Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja tiež hneď na úvod chcem poďakovať Zitke, lebo tá robota, ktorú má za sebou, je tak obrovská, že taký balvan ťahať pred sebou, to je katastrofa. Ja ti srdečne ďakujem, lebo toto by sme my nedali, ani keby sme sa zbláznili. Takže asi tak.
Ja sa vrátim k tomu, čo páli mňa najviac. Ja som sa narodila v Bratislave, bývam v Bratislave, žijem v Bratislave, asi aj umriem v Bratislave. Narodila som sa v Ružinove, bývam v Ružinove a asi tam aj umriem, takže to je ten dôvod, prečo v podstate sa otáčam na pána starostu Chrena a prečo komunikujem najviac s ním. To len tak na úvod.
Ale dôvodom je, dôvodom je úplne iná vec. Riešili sme celú tú dobu systém tzv. dvoch pečiatok. Systém dvoch pečiatok je o tom, aby v Bratislave o územnom pláne a o stavbe mohli rozhodovať aj mestské časti, aby tam nebolo iba mesto samotné. Aby aj starostovia mestských častí mali právo na to, aby nejakým spôsobom vedeli ovplyvniť výstavbu v ich mestských častiach.
Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal kolega Karahuta, znie tento bod takto, obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade podľa zákona Slovenskej (národnej) rady 377/1999 Z. z. o hlavnom meste Slovenska v znení neskorších predpisov na území hlavného, zámeru v súlade s územným plánom obce na území hlavného mesta Bratislava mestu alebo mestskej časti. Takže mestu alebo mestskej časti? Ako toto je niečo, čomu ja nedokážem rozumieť. Kto mi vydá stavebné povolenie? Bude to mesto, alebo to bude mestská časť? Sme tu v absolútnom nesúlade a ja by som bola rada, keby sme si toto ujasnili. Ja chápem, že sa odvolávame na zákon o hlavnom meste, ale stále mi nie je jasné, že kto to vydá, či to bude mesto alebo mestská časť, lebo takto to stojí, takto to stojí v tom pozmeňováku. Nerozumiem tomu. Neviem, za kým mám ísť.
Ja plne podporujem ten stavebný zákon v takom znení, ako je, ale toto je bod, ktorý jednoducho mňa páli. Ja tu zastupujem naozaj nielen Martina Chrena, ale starostov, ktorí mi poslali list ešte pred niekoľkými mesiacmi, a to je ten dôvod, prečo ja som bojovala. Ja osobne bojujem za každú mestskú časť v Bratislave, neni to iba Ružinov. Čiže áno, viem, že sa otáčate na Martina Chrena, ja tiež s ním komunikujem, pretože ja som Ružinovčanka, ale nie je to jediný starosta. Je ich tu viac. A ja naozaj chcem, aby sme to odhlasovali tak, aby bolo úplne jasné, že mestská časť bude môcť zasahovať do zákona a respektíve do schvaľovania, prepáčte, nie do zákona, ale do schvaľovania týchto procesov. Pretože mne nie je jedno, či mesto schváli, že mne čistička vôd vyrastie za barákom, keď s tým nebude mestská časť súhlasiť. Hej? Jednoducho je to tak. A ak toto bude vyriešené, ja nemám absolútne žiaden problém.
Áno, je to, že sa to nebude riešiť v zákone o hlavnom meste (reakcia navrhovateľa), dobre, dobre. Všetko to bolo narýchlo, aj včerajšia porada sa zvolala narýchlo, ja som bola v Košiciach s pánom premiérom, pán premiér sa tiež postavil za dve pečiatky, bolo to od začiatku tak a potvrdí vám to aj Zitka Pleštinská, lebo povedal to premiér aj na kluboch u nás, aj na odborných debatách, a zrazu sme zistili, že sa tu nebavíme o dvoch pečiatkach, že sa tu bavíme o niečom inom.
To znamená, chcem len jasnú odpoveď, chcem, aby sme to mali čierne na bielom, že jednoducho tie mestské časti nebudú vyčlenené z rozhodovania o tom, čo sa postaví v ktorej mestskej časti. Ja viem, že kolegov to možno nezaujíma, ja ich chápem, nie sú z Bratislavy, že to skôr bude zaujímať Bratislavčanov, ale toto je tak veľké mesto a každá mestská časť má tak veľa obyvateľov, ako nemajú ani oni, ich mestá, ich obce. Takže považujem to za veľmi dôležité a budem rada, ak dostanem odpoveď na tieto otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať kolegovi Petrovi Kremskému za kompliment. Skutočne som veľa hodín venovala týmto zákonom, ale keby nebolo pochopenie vlastne na strane, zase, navrhovateľa a jeho tímu, ktorý sa vlastne tiež venoval každému mojemu pozmeňovaciemu návrhu, tak by sme sa nedopracovali ku kompromisu. Môžem ho ubezpečiť, že pracovný tím v Národnej rade Slovenskej republiky si veľmi dôkladne prečítal každý jeden paragraf a každý jeden odsek tohto paragrafu. Naši právnici, hlavne Martin Kožár, naši asistenti veľmi dôsledne porovnávali pôvodný návrh a každý pozmeňujúci návrh. Rozpravu sme zlúčili z toho dôvodu, že v prvom čítaní sa poslanci vyjadrovali rôzne, teda ku, mali sme vlastne tri rozpravy a každý sa vyjadroval k inému zákonu a k inému vlastne čítaniu, takže z tohto dôvodu bola zlúčená, aby vlastne každý mohol sa vyjadriť v jednej rozprave aj k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe. Takže zrejme pán navrhovateľ dá k tomu pripomienky a uvidíme, že ako sa to vyrieši, k tomu, čo povedal pán Kremský.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni. Ťažko sa rozpráva k prázdnym sedačkám, ale verím, že aj za (povedané so smiechom), za nimi sa skrývajú ľudia, ktorí počúvajú a ktorých zaujíma táto téma. (Reakcia z pléna.) Jasné. Som rád, že sú v kanceláriách v bezpečí, ale potom odtiaľ sa ťažko dávajú faktické poznámky.
V prvom rade chcem vyjadriť moju radosť, že po 50 rokoch sa hádam podarí zmeniť stavebný zákon, územné, územné konanie. Myslím si, že naozaj ten zákon, ktorý tu bol dlhé roky, je už veľmi ťažko použiteľný v praxi, prináša veľmi veľa problémov, a svedkami toho sme, keď vidíme, ako rastú ceny bytov na Slovensku, za prvý štvrťrok tohto roka v Bratislave napr. o 25 % medziročne. A myslím si, že je to veľmi ťažké pre ľudí, ktorí si hľadajú hlavne prvé bývanie, ktorí sa musia zaviazať na celý život, splácať úvery, a myslím si, že jedným z dôvodov tejto situácie je aj to, že stavebná legislatíva je veľmi nepružná, skostnatená, zaostalá, prekonaná. A pripraviť vôbec projekty a povoľovanie na to, aby sa konečne mohlo začať stavať, trvá roky, a zatiaľ sa tá situácia výrazne zmení a je niekde úplne inde.
Takže to k tomu, že naozaj som veľmi rád, že takáto legislatíva sa podarila pripraviť a že nejakým spôsobom sa dostane hádam cez tento parlament, keď teda ho schváli.
Má to však svoje "ale". Určite viete, že som bol jeden z hlasných kritikov týchto zákonov ešte predtým, ako prišli do parlamentu, a myslím si, že naozaj stav, v akom prišli do parlamentu, nie je dôstojný Národnej rady Slovenskej republiky. Dôkazom toho sú spoločné správy, stovky, stovky novelizačných bodov, a myslím si, že naozaj to, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sa tieto zákony vrátili a prepracovali a tak znova predložili do parlamentu, by bola asi tá jednoduchšia cesta. Napokon sa to ukázalo, aj časovo by to zrejme znamenalo to isté, keďže sa tie zákony aj tak posunuli na ďalšiu schôdzu, minulý mesiac. Čiže nechcem sa teraz tváriť, že však ja som to hovoril, ale niekedy aj je dobré dvakrát merať a raz rezať, takže myslím si, že naozaj je to škoda, že takáto legislatíva sa trošku šije takto horúcou ihlou, a že tie stovky novelizačných bodov, neviem, kto z nás mal čas si preštudovať a naozaj sa nad nimi zamyslieť, porovnať ich s pôvodným návrhom zákona, porovnať ich s terajším stavom, to je naozaj práca na hodiny a dni. A myslím si, že pán podpredseda vlády Štefan Holý trošku s tým aj počítal, že sa mu podarilo tak nás trošku ukonať a povedať si, jak, už nech to ide, jak to ide. A myslím si, že to nie je dobré. Myslím si, že to nie je dôstojné Národnej rady a nemalo by sa to tak robiť.
To, čo ja ako predseda hospodárskeho výboru považujem za veľký prínos týchto zákonov, je zrýchlenie procesov. Dúfam, že sa to aj potvrdí v praxi. Niektorí primátori mi hovoria, že to tak nebude, že to bude naopak, ale ja sa skôr prikláňam k tomu, že to hádam tie procesy zrýchli. Súvisí to hlavne s tým, že sa zlúči územné stavebné konanie, pretože toto vlastne veľmi zdržovalo celé stavebné zámery.
Čo ja považujem za prínos, je aj elektronizácia. Samozrejme, tá elektronizácia sa teraz trošku zredukovala práve našimi návrhmi, pretože hnať to do absurdnosti pri elektronizácii alebo do nepripraveného stavu pre veľmi veľa obyvateľov tejto krajiny by bolo, by bolo asi veľmi nevhodné. Mohlo by sa tak stať, že napr. niekomu vedľa domu niečo vyrastie, čo, o čom vôbec nevie, pretože jednoducho sa nepozerá do svojej elektronickej schránky, ktorú možno ani nevie, že ju má, a asi by to nebolo niečo, čo by bolo v prospech občanov. Takže vlastne trvali sme na tom, že tieto procesy by mali prebiehať tak, aby sa ten človek mohol dostať k tej stavebnej dokumentácii aj v papierovej podobe alebo minimálne mať nejaký bod, kde sa môže s ňou oboznámiť, pokiaľ teda nie je zbehlý v používaní počítačov a v digitálnych rôznych programoch, ako aj tu poniektorí poslanci Národnej rady. Čiže sme sa snažili vyjsť v ústrety.
Myslím si, že podarilo sa nám presadiť zmeny, ktoré tie zákony posunú dopredu a posunú ich v tom, aby boli lepšie zrealizovateľné. Ja by som chcel znovu tu vyzdvihnúť kolegyňu Zitku Pleštinskú, ktorá na tom strávila hodiny a hodiny a hodiny. Ja som ju naozaj obdivoval, že ešte vládala a že vlastne dokázala mať prehľad v tom, čo všetko už sa schválilo, čo sa dohodlo, čo ešte nie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že to bola naozaj veľká práca, a myslím si, že tuto pán podpredseda vlády by jej mal kúpiť jednu obrovskú kyticu za to všetko, pretože to bolo ako, veľkú, veľmi veľkú časť práce urobila za neho. Čiže myslím si, že to, to bola naozaj veľká práca.
Ja mám, k čomu mám ja výhrady, teda ktoré neboli rozptýlené, ktoré som aj komunikoval, je informačný systém. Myslím si, že ten informačný systém nového úradu bude pekelne drahý, a chcel by som naozaj vyzvať aj vás ako poslancov, aj médiá na to, aby sme sledovali tento proces, pretože myslím si, že to, že dnes sa o tom ani vlastne nehovorí, koľko peňazí to bude stáť, to je niečo, čo je veľmi nebezpečné pre rozpočet tejto krajiny, a myslím si, že sa to môže veľmi, veľmi zvrhnúť a rozbehnúť do netušených rozmerov, pokiaľ to nebudeme strážiť. Vlastne poplatky na tento systém, alebo teda tento systém sa má financovať z poplatkov z každej stavby v tejto krajine, a myslím si, že výška týchto poplatkov by mala byť naozaj niečím, o čom sa bude tvrdo rokovať a tvrdo vyjednávať, pretože ak každý, kto bude niečo stavať, zaplatí z toho poriadnu sumu, tak vlastne to bude mať vplyv na všetkých nás, budeme to platiť v poplatkoch za služby, za tovary, za rôzne činnosti a jednoducho zaplatíme to všetci z našich vlastných peňaženiek. Takže ja v tom budem veľmi opatrný a budem od pána podpredsedu vlády si pýtať veľmi jasné čísla, kým akékoľvek financie sa na toto vyčlenia.
Jednu vec, ktorú ja pokladám za veľmi dôležitú, kde teda som bol ochotný ísť na barikády, bola certifikácia subdodávateľov, tam vlastne pôvodné znenie tohto zákona žiadalo, aby vlastne každý subdodávateľ, teda nielen generálny dodávateľ, ale aj subdodávatelia pri vyhradených stavbách boli certifikovaní na tomto novom úrade. Ja to pokladám za zbytočnú byrokraciu a za zbytočné otravovanie podnikateľov, pretože oni vlastne už pri vydávaní živnosti musia doložiť svoju odbornosť, čiže napríklad vodár musí mať určitú odbornosť, elektrikár, tak isto kominár napríklad a tak ďalej a tak ďalej. Čiže chcieť od nich, aby ešte raz išli na nejaký úrad a ešte raz si vybavovali certifikát, je podľa mňa nadbytočná byrokracia, a som veľmi rád, že nakoniec sme sa dohodli na tom, že takáto certifikácia zo zákona vypadne. Je, samozrejme, povinnosťou generálneho dodávateľa takúto odbornosť si skontrolovať, dbať na ňu, overovať si ju, a myslím si, že je zbytočné, aby sme tým otravovali ešte podnikateľov.
Čo tak isto pokladám za veľmi zvláštne a myslím si, že naozaj zbytočné, je posúvanie vzniku tohto nového úradu na skorší termín, ako je 1. 1. 2023. Keďže celé zákony vlastne majú platiť od 1. 4. 2024, tak sa mi zdá úplne nezmyselné, aby takýto úrad vznikol už od 1. 6. 2022, prípadne 1. 7. 2022. Myslím si, že je to úplne zbytočné, a vlastne toto zavádza pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré sú aj v spoločnej správe, a preto navrhujem, aby pri tlači 832 sme vyňali body 1, 2 a 4 na osobitné hlasovanie, a bol by som rád, aby tieto pozmeňujúce návrhy sme neschválili a osobne budem hlasovať proti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcela by som ubezpečiť kolegov, že nikto si tu neuzurpuje nejako, akože sme najmúdrejší, ale skutočne na základe tých, tej praxe, ktorú sme vlastne dlhé roky robili, tak sme sa snažili ten zákon vylepšiť a podľa, nehovorím, že ten zákon bol zlý, ale bol možno neaplikovateľný na tie podmienky Slovenska. A všetci poslanci, ktorí vlastne tvorili alebo vylepšovali ten zákon, tak si neuzurpujú, teda že nie sú najmúdrejší, ale skutočne, ako na základe tých svojich skúseností ten zákon vylepšili tak, aby sa dal vlastne aplikovať v praxi.
Máme tu jednu technickú pripomienku, v spoločnej správe máme bod 104 a bod 109, ktorý je identický, a z toho dôvodu by som navrhla, aby sme bod 109 vyňali zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Jožkovi Lukáčovi, nášmu predsedovi výboru, za prednesenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Tiež môžem konštatovať, že bol odsúhlasený pánom predkladateľom. A ešte raz by som teda chcela vyzdvihnúť prácu parlamentnej legislatívy, pani kolegyni, ktorá sedí tu v tomto pléne, že skutočne v tej hektickej chvíli a hektickej dobe, skutočne sme chceli kolegov ušetriť od dlhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sme možno čítali tu tri-štyri hodiny, a sme ho vlastne dali do výboru a takto sme vlastne ušetrili možno našim kolegom prečítanie tohto dlhého pozmeňujúceho návrhu, a tak len vlastne týmito drobnými úpravami, ktoré ešte sme v podstate zakomponovali. No a takisto kolegyne naše vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj mali, mali hektické chvíle, takže chcela by som sa poďakovať, že sme to všetko nejakým spôsobom zvládli.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poďakovať kolegovi Karahutovi za prednesený pozmeňujúci návrh, ten je, myslím, už diskutovaný a schválený aj pánom, pánom podpredsedom, navrhovateľom tohto, týchto zákonov.
Možno by som chcela tak ubezpečiť, že vlastne máme tam posun účinnosti zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe až od apríla 2024 a dovtedy určite sa ešte nájde veľa, veľa vecí, ktoré bude treba vyriešiť, hlavne s tým súvisiace zákony, ktoré sa vlastne zmenou tejto legislatívy budú musieť upraviť a zmeniť.
Takisto je to aj zákon o hlavnom meste Bratislava, kde sa potom presne určí, že kto bude vydávať záväzné stanoviská. Takže ja verím, že vlastne aj takýmto spôsobom budú uspokojení aj tí kolegovia, ktorí mali hlavne k tomuto bodu svoje pripomienky.
Takže účinnosť zákona je od apríla 2024, akurát zákon, teda vytvorí sa úrad už v júni 2022, takže bude mať priestor na to, aby hľadal ešte veci, ktoré treba vylepšiť, aby skutočne keď príde k implementácii tohto, týchto zákonov, boli sme tak pripravení, aby nevznikli vlastne nejaké problémy v praxi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som sa chcela poďakovať za všetko, čo moji kolegovia a takisto opozícia povedala k tomuto zákonu. Skutočne, tá práca bola veľmi náročná, zložitá. Chcela by som poďakovať aj kolegyni Anke Zemanovej za SaS, čiže bola tam vlastne taká široká, široká diskusia, snažili sme sa vlastne zakomponovať všetky pripomienky, takisto aj kolegyni Pivkovej, a takisto môjmu tímu a mojim kolegom, ktorí vlastne pomáhali a prinášali rozličné podnety z regiónov, ktoré sme sa snažili, a tie obavy, lebo vždycky, samozrejme, keď sa tvorí nová legislatíva, tak sú od nej veľké očakávania, ale aj veľké obavy, ako sa bude implementovať v praxi. No vlastne zákon stavebný, päťdesiatka z roku ´76, platí už skoro 45 alebo možno už viac rokov, bol 33-krát novelizovaný. Bol pokus vlastne novelizovať ho veľkou novelou ešte za čias pána ministra Počiatka. Bol schválený vlastne v prvom čítaní a potom z druhého čítania bol schválený. A po preštudovaní tejto novely som vlastne bola taká prekvapená, lebo tá novela stavebného zákona bola dobre spracovaná, takže zrejme asi developeri a vlastne tí ľudia, ktorí možno nechceli tú zmenu, tak bojovali proti nej.

A preto aj, samozrejme, pri týchto troch zákonoch, ktoré sme vlastne robili, tak bola práca veľmi, veľmi ťažká len z toho dôvodu, že sme vlastne všetky tie obavy, či ZMOS-u, či Únie miest, či všetkých týchto profesných organizácií, ktoré podnikateľov v stavebnej oblasti, stavebných inžinierov, architektov sme chceli eliminovať, a verím, že sa nám podarilo spraviť tým pozmeňovacím návrhom, kde bolo veľmi veľa tých pozmeňujúcich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá naša kolegyňa, pani starostka obce Chmeľnica, človek, ktorý naozaj je veľmi erudovaný zvlášť v tej oblasti stavebníctva, pretože vyše dvadsať rokov bola gestorkou v podstate v tom svojom regióne na stavebnom úrade. Vyšla, ako sa hovorí, z tej praxe. A ja za starostov, primátorov, možno tých, ktorých sa na začiatku tohto zákona alebo, by som povedala, teda už spoločne všetkých troch zákonov, sme sa obávali tej ťažkopádnosti, tej nezrozumiteľnosti a proste tých všetkých zákutí a úskalí, ktoré by mohli byť zneužité, že sme dokázali spoločnými silami a myslím si, že je to naprieč celým politickým spektrom, keďže vidíme, že aj opozícia jednoducho priložila tú chválu ku tomuto zneniu v súčasnej podobe, tak máme nádej, že napriek tomu, že nás čakajú veľké zmeny, nebude to určite jednoduché, ale len keď nič stojí nič, samozrejme, takže toto bude asi dobrý zákon a dúfajme, že teda sa dá vylepšovať aj do budúcna, stále môžeme na tom pracovať.
A keďže sú to tri v podstate zákony a v zlúčenej rozprave, viem, koľko práce si konkrétne ty na tom proste nechala, a ja mám teda pevnú vieru, že to bude veľmi dobré a stále môžeme na tom systematicky pracovať a že sa to v tom časovom horizonte ukáže, že to bude teda dobré. A ubezpečujem aj všetkých starostov, že ten úmysel náš zjednodušiť, zrýchliť, ale aj dať priestor tým ľuďom, tým účastníkom konania.
Sama veľmi dobre viem, aký je stavebný úrad veľmi dôležitý úrad, tak preto ešte raz veľká vďaka a dúfam, že teda všetci podporia tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pani poslankyňa Zitka, oceňujem, že územná samospráva má v rukách nástroj, akým je územný plán obce alebo vyššieho územného celku, či už je to teda na miestnej alebo regionálnej úrovni.
Tento zákon však je jedna vec, na druhej strane ustanovuje sa tu aj povinnosť zo strany štátu vytvoriť fond na financovanie takýchto dokumentov. Sú to všetko určite otvorené veci, ktoré sa ešte dotiahnu. Tento dokument je dôležitý aj z hľadiska regionálneho rozvoja, z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu a podobne.
Viacerých pracovných stretnutí som sa zúčastňoval a mnohí tu nie sú, ktorí na tom aktívne pracovali, rôzne pracovné tímy, či už zo strany ministerstva, zo strany výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Je priestor, aby sme aj toto pomenovali a hľadali ďalšie možné východiská, pokiaľ niečo život prinesie, že treba vylepšiť. Tie jednotlivé kroky alebo jednotlivé paragrafové znenia, pokiaľ bolo treba zmeniť, neboli jednoduché a oceňujem, že postupne sa nám to darilo.
Územný plán, samotný stavebný zákon je dôležitý pre samosprávu miestnu, regionálnu, ako sme počuli vo viacerých oblastiach, ako si, pani poslankyňa, povedala. Verím tomu, že tieto kroky, ako aj celá elektronizácia pri procese v stavebných konaniach a pri operatívnosti pri vydávaní rozhodnutí v stavebnom konaní pomôžu napredovať v tejto oblasti.
Ako gestorke týchto zákonov ti chcem, pani poslankyňa, poďakovať za celý proces prípravy týchto zákonov.

Ďakujem veľmi pekne.
Musím povedať, že tento zákon naozaj sa rodil veľmi, veľmi ťažko. Pôrod bol veľmi zdĺhavý a u nás v klube to bolo veľmi, veľmi rozdielne, a práve preto chcem povedať, že máme tam takých ľudí, ako je Zita Pleštinská, Zitka Pleštinská, ktorá naozaj tomu venovala strašne veľa času, voľného času, a ja chcem povedať, že aj vďaka nej sa to celé utriaslo. A ja som s tým zákonom spokojný na 80 %, ja si myslím, že, že ešte dotiahneme do konca všetky tie nezrovnalosti, ktoré sú, pretože naozaj tento zákon je veľmi potrebný, veľmi potrebný. A ja dúfam, že všetky veci, ktoré sa ukážu počas ďalšej doby, sa budú rýchle naprávať, ak budú zlé.
Takže ešte raz, ja by som chcel poďakovať našej Zitke, ktorá bojovala za nás všetkých v klube, a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, že to akceptoval a že akceptoval aj životné prostredie a všetky veci, ktoré sme dali. Nie všetky, kýva Monika hlavou, ale bude ich akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.