoré sú vrátené, sa následne môžu využívať, a cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je rozšíriť taxatívny výpočet oprávnených žiadateľov, ktorým môžu byť poskytnuté tieto do užívania vrátené funkčné pomôcky alebo vrátené funkčné zdvíhacie zariadenia. Cieľom tejto zmeny je zahrnúť žiadateľov, ktorí sa vo svojej činnosti zaoberajú pomocou osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. poskytujú im zamestnanie a zdravotnú starostlivosť. Popri poskytovateľovi sociálnej služby, škole, školskému zariadeniu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá o ňu prejaví záujem, a je na pomôcku alebo zdvíhacie zariadenie odkázaná, tak o ňu bude po novom môcť požiadať aj zdravotnícke zariadenie, chránená dielňa alebo chránené pracovisko, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zamerané na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím alebo občianske združenie, ktoré má cieľ činnosti uvedený v stanovách zameraný na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.
Táto navrhovaná zmena nielenže smeruje k uľahčeniu života osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ale dáva aj možnosť zariadeniam, ktoré sa pomocou osobám s ťažkým zdravotným postihnutím zaoberajú, obstarať potrebné pomôcky alebo zdvíhacie zariadenia aj spomedzi skupiny vrátených funkčných pomôcok alebo zariadení. Čiže ide o to, aby tieto pomôcky nestáli v skladoch, ale boli využité a pomohli ľuďom ktorí ich potrebujú. Dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Lucie Drábikovej, Petry Krištúfkovej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 703).
„1. V čl. I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
34. V § 41 ods. 9sa za slová „poskytovateľovi sociálnej služby,^1a)“ vkladajú slová „zdravotníckemu zariadeniu,^47a)“,
(ktorá znie: „^47a) § 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“)
chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, 47b),
(ktorá znie: „47b) § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“)
neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby zamerané na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, 47c),
(ktorá znie: „47c) § ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.“)
občianskemu združeniu, ktoré má cieľ činnosti uvedený v stanovách zameraný na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, 47 d),
(ktorá znie: „ 47 d) § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.“)
a za slová „s poskytovateľom sociálnej služby,^1a)“ sa vkladajú slová „so zdravotníckym zariadením, s chránenou dielňou alebo s chráneným pracoviskom, s neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby zamerané na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, s občianskym združením, ktoré má cieľ činnosti uvedený v stanovách zameraný na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím,“.
Navrhovaný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do článku o účinnosti. Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. V čl. I sa za bod 34 vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:
„35. V § 52 písm. b) sa za slová „sociálnej služby,^1a)“ vkladajú slová „so zdravotníckym zariadením,^47a)“,
(ktorá znie: „^47a) § 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“)
s chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom,^47b),
(ktorá znie: „^47b) § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“)
s neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby zamerané na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím,^47c),
(ktorá znie: „^47c) § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.“)
s občianskym združením, ktoré má za cieľ činnosti uvedené v stanovách zameraný na pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím 47d),
(ktorá znie: „47d) § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.“)
36. V § 52 písm. p) sa slová „inej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, zariadeniu sociálnych služieb, zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, škole a školskému zariadeniu“ nahrádzajú slovami „do užívania podľa § 41 ods. 9“.
Navrhované body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do článku o účinnosti. Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Koniec pozmeňovacieho návrhu.
Milí kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 760. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 792 z 8. novembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore 31. januára 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákone o Komore geodetov a kartografov.
Odôvodnenie je to, že sú tam niektoré ešte spresňujúce, doplňujúce ustanovenia, ktoré bolo potrebné teda spresniť a doplniť, aby to vystihovalo zámer zákona. Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Dominika Drdula a Jána Szőllősa k vládnemu návrhu zákona o Komore geodetov a kartografov (tlač 689).
Vládny návrh zákona o Komore geodetov a kartografov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 2 písm. c) sa slová „mimo územia Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „na území iného členského štátu ako Slovenskej republiky“.
2. V čl. I § 6 ods. 1 písm. c) znie:
„c) zloží kvalifikačnú skúšku pred komorou alebo preukáže osobitnú odbornú spôsobilosť na výkon činnosti autorizovaného geodeta a kartografa osvedčením 4), alebo ukáže uznanie odbornej kvalifikácie získanej v členskom štáte alebo v tretej krajine, alebo úspešne absolvuje preskúšanie podľa § 11 ods. 9 alebo § 12 ods. 5 druhej vety.“.
3. V čl. I v § 6 ods. 1 písm. d), § 7 ods. 2 písm. a) v 6. bode g) sa vypúšťa slovo „zo“ a v § 13 ods. 2 písm. g) sa slová „byť poistený zo zodpovednosti za škodu“ nahrádzajú slovami „mať poistenie zodpovednosti za škodu“.
4. V čl. I § 6 ods. 2 posledná veta znie:
„Výpis z registra trestov, alebo listina, ktorá ho nahrádza, musia byť opatrené osvedčením im podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,6) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, na listiny vydané v Českej republike sa povinnosť predložiť preklad do slovenského jazyka nevzťahuje.“
5. Čl. I v § 6 ods. 6 sa slová „na žiadosť komora neprihliada“ nahrádzajú slovami „komora rozhodne o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu“.
6. V čl. I v § 6 ods. 7 posledná veta znie:
„Ak komora v lehote podľa prvej vety nerozhodne o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu, má sa za to, že komora fyzickú osobu do zoznamu zapísala dňom uplynutia lehoty. Proti rozhodnutiu o odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje predstavenstvo.“.
7. V čl. I § 6 ods. 8 a 9 znejú:
(8) Správny poriadok sa vzťahuje na rozhodovanie o
a) neumožnení fyzickej osobe vykonať kvalifikačnú skúšku,
b) odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu alebo registra
c) pozastavení činnosti fyzickej osobe,
d) vyčiarknutí fyzickej osoby zo zoznamu.
(9) Fyzická osoba, ktorá tvrdí, že spĺňa podmienky podľa tohto zákona, má právo domáhať sa ochrany na súde proti rozhodnutiam komory podľa ods. 8.
8. V čl. I § 6 ods. 17 sa druhá, tretia a štvrtá veta vypúšťajú.
9. V čl. I v § 7 ods. 2 písm. b) znie:
b) pri predĺžení času hosťovania, alebo pri opakovanom hosťovaní toho, kto spĺňa požiadavky podľa písm. a) 2., 3. a 6. bodu, a ktorých splnenie komora preverí.
10. V čl. I § 7 ods. 4 druhá veta znie:
„Ak komora v lehote podľa prvej vety nerozhodne o odmietnutí zapísať uchádzačov do registra, má sa za to, že komora uchádzača do registra zapísala dňom uplynutia lehoty, proti rozhodnutiu o odmietnutí zapísať uchádzača do registra je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje predstavenstvo.“
11. V čl. I § 7 ods. 5 sa vypúšťa prvá veta.
12. V čl. I v § 11 ods. 1 písm. b) sa za slovo „činu“ vkladajú slová „súvisiaceho s výkonom povolania.“
13. V čl. I v § 16 ods. 4 písm. d) v 2. bode sa za slovo „o“ vkladajú slová „neumožnení fyzickej osobe vykonať kvalifikačnú skúšku, odmietnutí zapísať fyzickú osobu do zoznamu, alebo registra“.
14. V čl. I v § 23 ods. 1 sa slová „sa považuje za komoru“ nahrádzajú slovami „je komorou“.
15. V čl. I v § 23 sa slová „zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o komore geodetov a kartografov v znení zákona č. 512/2007 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. Z. a zákona č. 125/2016 Z. z. vo všetkých tvaroch“ nahrádzajú slovami „doterajší zákon v príslušnom tvare.“
Zároveň žiadam vyňať na samostatné hlasovanie body 3, 4 a 5 z informácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. (tlač 759). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde, prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a gestorský do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja som za to, aby to prešlo do druhého čítania a určite sa prihlásim do písomnej, nech mám viacej času.
Ale každopádne ako z praxe viem povedať, myslím si, že mnohokrát tá 363 pomohla v správnej veci. Naozaj. Ale veľakrát podľa mňa, ale nechcem hodnotiť teraz konkrétne rozhodnutia, lebo je to irelevantné. Ale nastavme si tu mantinely. Pri súčasnom, zase musíme brať do ústavy, teda do úvahy aj zriadenie prokuratúry. Je zriadená v ústave. Je to ako prokuratúra ako monokratický orgán. Je rozdiel, ako to majú upravené v Čechách, kde je štátne zastupiteľstvo.
Ale hovorím, otvorme debatu a poďme sa o tom baviť. Ja si myslím, keď upravíme trestný proces, tak ako majú moderné krajiny, tak žiadnu 363 potrebovať nebudeme. Tu stačí, aby sa vec vyšetrila do pár mesiacov a aby išla na súd. A súd by to v nejakom konaní posúdil. Naozaj. Toto je alfa a omega.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tento návrh považujem za legitímny. Treba sa tu baviť o tejto 363. Čo sa týka konkrétneho návrhu, nie je celkom podľa môjho gusta, ale do druhého čítania by som ho pustil a potom by sa dal vyprecizovať. Každopádne som za, aby sa otvorila debata. Prečo? Spravíme si taký konkurz, taký mierny exkurz do minulosti, ako sa vyvíjala táto 363.
Ešte Radičovej vláda prijala pred rokmi tú novelu zákona, ktorá mala zamedziť, aby sa na tých najvyšších miestach, teda na najvyšších poschodiach prokuratúry, zametali nejaké kauzy pod koberec. Priniesla tzv. zrušenie negatívnych pokynov. Teda nadriadený prokurátor nemôže napríklad nepodať obžalobu. Na Generálnej prokuratúre vtedy našli spôsob ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Ladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Dodatok, ktorý umožňuje rušiť uznesenie o vznesení obvinenia, vlastne spôsobuje problémy najmä v korupčných trestných veciach. Väčšinou sú pri nich kľúčové dva-tri dôkazy, a to najmä odposluchy, obrazovo-zvukové záznamy či použitie agenta, ktorý sa už neskôr nedajú účinne zopakovať. Ak ich účelovo vlastne GP vyhodnotí alebo nehovorím, že účelovo, ale ak ich GP vyhodnotí ako nezákonne, s vecou sa už nepohne a nie je možné usvedčiť páchateľa. Polícia musí tú trestnú vec ukončiť.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bol do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je jedným z troch mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku, ktorými možno zrušiť právoplatné rozhodnutie. Je upravený v 363 a v nasledujúcich. Čo tam je, to každý vie.
Aplikácia tohto inštitútu v prípravnom konaní je vylúčená v prípade právoplatného rozhodnutia vydaného sudcom pre prípravné konanie. Voči rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie je minister spravodlivosti oprávnený podať dovolanie, ak sú splnené podmienky upravené 369 (1), 371 (1) alebo (2). Trestný poriadok neupravuje, voči ktorým rozhodnutiam prokurátora alebo policajta možno využiť tento inštitút. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní, o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Podľa čl. 7 ods. 2 tohto príkazu právoplatným rozhodnutím v prípravnom konaní sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo o výške náhrady, o zaistení nároku poškodeného podľa 50-tky, o uloženie, o žiadosti obvineného, navrátenie lehoty, o uložení poriadkovej pokuty. Podľa § 97, 98 o vrátení vecí a tak ďalej a tak ďalej.
Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. To sa zmenilo vydaním nového príkazu č. 3/2012, príkaz generálneho prokurátora z februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora, kde sa do čl. 7 ods. 2 za písm. g) vkladá nové písm. h), ktoré znie: "Podľa § 206 o uznesení obvinenia." Teda to je to, čo hovorím. Zároveň sa do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: "V čase konania podľa 363 nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele druhej hlavy, druhej časti Trestného poriadku ani podať obžalobu."
Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto konaní spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Pôjde jednak o operatívnejšie konanie a jednak o odbremenenie súdov, na ktoré prichádzajú ďalšie nové formy konania a rozhodovania, teda o odklony. Pri tomto opravnom prostriedku sa upravuje, uplatňuje tzv. úplný revízny princíp, nakoľko generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom návrhu na využitie tohto opravného prostriedku. Generálny prokurátor v rámci revízie rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa 363 sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení, spisová značka 2 ÚS-494/2014 z 22. augusta 2014, tento nález však nezohľadňuje pôvodné znenie Trestného poriadku, kde sa, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Ústavný súd konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal. To je z uznesenia Ústavného súdu.
Vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využíva tento opravný prostriedok proti uznes..., pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza: Navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázne. Ústavný súd rešpektujúc právomoc generálneho prokurátora interpretovať 363 Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami. Tento výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k 363 v 2005, v ktorom sa uvádza: Treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uvedený nález však zohľadňuje pôvodné znenie zákona, ktoré počítalo s prieskumom podľa 363 len pri rozhodnutiach vo veci. Novelou Trestného poriadku 401/2015 však táto veta bola odstránená. Takže keď tvrdia, že to zaviedol Lipšic a tak ďalej, tak to sú všetko nesprávnosti.
Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitýmne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa názoru možné jeho obsah preniesť priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciou z tohto nálezu, a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely.
Rozmýšľam, mám tu toho viacej, ale čas nemám. Takže už asi budem končiť. Ďakujem. Mám tu toho viacej, ale hovorím, to by bolo ešte aspoň na pol hodinu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len krátko.
Pani Vaľová, no, myslím, že pán Šudík vám celkom jasne odpovedal. Myslím, že vás najviac trápi to, že už nevládnete v Humennom, v Humennom železnou rukou ako kedysi, tie časy skončili, ale proste ľudia nezabúdajú, ľudia sa vždy rozhodnú. A k tej mojej manželke, no, je mi ľúto, že si ju beriete do úst, lebo myslím si, že mali by sme sa tu vyhýbať nejakým invektívam na našich rodinných príslušníkov, ja to nerobím a aj som veril, že ste seriózni ľudia a tiež to nebudete robiť, ale teda ak sa ma na ňu pýtate, tak ja som nikde netvrdil, že niečo riadi, to ste si asi zle zapamätali. Skúste mi to nájsť, ani ma nepočúvate, dobre, tak budem pokračovať k ďalšiemu.
Pán Kočiš, spomínate, že sme to vyberali na tretí, štvrtýkrát. No áno, samozrejme, pretože sme chceli vybrať dobre, samozrejme, že sme to nemali vopred vybraté, tak sme museli urobiť viac kôl. To je logické, ale myslím si, že tak to má byť. Myslím si, že vy ste zažili veľmi jasne, čo to je niečo riadiť v Banskobystrickom samosprávnom kraji, keď tam vyhral pán Kotleba, ale hneď po prvom období vás ľudia poslali kade ľahšie. A to je to, čo je veľmi dôležité, že jednoducho ľudia rozhodnú. O vás rozhodli, že stačilo, Kotlebovci nám tu vládnuť nebudú. A aj o nás rozhodnú, o dva roky aj niečo sú voľby, ľudia rozhodnú, či budeme pokračovať, či nám dajú svoju dôveru alebo nie. Ak nám ju nedajú, tak sa pokorne pred tým skloníme a povieme: Okej, stačilo, naša služba tu skončila. Ale keď nás tu ľudia postavili do tejto služby, tak tu chceme stáť a chceme to robiť poriadne, preto sme tu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja budem hovoriť taktiež z praxe a súhlasím s pánom Kremským, ja keď som pred pár rokmi prišiel niekedy na Okresný úrad v Humennom, som tam chodil pravidelne, tak som sa cítil ako na nejakom sneme SMER-u. Veď tam čo oddelenie, to bol člen strany SMER. Kľudne si môžte pozrieť, mestskí poslanci, ktorí boli v zastupiteľstve za stranu SMER, boli zároveň aj zamestnanci okresného úradu na vedúcich pozíciách. Teraz sa všetko zmenilo a ja rozprávam s tými zamestnancami, oni mi prídu: A vedúci na našom oddelení len celý deň hrá karty a všetko robíme zaňho. To sú akí odborníci na tých okresných úradoch?
Čoho sa tu boja kolegovia, aby boli transparentné výberové konania na okresných úradoch na vedúcich? Ak je niekto odborník, tak vyhrá, ale je tam aj množstvo neodborných ľudí, ktorí tam boli politicky dosadení a o rodinných príslušníkoch ani nehovorím, v tom sa to plne hemží. Len taký príklad, rozprával som prednedávnom so starostom z okresu v Medzilaborciach a mi povedal, že, pán Šudík, s vašou vládou nesúhlasím, on je nominant SMER-u, ale prednostov máte trikrát lepších, ako sme mali my. A to je pravda.
Ďakujem krásne. (Potlesk.)

Pán poslanec Kremský, no čo čakáš, rozumieš, kohokoľvek vyberieme, kohokoľvek, tak táto skupina etalónov so vzdelaním vo všetkom bude rozprávať, že ste vybrali zle. Ja som bol, veď ty vieš veľmi dobre, na jednom jedinom výberovom konaní, a to bolo v Banskobystrickom kraji, ktoré prebehlo trikrát, trikrát! To znamená, že nevybrali sme hneď v prvom kole, ale v prvom, druhom, treťom. V tom výberovom konaní bolo päť poslancov, päť nezávislých osobností, ale nie osobností, ale to boli tam rôzni, rôzne charitatívne organizácie a dvaja obyčajní ľudia. Ani jedného človeka som nedosadil a dnes tu celý deň počúvam, ako som ja, Jožo Pročko, vyberal, no čo ti poviem, to je, to je neskutočná politika týchto ľudí, ktorí namiesto toho, aby pokorne, pokorne, v tejto dobe naozaj pokorne pomáhali pri boji s pandémiou, tak ti budú rozprávať, že sme vybrali zlých ľudí.
Každý jeden človek, ktorého sme vybrali, je morálne, čestne aj, aj zodpovedne manažérsky na svojom mieste. Nezaručujem sa za všetkých, ale čo môžem povedať, je, že predchádzajúca garnitúra, to už dnes spomínali, tak vyberali tých prednostov okresných úradov spôsobom, že dobre, počúvaj, moja teta nemá kde robiť, tak ju tam dáme. Dobre, daj ju tam. A Robo čo povedal? Daj ju tam, neni problém. Na tých predno... tí prednostovia okresných úradov do roboty vôbec nechodili, to bola neskutočne lenivá banda a im vadí to, že konečne sa tu všetko mení. No čo ti bude taký Kočiš rozprávať? Bude ti rozprávať o Pročkovi, Peťo, že Pročko vyberal osemkrát. No Pročko nevyberal, títo klamári, klamári fašistickí, robia Slovensku len a len zle! (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, nebudem dlho rozprávať, myslím si, že to, čo je najdôležitejšie, vyjadril už za mňa kolega Lukáš Kyselica.
A znovu poviem to, že naozaj išlo o vecné vyjadrenie v tom zmysle, že prednostovia okresných úradov sú naozaj predĺženou rukou vlády priamo v tom regióne. A je logické, že najmä v takýchto ťažkých časoch, ako dnes prežívame, vláda chce mať na týchto miestach ľudí, ktorí naozaj dokážu riadiť ten región a riadiť tam fungovanie štátnej správy naozaj razantne, odborne a byť ľuďmi na svojom mieste. A myslím si, že to, čo tu počúvame od opozície, to sú také veľmi naivné a niekedy až zábavné, ja sa tak, tam tak aj pousmievam, keď to počúvam, predstavy o tom, ako také výberové komisie asi fungujú, že tam sa nejako poslanci OĽANO ruvali, koľkí budú v ktorej komisii a aby v čím viac komisiách boli a Jožo Pročko mal najširšie lakte, tak vyhral a bol v deviatich komisiách. Je to naozaj toto veľmi, naozaj bizarná predstava, že to takto funguje.
Myslím si, že ono to bolo práve naopak, že niekedy v niektorých regiónoch sme aj ťažko hľadali ľudí, ktorí by v tom regióne sa vyznali a mali tam aspoň aký-taký prehľad, a skôr sme sa museli prehovárať, že tak ty choď ešte aj tam, ty choď ešte aj tam, čiže je to naozaj veľmi smiešne, čo tu rozprávate niekedy. A myslím si, že dôvodom bolo práve to, že OĽANO nie je stranou, ktorá má tisíce členov, kde sú ľudia, ktorí sa chcú pod značkou OĽANO vyviezť k moci a, samozrejme, že aj takíto ľudia sa objavujú, ale väčšinou sa veľmi rýchlo vyfarbia a prídeme na to, že celý ich záujem je len niekde si nájsť miesto, a veľmi rýchlo ich vlastne zneškodníme.
Samozrejme, že pre, hlavne pre stranu SMER je toto úplne nepredstaviteľné a vaša prax bola taká, že ste sa priam takýmito ľuďmi obklopovali, vytvárali si tieto korupčné väzby a v každom okrese ste mali ľudí, ktorí tam doslova vládli, dokonca často vypaľovali podnikateľov, občanov, rôznych ľudí a je to veľmi smutné, že takúto, takéto obdobie sme prežili, každý z nás to zažil, každý z nás videl, ako to funguje, a napriek tomu vy máte ešte tú trúfalosť tu rozprávať o tom, že my to robíme. Ako myslím si, že je neuveriteľné, ako dokážete z čierneho urobiť biele a naopak, ako dokážete urobiť z dobrého zlé a naopak, no proste dokonalý marketing klamu a dezinformácie, v ktorom úplne otočíte veci a urobíte z nás tých korupčníkov, ktorými ste vy sami. Ale nie je to tak. Pravda sa časom vždy ukáže a v skutočnosti ste stále tými istými ľuďmi, ktorí vo vláde korumpovali túto krajinu, ktorí ukradli tento štát a ktorí z neho urobili miesto, odkiaľ mladí ľudia utekajú, do ktorého sa boja vrátiť a kde sa boja vychovávať svoje deti.
A my sme tu práve preto, aby sme to zmenili, aby sme z tejto krajiny naozaj urobili krajinu, ktorá slúži svojim obyvateľom a nieže jej obyvatelia slúžia skupine, ktorá ju ukradla a ktorá si z toho robí zlatú baňu. Takže to je to, prečo robíme aj túto zmenu a princípom je to, aby každý bol vymeniteľný. Ak nefunguje, ak nie je ochotný pracovať, ak si robí z toho svoj príjem bokom, tak jednoducho nemá čo robiť vo svojom úrade. A práve na toto sme narazili počas tohto obdobia, že sú tu ľudia, ktorých vy ste tam dosadili, ktorých vy ste tam zabetónovali, a tí ľudia proste štrajkujú, tí ľudia odmietajú pracovať, tí ľudia robia na pol plynu, dokonca robia naprotiveň. Niektorí z nich si vydávajú povolenia bez toho, aby proste to malo nejaký právny základ, a dokonca aj keď na to upozorní prokuratúra, dokonca keď na to upozorní ministerstvo, tak nie sú ochotní dať tieto rozhodnutia do súladu so zákonom. To je už sabotáž, v niektorých krajinách by to bola sabotáž, keď niekto vydáva rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zákonom, a dokonca ani takýchto ľudí nie je možné odvolať podľa súčasného zákona. Čiže ako, možno by to bolo možné, ale dlhým, obtiažnym dokazovaním a vlastne prejde obrovský čas, počas ktorého títo ľudia tam budú fungovať a nebudú slúžiť tejto krajine, ale budú slúžiť sebe a ľuďom, s ktorými sú prepojení. To je to, prečo to robíme, pretože to nechceme.
Ja som už na tomto mieste spomínal ten prípad z Popradu, ktorý nebudem opakovať, môžete si ho všetci vyhľadať v médiách, ak vás to zaujíma, kde proste človek, ktorý je šéf odboru životného prostredia, sa vyjadril, že netreba EIA na ťahanie potrubia cez pozemky iných ľudí k vile nejakého bohatého človeka, ktorý jednoducho si ich kúpil, termálny vrt, a chce si dotiahnuť tú teplú vodu na svoj pozemok cez chránenú krajinnú oblasť, ale tento úradník sa jednoducho rozhodol, že na to ani netreba robiť EIA. A takýchto prípadov vidíme veľa po celom Slovensku.
Takže poprosím vás, skúsme naozaj sa správať vecne, držať sa faktov a nie si vymýšľať. To je celé, to je celé, prečo to robíme, robíme to pre ľudí tejto krajiny a preto, aby fungovala stále lepšie.
Ďakujem za pozornosť.